Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 31, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217227015
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7217227015.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
o maloleté deti O. Y. nar. XX.X.XXXX a H. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice deti rodičov P. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcej O. - W. na ul. P.
č. XXX/XX korešpondenčná adresa Y. č. XX v O. zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Floriánskej č. 16 a H. O. nar. XX.XX.XXXX
bývajúceho v O. na ul. P. č. XXXX/X zastúpeného JUDr. Katarínou Babjakovou advokátkou so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na ul. Krivej č. 23 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností k mal. deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 27.9.2019 č.k.
19P/260/2017-545 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch III., V. a VII..

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch IV. a VI. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom takto rozhodol:
,, I. Maloleté deti Y. O., nar. XX.X.XXXX a H. O., nar. XX.X.XXXX, súd zveruje do osobnej starostlivosti

matky.

II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y. s účinnosťou od 15.12.2017 do 30.4.2018
mesačným výživným vo výške 200 € a od 1.5.2018 do budúcna mesačným výživným vo výške 350 €, z
toho 280 € na bežné výživné a 70 € na tvorbu úspor. Bežné výživné je otec povinný zaplatiť matke vždy

do 15. dňa v mesiaci vopred. Výživné na tvorbu úspor je otec povinný poukazovať vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred na osobitný účet, ktorý v prospech maloletého zriadi matka v lehote do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku a otcovi v rovnakej lehote písomne oznámi.

IV. Nedoplatok na výživnom na maloletého Y. za obdobie od 15.12.2017 do 30.9.2019 v celkovej
výške 3863,22 € je otec povinný zaplatiť matke v rozsahu 2673,22€ na bežné výživné do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, nedoplatok na výživnom na tvorbu úspor za obdobie od 1.5.2018 do

30.9.2019 vo výške 1.190 € je otec povinný poukázať na osobitný účet, ktorý v prospech maloletého
zriadi matka, do 3 dní od oznámenia čísla účtu.V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého H. s účinnosťou od 15.12.2017 do 30.4.2018
mesačným výživným vo výške 200 € a od 1.5.2018 do budúcna mesačným výživným vo výške 350 €, z
toho 280 € na bežné výživné a 70 € na tvorbu úspor. Bežné výživné je otec povinný zaplatiť matke vždy

do 15. dňa v mesiaci vopred. Výživné na tvorbu úspor je otec povinný poukazovať vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred na osobitný účet, ktorý v prospech maloletého zriadi matka v lehote do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku a otcovi v rovnakej lehote písomne oznámi.

VI.NedoplatoknabežnomvýživnomnamaloletéhoH.zaobdobieod15.12.2017do30.9.2019vcelkovej

výške 3863,22 € je otec povinný zaplatiť matke v rozsahu 2673,22€ na bežné výživné do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, nedoplatok na výživnom na tvorbu úspor za obdobie od 1.5.2018 do
30.9.2019 vo výške 1.190 € je otec povinný poukázať na osobitný účet, ktorý v prospech maloletého
zriadi matka, do 3 dní od oznámenia čísla účtu.

VII. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi

- každý párny kalendárny týždeň v mesiaci od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
- druhý sviatok vianočný každoročne od 9.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý nepárny rok počas obdobia zimných prázdnin, a to počnúc druhým sviatkom vianočným od 9.00
hod. do 6.1. do 18.00 hod.,
- vo Veľkonočný pondelok každoročne od 9.00 hod. do 18.00 hod.,

- každý párny rok počas obdobia jarných prázdnin počnúc sobotou pred prázdninami od 9.00 hod. do
nedele po prázdninách do 17.00 hod.,
- počas obdobia letných prázdnin každoročne vždy od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od
1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod..
V čase kedy budú maloleté deti v školskom zariadení je otec oprávnený v určenom čase deti prevziať

priamo v školskom zariadení, v ostatných prípadoch maloleté deti prevezme a po skončení styku
odovzdá v mieste bydliska matky.

