Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120200580
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3120200580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu
Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,
dieťa rodičov: matky P.. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, R., zastúpenej JUDr. Barborou
Petrovič, advokátkou so sídlom v Trnave, Hlavná 44 a otca T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX,

R., zastúpeného JUDr. Martou Rybárovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 2, o návrhu
matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky maloletého dieťaťa
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. mája 2020, č.k. 32P/7/2019-111, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výrokoch III., IV., V. a v
nadväzujúcom výroku VI., p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletú D. Z., nar. XX.XX.XXXX do
osobnej starostlivosti matky, výrokom II. vyslovil, že právo zastupovať a spravovať jeho majetok budú
vykonávaťobajarodičia.VýrokomIII.otcazaviazalprispievaťnavýživumal.D.sumou170eurmesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.01.2020, výrokom IV. zaviazal
otca maloletej dlh na výživnom za obdobie od 01.01.2020 do 31.05.2020 vo výške 100 eur zaplatiť k
rukám matky dieťaťa v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. styk

otca s maloletou neupravil a posledným výrokom VI. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala
rozhodnutia o úprave práv a povinností k mal. D., pochádzajúcej z partnerského vzťahu rodičov. K
ukončeniu vzťahu rodičov maloletej došlo v septembri 2019, odkedy nezdieľajú spoločnú domácnosť.
Uviedla, že s otcom uzatvorila dňa 16.12.2019 dohodu o úprave práv a povinností k maloletej D., v
ktorej sa dohodli na zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, na platení výživného otcom v
sume 260 eur mesačne a úprave styku každý utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod, každý štvrtok od 16.00

hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod.,
prípadne aj v iných intervaloch po dohode rodičov. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust.
§ 36 ods. 1, § 24 ods. 1 až 3, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods.
1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine (ZoR) a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že
návrh matky je dôvodný. Vychádzal zo zistenia, že mal. D. pochádza z partnerského vzťahu rodičov,
ktorí od septembra 2019 spolu nežijú. O úprave práv a povinností rodičov k maloletej nebolo doposiaľ

rozhodnuté. Otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, rovnako súhlasil s
návrhom matky o neupravovaní jeho styku s maloletou, keďže na styku sa vedia dohodnúť. Súd v
týchto častiach rozhodol v zmysle návrhu matky, keď uvedenú úpravu odporučil aj kolízny opatrovník.Pri určení výšky výživného, keď matka navrhovala výživné 260 eur mesačne, otec bol ochotný platiť
výživné najskôr vo výške 100 eur, neskôr na pojednávaní súhlasil s výživným v sume 150 eur, súd
vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vo veku X rokov a schopností a možností oboch

rodičov.Súduviedol,žematkouvyčíslenévýdavkynamaloletúvcelkovejsume498,50eurmesačnesúd
nepovažoval za opodstatnené. Napriek výzve súdu na doplnenie dokazovania preukázaním výdavkov
na maloletú za obdobie od januára 2020 matka doložila len pokladničné doklady o úhradách okuliarov,
očných pomôcok a o vyšetreniach s tým súvisiacich a doklady o úhradách poplatku za materskú školu
a stravné v škôlke, zvyšné výdavky na maloletú nepreukázala. Sumy a množstvo potravín vo vzore

stravnej jednotky pre maloletú považoval súd za neprimerané s prihliadnutím na vek maloletej. Mal
za to, že výdavok na stravu X - ročného dieťaťa v sume 120 eur mesačne, keď dieťa sa v priebehu
pracovného týždňa stravuje v materskej škole, je značne predimenzovaný. Ďalej uviedol, že matka do
svojich výdavkov zahrnula sumu 209 eur mesačne za bývanie (nájom 165 eur, elektrika 23 eur, plyn 5
eur, koncesionárske poplatky 5 eur, internet 11 eur) a zároveň ako výdavok maloletej uviedla polovicu
tejto sumy. Súd okrem uvedenej duplicity výdavkov mal za to, že ide o výdavok matky. Pokiaľ matka v

