Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Tdo/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010101
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Mozner
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5617010101.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a
sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti obvinenému U. W. pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák.
na neverejnom zasadnutí konanom 29. januára 2020 v Bratislave o dovolaní obvineného U. W. proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 8. augusta 2017, sp. zn. 1To/74/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného U. W. odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 10. mája 2017, sp. zn. 3T/24/2017,
uznal obvineného U. W. vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., ktorý spáchal tak, že od mája
2013 do 22. novembra 2016 v dome č. XXX v obci Ľ., okres C. L., kde býval v spoločnej domácnosti

s manželkou B. W., nar. XX. R. XXXX, maloletými dcérami L. W., nar. XX. T. XXXX, U. W., nar. X. L.
XXXX, a B. W., nar. XX. M. XXXX, spôsoboval im fyzické a psychické utrpenie, a to napádaním, bitím,
kopaním tak, že v máji 2013 po požití alkoholických nápojov bezdôvodne kričal na manželku a dcéry,
že sú piče, kurvy, z kuchyne vzal kuchynský nôž, s ktorým smeroval na krk maloletej L. W.Á., pričom v
ďalšom konaní mu zabránila manželka B. W., ktorá chytila nôž za ostrie a tento sa mu snažila z ruky
vytrhnúť, následkom čoho si porezala ruku, pričom keď sa jej nepodarilo nôž U. W. vytrhnúť, strčila do

neho, na čo spadol a vtedy aj s dcérami ušla z domu. Dňa 24. decembra 2015 po tom, ako zistil, že dcéra
L. W. si dopisuje s kamarátom, kričal na ňu, že je kurva, udrel ju dlaňou do tváre a odsotil ju, následne
s ňou odišiel ku kultúrnemu domu v obci, kde ju ťahal za vlasy, opakovane udieral otvorenou dlaňou po
tvári a nadával jej, že je kurva, piča. V mesiaci august 2016 zhodil dcéru U. W. na zem, kde ju opakovane
kopal do nôh, následne ju hodil na posteľ, kde si buchla hlavu. V septembri 2016 po tom, ako si dcéra
B.Í. W. zablokovala telefón, chytil ju pod krk, oboma rukami ju škrtil tak, že sa nemohla nadýchnuť, a

maloleté U. a L. ju museli kriesiť. V októbri 2016 prišiel do miesta bydliska pod vplyvom alkoholu asi
o 4.00 hod. ráno, búchal na vchodové dvere a kričal: „Vstávajte, vy piče!“, na čo sa manželka a dcéry
zobudili a pretože mali z neho obavu, zavolali ich tetu Ľ. B., ktorá prišla k nim domov, kde ich našla
vystrašené a deti uplakané. Dňa 21. novembra 2016 v čase asi o 17.00 hod. zhodil na zem a kopal do
oblasti krížov a krku dcéru L. W., pretože mala poškodiť mobilný telefón jeho švagrinej, asi trikrát ju kopol
do hlavy a postavil sa jej na krk, čím jej spôsobil pomliaždenie čelovej oblasti, podvrtnutie krčnej chrbtice,

pomliaždenie pleca vľavo, pomliaždenie krížovej oblasti s dobou liečenia do 14 dní, následne žiadal od
svojej manželky B. W., aby išla do obchodu a kúpila mu víno, čo odmietla, tak sa jej vyhrážal, že ju dobije
tĺčikom, pričom uvedené konanie obvineného pociťovali manželka a dcéry ako ťažké príkorie, ktoré u
nich vyvolávalo stres, pocity úzkosti a obavu o svoje zdravie a život.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.

zák. trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov a osem mesiacov, na ktorého výkon ho podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Zároveňmupodľa§73ods.2písm.c),písm.d)Tr.zák.uložilústavnéochrannéprotialkoholickéliečenie.

Obvinený U. W. napadol uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním, ktoré Krajský súd v Žiline (ďalej
len „krajský súd“) uznesením z 8. augusta 2017, sp. zn. 1To/74/2017, zamietol podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo obvinenému doručené 13. septembra 2017 a jeho

obhajcovi 8. septembra 2017, podal priamo obvinený 1. marca 2019 dovolanie z dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. g) Tr. por., ktoré následne (27. júna 2019) odôvodnil prostredníctvom pre dovolacie konanie
ustanoveného obhajcu.

V odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinený prostredníctvom obhajcu tvrdí,
že súd v rámci dokazovania vykonal dôkazy - výsluchy osôb mladších ako 14 rokov - U. W. a B.