VIII. Matka je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II trovy štátu vo výške 489,91 € titulom
znalečného, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Otec je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II trovy štátu vo výške 509,83 € titulom
znalečného a 16,80 € titulom trov dôkazov, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

X. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov III., IV., V., VI., VII. podal v zákonnej lehote odvolanie otec
s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového

poriadku. Poukázal na to, že matka v priebehu konania niekoľkokrát menila svoj návrh v časti určenia
výživného, pričom najprv žiadala výživné 150 Eur na každé z detí a následne na pojednávaní dňa
15.5.2018 oznámila, že došlo k zmene pomerov na jej strane, ako aj na strane maloletých a navrhla určiť
výživné po 250 Eur mesačne. Namietal, že k tvrdenej zmene pomerov na strane maloletých nedošlo
a v tejto súvislosti uviedol, že to matka rodinu neprimerane a účelovo finančne zaťažila (aj vzhľadom

na priemerný mesačný príjem matky), pretože zapísala (bez predchádzajúcej konzultácie s ním) deti do
súkromnej materskej školy, kde za mal. H. hradí poplatok vo výške 280 Eur plus stravné a za mal. Y. vo
výške150Eurplusstravné.Matkanapojednávanídňa23.7.2019navrhlaurčiťvýživné350Eurmesačne
plus výživné na tvorbu úspor 150 Eur mesačne na každé z detí, pričom tieto sumy odôvodňovala
odôvodnenými výdavkami na deti, no je otázke ako sa v priebehu tak krátkeho časového obdobia

môžu navyšovať matkou tvrdené odôvodnené výdavky maloletých. Nesúhlasil s výškou určeného
výživného, pretože nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých a tiež s výškou doplatku na
výživnom, pretože svoje povinnosti voči maloletým si riadne plnil, čo preukázal aj rozpisom platieb
poukazovaných na účet matky titulom výživného, poplatkov v materskej škole ako aj na lieky. Tvrdil, že
sa s maloletými stretával v maximálnej možnej miere a do času, kým mu nebola určená vyživovacia

povinnosť poskytoval im aj ďalšie vecné plnenia. V tejto súvislosti poukázal na listinné dôkazy založené
v spise preukazujúce plnenie výživného a ďalších vecných plnení (podanie zo dňa 29.5.2019). Namietal,
že týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal a
teda pri určení nedoplatku na výživnom nezohľadnil všetky výdavky, ktoré na mal. deti preukázateľnevynaložil. Ďalej namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistil ako konajúci
súd dospel k určeniu mesačného výživného vo výške 350 Eur (z toho 280 Eur na bežné výživné a 70
Eur na tvorbu úspor) na obidve mal. deti a rozhodnutie v tejto časti označil za svojvoľné, arbitrárne,

spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania v časti určenia výživného k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pretože bolo jeho povinnosťou, vzhľadom na spotrebný charakter výživného,
skúmať skutočné odôvodnené potreby maloletých, ktoré majú s poukazom na vek detí svoju konkrétnu
hranicuajepotrebnédbaťnato,abyvýživnénadtútohranicunepriamoneuspokojovalosčastiajpotreby

iných osôb. Uviedol, že matka si nepochybne so svojím príjmom nedokáže sama zabezpečiť vlastné
bývanie a po viacerých nezhodách a zmenách pobytu býva v súčasnosti v prenájme, čo môže znamenať
extrémny zásah do stability budúceho výchovného prostredia mal. detí. ktorý je jedným z oporných
bodov právnej úpravy rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností. Takéto zmeny prostredia
neprinášajú deťom pocit bezpečia a vhodné podmienky pre všestranný osobnostný rozvoj. Matkou
prezentované vynaložené výdavky na mal. deti označil za neodôvodnené, nadsadené a prehnané

a uviedol, že matka nemôže odôvodňovať výdavky detí neúčelnými nákladmi, resp. nákladmi, ktoré
nevznikajú každý mesiac. Vzhľadom na príjem matky, ktorý dosahovala pred podaním návrhu, ako aj
počas konania potom vyvstáva otázka z čoho sú reálne financované matkou tvrdené mesačné výdavky
detí. Argumentoval, že ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyžaduje, aby potreby boli potreby mal. dieťaťa
v spravodlivej rovnováhe s možnosťami a schopnosťami povinného subjektu. Poukázala na to, že v

zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky by malo byť výživné od rodiča na všetky jeho deti určené
v rozmedzí od 25% do maximálne 30% z jeho príjmu, čo konajúci sú vôbec nezohľadnil. Ďalej namietal,
že konajúci súd vôbec nezohľadnil mieru jeho starostlivosti o maloleté deti v zmysle ust. § 62 ods.
4 Zákona o rodine. Pokiaľ matka poukazovala na dovolenky, ktorých sa zúčastnil, a ktoré mali podľa
jej názoru preukazovať jeho nadštandardné príjmy, išlo podľa jeho názoru o bežné, niekoľkodňové

