Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 25, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 8C/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718200605
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8718200605.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad - sudkyňou B.. T. B. Z. spore žalobcu: M. Z., G.. XX.X.XXXX, bytom G. L. XXX,

právne zastúpený: JUDr. Milan Sivý, advokát, Nám. sv. Egídia 3006/116, Poprad, proti žalovanému:
A. - A. A. R., M. XX, K., T.: XX XX XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XX.XXX €. s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu XX.XXX,-- eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne
od 29.1.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu XX XXX,- € s príslušenstvom z titulu
vydaniabezdôvodnéhoobohatenia.Uviedol,žejevlastníkomparciel-pozemkovreg.KN-E,atoparc.č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 656 m2, zapísaná na LV č. XXXX, okres Poprad, Obec
a k. ú. Poprad v celosti, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 855 m2, zapísaná na LV č. XXXX, okres
Poprad, Obec Poprad, k. ú. Veľká v celosti, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 115 m2, zapísaná na
LV č. XXXX, okres Poprad, Obec Poprad, k. ú. Veľká v celosti a parc. č. 1427/2 - orná pôda o výmere
114 m2, zapísaná na LV č. XXXX, okres Poprad, Obec Poprad, k. ú. Veľká v celosti. Predmetné parcely

sú zastavané stavbou žalovaného a sú zabudované do cestného telesa štátnej cesty T. Q. T. Poprad,
preložka cesty. Napriek tomu, že je vlastníkom predmetných pozemkov, nemôže ich užívať vzhľadom na
zastavanie stavbou žalovaného. Bezdôvodné obohatenie žiada vydať z dôvodu bezplatného užívania
pozemkov žalovaným, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Znaleckým posudkom (ďalej len „ZP“) Ing. Z.
A.T. bola stanovená hodnota nájmu predmetných pozemkov vo výške X XXX,- € za rok nájmu. Žalobou
si uplatnil žalobca vydať bezdôvodné obohatenie 2 roky spätne odo dňa podania žaloby, čo v zmysle
uvedeného znaleckého posudku predstavuje sumu XX XXX,- €. Písomným podaním zo dňa 25.10.2017

bola organizačná zložka žalovaného právnym zástupcom žalobcu vyzvaná k vydaniu bezdôvodného
obohatenia vo výške XX XXX,- €, na čo nereagovala.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal túto zamietnuť a uviedol, že Slovenská správa
ciest, ako majetkový správca v rámci zabezpečovania predmetu činnosti majetkovoprávne vysporadúva
pozemky, ktoré boli v minulosti zastavané cestami I. triedy, ale neboli majetkovoprávne vysporiadané,
a to formou uzatvárania kúpnych zmlúv podľa finančných možností, keďže ako rozpočtovej organizácii

sú mu predeľované finančné prostriedky ročne zo štátneho rozpočtu. V tomto smere aj opakovane
odpovedal žalobcovi. Zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k pristúpeniu uzatvorenia kúpnej zmluvy
so žalobcom, keďže finančné prostriedky z rozpočtu na tzv. staré stavby sú mu prideľované v
obmedzenom rozsahu. Pokiaľ sa žalobca domáha aj vydania bezdôvodného obohatenia za užívanieparcely č. KN - N. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, ešte v roku 1998 žalovaný vyporiadal túto
parcelu uzatvorením kúpnych zmlúv s vlastníkmi zapísanými na LV č. XXXX. Žiadal, aby žalobca
preukázal, ako nadobudol túto parcelu, od koho a za akú cenu. Ohľadom ďalších parciel žalovaný

súhlasil s ich majetkovoprávnym vyporiadaním uzavretím kúpnej zmluvy, je ale napojený na štátny
rozpočet a kúpne zmluvy môže uzatvárať v rozsahu, v akom sú mu pridelené finančné prostriedky.
So zaplatením nájomného nesúhlasí, nájomná zmluva uzavretá nebola a ide o trvalý záber pozemkov,
teda chýba hlavný atribút pre nájom, a to dočasné užívanie. Žalovaný pozemky žalobcu neužíva,
nepoberá z nich úžitky, len ich spravuje. Pri tejto činnosti nezískava, ani nikdy nezískaval žiaden

majetkový prospech ani titulom bezdôvodného obohatenia, ani inak. Poukázal na ustanovenie § 135c
Občianskeho zákonníka a uviedol, že v čase realizácie samotnej stavby cesty žalobca, ani jeho právni
predchodcovia neboli vlastníkom predmetných pozemkov. Za podstatné žalovaný považoval to, že v
katastrálnych územiach Mesta Poprad bolo rozhodnutiami Obvodného pozemkového úradu Poprad
z 13.9.2002 nariadené vykonávanie pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Pozemkové úpravy
sa týkajú priamo územia, kde sa nachádzajú pozemky žalobcu. Poukázal na ust. § 11 ods. 4 tohto
zákona, ako aj na ďalšie jeho ustanovenia, tiež na Vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva SR č.
38/2005 Z. z. a v tejto súvislosti na skutočnosť, že je preukázateľné, že pozemky žalobcu boli zastavané
pred24.6.1991,predzastavanímcestoutvoriliornúpôdu,apretojenamiesteposudzovaťformunáhrady

a vyrovnania v intenciách uvedených právnych predpisov. Aj z dôvodu, keďže pozemky spadajú do
obvodu pozemkových úprav, žalobcom predložený znalecký posudok nezodpovedá skutočnosti a nim
určená náhrada nezodpovedá skutočnej náhrade vo vyrovnaní, ktorá by žalobcovi mala prináležať.
Znalec nevzal do úvahy prebiehajúce pozemkové úpravy a na ocenenie použil nesprávny právny
predpis.

