Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114227618
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3114227618.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek

senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcov:
1/ Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XX, J. O., 2/ D. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XX, J. O., obaja právne zastúpení: Adriana Sojková - ADVOKAT DCA, s.
r. o., so sídlom Nám. Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, IČO: 47 253 142, proti žalovanej:
M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XC, I., právne zastúpenej: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 47 254 432, o určenie vlastníckeho práva,
o odvolaní žalobcov

1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 18C/307/2014-252 zo dňa 5. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II.,
v napadnutej časti o zaplatenie 15.000 Eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.000
Eur od 16.09.2017 do zaplatenia a vo výroku V. o náhrade trov konania.

Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré sú jej povinní nahradiť
žalobcovia spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom výrokom I. určil, že žalobcovia 1/, 2/ sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX nachádzajúceho sa na 1. poschodí, vo vchode
č. XX bytového domu súp. č. XX postaveného na pozemku parc. č. XXX, zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 1.042 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., katastrálnym
odborom, pre k. ú. J. O., spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti
59/6851-ín na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XX postaveného na pozemku
parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1.042 m2, zapísaného na
LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom, pre k. ú. J. O.

a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 59/6851-ín na pozemku parcela reg. C, parc. č. XXX, zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 1.042 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F.,
katastrálnym odborom, pre k. ú. J. O., výrokom II. žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanej spoločne
a nerozdielne sumu 27.000 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 27.000 Eur od 16.09.2017 do zaplatenia, a to do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom III. vo zvyšnej časti vzájomnú žalobu žalovanej
zamietol, výrokom IV. zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení vydané Okresným súdom Trenčín č.

k. 18C/307/2014 - 43 zo dňa 10.02.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 4Co/449/2015-62 zo dňa 18.06.2015 s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku a
výrokom V. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie
uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali určenia ich vlastníctva k nehnuteľnosti bližšiepopísanej vo výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podanú žalobu odôvodnili tým, že vzhľadom
na nepriaznivú finančnú situáciu si potrebovali požičať 2.000 Eur. Obrátili sa na spoločnosť Y. F., s. r. o.,
kde mali už v minulosti požičané peniaze, avšak pôžičku im už neposkytli. V marci 2014 ich kontaktoval

muž, ktorý sa predstavil ako Z. K. s tým, že im vie zabezpečiť pôžičku zo spoločnosti G. P.. Žalobkyňa
2/ mu vysvetlila, že potrebuje refinancovať pôvodnú pôžičku zo spoločnosti Y. F. a súčasne požičať cca
2.000 Eur. Prišiel k nim menovaný osobne a žiadal, aby mu predložili list vlastníctva a kúpnu zmluvu,
ktorou nadobudli byt. Následne im oznámil, že zmluva je schválená. Potom ich kontaktovala Z. G., s
ktorou si dohodli stretnutie. Uviedla, že zmluvu musia ísť podpísať do L.. Dňa 04.04.2014 ich odviezla

do L., kde podpísali zmluvu. Poslala ich k notárke, kde boli vystavené dve notárske zápisnice. Žalobcovia
1/, 2/ zdôraznili, že si mysleli, že im bude poskytnutá pôžička 2.000 Eur, pričom budú splácať aj zvyšnú
časť pôžičky, ktorú mali v spoločnosti Y.. Mysleli si, že peniaze budú postupne splácať spoločnosti G. P..
Na otázku prečo má byť podpísaná zmluva o predaji bytu im G. odpovedala, že to je bežný postup. L.
ohodnotil byt na 34.000 Eur. Asi v auguste 2014 ich kontaktovala žalovaná ohľadom bytu. Odkázali ju na
G., tak ako boli s ňou dohodnutí. Následne prišli k záveru, že im nebola poskytnutá žiadna pôžička, ale K.

s G. ich oklamali, využili ich nepriaznivú finančnú situáciu a pripravili ich o byt. Podaním zo dňa
30.04.2015, ktoré žalovaná prevzala dňa 06.05.2015 odstúpili od kúpnej zmluvy zo dňa 07.04.2014 z
dôvodu podľa § 49 Obč. zák.. Podaním zo dňa 30.04.2015, ktoré žalovaná prevzala dňa 06.05.2015,
vyzvali žalovanú na doplatenie kúpnej ceny vo výške 15.000 Eur
s upozornením na možnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy. Podaním zo dňa 04.06.2015, ktoré žalovaná

prevzala dňa 08.06.2015, odstúpili od kúpnej zmluvy zo dňa 07.04.2014 pre neuhradenie kúpnej
ceny. Sumu 10.108 Eur nikdy od žalovanej neobdržali a nemali vedomosť, kto je majiteľom čísla účtu
uvedeného v kúpnej zmluve. Potvrdili, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy mali záväzky voči tretím
osobám, avšak z textu kúpnej zmluvy nie je možné identifikovať, že úhradou sumy vo výške 10.108
Eur došlo k splateniu nejakého ich záväzku. Zostatok úveru v spoločnosti Y. tak, ako ho vyčíslil záložný