poznávacie zájazdy, nič neštandardné alebo dlhodobé. Vyslovil presvedčenie, že matka zneužíva deti
na finančné vydieranie a neustále vyhrážanie, aby si vydobyla svoje potreby, na preukázanie čoho
predkladákomunikáciusmatkou,zktorejjezrejméjejcitovéafinančnévydieranie.Vzáverenamietal,že
konajúci súd sa nedostatočne vysporiadal s ním tvrdenými skutočnosťami a nezohľadnil všetky tvrdené
a predložené dôkazy naopak, priklonil sa k ochrane matky v určení výživného, ako aj v práve na styk,

čo neprimerane rozšíril. K odvolaniu priložil prepis sms komunikácie s matkou.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a
odvolanieotcaakonedôvodnéodmietol.Rozhodnutiepovažujezavecnesprávne,zohľadňujúcepotreby
mal. detí, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Vyslovila presvedčenie, že súd

prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými tvrdeniami otca, ktoré uviedol vo svojom odvolaní.
Otcom uvádzané skutočnosti majú vyvodiť dojem, že je rozsudkom zasiahnutý, a že tento pôsobí
voči nemu likvidačne, čo však nezodpovedá preukázanej skutočnosti. Poukázala na to, že otec počas
konania neustále prezentoval, ako mu na deťoch záleží, riadne sa o nich stará a ako im kupuje všetko
potrebné, pričom jeden čas žiadal zveriť deti do svojej výlučnej starostlivosti a následne do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov, teda počas celého konania prezentoval, že má dostatok finančných
prostriedkov napr. na kúpu/ výstavbu rodinného domu, rôzne zahraničné dovolenky a iné pôžitky.
Uviedla, že predstava otca o výlučnej resp. striedavej starostlivosti viedla k nariadeniu znaleckého
dokazovania a jeho tvrdenia o tom, že deťom zakupoval rôzne veci, ktoré chce súdu preukázať viedli
k odročovaniu pojednávaní, preto vo výsledku trvalo súdne konanie vyše dvoch rokov, kedy otec súdu

nepredložil žiadne dôkazy o svojom podnikaní, príjme alebo o tom, že deťom prispieval mimo platieb,
ktoré v konaní zdokladovala. Vo vzťahu k námietkam otca o postupnom navyšovaní požiadaviek na
výživné uviedla, že toto vychádzalo predovšetkým z jej meniacej sa životnej situácie v rokoch 2017
a 2018, ktorú podrobne opísala, a od ktorej sa následne menili aj odôvodnené potreby maloletých.
Tvrdenia otca o tom, že neprimerane finančne zaťažila rodinu označila za nepravdivé, pretože všetky

výdavky na škôlku sú hradené prostredníctvom sociálnych príspevkov od štátu výslovne na to viazaných
a vyplývajúcich zo zlého zdravotného stavu mal. detí. Tvrdila, že tieto príspevky vybavovala na štátnych
úradoch výlučne ona, pretože otec sa nezaujímal o ich finančnú situáciu a ani o zdravotný stav detí.
Práve nezáujem otca o riadnu a pravidelnú starostlivosť o mal. deti bol dôvodom k tomu, že prihlásila
deti do súkromnej škôlky (ktorá je otvorená aj cez prázdniny), pretože bola na starostlivosť o ne sama.

Zdôraznila, že všetky kroky, ktoré urobila boli výlučne za účelom zabezpečenia riadnej starostlivosti
o deti a je nemiestne spájať tieto kroky s uspokojovaním jej potrieb tak, ako to tvrdí otec. Ďalšie
tvrdenia otca označila za nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Poukázala na to, že v súdnom spise
sa nachádza mnoho dôkazov preukazujúcich nadštandardné príjmy otca, ako aj dôkazy o spôsobejeho života a životnej úrovni, ktorú požíva. Ďalej tvrdila, že otec sa po celý čas snažil vyvolať na ňu
finančný tlak, kedy jej posielal výživné vo výške akú uznal za vhodné, pričom jej ,,správanie sa“ počas
súdnehokonaniaapredkladaniedôkazovvočinemuviedliotcakrepresiámvočinej,pretožepovynesení

napadnutého rozsudku do dňa napísania tohto vyjadrenia na deti nejako neprispel. K otcom predloženej
sms komunikácii uviedla, že jej snahou nebolo brániť otcovi v podaní odvolania proti rozsudku, ale
zabrániť ďalším prieťahom v súdnom konaní z jeho strany. Poukázala na rozporné tvrdenia a správanie
sa otca počas pojednávania a v závere zdôraznila, že výživné neslúži len k uspokojovaniu potrieb v
užšom slova zmysle, ale aj výdavkov na podporu kultúrnych, športových, rekreačných a spoločenských

potrieb detí v širšom slova zmysle.

4. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov neboli podané.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“)
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s
nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a V., ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP v spojení s § 219 ods.
3 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v

súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom presvedčivé a s
jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s
námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej
inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce

za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v
priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky okolnosti podstatné pre
rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie

tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací
súd tiež poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie,
zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne

nie sú svojvoľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces.

9. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v
súdenej veci bolo potrebné vychádzať zo zákonnej domnienky fiktívneho príjmu povinného rodiča v

zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pristúpil k výzve
otca, aby predložil podklady na zhodnotenie majetkových pomerov a sprístupnil tým údaje chránené
podľa osobitného predpisu. Súd prvej inštancie identifikoval v akom režime účtovníctva otec účtuje
svoje daňové príjmy a výdavky a opakovane ho vyzval na predloženie konkrétnych účtovných dokladov,
nota bene vytvoril otcovi dostatočný priestor, aby si svoju edičnú povinnosť splnil. Súd prvej inštancie

uzavrel, že spol. Cassounit s.r.o., v ktorej je otec spoločníkom, ako účtovná jednotka účtujúca v sústave
podvojného účtovníctva účtuje v denníku, v ktorom sa účtovné zápisy usporadúvajú chronologicky a
ktorým sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období a v hlavnej knihe,
v ktorej sa účtovné zápisy usporadúvajú z vecného hľadiska systematicky a v ktorej sa preukazujezaúčtovanie všetkých účtovných prípadov na účty majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov,
nákladov a výnosov v účtovnom období. V prejednávanom prípade si otec svoju edičnú povinnosť
nesplnil, nakoľko žiadne doklady, z ktorých by bolo možné zistiť jeho konkrétne príjmy a vynaložené

výdavky,nepredložil,okremúčtovnejzávierkyadaňovéhopriznaniazarok2018,ktorévšakniejemožné
považovať v zmysle vyššie uvedeného za splnenie povinností vyplývajúcich z ust. § 63 ods. 1 Zákona
o rodine. Vzhľadom na uvedené konajúci súd pri rozhodovaní o výživnom správne použil fikciu, že
výška priemerného mesačného príjmu otca predstavuje 20-násobok sumy životného minima (3 989,60
Eur). Odvolací súd sa s týmto postupom stotožňuje a dodáva, že zákonná domnienka výšky príjmu ako

prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť „ak si rodič nesplní túto povinnosť“ (§ 63 ods.
1 Zákona o rodine), pričom z gramatického výkladu predmetného zákonného ustanovenia (je povinný
preukázať, predložiť a sprístupniť), ako aj z odlišného obsahu týchto povinností vyplýva, že nejde len
o jednu, ale o viacero povinností, pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si
nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná fikcia.
Uvedená domnienka bola oproti predchádzajúcemu právnemu stavu zvýšená na 20-násobok sumy

životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazu treba aplikovať ustanovenia zákona č. 601/2003
Z.z. o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima. Ide
o domnienku mesačného príjmu. Z takto ustálenej sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk
pre určovanie výšky výživného určí jej konkrétnu výšku. Takto určenú sumu súd nemôže nijako meniť
na základe iných skutočností (napr. ak by mal určitú sumu príjmov preukázanú, alebo ak by výdavky

nasvedčovali vyššej sume príjmov). Zo znenia ustanovenia odseku 1 vyplýva, že ak si povinný rodič
uvedené povinnosti nesplní, domnienka nastupuje obligatórne, súd nemôže uvažovať o jej použití.
Naproti tomu v prípade splnenia vymedzených povinností povinným rodičom súd k aplikácii domnienky
nemôže pristúpiť. Súd nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si
uvedených povinností. Poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti.

