Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817205446
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3817205446.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so

sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10, IČO: 30807484, proti žalovanému: M. R., nar. XX.X.XXXX,
bytomR.,C.č.XXXX/X,zast.Mgr.VladimíromĽuptákom,advokátomsosídlomPrievidza,Nám.Slobody
č. 10, o zaplatenie 12.750,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 15.089,47 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 52%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca žalobou podanou 22.3.2017 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 12.750,- eur na
tom skutkovom základe, že žalovaný dňa 2.11.2014 okolo 1.44 hod. v Bojniciach pred ambulanciou
centrálneho príjmu v NsP Prievidza v prítomnosti príslušníkov polície a pracovníkov RZP fyzicky napadol
službukonajúcu lekárku MUDr. S. S., pričom ju kopol ľavou nohou do ľavej časti tváre. Na následky
zranení bola dočasne PN od 2.11.2014 do 10.10.2015, pričom k poškodeniu jej zdravia došlo pri plnení
pracovných úloh. Žalobca vyplatil po dobu dočasnej PN MUDr. S. S. nemocenské dávky vo výške
7271,40 eur, ďalej jej vyplatil úrazový príplatok 5478,60 eur. Ďalej poukázal na danosť priamej príčinnej

súvislostimedzipoškodenímzdraviaakonanímžalovaného,kdĺžkePN.Spoukazomna§238zákonač.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení uplatňuje náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku
zavineného protiprávneho konania.

2/ Žalovaný v písomnom vyjadrení uvádza, že nepopiera svoje zavinenie, avšak spochybňuje
opodstatnenie dĺžky trvania dočasnej PN a príčinnú súvislosť s pracovným úrazom, v znaleckom

posudku MUDr. S. K. č. 10/2015 sa nespochybňuje možný vývoj úrazovej neurózy, všeobecné potiaže
môžu pretrvávať mesiace, avšak táto skutočnosť nie je identická s dĺžkou PN, prípadne s finančným
odškodnením.OdbornílekárisavyjadrilikdĺžkePNvtrvanítrimesiace,poškodenázámernepredlžovala
svoju práceneschopnosť.

3/Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho žalobcu, žalovaného, listinnými dôkazmi, a to

potvrdenímodočasnejpracovnejneschopnostiN236997,záznamomzodňa3.11.2014oregistrovanom
pracovnom úraze, potvrdením o výške vyplatených nemocenských dávok, potvrdením o výške
vyplatených úrazových dávok, znaleckým posudkom č. 10/2015 a jeho doplnkom, rozhodnutím OS
Prievidza sp. zn. 3T/107/2016, výzvou č. 89/2016 a 90/2016, predžalobnou upomienkou, správouMUDr. W. C. z 11.9.2017, písomným vyjadrením žalobcu z 12.10.2017 spolu s prílohami č. l. 77
a nasledujúce spisu, výsluchom znalca MUDr. S. K., znaleckým posudkom znaleckej organizácie
forensick.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. so sídlom Bratislava, č posudku 142/2019,

písomnými vyjadrenia žalobcu a žalovaného k znaleckému posudku, obsahom náhradného spisu vo
veci č.l. 143 a nasl. spisu, spisom OS Prievidza 3T 107/2016, výsluchom znalca MUDr. T. I. PhD, a zistil
tento skutkový stav:

4/ Rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 3T/1072019 zo dňa 20.9.2016 bol žalovaný formu schválenej

dohody o vine a treste uznaný vinným, že dňa 2.11.20174 v čase okolo 01.44 hodiny v Bojniciach,
na ul. Nemocničnej č.2, okres Prievidza, pred ambulanciou centrálneho príjmu v NsP Prievidza, so
sídlom v Bojniciach, v prítomnosti príslušníkov polície a pracovníkov RZP, fyzicky napadol poškodenú
službukonajúcu lekárku MUDr. S. S., nar.XX.XX. XXXX, tak, že počas toho ako sedel na záchranárskom
lehátku a ona k nemu pristúpila za účelom, aby ho ošetrila ako privezeného pacienta, tak ju nečakane
kopol ľavou nohou do ľavej časti tváre, čím jej spôsobil zranenia - pomliaždenie vľavo s otrasom

blanitého labyrintu, rovnovážneho ústrojenstva vnútorného ucha vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice
a postkomočný syndróm, ktoré si vyžiadali ošetrenie, liečenie a PN poškodenej, pričom závažným
spôsobom ovplyvňovali jej obvyklý spôsob života v trvaní najmenej 42 dní. Skutok bol kvalifikovaný ako
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a/ Trestného zákona, žalovanému bol uložený úhrnný trest odňatia slobody s podmienečným

dokladom v trvaní troch rokov a iné opatrenia. Poškodené subjekty boli odkázané so svojimi nárokmi na
občianskoprávne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.9.2016.

5/ Podľa PN č. N236997 pracovná neschopnosť poškodenej MUDr. S. S. trvala od 2.11.2014 do

31.3.2016. Úraz poškodenej bol registrovaný ako pracovný úraz vzniknutý u zamestnávateľa Nemocnica
s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach.

6/ Z potvrdenia o výške vyplatených dávok vyplýva, že poškodenej boli vyplatené dávky nemocenského

za dobu od 12.11.2014 do 10.10.2015 vo výške 7271,40 eur. Potvrdením o výške vyplatených dávok z
19.1.2016 pobočka Prievidza SP potvrdzuje vyplatenie dávok úrazového poistenia vo forme úrazového
príplatku od 2.11.2014 do 10.10.2015 vo výške 5478,60 eur.

