Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710206350
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8710206350.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: DRY - DM, s. r. o., Šuja 98, 015
01Šuja,IČO:44261004,zastúpenéhoMgr.RastislavomOtrubom,advokátom,Kvačalova1227/55,010
04 Žilina, IČO: 46974245, proti žalovanému: GLOBAL DEVELOPMENT s.r.o., Námestie osloboditeľov
20, 040 01 Košice, IČO: 36 798 045, zastúpenému JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom, L.
Svobodu 2674/1, 058 01 Poprad, IČO: 42029538, o zaplatenie 116.536,10 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 18Cb/133/2010-418 zo 16. apríla 2019
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal po právoplatnom čiastočnom zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 28.930,68 eur
a čiastočnom zastavení konania už iba zaplatenia sumy 7.571,29 eur s 9 %-ným ročným úrokom z
omeškania od 24.10.2009 do zaplatenia a zaplatenia 63.875,72 eur s 9%-ným úrokom z omeškania od
24.10.2009 do zaplatenia. Priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo skutkového zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 08.07.2008
Zmluva o dielo s dodatkom č. X zo dňa 16.09.2008 a dodatkom č. X zo dňa 22.09.2008. Predmetom
zmluvy bola výroba 14 zrubov, z toho 4 zruby boli vyrobené a zmontované na stavenisku a 4 mal
byť vyrobené, ale neboli zmontované a 6 zrubov ešte nebolo vyrobených. Žalobca odstúpil od zmluvy
16.10.2009, čo bolo doručené žalovanému 23.10.2009. Žalobca si uplatnil nároky v zmysle ustanovení
zmluvy o dielo s dodatkami. Žalobca tvrdil, že prerušil práce od 10.03.2009 do 23.10.2009 v dôsledku

nepripravenosti stavby skeletov žalovaným a neuhradenia splatných pohľadávok, čo vyčíslil prepočtom
163 pracovných dní x 19,- eur, t.j. 5.409,97 eur. V zmysle Čl. X. ods.2 žiadal žalobca priznať zmluvnú
pokutu za neumožnenie zmontovania vyrobených 4 zrubov v období od 21.03.2009 do 23.10.2009, t.j.
za 217 dní x 9,96 eur, t.j. 2.161,32 eur, v zmysle Čl. X. ods. 3 zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 7.571,29
eur a tiež škodu, ktorá predstavuje rozdiel medzi cenou zrubových domov a predajnou cenou tretej
osobe vo výške 50.445,46 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 171.351,91 eur dňa 01.10.2008, čo
predstavovalo cenu za 4 vyrobené a zmontované zruby vo výške 151.336,51 eur a po odpočítaní čiastky

vo výške 20.015,40 eur výška škody predstavuje 30.430,10 eur. Žalobca si uplatnil ušlý zisk z dôvodu
neodobratia 6 kusov zrubov, ktoré neboli vyrobené, a to 15 % z ceny zrubu M. - 7.137,08 eur, 15 % z
ceny zrubu V. 4.818,30 eur a 15 % z ceny E. 5.372,57 eur x 4 , čo predstavuje čiastku 33.445,62 eur.3. Podľa Čl. X. ods. 1,2,3,4 Zmluvy o dielo zo dňa 08.07.2008 si strany sporu dohodli, že ak zhotoviteľ
nedodrží termíny plnenia dohodnuté v tejto zmluve, zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške
0,05 % z ceny diela za každý týždeň omeškania. V prípade dočasného prerušenia prác z dôvodu

na strane objednávateľa, zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- Sk za
každý deň prerušenia vykonávania diela. V prípade, že objednávateľ neumožní zhotoviteľovi do 10
dní po zhotovení spodnej stavby skeletovej konštrukcie vo výrobnom areáli jej montáž na pozemku
objednávateľa, zaplatí zhotoviteľovi pokutu vo výške 300,- Sk za každý začatý deň. V prípade omeškania
objednávateľa s akoukoľvek zálohovou platbou má zhotoviteľ' právo pozastaviť realizáciu prác. Ak bude