súvislosti s týmto výdavkom poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/1162/2015,
súd uviedol, že v danej veci išlo o výživné plnoletého dieťaťa, študujúceho na vysokej škole, kde výdavok
na bývanie predstavoval ubytovací poplatok za internát, teda ubytovanie mimo trvalého bydliska. Súd
rovnako neakceptoval výdavok matky na zariadenie detskej izby maloletej, keďže ide o byt vo vlastníctve
matky, pričom aj v domácnosti otca má maloletá vhodné podmienky na prespatie a dostatok hračiek,

teda aj otec má takéto náklady. Výdavok 40 eur na voľnočasové aktivity maloletej vo veku X rokov, keď
maloletá žiadne voľnočasové krúžky nemá, súd považoval za premrštený. Viacero výdavkov na maloletú
tak predstavujú svojou podstatou alebo výškou náklady, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a presahujú
rámec základných odôvodnených potrieb maloletej. Ďalej súd uviedol, že matka od 01.01.2020 pracuje
ako dizajnový inžinier s priemerným príjmom za január až marec 2020 v sume 1.767,70 eur brutto.

Otec ako SZČO v profesii elektrikár mal za rok 2018 príjem 15.243 eur brutto, čo je mesačne 1.270,25
eur brutto. Za rok 2019 podľa predložených faktúr (daňové priznanie ešte nepodával) predstavoval
príjem otca 13.849,55 eur brutto, čo je mesačne 1.154,12 eur brutto. Otec vo vyjadrení uviedol, že jeho
výdavky z podnikania boli 330 eur mesačne (165 eur sociálne poistenie, 65 eur zdravotné poistenie,
100 eur pracovné náradie, pracovné oblečenie a obuv, čo je mesačne 824 eur netto. Súd v zmysle

návrhu matky vykonal dopyt na Štatistický úrad SR a z odpovede zistil, že profesiu elektrikár s praxou
neevidujú, uviedli hrubé mesačné mzdy za rok 2018 pre špecializované elektrikárske povolania (814
eur až 1.179 eur), na ktoré otec nemá kvalifikáciu, no napriek tomu v zásade korešpondujú s aktuálnym
mesačným hrubým príjmom otca. Otec celkovo výdavky vyčíslil na sumu sumou 475 eur, k tomu ešte
uviedol 50 eur na pohonné hmoty a 50 eur na šport. Pokiaľ matka poukazovala na výdavky na tabak a

pivo v sume 40 eur mesačne, súd bol toho názoru, že nejde o výdavky v takej výške, aby zvrátili názor
súdu na primeranosť výšky výživného na maloletú, posudzujúc komplexne všetky okolnosti na strane
rodičov a maloletého dieťaťa. Súd uviedol, že pokiaľ ide o dohodu rodičov, podpísanú na úrade práce
dňa 16.12.2019, kolízny opatrovník ozrejmil, že pri podpisovaní dohody neboli príjmové a výdavkové
okolnosti rodičov prekonzultované, rodičia na podnet matky dohodu podpísali, pričom takáto dohoda je

dobrovoľná a vykonateľná až schválením súdu. Súd považoval za primerané výživné v sume 170 eur
mesačne, ktorá suma korešponduje s odôvodnenými potrebami maloletej, je v limitoch vymedzených
osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi rodičov a zohľadňuje aj právo maloletej podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Podľa názoru súdu, výška výživného v uvedenej sume pokrýva minimálne 2/3
odôvodnených nákladov na maloletú, ktoré zahŕňajú nielen bežné výdavky, ale aj tie nad ich rámec.