7/ Zo znaleckého posudku znalca MUDr. S. K. č. 10/2015 zo dňa 25.2.2015, ktorý posudok bol
vypracovaný pre účely trestného konania ČVS ORP 1398/PD - PD - 2014, vyplýva záver, že charakter
zranenia poškodenej bol po chirurgickej stránke síce len ľahký, avšak zo súdnolekárskeho hľadiska sa
mohlo jednať z dôvodu vzniku poúrazových komplikácií s predlžovaním potrebnej liečby a nevyhnutnej
PN aj o úraz ťažký, a to z titulu možného vzniku dlhšej trvajúcej vážnejšej poruchy zdravia, nakoľko

doba nevyhnutnej PN svojou dĺžkou podstatne presiahla dobu 6 týždňov. Poškodená rozsahom
utrpela poranenia pomliaždenie tváre vľavo s otrasom blanitého labyrintu rovnovážneho ústrojenstva
vnútorného ucha vľavo s prechodne krátkym poúrazovým znížením sluchu, podvrtnutie krčnej chrbtice s
poúrazovým bolestivým CB krčnoramenným, CC krčnolebkovým a myofasciálnym syndrónom, v teréne
jej chronických degeneratívnych zmien, preukázateľne existujúcich podľa CT a Mri už z predúrazovej

doby - podstatne ale zhoršených predmetným zranením. Znalec sa ďalej vyjadroval k predpokladanej
doby liečenia a k dĺžke PN, pričom poukazoval na vyšetrenie a stanovisko neurológa MUDr. H., pričom
PN trvá najmenej 20 týždňov a 2 dni, pričom pokračuje do nasledujúcej kontroly, znalec sa vyjadroval k
objektívnej doby liečby. Doplnkom k znaleckému posudku č. 10/2015 zo dňa 18.4.2016 znalec uvádza,
že aktuálny zdravotný stav poškodenej s poukazom na príslušné lekárske správy môže byť v priamej

príčinnej súvislosti s utrpeným zranením zo dňa 2.11.2014. K meritórnemu záveru je však potrebné
psychiatrické vyšetrenie, ďalej sa znalec vyjadruje k dĺžke ovplyvnenia obvyklého spôsobu života, k
ohrozeniu ktorých orgánov poškodenej došlo predmetným útokom.

8/Výzvami z 30.9.2016 vyzýval žalobca žalovaného k uznaniu a dobrovoľnému splneniu povinnosti
nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou nemocenských dávok a výplatou úrazových
dávok. Predžalobnými upomienkami z 28.11.2016 a 3.2.2017 upozorňoval žalobca žalovaného k
pristúpeniu vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou.9/ Zo správy MUDr. W. C., ošetrujúcej lekárky poškodenej MUDr. S. S., vyplýva popis priebehu liečenia

poúrazového stavu poškodenej, v zdravotnej dokumentácii pred 2.11.20174 sa nenachádza žiadne
ochorenie, ktoré by súviselo s danými obtiažami po úraze 2.11.2014. Zdravotný stav poškodenej
vyžadoval danú PN a bol nepriaznivý v dôsledku uvedeného úrazu.

10/V priebehu konania žalobca trval na podanej žalobe, upravil dĺžku PN, ktorá trvala až do 31.3.2016,
pričom však nárok na regres nemocenských dávok si uplatňuje len do 10.10.2015. Poškodenej bol
priznaný aj invalidný dôchodok od 11.10.2015. Nároky žalobcu sú v priamej príčinnej súvislosti s
vyplatenými dávkami sociálneho poistenia a v súvislosti s konaním žalovaného. V písomnom vyjadrení z
12.10.2017 predkladá lekársku správu - posudok z 15.3.2016 o posúdení invalidity MUDr. S. S. s mierou

poklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť45%vpríčinnejsúvislostispracovnýmúrazom(č.l.79-
82spisu),ďalejpredkladástanoviskoMUDr.N.Y.kdĺžkeaopodstatnenostiPNpoškodenej(č.l.83spsiu)
a lekársku správu - posudok z 21.4.2017 o vykonaní kontrolnej lekárskej prehliadky (č.l. 77 -78 spisu).
Dňa 30.1.2015 poškodená absolvovala a vyšetrenie v neurologickej ambulancii MUDr. I. H., pričom lekár
odporučil kľudový a vertebropatický režim, rehabilitácie, analgeticko-myorelaxačnú a sedatívnu liečbu

(správa č.l. 84 spisu). MUDr. V. H., PHD, neurológ Novopharm, s.r.o. Bratislava vyšetreniami z 24.3.2015
a 21.5.2015 potvrdil u poškodenej ľahšiu funkčnú léziu CNS a zároveň uviedol, že DPN poškodenej
trvá (viď závery z vyšetrení z 30.9.2015 a 5.10.2015) (č.l. 85-88 spisu). Dňa 11.5.2015 absolvovala
poškodená aj psychodiagnostické vyšetrenie, pričom v dôsledku organických zmien mozgu jej bolo
zistené parciálne nerovnomerné kognitívne oslabenie (č.l. 89 spisu), taktiež zo správy psychológa PhDr.

T. zo dňa 10.3.2017 sa neodporúča poškodenej vystavovať ju práci náročnej na rýchle rozhodovanie
a stresové situácie a situáciám implikujúcim nedostatok spánku, či narušenie biorytmu (viď správa
č.l. 90 spisu). Podľa žalobcu preto dĺžka PN od 2.11.2014 do 10.10.2015 bola v príčinnej súvislosti s
poškodením zdravia z 2.11.2014. Nie je dôvodná obrana žalovaného, že MUDr. S. sa mal vyjadrovať k
dĺžke PN, pretože tento sa vyjadruje len k úrazu poškodeným stavcom chrbtice, pričom dĺžka DPN sa

musí vzťahovať k všetkým úrazovým diagnózam, ani znalec MUDr. S. K. nemal v čase posudku všetky
odborné vyšetrenia.

11/V priebehu konania žalovaný tvrdil, že akceptovateľná dĺžka PN poškodenej je po dobu troch

mesiacov, predlžovanie PN bolo špekulatívne. Spochybnil, že by poškodená mohla mať neurologické,
psychologické a psychiatrické následky, ktoré by vyžiadali takú dlhú PN.