veriteľ označili žalobcovia za nezodpovedajúci skutočnosti. Pre prípad unesenia dôkazného bremena
žalovanou vzniesla žalobkyňa 2/ námietku premlčania. Suma 1.892 Eur im bola pripísaná na účet a v
tejto časti tiež vzniesla námietku premlčania. Sumu 15.000 Eur nikdy neprevzali, pričom poukázali na
rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 29T/57/2015 zo dňa 02.06.2016, ktorým boli Z. K.
a Z. I. odsúdení za trestný čin podvodu, ktorého sa dopustili na žalobcoch. Dodali, že peniaze v sume

15.000 Eur, ktoré za účelom spísania notárskej zápisnice na okamih boli
v dispozícii žalobcov, neboli tými peniazmi, ktoré boli dňa 07.04.2014 vybraté z účtu N. P. a ktorými
žalovaná preukazuje svoju dispozíciu touto časťou kúpnej ceny a jej odovzdanie K.. Poukázali na
zmätočné skutočnosti, ako dátum na zmluve 04.04.2014, pričom žalobcovia zmluvu podpísali dňa
07.04.2014, miesto uzavretia kúpnej zmluvy v L., hoci žalovaná zmluvu v L. nepodpísala, notárske

zápisnice odkazujú na zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 04.04.2014, napriek tomu, že nijaká
taká neexistuje, keď zmluva bola uzavretá až dňa 07.04.2014, v notárskej zápisnici N 125/2014, NZ
13232/2014 je uvedené, že žalobcovia priamo od žalovanej preberajú dňa 04.04.2014 hotovosť vo výške
15.000 Eur, pričom žalobcovia sa so žalovanou nikdy nestretli a žalovaná touto sumou nedisponovala,
pretože peniaze žalobcom odovzdala p. I.. Navyše žalobcovia nemali vôľu sumu 15.000 Eur prijať ako

časť kúpnej ceny. Z obsahu trestného spisu je zrejmé, že strany konania sa nikdy nestretli,
v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy spolu nekomunikovali. Nikdy sa nedohodli na tom, že žalobcovia
prevedú vlastnícke právo k bytu na žalovanú za kúpnu cenu 27.000 Eur. Za účelové považujú vyjadrenie
žalovanej, že v dôsledku ich konania sa dostala do nepriaznivej finančnej situácie, pretože žalovaná
samauviedla,žebytkupovalazaúčelomdosiahnutiazisku.Žalobkyňa2/uviedla,žeodzačiatkuhovorila

G., že byt predať nechcú, tá ich však uisťovala, že to je bežný postup, aby mala žalovaná istotu, že o
peniaze nepríde. Sumu 15.000 Eur im G. dala do ruky, tieto odovzdali notárke, tá im zmluvu prečítala
a peniaze naspäť sumu odovzdala. Keď prišli od notárky do kancelárie k G., tá im peniaze zobrala s
tým, že sa jedná
o peniaze na úroky pre K.. Sumu 10.200 Eur a sumu 1.800 Eur považovali za poskytnutý úver, o ktorý

žiadali. Sumu 15.000 Eur odovzdala G. dobrovoľne, keď to malo byť na úroky. Nevedela, že je to časť
kúpnej ceny. Neprišlo žalobkyni 2/ zvláštne, že žiadala o úver
a notárka jej čítala zmluvu o prevode bytu. Myslela si, že jej dodatočne príde splátkový kalendár, avšak
nič také neprišlo. Spoločnosti Y. dôverovala.

1.2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Uviedla, že so žalobcami uzatvorila dňa 04.04.2014 na
notárskom úrade JUDr. Tatiany Vrlíkovej zmluvu o prevode vlastníckeho práva
k bytu. Splnila všetky povinnosti zo zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, a to najmä pokiaľ ide o
zaplatenie kúpnej ceny. Dňa 04.04.2014 prevodom na účet vyplatila časť kúpnej ceny vo výške 10.108Eur, dňa 04.04.2014 prevodom na iný účet vyplatila kúpnu cenu vo výške 1.892 Eur a dňa 04.04.2014
vyplatila pred notárom v hotovosti časť kúpnej ceny vo výške
15.000 Eur. Tvrdenia žalobcov o nevyplatení kúpnej ceny označila za hrubo zavádzajúce, keď

z obsahu trestného spisu jednoznačne vyplynulo, že touto sumou bol vyplatený dlh žalobcov
v spoločnosti Y.. Suma 15.000 Eur, bola žalobcom vyplatená pred notárom a o tejto skutočnosti bola
spísaná notárska zápisnica. Skutočnosť, že žalobcovia po prijatí finančných prostriedkov vo výške
15.000 Eur tieto dobrovoľne a bez nátlaku odovzdali p. K., zakladá právny vzťah medzi nimi a K..

