Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 5, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/307/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114227618
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3114227618.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcov 1) Z. XX/XX, J. O. a

2) D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XX, J. O., zastúpenej Adriana Sojková - ADVOKAT DCA, s. r.
o., so sídlom Nám. Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, IČO 47253142, proti žalovanej M.
T., nat. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XC, I., zastúpenej SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária, s.
r. o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO 47254432, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že žalobcovia 1), 2) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX nachádzajúceho sa na X.
poschodí, vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XX postaveného na pozemku parc. č. XXX, zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 1.042 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F.

katastrálnym odborom, pre k. ú. J. O., spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 59/6851-ín na spoločných
častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XX . postaveného na pozemku parc. č. XXX, zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 1.042 m2, zapísaného na LV č. XXXX. vedenom Okresným úradom F.
katastrálnym odborom, pre k. ú. J. O. a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 59/6851-ín na pozemku
parcela reg. C, parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1.042 m2, zapísaného na LV č.
XXXX vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom, pre k. ú. J. O..

-2- 18C/307/2014

II. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne sumu 27.000 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 27.000 eur od 16.09.2017 do zaplatenia, a to do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti sa vzájomná žaloba žalovanej zamieta.

IV. Z r u š u j e sa uznesenie o neodkladnom opatrení vydané Okresným súdom Trenčín č. k.
18C/307/2014 - 43 zo dňa 10.02.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č. k.
4Co/449/2015-62 zo dňa 18.06.2015 s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú vlastníkmi bytu č. XX nachádzajúceho sa
na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom

Okresným úradom F., katastrálnym odborom pre k. ú. J. O.. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sa dostali
do nepriaznivej finančnej situácie, a preto si chceli požičať peniaze vo výške 2.000 eur. Obrátili sa na
spoločnosť Y. F., s. r. o., odkiaľ už v minulosti mali požičané peniaze. Tam im však pôžičku neposkytli.
Následne asi v priebehu marca 2014 ich telefonicky kontaktoval im neznámy muž, ktorý sa im predstavilakoZ.K.,aponúkolim,žeimviezabezpečiťpôžičkuprostredníctvomspoločnostiG.P..Žalobkyňa2)mu
vysvetlila, že potrebuje refinancovať pôvodnú pôžičku zo spoločnosti Y. F. a súčasne požičať približne
2.000 eur. Neposielala mu žiadne podklady. Ešte v tom istom mesiaci prišiel k nim menovaný osobne a

žiadal, aby mu predložili list vlastníctva a kúpnu zmluvu, ktorou nadobudli byt. Písomnosti mu predložili,
tieto si ofotil a povedal, že sa ohlási. To aj urobil a oznámil im, že zmluva je schválená. Povedal, že
podklady odovzdal pani G., ktorá ich bude kontaktovať. Odvtedy ho nevideli a nestretli sa s ním. Potom
ich kontaktovala Z. G. s ktorou si dohodli stretnutie. Y. im tvrdila, že zmluvu musia ísť podpísať do L.. Dňa
04.04.2014 ich odviezla do L., kde podpísali zmluvu. Tam im G. ukázala 15.000 eur s tým, že tieto berie

K. na úroky. Na to s nimi poslala muža menom Z. k notárke, kde boli vystavené dve notárske zápisnice.
Zdôraznili, že si mysleli, že im bude poskytnutá pôžička 2.000 eur, pričom budú splácať aj zvyšnú časť
pôžičky, ktorú mali v spoločnosti Y.. Myslela si, že peniaze budú postupne splácať spoločnosti G. finance.
G. sa aj pýtali, prečo má byť podpísaná zmluva o predaji bytu a tá im odpovedala, že to je bežný postup.
Prišiel znalec a byt im ohodnotil na 34.000 eur. Asi v auguste 2014 ich kontaktovala žalovaná, že ako
sa dohodnú s bytom. Odkázali ju na G., pretože sa s ňou dohodli, že v prípade akéhokoľvek problému

sa na ňu majú odvolať. Až s odstupom času im došlo, že im
-3- 18C/307/2014

nebola poskytnutá žiadna pôžička, ale K. s G. ich oklamali a využili ich nepriaznivú finančnú situáciu a
takýmto spôsobom ich pripravili o byt. Dodali, že podaním zo dňa 30.04.2015, ktoré žalovaná prevzala

dňa 06.05.2015 odstúpili od kúpnej zmluvy zo dňa 07.04.2014 z dôvodu podľa § 49 Občianskeho
zákonníka, nakoľko zmluva bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Súčasne
ďalším podaním zo dňa 30.04.2015, ktoré žalovaná prevzala dňa 06.05.2015, vyzvali žalovanú na
doplatenie kúpnej ceny vo výške 15.000 eur s upozornením na možnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy.
Podaním zo dňa 04.06.2015, ktoré žalovaná prevzala dňa 08.06.2015, odstúpili od kúpnej zmluvy zo

dňa 07.04.2014 pre neuhradenie kúpnej ceny. Sumu 10.108 eur nikdy od žalovanej neobdržali a nemajú
vedomosť, kto je majiteľom čísla účtu uvedeného v kúpnej zmluve. Potvrdili, že v čase uzavretia kúpnej
zmluvy mali záväzky voči tretím osobám, avšak z textu kúpnej zmluvy nie je možné identifikovať, že
úhradou sumy vo výške 10.108 eur došlo k splateniu nejakého ich záväzku. Vyslovili názor, že zostatok
úveru v spoločnosti Y. tak, ako ho vyčíslil záložný veriteľ, nezodpovedal skutočnosti, pretože približne

takúto sumu si požičiavali. Je bežnou praxou, že veriteľ si pripočítal rôzne sankčné poplatky, a teda
nevedia, z čoho presne táto suma pozostávala. Pre prípad unesenia dôkazného bremena žalovanou
vzniesla žalobkyňa 2) námietku premlčania. Suma 1.892 eur im bola pripísaná na účet a v tejto časti
tiež vzniesla námietku premlčania. Sumu 15.000 eur nikdy neprevzali, pričom poukázali na skutkovú
vetu rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 29T/57/2015 zo dňa 02.06.2016, ktorým boli Z. K. a Z.

