Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814218231
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3814218231.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: RADIO ONE ROCK,

s.r.o., so sídlom v Nitre, Mostná 3, IČO: 36 010 863, proti žalovanému: C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
G., W. T. XXX/X, o určenie, že pracovný pomer zanikol, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal určenia, že pracovný pomer, uzatvorený
medzi žalovaným a žalobcom, zanikol dňa 10.6.1999, kedy sa žalovaný stal konateľom žalobcu,
alternatívne aby súd určil, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu, založený pracovnou zmluvou

zo dňa 1.4.1998, zanikol. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný uzavrel 1.4.1998 ako zamestnanec
pracovnú zmluvu so žalobcom (v tom čase pod obchodným menom SPINOZA s.r.o.), na základe ktorej
vznikol žalovanému pracovný pomer u žalobcu. Podľa pracovnej zmluvy mal žalovaný vykonávať
prácu riadiaceho pracovníka žalobcu. S účinnosťou od 10.6.1999 sa žalovaný stal konateľom žalobcu,
čím u neho došlo ku kumulácii funkcií konateľa s náplňou práce zamestnanca ako riadiaceho
pracovníka. Žalobca uviedol, že konatelia spoločnosti pôsobia ako štatutárny orgán, ale podieľajú sa
aj na obchodnom vedení spoločnosti, ktoré zahŕňa riadenie spoločnosti, vnútornú správu spoločnosti,

rozhodovanie o prevádzkových záležitostiach spoločnosti, o organizačných, personálnych, technických,
obchodných otázkach. Poukázal na to, že so žalovaným nikdy nebola uzatvorená osobitná zmluva o
výkone funkcie konateľa, keďže táto jeho činnosť bola už predtým upravená pracovnou zmluvou zo dňa
1.4.1998. Žalobca v žalobe uviedol, že v dôsledku toho, že žalovaný bol ustanovený do funkcie konateľa
a funkcia konateľa sa spravovala pracovnou zmluvou zo dňa 1.4.1998, táto sa stala dňom 10.6.1999
neplatnou a neúčinnou. Podľa názoru žalobcu je na danú vec možné aplikovať aj ust. § 584 Občianskeho
zákonníka o splynutí. V dôsledku toho, že osoba zamestnanca splynula s osobou štatutárneho orgánu

zamestnávateľa, dňom tohto splynutia zanikli záväzky zamestnanca aj zamestnávateľa vyplývajúce z
uzatvorenej pracovnej zmluvy. Okrem toho podľa názoru žalobcu, keďže nedošlo k oddeleniu náplne
práce žalovaného od výkonu funkcie konateľa, dňom 10.6.1999 pracovný pomer žalovaného zanikol aj z
dôvodu nemožnosti plnenia. V písomnom podaní zo dňa 2.3.2015 žalobca uviedol, že na požadovanom
určení má naliehavý právny záujem aj z dôvodu, že žalovaný si na základe sporného pracovného
pomeru uplatňuje v súdnom konaní o určenie popretej pohľadávky, vedenom na Okresnom súde Nitra
pod sp.zn. 29Cbi/5/2014, údajné nároky z nevyplatenej mzdy, súvisiacich zamestnaneckých nárokov a

zákonných úrokov z omeškania a rozhodnutie súdu v uvedenom konaní závisí na rozhodnutí o existencii
či neexistencii sporného pracovnoprávneho vzťahu. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný nevykonáva pre
žalobcu žiadnu činnosť vyplývajúcu z pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.1998, nie je mu prideľovaná žiadna
práca a ani vyplácaná mzda podľa tejto zmluvy.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa pracovnej zmluvy
mal dohodnutý druh práce - riadiaci pracovník - a tento druh práce znamenal v podstate funkciu

technického šéfa. Náplňou jeho práce bolo technicky zabezpečovať vysielanie, čo on vykonával až do
momentu prevodu spoločnosti. Žalovaný uviedol, že konateľom spoločnosti bol v období od 10.6.1999
do 10.8.2004 a od 23.6.2006 do 23.4.2013. Nesúhlasil s tvrdením, že v jeho prípade by šlo o nedovolený
súbeh výkonu funkcie konateľa a pracovného pomeru, pretože jeho pracovné zaradenie a náplň práce
zamestnanca sa s obsahom funkcie štatutárneho orgánu neprekrývali ani si nekonkurovali. Poukázal