1.3. Žalovaná pre prípad, že by prvoinštančný súd rozhodol o neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k bytu si vzájomnou žalobou uplatnila nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny vo výške 27.000
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
27.000 Eur od 04.04.2014 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia.

1.4. Zdôraznila, že žalobcovia boli o charaktere podpisovaných listín poučení zo strany notára, pri

podpise zmluvy nekonali v tiesni a zmluva neobsahuje nápadne nevýhodné podmienky. Podstatná časť
kúpnej ceny, ktorú žalovaná zaplatila, bola použitá na úhradu dlhu žalobcov voči spoločnosti Y. F., s. r. o.,
čím žalobcov zbavila dlhov. Tvrdenia žalobcov o ich nepriaznivej finančnej situácii označila za účelové,
pretože sú vlastníkmi rodinného domu vo I. H. K., žalobca 1/ je spoluvlastníkom rodinného domu v H. K.
a spoluvlastníkom viac ako 70 nehnuteľností v k. ú. I. H. K.. Práve žalovaná je tou, ktorá sa dostala do

nepriaznivej finančnej situácie, keď je s maloletým synom na materskej dovolenke a jej jediný príjem je
rodičovský príspevok, pričom je vlastníčkou nehnuteľnosti, za ktorú preukázateľne zaplatila dohodnutú
kúpnu cenu, avšak túto nehnuteľnosť nemôže nijak užívať. K premlčaniu uviedla, že pre neplatnosť
alebo zrušenie kúpnej zmluvy podáva žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže nejde
len o žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale súčasne aj o žalobu k vlastnícku, vlastnícke

právo sa vzhľadom na ustanovenie § 100 ods. 2 Obč. zák. nepremlčuje. Vzájomnú žalobu na vydanie
bezdôvodného obohatenia žalovaná uplatnila dňa 03.06.2016, t. j. v rámci plynutia premlčacej doby.
Uviedla, že chcela investovať do nehnuteľnosti a kamarátka jej poradila p. K. ako realitného makléra.
K. chcel zálohu 15.000 Eur na kúpnu cenu a túto mu aj odovzdala. Následne prebehlo odkúpenie.
Žalobcovia zmluvu podpísali a podpísali aj notársku zápisnicu o tom, že peniaze prevzali. K. žalovanej

potom tieto listiny odovzdal a ešte v ten deň žalovaná uhradila zvyšok peňazí cez internetbanking.
Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj ustanovenie o vyprataní nehnuteľnosti. Keď sa mali žalobcovia
vysťahovať, tak to neučinili, a preto žalovaná kontaktovala K.. On jej oznámil, že žalobcovia chcú byt
odkúpiť späť. Bol vypracovaný znalecký posudok na byt, pričom úver si mala zobrať dcéra žalobcov.
Toto sa však nepodarilo.

1.5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne 2/, žalovanej a svedka N. P.,
oboznámením zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 04.04.2014, výpisom z účtu žalobkyne 2),
výpisom z LV č. XXXX, zápisnice o výsluchu žalobkyne v trestnom konaní zo dňa 23.07.2015 a zo
dňa 07.09.2015, zápisnice o výsluchu žalovaného v trestnom konaní zo dňa 07.09.2015, rozsudku

Okresného súdu Žilina sp. zn. 29T/57/2015 zo dňa 02.06.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline č. k. 3To/76/2016-1214 zo dňa 08.09.2016, notárskej zápisnice N 124/2014, NZ 13221/2014,
NCRls 13466/2014, notárskej zápisnice N 125/2014, NZ 13232/2014 NCRls 13468/2014, potvrdenia o
zrealizovaní transakcie, vyjadrenia S.. I. M. V. doručené OR PZ v Trenčíne dňa 02.02.2015, výpisu z
účtu spoločnosti Y. a potvrdenia o výbere hotovosti.

1.6. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia zmluvou o prevode vlastníctva
bytu zo dňa 04.04.2014 previedli ako predávajúci žalovanej ako kupujúcej predmetný byt s
príslušenstvom. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 27.000 Eur a žalovaná bola povinná ju uhradiť v
troch častiach. Prvá časť vo výške 10.108 Eur bola kupujúca povinná uhradiť na

č.účtuB./XXXX,kčomupredávajúcidalivýslovnýpríkaz.Druhúčasťkúpnejcenybolažalovanápovinná
vyplatiť vo výške 1.892 Eur na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, k čomu predávajúci dali výslovný príkaz.
Tretiu časť kúpnej ceny vo výške 15.000 Eur bola kupujúca povinná zaplatiť predávajúcim pri podpise
zmluvy. Podpisy predávajúcich na zmluve osvedčila notárka tak, že predávajúci uznali podpis na listine
za svoj.

