Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 17, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/267/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205536
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5815205536.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/

N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX, v rade 2/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX, obaja
právne zastúpení: advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátska kancelária so sídlom Námestovo,
Ul. Mieru č. 312/13, proti žalovanej: K. N., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., G. XX, prechodne
bytom C. XXXX/X, XXX XX S. Y., právne zastúpená: advokátom JUDr. Andrejom Bryjom, advokátska
kancelária so sídlom v Námestove, Hviezdoslavova č. 49, v konaní o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou podanou na súde dňa 16.09.2015 domáhali uloženia povinnosti
žalovanejvrátiťdar-nehnuteľnosťzapísanúnalistevlastníctvač.XXXpreobecak.ú.H.,parcelyregistra
„C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
parc. č. XXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2, stavby: súp. č. XX - rodinný dom s príslušenstvom v
celosti na parcele č. XXX/XX.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena

uzatvorenou dňa 04.11.2002 darovali žalovanej nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXX pre
obec k.ú. H., pričom vklad bol povolený (bývalou) Správou katastra Námestovo pod č. V XXXX/XXXX
zo dňa 10.12.2002. S darovacou zmluvou bola uzavretá aj zmluva o zriadení vecného bremena v
prospech žalobcov ako oprávnených, spočívajúca v práve bezplatného doživotného bývania v rodinnom
dome súp. č. XX s príslušenstvom a žalovaná ako povinná z vecného bremena sa zaviazala zabezpečiť
im doživotnú opateru v chorobe a starobe. Žalovaná svoj záväzok neplní. Žalobca 1/ trpí nádorovým
ochorením, žalobca 2/ má epilepsiu a obaja sú odkázaní na pomoc tretej osoby. Žalovaná po určitú dobu

mala opatrovateľský príspevok na žalobkyňu 2/, ale v roku 2015 sa z rodinného domu odsťahovala,
býva v S. Y. a žalobcom neposkytuje žiadnu pomoc. Obdarovaná sa nezaujíma o ich potreby.
Napriek zdravotným ťažkostiam sa musia vzájomne o seba starať sami. Po dobu viac ako dva roky sa
žalovaná správa spôsobom, ktorí považujú za správanie hrubo odporujúce dobrým mravom. Žalovaná
neposkytuje pomoc v chorobe, nezaujíma sa o našu situáciu, nepovažuje za potrebné zisťovať, či
niečo potrebuje, jediná vec, o ktorú sa zaujíma sú peniaze za elektrinu, kúrenie a vodu. Pri občasných
návštevách im vulgárne nadáva, vyhráža sa im, že pôjdu do starobinca, jej vulgarizmy na ich osoby sú

tak hrubozrnné, že nie je možné ich ďalej trpieť aj napriek tomu, že žalovaná je ich dcérou. Intenzita
nevhodného správania sa voči žalobcom za posledné obdobie sa zvyšuje po každej občasnej návšteve
tak, že boli nútení niekoľkokrát políciu. Zaslali preto žalovanej výzvu, ktorú prevzala 22.07.2015, v ktorej
ju upozornili na jej hrubé správanie sa voči nim a upozornili ju, že budú sa domáhať vrátenia daru. Odtej doby sa správanie ešte viac zhoršilo, žalovaná ich častovala vulgarizmami a vyhrážkou fyzickým
napadnutím.

3. O podanej žalobe rozhodol prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 14.04.2016 č.k. 5C/267/2015-62
tak, že žalobu zamietol a žalobcov zaviazal na náhradu trov konania. Na základe odvolania sa
žalobcov bol rozsudok okresného súdu zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline 27.10.2016 č.k.
11Co/257/2016-105 a vrátený na ďalšie konanie. Súd vo veci opätovne konal pridržiavajúc sa intencií
krajského súdu.