na to, že funkcia konateľa nemusí byť nutne upravená zmluvou o výkone funkcie, postačuje, ak sa
táto funkcia spravuje a reguluje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ustanoveniami
Spoločenskej zmluvy spoločnosti. Žalovaný uviedol, že zákon nezakazuje, aby zamestnanec v
pracovnom pomere bol súčasne aj konateľom spoločnosti. Z dôvodu, že výkon činností na základe
pracovnej zmluvy nekonkuroval a ani nemohol konkurovať výkonu činnosti vyplývajúcich z funkcie
konateľa, žalovaný zastával názor, že žaloba je nedôvodná. Žalovaný tiež uviedol, že druh práce z

pracovnej zmluvy pokrýva úplne rozličnú činnosť ako predstavuje funkcia konateľa. Z pracovnej náplne
riadiaceho pracovníka on nezastupoval spoločnosť navonok a ani v rámci obchodného vedenia vnútorne
neriadil spoločnosť. Druh práce podľa pracovnej zmluvy sa podľa názoru žalovaného nedá subsumovať
ani pod vedenie spoločnosti navonok ani pod vnútorné riadenie spoločnosti. Technické zabezpečovanie
vysielania bol len jeden z čiastkových úkonov procesu vysielania, čo si nemožno zamieňať s technickým

zabezpečovaním chodu spoločnosti alebo akýmkoľvek riadením. Poukázal tiež na to, že z rozhodovania
českých súdov vyplynulo, že obchodná spoločnosť môže platne založiť s osobou, ktorá je jej štatutárnym
orgánom, pracovnoprávny vzťah, pokiaľ nie je predmetom tohto vzťahu výkon činnosti štatutárneho
orgánu. Žalovaný tiež zastával názor, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny
záujem.

3. Strany sporu sa na pojednávanie opakovane bez ospravedlnenia nedostavili, preto súd pojednával
aj v ich neprítomnosti a vykonal dokazovanie oboznámením obsahu výpisu z obchodného registra
žalobcu, výpisu z Obchodného vestníku K011557, pracovnej zmluvy žalobcu so žalovaným zo dňa
1.4.1998, vyjadrenia žalobcu zo dňa 2.3.2015, vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.3.2015, protokolu

Inšpektorátu práce v Nitre zo dňa 21.8.2014, žaloby žalovaného o určenie popretej pohľadávky
zo dňa 2.5.2014, rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 29Cbi/5/2014-184 a Krajského súdu Nitra
č.k. 15CoKR/18/2018-219, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento
skutkový a právny stav:

4. Žalobca (v tom čase pod obchodným menom SPINOZA s.r.o.) uzatvoril so žalovaným dňa 1.4.1998
pracovnú zmluvu, podľa ktorej vznikol uvedeným dňom žalovanému u žalobcu pracovný pomer. Podľa
pracovnej zmluvy mal žalovaný vykonávať u žalobcu druh práce - riadiaci pracovník s miestom výkonu
práce v Partizánskom.

5. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že žalovaný bol v období od 10.6.1999
do 10.8.2004 a v období od 23.6.2006 do 23.4.2013 konateľom žalobcu. Zároveň bolo zistené,
že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 32R/1/2014-112 zo dňa 24.1.2014, právoplatným dňa
31.1.2014, bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. Z výpisu z Obchodného vestníka zo dňa 18.6.2014
vyplýva, že Uznesením zo dňa 12.6.2014 sp.zn. 32R/1/2014 Okresný súd Nitra rozhodol o ukončení

reštrukturalizácie žalobcu.

6.Zpodaniažalobcuzodňa2.3.2015,akoajzožalobyžalovanéhozodňa2.5.2014vyplýva,žežalovaný
podal na Okresnom súde Nitra žalobu voči žalobcovi v tomto konaní (t.j. RADIO ONE ROCK, s.r.o.),
ktorou sa domáha ako reštrukturalizačný veriteľ určenia popretej pohľadávky. Predmetná pohľadávka,

okrem iného, predstavovala nevyplatenú čistú mzdu, súvisiace zamestnanecké nároky a zákonné úroky
z omeškania, na ktorú mal žalovanému vzniknúť nárok na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.1998,
a to za obdobie mesiacov január až júl 2011, marec 2012, november až december 2012, január až
september 2013. Konanie bolo pred Okresným súdom Nitra vedené pod sp.zn. 29Cbi/5/2014.

7. Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 4.4.2018 č.k. 29Cbi/5/2014-184 žalobu zamietol. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo sporné, že pracovný pomer žalovaného (v konaní pred
OkresnýmsúdomNitravpostavenížalobcu),ktorývznikolnazákladepracovnejzmluvyzodňa1.4.1998,
trval aj v čase povolenia reštrukturalizácie a rovnako nebolo medzi stranami sporné ani to, že žalovanývykonával u žalobcu zároveň funkciu konateľa v čase od 10.6.1999 do 23.4.2013. Súd v rozhodnutí
konštatoval, že súbeh výkonu funkcie konateľa a pracovný pomer nie je vylúčený, t.j. konateľ spoločnosti
môže byť zároveň aj zamestnancom spoločnosti, je však dôležité, že obsah pracovného pomeru a

kompetencie zamestnanca spoločnosti sa nesmú prekrývať s obsahom funkcie konateľa. Okresný
súd Nitra nárok žalovaného zamietol z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný pre
spoločnosť vykonával inú činnosť ako plnenie si povinností konateľa. Žalovanému preto nevznikol nárok
na vyplatenie mzdy za žalované obdobie a správca teda pohľadávky žalobcu uplatnené z tohto titulu
poprel dôvodne. Na odvolanie žalovaného (v konaní pred Okresným súdom Nitra v postavení žalobcu)

Krajský súd Nitra rozsudkom zo dňa 14.5.2019 č.k. 15CoKR/18/2018-219 rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a stotožnil sa s jeho argumentáciou. Rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 29Cbi/5/2014-184 zo
dňa 4.4.2018 nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra č.k.
15CoKR/18/2018-219 zo dňa 14.5.2019.

8. Žalobca v konaní v žalobe uvádzal, že v dôsledku ustanovenia do funkcie konateľa došlo u

žalovaného k splynutiu osoby zamestnanca s osobou štatutárneho orgánu zamestnávateľa a zároveň
tým zanikli záväzky zamestnanca, ako aj zamestnávateľa vyplývajúce z uzatvorenej pracovnej zmluvy.
Zastával názor, že zákon nepripúšťa, aby vykonávanie člena štatutárneho orgánu bolo výkonom práce
v pracovnom pomere, a preto dňom 10.6.1999 žalovanému zanikol pracovný pomer, nakoľko došlo k
zániku jeho pracovnej zmluvy. Poukázal na to, že žalovaný sa na základe sporného pracovnoprávneho

vzťahu v konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra sp.zn. 29Cbi/5/2014 domáha určenia popretej
pohľadávky, okrem iného aj nárokov z nevyplatenej mzdy, súvisiacich zamestnaneckých nárokov a
úrokov z omeškania. Uviedol, že na základe podnetov žalovaného vykonáva u žalobcu Inšpektorát
práce Nitra inšpekciu práce a určenie, či pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným existuje
alebo neexistuje, je potrebné aj z dôvodu opakovaného výkonu tejto inšpekcie. Z odôvodnenia rozsudku

Okresného súdu Nitra č.k. 29Cbi/5/2014-184 (bod 7 odôvodnenia) vyplýva, že žalobca v uvedenom
konaní uviedol, že nedisponuje výpoveďou ani iným spôsobom ukončenia pracovného pomeru žalobcu.
Nárok žalovaného v danom konaní neuznával z dôvodu, že žalovaný v dotknutom období (január až júl
2011, marec 2012, november až december 2012, január až september 2013) pre neho prácu na základe
pracovnej zmluvy nevykonával.

9. Žalovaný v konaní potvrdil, že ako zamestnanec uzavrel pracovnú zmluvu so žalobcom (v tom čase
pod obchodným menom SPINOZA s.r.o.) a jeho pracovné zaradenie ako riadiaci pracovník znamenalo
funkciu technického šéfa, čo znamená, že jeho úlohou v tejto funkcii bolo technicky zabezpečovať
vysielanie, čo vykonával až do momentu prevodu spoločnosti. Potvrdil tiež to, že v období od 10.6.1999

do 10.8.2004 a od 23.6.2006 do 23.4.2013 pôsobil ako konateľ žalobcu. Zastával názor, že jeho
vymenovanie za konateľa nemožno spájať v akomkoľvek súvise s jeho pracovným pomerom, nakoľko
druhprácezpracovnejzmluvypokrývaúplnerozličnúčinnosťakopredstavujefunkciakonateľa.Uviedol,
že na základe pracovnej zmluvy nezastupoval spoločnosť navonok a ani v rámci obchodného vedenia
vnútorne neriadil spoločnosť. Technické zabezpečovanie vysielania bol len jeden z čiastkových úkonov

procesu vysielania a nemožno to zamieňať s technickým zabezpečovaním chodu spoločnosti alebo
akýmkoľvek riadením. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 29Cbi/5/2014-184 (bod 6
odôvodnenia) bolo zistené, že žalovaný v uvedenom konaní uvádzal, že ani ku dňu pojednávania na
Okresnom súdu Nitra mu nebola od žalobcu doručená výpoveď.

10. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 29Cbi/5/2014-184 (bod 8 odôvodnenia) vyplýva,
že v konaní bola vypočutá svedkyňa J. ktorá viedla účtovníctvo pre žalobcu prostredníctvom spoločnosti
Účtovníctvo BS s.r.o., a uviedla, že v súvislosti so žalovaným mala vedomosť, že riešil technické
záležitosti ohľadne vysielača a riadil moderátorov, ktorí s nikým iným okrem neho nekomunikovali. Ona
žalovanému ešte v roku 2013 robila výplaty, pričom zo sociálnej poisťovne zistila, že žalovaný bol od

januára 2013 odhlásený, jej však výpoveď žalovaného oznámená nebola. Rovnako svedok J. J., konateľ
spoločnosti SUNMEDIA s.r.o., ktorá je jediným spoločníkom žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol, že o
ukončení pracovného pomeru žalovaného nemal vedomosť (bod 9 odôvodnenia rozsudku).

11. Z protokolu Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 21.8.2014 vyplýva, že u žalobcu bola vykonávaná

opakovaná inšpekcia práce, pri ktorej neboli predložené doklady (napr. osobné spisy zamestnancov,
evidencia pracovného času zamestnancov za roky 2011 až 2013, mzdové listy zamestnancov
za uvedené obdobie, výplatné pásky zamestnancov za január 2011 až december 2013, doklady
preukazujúce vyplatenie mzdy za vykonanú prácu, odstupného a ostatných nárokov zamestnancovvyplývajúcich z ich pracovného pomeru a jeho skončenia za obdobie rokov 2011 až 2013) a tento
nedostatok nebol odstránený napriek písomnej výzve. Žalobcovi bolo nariadené doručiť inšpektorátu
práce v lehote 5 dní písomnú správu o odstránení pretrvávajúceho nedostatku.

12. Podľa § 27 ods. 2 Zákonníka práce (zákon č. 65/1965 Zb.), v znení účinnom v čase uzavretia
pracovnej zmluvy, pracovný pomer sa zakladá zmluvou medzi organizáciou a pracovníkom.

13. Podľa § 30 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 65/1965 Zb.), v znení účinnom v čase uzavretia

pracovnej zmluvy, pracovný pomer je dojednaný na neurčitý čas, pokiaľ nebola v pracovnej zmluve
výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené
podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3.

14. Podľa § 33 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 65/1965 Zb.), v znení účinnom v čase uzavretia
pracovnej zmluvy, pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy vzniká dňom, ktorý bol dojednaný v

pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

15. Podľa § 42 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce (zákon č. 65/1965 Zb.) pracovný pomer sa môže rozviazať:
a) dohodou,
b) výpoveďou,

c) okamžitým zrušením,
d) zrušením v skúšobnej dobe.
Pracovný pomer dojednaný na určitú dobu končí sa tiež uplynutím dojednanej doby.
Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.

16. Podľa § 251 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z. účinný od 1.4.2002) ustanoveniami
tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej
ustanovenéinak.Nároky,ktoréznichvznikli,aprávneúkonyurobenépred1.aprílom2002saposudzujú
podľa doterajších predpisov.

17. Podľa § 59 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) pracovný pomer možno skončiť:
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.
Pracovný pomer zaniká aj na základe zákona podľa § 58 ods. 7 (ustanovenie účinné od 1.3.2015).

18. Podľa § 58 ods. 7 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.3.2015), ak

je zamestnanec dočasne pridelený v rozpore s odsekom 6 prvou vetou alebo druhou vetou, zaniká
pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania
a vzniká pracovný pomer na neurčitý čas medzi zamestnancom a užívateľským zamestnávateľom.
Užívateľský zamestnávateľ je povinný najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa vzniku pracovného
pomeru podľa prvej vety vydať zamestnancovi písomné oznámenie o jeho vzniku; pracovné podmienky

zamestnanca sa primerane spravujú dohodou o dočasnom pridelení alebo pracovnou zmluvou podľa
odseku 5.

19. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Žalobcasavkonanídomáhalurčenia,žepracovnoprávnyvzťah,uzavretýmedzižalobcomažalovaným,

zanikol dňa 10.6.1999, resp. že pracovný pomer žalovaného u žalobcu, založený pracovnou zmluvou zo
dňa 1.4.1998, zanikol. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému u žalobcu dňa 1.4.1998
vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.1998. Sporným v konaní bolo, či
pracovný pomer žalovaného trvá, alebo došlo k jeho zániku.

20. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný sa v čase, keď u žalobcu pôsobil ako jeho
zamestnanec na pozícii riadiaceho pracovníka, stal konateľom žalobcu. Ako konateľ pôsobil v období
od 10.6.1999 do 10.8.2004 a od 23.6.2006 do 23.4.2013.Tieto skutočnosti vyplývajú, okrem vyjadrení
strán sporu, aj z výpisu z obchodného registra žalobcu. Žalobca v konaní zastával názor, že v dôsledkuustanovenia žalovaného do funkcie konateľa spoločnosti došlo k splynutiu osoby zamestnanca s
osobou štatutárneho zástupcu zamestnávateľa, čím zanikli záväzky zamestnanca aj zamestnávateľa
vyplývajúce z uzatvorenej pracovnej zmluvy. S touto argumentáciou však nemožno súhlasiť.

21. Pracovný pomer a výkon funkcie konateľa sú dva odlišné právne inštitúty. Výkon funkcie konateľa
v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je druhom práce, preto nemôže byť náplňou pracovného
pomeru. Pracovný pomer sa riadi ustanoveniami Zákonníka práce, výkon funkcie konateľa spoločnosti
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmyslom pracovného pomeru je výkon závislej práce v

podriadenom postavení a na základe pokynov zamestnávateľa a zmyslom vzťahu konateľa spoločnosti
je obchodné vedenie spoločnosti a konanie v jej mene. Súbeh výkonu funkcie konateľa a pracovný
pomer nie je vylúčený, čo vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. R 48/1999). Z toho
vyplýva, že konateľ spoločnosti môže byť súčasne aj zamestnancom tejto spoločnosti. Pokiaľ ide o
zánik pracovného pomeru, tento striktne upravuje Zákonník práce. V čase, keď sa žalovaný stal po
prvýkrát konateľom žalobcu, t.j. k 10.6.1999, bol účinný zákon č. 65/1965 Zb.. Tento v ust. § 42 taxatívne

vymenúva dôvody skončenia pracovného pomeru. Týmito dôvodmi boli: a) dohoda, b) výpoveď, c)
okamžité zrušenie, d) zrušenie v skúšobnej dobe, e) uplynutie dojednanej doby v prípade pracovného
pomeru dojednaného na určitý čas a f) smrť zamestnanca. Zákonník práce iný dôvod pre skončenie
pracovného pomeru nepozná. V prejednávanej veci nebola zo strany žalobcu preukázaná existencia
ani jedného z uvedených zákonných dôvodov, na základe ktorých by pracovný pomer žalovaného

u žalobcu zanikol. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 29Cbi/5/2014-184 vyplýva,
že v predmetnom konaní samotný žalobca uviedol, že nedisponuje výpoveďou ani iným spôsobom
ukončenia pracovného pomeru. Na základe uvedeného preto nemožno konštatovať, že by pracovný
pomer žalovaného u žalobcu ku dňu 10.6.1999 zanikol.

22. Žalovaný sa stal konateľom žalobcu aj v období od 23.6.2006 až do 23.4.2013. V tomto období
skončenie pracovného pomeru upravoval nový Zákonník práce - zákon č. 311/2001 Z.z.. Aj ten v ust.
§ 59 taxatívne uvádza dôvody skončenia pracovného pomeru, ktoré sú prakticky totožné s dôvodmi
predchádzajúcej právnej úpravy, teda zákona č. 65/1965 Zb., až na ustanovenie § 58 ods. 7, podľa
ktorého zaniká pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného

zamestnávania a vzniká pracovný pomer na neurčitý čas medzi zamestnancom a užívateľským
zamestnávateľom v prípade, ak bol zamestnanec dočasne pridelený v rozpore s ust. § 58 ods. 6
veta prvá a druhá Zákonníka práce. Aj v tomto prípade, vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo ničím
preukázané skončenie pracovného pomeru so žalovaným niektorým z dôvodov upraveným Zákonníkom
práce, nemožno skonštatovať, že by pracovný pomer žalovaného u žalobcu zanikol. Pokiaľ nedošlo

ku skončeniu pracovného pomeru niektorým z dôvodov predpokladaným Zákonníkom práce, pracovný
pomer žalovaného u žalobcu aj naďalej trvá.

23. Na základe všetkých uvedených skutočností preto súd vo veci rozhodol tak, že žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V konaní
mal úspech v celom rozsahu žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
plnomrozsahu.Vkonanívšakžalovanémužiadnetrovynevznikli,pretosúdrozhodoltak,žežalovanému
voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

Odvolanie musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.