Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215207077
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8215207077.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech
Republik and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČ: 649 48 242,
podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby:
UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky so sídlom Šancová 1/A,

813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, proti žalovaným: 1./ S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, O., 2./
V. Q., nar. 15.05.1995, bytom Komenského 25, O., obe žalované zastúpené: V. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XX, XXX XX O., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/477/2015-158 zo dňa 06.06.2017 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu 1. Inštancie v časti pod I. vo vzťahu k neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej
medzi V. Q. a žalovanými ako obdarovanými, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bardejov,
katastrálny odbor pod číslom V XXXX/XXXX zo dňa 21.09.2015, ktorej predmetom prevodu bolo

vlastnícke právo darcu v podiele 1/1 k nehnuteľnosti v k.ú. Q. obec Q., okres O. evidované Okresným
úradom O., katastrálny odbor na LV č. XXXX a to pozemky: parcelné číslo XXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 305 m2, parcelné číslo XXX/X záhrady o výmere 195 m2, parcelné číslo XXX/
X G.áhrady o výmere 265 m2 na základe ktorej sa vlastníkom predmetu prevodu stali žalovaní v 1. a
2.rade tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

Vo zvyšku z r u š u j e rozsudok súdu 1.inštancie a v rozsahu zrušenia v r a - c i a vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. darovacia zmluva uzatvorená medzi V.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, O. ako darcom a žalovanými ako obdarovanými, ktorej vklad
bol povolený Okresným úradom O., katastrálny odbor pod číslom V XXXX/XXXX, ktorej predmetom
prevodu bolo vlastnícke právo darcu v podiele 1/1 k nehnuteľnosti v kat. úz. Q., obec Q., okres O.
evidované Okresným úradom O., katastrálny odbor na LV č. XXXX a to pozemky: parcelné číslo XXX/

X zastavané plochy a nádvoria o výmere 305 m2, parcelné číslo XXX/X záhrady o výmere 195 m2,
parcelné číslo XXX/X záhrady o výmere 265 m2 a nehnuteľnosti v kat. úz. O., obec O., okres O.,
evidované Okresným úradom O., katastrálny odbor na LV č. XXXXX a to pozemky: parcelné číslo XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 114 m2, parcelné číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1200 m2, parcelné číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, parcelné číslo
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2, parcelné číslo XXXX/X orná pôda o výmere

300 m2, parcelné číslo XXXX/X orná pôda o výmere 500 m2, parcelné číslo XXXX/X trvalé trávnaté
porasty o výmere 1524 m2 a stavby: rozostavaný objekt na parcele číslo XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 114 m2, rozostavaný objekt na parcele číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoriao výmere 217 m2, na základe ktorej sa vlastníkom predmetu prevodu stali žalované, každá v 1/2 j e
voči žalobcovi právne neúčinná. II. Žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 42a ods.1 a 3, § 42b ods.1,2,3,4
Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca

ako veriteľ poskytol na základe zmluvy o úver č. XXXXXX/SB/XX/XXX zo dňa 08.04.2011 spoločnosti
Kontakt Bau, s.r.o. ako dlžníkovi úver vo výške 1.100.000,- Eur so splatnosťou dňa 22.04.2019. Na
zabezpečenie úveru bola dlžníkom vystavená v prospech žalobcu blankozmenka, pričom zaplatenie
zmenky bolo zabezpečené zmenečným ručiteľom V. Q., nar. 0X.XX.XXXX. Keďže dlžník nesplácal úver
riadne a včas žalobca pristúpil k okamžitému zosplatneniu celého zostatku úveru dňom 26.08.2013
a následne na základe osobitnej dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky pristúpil dňa 08.10.2015

k vyplneniu chýbajúcich údajov v blankozmenke a to zmenkovej sumy 827.707,52 Eur a dátumu
splatnosti zmenky 08.10.2015. Žalobca sa na základe predmetnej zmenky obrátil na Okresný súd
Prešov s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 27.10.2015. Okresný súd Prešov
rozsudkom zo dňa 10.05.2016 č.k. 18CbZm/36/2015-52 v spojení s opravným uznesením zo dňa
25.10.2016 č.k. 18CbZm/36/2015-60 uložil V. Q., nar. XX.XX.XXXX zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu

vo výške 100.000,- Eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa 09.10.2015 do zaplatenia, odmenu
vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy vo výške 333,33 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 6.000,- Eur.
Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2016 a vykonateľnosť dňa 12.07.2016.

4.Vyššieuvedenéskutočnostinebolimedzistranamisporné.Zároveňnebolosporuotom,žedarovacom

zmluvou zo dňa 18.09.2014 V. Q. ako darca previedol na svoje dcéry, t.j. žalované ako obdarované
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Ďalej V. Q. vlastnil aj ďalšie nehnuteľností zapísané
na LV č. XXXX, kat. úz. O., ktoré na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2015 previedol na tretie osoby.
Zároveň z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že V. Q. nevlastní žiaden podstatný majetok, z
ktorého by sa mohla uspokojiť pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere, resp. zmenky.

5. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči V. Q. existovala už v dobe,
kedykodporovanémuprávnemuúkonudošlo,keďžedarovaciazmluvabolauzatvorenádňa18.09.2014,
pričom zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 08.04.2011 a k predčasnému zosplatneniu úveru došlo ku
dňu 26.08.2013. Zároveň mal súd za preukázané, že V. Q. uzavretím darovacej zmluvy so žalovanými

ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, keďže došlo k zmenšeniu majetku V. Q., čo má
zároveň za následok, že žalobca nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z iného majetku V.
Q., keďže aj ďalšie nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. O. boli kúpnou zmluvou prevedené
na tretie osoby a iný majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu nevlastní.