W. z 24. novembra 2016 a 18. januára 2017 - ktoré boli podľa neho v prípravnom konaní získané
nezákonným spôsobom, keďže tieto boli vykonané bez prítomnosti ich zákonného zástupcu - matky a
bez prítomnosti zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a psychológa. Týmto
bolo zákonnej zástupkyni odopreté zúčastniť, resp. byť prítomnou na výsluchoch jej dcér. Obvinený
ďalej podotkol, že 24. novembra 2016 sa po výsluchoch dcér konal výsluch ich matky, ktorá sedela pred

vyšetrovacoumiestnosťou, pričomnevideladotejtomiestnostivchádzaťaniznejvychádzaťpsychológa
ani zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na preukázanie týchto tvrdení
predložil obvinený v prílohe dovolania čestné vyhlásenie matky menovaných svedkýň.

V ďalšej časti dovolania cituje obvinený ustanovenia § 135 ods. 1 - 3 Tr. por. a poukazuje na to, že 18.

januára 2017 sa konali ďalšie výsluchy vyššie spomínaných svedkýň mladších ako 14 rokov, čo podľa
neho nasvedčuje tomu, že vyšetrovateľ vôbec nepostupoval ohľaduplne a v rámci základných zásad
trestného konania, keď nezákonným spôsobom opätovne vypočúval tieto osoby. Zároveň zdôraznil, že
zákonný zástupca - matka nedala na takýto postup svoj súhlas, čím vyšetrovateľ porušil ustanovenie
§ 135 ods. 3 Tr. por. a teda tieto dôkazy boli podľa dovolateľa získané nezákonným spôsobom a súd

nemal na ne pri rozhodovaní vôbec prihliadať. Vyslovil pritom názor, že zákonný je taký dôkaz, ktorý
bol získaný z prameňa, ktorý stanovuje alebo pripúšťa zákon, bol zabezpečený a vykonaný oprávnenou
osobouastalosatakvzodpovedajúcomštádiutrestnéhokonaniapostupom,ktorýjevsúladesprávnymi
predpismi.

Neskôr obvinený (tiež prostredníctvom obhajcu) doplnil odôvodnenie dovolania v tom smere, že pri
opätovných výsluchoch jeho dcér 18. januára 2017 vyšetrovateľ na ne „kričal“ a navádzal ich k
odpovediam, čo je podľa neho zachytené na obrazovo-zvukovom zázname. Skutočnosť, že uvedené
dôkazy boli získané nezákonným spôsobom preukazuje podľa dovolateľa aj to, že obrazovo-zvukový
záznam z výsluchu L. W. bol vymazaný. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že jeho návrh vypočuť

túto svedkyňu na hlavnom pojednávaní bol zamietnutý. Okrem toho namieta, že 23. novembra 2016
bol výsluch tejto svedkyne vykonaný v nemocnici v Liptovskom Mikuláši len v prítomnosti vyšetrovateľa,
ktorý ho zaznamenal na svoj súkromný mobilný telefón, pričom táto nahrávka sa v spise nenachádza,
ale existuje len jej prepis. Nie je preto možné overiť autentickosť tohto výsluchu, a teda aj tento dôkaz
bol podľa neho získaný nezákonne.

Napokon obvinený podaním z 5. augusta 2019 doplnil dovolanie aj priamo. V tomto doplnení poukazuje
na to, že je v pravidelnom kontakte s dcérami a manželkou, čo podľa neho dokazuje, že ho majú rady
a nemohli byť z jeho strany nikdy týrané.

V podstate z týchto dôvodov obvinený prostredníctvom obhajcu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodol, že je daný dôvod dovolania, rozsudkom vyslovil, že napadnutým uznesením
krajského súdu, ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v jeho neprospech,
napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a uznesenie odvolacieho súdu zrušil a okresnému súdu
prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor príslušnej okresnej prokuratúry (ďalej len „prokurátor“) v písomnom vyjadrení k dovolaniu
obvineného konštatoval, že dovolateľ nepreukázal existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.
1, písm. g) Tr. por. Ďalej uviedol, že citovaný dovolací dôvod je vyprodukovaný umelo a opiera sa oúčelovú argumentáciu, keď sa dovolateľ odvoláva na nezákonne vykonané dôkazy, na ktorých podľa
jeho názoru bolo založené rozhodnutie súdu, a to dva výsluchy osôb mladších ako 14 rokov, v obidvoch
prípadoch sa jedná o dcéry obvineného U. a B.. Prokurátor konštatuje, že medzi výsluchmi obidvoch

poškodených z 24. novembra 2016 a odsudzujúcim rozsudkom neexistuje žiadna príčinná súvislosť, to
znamená, že toto ustanovenie priamo nijakým spôsobom neovplyvnilo úvahu súdu o vine obvineného.
Podľa prokurátora je argumentácia obvineného o nezákonnosti výsluchov poškodených dcér účelová,
nakoľko súd na vykonanom hlavnom pojednávaní zrealizoval dôkaz a to prehratie obrazovo-zvukového
záznamu na DVD nosiči a to z výsluchov maloletých konaných nie 24. novembra 2016 ale 18. januára