12/ Súd vypočul v priebehu konania znalca MUDr. S. K., ktorý podával znalecký posudok pre

účely trestnoprávneho konania. Znalec uviedol, že u poškodenej boli hneď vykonané RTG snímky
krčnej chrbtice, CT a aj magnetická rezonancia s prítomnosťou typických degeneratívnych zmien na
telách stavcov, na platničkách medzistavcových, dokonca boli popisované aj vysunutie medzistavcovej
platničky, neskôr kvalifikované ako chronické degeneratívne zmeny. I napriek tomu, že poškodená
nebola v minulosti liečená na krčnú chrbticu, tieto degeneratívne ochorenia mohli prebiehať skryte, bez

príznakov latentne a nemuseli vyžadovať liečbu. Predmetným zranením však mohlo dôjsť minimálne k
prechodnému podstatnému zhoršeniu, k akcentácii týchto príznakov chronických zmien krčnej chrbtice,
čo však neodôvodňovalo vedenie PN dlhšej ako stanovili jednotliví odborníci. Ako znalec v čase
podávania znaleckého posudku akceptoval stanovenie diagnózy a PN odborníkom neurológom, ďalšiu
dokumentáciu nemal k dispozícii, preto doporučoval aj psychiatrické a psychologické vyšetrenie. Bolo

pritom vykonané len psychologické vyšetrenie bez možnosti určenia doby PN. K dĺžke opodstatnenej
PN sa mohol vyjadriť len neurológ. Znalec vo všeobecnosti konštatoval, že z medicínskeho hľadiska
postkomočné ťažkosti môžu pretrvávať dlhodobo, mesiace, roky a aj do konca života, avšak táto doba
pretrvávania ťažkostí nie je zhodná s dobou PN.

13/ Súd pre účely znaleckého dokazovania zabezpečil výpis z účtu poistenca MUDr. S. S. od zdravotnej
poisťovne Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., a to za obdobie od 2.11.2014 do 10.10.2015 (č.l. 114-131
spisu). Súd následne nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia,odvetvie neurológia a znaleckou úlohou poveril znaleckú organizáciu forensic.sk Inštitút forenzných
medicínskych expertíz, s.r.o. Bratislava, pričom išlo o vyjadrenie sa k celkovej výške PN poškodenej
v príčinnej súvislosti s úrazom z 2.11.2014, k celkovej opodstatnenosti trvania PN aj v dôsledku

postkomočného syndrómu a CC syndrómu následkom predmetného zranenia, teda či celá dĺžka PN
bola v priamej príčinnej súvislosti s úrazom, alebo sa na jej dĺžke podieľali aj iné okolnosti.

14/ V priebehu konania žalobca podaním z 12.3.2019 rozšíril žalobu o zaplatenie ďalších 7.105,90 eur

z titulu vyplateného invalidného dôchodku za dobu od 11.10.2015 do 31.8.2017. Poukázal na lekársky
posudok z 15.3.2016 a následne kontrolnú lekársku prehliadku z 21.4.2017, pričom poškodená bola
uznaná invalidnou na následky poškodenia zdravia úrazom z 2.11.2014 a bol jej priznaný invalidný
dôchodok (viď lekárska správa a posudok z 15.3.2017 a 21.4.2017, potvrdenie z 5.10.2017, výzva
žalovanému č. 1/2019, predžalobná upomienka z 15.2.2019 - listiny sú súčasťou náhradného obalu
spisu č.l. 143 spisu). Súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby uznesením sp. zn. 15C/11/2017 zo dňa

3.5.2019. Podľa žalobcu rozhodujúcim zdravotným postihnutím podľa lekárskeho odborného posudku
k invalidite je úraz, ktorý spôsobil žalovaný, pričom ďalších 10% je všeobecné ochorenie nesúvisiace
s úrazom. Následne žalobca zotrval na regresnej náhrade v časti vyplatených dôchodkových dávok
v celom rozsahu, pretože na invalidite poškodenej aj v rozsahu 10% sa podieľali diagnózy vyvolané
úrazom, ako vyplýva z predložených listín do spisu.

15/ Dňa 25.4.2019 bol podaný znalecký posudok znaleckou organizáciou č. 142/2019. V posudkovej
záverečnej časti sa uvádza popis jednotlivých vyšetrení poškodenej MUDr. S. S. po úraze z 2.11.2014,
uvádza stanovené diagnózy, a to prvotne pomliaždenie tváre v oblasti líca, ďalej posttraumatická

poúrazová cefalea (bolesť hlavy), stav po otrase mozgu ľahkého stupňa, otras labyrintu, distorzia
(podvrtnutie) krčnej chrbtice, posttraumatický cervikokraniálny (krčnohlavový) a cervikobrachiálny
(krčnoramenný) syndróm. Ďalej po neurologickom vyšetrení bol stanovený aj postkomočný syndróm,
klinickým psychológom bolo zistené parciálne nerovnomerné kognitívne oslabenie v dôsledku
organických zmien mozgu, kognitívny deficit sa prejavoval v oblasti pozornosti a psychomotorického

tempa. Vzhľadom na vývoj zdravotného stavu poškodenej po úraze najmä rozvoj tzv. postkomočného
syndrómu možno celkovú dokumentovanú dĺžku PN v trvaní cca 11 mesiacov hodnotiť ako preukázanú
zdravotnou dokumentáciou a medicínsky opodstatnenú. Postkomočné subjektívne príznaky sa v
bežnej populácii upravia v priebehu 3 - 12 mesiacov, približne u 5% postihnutých po otrase mozgu
pretrváva jeden alebo viac príznakov aj rok po úraze, najčastejšie ide o bolesť hlavy, závrat, únavu,

poruchu pozornosti, pamäti a podobne. V danom prípade však znalecká organizácia uvádza, že
už pred inkriminovaným úrazom mala MUDr. S. S. významne poškodenú krčnú chrbticu. Príznaky
postkomočného syndrómu sa tak mohli prekrývať s príznakmi vyplývajúcimi z chronických neúrazových
zmien krčnej chrbtice (rôzne neurologické ťažkosti s pocitom bolesti hlavy, krku či vyžarovaním bolesti
krčnej chrbtice do končatín, iné neurologické ťažkosti a podobne). Úrazom zo dňa 2.11.2014 mohlo

dôjsť k zhoršeniu už existujúcich ťažkostí. Ak by išlo o úraz, ktorý by zasiahol jedinca so zdravou
chrbticou, doba PN a liečby by mohla byť samozrejme významne kratšia v trvaní rádovo dní až
týždňov. Preexistujúce nálezy degeneratívnych zmien u poškodenej sa vplyvom úrazového deja zo
dňa 2.11.2014 mohli stať klinicky manifestnými, nakoľko v zdravotnej dokumentácii spred obdobia
úrazu neboli zaznamenané ťažkosti týkajúce sa chrbtice. Vedúcou diagnózou, ktorá podľa dostupnej

zdravotnej dokumentácie najviac ovplyvnila dĺžku PN bola postkomočný syndróm. Stanovenie diagnózy
syndrómu po otrase mozgu v časovom odstupe po úraze je možné akceptovať, v danom prípade
príznaky po podvrtnutí krčnej chrbtice sa môžu prekrývať s príznakmi po otrase mozgu a navyše aj s
príznakmi vyplývajúcimi z chronických degeneratívnych zmien krčnej chrbtice. Dĺžka PN od 2.11.2014
do 10.10.2015 je opodstatnená. Záverom znalecká organizácia uvádza, že v podobných prípadoch