objednávateľ v omeškaní s platbou viac ako 14 dní, má zhotoviteľ' právo odstúpiť od zmluvy o dielo,
pričom objednávateľ je povinný uhradiť zhotoviteľovi doposiaľ vynaložené náklady. Na úhradu doposiaľ
vynaložených nákladov má zhotoviteľ' právo použiť poskytnuté zálohové platby od objednávateľa k
termínu odstúpenia. V prípade pozastavenia realizácie prác má zhotoviteľ právo účtovať si náklady
naviac, spôsobené prerušením prác.

4. Vzhľadom na zistené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok nie je dôvodný a
opodstatnený. Keďže rozsudok Okresného súdu Poprad, č. k. 18Cb/l33/2010- 265 zo dňa 13.11.2014
nadobudol v 3. a 4. výroku právoplatnosť, predmetom konania ostalo zaplatenie zmluvných pokút,
istiny vo výške 63.875,72 eur a úrokov z omeškania. Prvoinštančný súd, opierajúc sa o výpovede
svedkov nemal preukázané, že došlo k prerušeniu prác pri výrobe zrubov, ako to prezentoval žalobca a

taktiež nebolo preukázané, že nebolo umožnené žalobcovi zmontovať 4 zruby na pozemku žalovaného.
Žalobca tak nepreukázal vyčíslený nárok na zmluvnú pokutu v zmysle Článku X. ods. 2, 3 Zmluvy o
dielo vo výške 7.571,29 eur, preto súd žalobcovi nepriznal uvedenú sumu. Mal za to, že pokiaľ žalobcovi
nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, nevznikol mu nárok ani na príslušenstvo, a to úroky z omeškania.

5. Nárok na zaplatenie sumy 63.875,72 eur vyčíslil žalobca ako škodu predstavujúcu rozdiel medzi
cenou zrubových domov a ich predajnou cenou tretej osobe po odpočítaní čiastky uhradenej žalovaným
vo výške 20.015,40 eur, teda sumu 30.430,10 eur a ako ušlý zisk vo výške 15 % z cien zrubov
rôzneho typu z dôvodu neodobratia 6 ks zrubov, čo predstavovalo čiastku 33.445,60 eur. Na základe
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy

žalobcom nemohol vzniknúť tomuto nárok s poukazom na § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. V
zhode s tvrdením žalovaného mal súd za to, že nárok nie je dôvodný, lebo žalobca si nepočínal tak, aby
škodu ponížil a predal uvedené zruby za vyššiu cenu. Za jeho konanie tak nemôže niesť zodpovednosť
žalovaný. Taktiež výšku ušlého zisku žalobca nepreukázal, pričom stanovenie ušlého zisku 15% nebol
náležite zdokladovaný s prihliadnutím na náklady na výrobu zrubov. Súd prvej inštancie dospel k záveru,

že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie sumy 63.875,72 eur, teda ani nárok na úroky z omeškania.
Preto súd žalobu zamietol vrátane úrokov z omeškania vo výške 936,56 eur zo sumy 171.351,91 eur
od 17.09.2008 do 30.09.2008.

6. Predmet sporu prvoinštančný súd právne posúdil podľa § 351 ods. 1, § 548 ods. 2, § 302 Obchodného

zákonníka a § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP).

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Odvolacie
dôvody podriadil pod ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, teda namietal nesprávne skutkové zistenia a
nesprávne právne posúdenie veci. Odôvodnenie prvoinštančného súdu považoval za stručné a vágne
s dôrazom na to, že nie je zrejmé, na základe akých výpovedí svedkov nebolo preukázané prerušenie
prác a nemožnosť zmontovať zruby na pozemku žalovaného. Keďže súd nekonkretizoval, z akých