6. Z dokazovania jasne vyplynulo, že V. Q. uzavrel predmetnú darovaciu zmluvu so svojimi dcérami,
t.j. v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka blízkymi osobami. V zmysle § 42a ods. 3 Občianskeho
zákonníka v tomto prípade zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj vedomosť blízkej osoby o tomto
úmyslepredpokladáablízkaosobamusínaopakpreukázať,žeúmyseldlžníkaukrátiťveriteľanemohlav
dobe urobenia odporovaného právneho úkonu ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Úspešná

obrana žalovaných teda spočíva nielen v ich tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym
úkonom veriteľa nevedeli a ani nemohli vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle
nevedeliaaninemohlivedieť,napriektomu,ževyvinulistarostlivosťzaúčelomrozpoznaniatohtoúmyslu
dlžníka a išlo pritom o náležitú starostlivosť. Bolo preto na žalovaných, aby si splnili dôkaznú povinnosť
a navrhli také dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že boli naplnené vyššie uvedené

podmienky ubránenia sa odporovacej žalobe vo vzťahu k ich osobe. Museli preukázať, či a akú vyvinuli v
dobe uzavretia odporovaného úkonu činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa
poznali (mohli poznať) a že táto činnosť (aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu náležitú
starostlivosť. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že zo strany žalovaných nebola preukázaná žiadna
aktivita v dobe uzavretia darovacej zmluvy, ktorou by vyvinuli snahu zistiť úmysel dlžníka pri uzatváraní

darovanej zmluvy, preto sa z tohto dôvodu nemôžu ubrániť odporovacej žalobe. Samotné tvrdenie
žalovaných, že o finančných problémoch otca nevedeli, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe
postačujúce.7. Zároveň bolo preukázané, že darovaciu zmluvu uzatvoril V. Q. a žalované v posledných troch rokoch
predchádzajúcich podaniu žaloby, keďže darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 18.09.2014 a žaloba
bola podaná na súd dňa 04.11.2015.

8. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd žalobe žalobcu vyhovel, keď žalobca preukázal
naplnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle § 42a a 42b Občianskeho zákonníka a zároveň
žalované v konaní netvrdili a ani nepreukázali, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohli
poznať úmysel dlžníka, svojho otca, ukrátiť veriteľa.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 262 ods.1 v spojení s ust.§ 255 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Konštatoval, že žalobca mal plný úspech vo veci, preto mu
súd priznal voči žalovaným v 1.a 2.rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň uviedol, že
o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny
úradník podľa ust.§ 262 ods.2 C.s.p.

10. Proti tomuto rozsudku včas podali odvolanie žalovaní. Namietali nesprávne právne posúdenie
vecí, čím je daný odvolací dôvod podľa ust.§ ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. Namietali, že nebol
splnený základný predpoklad odporovateľnosti stanovený v § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka
spočívajúci v existencii vymáhateľnej pohľadávky, nakoľko v odbornej literatúre i v rozhodnutiach

súdov sa za vymáhateľnú pohľadávku považuje taká, ktorá bola priznaná vykonateľný rozhodnutím,
na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia, teda exekúciu. Z odôvodnenia rozsudku je
nepochybné, že darovacia zmluva bola uzatvorená viac ako rok pred podaním návrhu na vydanie
zmenkového platobného rozkazu. Samotná splatnosť na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti
úverovej pohľadávky ešte neznamená, že ju dlžník akceptuje a nebude sa proti uvedenému brániť aj

žalobou v súdnom konaní. Žalobca bol viac ako rok nečinný od vyhlásenia predčasnej splatnosti a
nevykonával žiadne úkony smerujúce k vymoženiu svojej pohľadávky. Pokiaľ otec žalovaných nakladal
v tomto období so svojim majetkom, ani nemohol žalované žiadnym spôsobom informovať o danej
hrozbe a čo je dôležitejšie, žalované ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohli mať vedomosť, že
zmenkové ručenie ich otca bude zakladať dôvod odporovateľnosti, nakoľko nebol primárnym dlžníkom,

ale len ručiteľom, ,t j. osobou povolanou plniť v prípade pasivity dlžníka. Žalované by preto za daných
okolností museli zisťovať, či plní primárny dlžník alebo či si veriteľ zabezpečuje plnenie iným spôsobom.
Žalobca svojou pasivitou zapríčinil to, že nedošlo napríklad k zabezpečeniu majetku otca žalovaných,
čo im nemôže byť pričítané ako zanedbanie náležitej starostlivostí. K úkonom údajne ukracujúcim
veriteľa nedošlo zo strany právneho predchodcu okamžite po vyhlásení predčasnej splatnosti, ale po

uplynutí značnej doby. Preto je uvedený záver súdu prvej inštancie nesprávny a nedostatok aktivity
žalobcu nemôže byť nahradzovaný na úkor žalovaných. V otázke definície odporovateľných právnych
úkonov sa používa pojem „náležitá starostlivosť“ podľa Občianskeho zákonníka, ktorej definíciu však
Občiansky zákonník ani žiaden súvisiaci a aplikovateľný právny predpis nedefinuje, či inak neoznamuje
adresátovi tejto povinnosti jej obsah, a teda neuvádza čo musí splniť napr. obdarovaný, aby o dar