4. Žalobca 1/ potvrdil, že podal trestné oznámenie na manžela žalovanej. Jej manžel búcha po rúrkach
ústredného kúrenia, robí to veľký hluk a nemôže to vydržať, lebo mu to nerobí psychicky dobre. Žalovaná
a jej manžel reagujú neprimerane. Žalovaná sa nezaujíma ako sa cítia, nezaujímala sa nikdy v živote,
nestarala sa o nich. On musel kupovať lieky a jeho manželka prala aj varila. Mala im nadávať vulgárne
slová. Sťažoval sa všade u doktorov, na obci a u policajtov.

5. Žalobkyňa 2/ potvrdila, že manžel žalovanej jej začal nadávať, aby nechodila vonku hoci to
potrebovala, lebo mala epilepsiu. V čase, keď žalovaná poberala opatrovateľský príspevok sa o nich
nestarala, prebaľoval ju manžel. Teraz už užíva iba lieky, nemá plienky. Poprela, že by žalovaná ako
dcéra hodila s ňou k lekárovi, chodila len na nákupy aj to preto, že jej dala 10 €. Žalovaná sa nestarala

o ňu, vždy išla k manželovi. Hovorila jej hrubé výrazy „ty piča, už si mohla zdochnúť“. Políciu volali
pre nevhodné správanie sa manžela žalovanej, ktorý sa voči nim nevhodne správal, kričal, búchal po
predmetoch do steny, rúry kúrenia a podobne. Ona mu nič nehovorila.

6. Žalovaná vo výpovedi potvrdila, že jej žalobcovia nadávajú „ty piča smradľavá“, hovoria jej, že je

to ich dom, a preto si na odporúčanie polície všetko nahráva. O matku/žalobkyňa 2/ sa starala ako
mohla, spolu varili do 05/2015. Opatrovníctvo zrušila po tom, čo ju matka o to požiadala, pričom keď
bola na opatrovateľskom príspevku robila nákupy, vyberala lieky, vozila ich na aute k lekárovi a starala
sa o žalobcov. Po zrušení opatrovníctva začala pracovať, žalobca 1/ jej začala nadávať a hoci bola na
ňu podané trestné oznámenie, toto bolo zastavené, pretože žalobcovia nevedeli preukázať spáchanie

skutku. Od 01.08.2015 odišli z domu a začali bývať v S. Y.. Svoju povinnosť z vecného bremena si plní
tak, že príde domov, ale nemôže sa opýtať žalobcov, čo potrebujú, lebo jej to nie je umožnené a nadávajú
jej. Dom musela opustiť pre nadávky žalobcov a pre zhoršenie vzťahov, pociťovala žalúdočné problémy
a dcéra sa zhoršila v učení. O darovanú nehnuteľnosť sa stará podľa toho ako jej to jej umožnené
(pokosí dvor, vymetie pec, urobí poriadok), platí energie (vodu, elektrinu), daň a poplatok za odpad a

zabezpečila palivo na zimu.

7. Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov V.. Z. K., V.. F. Q.,
Y. I., M. D. a C. N., V.. M. H., C. N., D. C., T. N. a obsahom pripojeného spisu Okresného úradu
Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy a obsahom listín tvoriacich súčasť spisu a zistil, že

žaloba nie je dôvodná.

8. Žalobcovia sa v danom prípade domáhali vrátenia daru (resp. uloženia povinnosti vrátiť dar), v
ktorej súvislosti je potrebné uviesť, že takýto výrok (prejav vôle) má význam (len) z hľadiska účinkov
predpokladaných ust. § 630 OZ, t.j. ak je takýto jednostranný úkon adresovaný darcom obdarovanému

dostatočne určitý, dôvodný (je naplnené kvalifikované porušenie dobrých mravov podľa § 630 OZ)
a doručený obdarovanému, spôsobuje obnovenie vlastníckeho práva darcu ako následku zániku
právneho vzťahu z darovania. V prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť (čo je aj v prejednávanej
veci) a obdarovaný odmieta darcovi darovanú nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a prepísať v katastri
nehnuteľnosti (teda zosúladiť takto novovzniknutý právny stav so stavom evidovaným v katastri), darca