často nie je možné presne znalecky ohraničiť vlastný poúrazový následok a somatizáciu poúrazových
zmien organizmu. Takáto situácia sa často vyskytuje u pacientov s vysokou expozíciou osobnosti na
stres vyplývajúci z pracovného zaradenia, kde je aj samotná psychická integrita významným pracovným
nástrojom. Z tohto dôvodu je nutné posudzovať dĺžku PN v celom kontexte osobnosti konkrétne jedinca
a nie je možné oddeliť fyzický substrát samotného úrazu a jeho osobnostný kontext.

16/ Vzhľadom na výhrady žalovaného k znaleckému posudku (viď písomné vyjadrenie z 20.5.2019)
a tvrdenie, že žalovaný nemôže zodpovedať za degeneratívne zmeny, ktoré sa prejavili aj v dĺžkePN, pričom je zrejmé určité percentuálne zastúpenie na dĺžke PN, súd vypočul zástupcu znaleckej
organizácie na pojednávaní.

17/ZnalecMUDr.T.I.,PhDuviedol,žezmedicínskehohľadiskaneexistuježiadnypomermatematického
vyjadrenia, ktorý by mohol ohraničiť, do akej miery sa predchádzajúci zdravotný stav poškodenej mohol
podieľať na celkových komplikáciách liečby a v priebehu liečby, ktorý vyústil do celkovej PN v trvaní 11
mesiacov. Úrazový dej u poškodenej zasiahol dva orgánové systému, a to hlavu a krčnú chrbticu. Na

hlave spôsobil najvážnejší následok, a to otras mozgu, ktorý vyústil do tzv. postkomočného syndrómu,
čo je súbor príznakov, ktoré môžu predstavovať komplikáciu liečby. U poškodenej teda bolesť hlavy,
celková únava, porucha v štiepiteľnosti pamäti, ale aj iné. Druhým orgánovým systémom bola krčná
chrbtica, konkrétne došlo k podvrtnutiu krčnej chrbtice, ktoré sa prejavovalo vyžarovaním bolesti do
hlavy a do ramena - CB a CC syndróm. Krčná chrbtica vyžarovala po úraze na MR určité degeneratívne
zmeny, t.j. zmeny neúrazovej povahy, išlo o zmeny chorobné. Prejav bolesti a vyžarovania bolesti

do rúk a hlavy, mohli byť potenciované a umocnené a vo zvýšenej miere sa prejavujúce práve aj
preto, že poškodená mala pred úrazom poškodenú krčnú chrbticu. Otázka postkomočných zmien však
nemala na tento priebeh liečby preukázateľný vplyv. Poškodená absolvovala opakované psychologické
vyšetrenia aj vyšetrenia neurológov, kde boli konštatované psychologické následky, v zmysle najmä
poruchy pamäte a miery sústredenia na akúkoľvek činnosť. Tieto následky boli jednoznačne v príčinnej

súvislosti s postkomočným syndrómom, t.j. s otrasom mozgu, t.j. s udalosťou z 02.11.2014. Takže na
prvú otázku súdu, či PN v dĺžke 11 mesiacov súvisela s udalosťou z 02.11.2014 znalecká organizácia
odpovedala kladne, že súvisela, t.j. 11 mesačná PN je zdravotnou dokumentáciou preukázaná a je
možnéjupovažovaťzapreukázanú.Čivmedzičaseťažkostivyplývajúcezkrčnejchrbtice,ktorábolatiež
úrazom poškodená, menili intenzitu príznakov v priebehu tých 11 mesiacov, to sa naozaj jednoznačne

ustáliť nedá a to preto, pretože tie príznaky sa vzájomne prelínajú. Neexistuje žiadna medicínska,
ani žiadne individualizovaná matematická možnosť, aby medicína na úrovni znaleckej činnosti mohla
priniesť percentuálny podiel týchto aspektov, ktoré znalec uviedol. Ďalej podľa znalca ak by sa pripustila
hypotetickú možnosť, že úraz, aký bol zaznamenaný v prípade MUDr. S., by nastal v čase úplného
zdraviakrčnejchrbtice,t.j.žebykrčnáchrbticabolabezakýchkoľvekťažkostí,trebapovedať,žemohliby

vzniknúť všetky úrazové zmeny, ktoré boli popísané, čiže mechanizmus toho úrazu spĺňal predpoklady
na vznik jednak otrasu mozgu a jednak podvrtnutia krčnej chrbtice. Za normálnych okolností zdravého
jedinca by takéto poranenia, tak ako je uvedené v posudku, zakladali dôvod na vystavenie PN v dĺžke
trvania rádovo dní až týždňov. Znalec vysvetlil - v každom prípade by to bola porucha zdravia v dĺžke
viac ako 7 dní, 10-14 dní najmenej, ale mohlo by v prípade distorzie krčnej chrbtice ísť aj o PN v rozsahu

3-5 týždňov. Je možné sa stretnúť aj s prípadmi, kedy síce PN môže byť aj za hranicou 42 dní, v
prípade poúrazových ťažkostí z krčnej chrbtice, ale napr. obmedzenie v bežnom spôsobe života, čo
je významný parameter pre tr. konanie, je menej ako 42 dní. Uvádza sa to teda preto, že ak v tomto
konaní sa riešia celkové náklady vynaložené na trvanie úseku PN, tak je nutné sa na poškodenú pozerať
komplexne s rešpektovaním jej individuality. Nie je možné v tomto prípade na rozdiel od prípadného tr.

