Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 6, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010001

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1616010001.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudcom JUDr. Erikom Tomusom v trestnej veci obžalovaného M. V., pre
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 06. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

rozhodol:

Obžalovaný:

M. V. narodený XX. B. XXXX v M., trvale bytom č. d. XXX, XXX XX Z. L.,

sa uznáva vinným, že

dňa 21.01.2015 na I. ulici v M., po tom, čo predtým sprostredkoval uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi
predávajúcim M. O. a kupujúcom M. B., predmetom ktorej bolo motorové vozidlo zn. R. K., ev. č. MA-
XXXDC, prevzal od M. B. kúpnu cenu za predmetné motorové vozidlo, t. j. finančné prostriedky vo výške
4.000,- eur, ktoré si ponechal a doposiaľ neodovzdal poškodenej M. O., čím poškodenej spôsobil škodu
vo výške 4.000,- eur,

teda

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

čím spáchal

prečin sprenevery podľa 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzujePodľa § 213 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36
písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený v

trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 24. júna 2015, sp. zn. 1T/22/2015, právoplatný dňa 22. júla
2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona s poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona sa mu
ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej Ing.
M. O., ul. M. U. č. XXX/XX, XXX XX M., škodu vo výške 4.000,- eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodená Ing. M. O., ul. M. U. č. XXX/XX, XXX XX M.,

odkazuje so zvyškom svojho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 04. januára 2016 Okresnému súdu Malacky
obžalobu z 04. januára 2016, č. 1 Pv 64/15/1106-15, na obžalovaného M. V. pre prečin sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené

vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. júla 2016 obžalovaný po poučení o svojich právach a
povinnostiachurobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)zákonač.301/2005Z.z.Trestnéhoporiadku,
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenTrestnýporiadok),žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovo

výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333
ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý

trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom

obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom
vo výrokovej časti tohto rozsudku.Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadne trestu, a to výsluchom obžalovaného, odpisom z registra trestov na
obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov na obžalovaného a listinných podkladov.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému M. V. vychádzal primárne z ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného
zákona, ktoré stanovuje súdu povinnosť ukladať súhrnný trest, pri zbiehajúcich sa trestných činoch,
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný (teda
podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu).

K povinnosti ukladať v danej veci súhrnný trest súd pripomína, že trestné činy sú spáchané v súbehu
(tzv. konkurencia trestných činov) vtedy, ak páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako
bol pre niektorý z nich odsúdený, t. j. skôr ako bol za taký trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok
súdom prvého stupňa alebo skôr ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Práve časový moment
spáchania trestného činu pred alebo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa pre iný páchateľov

trestný čin odlišuje súbeh od recidívy a má aj výrazne odlišné účinky pri ukladaní trestu pri tzv. mnohosti
trestnej činnosti toho istého páchateľa.

Zo spisového materiálu Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/22/2015 súd zistil, že obžalovaný bol
trestným rozkazom z 24. júna 2015 uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pričom trestný rozkaz bol M. V. doručený
dňa 13. júla 2015 a následne nadobudol právoplatnosť dňa 22. júla 2015. Z uvedeného je zrejmé, že v
súbehu sú tie trestné činy spáchané obžalovaným, ktorých sa dopustil pred dňom 13. júla 2015, teda
pred dňom, kedy mu bol doručený trestný rozkaz z 24. júna 2015, sp. zn. 1T/22/2015. Vzhľadom na
uvedené súd postupoval v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona a ukladal vo veci súhrnný trest.

Prísnejším so zbiehajúcich sa prečinov [prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona vs. prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona]
je prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s tým, že výška trestnej
sadzby stanovená zákonom pri tomto prečine je v rozpätí jeden rok až päť rokov.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože
obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tie súd zistil dve výrazné,
jednak, že obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný, teda súd ustálil priťažujúcu okolnosť v zmysle
§ 37 písm. h) Trestného zákona, pričom pred spáchaním súdeného trestného činu má odsúdený

evidované odsúdenie naposledy Okresným súdom Malacky v trestnej veci sp. zn. 3T/2/2014. Okrem
toho súd zistil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (spáchal viac trestných
činov), pretože celkovo súd ukladá v zmysle zásad vyplývajúcich z § 42 ods. 1 Trestného zákona trest
za dva samostatné prečiny - prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona a prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Pri určovaní výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer priťažujúcich okolností a preto súd
upravil trestnú sadzbu tak, že zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu
(§ 38 ods. 4 Trestného zákona). Zákonnom ustanovená trestná sadzba je tým pádom v rozpätí 2 roky a

4 mesiace až 5 rokov (48 : 3 = 16, teda šestnásť mesiacov je jedna tretina zo štyroch rokov, o ktoré sa
zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona).

Pokiaľ ide o určenie druhu trestu, tak súd vychádzal z ustanovenia § 42 ods. 2 druhá veta
Trestného zákona, podľa ktorého ukladaný súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený

skorším rozsudkom. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že v predmetnej trestnej veci je
možné obžalovanému uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko trest uložený skorším
rozhodnutím - trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 24. júna 2015, sp. zn. 1T/22/2015 -
bol vo výmere osem mesiacov nepodmienečne. Z hľadiska druhu trestu preto súd pristúpil k uloženiu
nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom pri ukladaní konkrétnej výmery trestu (tri roky)

prihliadol k tomu, že obžalovaný je osoba, pri ktorej ani ukladanie nepodmienečných trestov celkom
zjavne neviedlo k jeho náprave. Obžalovaný už bol viackrát právoplatne odsúdený, prevažne za
spáchanie prečinov marenia výkonu úradného rozhodnutia, ale aj za nedovolenú výrobu omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi a tiež aj za majetkovútrestnú činnosť. Obžalovaný je síce v tomto smere všeobecný recidivista, avšak súd pri ukladaní
konkrétnej výmery trestu prihliadol na to, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní k spáchaniu skutku
priznal a uviedol, že je ochotný poškodenej nahradiť spôsobenú škodu, preto mu bol v konečnom

dôsledku uložený trest pri spodnej hranici trestnej sadzby. Na druhej strane, s poukazom na trestnú
minulosť obžalovaného (ktorá okolnosť mala vplyv predovšetkým pri zvyšovaní trestnej sadzby, pričom
súd nezistil žiadne ďalšie okolnosti, ktoré by boli dôvodom na to, aby trest ukladal v polovici, či pri
hornej hranici zvýšenej trestnej sadzby), pri ktorej aj keď nejde o závažnú trestnú činnosť, do úvahy
neprichádzalo uloženie trestu na samej spodnej hranici trestnej sadzby, tak ako to požadoval obžalovaný

na hlavnom pojednávaní.

Súd preto uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zvýšenej trestnej
sadzby (tri roky), pričom na výkon tohto trestu zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd uloženie súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody kombinoval s uložením trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá, pretože ho k tomu zaväzoval § 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona,
nakoľkotakýtrestboluloženýskoršímrozhodnutím,ktoréhovýrokotresteboltýmtorozsudkomzrušený.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd zaviazal obžalovaného uhradiť poškodenej osobe
sumu 4.000,- eur a so zvyškom nároku na náhradu škody poškodenú odkázal na občianske súdne
konanie, nakoľko výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní nedali podklad pre výrok o povinnosti
obžalovaného nahradiť škodu, ktorú spôsobil trestným činom, v celom rozsahu, ako ju navrhla
poškodená.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.