sa musí domáhať žalobou určenia vlastníckeho práva, pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre
ďalší zápis vlastníckeho práva daru na darcu. Popri tom by sa mohol domáhať aj prípadného vypratania
nehnuteľností (za predpokladu ak by obdarovaný takúto nehnuteľnosť užíval, čo je aj prejednávaný
prípad). Ak by súd vydal rozsudok na základe súčasne formulovanej žaloby smerujúcej na plnenie
(uloženie povinnosti vrátiť dar predstavujúci nehnuteľnosť), nebolo by možné takýto rozsudok vykonať

niektorým zo spôsobom určených pre nepeňažné plnenie.9. Z vyššie uvedených dôvodov pre nesprávne formulovanú žalobu - jej petit, ktorého nedostatky
v danom by spôsobovali nevykonateľnosť rozsudku vydaného na základe žalobcom formulovaného
žalobného petitu, musel súd žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Napriek tomu sa súd ďalej zaoberal splnených podmienok pre vrátenie daru a platnosťou napadnutej
darovacej zmluvy.

11. Podľa § 628 ods. l Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

12. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia darovacou zmluvou darca prenecháva
alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal
na to právnu povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými znakmi darovacej
zmluvy sú teda predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Predmetom darovacej zmluvy nemusí byť

len vec, ktorú obdarovaný prijíma do vlastníctva, ale môže ním byť aj poskytnutie iného majetkového
prospechu, napr. odpustenie dlhu, vykonanie nejakej činnosti v prospech obdarovaného a pod. Pojmový
znak darovacej zmluvy - bezplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna
povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Darovacia zmluva
je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo majetková výhoda poskytnutá

obdarovanému nesie so sebou stratu v majetkových pomeroch darcu. Pri posúdení, či ide o zmluvu
bezplatnú alebo nie, je rozhodujúci prejav vôle zmluvných strán v čase, kedy bola darovacia zmluva
uzavretá. Nie je však vylúčené a neodporuje požiadavke bezplatnosti darovania, aby s darovaním bol
spojený záväzok obdarovaného k protislužbe, ktorá sama o sebe majetkovú povahu nemá. Nie je ani
vylúčené,abyzmluvaoznačenáakodarovaciazmluvaobsahovalaajinúnepomenovanúzmluvupodľa§

51 Občianskeho zákonníka, napr. zmluvu o práve darcu doživotne darované nehnuteľnosti užívať alebo
jej súčasťou môže byť aj zmluva o zriadení vecného bremena. V takomto prípade je treba skúmať, či ide
o právne úkony od seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie, alebo treba zmluvu
chápať ako jeden celok; ak by dve (viaceré) zmluvy obsiahnuté v jednej zmluvnej listine tvorili jeden
neoddeliteľný celok, tak by neplatnosť jednej z nich spôsobila neplatnosť i zmluvy druhej. Dobrovoľnosť

znamená, že sa niečo poskytuje inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že 04.11.2002 žalobcovia ako darcovia a žalovaná ako obdarovaná uzavreli
zmluvu nazvanú Darovacia zmluva a Zmluva o zriadení vecného bremena, ktorej vklad bol povolený
OÚ, odbor katastrálny Námestovo dňa 10.12.2002 pod V XXXX/XXXX. Podľa článku I. tejto zmluvy

žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu s.č. XX s vonkajšími úpravami, zastavaným
pozemkov KN parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, priľahlým pozemkom KN parc. č. XXX/XXX-záhrady
o výmere XXX m2, zapísaných v celosti pod B1 na LV č. XXX (ďalej len „darované nehnuteľnosti alebo
dar“) darovali v celosti obdarovanej/žalovanej, ktorá ako to vyplýva z článku II tejto zmluvy, dar s vďakou
prijala. V tejto časti zmluva obsahuje predmet daru, bezodplatnosť a dobrovoľnosť.

14. Článok V tejto zmluvy je Zmluvou o zriadení vecného bremena, keďže obdarovaná zriadila v
prospech žalobcov ako darcov vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného doživotného bývania
spočívajúceho v užívaní domu s.č.XX v H. s príslušenstvom a obdarovaná ako povinná z vecného
bremena sa zaviazala toto právo znášať a trpieť.