Výživné súd určil od podania návrhu, keď v zmysle ust. § 77 Zákona o rodine matka nepreukázala žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd rozhodovať o určení výživného spätne odo dňa
začatia konania. Keďže v konaní bolo preukázané, že otec platil od januára 2020 na maloletú výživné v
sume 150 eur mesačne, za 5 mesiacov roku 2020 mu vznikol nedoplatok na výživnom v sume 100 eur
(5 mesiacov po 20 eur)a tento nedoplatok mu súd uložil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil sut. § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie matka
dieťaťa, a to v časti určenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom a neupravení styku otca s
maloletou. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku o výživnom a

otcovi určil výživné v sume 260 eur mesačne, vyčíslený dlh na výživnom súd umožnil otcovi zaplatiť v
primeraných mesačných splátkach spolu s bežným výživným a zároveň upravil styk otca s maloletou
každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od piatku 17.00 hod. do
nedele do 18.00 hod. Nesúhlasila so závermi súdu, uvedenými v bode 25. odôvodnenia rozsudku. Podľajej názoru súd nevystupoval na strane maloletého dieťaťa, ale skôr zvolil pozíciu „obhajcu“ záujmov otca.
Namietala, že súd veľmi prísne hodnotil výdavky maloletej, ale otec môže holdovať zlozvykom a súd
mu to kvituje (pivo a tabak mesačne v sume 40 eur). Uviedla, že akékoľvek by boli výdavky maloletej,

ak by súd skutočne sledoval najlepší záujem maloletej, mohol o uvedenú sumu buď určiť vyššie
výživné, alebo ju použiť napr. na sporenie pre maloletú. Hoci súd poukázal na údajnú predimenzovanosť
výdavkov, uvádzaných matkou na maloletú, sám nevyslovil, aké výdavky (v akej výške) by považoval za
opodstatnené. Rovnako nie je zrejmé, aké výdavky maloletej predstavujú 2/3 odôvodnených výdavkov
(t.j. 255 eur), čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku. Podľa nej táto suma nepokryje náklady na

stravu, bývanie a materskú školu, nieto ešte ostatné výdavky. Namietal, že súd u otca zohľadnil výdavok
na šport v sume 50 eur mesačne, u dieťaťa však nezohľadnil 40 eur na voľnočasové aktivity; ona tento
výdavok u maloletej považuje za opodstatnený. Podľa jej názoru maloleté dieťa vo vývoji preje oveľa viac
ako 120 eur mesačne, pokiaľ sa mu má zabezpečiť kvalitná a všestranná strava. Bola toho názoru, že
súd mal uznať ako výdavok maloletej aj 105 eur ako polovicu nákladov na bývanie, keď takýto výdavok
všeobecne zaraďuje v bodoch 22 a 23 rozsudku medzi základné odôvodnené potreby dieťaťa. Otec na

pojednávaní dňa 28.05.2020 uviedol, že za primerané považuje mesačné výdavky na maloletú v sume
200 eur, pričom bolo preukázané, že otec sa nepodieľa na mimoriadnych a nepravidelných výdavkoch
na maloletú, ako sú návšteva očného lekára a zubára. Podľa nej je neprijateľné, aby otec pred kolíznym
opatrovníkomdobrovoľneuzatvorilrodičovskúdohodu,podľaktorejmáplatiťvýživnénamaloletúvsume
260 eur a potom na základe tejto dohody už výživné odmietal plniť (výživné v sume 260 eur zaplatil iba

v mesiacoch september a október 2019), čo súd tiež nezohľadnil. Dodala, že vzhľadom k tomu, že s
otcom sa od rozhodnutia súdu nevedia zhodnúť pri dohadovaní styku, podľa nej je vhodnejšie, aby súd
upravil styk, pričom na úprave styku sa s otcom dohodla.