I. odsúdení za trestný čin podvodu, ktorého sa dopustili na žalobcoch. Dodali, že peniaze v sume
15.000 eur, ktoré za účelom spísania notárskej zápisnice na okamih boli v dispozícii žalobcov, neboli
tými peniazmi, ktoré boli dňa 07.04.2014 vybraté z účtu N. P. a ktorými žalovaná preukazuje svoju
dispozíciu touto časťou kúpnej ceny a jej odovzdanie K.. Je totiž časovo nemožné a nelogické, aby sa
výber peňažných prostriedkov a spísanie notárskej zápisnice odohrali v jeden deň na rôznych miestach.

Majú za to, že tieto peňažné prostriedky nepatrili žalovanej a nemohla nimi byť uhradená tretia časť
kúpnej ceny. Poukázali tiež na zmätočné skutočnosti, ktorými sú: dátum na zmluve je 04.04.2014,
pričom žalobcovia zmluvu podpísali dňa 07.04.2014, miesto uzavretia kúpnej zmluvy je v Žiline, hoci
žalovaná zmluvu v L. nepodpísala, notárske zápisnice odkazujú na zmluvu o prevode vlastníctva bytu
zo dňa 04.04.2014, napriek tomu, že nijaká taká neexistuje, keď zmluva bola uzavretá dňa 07.04.2014,

v notárskej zápisnici N 125/2014, NZ 13232/2014 je uvedené, že žalobcovia priamo od žalovanej
preberajú dňa 04.04.2014 hotovosť vo výške 15.000 eur, pričom žalobcovia sa so žalovanou nikdy
nestretli a žalovaná touto sumou nedisponovala, pretože peniaze žalobcom odovzdala p. I.. Navyše
žalobcovia nemali vôbec vôľu sumu 15.000 eur prijať ako časť kúpnej ceny. Pre prípad unesenia
dôkazného bremena žalovanou aj v časti 15.000 eur vzniesla žalobkyňa 2) námietku premlčania.

Vyslovili názor, že právny úkon, v súvislosti s ktorého uzavretím bola naplnená skutková podstaty
trestného činu podvodu, nemôže požívať právnu ochranu ani v zmysle ustanovení civilného práva. Z
obsahu trestného spisu je zrejmé, že strany konania sa nikdy nestretli, v čase pred uzavretím kúpnej
zmluvy spolu nekomunikovali. Strany sa nikdy nedohodli na tom, že žalobcovia prevedú vlastnícke právo
k bytu na žalovanú za kúpnu cenu 27.000 eur. Táto absencia prejavu vôle oboch procesných strán

dosiahnuť konsenzus vo veci podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, robí právny úkon - kúpnu zmluvu,
pre jej rozpor so zákonom neplatnou. Poukázali tiež na ustanovenie §39a Občianskeho zákonníka.
Skutočnosť, že žalobca 1) bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy podielovým spoluvlastníkom aj iných
nehnuteľností,-4- 18C/307/2014

nie je právne relevantná, nakoľko predmetom kúpnej zmluvy bol byt, v ktorom žalobcovia uspokojovali

ich potrebu bývania. Nevlastnia väčšie množstvo nehnuteľností a nemajú na výber, v ktorej z nich
budú bývať. Za účelové považujú vyjadrenie žalovanej., že v dôsledku ich konania sa dostala do
nepriaznivej finančnej situácie, pretože žalovaná sama uviedla, že byt kupovala za účelom dosiahnutia
zisku. Žalobkyňa 2) v rámci svojej výpovede uviedla, že od začiatku hovorila belákovej, že byt predať
nechcú. Ona ich však uisťovala, že to je bežný postup, aby mala žalovaná istotu, že o peniaze nepríde.

Sumu 15.000 eur im G. dala do ruky. Tieto peniaze potom odovzdali notárke, tá im zmluvu prečítala a
odovzdala im naspäť sumu 15.000 eur. Keď prišli od notárky do kancelárie k G., tá im peniaze zobrala s
tým, že sa jedná o peniaze na úroky pre K.. Sumu 10.200 eur a sumu 1.800 eur považovali za poskytnutý
úver, o ktorý žiadali. Sumu 15.000 eur nevie presne definovať, nevie, akým titulom jej boli odovzdané.
Nerozumela tomu. Pred podpisom kúpnej zmluvy si zabezpečila aj potvrdenie správcu o tom, že na
byte neviaznu žiadne nedoplatky, pretože jej to kázala G.. Nepovedala jej však, že je to potrebné pre

kúpnu zmluvu. Pred podpisom zmluvu čítala. Sumu 15.000 eur odovzdala Belákovej dobrovoľne, keď
to malo byť na úroky. Nevedela, že to je časť kúpnej ceny. Vôbec jej neprišlo zvláštne, že žiadala o
úver a notárka jej čítala zmluvu o prevode bytu. Došlo jej to až vtedy, keď jej G. povedala, že nič platiť
nemusí, že bude platiť len nájomné. Myslela si, že jej dodatočne príde splátkový kalendár, ale nič také
jej neprišlo. Spoločnosti Y. dôverovala, keď jej oznámili výšku zostatku úveru. Nikdy od nich nežiadala

potvrdenie o tom, koľko zaplatila a koľko ešte zostáva doplatiť.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Uviedla, že so žalobcami uzatvorila dňa 04.04.2014 na
notárskom úrade Z.. Y. I. zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu. Súčasne splnila všetky povinnosti
zo zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, a to najmä pokiaľ ide o zaplatenie kúpnej ceny. Dňa