neprišiel práve z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu. Právny poriadok teda neuvádza kedy bude
konanie obdarovaného už považované za konanie s náležitou starostlivosťou, a kedy ešte za konanie
bez náležitej starostlivosti. Definíciu odbornej starostlivosti ponúka ust. § 7 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácií. Konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie
konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých

dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie. V tejto súvislosti poukázali
žalovaní aj na ust. § 2 zákona č. 513/1991 Zb., teda Obchodný zákonník a článok 20 ods.1 a
5 Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní v rozsahu povinnosti
nadobúdateľa, ktoré nie sú akýmkoľvek právnym predpisom definované. Uvedené rozhodnutie je v
rozpore so základnými princípmi právneho štátu, ako aj v rozpore s právnym poriadkom, podľa ktorého

zákony platia pre toho, koho sa týkajú bez ohľadu na to, či sa s nimi oboznámil. Žiadny právny predpis
ale neukladá povinnosť občana, aby študoval judikatúru a choval sa podľa nej. Úvaha, na ktorej založil
súd prvej inštancie svoje rozhodnutie totiž vychádza z nereálnej predstavy, že bežní občania majú
naštudovanú judikatúru, ktorá sa nielenže mení v priebehu času, ale pre rozhodovanie súdov Slovenskej
republikyjeviacakopríznačnáichnejednotnosťrozhodovaniavskutkovototožnýchprípadoch.Uvedená

prax súdov zaväzuje občanov k povinnostiam a správaniu, ku ktorým ich právny predpis nezaväzuje.
Nepodnikateľ sa nemôže pripraviť na to, že ak je obdarovaný, tak musí predom podozrievavo doslova
rýpať do darcu, aké sú jeho úmysly a skúmať jeho finančnú situáciu. Takéto správanie je v rozpore so
základnou slušnosťou a úctou medzi ľuďmi. Uvedená úvaha prezentovaná súdom prvej inštancie môžebyť ad absurdum dohnaná až do situácie, kedy by žalované mali až vyžadovať komplexný audit ich otca,
čo je samozrejme absurdné a v reálnom živote neaplikovateľné. Preto ak žalované prijali predmetné
nehnuteľností za účelom úhrady dlžného výživného, nešlo o prijatie daru, ale o plnenie dlhu. Súd sa ale

touto argumentáciou pri posudzovaní náležitej starostlivosti vôbec nezaoberal, a preto sú jeho právne
závery predčasné. Žalovaní tak v konečnom dôsledku plnenie výživného budú musieť vrátiť napriek
tomu, že sa jedná o prednostnú pohľadávku. Preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu
zamietol.

11. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žiadal
priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožňuje s
rozhodnutím a odôvodnením súdu prvej inštancie. K tvrdeniu žalovaných, že nebol splnený základný
predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu spočívajúci v existencii vymáhateľnej pohľadávky uviedol,
že tento argument nebol ako prostriedok procesnej obrany uplatnený v konaní pred súdom prvej
inštancie, preto ho už nemožno v odvolaní použiť. Zároveň žalobca k tejto právnej otázke uviedol,

že veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Táto pohľadávka musela aspoň
vo forme budúcej pohľadávky existovať už v dobe, kedy k odporovateľnému právnemu úkonu došlo.
RozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo/102/99zodňa23.12.1999,kdesúdzaujal
názor, že text zákona a v ňom uvedené prídavné meno „vymáhateľný“ nie je možné interpretovať tak,
že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným

rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno
úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní možno výkladovo použiť, pretože tento právny
názor pretrváva aj v súčasnosti v rozhodovacej činnosti nižších súdov. Žalobca poukázal na rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 12Co/157/2006, ktorom sa uvádza, že vymáhateľnou je
pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom. Aj v Českej republike tento názor prevláda,

napríkladKrajskýsúdvOstravevrozsudkusp.zn.13Co/1121/99uviedol,žezavymáhateľnúpohľadávku
treba v zmysle ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka považovať takú pohľadávku, ktorá je
spôsobilá vymáhania pred súdom, teda pohľadávku dospelú a splatnú s výnimkou pohľadávok, ktoré
túto podmienku nespĺňajú, t.j. s výnimkou tzv. naturálnych obligácií. Podmienky za ktorých veriteľ
môže právnym úkonom dlžníka odporovať určuje ustanovenie § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Právny úkon dlžníka je za podmienok uvedených v ustanovení § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka
odporovateľný nie len vtedy ak pohľadávka veriteľa bola vymáhateľnou už v dobe, kedy bol urobený,
ale aj v prípade, že bol urobený skôr, než sa veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou.
Odporovacej žalobe možno vyhovieť vtedy, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa bola vymáhateľná v
dobe rozhodovania súdu. Ustálená súdna prax slovenských súdov ale aj českých súdov vo vzťahu k

definícii vymáhateľnosti pohľadávky zo zmenky vychádza z premisy, že vymáhateľná pohľadávka musí
existovať už v čase odporovateľného právneho úkonu aspoň vo forme pohľadávky budúcej. Nevyplnená
blankozmenka pohľadávku bez ďalšieho nezakladá, avšak v rozhodovacej praxi súdov je ustálený záver,
v zmysle ktorého pohľadávka zo zmenky vzniká vyplnením blankozmenky spätne ku dňu vystavenia
blankozmenky. Uvedené vyplýva z rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe vydanom v konaní sp.zn.