3. K odvolaniu matky dieťaťa sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril otec dieťaťa. Žiadal

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že matka
na potreby maloletej D. uvádzala výdavky v sume 498,50 eur. Zdôraznil, že on mal za rok 2019 hrubý
mesačný príjem 1.154,12 eur, z toho výdavky mal 330 eur mesačne na podnikanie. Za obdobie od
februára do mája 2020 mal príjem vo výške 3.516,75 eur brutto, čo je 879,18 eur brutto mesačne a
taktiež mal výdavok na podnikanie mesačne 330 eur. Keďže v mesiaci január 2020 bol nezamestnaný,

v prípade plnej zamestnanosti bude jeho mesačný príjem cca 800 eur. Matka ako M. mala za mesiace
január až marec 2020 priemerný príjem 1.767,70 eur mesačne, čo je netto cca 1.500 eur mesačne.
Uviedol, že s prihliadnutím na jeho možnosti a schopnosti je ochotný prispievať na výživu maloletej
sumou 170 eur mesačne ako rozhodol súd prvej inštancie. Pri tejto výške výživného sa dostane do
rodiny matky 1.740 eur (1.500 eur príjem matky, 24,95 eur prídavok na dieťa, 45,44 eur daňový bonus a

výživné 170 eur), čo je na jednu osobu 870 eur a do jeho domácnosti sa dostane 630 eur ( 800 eur príjem
otca mínus výživné 170 eur). Zdôraznil, že na maloletú prispieva v rámci svojich schopností a možností.
Naviac je potrebné uviesť, že do plnoletosti maloletej D., resp. do času, kedy bude schopná sama sa živiť
bude potrebné výživné zvýšiť ešte niekoľkokrát, a preto je potrebné ponechať priestor pre primerané
zvyšovanie výživného v budúcnosti. Dodal, že pokiaľ ide o návrh matky na úpravu styku, uvedený v

odvolaní, tento nemožno akceptovať, keďže návrh na úpravu styku nebol podaný na príslušnom súde
prvej inštancie a nebolo o ňom rozhodnuté prvoinštančným súdom.

4. Matka k vyjadreniu otca prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že zotrváva na svojom odvolaní.
Pokiaľ ide o jej príjem, tento po nástupe do práce po materskej dovolenke predstavoval 1.280 eur, keďže

čerpala starú dovolenku. Otec vo vyjadrení k odvolaniu v júli 2020 mlčí o svojom príjme za jún a júl 2020,
pričom pre rozhodovanie o odvolaní má súd skúmať príjem otca komplexne za obdobie minimálne 12
až 18 mesiacov ku dňu rozhodovania. Ak príjem otca z podnikania je vyšší iba o sumu cca 70 eur od
minimálnej mzdy, je potrebné sa zmyslieť, prečo ešte podniká a radšej sa nezamestná, aby mal vyšší
príjem. Podľa nej otec svoj príjem riadne nezdokladoval a do úvahy by mohlo prichádzať ust. § 63 ods.

1 ZoR. Úvahy o tom, koľko peňazí sa dostane pri zohľadnení jej príjmu do jej domácnosti a koľko do
domácnosti otca, nemajú relevanciu. Tieto úvahy by znamenali, že o čo vyšší má ona príjem, o to menej
by mal otec platiť výživné. Ohľadne úpravy styku sa jedná o nové skutočnosti, ktoré nastali po vydaní
rozsudku a ona je toho názoru že je vhodnejšie styk upraviť, aby si nemuseli rodičia styk komplikovane
odsúhlasovať. Na takejto úprave styku sa s otcom dohodla.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky, ani k vyjadreniam rodičov písomne nevyjadril.6.Krajskýsúdakosúdodvolacípreskúmalvecvzmysleust.§65a§66CMPbeznariadeniaodvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutých výrokoch III. až VI. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

7. Výroky I. a II. odvolaním napadnuté neboli, preto je v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie
právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

9. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine).

10. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane
oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinností
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené

potreby pritom nezahrňujú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie, a to potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti
živiť sa sám a starať sa o seba.

11. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež na možnosti, teda na to, čo je objektívne

možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery, a to, či má
vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu
alebo stratu zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomuto viedli (R 27/1970).