1.7. Z LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom, pre k. ú. J. O. vyplynulo, že
výlučnou vlastníčkou prevádzaných nehnuteľností je žalovaná.1.8. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 29T/57/2015 zo dňa 02.06.2016 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 3To/76/2016-1214 zo dňa 08.09.2016 boli Z. K. a Z. I. (predtým
G.) uznaní vinnými zo spáchania zločinu podvodu, keď v úmysle získať neoprávnený majetkový

prospech Z. K. predstavujúci sa ako zamestnanec spoločnosti G. P., s.r.o., sa kontaktoval s poškodenou
D. A. (žalobkyňou 2/), využijúc rodinné finančné problémy, sľúbil jej prefinancovať predošlý úver zo
spoločnostiY.F.,s.r.o.,zabezpečenéhozáložnýmprávomkichbytuaposkytnutie výhodnejšiehoúveru,
zvýšeného o 2.000 Eur s menšou splátkou, hoci nemal v úmysle tak urobiť. Z. K. kontaktoval žalovanú s
tým, že má pre ňu príležitosť kúpiť byt žalobcov z dôvodu ich finančných problémov, a to za kúpnu cenu

27.000 Eur s tým, že jej predostrel nepravdivý zámer, že po nejakej dobe žalobcovia alebo ich blízka
osoba odkúpi od nej byt späť za 29.000 Eur. V kancelárii spoločnosti G. P., s.r.o., ktorá sa nachádza v
objekte notárky JUDr. Tatiany Vrlíkovej, došlo k podpisu vopred pripravenej zmluvy o prevode vlastníctva
bytu, následne Z. I. (pôvodne G.) zabezpečila overenie žalobcov na predmetnej zmluve u notárky
JUDr. Vrlíkovej Tatiany, kde bola aj spísaná notárska zápisnice N 124/2015 (uznanie nepeňažného
záväzky vypratať byt žalobcami) a N 125/2015 (čestné vyhlásenie o prevzatí časti kúpnej ceny vo

výške 15.000 Eur), pričom sa žalobcovia domnievali, že ide o podklady na prefinancovanie predošlého
úveru. Počas týchto úkonov Z. I. poskytla žalobcom (poškodeným) sumu 15.000 Eur ako časť kúpnej
ceny v hotovosti, ktorú je však na jej pokyn vrátili, v skutočnosti bola kúpna cena M. T. - žalovanou dňa
08.04.2014 vyplatená prevodom z jej účtu vo výške 10.108 na účet spoločnosti Y. F., s.r.o., ako úhrada
dlhu žalobcov voči tejto spoločnosti, sumu 1.892 Eur zaslala na pokyn Z. K. na účet žalobkyne 2/ a

zvyšok kúpnej ceny vo výške 15.000 Eur žalovaná odovzdala v hotovosti Z. K.. K žiadnemu vybaveniu
nového úveru nedošlo. Tak Z. K. a Z. I. dosiahli stav, že žalobcovia predali vlastnú nehnuteľnosť za
sumu 12.000 Eur, pričom jej skutočná hodnota je 30.300 Eur, čím im bola spôsobená škoda vo výške
18.300 Eur. So sumou 15.000 Eur poskytnutou M. T. ako časť kúpnej ceny
v hotovosti naložil Z. K. a Z. I. nezisteným spôsobom.

1.9. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia dňa 07.04.2014 vyhlásili do notárskej
zápisnice N 124/2014, NZ 13221/2014, NCRls 13466/2014, že dňa 04.04.2014 uzavreli v postavení
predávajúcich zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti v prospech žalovanej s tým, že
nehnuteľnosť vypracú a odovzdajú kupujúcej najneskôr dňa 06.07.2014. Dňa 07.04.2014 v notárskej

zápisnice N 125/2014, NZ 13232/2014 NCRls 13468/2014 žalobcovia vyhlásili, že prevzali od kupujúcej
M. T. sumu 15.000 Eur, čím si táto splnila povinnosť podľa čl. V bod 2 písm. c) zmluvy o prevode
vlastníctva k bytu zo dňa 04.04.2014. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 08.04.2014
vyplynulo, že žalovaná uhradila prvú časť kúpnej ceny vo výške 10.108 Eur na č. účtu N a druhú časť
kúpnej ceny vo výške 1.892 Eur na č. účtu N Z výpisu z účtu žalobkyne 2/ vyplynulo, že suma 1.892

Eur bola poukázaná ako druhá časť kúpnej ceny žalovanou jej bola pripísaná na účet dňa 09.04.2014. Z
vyjadrenia S.. I. M. V. doručeného OR PZ v Y. dňa 02.02.2015 vyplynulo, že úver bol predčasne splatený
pripísaním sumy 10.108 eur na účet spoločnosti Y. F., s. r. o., dňa 09.04.2014 M. T. - novým veriteľom,
akojejbolotelefonickypotvrdenép.A..Zpotvrdeniaozrealizovanítransakcievyplynulo,žesuma10.108
Eur ako prvá časť kúpnej ceny zaplatenej žalovanou bola pripísaná na účet spoločnosti Y. F., s. r. o.,

dňa 09.04.2014. Z potvrdenia
o výbere hotovosti zo dňa 07.04.2014 vyplynulo, že v tento deň vybral N. P. sumu 15.000 Eur.