5Cmo/556/2000. Súčasná teória nepochybuje o tom, že blankozmenka sa stáva skutočnou zmenkou
až vyplnením a až vtedy vznikajú skutočné zmenkové práva a že sa tak deje so spätnými účinkami.
Čo sa týka záväzku zmenkového ručiteľa, jeho záväzok platne vznikol pripojením jeho podpisu na
blankozmenku ako ručiteľa, pričom doplnením chýbajúcich údajov sa zmenka stala „perfektná“ spätne
ku dňu vystavenia aj s jeho ručiteľským vyhlásením na zmenke. Záväzok dlžníka a zmenkového ručiteľa

na účely splnenia podmienok vymáhateľnosti pohľadávky pre odporovateľnosť právneho úkonu vznikol
dňom 08.04.2011 a k nakladaniu s nehnuteľnosťami právoplatne došlo dňom 26.09.2014. Vzhľadom k
tomumážalobcazato,žepodmienkuexistencievymáhateľnejpohľadávkyvočidlžníkoviazmenkovému
ručiteľovi v čase odporovacieho právneho úkonu treba považovať za splnenú. Žalobca v konaní v prvej
inštancií zdôrazňoval, že samotné žalované vo vyjadrení zo dňa 25.10.2016 uznali nárok žalobcu a

zároveň vyjadrili, že nevyvinuli žiadnu aktivitu, aby rozpoznali úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Tvrdenie
žalovaných, že súd nemá prihliadať na judikatúru a ustálenú rozhodovaciu prax súdov považuje žalobca
za právne bezvýznamné. Rovnako za právne bezvýznamné až absurdné považuje žalobca tvrdenie
žalovaných, že odporovateľným právnym úkonom - darovaním nehnuteľností si zmenkový ručiteľ plnil
svoju vyživovaciu povinnosť voči nim.

12. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Poukázali na ust.§ 366 písm.a/ C.s.p. a ust.§ 228
ods.1 C.s.p. Uviedli, že nepochybne v posudzovanej veci mali byť sporovými stranami všetci účastníka
právnehovzťahu,ktorýzapočal darovacouzmluvou,ktoroudarcapreviedolsvojepozemkynažalované,pričom následne jeden z pozemkov previedli na tretiu osobu. Pasívne legitimovanými, ktorých žalobca
mohol a mal v žalobe označiť boli V. Q., S. Q., V. Q., V. Z.. Pripojili i List vlastníctva č. XXXX, osvedčujúci
vlastníctvo nehnuteľnosti V. Z.. Súd mal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatočne, nesprávne a neúplne

určenie okruhu účastníkov. Žalobca totiž za žalovaného označil výlučne iba obdarované žalované,
pričom za žalovaných neurčil aj ostatné osoby, ktoré budú rozhodnutím súdu dotknuté. Žalobca
podstatnú časť svojho vyjadrenia venuje snahe nabudiť presvedčenie, že za vymáhateľnú je možné
považovať pohľadávku, ktorú je možné žalovať na súde. Poukazuje pritom na široké spektrum dávnych
súdnych rozhodnutí. Žalované poukázali na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 284/2010-13 z

30.08. 2010. Z neho vyplýva, že v tejto súvislosti však ústavný súd považuje za potrebné uviesť,
že pokiaľ ide o rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/102/99, v ktorom je vyslovený názor
interpretujúci pojem „vymáhateľná pohľadávka“ ako rovnoznačný pojmu „žalovateľná pohľadávka“, ide
o menšinový názor vybočujúci zo štandardnej judikatúry všeobecných súdov. V nadväznosti na to
ústavný súd poukázal na prevažujúce názory predstaviteľov právnej teórie v Slovenskej republike,
podľa ktorých aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase

rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, t. j. keď je pohľadávka splatná, keď má
veriteľpodkladprevýkonrozhodnutia(tzv.exekučnýtitul),akeďodporovateľnýmúkonomdlžníkadošlok
zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Z takto
ponímaného výkladu „vymáhateľnej pohľadávky“ sa vymyká názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp.
zn. 3Cdo/102/99, podľa ktorého sa za vymáhateľnú pohľadávku považuje už „žalovateľná pohľadávka“.

Tentonázorzrejmenezapadánáležítedokonštrukcieprávnejúpravyodporovateľnýchprávnychúkonov.
Osoby, v prospech ktorých sa právny úkon urobil, resp. ktorým vznikol z odporovateľného právneho
úkonu prospech, by neboli v spore úspešné napríklad len preto, že ich nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu je už vymáhateľný, alebo že už bol uspokojený. Zároveň dali žalovaní
do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR, PL. ÚS 39/2015, z ktorého vyplýva, že možno

teda zhrnúť, že aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ako ani občianskoprávna doktrína
nezotrváva na takom výklade pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ ako vyplýva z rozhodnutia najvyššieho
súdu publikovaného pod č. R 44/2001, rozsudok sp. zn. 3Cdo/102/99 z 23. decembra 1999, a teda
nezotrváva na výklade, ktorý bol žalobcom spochybnený ako ústavne nekonformný, ale práve naopak,
aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ako aj občianskoprávnu doktrína sa od tohto výkladu

zásadne odchyľuje. Žalovaní poukázali na sled podstatných udalostí a to splatnosť blankozmenky bola
dňa 08.10.2015; návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na ručiteľa zo dňa 28.10.2015 a
určovaciu žalobu o neúčinnosť odporovacieho právneho úkonu zo dňa 04.11.2015. Ako teda vyplýva
časový rozdiel medzi podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a podaním samotnej
určovacej žaloby o určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu sú od seba oddelené len

