Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 9, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226805
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5117226805.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: M. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. E., B. W. XXX/XX, právne zastúpená: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom:
Čadca, Fraňa Kráľa 2080, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 11. marca
2020 č.k. 8Csp/188/2017-116, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva protižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.10.2015
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a zároveň určil, že žalobkyňa má nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Vykonaným dokazovaním zistil, že naliehavý
právny záujem žalobkyne bol daný a bez uvedeného určenia by boli práva žalobkyne ohrozené a
právne postavenie neisté. Žalobkyňa dňa 15.10.2015 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere lepšia

splátka, ktorá bola vyhodnotená ako typová formulárová spotrebiteľská zmluva, pričom žalobkyňa
nemohla ovplyvniť jej znenie a znenie obchodných podmienok a cenníku, ktoré boli súčasťou zmluvy.
V totožný deň uzatvorila aj dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej v texte len ,,dohoda“) v zmysle § 551
Občianskeho zákonníka na zabezpečenie úveru v sume 15.000,- EUR. Podľa bodu 2.2 dohody bola
banka oprávnená zabezpečiť uspokojenie pohľadávky zrážkami zo mzdy dlžníka a z iných príjmov, s
ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Podľa bodu 2.3 dohody má banka právo
na výplatu zrážok zo mzdy dlžníka v mesačnej periodicite vo výške mesačnej úhrady v sume 220 €.

Dohoda o zrážkach bola uzatvorená ako osobitný dokument a nebola súčasťou zmluvy o úvere. V
dohode bola uvedená výška splátky, resp. zrážky v sume 220 €, pričom ďalej je uvedené, že môže ísť
aj o sumu vyššiu až do výšky, ktorá sa uplatňuje pri výkone exekúcie, čo je neurčité a nezrozumiteľné.
Podľa dohody je pohľadávka špecifikovaná na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 15.000 €, na
zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s uplatnením nárokov,
avšak zabezpečovaná pohľadávka musí byť presne a úplne konkretizovaná. Okrem vyššie uvedeného
dohoda nespĺňa atribúty ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení

neskorších predpisov. Podľa citovaného ustanovenia možno zabezpečiť pohľadávku veriteľa dohodou
o zrážkach zo mzdy, ak boli kumulatívna splnené tri podmienky, a to: že dohoda je uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. V
prejednávanej veci bola splnená iba prvá a tretia podmienka, nebolo však preukázané, že by veriteľžalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe takto zisteného
skutkového stavu a právneho posúdenia veci žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol v súlade s
§ 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Namietal nesprávne doručovanie substitučnému právnemu zástupcovi v konaní. Súd prvej inštancie
nesprávne posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu, pretože žalobkyňa sa domáhala určenia
právnej skutočnosti a nie určenia existencie alebo neexistencie práva. Súd sa mal prvotne zaoberať

prípustnosťou žaloby. Žalobkyňa neuviedla žiadny osobitný predpis, ktorý je potrebný v zmysle
ustanovenia § 137 písm. c) CSP, preto mal súd žalobu zamietnuť. Poukázal na existenciu právoplatného
a vykonateľného platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní Okresným súdom Banská
Bystrica zo dňa 01.10.2019 sp. zn. 31Up/1006/2019, ktorým si ako žalobca uplatnil od žalobkyne
zaplatenie sumy vo výške 11.466,49 EUR z predmetnej zmluvy o úvere. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že žalobkyňa nemá záujem vrátiť požičané financie. Majúc za vyvrátenú absenciu naliehavého

právneho záujmu, upriamil pozornosť na rozhodnutia slovenských súdov v podobných situáciách. Záver
súdu o neplatnosti dohody nie je správny, logický a je výslovne zavádzajúci. Z dohody nijako nevyplýva,
že by v nej bolo uvedené, čo by zakladalo právo žalovaného na vykonanie zrážky vo vyššej sume ako
220,- EUR, pretože v praxi môže byť vykonaná zrážka vo výške 220,- EUR alebo menej, nikdy nie
viac ako 220,- EUR. Preto určenie výšky zrážky prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného

v ustanovení § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je opodstatnené. Vymedzenie pohľadávky v
dohode je dostatočne určité a zrozumiteľné a časovo ohraničené. Zrážkami zo mzdy sa nezasiahne
do majetkovej sféry spotrebiteľa, k čomu prirovnal stav, kedy by spotrebiteľ riadne splácal úver v
dohodnutýchsplátkach.Súdprvejinštancieprenášadôkaznébremenožalobkynenaneho,ajkeďzbodu
3.3 a 3.4 dohody vyplýva, že žalobkyňa si prečítala znenie dohody a jeho obsahu rozumie. Rozsudok je v

tejto časti nepreskúmateľný a trpí vadou. Nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného
vzťahu a spotrebiteľ fakticky neniesol žiadnu zodpovednosť. Takýto prístup by bol zneužitím práva a
ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Alternatívne žiadal, aby rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil tak, že žalobu zamietne a

žalobkyňu zaviaže na povinnosť náhrady trov konania a trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods.