1.10. Právne súd prvej inštancie poukázal na § 80 písm. c) O.s.p., § 470 ods. 2 prvá veta CSP, § 39,
§ 107 ods. 3 a § 457 Obč. zák.

1.11. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žaloba žalobcov 1/, 2/ bola
podaná dôvodne. Keďže sa v spore jednalo o určenie, či tu právo je a žaloba bola podaná ešte za
účinnosti O.s.p., súd prvej inštancie primárne vyhodnocoval v súlade s § 80 písm. c) O.s.p., či žalobcovia
majú na takomto určení naliehavý právny záujem. Vyhodnotil, že podmienka splnenia naliehavého

právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k spornému bytu je u žalobcov naplnená, pretože
spochybňujú platnosť kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu bytu na žalovanú, nakoľko práve takýmto
určením sa odstráni stav právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanou a okrem toho sa dosiahne zhoda
medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

1.12. Ďalej súd prvej inštancie skúmal, či kúpna zmluva, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo
žalobcov k bytu na žalovanú spĺňa atribúty platného právneho úkonu. Predmetnú kúpnu zmluvu uzavreli
žalobcovia ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca, avšak za významného pôsobenia tretích osôb,
ktoré neboli účastníkmi tohto dotknutého zmluvného vzťahu, a to Z. K. a Z. I. (predtým G.). S poukazomna rozsudok v trestnom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 29T/57/2015 zo dňa 02.06.2016 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 3To/76/2016-1214 zo dňa 08.09.2016 a zhrnúc skutkový
stav súd prvej inštancie ustálil, že obe zmluvné strany, t. j. ako žalobcovia, tak aj žalovaná, uzatvárali

predmetný právny úkon (kúpnu zmluvu) v omyle vyvolanom treťou osobou, Z. K., ktorý bol za svoje
konanie odsúdený vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Žilina za trestný čin podvodu. Keďže
právny úkon bol vyvolaný trestným činom, súd prvej inštancie vyslovil názor, že takýto právny úkon
nemôže požívať právnu ochranu a je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom (viď NS ČR sp.
zn. 30Cdo 2705/2006). Zdôraznil, že nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký

imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé (viď rozhodnutie ÚS ČR
sp. zn. I. ÚS 1826/11).

1.13. Nakoľko súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu o prevode vlastníctva bytu ako absolútne neplatný
právny úkon, nezaoberal sa ďalej otázkou dôvodnosti odstúpenia žalobcov od kúpnej zmluvy a určil, že
vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti sú žalobcovia.

1.14. V dôsledku vyhodnotenia právneho úkonu ako neplatného preto vzniká medzi stranami neplatnej
zmluvy v zmysle § 457 Obč. zák. právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy,
obsahom ktorého je povinnosť vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia. Žalovaná je preto povinná vrátiť
žalobcom byt a žalobcovia sú povinní vrátiť žalovanej plnenie, ktoré od nej titulom kúpnej ceny obdržali.

1.15. Žalovaná podanou vzájomnou žalobou, žiadala vrátiť od žalobcov zaplatenú kúpnu cenu vo výške
27.000 Eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná kúpnu cenu žalobcom preukázateľne
zaplatila v celom rozsahu. Prvú časť kúpnej ceny vo výške 10.108 Eur uhradila na účet spoločnosti Y.
F., s. r. o, za účelom vyplatenia dlhu žalobcov, čo mal súd prvej inštancie preukázané najmä z výpisu

z účtu žalovanej, ale i z výpisu z účtu spoločnosti Y. F., s. r. o. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 1.892
Eur uhradila žalovaná tak, že bola pripísaná na účet žalobcov, čo nespochybnili. Tretia časť kúpnej ceny
vo výške 15.000 Eur bola žalobcom odovzdaná pri podpise zmluvy, čo potvrdila sama žalobkyňa 2/ a
táto skutočnosť vyplynula aj z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 29T/57/2015. Skutočnosť, že
následne žalobcovia dobrovoľne odovzdali peniaze titulom úrokov Z. I. nemôže mať vplyv na splnenie

si svojej povinnosti žalovanou.