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že zo vzťahu matky a otca pochádza maloletá D.,
ktorá vo U. XXXX dovŕšila X roky veku. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2019.
Maloletá navštevuje materskú školu, matka za školné platí 25 eur, za stravu 36 eur. Maloletá navštevuje
očnú ambulanciu, poplatok za jednotlivé vyšetrenie sa pohybuje v rozmedzí 15 eur až 35 eur, raz ročne
zanovéokuliare,príp.skládookuliarovhradícca80eur.Matkasmaloletoubývav2+1byte,mesačneza

nájom a do fondu opráv platí 165 eur, za elektriku 23 eur, za plyn 5 eur, za internet 10 eur, ročne za smeti
60 eur. Matka má ďalšie výdavky na maloletú na cestovné do škôlky, na stravu, oblečenie, obuv, hračky,
hygienické potreby, vrátane plienok, vitamíny. Ďalej matka hradí hypotéku, telefón, stravu pre seba,
poistenie, dane, pohonné hmoty do auta, ošatenie, obuv, hygiena a pod. Matka po skončení rodičovskej
dovolenky nastúpila od 01.01.2020 do práce, jej čistý zárobok za mesiac január 2020 bol 1.445,97 eur,

za mesiace február 2020 mala hrubý príjem 1.638,71 eur, za mesiac marec 2020 mala hrubý príjem
1.702,69 eur. Na maloletú matka poberá prídavky v sume 24,95 eur mesačne a taktiež daňový bonus.
Otec je živnostník (SZČO), vykonáva G. práce. Za rok 2019 mal otec príjem z podnikania 13.849,55 eur
brutto, čo je mesačný hrubý príjem 1.154,12 eur a po odpočítaní odvodov a nevyhnutných výdavkov na
podnikanie v sume 330 eur, bol otcov priemerný čistý mesačný príjem 824,12 eur. Podľa predložených

faktúr za obdobie od februára do mája 2020 mal otec hrubý príjem 3.516,75 eur, čo je mesačne hrubý
príjem 879,18 a po odpočítaní odvodov a nevyhnutných výdavkov na podnikanie bol otcov mesačný
čistý príjem 549,18 eur. Podľa vyjadrenie otca, jeho príjem bol nižší z dôvodu nezamestnanosti v januári
2020 (odvolací súd dodáva, že zrejme aj z dôvodu aktuálnej situácie), pričom v prípade jeho plnej
zamestnanosti bude jeho mesačný čistý príjem ako v roku 2019 (824,12 eur). Otec býva v spoločnej

domácnostisosvojoumatkou,vjejbyte,podieľasananákladochsúvisiacichsbývanímastravouvsume
200 eur mesačne, má bežné výdavky na ošatenie a obuv, telefón, poistku, pohonné hmoty, pôžičku, na
mal. Hanu v čase styku. Na maloletú Hanu zaplatil otec v mesiacoch september a október 2019 po 260
eur, ďalej platil výživné v sume 150 eur mesačne.

13. Súd prvej inštancie pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti otca na mal. D. vychádzal nielen z
odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ale zohľadňoval aj schopnosti a možnosti povinného rodiča. Naviac
je potrebné uviesť, že súd je povinný prihliadať aj na životnú úroveň rodiča, keďže od tejto sa odvíja
aj životná úroveň dieťaťa. Pokiaľ životná úroveň povinného rodiča nie je vysoká, nemôže byť vysokou(alebo ešte vyššou ako u tohto rodiča) ani životná úroveň dieťaťa. Maloletá D. je pomerne nízkeho
veku, navštevuje materskú školu, matka má s ňou výdavky primerané veku. Nad rámec týchto bežných
výdavkov má matka ďalšie výdavky u maloletej s jej návštevou očného lekára, prípadne maximálne

cca 80 eur raz ročne s kúpou nových okuliarov alebo skiel do nich. Pri konštatovaní daných príjmov
rodičov (matka podľa jej udania cca 1.280 eur netto, otec cca 824 eur), ich nevyhnutných mesačných
výdavkov, ako aj odôvodnených výdavkov maloletej, zohľadniac životnú úroveň rodičov, ani odvolací
súd nepovažoval za dôvodný návrh matky (totožný odvolací návrh) na určenie výživného otcovi v sume
260 eur mesačne, poukazujúc na pôvodnú dohodu rodičov, uzatvorenú pred kolíznym opatrovníkom v

decembri 2019. Za situácie, že dohoda rodičov nebola schválená súdom, nemožno túto považovať za
záväznú a právne vynútiteľnú.