výpovedí vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu veci, nemá žalobca možnosť adekvátne reagovať
na úvahy súdu. Vo vzťahu k svedeckej výpovedi J.. D. F. uviedol, že táto svedkyňa pracovala ako
administratívny pracovník u žalobcu a nemala prehľad o výrobe zrubov a všetky veci súvisiace s výrobou
a následnou montážou zrubov riešil konateľ žalobcu pán A.. Preto výpoveď svedkyne J.. D. F. nemôže
byť v tomto prípade smerodajná. Poukázal zároveň na listinné dôkazy, ktoré boli predložené a s ktorými

sa súd v odôvodnení nevysporiadal. Tvrdenie žalovaného, že v novembri 2018 neboli vyrobené žiadne
stavby, považoval odvolateľ za klamlivé. V tom čase už totižto boli zrubové domy nielen vyrobené,
ale v štádiu dokončovania napriek tomu, že záloha bola žalovaným uhradená až 01.10.2008, hoci
mala byť uhradená do 16.09.2008. Dôkazom rozpracovania výroby podľa žalobcu je výkaz skladu aevidencia faktúr za vykonané práce od živnostníkov, ktorí sa na stavbe zrubových domov podieľali. Tiež
samotný žalovaný dňa 01.12.2008 vo výrobe žalobcu potvrdil, že boli vyrobené 4 skelety zrubových
domov. Pokiaľ teda žalovaný potvrdil dňa 01.12.2008, že boli vyrobené 4 skelety zrubových domov,

tak s ich výrobou sa muselo začať v novembri 2008 a s prípravou samotného dreva ešte oveľa skôr.
Následnebolinapozemkužalovanéhovobdobíod04.12.2008do20.12.2008zmontované3skeletyavo
februári 2009 zmontovaný ďalší skelet. Ďalšie 4 skelety zrubových domov boli žalobcom zrealizované na
výslovnýpokynžalovanéhonastretnutídňa01.12.2008,čoznamená,žežalobcamalkudňu10.03.2009
vyrobených 8 zrubových domov. Túto skutočnosť potvrdil aj vo svojej výpovedi svedok J.. K. F.Á..

Znamená to, že tvrdenie súdu, že v čase od 10.03.2009 do 23.10.2009 nedošlo k prerušeniu prác
žalobcu, neobstojí. Odvolateľ poukázal aj na list z 10.03.2009, z ktorého vyplýva, že žiada žalovaného
o prípravu staveniska na montáž 4 kusov zrubových domov, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval.
Zdôraznil, že žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že jeho pozemky boli spôsobilé na montáž
zrubov.

9. Žalobca nesúhlasil ani so záverom prvoinštančného súdu, že ušlý zisk nebol preukázaný a stanovenie
ušlého zisku 15 % nebolo náležite zdokladované. Zdôraznil, že nebol súdom vyzvaný na prípadné
doplnenie dokazovania ohľadom preukázania ušlého zisku vo výšku 15 % a ani sám súd v tomto smere
žiadne dôkazy nevykonával. Poukázal zároveň na rozdielne závery súdu prvej inštancie v rozsudku zo
dňa 13.11.2014 a v rozsudku zo dňa 16.04.2019. Vyslovil názor, že súd napriek zrušujúcemu uzneseniu

Krajského súdu v Prešove z 09.02.2017 pod sp. zn. 5Cob/105/2015 nevykonal žiadne dokazovanie a
rozhodol bez náležite zisteného skutkového stavu. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

10.Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovanýpodanímz12.07.2019.Odvolaniepovažovalzanedôvodné,

stotožniac sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré považoval za dostatočné, logicky
odôvodnené a zahŕňajúce všetky aspekty prejednávaného prípadu. Zdôraznil, že žalobca v konaní
nepredložil žiaden dôkaz, že došlo k prerušeniu prác na výrobe 4 zrubov, pričom samotný zamestnanci
žalobcu, svedkovia J.. D. F. a pán F. potvrdili, že k žiadnemu prerušeniu prác nedošlo, ale že žalobca
už v tom čase bol v platobnej neschopnosti, a tak nevedel realizovať prijaté objednávky a dokonca

