Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5Csp/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119388503
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:6119388503.3

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a. s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpený advokátom: JUDr. Oskar Chnápko, so
sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: B. L., C.. XX.XX.XXXX, S.
T., o zaplatenie 251,96 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 251,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne
- zo sumy 41,- Eur od 04.10.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 16,89 Eur od 04.11.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 40,79 Eur od 06.12.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 20,99 Eur od 04.01.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 38,50 Eur od 01.02.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške
náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým

sa domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 251,96 Eur na tom skutkovom
základe, že mu bola postúpená pohľadávka od právneho predchodcu, a to spoločnosti Slovak Telekom
dňa 04.07.2018. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný uvedený pod referenčným
číslom XXXXXXXXXX s tým, že právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a žalovaný uzavreli
zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku, a na základe tejto zmluvy bol žalovanému
aktivovaný program služieb, pričom Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní

ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Slovak Telekom následne na základe zmluvy
poskytol žalovanému služby, ktoré mu vyúčtoval faktúrami, a to faktúrou zo dňa 15.09.2016 pod VS
XXXXXXXXXX vo výške 41,- Eur s lehotou splatnosti 03.10.2016, faktúrou zo dňa 15.10.2016 pod A.
XXXXXXXXXX vo výške 16,89 Eur s lehotou splatnosti 03.11.2016, faktúrou zo dňa 15.11.2016 pod A.
XXXXXXXXXX vo výške 40,79 Eur s lehotou splatnosti 05.12.2016, faktúrou zo dňa 15.12.2016 pod
A. XXXXXXXXXX vo výške 20,99 Eur s lehotou splatnosti 03.01.2017, a faktúrou zo dňa 15.01.2017

pod A. XXXXXXXXXX vo výške 38,50 Eur s lehotou splatnosti 31.01.2017. Žalovaný si následne neplnil
svoje zmluvné záväzky, pretože neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu vystavené faktúry napriek
tomu, že ten ho opakovane vyzýval k úhrade týchto dlžných faktúr, avšak k ich úhrade doposiaľ nedošlo.
Z uvedených dôvodov tak žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú
žalovaný neuhradil a preto sa dostal aj do omeškania s úhradou takýchto faktúr. Okrem toho si žalobca
uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 93,79 Eur, ktorá bola vypočítaná na základe vzorca, a to: zmluvná

pokuta = základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti
* základ zmluvnej pokuty). Podľa názoru žalobcu dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyššímzabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokuty, a preto
nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.

2. O podanom návrhu rozhodol platobným rozkazom upomínací súd a to dňa 25.10.2019, ktorý sa však
žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto Okresný súd Banská Bystrica vyzval právneho
zástupcu žalobcu, či navrhuje pokračovať v konaní voči žalovanému na súde príslušnom podľa Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP). Následne právny zástupca žalobcu požiadal o pokračovanie v súdnom
konaní na príslušnom súde v dôsledku čoho sa v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. platobný

rozkaz zrušil.

3. Súd následne doručil žalobu žalovanému, a v zmysle § 167 ods. 2 CSP ho vyzval, aby sa k podanej
žalobe vyjadril s tým, že žaloba bola doručená žalovanému prostredníctvom fikcie doručenia.

4. Súd následne verejne vyhlásil rozsudok z dôvodu, že boli splnené zákonné podmienky uvedené v §

297 písm. b/ CSP a to dňa 24.09.2020.

5. Súd po tom, ako sa oboznámil so spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných

služieb, a to dňa 04.08.2016, v zmysle ktorej sa zaviazal právny predchodca žalobcu poskytovať
žalovanému elektronické služby, a to program Happy M NAJ „SIM“ za zľavnený mesačný poplatok vo
výške 19,99 Eur s príslušenstvom. Zároveň v zmysle uzavretej zmluvy si zmluvné strany dojednali aj
zmluvnú pokutu, a to v článku 3 takejto zmluvy, pričom tá sa mala vypočítať ako zmluvná pokuta =
základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti * základ

pre výpočet). Táto zmluvná pokuta sa dohodla pre porušenie záväzku viazanosti, pričom základom
pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma 120,- Eur. V článku 2 zmluvy
sa účastník - žalovaný zaviazal v rámci tzv. „ záväzku viazanosti“ okrem iného po dobu 24 mesiacov
zotrvať v zmluvnom vzťahu a tiež riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Následne právny
predchodcažalobcuvyúčtovalžalovanémuvystavenýmifaktúramisumu93,79Eursdátumomsplatnosti