04.04.2014 prevodom na účet vyplatila časť kúpnej ceny vo výške 10.108 eur, dňa 04.04.2014 prevodom
na iný účet vyplatila kúpnu cenu vo výške 1.892 eur a dňa 04.04.2014 vyplatila pred notárom v hotovosti
časť kúpnej ceny vo výške 15.000 eur. Tvrdenia žalobcov o nevyplatení kúpnej ceny považuje za hrubo
zavádzajúce, keď z obsahu trestného spisu jednoznačne vyplynulo, že touto sumou bol vyplatený dlh
žalobcov v spoločnosti Y. Čo sa týka sumy 15.000 eur, táto bola žalobcom vyplatená pred notárom a

o tejto skutočnosti bola spísaná notárska zápisnica. Skutočnosť, že žalobcovia po prijatí finančných
prostriedkov vo výške 15.000 eur tieto dobrovoľne a bez nátlaku odovzdali p. K., zakladá právny vzťah
medzi nimi a K.. Nebolo jej povinnosťou posudzovať, ako žalobcovia naložia s vyplatenou kúpnou cenou.
Žalovaná pre prípad, že by súd rozhodol o neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu
uplatnila vrátenie zaplatenej kúpnej ceny vo výške 27.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5

% ročne zo sumy 27.000 eur od 04.04.2014 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Zdôraznila,
žetvrdeniežalobcovotom,žebytpredaťnechceliabolioklamaní,jeabsolútnenepravdivéamázato,že
pri podpise zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu presne vedeli, aké listiny podpisujú. Žalobcovia
boli o charaktere podpisovaných listín poučení zo strany notára. Tým, že žalovaná splnila všetky svoje
povinnosti vyplývajúce jej z predmetnej zmluvy, je jednoznačné, že nemala v úmysle uviesť žalobcov

do omylu, resp. využiť ich tieseň. Má za to, že žalobcovia pri podpise dotknutej zmluvy nekonali v tiesni
a zmluva neobsahuje nápadne nevýhodné podmienky. Podstatná časť kúpnej ceny, ktorú žalovaná
zaplatila, bola použitá na úhradu dlhu žalobcov voči spoločnosti Y. F., s. r. o., čím žalobcov
-5- 18C/307/2014

zbavila dlhov. Za účelové považuje aj tvrdenia žalobcov o ich nepriaznivej finančnej situácii, keď
žalobcovia sú vlastníkmi rodinného domu vo I. H. K., žalobca 1) je spoluvlastníkom rodinného domu
v H. K. a spoluvlastníkom viac ako 70 nehnuteľností v k. ú. I. H. K.. Žalovaná zdôraznila, že je to
práve ona, ktorá sa dostala do nepriaznivej finančnej situácie, keď je so svojim maloletým synom na
materskej dovolenke a jej jediný príjem je rodičovský príspevok, pričom je vlastníčkou nehnuteľnosti,

za ktorú preukázateľne zaplatila dohodnutú kúpnu cenu, avšak túto nehnuteľnosť nemôže nijak užívať
a nedisponuje ani finančnými prostriedkami, za ktoré nehnuteľnosť nadobudla. Vo vzťahu k vznesenej
námietke premlčania poukázala na § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka a poznamenala, že zákon
tu vylučuje vznik neprípustnej nevyváženosti, ktorá by mohla vzniknúť typicky pri kúpnej zmluve, keď
vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nie je ohrozené uplynutím doby, zatiaľ čo právo

na vydanie peňažného protiplnenia premlčaniu podlieha. V prípade, keď pre neplatnosť alebo zrušenie
kúpnej zmluvy podáva žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia vlastník veci, nejde len o žalobu na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ale súčasne aj o žalobu vlastnícku a právo vlastnícke sa vzhľadom
na ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčuje. Na tom nič nemení skutočnosť, žepôvodný vlastník veci môže v takomto prípade svoje vlastnícke právo uplatniť len za podmienky, že
sám ponúkne, prípadne je ochotný vrátiť plnenia, ktoré sám v rámci neplatnej alebo zrušenej zmluvy
dostal. Tiež vyslovila názor, že ak by súd na vznesenú námietku premlčania žalobcami prihliadol, ku dňu

vzájomnej žaloby žalovanej, t. j. ku dňu 03.06.2016. neuplynula subjektívna premlčacia doba. Žalobkyňa
2) neuvádza žiadne rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie začatia plynutia premlčacej doby a taktiež
aniúdaje,kedymaloprísťkuplynutiupredmetnejdoby.Žalobaourčenievlastníckehoprávabolapodaná
žalobcami v 12/2014. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba
predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie,

a kto ho získal. Žalovaná sa najskôr ku dňu podania žaloby na súde mohla dozvedieť skutočnosti
rozhodujúce pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, a to, že na jej úkor bolo získané
bezdôvodné obohatenie spolu s tým, kto sa na jej úkor obohatil. Žaloba je datovaná dňom 17.12.2014,
t. j. premlčacia doba neuplynie skôr ako 17.12.2016. Preto by bola lehota na uplatnenie práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanou zachovaná. Vzájomnú žalobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatnila dňa 03.06.2016, t. j. v rámci plynutia premlčacej doby. Žalovaná v rámci svojho

