Uznesenie Judgement was issued on Monday, October 26, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418201392
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4418201392.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Y. IČO: XX XXX XXX., zastúpeného JUDr. Helenou
Kontrovou, advokátkou v Semerove 414, proti žalovanému G., zastúpenému Advokátskou kanceláriou
KATONA LECAL, s. r. o., so sídlom v Nových Zámkoch, Czuczorova 4, IČO: 53 098 684, v mene a na
účet ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ing. Gabriel Katona, o 468, 69 € s príslušenstvom, vedenom
na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 5 C 17/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre zo 16. apríla 2020 sp. zn. 9 Co 245/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

/ Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo 7.mája 2018 č. k. 5 C 17/2018 - 330 žalobu, ktorou sa žalobca
voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 468, 69 € titulom náhrady škody, zamietol a žalovanému

priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že nárok žalobcu
posudzoval ako nárok na náhradu škody podľa § 420 a nasl. OZ , ktorá mala vzniknúť porušením
právnej povinnosti žalovaného ako prenajímateľa, umožniť žalobcovi ako nájomcovi dohodnutý predmet
nájmu riadne užívať. Podľa žalobcu žalovaný konal v rozpore s nájomnou zmluvou uzavretou 16. 11.
2004 , ktorá bola obnovená v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. na ďalších 12 rokov.
Škoda predstavovala ušlý zisk a náklady spojené s poštovným a úhradou dane z nehnuteľnosti .

Teda protiprávnym konaním žalovaného bolo konanie , ktorým obmedzil žalobcovi užívať predmet
nájmu. Následne citoval aplikované zákonné ustanovenia a ako predbežnú otázku riešil otázku
platnosti predmetnej nájomnej zmluvy, pričom dospel k záveru, že zmluva je od počiatku neplatným
právnym úkonom . Predmet nájmu nebol v zákonom požadovanej písomnej forme vymedzený jasne,
zrozumiteľne a určite, preto je zmluva podľa § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatná a z tejto zmluvy ani
nemohli žalovanému vzniknúť žiadne povinnosti t. j. ani povinnosť umožniť žalobcovi riadne predmetné

pozemky užívať. Keďže sa potom žalovaný nedopustil voči žalobcovi porušenia žiadnej povinnosti ,
nemohol mu spôsobiť škodu protiprávnym konaním. Preto nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému
vyhodnotil ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP.
2/ Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 16. apríla 2020 sp. zn. 9 Co 245/2019
rozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdilažalovanémupriznalnáhradutrovodvolacieho

konania v plnom rozsahu. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav , z ktorého
vyvodil správny právny záver. Poukázal na to, že dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie
bol jeho záver o neplatnosti právneho úkonu - nájomnej zmluvy č. 395/92 zo 16. 11. 2004 , uzavretej
medzi právnoupredchodkyňoužalovaného ažalobcom zdôvoduneurčitosti predmetunájmu.Odvolací
súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožnil. Predmetná nájomná zmluva bola uzavretá podľa
OZ a podľa zákona č. 503/2003 Z. z. a na jej platné uzavretie bola potrebná dohoda o obligatórnych

náležitostiach, teda aj o predmete nájmu, ktorý musí byť určený súhlasnou vôľou oboch účastníkov
zmluvy v okamihu jej uzavretia. Ku špecifikácii predmetu nájmu teda nemôže dôjsť až po uzavretízmluvy. Otázkou určitosti zmlúv, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti sa vo viacerých rozhodnutiach
zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom uviedol, že pre posúdenie určitosti zmluvy o
prevode nehnuteľnosti pozemkov je významný len prejav vôle vyjadrený v písomnej forme. Ak je preto

písomná zmluva o prevode týchto nehnuteľností objektívne neurčitá je podľa § 37 ods. 1 OZ neplatná,
hoci jej účastníkom bolo zrejmé, ktoré nehnuteľnosti - pozemky - sú predmetom prevodu, v takýchto
prípadoch totiž prevažuje verejný ( všeobecný ) záujem na určitosti vlastníckych práv nad individuálnym
záujmom účastníkov zmluvy ( napr. 4 Cdo 119/2011 ). Z uvedených dôvodov preto považoval odvolacie
dôvody za bezpredmetné a záver súdu prvej inštancie aj z rozobraných dôvodov nepovažoval za príliš

formalistický, keď zohľadnil aj preferenciu výkladu v prospech platnosti právneho úkonu , čo v danej
veci nebolo možné. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.
3/ Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. V dovolaní uviedol jeho rozsah
t. j., že smeruje proti obom rozsudkom súdov nižšej inštancie ( I. ). Pri dôvodoch dovolania ( II. ) citoval
§ 420 písm. f/ CSP, § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. V bode III. dovolania v zmysle § 432 CSP

uviedol, že nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že súd nevychádzal z princípu preferencie
platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou , keď platí , že aj v prípade určitých pochybností
o určitosti obsahu predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky
nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1, 2 OZ. Ďalej v
tejto súvislosti poukázal na závery vyslovené v náleze ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015

a na závery uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 48/2019, ktoré citoval. Špecifikoval nárok,
ktorého sa v predmetnom konaní domáhal a citoval zákonné ustanovenia , podľa ktorých žalovaný
nepostupoval, preto podľa neho nájomný vzťah sa zo zákona obnovil bez toho, že by o tom mal
byť písomne upovedomený. Konštatoval, že „súd prvej inštancie , ako aj odvolací súd , nesprávnym
procesným postupom porušili právo žalobcu na spravodlivý proces, keď v rozpore s nálezom ústavného

súdu, vyhodnotili nájomnú zmluvu , od ktorej sa odvolaný nárok na náhradu škody a ušlého zisku , za
neplatnú, nesprávne právne posúdili vec“. Na základe podaného dovolania , keď mal za to, že súd prvej
inštancie a odvolací súd nesprávne právne posúdili vec , navrhol , aby dovolací súd rozsudky súdov
nižšej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie .
4/ Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol dovolanie z rozvedených dôvodov odmietnuť.

5/ Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).

6/ Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach
§ 420 a § 421 CSP.

7/ Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižšej
inštancie.

8/Podľa§421ods.1CSPdovolaniejeprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

9/ Podľa § 422 ods. 1 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo
pohľadávky sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s
ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na

určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.10/ Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv.
majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má
byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy vo

všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie.

11/ V preskúmavanej veci je predmetom dovolacieho konania peňažné plnenie 468,69 € . Výška
minimálnej mzdy v čase podania žaloby (13. marca 2018) bola 480 € (podľa Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 278/2017 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy od 1. 1. 2018).

Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom
desaťnásobok minimálnej mzdy . Prípustnosť dovolania žalobcu bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm.
a/ CSP vylúčená.

12/ Pokiaľ žalobca v dovolaní na úvod citoval aj ustanovenie § 420 písm. f/ CSP tak treba uviesť, že
prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nezakladá to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu (aj súdu prvej inštancie ) spočívalo (prípadne) na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj najmä
judikát R 54/2012 a R 24/2017, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo
62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011,3 Cdo/105/2018, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011,
7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).

13. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné
odmietol.

14/ O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. CSP.

15/ Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.