15. Súčasne žalovaná ako obdarovaná obsahom článku VI prevzala na osobný záväzok zabezpečiť
darujúcim doživotne opateru v chorobe a starobe s tým, že na nákladoch vyjmuc platenie dane z
darovanej nehnuteľnosti, čo je vecou obdarovanej, sa budú podieľať pomerne podľa rozsahu zastavanej
a užívanej plochy oprávnení a povinní z vecného bremena. Hodnotu vecného bremena účastníci určili

dohodou 331,94 € (10 000 Sk).

16. Zásadnou otázkou, ktorú bolo v danom prípade potrebné posúdiť(s ohľadom na námietku strany
žalobcov o neplatnosti uzavretej darovacej zmluvy), bola otázka, či strany sporu uzavreli v jednej listine
- Darovacej zmluve a Zmluve o zriadení vecného bremena aj zaopatrovaciu zmluvu - jednu alebo

dve zmluvy (darovaciu, zmluvu o zriadení vecného bremena a prípadne zaopatrovaciu alebo inú
zmluvu), a ak uzavreli tieto zmluvy, či sú navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie alebo
či predstavujú jeden neoddeliteľný celok, a tiež to, či darovacia zmluva bola alebo nebola bezplatná.17. Ako už súd vyššie uviedol časť darovacej zmluvy, ktorou darcovia darovali predmet daru ich dcére
ako obdarovanej, ktorá dar s vďakou prijala, spĺňa náležitosti právneho úkonu stanovené v § 37 ods.
1 v spojení s § 628 ods. 1 OZ a to predmet daru, bezodplatnosť a aj dobrovoľnosť, a preto ide o

platný právny úkon už aj s ohľadom na to, že existenciu podmienok uvedených § 39 OZ majúcich sa
následok absolútnu neplatnosť súd nezistil, t.j. že by takto formulovaná Darovacia zmluva a aj Zmluva o
zriadení vecného bremena odporovala zákonu, konkrétne ustanoveniam § 628 ods. 1 OZ. Obdarovanej
nevznikla nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch a tou
nie je hodnota vecného bremena a ani hodnota daru. Vo vzťahu k tejto časti zmluvy nejde o žiadnu

vzájomnú podmienenosť a túto časť zmluvu možno oddeliť od jej ostatnej časti - Zmluvy o zriadení
vecného bremena, čo vyplýva nielen z názvu zmluvy, ale hlavne jej obsahu, kde v článku V a VI sa
zriaďuje vecné bremeno spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania domu s.č. XX v H. s
príslušenstvom, čo je obdarovaná žalovaná povinná strpieť. Práve táto časť zmluvy o zriadení vecného
bremena obsahuje osobný záväzok obdarovanej žalovanej zabezpečiť darujúcim doživotne opateru
v chorobe a starobe, teda opakujúcu sa právnu povinnosť súvisiacu so zriadením/obsahom vecného

bremena a nie s darovaním. Zmluva o zriadení vecného bremena tiež obsahuje v súlade s § 151n ods.
3 OZ dohodu účastníkov právneho úkonu znášať primerane náklady (na jej zachovanie a opravy s čím
nepochybne súvisí aj platenie energie, vody a vykurovanie nehnuteľnosti) podľa miery spolunažívania,
čo je vyjadrené pomerom užívania zastavanej plochy a napokon v zmluve je vyjadrená aj hodnota
vecného bremena 331,94 €, čo je tak aj výslovne uvedené, a preto podľa názoru súdu nejde o žiadnu

protihodnotu.Taktokoncipovanévecnébremeno/obsahujúcesubjektívneprávaapovinnosti-povinnosť
niečo konať a strpieť/ nie je nijako vzájomne podmienené s obsahom darovacej zmluvy a možno ho
oddeliťodobsahudarovacejzmluvy,ktoráztohodôvodunemôžebyťneplatná/relatívneaaniabsolútne/
pre absenciu podstatnej náležitosti a to bezodplatnosti.