výsluchu uviedla, že chcela investovať do nehnuteľnosti a kamarátka jej poradila p. K. ako realitného
makléra. Stretla sa s ním a tento jej uviedol, že byt je za lepšiu cenu, lebo pôvodní vlastníci majú finančné
problémy a byt potrebujú urýchlene predať. K. chcel zálohu 15.000 eur na kúpnu cenu a toto mu aj
odovzdala.Následneprebehloodkúpenie.Žalobcoviazmluvupodpísaliapodpísaliajnotárskuzápisnicu
o tom, že prevzali peniaze. K. jej potom tieto listiny odovzdal a ona ešte v ten deň uhradila zvyšok peňazí

cez internet banking. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj ustanovenie o vyprataní nehnuteľnosti. Keď
prišiel čas, že sa žalobcovia mali vysťahovať, tak to nečinili a ona kontaktovala K.. Vtedy jej povedal,
že žalobcovia chcú byt späť odkúpiť. Bol vypracovaný aj znalecký posudok na byt, pričom úver si mala
zobrať dcéra žalobcov. Toto sa však nepodarilo. Chcela, aby jej platili nájom, ale toto nerobili. Vedela, že
vypláva dlhy žalobcov; poznala ich výšku. Byt mala vôľu kúpiť a ďalej by ho predala za výhodnejšiu cenu

alebo by ho prenajímala. Kúpnu zmluvu podpísala v N.i pred tým, ako ju podpísali žalobcovia. Zálohu
na kúpnu cenu vyberala z účtu v deň jej odovzdania alebo deň predtým. Časť
-6- 18C/307/2014

kúpnej ceny vo výške viac ako 10.000 eur uhradila na základe kúpnej zmluvy. Sumu 15.000 eur osobne

žalobcom neodovzdala, v L. ani nebola. Peniaze dala K.. K. mal peniaze odovzdať žalobcom.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne 2), žalovanej a svedka N. P. a oboznámením zmluvy
o prevode vlastníctva bytu zo dňa 04.04.2014, výpisom z účtu žalobkyne 2), výpisom z LV č. XXXX,
zápisnice o výsluchu žalobkyne v trestnom konaní zo dňa 23.07.2015 a zo dňa 07.09.2015, zápisnice

o výsluchu žalovaného v trestnom konaní zo dňa 07.09.2015, rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn.
29T/57/2015 zo dňa 02.06.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 3To/76/2016-1214
zo dňa 08.09.2016, notárskej zápisnice N 124/2014, NZ 13221/2014, NCRls 13466/2014, notárskej
zápisnice N 125/2014, NZ 13232/2014 NCRls 13468/2014, potvrdenia o zrealizovaní transakcie,
vyjadrenia S.. I. M. V. doručené OR PZ v Y. dňa 02.02.2015, výpisu z účtu spoločnosti Y., potvrdenia o

výbere hotovosti a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 04.04.2014 previedli žalobcovia ako predávajúci žalovanej
ako kupujúcej byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. XX obytného domu súp. č.
XX postaveného na parc. č. XXX. Byt je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F.,

katastrálnym odborom pre k. ú. J. O. a bytový dom je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom F., katastrálnym odborom, pre k. ú. J. O.. Predmetom zmluvy bol tiež prevod spoluvlastníckeho
podielu vo výške XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a prevod spoluvlastníckeho
podielu vo výške 59/6851, na ktorom je bytový dom postavený. Kúpna cena bola dojednaná vo výške
27.000 eur a žalovaná bola povinná ju uhradiť v troch častiach. Prvá časť vo výške 10.108 eur bola

kupujúca povinná uhradiť na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, k čomu predávajúci dali výslovný príkaz.
Druhú časť kúpnej ceny bola žalovaná povinná vyplatiť vo výške 1.892 eur na č. účtu XXXXXXXXXX/
XXXX, k čomu predávajúci dali výslovný príkaz. Tretiu časť kúpnej ceny vo výške 15.000 eur bola
kupujúca povinná zaplatiť predávajúcim pri podpise zmluvy. Podpisy predávajúcich na zmluve osvedčila
notárka tak, že predávajúci uznali podpis na listine za svoj.

5. Z LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom, pre k. ú. Nová O. vyplýva, že
výlučnou vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na X.. poschodí vo vchode č. XX obytného domu
postaveného na parc. č. XXX je žalovaná.6. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 29T/57/2015 zo dňa 02.06.2016 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline č. k. 3To/76/2016-1214 zo dňa 08.09.2016 boli uznaní vinnými Z. K. a Z. I.

(predtým G.) zo spáchania zločinu podvodu, ktorého sa dopustili tak, že po predchádzajúcej vzájomnej
dohode, v úmysle získať neoprávnený majetkový prospech Z. K. predstavujúci sa ako zamestnanec
spoločnosti G. P., s. r. o., sa v presne nezistený deň začiatkom roka 2014 telefonicky skontaktoval s
poškodenou D. A., ktorej rodina mala finančné problémy vyplývajúce z neschopnosti splácať dlhy a sľúbil
vyhovieť jej požiadavke na prefinancovanie predošlého úveru z nebankovej spoločnosti Y. F., s. r. o.,

zabezpečeného záložným právom k ich bytu a poskytnutie výhodnejšieho úveru, dokonca zvýšeného o
sumu 2.000 eur s menšou splátkou, hoci nikdy nemal záujem tak urobiť, D. A. a jej manžela Z. A. po
osobnej obhliadke ich nehnuteľnosti a zistení výšky záväzkov telefonicky neskôr
-7- 18C/307/2014