konania uvažovať vo všeobecných kategóriách úrazu. Z medicínskeho hľadiska nie je možné uviesť, aký
konkrétny úrazový dôsledok mal dominantný alebo rozhodujúci vplyv na PN, či to bol úraz hlavy, alebo
úraz krčnej chrbtice. V prípade, že by pri úraze poškodená neutrpela aj úraz hlavy, ale len krčnej chrbtice,
v tom prípade by tvrdenia a prípadná obrana žalovaného bola významnejšia a podstatnejšia. Pokiaľ ide o
poškodenú, ak mala chorú chrbticu, tak je možné, že tŕpnutie rúk, permanentná bolesť hlavy vyžarujúca

z chrbtice, by sa bola objavila aj spontánne bez úrazu, ale okolnosti takéhoto javu nevie popísať. Aj pri
bežnom spôsobe života a to aj pri poškodenej, je nutné pripustiť, že aj v dobe predmetnej PN by mohla
mať obtiaže len súvisiace s jej degeneratívnymi zmenami chrbtice. Napr. pri nachladnutí, náhly prudký
pohyb, tu sme ale v hypotézach. V dominantnej miere bol to práve úraz, ktorý podmienil PN a jej dĺžku.
Zo samotného faktoru PN vyplýva potreba individualizácie toho procesu, čím chce znalec povedať, že

medicína musí zohľadniť konkrétne osobnostné aspekty pacienta a samozrejme aj konkrétny výkon
jeho práce a prostredie, v ktorom prácu vykonáva. V konkrétnom prípade išlo o pracovný úraz lekára
- psychiatra, ktorý utrpel daný úraz pri výkone svojho povolania, pri absolútne bežnom kontakte s
pacientom. Ten kontakt sa ničím nevymykal v bežných pracovných úkonov lekára. Aj táto psychologická
okolnosť neočakávaného inzultu mohla samozrejme mať vplyv na dlhšie trvanie obnovenia psychickej

integrity, ktorá je potrebná na návrat do takto exponovaného povolania. Znalec znovu uvádza, že tento
faktor je možné pripustiť, ale nie je ho možné ničím matematicky vyjadriť. Úrazový dej bol aj spúšťačom
prejavov degeneratívneho ochorenia poškodenej.18/ Po vykonanom dokazovaní žalobca zotrval na podanej žalobe a žiadal jej vyhovieť. V konaní bolo
preukázané zavinené protiprávne konanie žalovaného, výška škody a taktiež príčinná súvislosť medzi

škodou a úrazovým dejom. Na túto skutočnosť príčinnej súvislosti bolo nariadené znalecké dokazovanie,
ktorého závery preukázali opodstatnenosť celého rozsahu. Dočasná PN vznikla výlučne, prevažne z
dôvodu pracovného úrazu. Aj napriek tomu, že sa preukázalo, že v čase úrazu mala poškodená MUDr.
S. chrbticu postihnutú degeneratívnymi zmenami, ktoré sa prvýkrát prejavili a ďalej manifestovali na
podklade útoku žalovaného 2.11.2014, nebyť tohto konania žalovaného, dočasná PN by nevznikla tak,

ako vznikla. Výšku DPN neovplyvnili diagnózy, na ktoré sa liečila, ale ich závažnosť. Dočasnú PN
podstatným spôsobom ovplyvnil postkomočný syndróm, ktorý sa plynutím času rozvíjal a komplikoval
ďalšími zdravotnými prejavmi - pamäťové poruchy, poruchy sústredenia... Tento fakt je vo výlučnej
príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Domnieva sa, že aj dôchodok poškodenej, ako bol priznaný,
je priznaný v prevažnej miere na následky úrazových diagnóz tak, ako boli v lekárskom posudku zo dňa
15.03.2016.

19/ Žalovaný v záverečnom prednese konštatuje, že jeho zavinenie je dané, navrhuje skrátenie dávok
počas PN o 25%, pretože sú tu degeneratívne zmeny, ktoré vyplývajú zo znaleckého posudku. Tieto
náhrady sú pre žalovaného likvidačné, pretože má príjem 500,- eur. Pokiaľ ide o náhrady za invalidný

dôchodok, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že na invalidite sa podieľali aj iné ochorenia v rozsahu 10%.

20/ Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou

dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa
potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

21/ Zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania a berúc do úvahy citované ustanovenie zákona, súd

dospel k právnemu záveru, že nárok žalobcu je v prevažnej časti dôvodný. V konaní nebolo sporné,
že žalovaný ako tretia osoba v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
zodpovedá za škodu Sociálnej poisťovne, ktorá jej vznikla výplatou dávok sociálneho poistenia, a to
v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. Zavinené protiprávne konanie okrem výsluchu
žalovaného mal súd preukázané rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 3T/107/2016 zo dňa 20.9.2016, ktorým

bol žalovaný uznaný vinným z úmyselného trestného činu, a to zločinu ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Zo
skutkovej vety výrokovej časti rozsudku vyplýva, že mal dňa 2.11.2014 fyzicky napadnúť poškodenú
MUDr. S. S., pričom ju kopol ľavou nohou do ľavej časti tváre a spôsobil jej zranenie tváre a krčnej
chrbtice. V konaní žalovaný nerozporoval svoju zodpovednosť za škodu, keď si je vedomý zavineného

protiprávneho konania. Sporné tvrdenia sa týkali príčinnej súvislosti uplatnenej škody a zavineného
konania žalovaného.

22/ Žalobca uplatnil v pôvodnej žalobe nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok

nemocenského poškodenej MUDr. S. S. za dobu od 12.11.2014 do 10.10.2015, a to vo výške 7272,40
eur a výplatou dávok úrazového poistenia vo forme úrazového príplatku za obdobie od 2.11.2014 do
10.10.2015 v celkovej výške 5748,60 eur. Žalovaný výšku vyplatených dávok nerozporoval. Obrana
žalovaného bola zameraná na tvrdenie, že dĺžka PN za obdobie od 12.11.2014 do 10.10.2015 je
neopodstatnená, na dĺžke PN, resp. na práceneschopnosti ako takej, sa podieľali aj okolnosti, ktoré

nemali pôvod v úraze, a to predovšetkým degeneratívne zmeny v oblasti krčnej chrbtici poškodenej. K
dĺžke a opodstatnenosti PN sa vyjadroval najskôr znalec MUDr. S. K. v znaleckom posudku č. 10/2015,
ktorý bol však vypracovaný pre trestnoprávne účely a posúdenie právnej kvalifikácie skutku, pričom v
časepodávaniaposudkuPNpoškodeneještenebolaukončená.Tentoznalecajprivýsluchupredsúdom
uviedol, že u poškodenej boli hneď vykonané