2017, ktoré netrpia žiadnym procesným nedostatkom, boli vykonané spôsobom, ktorý predpokladá Tr.
por. a to za účasti psychológa, opatrovníka maloletých poškodených, obhajcu a dokonca dozorujúcej
prokurátorky. V záverečnej časti písomného vyjadrenia prokurátor konštatuje, že nezákonnosť, na ktorú
odsúdený poukazuje, teda neprítomnosť psychológa a kolízneho opatrovníka na úkonoch, nespôsobuje
sama o sebe nezákonnosť tohto procesného úkonu. V tomto prípade by sa podľa prokurátora jednalo
len o čiastkové porušenie ustanovení Tr. por., ktoré však samo o sebe nemôže spôsobiť nezákonnosť

procesného úkonu ako celku. Je totiž potrebné si uvedomiť, do akej miery mohli vyššie spomenutí
ovplyvniť samotný priebeh výsluchu, nakoľko nezasahujú do vykonávania úkonu z právneho ani z
obsahového hľadiska a ich úloha spočíva skôr v hľadisku psychologickom, aby dohliadli na to, aby
spôsob vedenia výsluchu zodpovedal mentálnej úrovni osoby mladšej ako 14 rokov.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obhajcu obvineného U. W. v zmysle §
392 ods. 1 Tr. por. zamietol, nakoľko dôvody dovolania neboli preukázané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) posúdil vec
najprvvzmysle§382Tr.por.azistil,žedovolaniebolopodanéobvinenýmU.W.akooprávnenouosobou

podľa § 369 ods. 2 písm. b) Tr. por., prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. h) Tr. por.], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Tr.
por., potom ako dovolateľ využil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o
ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Tr. por.), s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Tr. por.
a s uvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia.

Dovolací súd ale zároveň zistil, že obvineným uplatnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g)
Tr. por. nie je v posudzovanej veci zjavne splnený.

Úvodom považuje najvyšší súd za potrebné najprv vo všeobecnej rovine pripomenúť, že z konštrukcie

a štruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a) až n) Tr. por. vyplýva,
že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je určené
na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb. Dovolanie nie je prostriedkom
určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane pozri
rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 57/2007]. Povedané inými slovami, dovolaním podaným
z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. sa nemožno domáhať preskúmania skutkových
zistení, na ktorých je založené napadnuté alebo jemu predchádzajúce rozhodnutie, a ani prehodnotenia
vykonaného dokazovania. Pritom platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych
názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne

zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Nestačí, ak
podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania,
pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr.
rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014).

Zároveň treba uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v
zmysle § 385 ods. 1 Tr. por., sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade
s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por. [pozri rozhodnutie najvyššieho
súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012]. Teda pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je

rozhodujúca ich vecná špecifikácia dovolateľom a nie ich označenie podľa § 371 Tr. por.

V kontexte uvedeného najvyšší súd k posudzovanej veci uvádza, že námietka dovolateľa založené na
jeho tvrdení, že poškodené netýral, o čom má svedčiť jeho pravidelný kontakt s nimi, má nepochybneskutkový charakter. Dovolateľ sa ňou totiž iba snaží spochybniť skutkové závery súdov oboch stupňov,
a to v snahe ich revidovať. Takáto námietka ale vecne nezodpovedá obvineným označenému, ale ani
žiadnemu z ďalších dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. Námietky skutkovej povahy

sú totiž uplatniteľné len v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Tr. por., ktorý je oprávnený
použiť jedine minister spravodlivosti.

Pokiaľ obvinený namieta, že okresný súd nevyhovel jeho návrhu opätovne vypočuť maloletú L. W.,
dovolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa s týmto návrhom zaoberal a v dôvodoch jeho rozsudku

(pozri str. 19 a 20) jasne vysvetlil, prečo mu nevyhovel, s čím sa plne stotožnil i krajský súd (pozri
str. 21 napadnutého uznesenia). Súdy sa tak v pôvodnom konaní s predmetným dôkazným návrhom
obvineného vecne zapodievali a s náležitým odôvodnením ho odmietli. Preto ani z tohto pohľadu k
naplneniu žiadneho z dovolacích dôvodov, ktoré je oprávnený použiť obvinený, nedošlo (primerane pozri
rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 116/2014).

