Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/202/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115213416
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2115213416.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobkyne: Ing. E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXX, právne zastúpená Mgr. Martinou Baranovou, advokátkou so sídlom Tupého 23/A, Bratislava,
proti žalovanému: CERE Invest Biely Kostol, s.r.o., IČO: 36813770, so sídlom Zochova 5, Bratislava,
právne zastúpený advokátom Mgr. Martinom Černákom, so sídlom Zochova 5, Bratislava, o zaplatenie
19.890 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9.
apríla 2019, č.k. 26C/130/2015-277, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkom,napadnutýmodvolaním,súdprvejinštancievýrokomI.konanievčastiozaplatenie sumy
500 eur zastavil, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 428 ods. 1, ods. 3 § 596, § 597
ods. 1, ods. 2, § 598, § 599 ods. 1, ods. 2, § 600 Občianskeho zákonníka, prílohou č. 2 vyhlášky

MS SR č. 228/2018 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vecne súd dôvodil, že žalobkyňa sa domáhala
voči žalovanému náhrady škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti
za vady predmetu predaja v celkovej výške 4.890 eur zahŕňajúcu náklady súvisiace so zabezpečením
náhradného ubytovania od 9.1.2015 ku dňu podania návrhu vo výške 500 eur mesačne, náklady na
vypracovaním odborného vyjadrenia vo výške 590 eur, náklady na vrátenie kúpeľne do pôvodného
stavu a vykonanie sanácie vo výške 1.800 eur a napokon žiadala sumu 15.000 eur z titulu primeranej

zľavy z kúpnej ceny bytu. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa
26.9.2014 uzavrela žalobkyňa ako kupujúca a žalovaný ako predávajúci zmluvu o prevode vlastníctva
tam špecifikovaného bytu a nebytového priestoru. Žalovaný dňa 28.10.2014 odovzdal žalobkyni byt,
pričom v protokole o odovzdaní a prevzatí bytu s príslušenstvom žalobkyňa vyhlásila a potvrdila, že
byt preberá v stave dohodnutom v kúpnej zmluve, a to bez zjavných vád a nedorobkov s vedomím,
že okamihom tohto prevzatia prechádza na ňu zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá na predmete
kúpy vznikne. Po prevzatí bytu ho žalobkyňa začala vo vlastnej réžii a na vlastné náklady zariaďovať

prostredníctvom tretích subjektov, ktoré do bytu okrem iného dodali a namontovali celé príslušenstvo
kúpeľne a osadili parkety a žalobkyňa začala byt užívať dňa 23.12.2014. Dňa 08.01.2015 žalobkyňa
ústne oznámila zástupcovi žalovaného, že v spálni na spodnej časti priečky oddeľujúcej kúpeľňu a
spálňu sa objavil zvlhnutý fľak. Dňa 09.01.2015 bola vykonaná obhliadka reklamovanej závady zaprítomnosti zástupcu realizačnej spoločnosti Aquating, spol. s.r.o. Následne žalobkyňa dňa 13.01.2015
vlhnutie steny reklamovala písomne e-mailom a žiadala závadu odstrániť. Spoločnosť Horňák Ján,
spol. s.r.o. dňa 23.01.2015 nastúpila zisťovať príčiny reklamovanej vady, za týmto účelom demontovali

vaňu, odstránili lokálnu dlažbu, poter aj tepelnú izoláciu v mieste ohybu potrubia vody a odpadu od
vane aj práčky ako aj parketovú lištu a časť podlahy v izbe vedľa kúpeľne. Poter v mieste odkrytia bol
zavlhnutý, žalovaný nainštaloval odvlhčovač a listom zo dňa 17.02.2015 reklamáciu žalobkyne neuznal
z dôvodu, že pravdepodobnou príčinou zvlhnutia je neodborná montáž vodovodných batérii alebo
možnosť zatekania pri sprchovaní za obklad pri vaňovej batérii. V konaní nebolo sporné, že v septembri

