Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Jana Tomášová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119451205
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:6119451205.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

E. súd M. sudkyňou U.. U. S. v právnej veci žalobcu: W. I., a.s., so sídlom Q. XXX/A, XXX XX W. - A. P.,

G.: XX XXX XXX, zast. U.. U. I., advokátom so sídlom O. 3, XXX XX W. W., proti žalovanej: U. T., nar.
XX.XX.R., bytom R. XX H. A. D. Č.. R., o zaplatenie sumy XXX,XX eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

N. je povinná zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo
sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo
sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a to všetko do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

N. vo zvyšnej časti z a m i e t a.

N. náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy XXX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške X
% ročne zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do
zaplatenia, zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy XXX,- eur od XX.XX.XXXX do
zaplatenia a na náhradu trov konania.

X. Podanie žaloby odôvodnil tým, dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo N.
o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti O2 X., s. r. o., so sídlom B. XX, XXX XX W., G.: XX XXX
XXX, zapísaná v E. registri E. súdu W. I, oddiel: X., vložka číslo: XXXXX/B (ďalej len „E na žalobcu.

P. O2 a žalovanou bola uzavretá N. o poskytovaní verejných služieb v znení T.. Na základe tejto N.
bol žalovanej aktivovaný program služieb. O2 sa so žalovanou dohodli na pravidelnom splácaní ceny
za poskytovanie verejných služieb podľa I.. O2 podľa uzavretej N. poskytoval žalovanej služby, ktoré

vyúčtoval nasledovnými faktúrami: faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS R. vo výške XX,XX B.
s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS R. vo výške XX,XX B.
s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS R. vo výške XX,XX B.
s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS R. vo výške XXX B.
s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX.

N. si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradila O2 vystavené faktúry, pričom O2

ju upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. N.
vznikla voči žalovanej nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaná napriek upomienkam ku dňu
podania žaloby neuhradila. N. je s úhradou faktúr v omeškaní. F. si uplatňuje zákonný úrok z omeškania
z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.X. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

X. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy XXX,XX eur s prísl.. S poukazom k
uvedenému súd dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 297 a § 219 ods. X I. sporového poriadku vyhlásil v
danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. E. o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené
na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa XX.XX.XXXX.

F. § 297 I. sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. F. nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje X XXX,- eur.

F. § 219 ods. X I. sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

X. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

X. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to N. o poskytovaní verejných služieb, faktúrami,
upomienkou, výzvou na zaplatenie, odstúpením od zmluvy a zistil nasledovný skutkový stav:

X. Právny predchodca žalobcu O2 X. s.r.o. a žalovaná dňa XX.XX.XXXX uzavreli N. o poskytovaní
verejných služieb. F. veriteľ umožnil žalovanej využívať služby telefónneho pripojenia a zároveň sa
zaviazal aktivovať jej X. kartu, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné služby, program služieb
O2 F.. N. sa zaviazala platiť cenu za poskytnuté služby. A. súčasťou zmluvy mali tvoriť všeobecné

podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby a cenník služieb.

X. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanej faktúru č. R. vo výške bola XX,XX eur splatnú dňa XX.XX.XXXX,
faktúru č. R. vo výške XX,XX eur - za služby XX,XX eur splatnú dňa XX.XX.XXXX, faktúru č. R. vo výške
XX,XX eur - za služby XX,XX eur, faktúru č. R. vo výške XXX,XX eur - vyúčtovanie platieb za zariadenie

splatnú dňa XX.XX.XXXX.

X. Upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ vyzval žalovanú na zaplatenie sumy XXX,XX eur
( XX,XX eur + XX,XX eur).

F. o zmier zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ vyzval žalovanú na zaplatenie sumy XXX,XX eur.

XX. Prípisom zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ upovedomil žalovanú o tom, že odstúpi v zmysle §
44 ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z.z. od N. o poskytovaní verejných služieb ku dňu XX.XX.XXXX
ak žalovaná do XX.XX.XXXX neuhradí sumu XXX,XX eur.

XX. Podľa § 489 zákona č. XX/XXXX Zb. E. zákonníka ( ďalej len ,,E. zákonník“), záväzky vznikajú z
právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z
iných skutočností uvedených v zákone.