1.16. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je nepochybné, že Z. K. a Z. I. pripravili podvodným konaním
žalobcov o túto sumu peňazí, čím im spôsobili škodu, ktorú si môžu žalobcovia od nich uplatňovať. S
poukazom na uvedené uložil súd prvej inštancie žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 27.000

Eur titulom vyplatenej kúpnej ceny.

1.17. Žalobcovia sa proti vydaniu kúpnej ceny žalovanej bránili vznesením námietky premlčania.
Vznesenú námietku premlčania nepovažoval prvoinštančný súd za dôvodnú,
a to s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 3 Obč. zák.. Vo veci stojí proti sebe právo na vrátenie

nehnuteľnosti, resp. vlastnícke právo, ktoré je nepremlčateľné a právo na peňažné plnenie, ktoré
premlčateľné je. V zmysle citovaného ustanovenia súd v takýchto prípadoch na námietku premlčania
nemôže prihliadnuť, pretože žalovaná by vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobcov premlčanie
namietnuť nemohla.

1.18. S poukazom na § 517 ods. 2 Obč. zák. súd prvej inštancie priznal žalovanej aj úrok z omeškania.

1.19. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd prvej inštancie aj bez návrhu zároveň zrušil uznesenie
o predbežnom opatrení č. k. 18C/307/2014 - 43 zo dňa 10.02.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 4Co/449/2015-62 zo dňa 18.06.2015 s účinnosťou od právoplatnosti tohto

rozsudku, keďže žalobe bolo vo veci samej vyhovené.

1.20. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Pretože každá strana by bola povinná druhej
strane nahradiť rovnaké trovy, rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu
trov konania.

1.21. Lehotu na splnenie povinnosti, 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia určil súd prvej inštancie
podľa § 232 ods. 3 CSP.2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov II. a V. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie právna
zástupkyňa žalobkyne 2/.

2.2. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok vo výrokoch II. a V. zmenil tak, že zaviaže žalobcov na
zaplatenie sumy 12.000 Eur s príslušenstvom a prizná im v plnom rozsahu nárok na náhradu trov
konania, alternatívne aby odvolací súd v týchto častiach rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

2.3. Rozsudok v týchto častiach označila za nesprávny a nespravodlivý. Uviedla, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni 2/, aby uskutočnila jej patriace procesné práva.
Súd prvej inštancie nijakým spôsobom sa nezaoberal písomnou argumentáciou žalobkyne 2/ v
podaniach zo dňa 25.09.2017 a dňa 06.06.2018, týkajúcou sa vyplatenia sumy 15.000 Eur. Poukázala
na rozpory, ktoré spochybňujú, že došlo k úhrade časti kúpnej ceny vo výške 15.000 Eur, a to, že
dátum na kúpnej zmluve je 04.04.2014, aj keď táto bola preukázateľne podpísaná až 07.04.2014, miesto

uzavretiakúpnejzmluvyjeL.,pričomžalovanázmluvu vL.nepodpisovala, notárskazápisnicaodkazuje
na Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 04.04.2014, takáto neexistuje, zmluva bola uzavretá
až dňa 07.04.2014, v Notárskej zápisnici N 125/2014 je uvedené, že žalobcovia prevzali od žalovanej
15.000 Eur, avšak sa s ňou nestretli a vo vzájomnom návrhu žalovaná napísala, že všetky splátky kúpnej
ceny vykonala dňa 04.04.2014, čo nie je pravda.

2.4. Za najzásadnejšiu vadu konania označila právna zástupkyňa skutočnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal žalobkyňou 2/ navrhnuté dokazovanie dotazom na notárskom úrade ako nehospodárne.

2.5. V ďalšej časti odvolania bolo namietané, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcichskutočností.Ktomuprávnazástupkyňauviedla,žesúdprvejinštanciesavýlučne
uspokojil s obsahom a formuláciou skutkovej vety v trestnom rozsudku Okresného súdu Žilina, čo nie
je kompetentné vo vzťahu k posudzovaniu otázky vzniku občianskoprávnych vzťahov a hodnoteniu
vôle ich subjektov. Súd prvej inštancie opomenul prihliadnuť, že vôľou žalobcov nikdy nebolo uzatvoriť
kúpnu zmluvu a prijatie sumy 15.000 Eur od Z. G. nepovažovali za prijatie časti plnenia kúpnej ceny. Pri

tomto úkone absentovala vôľa prijať uvedenú sumu z titulu kúpnej ceny. Žalobcovia od začiatku konania
tvrdili, že od žalovanej sumu 15.000 Eur nikdy nedostali. Právna zástupkyňa zdôraznila, že žalovaná
sa mohla domáhať vrátenia sumy 15.000 Eur od obžalovaného K. v trestnom konaní, ktorému údajne
túto sumu odovzdala.
2.6. Právna zástupkyňa namietala, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam, keď si osvojil, že žalobcovia sumu 15.000 Eur dňa 07.04.2014
prevzali z titulu úhrady časti kúpnej ceny od žalovanej, čo nevyplýva zo žiadneho dôkazu.