10. Vo vzťahu k odvolací námietkam otca, že určené výživné nezodpovedá preukázaným odôvodneným
potrebámmal.detíodvolacísúdpoukazujenato,žedieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnisvojich
rodičov, preto v prípade ak to ich životná úroveň umožňuje, má dieťa právo, aby boli jeho odôvodnené
potreby uspokojované v plnej miere resp. na vyššej úrovni zodpovedajúcej úrovni uspokojovania

vlastných potrieb jeho rodičov, napr. zakúpením kvalitnejšej stravy, oblečenia, zabezpečením lepšieho
vzdelávania a vývoja formou voľnočasových aktivít, ktorési vyžadujú zvýšené výdavky, prípadne
komfortnejšieho bývania. Pokiaľ teda životná situácia otca predstavuje vyšší životný štandard tak, ako je
tomu v prejednávanom prípade možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojim deťom
a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že deti, rodičia ktorých nežijú spolu, majú mať

takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach
dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého
dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb
oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale

i potreby nepravidelné alebo náhodné.

11. Odvolací súd tiež poznamenáva, že v súčasnosti je prelomená zásada spotrebného charakteru
výživného, takže je možné určiť povinnosť platiť aj vyššie výživné, ako je oprávnené dieťa preukázateľne
schopné za mesačné obdobie spotrebovať, avšak len v prípade, že to majetkové pomery povinného

rodiča dovoľujú (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). V tomto prípade príjem otca (3 989,60 Eur mesačne)
odôvodňuje priznať právo tvoriť z výživného úspory, teda určiť výživné v takom rozsahu, aby bolo možné
vyčleniťčasťvýživnéhonatvorbuúspor,pretoodvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujesrozhodnutím
súdu prvej inštancie, ktorý z výživného 350 Eur mesačne od 1.5.2018 do budúcna vyčlenil 70 Eur na
tvorbu úspor s režimom osobitných účtov mal. Y. a mal. H..

12. K odvolacej argumentácii otca je tiež potrebné podotknúť, že kritériá určovania rozsahu vyživovacej
povinnosti vyplývajú zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku, keďže doposiaľ
nebolo zákonom ani iným právnym predpisom ohraničené percentuálne vyjadrenie pomeru výživného
k čistému príjmu rodiča, pričom takáto súdna prax v obvode tunajšieho odvolacieho súdu realizovaná

nie je, lebo zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva a nevyplýva ani z rozhodnutí vyšších súdnych
autorít (najvyššieho súdu či ústavného súdu). Určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia
individuálnych skutkových okolností každej prejednávanej veci.13. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch III. a V. ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia

doplnil ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade

s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v
dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje. Keďže otec v odvolaní neuviedol žiadne nové a relevantné skutočnosti,
ktorébymalizanásledokinérozhodnutie,odvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu

stotožnil s jeho odôvodnením.
15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

17. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o dlžnom výživnom,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP

a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391
CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho

konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ust. § 185 CSP a § 36 CMP,
pretože žiadnym spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie o dlžnom výživnom. Zdôrazňuje, že konajúci
súd nepoukázal na žiadny z vykonaných dôkazov, ani neuviedol žiadne skutočnosti na základe ktorých
vypočítal dlžné výživné. Obmedzil sa na všeobecné konštatovanie o určenom výživnom bez toho aby
stručne, jasne a výstižne uviedol, na základe akých vykonaných dôkazov rozhodol o dlžnom výživnom.

Konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či konajúci súd pri výpočte
dlžného výživného zohľadnil povinným otcom namietané skutočnosti (dobrovoľné platby výživného),
nakoľko konajúci súd neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie ani akými
úvahami sa pri výpočte dlžného výživného riadil, v dôsledku čoho je rozhodnutie v napadnutom výroku
o dlžnom výživnom nepreskúmateľné a zmätočné. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie žiadnym

spôsobom neodôvodnil rozhodnutie o dlžnom výživnom odvolací súd v napadnutých výrokoch IV. a VI.
rozhodnutie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci samej.

20. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať náležité dokazovanie v naznačenom

smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä sa v prvom rade vysporiadať s
odvolacími námietkami otca, na základe zisteného skutočného stavu veci zohľadniť všetky relevantné
skutočnosti ohľadom dlžného výživné, svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodniť podľa ust. § 220
ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri
rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

21. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.