2014 došlo k lokálnemu vytopeniu bytu, žalovaný do bytu nainštaloval priemyselné odvlhčovače a pri
preberaní bytu žalobkyňou dňa 28.10.2014 bol byt suchý a bez zjavných vád, pričom žalovaný pri
preberaní bytu žalobkyňu neupozornil, že byt bol v septembri 2014 vytopený. Spornou bola príčina
vlhnutia steny medzi spálňou a kúpeľňou ako aj skutočnosť, či táto vada ako skrytá existovala v čase
dojednania kúpnej zmluvy. Podľa žalobkyne príčinou vlhnutia steny bola zbytková vlhkosť po vytopení
bytu v septembri 2014 a táto vada existovala v čase odovzdania bytu, čo preukazovala odborným

vyjadrením Dipl. Ing. Júliusa Ratulovského č. 10/2015, podľa ktorého je hlavnou príčinou vlhnutia
kumulácia vody po zatopení podlahy a jej nemožnosť odparovať sa prirodzenou cestou. Tento znalec
uviedol, že termovíznou kamerou zameral jednotlivé detaily priestoru a jednoznačne sa preukázalo,
že kumulácia vody v murive a podlahe je stále vysoká, za viac ako 6 týždňov neprišlo k výraznému
zlepšeniu, inštalovanie odvlhčovača bolo len kozmetickou úpravou. Pokiaľ dodávateľ stavebných prác

dodržal projektom predpísaný postup, tak vznikli samostatné izolačné vane, ktoré by pri kvalitnom
prevedení nemali prepustiť vodu žiadnym smerom. Voda musela prísť len cez podlahu zhora, vsiakla
do poteru a tam sa kumulovala, pričom prakticky nemá kam odísť a pomaly sa vstrebáva do omietky
spálne a kapilárnou eleváciou vzlína. Na pojednávaní tento znalec doplnil, že v odbornom vyjadrení sa
mal vyjadriť k možnému odstráneniu vád, aby bola nehnuteľnosť v užívateľnom stave, on sa vlhkosťou

prioritne nezaoberal a termokameru nepoužíval na určenie vlhkosti, ale na zistenie toho, ako vysoko
je teplotný rozdiel, resp. voda. Žalovaný bol iného názoru, podľa neho príčinou vlhnutia steny medzi
spálňou a kúpeľňou bol únik vody v dôsledku napojenia na odtok vane, pričom túto vadu si spôsobila
žalobkyňa,resp.ňoupoverenéosobypoprevzatíbytu.Žalovanýnapreukázaniesvojichtvrdenípredložil
súduznaleckýposudokznalcaIng.DušanaPetríkač.71/2015,podľaktoréhozatečeniebytuvseptembri

2014 ako príčinu vád na stene medzi kúpeľňou a spálňou možno s určitosťou vylúčiť. Po pokládke
podláh neboli viditeľné žiadne poruchy a vady ani cca dva mesiace po realizácii. Nie je možné, aby
sa zvýšená vlhkosť, ktorá sa do poteru dostala v septembri 2014, prejavila v januári 2015, keď sa
dovtedy a ani po pokládke podláh nijako neprejavovala. Najpravdepodobnejšou príčinou poruchy a
úniku vody bol kanalizačný odtok, resp. napojenie na odtok vane. Priamo určiť príčinu poruchy v čase

obhliadky nebolo možné, nakoľko vaňa sa nepoužívala, bola demontovaná. Porucha, resp. zvýšená
vlhkosť sa neprejavovala vizuálne pri odtoku v kúpeľni na podlahe, keďže keramická dlažba je proti
tomu dostatočne odolná. Vlhkosť sa dostávala do poteru pod dlažbou cez nevytmelenú medzeru medzi
dlažbou a plastovou rúrkou odtoku, cez poter sa vedením šírila až ku stene, ktorá absorbovala zvýšenú
vlhkosť a kapilárnym vzlínaním sa šírila od podlahy smerom hore. Najvyššie vystúpila v strede steny v

mieste,kdesazostranykúpeľnenajbližšienachádzakanalizačnýodtokasovzrastajúcouvzdialenosťou
výška vzlínajúcej vlhkosti klesá. Tvar čiary zaznamenávajúci zvýšenú vlhkosť na povrchu steny je v
súlade s týmto tvrdením. Vada na povrchu steny sa začala prejavovať s používaním vane a prejavy
sa začali zmenšovať, keď sa vaňa prestala používať, čo tiež nasvedčuje súvis medzi používaním vane
a zvýšenou vlhkosťou na stene. Keďže zo žiadnych podkladov ani výpovedí nie sú známe akékoľvek