siedmimi dňami. Za uvedené obdobie nemohlo za žiadnych okolností dôjsť k právoplatnosti zmenkového
platobného rozkazu a to ani za predpokladu pasivity zmenkového ručiteľa. Žalobca vynaložil 75 % textu
vyjadrenia na snahu o presvedčenie súdu o definícii vymáhateľnosti pohľadávky, ktorá je vyvrátená
aktuálnou rozhodovacou praxou. Žalovaní zároveň namietali, že súd prvej inštancie pochybil v otázke
procesných podmienok hneď dva krát a to 1. v otázke nedostatočného označenia subjektov súdneho

konanianastranežalovaných,2.nezohľadnilprocesnúpodmienkuzákladnéhoatribútuurčovacejžaloby
ohľadne neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu a teda jeho vymáhateľnosť v zmysle judikovanej
pohľadávky súdom. Preto navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal im náhradu trov
súdneho konania vo výške 100 %.

13. K vyjadreniu žalovaných k vyjadreniu žalobcu sa znova vyjadril žalobca. Výslovne poprel tvrdenie
žalovaných, že sporovými stranami v prejednávanej veci mali byť všetci účastníci právneho vzťahu.
Poukázal na znenie ust. § 42b ods. 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Podľa
názoru žalobcu z vyššie uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že žaloba o určenie
neúčinnosti právneho úkonu sa uplatňuje jedine voči osobe/osobám, ktoré mali z odporovateľného

právneho úkonu dlžníka prospech, t.j. osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny
úkon. Zákon ďalej pamätá aj na situáciu, keď dôjde k opätovnému prevodu nehnuteľností na tretiu
osobu. Z uvedeného dôvodu nemôže veriteľ požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. V takomto prípade má veriteľ právo na
peňažnú náhradu voči osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon. K námietkam

žalovaných uvedených v ich vyjadrení, že v čase vynesenia rozsudku Okresného súdu Bardejov
zo dňa 06.06.2017 sp.zn. 5C/477/2015 už existoval právoplatný a vykonateľný exekučný titul voči
zmenkovému avalistovi - V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, O. . Išlo o rozsudok Okresného
súdu Prešov zo dňa 10.05.2016 č. k. 18CbZm/36/2015-52 v spojení s opravným uznesením zodňa 25.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2016 a vykonateľnosť dňa 12.07.2016, v
spojení s opravným uznesením zo dňa 25. 10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 16.11.2016. Tým žalobca bezpochyby splnil jeden z predpokladov na úspech žaloby o určenie

neúčinnosti právneho úkonu, a to preukázal súdu existenciu vymáhateľnej pohľadávky, ktorá bola
veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať
exekúciu.

14. Odvolací súd uznesením č.k. 5Co/137/2017-21 zo dňa 11.09.2018 vyzval žalovaných, aby v

lehote 10 dní doplnili chýbajúce náležitosti odvolania, z ktorého nevyplýva, či žalované napádajú
aj výrok o neúčinnosti darovacej zmluvy vo vzťahu k nehnuteľnostiam k.ú. O., Obec O., Okres O.,
evidované Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor na LV č. XXXXX, ktoré ostali vo vlastníctve
žalovaných. Vyjadrenie žiadal odvolací súd z dôvodu, že z odvolania žalovaných zo dňa 21.07.2017
vyplýva, že žalované popisujú a namietajú skutkový stav zistený súdom prvej inštancie len vo vzťahu
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. Q., Obec Q., okres O. a vo zvyšku skutkový stav

nepopisujú. Z obsahu spisu a prednesu zástupcu žalovaných vyplýva, že ostatné nehnuteľnosti sú
žalované ochotné vrátiť ich právnemu predchodcovi zástupcov, teda otcovi na zaplatenie dlhov. Z petitu
odvolania však naopak vyplýva, že žalované navrhujú rozsudok zmeniť a žalobu v celosti zamietnuť.
Teda odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, ktoré je potrebné v stanovenej lehote doplniť.

15. Na výzvu súdu sa žalovaní vyjadrili, že napádajú rozsudok v celom rozsahu. Zároveň sa žalovaní
vyjadrili aj k vyjadreniu žalobcu s tým, že žalobca sa nijako nevyjadril k ich odvolacej námietke čo do
náležitejstarostlivostižalovanýchvovzťahuknadobudnutiunehnuteľnosti. Zároveňčodoargumentácie
žalobcu o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaných
žalovaní uviedli, že sa žalobca nemôže spoliehať pri podaní žaloby, že zákonné podmienky budú

splnené až pred vynesením rozsudku, ale je potrebné to preukázať pri podaní žaloby. Uvedené by
malo nepochybný vplyv aj na trovy konania, kedy by sa celé konanie povedzme viedlo s predbežným
záverom o neodôvodnenosti a posledná podmienka by bola splnená až pred vynesením rozsudku, čo
úplne mení situáciu v spore i mieru predpokladaného úspechu, či neúspechu. V ďalšom je nepochybne
dôležité, či vykonateľnosť žalobca súdu preukázal a či ju preukázal včas vzhľadom na procesné predpisy

(koncentrácia konania). Odvolanie je preto dôvodné a žalovaní na ňom v celom rozsahu trvajú.