18. Pokiaľ ide o vecnú stránku žaloby rešpektujúc názor krajského súdu (hoc prvostupňový súd je iného
názoru) by bola žaloba dôvodná.

19. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

20. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je také správanie sa
obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov - spravidla ide o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné,
teda nielen prostá nevďačnosť obdarovaného alebo iné jeho správanie, ktoré možno definovať len ako

nevhodné. Pri posudzovaní správania sa obdarovaného treba vychádzať z princípu vzájomnosti, teda
hodnotiť aj správanie sa darcu, či aj tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými
mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu
alebo členom jeho rodiny. Prípadnú reakciu obdarovaného, aj keď nevhodnú by v situácii správania
sa samotného darcu v rozpore s dobrými mravmi, nemožno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých

mravov a išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a
obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo
strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom
nepomere k (nevhodnému) správaniu sa samotného darcu.

21. Po pojmom dobré mravy, ktorý občiansky zákonník nedefinuje, je možné rozumieť súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré sa historicky vyznačujú určitou nemennosťou,
vystihujúcich podstatné historické tendencie uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti.

22. K platnosti jednostranného právneho úkonu adresovaného darcom obdarovanému v zmysle § 630

OZ z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, pre ktoré
darca požaduje vrátenie daru, a ktoré z jeho pohľadu predstavujú hrubé porušenie dobrých mravov voči
darcovi/darcom alebo členom jeho rodiny. Účinky tohto úkonu nastávajú okamihom doručenia takéhoto
jednostranného úkonu, ktorý môže byť obsiahnutý aj v žalobe, obdarovanému.

23. Žalobcovia sa v danom prípade domáhali vrátenia daru žalobou, ktorou si mali v zmysle § 630
uplatniť voči žalovanej vrátenie daru. Pokiaľ ide o obsahové vymedzenie tejto žiadosti žalobcovia
poukázali na to, že aj napriek záväzku - poskytovať osobnú starostlivosť v starobe a chorobe, ktorý
žalovaná na seba prevzal uzavretou zmluvou, si svoj záväzok neplní, presťahovala sa do S. Y. ažalobcom neposkytuje žiadnu pomoc. Napriek zdravotným ťažkostiam sa musia vzájomne o seba starať
sami a žalovaná sa k nim správa hrubo odporujúco dobrým mravom. Nezaujíma sa o ich situáciu,
nepovažuje za potrebné zisťovať, či niečo nepotrebujú a jediná vec, o ktorú sa zaujíma sú peniaze

za elektrinu, kúrenie a vodu. Žalobcom vulgárne nadáva, že pôjdu do starobinca. Aj napriek výzve z
22.07.2015, ktorou žalovanú upozornili, na jej hrubé správanie sa voči nim, sa správanie žalovanej a
jej manžela zhoršilo.

24. Aj počas konania žalobcovia poukazovali na viaceré konanie žalovanej (a nielen jej ale aj jej

manžela), ktorými malo dôjsť k porušeniu dobrých mravov vo vzťahu k žalobcom a to predovšetkým na
to, že hrubé porušenie dobrých mravov videli v nevhodnom vyjadrovaní sa žalovanej v čase príchodu
do miesta darovanej nehnuteľnosti a napätými vzťahmi medzi stranami sporu. Po doplnení dokazovania
výpoveďami (niektorých) svedkov mal súd preukázané, že zo strany žalovanej skutočne dochádza k
nevhodnému vyjadrovaniu sa na adresu žalobcov, čo potvrdil svedok V.. Z. K. - starosta obce, ktorý v
súvislosti s riešením sporu ohľadom smetnej nádoby potvrdil, že v rámci tohto riešenia padli aj vulgárne