14. Vychádzajúc zo všetkých skutočností bol zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd toho
názoru, že výživné v sume 170 eur mesačne je primerané tak potrebám maloletej D., ktorá má X
a pol roka a zodpovedá aj schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa a jeho životnej úrovni. Z takto

určeného výživného otcovi, pri zohľadnení prispenia zhruba rovnakej výšky výživného matkou dieťaťa,
budú nepochybne potreby maloletej (do ktorých podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné započítať
aj alikvotnú časť nákladov na bývanie, tak ako Krajský súd Trenčín už uvádzal aj vo svojom rozhodnutí
17CoP/55/2017), zabezpečené v dostatočnom rozsahu, resp. podľa názoru odvolacieho súdu čiastočne
aj na rámec týchto bežných a nevyhnutných výdavkov. Naviac, otec aj nad rámec výživného maloletej

zakupujedrobnédarčeky,hračky,príp.potrebnéveciakooblečenie,taktiežvčaserealizáciestykupočas
mesiaca má výdavky na maloleté vo výške cca 50 eur. Pri danej výške výživného a príjme otca, podľa
názoru súdu nie je priestor a dôvod na prípadnú tvorbu úspor pre maloletú tak, ako sa matka domáhala
z údajného výdavku otca na „tabak a pivo“ v sume 40 eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku pritom
nevyplýva, že by bol tento výdavok otca vôbec akceptovaný ako nevyhnutný (odôvodnený), rovnako

ako je to u výdavku otca v sume 50 eur na šport, u ktorého súd prvej inštancie iba uvádza, že „otec v
písomnom vyjadrení uviedol ešte výdavky 50 eur na pohonné hmoty a 50 eur na šport“.

15.Berúcvúvahuuvedenéskutočnostibolodvolacísúdtohonázoru,žesúdprvejinštancievnapadnutej
časti správne zistil a v zásade aj vyhodnotil všetky okolnosti, na ktoré má súd prihliadať pri rozhodovaní

o určení vyživovacej povinnosti, preto bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa §
387 ods. 1 CSP odvolacím súdom potvrdený, keď súd prvej inštancie správne rozhodol aj o výške
nedoplatku na zročnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia. Rovnako správne súd prvej inštancie, za
situácie, že obaja rodičia súhlasne uviedli, že nežiadajú upraviť styk otca s maloletou, keďže na tomto
sa vedia dohodnúť, v rozsudku výrokom V. rozhodol, že styk otca s maloletou neupravuje. Skutočnosť,

že medzičasom bol problém pri „dohadovaní sa rodičov ohľadne styku “ a matka je toho názoru, že je
vhodnejšie styk upraviť, pričom na konkrétnej úprave styku otca s maloletou sa už s otcom dohodla, nie
je dôvodom, aby odvolací súd o úprave styku rozhodoval, keďže v odvolacom konaní je oprávnený (a
povinný) iba preskúmavať rozhodnutie prvoinštančného súdu o konkrétnom návrhu, príp. aj bez návrhu,
ak súd prvej inštancie určité konanie bez návrhu začal. Je teda na rodičoch, aby prípadne podali návrh

na úpravu styku otca s maloletou, resp. v prípade ich dohody o úprave styku, žiadali rodičovskú dohodu
schváliť súdom.

16. Preto aj vo výroku V. odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o nároku na
náhradu trov konania (výrok VI.), podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).