16. Uvedené podanie bolo doručované žalobcovi, ktorý sa k nemu do rozhodnutia odvolacieho súdu
nevyjadril.

17. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385
ods.1 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.10.2018 a zistil, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

18. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako veriteľ a spoločnosť Kontakt Bau,
s.r.o. so sídlom Partizánska 1265/21, 085 01 Bardejov, IČO: 36 494 763 ako dlžník konajúci konateľom
V. Q., nar.0X.XX.XXXX uzatvorili dňa 08.04.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXX/SB/XX/XXX, na základe
ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške 1.100.000,- Eur s dňom konečnej splatnosti úveru dňa
22.04.2019. V článku VI. Zabezpečenie zmluvy o úvere sa dlžník zaviazal vystaviť banke ako prvému

majiteľovi (remitentovi), podľa osobitnej dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky, zmenku, ktorá
je pri vydaní neúplná a ktorú je v chýbajúcich údajoch oprávnený vyplniť jej majiteľ (blankozmenka),
ak zabezpečená pohľadávka nebude splnená riadne a včas. Zaplatenie tejto zmenky bolo zaručené
zmenečným ručením zmenečného ručiteľa: V. Q., nar. 0X.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, O..

19. Z dodatku č. 1 k zmluve o úvere číslo XXXXXX/SB/XX/XXX zo dňa 17.10.2011 vyplýva, že ku
dňu predchádzajúcemu dňu podpísania dodatku suma dlžníkovi poskytnutých a žalobcovi nevrátených
finančných peňažných prostriedkov je 985.420,- Eur.

20. Z oznámenia žalobcu o vyplnení blankozmenky zo dňa 08.10.2015 vyplýva, že žalobca využil

svoje oprávnenie požadovať okamžité zaplatenie celého zostatku úveru a úver sa stal splatným dňa
26.08.2013. Ku dňu 08.10.2015 splatný zostatok úveru predstavuje sumu v celkovej výške 827.707,52
Eur.Zároveňžalobcaoznámildlžníkoviazmenečnémuručiteľovi,žeakomajiteľblankozmenkyzdôvoduneplnenia úveru riadne a včas vyplnil dňa 08.10.2015 chýbajúce údaje v blankozmenke a to zmenkovú
sumu 827.707,52 Eur a dátum splatnosti zmenky 08.10.2015.

21. Zo zmenky vystavenej dňa 08.04.2011 vyplýva, že spoločnosť Kontakt Bau, s.r.o., so sídlom
Partizánska1265/21,08501Bardejov,IČO:36494763sazaviazalazaplatiťžalobcovisumu827.707,52
Eur so splatnosťou dňa 8.10.2015. Ako ručiteľ je na zmenke uvedený V. Q., nar. 0X.XX.XXXX, bytom
V.Y.I. XXXX/XX, O..

22. Z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 27.10.2015 vyplýva, že žalobca sa
vočiV.Q.,nar.XX.XX.XXXXnazákladezmenkyvystavenejdňa08.04.2011domáhalnaOkresnomsúde
Prešov vydania zmenkového platobného rozkazu. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 10.05.2016
č.k. 18CbZm/36/2015-52 v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.10.2016 č.k. 18CbZm/36/2015-60
uložil V. Q., nar. XX.XX.XXXX zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 100.000,- Eur, 6% ročný úrok
zo zmenkovej sumy odo dňa 09.10.2015 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy

vo výške 333,33 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 6.000,- Eur. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 07.07.2016 a vykonateľnosť dňa 12.07.2016. Opravné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.11.2016.

23. Dňa 18.09.2014 uzatvorili V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XXXX, O. a žalované S. Q., nar.

XX.XX.XXXX,S.XX,O.aV.Q.,nar.XX.XX.XXXX,O.S.XX,O.akoobdarovanédarovaciuzmluvu,ktorej
vkladbolpovolenýOkresnýmúradomO.,katastrálnyodborpodčíslomVXXXX/XXXX,ktorejpredmetom
prevodu bolo vlastnícke právo darcu v podiele 1/1 k nehnuteľnosti v kat. úz. Q., obec Q., okres O.
evidované Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor na LV č. XXXX a to pozemky: parcelné číslo
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 305 m2, parcelné číslo XXX/X záhrady o výmere 195

m2, parcelné číslo XXX/X záhrady o výmere 265 m2 a nehnuteľnosti v kat. úz. O., obec O., okres O.,
evidované Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor na LV č. XXXXX a to pozemky: parcelné číslo
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 114 m2, parcelné číslo XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1200 m2, parcelné číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2,
parcelné číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2, parcelné číslo XXXX/X orná pôda

o výmere 300 m2, parcelné číslo XXXX/X orná pôda o výmere 500 m2, parcelné číslo XXXX/X trvalé
trávnaté porasty o výmere 1524 m2 a stavby: rozostavaný objekt na parcele číslo XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 114 m2, rozostavaný objekt na parcele číslo XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 217 m2, na základe ktorej sa vlastníkom predmetu prevodu stali žalované, každá v 1.

24. Časť týchto darovaných nehnuteľností, nie všetky, ale len tie, ktoré boli zapísané na LV č. XXXX
k.ú. Q., parcela CKN XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 305 m2, CKN XXX/
X - druh pozemku záhrady o výmere 195 m2 a CKN XXX/X - druh pozemku záhrady o výmere 265
m2, kde žalované boli zapísané pod B 3 V. Q. ako vlastník v podiele 1 a pod B 2 S. Q. v podiele
1 previedli žalované kúpnou zmluvou zo dňa 10.08.2015, ktorej vklad bol povolený dňa 21.09.2015

pod V 1815/2015 na V. Z., Q. XX, XXX XX Y.. Tento je aj v súčasnosti zapísaný ako vlastník týchto
nehnuteľností.