2.7. V závere odvolania právna zástupkyňa namietla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď plnenie 15.000 Eur vyhodnotil ako úhradu časti kúpnej ceny

a následne na účely tohto konania ako bezdôvodné obohatenie žalobcov z dôvodu neplatnosti právneho
úkonu, ktoré sú žalobcovia povinní žalovanej vrátiť.

2.8. Právna zástupkyňa žalobkyne k výroku o trovách konania uviedla, že žalobcovia
s ohľadom na správanie žalovanej pred podaním žaloby by mali mať nárok na náhradu nákladov, ktoré

im vznikli s podaním žaloby a vedením súdneho konania.

3. Vo výroku II. a V. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie osobitne aj žalobca 1/ v čase, keď
ešte nebol právne zastúpený. Odvolanie podal z rovnakých odvolacích dôvodov ako žalobkyňa 2/ s tým,
že sa stotožňuje s ich odôvodnením žalobkyňou 2/. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie zmenil a žalovanej priznal iba sumu 12.000 Eur a žalobcovi 1/ náhradu trov konania.

4. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ právna zástupkyňa žalovanej odvolaciemu súdu
navrhla, aby rozhodnutie v napadnutých častiach výrokov II. a V. potvrdil a žalovanej priznal náhradu
trov odvolacieho konania. k trovám konania uviedla, že právo na náhradu trov konania sa riadi mierou

procesného úspechu. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že obe strany mali
rovnaký procesný úspech, a preto nezaviazal ani jednu zo strán sporu k náhrade.

4.2. Namietala, že žalobcovia v odvolaní neuviedli, v čom je v tejto časti rozhodnutie nesprávne.4.3. Tvrdenia žalobkyne 2/ o nesúlade dátumov na kúpnej zmluve a notárskej zápisnici označila za
zavádzajúce a účelové. Je jednoznačné, že časť kúpnej ceny vo výške 15.000 Eur bola dňa 07.04.2014

vyplatená pred notárom v hotovosti zo strany žalovanej ako aj ostatné časti kúpnej ceny. Poukázala na
vyjadrenie žalobkyne 2/ na pojednávaní dňa 24.09.2018, keď uviedla, že finančné prostriedky vo výške
15.000 Eur prevzala a aj si ich sama prepočítala. Nesúlad dátumov na kúpnej zmluve nespochybňuje
skutočnosť, že kúpna cena bola uhradená v celej výške. Právna zástupkyňa žalovanej ďalej zdôraznila,
žežalovanánemaladôvod domáhaťsavtrestnomkonanífinancií15.000Eurodobžalovaného,nakoľko

tieto finančné prostriedky, ktoré boli žalovanou odovzdané Z. K., boli obom žalobcom v plnej výške
odovzdané pred notárom. Túto skutočnosť potvrdili aj žalobcovia vo svojich vyjadreniach v oboch
súdnych konaniach. V závere vyjadrenia uviedla, súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými
skutočnosťami a tvrdeniami účastníkov konania, náležite vykonal dokazovanie a vyhodnotil ho.

5. Odvolací súd konštatuje, že výrok I. ktorým súd prvej inštancie určil že žalobcovia 1/, 2/ sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX nachádzajúceho sa na 1. poschodí, vo vchode č. XX
bytového domu súp. č. XX postaveného na pozemku parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria,
o výmere 1.042 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom,
pre k. ú. J. O., spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 59/6851-ín na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu súp. č. XX postaveného na pozemku

parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1.042 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom
Okresným úradom F., katastrálnym odborom, pre k. ú. J. O.
a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 59/6851-ín na pozemku parcela reg. C, parc. č. XXX,
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1.042 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom F., katastrálnym odborom, pre k. ú. J. O. nebol napadnutý odvolaním žiadnou zo strán

sporu a nadobudol právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty. Z uvedeného dôvodu nebol predmetom
odvolacieho prieskumu.

6. Odvolací súd v ďalšom konštatoval, že žiadna zo strán sporu nepodala odvolanie v tej časti výroku
II., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalobcov k povinnosti spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalovanej 12.000 Eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania ročne uplatnenej
vrátenia z titulu kúpnej ceny žalovanou ako synalagmatický záväzok na základe vzájomnej žaloby. V
tejto časti výroku II. nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty
a z uvedeného dôvodu nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

7. Odvolací súd konštatuje, že žiadna zo strán nepodala odvolanie voči výroku súdu prvej inštancie III.,
ktorým bola vzájomná žaloba vo zvyšku zamietnutá a výroku IV., ktorým výrokom súd prvej inštancie
zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení vydané Okresným súdom Trenčín č. k. 18C/307/2014-43 zo
dňa 10.02.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 4Co/449/2015-62 zo dňa 18.06.2015 s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Preto odvolací súd uzavrel, že v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť
uplynutím odvolacej lehoty a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

8. Predmetom odvolacieho bola len napadnutá časť výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej
inštancie zaviazal žalobcov k povinnosti spoločne a nerozdielne k zaplateniu sumy 15.000 Eur, spolu

s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.000 Eur od 16.09.2017 do zaplatenia a výrok V. o
náhrade trov konania.

