Uznesenie Judgement was issued on Monday, June 29, 2020

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 12C/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519204715
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Hovančáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2020:7519204715.8

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v spore žalobcu : R. B., O.. X.X.XXXX, V. X. P., X. XX, zast. JUDr.
Rastislavom Lenartom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Pollova 32 proti žalovanej: G. I., O..
X.X.XXXX, V. X. X., M. XXX/XX, o zaplatenie 762,14 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznáva.

III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo veci samej voči žalovanej v rozsahu 100 %, s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie (ďalej len „súd“) dňa 25.7.2019 sa žalobca
domáhal aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 762,14 eur spolu s 5%
úrokom z omeškania zo sumy 762,14 eur od 10.7.2019 do zaplatenia, alternatívne, aby súd uložil
žalovanej povinnosť uhradiť Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO : 31 335 004
zostatok istiny s prísl. v zmysle Zmluvy o úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX, alternatívne (3) aby súd
uložil žalovanej povinnosť zabezpečiť v písomnej forme po dohode s Prvou stavebnou sporiteľnou, a.s.

Bajkalská 30, Bratislava, IČO : 31 335 004 zmenu v osobe ručiteľa na Zmluve o úvere na bývanie č.
XXXXXXXXXX.
2.Súčasnenavrholnariadiťneodkladnéopatrenie,ktorýmbysúdzakázalžalovanejaždoprávoplatného
rozhodnutiavovecisamejnakladaťatedascudziť,čizaťažiťprávamitretíchosôbnehnuteľnostiuvedené
v žalobnom návrhu.

3. O návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol uznesením č.k.
12C/134/2019-32 zo dňa 19.8.2019, ktoré v spojení s potvrdzujúcim Uznesením Krajského súdu v
Košiciach č.k. 9Co/388/2019-55 zo dňa13.12.2019 nadobudlo právoplatnosť 9.1.2020.

4. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 2.2.2020. Dňa 17.3.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie
žalovanej, v ktorom žalovaná uviedla, že dlh voči ručiteľovi, t.j. sumu 762,14 € uznáva v plnom rozsahu

a úhradu dlžnej sumy zaslala dňa 9.3.2020 na účet žalobcu, taktiež na účet žalobcu zaslala úrok z
omeškania a to sumu 25,47 € od 10.7.2019 do 10.3.2020. S poukazom na uvedené navrhla, aby
súd konanie zastavil. Zároveň navrhla, aby sú žalobcovi nepriznal náhradu trov zastaveného konania,
nakoľko žalobca ju ako ručiteľ vôbec nevyzval na úhradu žalovanej sumy, a ak by to spravil, určite by mu
zaplatila a nečakala až do času, kým na ňu bude podaná žaloba. Žalobca teda podanej žalobe mohol
predísť.5. Podaním, doručeným súdu dňa 4.5.2020 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol,
žalovaná ako dlžník neuhradila 3 splátky v zmysle zmluvy o úvere, preto bola žalobcovi ako ručiteľovi
doručená upomienka zo dňa 3.7.2019. Je preto predpoklad, že takúto upomienku musela obdržať aj

žalovaná, teda o neuhradených splátkach žalovaná vedela už pred podaním žaloby, pretože v prípade
neuhradenia troch splátok, banka je oprávnená v zmysle úverovej zmluvy vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
celého úveru a realizovať zabezpečenia. Podaním doručeným súdu dňa 29.6.2020 žalobca zobral svoju
žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, pretože dôvodom späťvzatia žaloby bolo správanie sa

žalovanej, ktorá uhradila istinu spolu s úrokom z omeškania.

6. Podľa § 144 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Dispozícia so žalobou patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby žalobca
prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom
späťvzatia žaloby je zastavenie konania. V danej veci žalobca vzal účinne žalobu späť skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie vo veci samej, a preto súd
v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil, pričom súhlas žalovanej nebol

podľa zákona potrebný.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

12. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

13. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri
jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Zásada zavinenia

je inštitútom procesného práva, preto aj pojem zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a
zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany
sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ
jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne
rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej

procesnej strane trovy konania. Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom je dané procesné zavinenie žalovaného na

zastavení konania; čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR
sp.zn. I. ÚS 196/09)
14. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia nepriznal, nakoľko žalovanej v tomto konaní (o nariadení neodkladného opatrenia) žiadne

trovy nevznikli.
15. Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd vychádza zo zásady zavinenia, ktorá je
inštitútom procesného práva, preto aj zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska
vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Je pritom nesporné,že späťvzatie žaloby žalobcom je odôvodnené neskorším správaním žalovanej, ktorá sa zachovala v
zmysle žalobnej požiadavky žalobcu, keď celú žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania zaplatila.
16. Súd okolnosti, na ktoré poukázala žalovaná, neposúdil ako dôvody pre osobitný postup podľa § 257

CSP, pretože tzv. predžalobná výzva pri vymáhaní pohľadávky nie je povinná.
O nároku na náhradu trov konania vo veci samej preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti
žalovanej náhradu trov konania vo veci samej v celom rozsahu.
17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Košice - okolie v potrebnom počte rovnopisov s prílohami v prípade jeho doručenia iným spôsobom
ako do elektronickej schránky súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.