utvrdil,žeichpožiadavkajeriešiteľnáavmarci2014imnepravdivooznámil,žeichzámerjeužschválený

a v ďalšom konaní bude s nimi komunikovať Z. I. (vtedy G.), následne Z. K. kontaktoval M. T., ktorej
tvrdil, že je pre ňu investičná príležitosť odkúpiť byt A., ktorí majú veľké finančné problémy a hrozí im, že
prídu o byt, a to za kúpnu cenu 27.000 eur a predostrel jej nepravdivý a nereálny zámer, že po nejakých
4 mesiacoch by si byt odkúpili oni alebo ich blízka osoba od nej naspäť za 29.000 eur, ktoré by získali z
novéhoúveru,následneZ.I.kontaktovalamanželovA.adňa07.04.2014ichodviezladoL.dokancelárie

spoločnosti G. P., s. r. o., nachádzajúcej sa v objekte notára Z.. Y. I.j, kde následne dala menovaným
podpísať už vopred pripravenú zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorú zabezpečil Z. K., a v ktorých
vystupujú ako predávajúci a ako kupujúca vystupuje M. T., s predmetom zmluvy predaj nehnuteľnosti -
byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí domu súp. č. XX, vo vchode č. XX s prislúchajúcim podielom
na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku v BSM manželov A., s kúpnou cenou 27.000

eur, následne Z. I. zabezpečila overenie podpisov manželov A. na predmetnej zmluve u notárky JUDr.
Y. I. kde došlo aj k spísaniu notárskych zápisníc N 124/2015 (uznanie nepeňažného záväzku vypratať
byt do 06.07.2014 zo strany A.) a N 125/2015 (čestné vyhlásenie o prevzatí časti kúpnej ceny vo výške
15.000 eur), o ktorých sa poškodení na základe predchádzajúcej dohody s Z. K. domnievali, že ide
výslovne o podklady na prefinancovanie predošlého úveru, v čom boli ďalej utvrdzovaní aj tak, že D.

A. výslovne aj Z. I. po oboznámení sa s obsahom zmluvy o prevode vlastníctva k bytu uviedla, že
nechcú predať byt, ale prefinancovať úver, na čo ju Z. I. utvrdzovala v tom, že predmetná zmluva a
notárske zápisnice N 124/2015 a N 125/2015 sú potrebné na riešenie ich situácie a výlučne súvisia s
prefinancovaním predchádzajúceho úveru, počas týchto úkonov Jaroslava I. poskytla poškodeným A.
sumu 15.000 eur ako časť kúpnej ceny v hotovosti, ktorú jej však po spísaní notárskych zápisníc vrátili

na jej pokyn, v skutočnosti bola kúpna cena M. T. dňa 08.04.2014 vyplatená prevodom z jej účtu vo
výške 10.108 eur na účet spoločnosti Y. F., s. r. o., ako úhrada dlhu manželov A. voči tejto spoločnosti,
suma 1.892 eur bola ňou na pokyn Z. K. zaslaná na účet patriaci D. A. a zvyšok kúpnej ceny vo výške
15.000 eur odovzdala M. T. v hotovosti Z. K. a k žiadnemu vybaveniu nového úveru pre manželov A.
nikdy nedošlo, týmto spôsobom Z. K. a Z. I. využitím existenčného tlaku a dôvery manželov A. dosiahli

stav, keď títo fakticky predali vlastnú nehnuteľnosť za sumu 12.000 eur, pričom jej skutočná hodnota je
30.300 eur, čím im bola spôsobená škoda vo výške 18.300 eur, so sumou 15.000 eur poskytnutou M. T.
ako časť kúpnej ceny v hotovosti naložil Z. K. a Z. I. nezisteným spôsobom.

7. Žalobcovia dňa 07.04.2014 vyhlásili do notárskej zápisnice N 124/2014, NZ 13221/2014, NCRls

13466/2014, že dňa 04.04.2014 uzavreli v postavení predávajúcich zmluvu o prevode vlastníctva k bytu
č. XX nachádzajúcom sa na 1. poschodí vo vchode č. XX v J. O. a k spoluvlastníckemu podielu na
spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemku a uznali čo do dôvodu nepeňažný záväzok im
vyplývajúci zo zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 04.04.2014 v prospech žalovanej spočívajúci
vo vyprataní predmetnej nehnuteľnosti a jej odovzdaní kupujúcej najneskôr 06.07.2014 bez akéhokoľvek

nároku na bytovú
-8- 18C/307/2014

náhradu. Súčasne vyhlásili, že súhlasia s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľný
exekučným titulom.

8. Žalobcovia dňa 07.04.2014 v notárskej zápisnice N 125/2014, NZ 13232/2014 NCRls 13468/2014
vyhlásili, že prevzali od kupujúcej M. T. sumu 15.000 eur, čím si táto splnila povinnosť podľa čl. V bod
2 písm. c) zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 04.04.2014.9. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 08.04.2014 vyplýva, že žalovaná uhradila prvú časť
kúpnej ceny vo výške 10.108 eur na č. účtu N a druhú časť kúpnej ceny vo výške 1.892 eur na č. účtu N

10. Z výpisu z účtu žalobkyne 2) vyplýva, že suma 1.892 eur poukázaná ako druhá časť kúpnej ceny
žalovanou jej bola pripísaná na účet dňa 09.04.2014.

11. Z vyjadrenia S.. I. M. V. doručeného OR PZ v Y. dňa 02.02.2015 vyplýva, že úver bol predčasne

splatený pripísaním sumy 10.108 eur na účet spoločnosti Y. F., s. r. o., dňa 09.04.2014 M. T. - novým
veriteľom, ako jej bolo telefonicky potvrdené p. A.. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie vyplýva, že
suma 10.108 eur ako prvá časť kúpnej ceny zaplatenej žalovanou bola prípísaná na účet spoločnosti
Y. F., s. r. o., dňa 09.04.2014.