31.07.2017 ako zmluvnú pokutu a za poskytnuté služby sumu 41,- Eur s dátumom splatnosti 03.10.2016,
sumu 16,89 Eur s dátumom splatnosti 03.11.2016, sumu 40,79 Eur s dátumom splatnosti 05.12.2016,
sumu 20,99 Eur s dátumom splatnosti 03.01.2017 a sumu 38,50 Eur s dátumom splatnosti 31.01.2017.
Žalovaný svoj záväzok právnemu predchodcovi žalobcu nesplnil a vzhľadom na porušenie zmluvných
povinností právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a to listom

zo dňa 02.08.2017 z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou jednotlivých faktúr s poukazom na §
44 ods. 8 písm. b) a § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z., pričom odstúpenie malo byť účinné od
12.08.2017. Hlavným dôvodom odstúpenia tak bolo nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní
po splatnosti faktúr, pričom celkový dlh si vyúčtoval právny predchodca žalobcu vo výške 251,96 Eur.
Zároveňupozornilžalovaného,ževprípade,akbudenepretržiteviacako90dnívomeškanísosplnením

svojho peňažného záväzku, môže spoločnosť Slovak Telekom v zmysle § 43 ods. 13 č. 351/2011 Z. z.
postúpiť svoju peňažnú pohľadávku aj bez jeho súhlasu. Následne oznámením o postúpení pohľadávky
zo dňa 17.08.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že postúpil predmetné pohľadávky
v celkovej výške 251,96 Eur na žalobcu. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré
podrobnejším spôsobom upravujú práva a povinnosti zmluvných strán. Právny zástupca žalobcu tiež

listom zo dňa 16.09.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s tým, že táto výzva bola podaná
na poštovú prepravu dňa 19.09.2019.

7. Podľa § 43 ods. 1, 2, 3, 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má práv
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením

neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo
iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal sním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu,36a)
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,

d)
dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných

služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní

verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,

ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b)
pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa §
56 ods. 3 písm. a) ,

c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej
jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť. Podnik, ktorý poskytuje verejnú

telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k informačnej službe o telefónnych
číslach. Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.

8. Podľa § 44 ods. 1, 2, 10 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o

poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie
služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov.

Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa
na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka
možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,39)

3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov,20) alebo používa také zariadenie v
rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

9. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

11. Na základe uvedených skutočností súd dospel k názoru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol spotrebiteľský vzťah, pretože právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným ako

fyzickou osobou - nepodnikateľom zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pričom táto zmluva mala
formulárový charakter, bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol jej
obsah ovplyvniť. Okrem toho právny predchodca žalobcu pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a v súdnom konaní nebolo tiež preukázané a ani tvrdené, že by žalovaný
uzatváral takúto zmluvu v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Z tohto dôvodu tak súd dospel k

názoru, že právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa a žalovaný postavenie spotrebiteľa
v zmysle § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka.12. Súd následne preskúmal dôvodnosť jednotlivých nárokov, ktoré si uplatňoval žalobca a dospel k
názoru, že nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu, pretože ten preukázal listinnými dôkazmi, že
bola platným spôsobom uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej poskytoval

žalovanému elektronické služby, pričom ten porušil svoje zmluvné povinnosti nakoľko riadne a včas
neuhrádzal dojednané poplatky. Následne právny predchodca žalobcu od takejto zmluvy platným
spôsobom odstúpil v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z. Právny predchodca žalobcu platným spôsobom
postúpil žalobcovi pohľadávku, pretože odstúpenie od zmluvy možno podľa názoru súdu považovať aj
za osobitnú výzvu v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. čím boli splnené osobitné podmienky

pre platné postúpenie pohľadávky. Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom
nerozporoval žalobcom tvrdené skutočnosti, pričom porušenie povinnosti tvrdenia zakotvenej v ust.
§ 150 CSP pre obidve strany sporu, sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za
následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany(§ 151 ods.
1 CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§151 ods. 2 CSP).
Týmto spôsobom je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú ale

ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii (§ 296 CSP), t. j. § 153 a § 154 CSP. Na základe
uvedených skutočností tak nárok žalobcu, ktorý si uplatnil považoval súd za nesporný, a preto uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 251,96 Eur. Súd tiež dospel k názoru, že s
poukazom rozhodovaciu prax odvolacieho súdu ako napríklad rozhodnutia Krajského súdu v Nitre,
sp. zn. 12Co/134/2019 zo dňa 16.06.2020 alebo sp. zn. 7Co/8/2019 zo dňa 30.12.2019, bola zmluvná

pokuta platným spôsobom dojednaná, pretože zohľadňuje dobu, kedy došlo k porušeniu záväzku resp.
dobu, počas ktorej zotrval účastník v zmluvnom vzťahu, a preto nemá charakter neprijateľnej zmluvnej
podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov tak súd priznal
žalobcovi aj nárok na zmluvnú pokutu.

12. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., pretože žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným
plnením s tým, že úroky z omeškania boli priznané dňom nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr
a výška úrokovej sadzby bola určená k prvému dňu omeškania v súlade s platnými právnymi predpismi.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca bol úspešný v celom
rozsahu v súdnom konaní, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).