slová, v súvislosti s ktorými poprosil žalovanú, že by tak na otca nemala hovoriť, pričom na konkrétne
znenie si nepamätal, resp. ich neuviedol, keďže si nebol istý, či by ich presne zreprodukoval. K sporu
malo dôjsť po tom, čo manžel žalovanej odmietol povoliť žalobcovi sypať smeti do smetnej nádoby, čomu
malo prechádzať odnesenie smetnej nádoby spred domu zo strany žalobcu 1/. Obdobne aj svedok V..
M. H. - vykonávajúci čistenie komína v darovanej nehnuteľnosti potvrdil, že žalovaná nikdy svojho otca

nenazvala otec (ako je to bežné) a v súvislosti s vykonanou revíziou zisťovala, či ho jej otec pustil a
umožnil prístup a oslovovala ho „starý somár, starý blbec“. Obdobne aj svedok C. N. potvrdil, že keď
išiel okolo domu, počul ako žalovaná nadávala žalobcom, hovorila, že budú bezdomovci, na ulici a pod
mostom“. Z domu počuť hádky a nadávky a videl aj policajtov, musia to počuť viacerí ľudia, ktorý v
blízkosti prechádzajú. G. D. C. tiež potvrdil, že bol svedkom toho, že keď boli pri stranách sporu policajti,

žalovaná mala žalobcovi kričať „čo sa staráš, ty starý kokot“, ty starý cupe, aby ťa sľak trafil“ a tiež
nadávala susede oproti. Zhodne so svedkom C. N. vypovedali, že žalovaná mala žalobcovi zobrať drevo,
keď boli svedkami jeho odvozu.

25. Pokiaľideopomoc,resp.osobnýzáväzokzabezpečiťdarcom/žalobcomdoživotnúopateruvstarobe

a chorobe tak vo vzťahu k tejto skutočnosti ani nebolo sporné to, že žalovaná tento záväzok neplní (už
aj z toho dôvodu, že býva v S. Y.). Sporným v danom prípade nebolo ani to, že žalovaná (s rodinou)
navštevujú darovanú nehnuteľnosť len pri príležitosti kontroly nehnuteľnosti.

26. Zhrnúc vyššie zistené konanie žalovanej možno dospieť k záveru, že toto v žiadnom prípade

nemôže plniť zásady spoločenských a ani mravných noriem, ktoré sú historické vžité a zdieľané širšou
spoločnosťou a to aj s ohľadom na to, že nadávanie svojich rodičom nie je v našej spoločnosti hodnotené
ako bežné a nemorálne správanie sa (nie v rozpore s dobrými mravmi). Z toho pohľadu prihliadnuc na
intencie krajského súdu by sa po vecnej stránke javil žalobný návrh ako dôvodný.

27. Je potrebné ale uviesť, že správanie sa obdarovaného, t.j. žalovanej treba hodnotiť s ohľadom na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu tiež aj vo vzťahu k správaniu sa darcov, t.j. posudzovať princíp
vzájomnosti.

28. Súd ďalej zistil, že pokiaľ ide o okolnosť, že žalovaná aj spolu s jej rodinou sa presťahovala do

S. Y., kde v súčasnosti býva nebola ani sporná a potvrdili to obe strany sporu, pričom okolnosť, resp.
dôvod, ku ktorému tak malo dôjsť potvrdila len maloletá svedkyňa T. N. (ohľadom ktorej strana žalobcov
namietala výsluch a aj jej hodnovernosť z dôvodu, že všetko mala naučené), keď uviedla, že do S. Y.
sa odsťahovali preto, aby sa zlepšili vzťahy, aby sa vyhli hádkam. Keď bývali v H. starí rodičia sa k nim
správali veľmi zle, hlavne babka, ktorá vôbec nemala ocina rade, bila ho mokrou handrou, hovorila, že

ho udrie panvicou po hlave, ak ešte vstúpi do kuchyne a zhoršilo sa to, keď sa ocino vrátil z Z.. Posledné
roky to bolo veľmi zlé. Vzťahy sa zhoršovali. Keď mamina rozliala polievku nadávali jej - „kurva“, „piča“, a
rôzne iné veci a snažili sa ju vyvieť, aby to nepočula. Potvrdila tiež to, že aj voči nej sa darcovia správali
mrzko.Mamina/žalovanásaobabkustarala,pripravovalajejlieky,alebabkatoodmietala,chcela,abysa
opatrovníctvo zrušila, a preto to mamina zrušila. Babka odmietala jedlo, čo jej uvarila mamina, že „také