25.Podľaust.§42aods.1Občianskehozákonníka,veriteľsamôžedomáhať,abysúdurčil,žedlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

26. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou

jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene
a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou,
v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene
c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil

v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá
strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.27. Podľa ust. § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou.

28. Podľa ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje
proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

29. Podľa ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom

alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

30.Podľaust.§42bods.4Občianskehozákonníka,právnyúkon,ktorémuveriteľsúspechomodporoval,
je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto

mal z tohto úkonu prospech.

31. Súd prvej inštancie skutkový stav správne právne posúdil podľa relevantných predpisov hmotného
právaatoust.§42aa§42bObčianskehozákonníka,avšakuvedenénazistenýskutkovýstavnesprávne
aplikoval a interpretoval. Zároveň vo vzťahu k nehnuteľnostiam, zapísaným v k.ú. O., Obec O., okres

O., evidovaných Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor na LV č. XXXXX nedostatočne zistil
skutkový stav.

32. Podľa ust.§ 42b ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže
uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať sa uplatňuje proti tomu, kto má z odporovateľného právneho

úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s
dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo ich právnym nástupcom;
proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho
úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval je právne neúčinný a
veriteľmôžepožadovaťuspokojeniesvojejpohľadávkyztoho,čoodporovateľnýmprávnymúkonomušlo

zdlžníkovhomajetku;aktoniejemožnémáprávonanáhraduvočitomu,ktomalztohtoúkonuprospech.
Kým ust.§ 42a ods.1 Občianskeho zákonníka upravuje aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie
odporovateľnosti, keď aktívne legitimovaným je veriteľ, ust.§ 42a ods.2 až 5 Občianskeho zákonníka
upravuje podmienky odporovateľnosti a ust.§ 42b ods.2 a 3 upravuje pasívnu vecnú legitimáciu pri
odporovacej žalobe. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými

zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Právnu neúčinnosť pritom zákon charakterizuje tak, že veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku, ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je relatívnou neúčinnosťou, platí teda
iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhať odporovateľnosti daného právneho úkonu. Neúčinnosť

sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu
postihnutím veci alebo majetkového práva tak, ako by k zmene vlastníckeho práva z dlžníka na iný
subjekt nedošlo. Ak to však nie je možné, napríklad preto, že sa vec už nenachádza u toho, na koho
ju dlžník previedol, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
prospech.

33. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna zo sporových strán je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a opačná procesná strana je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti. Žalovaní už nie sú nositeľkami hmotnoprávnej povinnosti vo vzťahu k
nehnuteľnostiam v k.ú. Q.. Situácia k akej dôjde k prevodu vlastníctva k predmetu odporovateľného

právneho úkonu je zákonom riešená v ust.§ 42b ods.4 Občianskeho zákonníka tým spôsobom, že v
takom prípade je možné domáhať sa iba náhrady voči tomu, kto má z úkonu prospech. Ide o ten istý
subjekt ako je uvedený v ust.§ 42b ods.2 Občianskeho zákonníka. Pasívnu vecnú legitimáciu ďalšieho
subjektu, na ktorého bol prevedený predmet odporovateľného právneho úkonu nie je možné z ust.§ 42b
Občianskeho zákonníka vyvodiť.

34. Keďže sa nehnuteľnosti v k.ú. Q. už nenachádzajú u žalovaných v 1.a 2.rade, mal by veriteľ právo
na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, teda žalované v 1. a 2.
rade nie sú pasívne vecne legitimované pri odporovacej žalobe.35. Preto odvolací súd postupom podľa ust.§ 388 C.s.p. z dôvodu, že neboli splnené podmienky na
potvrdenie rozsudku v tejto časti ani na jeho zrušenie zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti I.

vo vzťahu k neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi V. Q. a žalovanými ako obdarovanými, ktorej
vklad bol povolený Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor pod číslom V XXXX/XXXX zo dňa
21.09.2015, ktorej predmetom prevodu bolo vlastnícke právo darcu v podiele 1/1 k nehnuteľnosti v k.ú.
Q. obec Q., okres O. evidované Okresným úradom O., katastrálny odbor na LV č. XXXX a to pozemky:
parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 305 m2, parcelné číslo XXX/X záhrady

o výmere 195 m2, parcelné číslo XXX/X G.áhrady o výmere 265 m2 na základe ktorej sa vlastníkom
predmetu prevodu stali žalovaní v 1. a 2.rade tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

36.Odvolacísúdmázato,ževdanomprípade,keďžekonaniezačaloeštevroku2015,tedadoúčinnosti
Civilného sporového poriadku (01.07.2016) bolo potrebné aplikovať doterajšiu rozhodovaciu prax, teda
že vecnú legitimáciu skúma súd vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania

nenamieta. V danom prípade žalované vecnú legitimáciu v odvolaní namietali. Tvrdili, že v konaní majú
byť žalovaní aj ďalší účastníci. To, že sa súd prvej inštancie výslovne k vecnej legitimácií nevyslovil,
neznamená, že sa s ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/205/2009
zo dňa 29.06.2010).

37. Vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam, ktoré ostali vo vlastníctve žalovaných v 1.a 2. rade v k.ú.
O., zapísaných na LV č. XXXX, súd prvej inštancie konštatoval, že vymáhateľná pohľadávka žalobcu
voči V. Q. existovala už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo, keďže darovacia zmluva
bola uzavretá dňa 18.09.2014, pričom zmluva o úvere bola uzavretá dňa 08.04.2011 a k predčasnému
zosplatneniuúverudošlokudňu26.08.2013.Žalobcanemôžedosiahnuťuspokojeniesvojejpohľadávky

z iného majetku V. Q., keďže aj ďalšie nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX S..ú. O. boli kúpnou
zmluvou prevedené na tretie osoby a iný majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka
žalobcu V. Q. nevlastní. Súd prvej inštancie čo do zisťovania skutkového stavu nerozlišuje ktoré
nehnuteľnosti prešli kúpnou zmluvou na V. Z.a a ktoré ostali v majetku žalovaných v 1. a 2. rade.
Iba všeobecne sa zaoberá podmienkami odporovateľnosti. Aj keď správne súd prvej inštancie uvádza,

že úspešná obrana žalovaných spočíva nielen v ich tvrdení, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným
právnym úkonom veriteľa nevedeli a ani nemohli vedieť, ale tiež tvrdenia o preukázaní toho, že o tomto
úmysle nevedeli a ani nemohli vedieť napriek tomu, že vyvinuli starostlivosť za účelom rozpoznania tohto
úmyslu dlžníka a išlo pritom o náležitú starostlivosť, súd prvej inštancie sa ani v tejto otázke nezaoberal
obranou žalovaných, že nehnuteľnosť im bola darovaná pre účely výživného zo strany ich otca. Preto

ich časť predali a sú ochotné zvyšok vrátiť. Nezaoberal sa ani skutočnosťou, že časť nehnuteľnosti
bola prevedená na tretiu osobu V. Z. a časť nehnuteľnosti prevedená nebola. Zo zisteného skutkového
stavu tak ako ho opísal súd prvej inštancie vyplýva ako keby všetky nehnuteľnosti boli prevedené
na tretiu osobu. Zároveň sa súd prvej inštancie riadne nezaoberal ani otázkou či ide alebo nejde o
vymáhateľnú pohľadávku. Iba konštatoval, tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, že darovacia zmluva

bola uzavretá dňa 18.09.2014 a k predčasnému zosplatneniu úveru došlo ku dňu 26.08.2013. Teda
súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom neuviedol všetky dôvody pre ktoré žalobe vyhovel. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/253/2012 zo dňa
17.12.2013, v ktorom Najvyšší súd SR v otázke čo treba rozumieť pod pojmom vymáhateľná pohľadávka
použitým v ust.§ 42a ods.1 Občianskeho zákonníka sa nestotožnil s právnym názorom vysloveným

v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 23.12.1999 sp.zn. 3Cdo/102/99, ktorý bol publikovaný v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 44/2001. Aj podľa názoru
dovolacieho súdu pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods.1 Občianskeho zákonníka treba
rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom,
podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v

možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči
veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené potom predstavuje
podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi domáhať
vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným, teda právne neúčinný právnym úkonom ušlo
zdlžníkovhomajetkuatonieprotidlžníkovi,alevočiosobe,vprospechktorejbolprávnyúkonurobený.Z

taktovymedzenéhoúčeluazmysluodporovacejžalobyvyplýva,ževymáhateľnoupohľadávkouvzmysle
ust.§ 42a ods.1 Občianskeho zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť
exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom,
podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba k uspokojeniu pohľadávky veriteľav exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná
vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, alebo keby išlo len o pohľadávku dospelú, či splatnú,
teda žalovateľnú. S uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu SR odvolací súd plne súhlasí.

38. Súd prvej inštancie síce v bode 19.uvádza, že rozsudok, ktorým bolo zmenkovému ručiteľovi V. Q.
uložené zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 100.000,- Eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy
odo dňa 09.10. 2015 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy vo výške 333,33 Eur a
nahradiť trovy konania vo výške 6.000,- Eur nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2016 a vykonateľnosť

dňa 12.07.2016, ale z uvedenej skutočnosti nevyvodil žiadny skutkový ani právny záver.

39. Odvolací súd preto považuje za dôvodné námietky žalovaných, tak ako boli uvedené v odvolaní, teda
že súd prvej inštancie riadne nevysvetlil čo považuje alebo nepovažuje za vymáhateľnú pohľadávku a
z akého dôvodu.

40.Nezávislosťrozhodovaniasúdovsamusíuskutočňovaťvústavnomavzákonnomprocesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a násl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jednýmztýchtoprincípov,predstavujúcimsúčasťprávanaspravodlivýprocesavylučujúcimľubovôľupri
rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v § 220 ods.

2 CSP. Preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou
súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi sporových strán,
ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so
skutkovým a právnym názorom tej, ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí

ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná.

41. Právne závery súdu prvej inštancie nie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp.
právne závery súdu prvej inštancie v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplývajú. Tento rozsudok preto nerešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a

konzistencie skutkovej a právnej argumentácie. V dôsledku toho je nutné odôvodnenie napadnutého
rozsudku považovať za nepreskúmateľné.

42. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
zrušil napadnutý rozsudok vo zvyšku a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

43. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí
vytýkanými nedostatkami, argumentáciou strán sporu a následne vo veci znova čo do neúčinnosti
právneho úkonu vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaných v k.ú. O., Obec O., Okres O., evidovaných

Okresným úradom O., katastrálny odbor na LV č. XXXXX, rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite v
zmysle zásad uvedených teraz už v § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodniť.

44. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.