12. Z potvrdenia o výbere hotovosti zo dňa 07.04.2014 vyplýva, že v tento deň vybral N. P. sumu 15.000

eur.

13. Z výpovede svedka N. P. vyplynulo, že v r. 2014 ich oslovila rodinná známa p. Y., ktorá sa ich spýtala,
či nechcú kúpiť byt v O.. L. ich aj s p. K., ktorý bol vtedy realitný maklér a mal aj svoju webovú stránku.
Presne si nepamätá, kedy sa zmluva podpisovala, či to bolo predtým, ako ju podpísali žalobcovia alebo

až potom. Dňa 07.04.2014 asi o 9:00 hod. vybral peniaze, presne sumu 15.000 eur a dal ju K. ako časť
kúpnej ceny, ktorý peniaze zobral a odišiel s nimi do L.. Keď sa zápisnice podpísali, priniesol im ich
K. domov. Potom, ako žalobcovia všetko podpísali, vyplatili zvyšok peňazí, a to sumu 10.108 eur na
účet Y. a sumu 1.892 eur na účet p. A.. Tieto peniaze sa vyplácali v deň, kedy K. priniesol zmluvy. Pred
podpisom si zmluvy náležite preštudoval, pozeral si aj výpis z katastra týkajúci sa predmetného bytu.

Mal aj problém, aby spoločnosť, v prospech ktorej na byte viazlo záložné právo, toto vymazala. Pani, s
ktorou telefonoval, bola veľmi nepríjemná a asi po desiatom telefonáte došlo k výmazu záložného práva.
Asi mesiac alebo dva predtým kupoval od K. tiež jeden byt v G.. Uviedol, že p. A. bola veľmi nepríjemná
a pri osobnej návšteve, ktorá sa udiala za sprostredkovania p. G., hneď každému tykala a bola veľmi
arogantná. Pred kúpou bytu sa so žalobcami nestretli. Byt kupovali ako investíciu. Na stretnutí s A. sa

dohodli, že byt si žalobcovia opäť odkúpia alebo ich odkúpi ich dcéra. Vtedy p. A. povedala, že peniaze
im vyplatí aj s úrokmi. Keďže úver na vyplatenie kúpnej ceny A.i nezískali, mali záujem dohodnúť sa
na nájomnom. Najprv chceli 200 eur, potom 100 eur a nakoniec to skončilo bez nájomného. H. p. A.
nepodala žalobu, volala im aj tri krát za týždeň, pozývala ich na návštevu. Po podaní žaloby však už
s nimi nekomunikovala.

-9- 18C/307/2014

Posielali jej aj výzvy, avšak na tieto nereagovala. P. A. hovorila, že predajú dom v H. K. a z toho vyplatia
kúpnu cenu bytu. Spomínala tiež aj nejakú vzácnu zbierku motýľov v hodnote 30.000 eur, ale aj z toho
zišlo. Zdôraznil, že nikoho poškodiť nechceli. Nemajú ani byt, ani peniaze.

14. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.)
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

15. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

18. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcami 1), 2) je dôvodná.20.Žalobcoviasapodanoužaloboudomáhaliurčeniaichvlastníckehoprávakbytu,ktorýbolpredmetom
kúpnej zmluvy. Keďže sa jedná o určenie, či tu právo je a žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku, zaoberal sa súd primárne otázkou, či žalobcovia majú na takomto určení naliehavý
právny záujem v súlade s § 80 písm. c) O. s. p.. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude
daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto
požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Výrok súdu o určení potom ohrozenie,
neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie

nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy,
ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak sa má
určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom
zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný
vždy. S poukazom na uvedené má súd za to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení

vlastníckeho práva k spornému bytu, keďže spochybňujú platnosť kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu
bytu na žalovanú, nakoľko práve takýmto určení sa odstráni stav právnej neistoty medzi žalobcami a
žalovanou a okrem toho sa dosiahne zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri
nehnuteľností.

21. V ďalšom súd preskúmal, či kúpna zmluva, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo žalobcov k bytu
na žalovanú spĺňa atribúty platného právneho úkonu. O to viac, keď
-10- 18C/307/2014

absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu namietli priamo žalobcovia. Právny úkon je platný vtedy,

keď bol urobený zmluvnými stranami slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, vo forme, ktorú pre takýto
právny úkon predpisuje zákon a súčasne právny úkon neodporuje zákonu, zákon neobchádza a neprieči
sa dobrým mravom. V danom prípade predmetnú kúpnu zmluvu uzavreli žalobcovia ako predávajúci a
žalovaná ako kupujúca, avšak za významného pôsobenia tretích osôb, ktoré neboli účastníkmi tohto
dotknutého zmluvného vzťahu, a to Z. K. a Z. I. (predtým G.). Ako vyplynulo z rozsudku Okresného

súdu Žilina sp. zn. 29T/57/2015 zo dňa 02.06.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.
3To/76/2016-1214 zo dňa XX.XX.XXXX, Z. K. prisľúbil žalobcom, že im poskytne úver, o ktorý prejavili
záujem, za účelom vyplatenia dlhu v spoločnosti Y. F., s. r. o., spolu s navýšením o sumu 2.000 eur, hoci
takýto úmysel nikdy nemal, pričom ich aj utvrdil, že úver bol schválený. Následne kontaktoval žalovanú,
ktorej tvrdil, že pre ňu má investičnú príležitosť kúpiť byt žalobcov, ktorí majú veľké finančné problémy a