Vo vzťahu k obvineným označenému dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., a síce, že
rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, treba ďalej
uviesť, že tento možno úspešne uplatniť iba vtedy, ak dovolateľom vecne vytýkaná nezákonnosť sa týka
dôkazu, ktorý je podkladom dovolaním napádaného rozhodnutia. Zároveň musí ísť o dôkaz, ktorý bol
pre rozhodnutie podstatný, t. j. výlučný alebo rozhodujúci, a súčasne namietaná chyba pri získaní alebo

vykonávanítohtodôkazumala,resp.mánegatívnymateriálnydopadnaprávaobvineného.Tentoprístup
najvyššieho súdu pri výklade a uplatňovaní tohto dovolacieho dôvodu vychádza z toho, že dovolanie
nemožno považovať za dôvodné, ak by ním namietané a dovolacím súdom zistené porušenie zákona
nemohlo viesť ku zmene napadnutého rozhodnutia. Dovolanie by v takom prípade v konečnom dôsledku
nemohlo byť úspešné a splniť ním sledovaný účel nápravy, ani ak by mu dovolací súd vyhovel, čím

by stratilo procesnú povahu opravného prostriedku (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v
Zbierke pod č. 52/2013). Preto vo všeobecnosti sa v rámci tohto dovolacieho dôvodu vytýkaná chyba
musí svojim významom a dôsledkami približovať dôkazu získanému nezákonným donútením alebo
hrozbou takéhoto donútenia, ktorý je Trestným poriadkom výslovne označený za neprípustný [okrem
možnosti jeho použitia voči osobe, ktorá takéto donútenie alebo jeho hrozbu použila (§ 119 ods. 4

Tr. por.)]. Najčastejšie tak pôjde o prípady zaistenia vecí (§ 89 až § 112 Tr. por.) alebo zabezpečenia
informácií (§ 113 až § 118 Tr. por.) bez predchádzajúceho príkazu alebo súhlasu súdu, resp. prokurátora
a pod.

Vychádzajúc z uvedeného je v posudzovanej veci kľúčovým zistenie dovolacieho súdu, že dovolaním

napadnuté uznesenie krajského súdu a jemu predchádzajúci rozsudok okresného súdu nie sú založené
na výpovediach maloletých dcér obvineného, ktoré boli získané ním namietanými výsluchmi 23. a 24.
novembra 2016. Okresný súd totiž tieto dôkazy na hlavnom pojednávaní vôbec nevykonal a ani o ne
nijak neoprel svoje rozhodnutie (pozri najmä str. 8 až 12).

Pokiaľ obvinený ďalej namieta, že následne, 18. januára 2017, realizované výsluchy týchto svedkýň boli
vykonané v rozpore s ustanovením § 135 ods. 3 Tr. por. a preto sú nezákonné, najvyšší súd v prvom rade
uvádza, že zmyslom tohto zákonného ustanovenia (v znení účinnom v čase predmetných výsluchov) je
poskytnúť detským obetiam trestných činov zvýšenú ochranu pred ich druhotnou viktimizáciou, keďže
v tomto smere sú obzvlášť zraniteľné. Preto aj keby bolo tvrdenie dovolateľa, že tieto ďalšie výsluchy

maloletých svedkýň boli vykonané bez súhlasu ich zákonnej zástupkyne, resp. ich opatrovníka, táto
chyba by nemala žiadny reálny (materiálny) dopad na práva dovolateľa. Už len z tohto dôvodu tak
nemôže byť obvineným označený dovolací dôvod v tejto veci zjavne splnený. Napriek tomu sa ale pre
úplnosť žiada dodať, že 8. decembra 2016 bol maloletým dcéram obvineného podľa § 48 ods. 2 Tr. por.
ustanovený opatrovník a ich výsluchy boli 18. januára 2017 vykonané s jeho súhlasom. Z obrazovo-

zvukových záznamov je zároveň bez ďalšieho zrejmé, že k žiadnemu donúteniu, resp. k navádzaniu
svedkýň, ako naznačuje dovolateľ, pri nich nedošlo.

Tieto dôvody viedli najvyšší súd k tomu, že dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. nie je v
tejto veci zjavne splnený a preto podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného U. W. na neverejnom

zasadnutí odmietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.