grcky jesť nebude“. Pokiaľ ide o vierohodnosť svedkyne súd nezistil, že by táto mala hovoriť nepravdu,
pretože na otázky (nielen) súdu ale aj strán sporu (prostredníctvom ich právnych zástupcov) odpovedala
vecne a s výraznou vyspelosťou osoby v jej veku.29. Ostatní v konaní vypočutí svedkovia (po zrušení prvostupňového rozhodnutia) sa k tejto okolnosti
(odsťahovania sa) nevedeli vyjadriť a túto okolnosť neuvádzali ani žalobcovia. Pritom výpoveď tejto
maloletej svedkyne nadväzuje na zistenú skutočnosť o zrušení opatrovníctva rozhodnutím Úradu práce

sociálnych vecí a rodiny Námestovo zo dňa 25.03.2015 č. NO1/OPPNK/SOC/2015/11286-0013 na
základe žiadosti žalovanej s účinnosťou od 01.04.2015, čomu predchádzalo zastavenie poberania
peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby - žalobkyne 2/ a ako uvádzala maloletá svedkyňa a
žalovaná stalo sa tak na žiadosť žalobkyne 2/, ktorá nemala záujem o opatrovanie zo strany žalovanej.
K odsťahovaniu sa rodiny žalovanej došlo práve po zrušení opatrovníctva 08/2015, pričom ohľadom

tejto skutočnosti (odsťahovania sa) žalovaná uviedla, že musela opustiť darovaný dom pre nadávky
žalobcov a pre zhoršenie vzťahov, keď pociťovala žalúdočné problémy a dcéra sa zhoršila v učení.
Musela si zobrať pôžičku, aby si kúpila byt a mala kľud a dcére sa zlepšilo učenie. Aj tieto okolnosti - kúpa
nehnuteľnosti na pôžičku svedčia o tom, že žalovaná dobrovoľne neprestala plniť svoj záväzok starať
sa o žalobcov v chorobe a starobe, ale stalo sa tak za účelom odsťahovania sa sledujúc dosiahnutie
„kľudu“ a dúfajúc zlepšeniu vzťahov. V tejto súvislosti nemožno hovoriť ani o tom, že by žalovaná v

čase, keď poberala peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - žalobkyne 2/ a teda sa stala o
žalobkyňu 2/ si svoje povinnosti neplnila. Hoci žalobcovia jej tvrdenia popierali a naproti tomu žalovaná
a mal. svedkyňa vypovedali o dostatočnej starostlivosti vo vzťahu k žalobcom, súd mal jednoznačne
výsluchom svedkyne In. F. Q. - pracovníčky majúcej na starosti kontrolu vykonávania opatrovateľskej
služby žalovanej voči žalobkyňa 2 v období od 01.12.2004 do 31.03.2015 preukázané, že pri výkone

opatrovníctva žiadne nedostatky zistené neboli a to ani zo strany ostatných pracovníkov, ktorí mali na
starosti výkon jeho kontroly. Žalobkyňa 2/ pri kontrole vždy prehlásila, že je s výkonom opatrovníctva
spokojná,pričomobeúčastníčkytohtovzťahudozápisnícokontroleprehlásili,žeopatrovaniejevsúlade
so zákonom. Žalovaná bola pri každej kontrole prítomná, prostredie bolo čisté a upratané a dopytom
u žalobkyne 2/ bola zistená spokojnosť. V podstate svedkyňa vyvrátila tvrdenie žalobkyne 2/ o tom, že

by sa žalovaná v čase, keď poberala príspevok, o ňu nestarala. Súd je preto názoru, že nemožno za
takejto situácie prijať záver o tom, že žalobcov ako rodičov nechala bez povšimnutia s ohľadom na vek
a zdravotný stav (tento tak ako bol tvrdený v žalobe ani preukázaný nebol tým, že by žalobcovia boli
odkázaní na stálu pomoc), keďže k zrušenie opatrovníctva došlo v dôsledku už vyhrotených vzťahov
a odmietania pomoci žalobkyne 2/ a aj žalobcu 1/ zo strany žalovanej, a ktoré následne vyústilo do

odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti.