známky zatopenia mimo bytu, celoplošné vytopenie v byte s výškou 10 cm hladiny znalec vylučuje.
Ak došlo k vytopeniu bytu pred októbrom, je vylúčený akýkoľvek vplyv kúrenia na prejavenie sa vady
v januári, ak sa kúrilo už od novembra. Podľa názoru Ing. Dušana Petríka meral Ing. Ratulovský
termokamerou, čo nie je vhodný prístroj na detekovanie a zisťovanie porúch zatekania a vlhnutia, okrem
toho menovaný nie je znalcom v odbore stavebná fyzika.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že na posúdenie príčiny vlhnutia steny sú potrebné odborné znalosti,
pričom Dipl. Ing. Július Ratulovský je zapísaný v zozname znalcov v odbore stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, nie je však zapísaný
aj v odvetví stavebná fyzika, v rámci ktorého sa zisťujú príčiny, priebeh a dôsledky javov, preto nie

je osobou odborne spôsobilou na zaujatie odborného stanoviska k predmetnej otázke. Zároveň sám
znalec potvrdil, že jeho úlohou v odbornom vyjadrení bolo vyjadriť sa k možnému odstráneniu vád, aby
bola nehnuteľnosť v užívateľnom stave, on sa prioritne vlhkosťou nezaoberal, pričom pri meraní použil
termovíznukamerunievšaknaurčenievlhkosti,alenazistenietoho,akovysokojeteplotnýrozdiel,resp.voda. Súd dôvodil, že podľa prílohy č. 2 vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon
č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Odbor 37 00 00 Stavebníctvo zahŕňa hlavne posudzovanie stavebných objektov podľa jednotlivých

odvetví alebo druhov: Odvetvie pozemné stavby je zamerané na posudzovanie pozemných stavieb,
bytových budov, bytov, nebytových priestorov, nebytových budov, športovísk a inžinierskych stavieb
neobsiahnutých v iných odvetviach odboru Stavebníctvo. Posudzovanie je zamerané na zabudované
stavebné konštrukcie, poruchy stavieb, kvalitu vykonaných stavebných prác, technickú deliteľnosť
stavieb, súlad realizácie s projektovou dokumentáciou a podobne. Obsahom odvetvia nie je samostatné

posúdenie statiky, stavebnej fyziky alebo stavebného materiálu v pozemných stavbách alebo projektovej
dokumentácie. Odvetvie stavebná fyzika je zamerané na posudzovanie najmä teplotechniky, akustiky
a osvetlenia všetkých druhov stavieb. V rámci odvetvia sa posudzujú príčiny, priebeh a dôsledky javov.
Súd preto pri posudzovaní príčiny vlhnutia steny medzi kúpeľňou a spálňou, ktorá skutočnosť je otázkou
odbornou, vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Dušana Petríka č. 71/2015, ktorý je zapísaný
v zozname znalcov v príslušnom odvetví stavebná fyzika, a ktorého úlohou v znaleckom posudku

bolo posúdiť príčinu poruchy na stene medzi kúpeľňou a spálňou. Znalec pri vypracovaní znaleckého
posudku použil vlhkomer ako prístroj na meranie vlhkosti, a podľa jeho posudku mal súd preukázané, že
zatečeniebytuvseptembri2014akopríčinuvlhnutiastenymedzikúpeľňouaspálňoumožnosurčitosťou
vylúčiť. Znalec vychádzal zo zistení, že vytopenie bytu nebolo masívne, jednalo sa o lokálne zatečenie,
totiž pri výmere bytu 65 m2 by bolo pri výške hladiny 10 cm (tvrdenej svedkom Bc. C. K.) v byte 6,5

m3 vody a pri tejto hladine by voda presakovala aj cez zatvorené dvere, pričom pri otvorení dverí by
zaplavila priestory na podlaží a zároveň by zatečenie bolo viditeľné vo všetkých miestnostiach bytu.
Zistenie znalca Ing. Dušana Petríka korešponduje aj s vyhlásením svedka Ing. C. R., podľa ktorého
v septembri 2014 z bytu žalobkyne napojili hadicu, ktorou polievali trávnik, hadica napojená z kúpeľne
sa vytrhla a voda tiekla niekoľko minút na zem. Nejednalo sa o vytopenie, ale iba o lokálne zatečenie,