RTG snímky krčnej chrbtice, CT a aj magnetická rezonancia s prítomnosťou typických degeneratívnych
zmien na telách stavcov, na platničkách medzistavcových, dokonca boli popisované aj vysunutie
medzistavcovej platničky, neskôr kvalifikované ako chronické degeneratívne zmeny. I napriek tomu, že
poškodená nebola v minulosti liečená na krčnú chrbticu, tieto degeneratívne ochorenia mohli prebiehaťskryte, bez príznakov latentne a nemuseli vyžadovať liečbu. Predmetným zranením však mohlo dôjsť
minimálne k prechodnému podstatnému zhoršeniu, k akcentácii týchto príznakov chronických zmien
krčnej chrbtice, čo však neodôvodňovalo vedenie PN dlhšej ako stanovili jednotliví odborníci. Ako

znalec v čase podávania znaleckého posudku akceptoval stanovenie diagnózy a PN odborníkom
neurológom,ďalšiudokumentáciunemalkdispozícii,pretodoporučovalajpsychiatrickéapsychologické
vyšetrenie. Bolo pritom vykonané len psychologické vyšetrenie bez možnosti určenia doby PN. K
dĺžke opodstatnenej PN sa mohol vyjadriť len neurológ. Znalec vo všeobecnosti konštatoval, že z
medicínskeho hľadiska postkomočné ťažkosti môžu pretrvávať dlhodobo, mesiace, roky a aj do konca

života, avšak táto doba pretrvávania ťažkostí nie je zhodná s dobou PN.

23/ Vzhľadom na tieto okolnosti, keďže ani výsluch znalca MUDr. S. K. neodstránil rozpory v rozdielnom
výklade žalobcu a žalovaného k ním podávanému znaleckému posudku a aj vzhľadom na vyjadrenie
znalca, že v čase podávania posudku bolo nevyhnutné posúdiť ďalšiu liečbu a tým aj PN neurológom,

súd na návrh procesných strán nariadil vo veci znalecké dokazovanie zamerané na možné posúdenie,
či sa na dĺžke PN podieľali aj iné ochorenia poškodenej neúrazového charakteru, ktoré mohli ovplyvniť
dĺžku jej práceneschopnosti. Uvedená otázka bola podstatná pre posúdenie priamej príčinnej súvislosti
medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného /útok na poškodenú dňa 2.11.2014/ a vzniknutou
škodou vo forme vyplatených dávok práve na základe PN poškodenej. Tak dávka nemocenského ako i

úrazového príplatku počas PN mali svoj pôvod práve v samotnej práceneschopnosti.

24/ V znaleckom posudku znalecká organizácia konštatovala, že vzhľadom na vývoj zdravotného stavu
poškodenej po úraze najmä rozvoj tzv. postkomočného syndrómu možno celkovú dokumentovanú

dĺžku PN v trvaní cca 11 mesiacov hodnotiť ako preukázanú zdravotnou dokumentáciou a medicínsky
opodstatnenú. Pred inkriminovaným úrazom mala MUDr. S. S. významne poškodenú krčnú chrbticu.
Príznaky postkomočného syndrómu sa tak mohli prekrývať s príznakmi vyplývajúcimi z chronických
neúrazových zmien krčnej chrbtice (rôzne neurologické ťažkosti s pocitom bolesti hlavy, krku či
vyžarovaním bolesti krčnej chrbtice do končatín, iné neurologické ťažkosti a podobne). Úrazom zo dňa

2.11.2014 mohlo dôjsť k zhoršeniu už existujúcich ťažkostí. Ak by išlo o úraz, ktorý by zasiahol jedinca
so zdravou chrbticou, doba PN a liečby by mohla byť samozrejme významne kratšia v trvaní rádovo
dní až týždňov. Preexistujúce nálezy degeneratívnych zmien u poškodenej sa vplyvom úrazového deja
zo dňa 2.11.2014 mohli stať klinicky manifestnými, nakoľko v zdravotnej dokumentácii spred obdobia
úrazu neboli zaznamenané ťažkosti týkajúce sa chrbtice. Vedúcou diagnózou, ktorá podľa dostupnej

zdravotnej dokumentácie najviac ovplyvnila dĺžku PN bola postkomočný syndróm. Znalec MUDr. T.
I. PhD na pojednávaní uviedol, že z medicínskeho hľadiska neexistuje žiadny pomer matematického
vyjadrenia, ktorý by mohol ohraničiť, do akej miery sa predchádzajúci zdravotný stav poškodenej mohol
podieľať na celkových komplikáciách liečby a v priebehu liečby, ktorý vyústil do celkovej PN v trvaní 11
mesiacov. Úrazový dej u poškodenej zasiahol dva orgánové systému, a to hlavu a krčnú chrbticu. Na

hlave spôsobil najvážnejší následok, a to otras mozgu, ktorý vyústil do tzv. postkomočného syndrómu,
čo je súbor príznakov, ktoré môžu predstavovať komplikáciu liečby. U poškodenej teda bolesť hlavy,
celková únava, porucha v štiepiteľnosti pamäti, ale aj iné. Druhým orgánovým systémom bola krčná
chrbtica, konkrétne došlo k podvrtnutiu krčnej chrbtice, ktoré sa prejavovalo vyžarovaním bolesti do
hlavy a do ramena - CB a CC syndróm. Krčná chrbtica vyžarovala po úraze na MR určité degeneratívne

zmeny, t.j. zmeny neúrazovej povahy, išlo o zmeny chorobné. Prejav bolesti a vyžarovania bolesti
do rúk a hlavy, mohli byť potenciované a umocnené a vo zvýšenej miere sa prejavujúce práve aj
preto, že poškodená mala pred úrazom poškodenú krčnú chrbticu. Otázka postkomočných zmien však
nemala na tento priebeh liečby preukázateľný vplyv. Poškodená absolvovala opakované psychologické
vyšetrenia aj vyšetrenia neurológov, kde boli konštatované psychologické následky, v zmysle najmä

poruchy pamäte a miery sústredenia na akúkoľvek činnosť. Tieto následky boli jednoznačne v príčinnej
súvislosti s postkomočným syndrómom, t.j. s otrasom mozgu, t.j. s udalosťou z 02.11.2014. Znalec však
opakovane uviedol, že pri existencii predúrazových degeneratívnych zmien krčnej chrbtice a úrazového
deja neexistuje žiadna medicínska, ani žiadne individualizovaná matematická možnosť, aby medicína
na úrovni znaleckej činnosti mohla priniesť percentuálny podiel týchto aspektov. Ďalej znalec zvýraznil,