30. O tom, že vzťahy medzi stranami sporu sú hlboko a intenzívne rozvrátené v podstate potvrdili
takmer všetci v konaní vypočutí svedkovia, pričom ich výpovede podporovali tvrdenia tej strany, na
návrh ktorej boli navrhnutý. Avšak vzájomnosť - vzájomné osočovanie sa, nadávky potvrdili svedkovia

navrhnutí oboma stranami sporu, či už starosta obce V.. Z. K. alebo T. N. a napokon aj záznamy o
vykonaných hliadkach zo strany policajných orgánov. Ich vzájomné správanie sa voči sebe navzájom
bolo aj predmetom priestupkových alebo trestných konaní ako napríklad priestupkové konania vedené
pod sp. zn. OU-NO-OVVS-2015/016342-437, 438-P-Z, pričom bolo zistené, že konanie o priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

vedené proti žalovanej ako obvinenej z priestupku bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. c/ tohto
zákona, pretože spáchaniu skutku, o ktorom sa konalo, nebolo žalovanej obvinenej preukázané.
Predmetom tohto priestupkového konania voči obvinenej žalovanej malo byť konanie uskutočnené dňa
29.09.2015 majúce znaky hrubého správania sa voči žalobcovi 1/ tým spôsobom, že žalovaná mu
mala nadávať, že je žebrák a ďad a povedať mu, že ho vyhodí na ulicu, čím mala úmyselne narušiť

občianske spolunažívanie hrubým správaním. Aj obsah ďalších rozhodnutí - č. 170-6/2016 z 23.08.2016
vydaného Vojenským útvarom 1037 Martin a aj rozhodnutie OU-NO-OVVS-2016/011565-224-P-K zo
dňa 14.07.2016 potvrdzuje vzájomnosť nevhodného správania sa strán sporu s tým, že práve pre
protichodné tvrdenia (jedna strana tvrdí a druhá jej tvrdenie popiera) nepotvrdené ďalším relevantnými
dôkazmi boli dôvodom pre zastavenie konania, či už proti žalovanej alebo jej manželovi.

31. Je teda zrejmé, že aj správanie sa darcov prispieva k nevhodnému správaniu sa obdarovanej a
nielen jej, ale aj členom jej rodiny (manželovi).

32. Vychádzajúc z takto zistenej objektívnej situácie nemožno ani náznakom usudzovať, že by

žalobcovia vôbec prejavili záujem a aj umožnili žalovanej poskytnúť im pomoc alebo zaujímať sa o ich
potreby a nevenovali starostlivosť len o nehnuteľnosti. Za takýchto okolností by bol súd (opačného)
názoru (ako krajský súd), že aj správanie sa darcov je príčinou nevhodného správania sa obdarovanej,ktoré z toho dôvodu nemožno vyhodnotiť ako jediné správanie porušujúce dobré mravy, a preto by
sekundárne aj z tohto dôvodu žalobu zamietol.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 257 CSP a žalovanej ako úspešnej strane
sporu nárok na náhradu trov nepriznal prihliadnuc na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol
v tom, že osoby žalobcov sú vo vyššom veku a poberateľmi starobných dôchodkov bez možnosti zlepšiť
si svoju ekonomickú situáciu a aj sociálnu situáciu. V neposlednom rade súd dôvody hodné osobitného
zreteľa vzhliadol v blízkom príbuzenskom vzťahu strán sporu, čo je podľa názoru súdu výnimočná

okolnosť (spory medzi rodičmi a deťmi), a preto žalovanej nárok na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.