1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré v
takom prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď zo strany odvolateľa neboli v priebehu
odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie v
dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

6. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a i vo vzťahu k odvolacím
námietkam žalovaného, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dohodu
o zrážkach zo mzdy za neplatnú. Z hľadiska obsahu išlo o dohodu, ktorá bola nejednoznačná a
nezrozumiteľná čo sa týka výkonu zrážok. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov

vykonaného dokazovania a skutkového stavu dospel k záveru, že bolo dôvodné dohodu o zrážkach zo
mzdy, uzavretú medzi žalovaným ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou považovať za neplatnú bol
správny.

7. Odvolaciu námietku žalovaného, že žalobkyňa na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy

nemá naliehavý právny záujem, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Za určovaciu žalobu považuje
súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov na
ochranu spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti právneho úkonu je
potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľsledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia. Zhodne
s názorom založenom na judikatúre NS SR (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014) odvolací súd konštatuje, že naliehavý právny záujem je

daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza.
Len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu
ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti
predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Dohoda

o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ so
svojím dlžníkom, pričom musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že má
obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo
mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol
platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Aj keď je predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá na osobitnej listine, je súčasťou spotrebiteľskej zmluvy a je

uzatvorená v občiansko-právnom vzťahu, v ktorom majú podľa § 2 ods. 2 OZ zmluvné strany rovnaké
postavenie. Veriteľ teda vo vzťahu k dlžníkovi nie je v pozícii nadradeného orgánu a neprislúcha
mu právo jednostranne určovať druh a výšku pohľadávky, ktorá v budúcnosti vznikne a ktorá sa má
realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Výška pohľadávky síce môže mať oporu priamo
v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo

inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že
spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. V čase uzatvorenia zmluvy už preto musí dlžník,
o to viac v postavení spotrebiteľa, vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje a aká je jej konečná
výška. V opačnom prípade by bol nastolený nerovnovážny stav v prospech veriteľa, ktorý by si mohol
autoritatívne určiť výšku pohľadávky, pričom by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky zahrnúť aj čiastky,

ktoré prípadne neboli riadne dojednané v zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie dohody o zrážkach
zo mzdy. V prípade, že zabezpečená pohľadávka v dohode o zrážkach zo mzdy nie je presne a úplne
konkretizovaná, bez konkrétneho vyčíslenia tejto zabezpečenej pohľadávky sa potom od spotrebiteľa
de facto vyžaduje uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením dohody preukázateľne
informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a zároveň plnení, s ktorými sa nemal možnosť

oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, čo Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. a) a
v) považuje za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch. V prejednávanej veci
dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala presnú výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, ale
len uvedenie výšky istiny 15.000,- EUR a vymenované príslušenstvo pohľadávky bez uvedenia výšky.

8.Preposúdenieplatnostidohodyozrážkachzomzdyjepotrebnéuviesť,žedohodaozrážkachzomzdy
musí obsahovať náležitosti a podmienky uvedené nielen v ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka,
ale aj v § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Je zrejmé, že citované ustanovenie
§ 5a ods. 1 bolo prijaté na základe novely zákona č. 250/2007 Z. z. vykonanej zákonom č. 102/2014
Z. z., ktoré vstúpilo do účinnosti od 1.5.2014. Ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. je

zákonom lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že
dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v spotrebiteľskom právnom vzťahu okrem podmienok uvedených
v § 551 Občianskeho zákonníka musí aj (špeciálne) spĺňať podmienky uvedené v § 5a ods. 1 zákona
č. 250/2007 Z. z.

9. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súdom prvej
inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal (a nevyplýva to ani z
obsahu uzavretej dohody), že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola poučená o dôsledkoch uzavretia
takéhoto právneho úkonu a že mala možnosť (v čase jej uzatvárania) takúto dohodu odmietnuť.
Neobstoja odvolacie námietky žalovaného, že žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ takýto inštitút a

jeho dôsledky (vychádzajúc z pravdepodobnosti jej vedomosti a chápania nadobudnutých z uzavretia
predchádzajúcich obdobných právnych vzťahov) mala poznať, keďže splnenie uvedených podmienok,
vychádzajúc z účelu a zmyslu zákona č. 250/2007 Z. z., bolo na žalovanom, ak chcel byť v spore
pri preukazovaní platného uzatvorenia tohto zmluvného vzťahu úspešný. Z uvedených dôvodov preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)