9. Odvolací súd vec preskúmal odvolanie žalobcov podľa § 380 CSP v rozsahu podaného odvolania a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vo výroku

vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. O odvolaní žalobcov rozhodol bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem.

10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil
správne, v súlade so zásadami v § 191 CSP, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver a svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil riadne a v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2
CSP. Na zdôraznenie správnosti uvádza odvolací súd nasledovné.11. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán

prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá
veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II.
ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

12. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní

nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

13. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere,
či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho

procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená
v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej
podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

14. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu

prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len
zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia
s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,

pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého

pokiaľ v odvolacom konaní dôjde
k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia nižšieho súdu.

15. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie

rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie musí obsahovať dostatok dôvodov a
ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá
základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne
a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej.

Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácií dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Zároveň platí, že
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bez pochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať
sa vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd konštatuje, že všetky uvedené zákonné náležitosti napadnutý
rozsudok spĺňa.

16. Žalobcovia založili podané odvolanie čo do zaplatenia 15.000 Eur a úrokov z omeškania na
argumentácii, že neprevzali od žalovanej sumu 15.000 Eur a že súd prvej inštancie nevykonal niminavrhnuté dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia, čím porušil ich právo na spravodlivý proces. Uvedené
odvolacie dôvody nepovažoval odvolací súd za relevantné.

17. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobcovia prevzali sumu
15.000 Eur hoci sprostredkovane, avšak od žalovanej v notárskej kancelárii, pri podpise zmluvy o
prevode nehnuteľnosti. Túto skutočnosť výslovne uviedli žalobcovia už v podanej žalobe, kde na čl.
1 uviedli, že uvedenú sumu dala p. G. Z. tretej osobe (pán Z.), ktorý so žalobcami išiel k notárovi.
Žalobcovia ďalej v žalobe uviedli, že po príchode od notára im pani G. finančné prostriedky vzala a

odovzdala p. K.. Z uvedeného vyjadrenia žalobcov je jednoznačné, že finančné prostriedky vo výške
15.000 Eur ako časť kúpnej ceny za predmetný byt sa dostali do dispozičnej sféry žalobcov. Zhodne
vypovedala žalobkyňa 2/ aj na pojednávaní dňa 24.9.2018, pričom rovnaká skutočnosť vyplýva z
jednotlivých podaní žalobcov v priebehu sporu. Preto neobstojí obrana žalobcov, ktorí namietajú, že
finančné prostriedky neprijali, resp. prijali z iného dôvodu. Prevzatie finančných prostriedkov žalobcami
vovýške15.000Eurakokúpnejcenyzabyt,bolovkonanídostatočnýmspôsobompreukázanélistinnými

dôkazmi, výsluchom žalobkyne 2/, výsluchom svedka a v trestnom konaní. Po prevzatí finančnej
hotovosti bolo na ich vlastnej zodpovednosti ako s uvedenými finančnými prostriedkami naložili.
Z uvedených dôvodov bol preto správny záver súdu prvej inštancie, ktorým vo výroku II. napadnutého
rozsudku zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne popri povinnosti zaplatiť žalovanej sumu 12.000 Eur
s prísl., aj sumu 15.000 Eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle ust.

§ 457 Obč. zák.

18. Súd prvej inštancie na pojednávaní uznesením zamietol návrh žalobcov na vykonanie dokazovania
dopytom notárskeho úradu a svoje rozhodnutie v napadnutom rozsudku riadne odôvodnil. Je potrebné
zdôrazniť, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004) a rovnako
neznamená ani to, aby strana sporu bola úspešná, t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami
a právnymi názormi (I. ÚS 50/2004).

19. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o

náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

20. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd uzavrel, že rozsudok súdu prvej inštancie je v
žalobcami napadnutej časti výroku vecne právny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu
a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací

súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne
posúdenie. Žalobcovia v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré
by neboli uviedli pred súdom prvej inštancie
a ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalobcami uplatnené podstatné odvolacie
tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie,

a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil, ako vecne správny v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP a v celom rozsahu sa stožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia.

21. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s

§ 255 ods.1 CSP tak, že žalovanej, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným
spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený
v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí náhrada trov konania
v plnej výške.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule
(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa
§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom
(§ 429 ods. 1 CSP).