hrozí im, že oň prídu, a to za kúpnu cenu 27.000 eur a predostrel jej nepravdivý a nereálny zámer, že po
nejakých 4 mesiacoch si žalobcovia alebo im blízka osoba byt odkúpia späť za sumu 29.000 eur, ktoré
finančné prostriedky by získali z nového úveru. Z uvedeného teda vyplýva, že Z. K. uviedol do omylu
nie len žalobcov tým, že im prisľúbil poskytnúť úver a v skutočnosti takto neučinil a takýto zámer ani
nemal, ale súčasne uviedol do omylu aj žalovanú, ktorej tvrdil, že žalobcovia chcú svoj byt predať, hoci

takúto úmysel nikdy nemali. Pod vplyvom týchto mylných informácií došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy,
pričom žalobcovia ďalej boli JM.. utvrdzovaní v tom, že sa jedná o bežný postup a ide o „zabezpečenie"
poskytovaného úveru. Zhrnúc uvedený skutkový stav, obe zmluvné strany, t. j. ako žalobcovia, tak aj
žalovaná, uzatvárali predmetný právny úkon (kúpnu zmluvu) v omyle vyvolanom treťou osobou, Z. K.,
ktorý

bol za svoje konanie odsúdený vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu L. za trestný čin podvodu.
Keďže právny úkon bol vyvolaný trestným činom, zastáva súd názor, že takýto právny úkon nemôže
požívať právnu ochranu a je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 2705/2006, podľa ktorého právny úkon, ktorý je rozhodujúcou
súčasťou skutku, za ktorý bola osoba, ktorá ho učinila, uznaná právoplatným rozsudkom v trestnom

konaní vinnou zo spáchania trestného činu podvodu, je neplatný pre rozpor so zákonom. Súd si je
vedomý, že v danom prípade bola za trestný čin podvodu odsúdená osoba, ktorá nebola zmluvnou
stranou dotknutého právneho úkonu. Zákon však s takouto špecifickou situáciou nepočíta a túto vo
svojich ustanoveniach nerieši. Súd preto v záujme spravodlivého vyriešenia sporu použil analógiu k
situácii, kedy osobou, ktorá podvodným konaním omyl vyvolala, je zmluvná strana a uzavrel, že právny

úkon, ktorým žalobcovia previedli vlastnícke právo k bytu na žalovanú je pre rozpor so zákonom
absolútne neplatný. Je potrebné si uvedomiť, že funkciou súdov a justície všeobecne je poskytovať
ochranu práv jednotlivca; potom ochranu aj základným právam a slobodám. Nie vždy sú všetky
základné práva priamo vykonateľné a pôsobia voči jednotlivcovi bezprostredne. V niektorých prípadochpôsobia len sprostredkovane cez jednotlivé normy jednoduchého práva tak, že jednoduchým právom
prenikajú. Preto pri výklade, či aplikácii jednoduchého práva sú súdy povinné toto prenikanie starostlivo
zvážiť a brať v úvahu tak, aby súčasne plnili svoje povinnosti poskytovať ochranu tak právam v

rovine jednoduchého práva, ako aj právam základným. Nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým
sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Vždy je nevyhnutné
vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených
-11- 18C/307/2014

rozmeroch každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne
komplikované a netypické, čo však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie,
akokoľvek sa to môže zdať zložité. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký
imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé (viď rozhodnutie ÚS
ČR sp. zn. I. ÚS 1826/11). Keďže súd vyhodnotil zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavretú medzi
žalobcami a žalovanou ako absolútne neplatný právny úkon, nezaoberal sa ďalej otázkou dôvodnosti

odstúpenia žalobcov od kúpnej zmluvy a určil, že vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti sú žalobcovia.

22. V dôsledku vyhodnotenia právneho úkonu ako neplatného vzniká medzi stranami neplatnej zmluvy
v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej
povahy, obsahom ktorého je povinnosť vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia. Aplikujúc na daný prípad,

žalovaná je povinná vrátiť žalobcom byt a žalobcovia sú povinní vrátiť žalovanej plnenie, ktoré od nej
titulomkúpnejcenyobdržali.Vsúdenejvecisavydaniaposkytnutéhoplneniadomáhažalovanápodanou
vzájomnou žalobou, ktorou žiada, aby jej žalobcovia vrátili zaplatenú kúpnu cenu vo výške 27.000 eur. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná kúpnu cenu žalobcom preukázateľne zaplatila v celom
rozsahu. Prvú časť kúpnej ceny vo výške 10.108 eur uhradila na účet spoločnosti Y. F., s. r. o, za účelom

vyplatenia dlhu žalobcov, čo mal súd preukázané najmä z výpisu z účtu žalovanej, ale i z výpisu z účtu
spoločnosti Y. F., s. r. o., a z vyjadrenia S.. I. M. V., v ktorom potvrdila, že úver žalobcov vo výške 10.108
eur vyplatila žalovaná, čo jej bolo žalobkyňou 2) telefonicky potvrdené. Pokiaľ sa žalobcovia v tejto
súvislosti bránili, že z kúpnej zmluvy nie je zrejmé, čí je účet, na ktorý mala žalovaná uvedenú sumu
poukázať, ani to, že ide o ich dlh, tieto tvrdenia vyhodnotil súd ako účelové, nakoľko sama žalobkyňa 2)