F. § 49X ods. 1 E. zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

XX. Podľa § 44 ods.X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od XX.XX.XXXX

( ďalej len ,,N.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. F. môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. N. o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a inýchverejných prístupových bodov. F. zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
E. zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

F. ustanovenia § 43 ods. XX N., účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov

XX. Podľa § 52 ods. X E. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

F. § 5X ods. 2 a X E. zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. E. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

F. § 52 ods. X a X E. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. X. je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

F. § 53 ods. X E. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

F. § 5X ods. 2, 3 E. zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

F. § X3 ods. 5 E. zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

F. ustanovenia § 54 odsek X E. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. X. sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

F. ustanovenia § 54 odsek X E. zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 5X4 ods. 1, ods. 2 E. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
XX. Podľa § X ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona X. národnej
rady č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

XX. Podľa § 5X7 ods. 1 E. zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.F. § 517 ods. X E. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

F. ustanovenia § 3 ods. X nariadenia vlády SR č. XX/XXXX, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
E. zákonníka účinného v čase vzniku omeškania žalovanej so splatením peňažného dlhu, výška úrokov
z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba B. centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

XX. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou
bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená podľa N. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní
verejných služieb s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky, cenník
pôvodného veriteľa a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej vyššie uvedené faktúry.

XX. Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia E. zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako
dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti žalovanej
privodiť akúkoľvek zmenu.

F. spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. E. zákonník
podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a
výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Q. sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho
podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu.
F.sa,žedodávateľmávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. F. dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu

za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. X E. zákonníka, podľa ktorého v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. F.
spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym

dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych
služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
F. takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný

moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. X. znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je
snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Y. vôle,
ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale
je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa a to údaj
o výške splátky, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

XX. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná neuhradila faktúry
za služby, ktoré jej právny predchodca žalobcu poskytol v celkovej výške XXX,XX eur. F. právneho
predchodcu žalobcu poskytovať žalovanej telek. služby zodpovedala povinnosť žalovanej riadne a včas
zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX

pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, na žalobcu a tým je
daná jeho aktívna legitimácia.

XX. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd potom dospel
k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške XXX,XX eur ( XX,XX

eur + XX,XX eur + XX,XX eur) je dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

N. súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XX,XX eur
od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX eurod XX.XX.XXXX do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, ktorými
bola cela poskytnutých služieb vyúčtovaná.

XX. Pôvodný veriteľ faktúrou č. R. vyúčtoval žalovanej platby za zariadenie vo výške XXX,XX eur.
V konaní však žalobca nepreukázal na základe akého titulu si tento nárok uplatňuje. Z predloženej
zmluvy uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalovanou nevyplýva, žeby jej zo strany spol. O2 bolo
poskytnuté telekomunikačné zariadenie, aké zariadenie jej malo byť poskytnuté a v akej hodnote.

XX. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. N. je
povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. U. sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. O. a v akom rozsahu má dôkazné
bremeno, určujú normy hmotného práva. N. ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti.

A. procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

XX. Súd poukazuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to,
že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci

samej v jeho neprospech. N. dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola
pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť
bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. XX I. zo dňa XX.X.XXXX). T. bremeno ohľadne

určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

XX. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. S. norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré
musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. S. napríklad v konaní o zaplatenie dlhu
z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. F. sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol
tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. N. (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa
vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť,
že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. S. v tejto súvislosti hovorí o

tzv. presúvaní dôkazného bremena. G. tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu ( rozsudok NS SR sp. zn. R. X/R.
z XX.XX.XXXX).

XX. V civilnom sporovom sa uplatňuje prejednacia zásada. X. má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. A. spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana
sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. P. povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. F. strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť
označiť na svoje tvrdenia dôkazy. T. bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom

konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti,
ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno
neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. E. rozhodujúcich
skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení,
je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. S. norma zásadne

určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

XX. Žalobca v danom spore neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre
potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok na zaplatenie sumyXXX,- eur, nie len čo do jeho vzniku, ale aj do výšky (preukázanie poskytnutia telekomunikačného
zariadenia žalovanej, výšku kúpnej ceny, spôsob zaplatenia). Z právnej teórie totiž vyplýva, že
skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce

sú záležitosťou žalovaného.

X. preto súd žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol.

XX. F. § X55 ods. X I., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

F. § 255 ods. 2 I., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. X I., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy XXX,XX eur s príslušenstvom. X. žalobe
vyhovel iba čo do nároku na zaplatenie sumy XXX,XX eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. R. žalobcu
v konaní tak predstavuje XX % a úspech žalovanej predstavuje XX %.

Q. na pomer úspechu v konaní žalovanej vznikol nárok na priznanie pomernej časti náhrady trov konania
v rozsahu XX %. Nakoľko však žalovanej v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd jej
nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.