že z medicínskeho hľadiska sa musia zohľadniť konkrétne osobnostné aspekty pacienta a samozrejme
aj konkrétny výkon jeho práce a prostredie, v ktorom prácu vykonáva. V konkrétnom prípade išlo o
pracovný úraz lekára - psychiatra, ktorý utrpel daný úraz pri výkone svojho povolania, pri absolútne
bežnom kontakte s pacientom. Ten kontakt sa ničím nevymykal v bežných pracovných úkonov lekára.Aj táto psychologická okolnosť neočakávaného inzultu mohla samozrejme mať vplyv na dlhšie trvanie
obnovenia psychickej integrity, ktorá je potrebná na návrat do takto exponovaného povolania. Podľa
znalca tento faktor je možné pripustiť, ale nie je ho možné ničím matematicky vyjadriť. Úrazový dej bol

aj spúšťačom prejavov degeneratívneho ochorenia poškodenej.

25/ Súd po vypočutí znalca a pri opakovanom potvrdení preexistujúcich predúrazových degeneratívnych
zmien krčnej chrbtice, ktoré zmeny mohli mať vplyv na priebeh liečby a dĺžku PN (viď konštatovanie

znalca, že doba liečenia u celkom zdravého jedinca mohla byť rádovo niekoľko dní až týždňov),
musel pripustiť, že na celkovej dobe liečenia a pre toto konanie významnej doby práceneschopnosti
sa podieľali aj neúrazové faktory. Bola na mieste jednoduchá obrana žalovaného, že nemá platiť za
dávky vyplatené počas PN, ktoré nesúviseli s jeho konaním a úrazovým dejom zo dňa 2.11.2014. Medzi
zavineným konaním a škodou musí byť preukázaná priama príčinná súvislosť, pričom vzhľadom na
povahu vyplatenej dávky nemocenského a úrazového príplatku možno uvažovať v rámci zodpovedania

tejto právnej otázky o percentuálnom vyjadrení jednotlivých diagnóz, ktoré sa podieľali na PN. Z
medicínskeho hľadiska túto skutočnosť presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlil sám znalec MUDr. T. I. PhD
na súdnom pojednávaní, keď uviedol, že nie je možné takéto matematické vymedzenie. Nie je možné
ani vymedziť, či a dokedy by bola PN trvala len v príčinnej súvislosti s úrazom a následne len na následky
degeneratívnychochorení.Pritakejtoobtiažnosti,keďniejemožnékonštatovaťjednoznačne,žePNajej

dĺžka boli jednoznačne a výlučne len v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom a nie je možné konštatovať
jednoznačne ani to, že nebyť degeneratívneho neúrazového poškodenia zdravia poškodenej by bola PN
práve taká istá alebo kratšia, pretože by išlo len o hypotetické úvahy, súd dospel k záveru, že vyjadriť
mieru príčinnej súvislosti musí len určitým pomerom neúrazových ochorení a následkov úrazového deja,
ktoré sa spoločne podieľali na dĺžke PN a tým aj na výplate dávok nemocenského a úrazového príplatku.

Súd po zrelej úvahe dospel k záveru, že tento pomer je 75:25. Jednoznačne bolo preukázané, že v
dominantnej miere to bol práve úraz, ktorý vyvolal PN a ovplyvnil jeho dĺžku, preto súd uvažoval v
prospech úrazových následkov o pomere 75% vo vzťahu k celkovej PN, a to i preto, že práve úrazový
dej bo spúšťačom prejavov degeneratívneho ochorenia poškodenej. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že
citované ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení neuvažuje o možnom

súbehuneúrazovéhodejaazavinenéhokonaniatretejosobyvpodobeúrazu.Kuvedenémuustanoveniu
a k tejto otázke nie je rozvinutá ani súdna rozhodovacia prax, preto je nutné vychádzať zo všeobecných
princípovzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Škodcazodpovedázaškoduspôsobenúvtomtoprípade
zavineným protiprávnym konaním, ktorá však musí byť v priamej príčinnej súvislosti s jeho konaním.
V danej veci nie je možná ani úvaha o spoluzavinení a spoluzodpovednosti poškodenej vzhľadom na

povahu veci.

26/ Súd preto vychádza z čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP, podľa ktorého ak sa právna vec
nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi

podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci. Za takéto ustanovenie svojou povahou najbližšie k prejednávanej veci
je ustanovenie § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č.273/1994 Z. z. Ide o normu upravujúcu náhradu za poškodenie zdravia v dôsledku bolestí a

sťaženého spoločenského uplatnenia, kde v citovanom ustanovení je taktiež riešená otázka súbehu
predchádzajúcich vrodených alebo získaných zmien zdravotného stavu a následkov posudzovaného
poškodenia zdravia. Podľa tohto ustanovenia ak vznikli následky v orgáne alebo končatine, ktorých
funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu, hodnotia
sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré

viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien
zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby.