následne prebehlo vysušovanie pomocou profi - odvlhčovačov. Vychádzajúc z uvedeného súd preto
neuveril prehláseniu svedka Bc. C. K., že na značnej ploche bytu siahala vody do výšky cca 10 cm.
V konaní bolo nesporné, že pri odovzdávaní a preberaní bytu dňa 28.10.2014 bol byt suchý a bez
zjavných vád a nedorobkov v stave holobyt a bez zariaďovacích predmetov. Po prevzatí bytu si ho
žalobkyňa zariadila na vlastné náklady prostredníctvom tretích subjektov, ktoré do bytu okrem iného

dodali a namontovali celé príslušenstvo kúpeľne a osadili parkety. Podľa žalobkyne dodávateľ, ktorý jej
kládol parkety, zmeral pred pokladaním parkiet vlhkosť podlahy a táto dosahovala hodnoty potrebné pre
kladenie parkiet. Po pokládke parkiet neboli viditeľné žiadne vady. Vlhnutie steny sa objavilo krátko po
tom, ako žalobkyňa začala užívať kúpeľňu a zastavilo sa po tom, ako ju žalobkyňa prestala používať.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesla
dôkazné bremeno keď nepreukázala, že príčinou vlhnutia steny medzi spálňou a kúpeľňou jej bytu
bola zbytková vlhkosť po vytopení bytu v septembri 2014 a že táto vada ako skrytá existovala v
čase dojednania kúpnej zmluvy, a teda že žalovaný ako predávajúci porušil povinnosť upozorniť
žalobkyňu ako kupujúcu na uvedenú vadu. Naopak žalovaný znaleckým posudkom preukázal, že

najpravdepodobnejšou príčinou vlhnutia priečky bol vadne namontovaný odtok vane. K vzniku vady teda
došlo v dôsledku konania žalobkyne, resp. ňou poverených tretích osôb pri montovaní zariaďovacích
predmetov.Vada,ktorávyšlanajavo,vzniklaažpouzavretíkúpnejzmluvyapoprevzatíbytužalobkyňou,
preto žalovaný za vzniknutú vadu v zmysle § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka nezodpovedá a
žalobkyňa potom nemá nárok na zľavu z kúpnej ceny a ani na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré jej

vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady podľa § 598 Občianskeho zákonníka a
ani na náhradu škody podľa § 600 Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a vo veci plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia žaloby a rozhodnutia o náhrade trov konania podala včas
odvolanie žalobkyňa majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkových zisteniam. Dôvodila, že žalovaný pri predaji bytu do osobného vlastníctva
žalobkyne zámerne zatajil, že byt bol ním vytopený, pričom uvedená vada sa prejavila až potom, čo

žalobkyňa začala byt užívať. Súd absolútne opomenul fakt, že žalovaný stále tvrdil, že predmetný byt
ním vytopený nebol a až po predložení dôkazu zo strany žalobkyne (fotografie dokazujúce zatopenie
bytu) priznal žalovaný zatopenie, nie však jeho rozsah. Aj napriek písomnému vyjadreniu svedka K.,
ktorý bol priamym svedkom zatopenia bytu a jeho rozsahu, súd jeho tvrdeniu neuveril bez toho, abysi jeho výpoveď akokoľvek overil. Súd sa opieral o tvrdenie, že Ing. A. ako znalec nie je odborník
v odvetví stavebná fyzika, preto vychádzal zo znaleckého posudku žalovaného, ktorý na zistenie
príčiny neustáleho vlhnutia steny medzi spálňou a kúpeľňou použil voľne dostupné zariadenie bez

doloženej kvality - príložný vlhkomer, ktorým zisťoval vlhkosť a na základe neho vylúčil predchádzajúce
rozsiahle zatopenie ako príčinu. Čiže závery Ing. Petríka o tom, že vlhkosť tam je, ale nikde nie
je dokázané, že si ju žalobkyňa nespôsobila sama, sú absolútne nepodložené a ani ich nevedel
preukázať, nakoľko sám mal za to, že s určitosťou to tvrdiť nemôže. Ing. Petrík nedokázal odpovedať
na otázky žalobkyne ani ich vysvetliť, viackrát na jej otázky odmietal odpovedať. Jeho reakcia na