nevedel vrátiť ani prijaté zálohy ceny diela. Zároveň svedkyňa J.. F. potvrdila, že termíny po 4
zmontovaných stavbách už nikdy neboli odsúhlasené. Žalobca preto v odvolaní neuvádza pravdivé
skutočnosti ohľadom prerušenia prác. Zároveň svedkami bolo potvrdené, že sa stávalo, že vyrobené
zruby si pôvodný objednávateľ neodobral a tieto boli následne ponúknuté inému odberateľovi. V tejto
súvislosti žalovaný zdôraznil, že aj keby boli ďalšie 4 zruby vyrobené, tak išlo o tzv. typizované zruby

a s ich predajom by žalobca nemal problém a určite by ich nepredával pod cenu so stratou, akú v
predmetnom spore tvrdí. Vo vzťahu k ušlému zisku 15 % vyslovil žalovaný názor, že výšku ušlého zisku
musí preukázať jednoznačným dôkazom výlučne žalobca. Na preukázanie takejto skutočnosti by bol
jediným dôkazom znalecký posudok znalca z odboru ekonómie, ktorý však žalobca v konaní nepredložil
a neuniesol tak dôkazné bremeno v tomto smere. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a

zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania.

11. Podaním z 03.02.2020 žalobca zotrval v plnom rozsahu na skutočnostiach uvedených v podanom
odvolaní, ktoré v plnom rozsahu reflektujú aj na vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.07.2019.

12. Listom z 12.02.2020 žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

16. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel
k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd sa stotožnil
s posúdením vykonaných dôkazov, teda s tým, že súd prvej inštancie svoje skutkové závery oprel o
svedeckú výpoveď J.. D. F. a J.. K. F., čo z bodu 23 rozhodnutia jednoznačne vyplýva. Preto napadnuté

rozhodnutie dalo v tomto smere stranám sporu jasnú odpoveď.

17. Odvolací súd k námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými predloženými
dôkazmi, uvádza, že súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania(I.ÚS241/07).RovnakoEurópskysúdpreľudsképráva(ďalejlen„ESĽP“)pripomenul,žesúdne
rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (X. T. c. Španielsku z
21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje

sa špecifická odpoveď práve na tento argument (X. c. Grécko z 29. mája 1997, S. c. Francúzko z
19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (K. c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

18. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie aj v závere, že žalobca neuniesol dôkazného
bremena o preukázaní vzniku nároku, v dôsledku čoho nebol povinný sa vysporiadavať so žalovanou
výškou nároku. Žalobca v konaní nepredložil jednoznačné dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia,
teda vznik nároku na zmluvnú pokutu v zmysle Čl. X ods. 2, 3 zmluvy o dielo a na ušlý zisk, vo vzťahu
ku ktorým nárokom je dôkazná povinnosť výlučne na strane žalobcu. Naopak, výpoveďami svedkov

bolo preukázané, že žalobca nezačal s výrobou ďalších 4 skeletov zrubov v zmysle dohody strán sporu,
preto mu ani nemohol vzniknúť nárok na ušlý zisk z ich neprevzatia žalovaným. Pokiaľ žalobca tvrdil,
že stretnutie zmluvných strán dňa 01.12.2008 svedčí o výrobe ďalších 4 skeletov zrubov, tak listinný
dôkaz (zápis zo stretnutia z 01.12.2008) to nedokazuje. Obsah zápisu svedčí o pravdivosti tvrdenia
žalovaného, že tento zápis bol spísaný z dôvodu spresnenia, či zmeny určitých parametrov diela - prvých

4 skeletov zrubových domov, ktoré boli na pozemku žalovaného zmontované v období od 04.12.2008
do 20.12.2008 a vo februári 2009.

19. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 CSP, vrátane zodpovedajúceho výroku o trovách konania.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP, teda žalovanému úspešnému v odvolacom konaní bol priznaný nárok na ich náhradu
proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

21. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).