27/ K tejto úvahe súd dospel po zistení, že poškodená utrpela úraz hlavy, v dôsledku ktorého vznikol
najzávažnejší dôsledok, a to otras mozgu, ktorý vyústil do tzv. postkomočného syndrómu a na tomto
následku sa degeneratívne ochorenie krčnej chrbtice nepodieľalo. Avšak krčná chrbtica vykazovala
určité degeneratívne zmeny neúrazovej povahy a ako sa vyjadril znalec prejav bolesti a vyžarovaniebolesti do rúk a hlavy mohli byť potenciované a umocnené a vo zvýšenej miere sa prejavujúce práve aj
preto, že poškodená mala pred úrazom poškodenú krčnú chrbticu. Súd preto uzavrel, že miera „účasti“
poškodenia krčnej chrbtice poškodenej pred úrazom na celkovej dĺžke PN mohla byť v rozsahu jednej

štvrtiny, t.j. 25%. Sám znalec hypoteticky uviedol, že keby došlo k tomuto úrazu u celkom zdravého
jedinca, možno uvažovať o podstatne kratšej dĺžke PN, avšak z medicínskeho hľadiska uvedené nie je
vyjadriteľné, t.z., že nie je zistiteľné a nie je vyjadriteľná dĺžka PN trvajúca len v dôsledku úrazu. Bol
to však práve úraz, ktorý v dominantnej /podľa názoru súdu nadpolovičnej/ miere podmienil PN a jej
dĺžku. Súd preto opierajúc sa o závery znaleckého posudku č. 142/2019, výsluch znalca na súdnom

pojednávaní určil mieru vzniku a dĺžky PN v dôsledku úrazového deja v hodnote 75%.

28/ Z pôvodne žalovanej sumy 12.750,- eur, ktorá predstavuje škodu žalobcu vzniknutú v dôsledku
vyplateného nemocenského vo výške 7271,40 eur a úrazového príplatku 5478,60 eur, predstavuje
podiel 75% sumu 9.562,50 eur. V tejto časti považuje súd žalobu žalobcu za dôvodnú, pretože táto

suma vyjadruje rozsah vyplatených dávok nemocenského a úrazového príplatku počas PN v príčinnej
súvislosti s úrazovým dejom z 2.11.2014.

29/ Súd vychádzal z rovnakých úvah ako je uvedené vyššie aj pri nároku žalobcu na náhradu škody

v dôsledku vyplatených dôchodkových dávok poškodenej. Poškodená sa stala invalidnou s mierou
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 45% od 11.10.2015, t.j. od skončenia vyplácania nemocenských
dávok. Z posudku z 15.3.2016 (viď náhradný obal v spise) vyplýva, že posudkový lekár zohľadňoval
všetky odborné vyšetrenia u poškodenej, ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre účely miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35% stanovil chorobu nervového systému

- postihnutie mozgu, poruchy osobnosti, poruchy správania a poruchy intelektu vyvolané ochorením,
poškodením alebo dysfunkciou mozgu - stredne ťažká forma, kap. VI. odd. A, pol 1 písm. b/,
ďalej zohľadnil iné zdravotné postihnutia v rozsahu 10%, a to choroby podporného a pohybového
aparátu - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatiaq - degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového dráždenia.

Uvedené iné zdravotné postihnutia boli uvádzané v odbornom posudku aj pri opätovnom posudzovaní
poškodenej dňa 21.4.2017 - viď posudok z tohto dátumu.

30/ Z uvedeného vyplýva, že na celkovej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

jednoznačne podieľajú aj všeobecné ochorenia poškodenej, a to degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách. Súd nepripustil v tomto smere ďalšie dokazovanie, a to prehodnotením
takto stanoveného odborného posudku, či už výsluchom posudkového lekára alebo iným dôkazom,
pretože tieto odborné posudky boli podkladom pre priznanie invalidného dôchodku poškodenej v zmysle
§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pričom ide o samostatné správne konanie

a súd je viazaný takýmto rozhodnutím. Podľa názoru súdu je logické, ak pred priznaním invalidity je
vznik PN a dĺžka PN ovplyvnená aj všeobecným ochorením poškodenej, aby celkový pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bol ovplyvnený aj týmto všeobecným ochorením, čo vyplýva zo samotných
odborných posudkov. Pri priznaní invalidného dôchodku ide však o osobitný mechanizmus priznávania
tejto dávky, preto súd vychádzal z toho, že na celkovej invalidite poškodenej v rozsahu 45% predstavuje

podiel iného všeobecného ochorenia 10%. Tento pomer vyjadruje v konečnom dôsledku pomer 22,22%
(výpočet súdu: ak je 45% celkom 100% nárok na výplatu dávky a následne náhrady škody, predstavuje
10% vo vzťahu k celkovému vyjadreniu 100% pomer 22,22%). Súd preto vychádzajúc z toho, že
žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú výplatou dávok z titulu invalidného dôchodku len v priamej
príčinnej súvislosti s takou výškou invalidného dôchodku, na ktorom sa podieľal len úrazový dej, priznal

žalobcovi z uplatneného nároku pomer 77,78% (100 - 22,22). Zo sumy 7.105,90 eur celkom vyplateného
invalidného dôchodku za dobu od 11.10.2015 do 31.8.2017 (viď potvrdenie o vyplatení dávok - náhradný
obal spisu) súd priznáva žalobcovi sumu 5.526,97 eur. Celkom patrí žalobcovi titulom náhrady škody
suma 15.089,47 eur.

31/ Vzhľadom na uvedené súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodnú.32/ Pre úplnosť súd udáva, že v danej veci neprichádza do úvahy uplatnenie moderačného práva súdu
podľa § 450 OZ, pretože nárok žalobcu na náhradu škody je osobitným nárokom podľa osobitného
právneho predpisu a škoda vznikla v dôsledku úmyselného protiprávneho konania žalovaného.

33/ Námietka žalovaného, že regresné náhrady žalobcu budú mať pre neho likvidačný charakter sama
o sebe nemá žiaden vplyv na opodstatnenosť nároku žalobcu. Súdu je známy nález ÚS SR z 31.1.2016
sp. zn. IV.ÚS 377/2018, v zmysle ktorého regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel a

má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. V rozhodnutí sa rozoberá otázka primeranosti
náhrady aj s poukazom na § 826 OZ a vyhlášku č. 423/1991 Zb. Súd konštatuje, že išlo o inú skutkovú
a právnu situáciu, o nároky z iného druhu poistenia ako je sociálne poistenie, kde postavenie a práva
a povinnosti Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tretím osobám sú upravené osobitným predpisom, ktorý o
„primeranosti regresnej náhrady“ neuvažuje, ide o nárok na náhradu škody.

34/ O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní pomerne úspešný. Vzhľadom na pomer žalovanej sumy 19.855,90
eur a súdom priznanej sumy 15.089,47 eur predstavuje jeho úspech v konaní po zaokrúhlení približne
76%, jeho neúspech činí 24%. Jeho čistý úspech v konaní je 52%. Súd preto priznal žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 52%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.