ukázané fotografie zatopeného bytu bolo konštatovanie, že vidí niečo, ale nakoľko fotografie neurobil,
tak nevie. S poukazom na uvedené žalobkyňa vytýkala súdu, že neprihliadol na znalecký posudok Ing.
Ratulovského, ani jeho svedeckú výpoveď, ktorú navyše nesprávne interpretoval. Čo sa týka odbornosti
Ing. Ratulovského, žalobkyňa v prílohe dokladá inštrukciu 12/2005 Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá
preukázateľnedokazujejehoodbornosť,navyšemážalobkyňazato,žejehoznaleckýposudoksaopiera
opodloženétvrdeniaapreukázateľnéfaktyspoluspriloženýmifotografiamiozatopeníbytu,naktorésúd

neprihliadal. Žalobkyňa má za to, že výpoveď znalca Ing. Ratulovského ako aj žalobkyne je dostatočná
na preukázanie ňou tvrdených skutočností v žalobe. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil a
jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel a zároveň jej priznal právo na náhradu trov konania.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379

a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok
je vecne správny.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým bola žaloba v celosti zamietnutá a súčasne bol žalovanému priznaný nárok na

náhradu trov konania v celom rozsahu ( výroky II. a III. ), keď výrok I. o čiastočnom zastavení konania
v dôsledku späťvzatia žaloby nebol odvolaním dotknutý.

9. Odvolateľka dôvodila tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f CSP). Uvedený odvolací dôvod je daný vtedy, ak

výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191
CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,alebosúdnezohľadnilrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo tiež vtedy ak v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich

závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ust. § 195 až 210 CSP.

10. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou

vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že
na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je

ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie
za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože

súd zobral do úvahy všetky podstatné skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, vrátane prednesov
strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a
vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia.
V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatnéskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, a
z akých dôvodov, uviedol ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a tiež
ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované

ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno mu nič vyčítať.

12. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

14. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v

uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/2004).

15. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I.ÚS 50/2004).

16. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS
251/2003).

17. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a

pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a dostatočne presvedčivé
písomné vyhotovenie rozsudku. Iba na zdôraznenie jeho správnosti a reagujúc na odvolacie námietka
žalobkyne uvádza nasledovné:

18. Pokiaľ žalobkyňa vytýkala prvoinštančnému súdu, že nevzal do úvahy to, že žalovaný popieral
akékoľvekvytopeniebytužalobkynepreduzavretímkúpnejzmluvy,ažkýmžalobkyňanepredložilaotom
dôkaz (fotografie dokazujúce zatopenie bytu), treba uviesť, že táto skutočnosť nemala žiadny významný

vplyv na rozhodnutie súdu. Súd musel vychádzať z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré síce
vytopenie jej bytu potvrdilo ( bez ohľadu na to, či to žalovaný popieral alebo nie), zároveň však znalecké
dokazovanie ukázalo, že išlo iba o lokálne zatečenie v septembri 2014, toto však nebolo príčinou vlhnutia
steny medzi kúpeľňou a spálňou vzniknutého v januári 2015. Písomná výpoveď svedka C. K., majiteľa
susedného bytu, preukazuje iba skutočnosť, že v čase keď byt žalobkyne bol ešte nedokončený a

neobývaný, k zatopeniu bytu skutočne došlo a to vytečením z hadice napojenej z kúpeľne, ktorou bola
polievaná záhrada. Odvolací súd však nemohol dať za pravdu žalobkyni, že by táto svedecká výpoveď
C. K. preukazovala aj rozsah zatopenia bytu, keďže tvrdenia svedka o tom, že „na značnej ploche bytu
siahala voda do výšky cca 10 cm“ sa ukázalo ako nevierohodné, nakoľko voda sa rozlieva rovnomerne
( nemohla by byť vo výške 10 cm iba v niektorých častiach bytu) pričom znalecké dokazovanie možnosť

takéhoto masívneho vytopenia jednoznačne vyvrátilo. Znalec Ing. Petrík výslovne k citovanému tvrdeniu
svedka uviedol, že pri výmere bytu cca 65 m2 by bolo pri výške hladiny 10 cm v byte 6,5 m3 vody a
voda by určite pri výške tejto hladiny presakovala aj cez zatvorené dvere a pri otvorení dverí by zaplavila
priestory na podlaží, a keďže zo žiadnych podkladov nevyplývajú známky zatopenia mimo predmetnéhobytu, znalec celoplošné zatopenie s výškou hladiny 10 cm vylúčil. Správne potom konštatoval súd prvej
inštancie, že toto zistenie znalca korešponduje aj s vyhlásením svedka C. R., projektového manažéra
žalovaného, ktorý opísal okolnosti, za akých došlo k zatečeniu s tým, že udalosť je aj fotograficky

zadokumentovaná a fotky mala od svedka k dispozícii aj žalobkyňa.

19. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, aj odvolací súd dospel k
záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne. Bolo preukázané, že žalobkyňa v októbri 2014 prevzala
byt v stave holobytu bez zjavných vád, čo výslovne potvrdila v preberacom protokole a následne

sama začala byt zariaďovať prostredníctvom tretích subjektov vrátane osádzania parkiet a montáže
kúpeľne. Byt začala užívať dňa 23.12.2014, pričom z vyjadrenia samotnej žalobkyne vyplynulo, že
poruchy so zatekaním sa objavili, keď začala byt užívať, najmä kúpeľňu. Podľa znaleckého posudku Ing.
Petríka najpravdepodobnejšou príčinou poruchy a úniku vody bol kanalizačný odtok, resp. napojenie
na odtok vane (i keď priamo určiť sa to nedalo, lebo vaňa bola demontovaná) a vlhkosť sa dostávala
do poteru pod dlažbou cez nevytmelenú medzeru medzi dlažbou a plastovou rúrkou odtoku. Znalec

uviedol, že na stene mala dátumovú čiaru, vlhkosť klesala v období, keď vaňu demontovala a prestala
ju používať, čo podporilo teóriu, že sa jedná o chybné namontovanie vane na potrubie. Žalobkyňa
v odvolaní argumentovala, že súd neprihliadol vôbec na odborné vyjadrenie Ing. Ratulovského, s
týmto tvrdením sa ale odvolací súd nestotožňuje, nakoľko súd prvej inštancie naň celkom jednoznačne
prihliadol, avšak mal za to, že z hľadiska dôkaznej sily má väčšiu preukaznú hodnotu posudok znalca

z odvetvia stavebná fyzika Ing. Petríka, než znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, Dipl. Ing. Ratulovského, s čím sa aj
náležite argumentačne vysporiadal a odvolací súd nevidel žiadny dôvod, pre ktorý by mal spochybniť
spôsob, akým súd prvej inštancie vyhodnotil oba vykonané dôkazy. Súd nijakým spôsobom ani nepoprel
odbornosť posledne menovaného znalca, konštatoval v podstate len to, že na rozdiel od tohto znalca

(ktorý sa prioritne venuje inej problematike), znalec Ing. Petrík pôsobí priamo v odvetví stavebná fyzika,
ktoré je zamerané práve na posudzovanie príčin, priebehu a dôsledkov javov, navyše Ing. Ratulovský
sám uviedol, že v posudku sa vlhkosťou prioritne nezaoberal, na rozdiel od Ing. Petríka, ktorého posudok
bol zameraný špeciálne na túto otázku. Treba vziať do úvahy, že v konaní boli predložené dva znalecké
posudkysprotichodnýmizávermi,pretosúd(priabsenciinávrhužalobkynenadoplneniedokazovaniaza

účelom odstránenia pochybností) musel vychádzať z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, zohľadniť
všetky zistené skutočnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov a tieto vyhodnotiť a to spôsobom
zodpovedajúcim pravidlám logického myslenia, čo aj prvoinštančný súd náležitým spôsobom urobil.
Odvolací súd nemal žiaden dôvod nestotožniť sa v podstatnom rozsahu s argumentáciou súdu prvej
inštancie, pojatou do odôvodnenia rozsudku, pričom dôvody použité prvoinštančným súdom na podporu

ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, považuje odvolací súd za korektné, výstižné a presvedčivé.

20. Odvolací súd sa tak stotožňuje so stanoviskom súdu prvej inštancie, že žalobkyni nevznikli voči
žalovanému žiadne nároky zo zodpovednosti za vady ani zo zodpovednosti za škodu, pretože tejto sa
nepodarilo preukázať bez akýchkoľvek pochybností, že byt mal v čase predaja vady, za ktoré zodpovedá

žalovaný a preto súd správne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobu v celosti zamietol.

21. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverovsúduprvejinštancieodchýliť,anemoholpretodaťzapravduodvolateľke.Vyhodnotiacodvolacie
dôvody žalobkyne ako neopodstatnené a nezistiac ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie,

na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom výroku o nároku na náhrade trov konania
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 2 CSP).

22. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči v spore neúspešnej žalobkyni, o výške ktorého
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).