počas svojho výsluchu v tomto konaní uviedla, že uvedenú sumu považovala za vyrovnanie dlhu v Y..
Žalobcovia sa tiež bránili tvrdením, že zostatok úveru v Y. nemohol dosahovať výšku 10.108 eur. V tejto
súvislosti súd poznamenáva, že nie je jeho úlohou v konaní o určenie vlastníckeho práva preskúmavať
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ak sa žalobcovia nestotožnili s výškou zostatku úveru, nič im nebránilo
v tom, aby sa informovali, čo táto suma v sebe zahŕňa a prípade iniciovali súdne konanie, v ktorom by

sa vyriešila otázka výšky zostatku úveru. Čo sa týka druhej časti kúpnej ceny vo výške 1.892 eur, táto
bola pripísaná na účet žalobcov, čo nespochybnili. Tretia časť kúpnej ceny vo výške 15.000 eur bola
žalobcom odovzdaná pri podpise zmluvy, čo potvrdila sama žalobkyňa 2) a táto skutočnosť vyplynula aj
z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 29T/57/2015. Skutočnosť, že následne žalobcovia dobrovoľne
odovzdali peniaze titulom úrokov Z. I. nemôže mať vplyv na splnenie si svojej povinnosti žalovanou. Na

tomtomiestemožnoprisvedčiťargumentáciižalovanej,ženenesiezodpovednosťzato,akýmspôsobom
žalobcovia naložili s vyplatenou kúpnou cenou. Je nepochybné, že Jozef K. a Jaroslava I. pripravili
podvodným konaním žalobcov o túto sumu peňazí, čím im spôsobili škodu, ktorú si môžu žalobcovia od
nich uplatňovať. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobcovia navrhovali doplniť dokazovanie o dopyt na notársky
úrad, kde sa podpisovala kúpna zmluva, kedy (presný čas) k podpisu zmluvy došlo, súd tento dôkaz

nevykonal, nakoľko vzhľadom na skutkové okolnosti uvedené v rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn.
29T/57/2015 zo dňa 02.06.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 3To/76/2016-1214
zo dňa 08.09.2016 nepovažoval jeho vykonanie za hospodárne a potrebné, keďže je viazaný skutkovým
vymedzením trestného činu uvedeného
-12- 18C/307/2014

v trestnom rozsudku. Žalobkyňa 2) poukázala na odôvodnenie tohto rozsudku, kde súd uzavrel, že
k vyplateniu sumy 15.000 eur žalobcom nedošlo, a teda nebola uhradená celá kúpna cena. Súd
zdôrazňuje, že nie je viazaný odôvodnením trestného rozsudku, ale jeho skutkovým a právnym
vymedzením. Zo skutkovej vety uvedeného rozsudku pritom jednoznačne vyplynulo, že JM. poskytla

žalobcom sumu 15.000 eur ako časť kúpnej ceny, ktorú jej však po spísaní notárskych zápisníc na jej
pokyn vrátili. Ako už súd vyšiel uviedol, sumu 15.000 eur Z. I. vrátili titulom úrokov, nie titulom kúpnej
ceny. S poukazom na uvedené uložil súd žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 27.000 eur
titulom vyplatenej kúpnej ceny. Žalobcovia sa proti vydaniu kúpnej ceny žalovanej bránili aj vznesenímnámietkypremlčania.Natomtomiestesúdkonštatuje,ževznesenánámietkapremlčanianiejedôvodná,
a to s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V danom prípade stojí proti
sebe právo na vrátenie nehnuteľnosti, resp. vlastnícke právo, ktoré je nepremlčateľné a právo na

peňažné plnenie, ktoré premlčateľné je. V zmysle citovaného ustanovenia súd v takýchto prípadoch na
námietku premlčania nemôže prihliadnuť, pretože žalovaná by vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobcov
premlčanie namietnuť nemohla.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

25. Žalovaná sa v konaní domáhala zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 27.000
eur od 04.04.2014 do zaplatenia. Ako vyplýva z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, ak medzi
stranami nie je dohodnutý čas splnenia, je dlžník povinný zaplatiť nasledujúci deň po tom, ako ho veriteľ

na splnenie povinnosti vyzval. V súdenej veci si žalovaná nárok na vrátenie kúpnej ceny vo výške 27.000
eur uplatnila podaním doručeným súdu dňa 10.06.2016. Toto podanie bolo žalobcom doručené dňa
14.09.2017. Týmto dňom sa teda žalobcovia dozvedeli o povinnosti vrátiť žalovanej kúpnu cenu, ktorú
boli povinní jej uhradiť dňa 15.09.2017. Až odo dňa 16.09.2017 sa teda žalobcovia dostali do omeškania
s plnením. Preto súd priznal žalovanej úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 27.000 eur od

16.09.2017 do zaplatenia a vo zvyšku vzájomnú žalobu žalovanej v časti úroku z omeškania zamietol.

26. Podľa § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), súd aj bez návrhu uznesenie
o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335
platí primerane.

27. Vzhľadom k tomu, že súd žalobe žalobcov vyhovel, rozhodol podľa § 337 ods. 3 CSP o tom, že
sa zrušuje uznesenie o predbežnom opatrení č. k. 18C/307/2014 - 43 zo dňa 10.02.2015 v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/449/2015-62 zo dňa 18.06.2015 s účinnosťou od
právoplatnosti tohto rozsudku.

-13- 18C/307/2014

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. V predmetnej veci boli žalobcovia plne úspešní v časti o určenie vlastníckeho práva a žalovaná
bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 27.000 eur. Keďže každá strana by bola povinná druhej strane
nahradiť rovnaké trovy, rozhodol súd tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.

30. Lehotu na splnenie povinnosti, 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232
ods. 3 CSP, s tým, že uvedenú dobu považuje za primeranú s ohľadom na výšku plnenia a majetkové
pomery žalobcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak žalobcovia dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalovaná môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.