3. Žalobca zastúpený právnym zástupcom zaslal súdu k vyjadreniu žalovaného písomné vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že čo sa týka parcely KN-E č. XXXX/X, k. ú. Veľká vo vlastníctve žalobcu, tento
nemal žiadnu vedomosť o akomsi vyporiadaní tejto parcely formou kúpnych zmlúv s vlastníkmi a o
tejto skutočnosti sa dozvedel až od žalovaného. Predmetnú parcelu nadobudol v dobrej viere kúpnou

zmluvou za riadne uhradenú kúpnu cenu. V ďalšom poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka
o bezdôvodnom obohatení, na čl. 20 Ústavy SR, ako aj súvisiacu judikatúru a mal za to, že v danom
prípade ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného
bez právneho dôvodu. Žalovaný sa obohatil o majetkové prostriedky, ktoré by inak vynaložil, keby boli
vzájomné vzťahy medzi stranami upravené napr. nájomnou zmluvou alebo zmluvou o zriadení vecného

bremena. Zodpovednosť z bezdôvodného obohatenia je objektívneho charakteru a nevyžaduje sa pri jej
vzniku ani zavinenie, ani protiprávne konanie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Žalovaný
pri nadobudnutí vlastníctva k ceste mal zákonný prostriedok na to, aby vyporiadal práva k pozemku
vo vlastníctve žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov. Neinicioval však ani vyvlastňovacie konanie,
ani žiadne návrhy na usporiadanie vzťahov s vlastníkmi pozemkov. Nemožno tiež zohľadňovať kúpnu

cenu, za ktorú mal žalobca nadobudnúť nehnuteľnosť ako dôvod vylúčenia povinnosti žalovanému
vydať bezdôvodné obohatenie. Aj v prípade, ak by nadobudol nehnuteľnosť darovaním, povinnosť
žalovaného na vydanie plnenia z dôvodu bezplatného užívania pozemku stavbou cesty by vznikla.
Námietku, že cesta I/18 slúži na bezplatné uspokojovanie verejnej potreby nemožno vziať so úvahy,
nakoľko otázka nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez právneho

dôvodu (právneho titulu na riadne užívanie pozemku žalovaným), má nepochybne aj ústavnú relevanciu.
Žalovaný svojim konaním už po stavbe cestného telesa nesplnil základné povinnosti uložené mu v
stavebnom konaní, a to v tom smere, že nevyporiadal vlastnícke vzťahy k pozemkom pod zastavanými
cestnými telesami, dlhodobo a nečinne zneužíval stav v tom smere, že využíval predmetné cesty a
spravoval cesty, ktoré boli postavené na pozemkoch vo vlastníctve úplne iných tretích osôb. Odkaz

žalovaného na úpravu majetkovoprávnych vzťahov a majetkovoprávnej úpravy považuje žalobca za
irelevantný, pretože pozemkovoprávne úpravy sa týkajú úplne iného okruhu nehnuteľností a neviažu
sa na cestné teleso prvej triedy, pod ktorým sa nachádzajú pozemky vo vlastníctve žalobcu. Žalobca
zastúpený v konaní právnym zástupcom poukázal na podporu svojich tvrdení na množstvo judikatúry
všeobecných súdov, tiež na nálezy ústavného súdu.

4. Žalovaný sa tiež opätovne písomne vyjadril k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu, v ktorom zotrval
na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a svoje stanoviská podporil inými súdnymi rozhodnutiami sozdôraznením, že rozhodovacia prax, čo sa týka nárokov žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenie,
nie je jednoznačná.

5. V ďalšom konaní právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe a dôvodoch, ktoré uviedol.
Už vo vydanom stavebnom povolení žalovaného o vydanie cestného telesa bola žalovanému a
jeho právnym predchodcom uložená povinnosť vyporiadať majetkovoprávne pozemky. Skutočnosť,
že toto právni predchodcovia žalovaného nevykonali a takisto ani v súčasnom období to nevykonal
ani žalovaný, nemôže byť právne vykladaná v neprospech žalobcu na úkor jeho ústavných práv.

Predkladal ďalšie súdne rozhodnutia na podporu svojich tvrdení, dohody o urovnaní, nájomné zmluvy
alebo kúpne zmluvy z registra zmlúv. K znaleckým posudkom predkladaným žalovaným uviedol, že
boli spracované nesprávnou metodikou s použitím nesprávnych koeficientov, s použitím nesprávnych
podkladov. Podklady, ktoré žalovaný zrejme predkladal k ZP boli kúpne zmluvy z r. 2005, kde vtedy
používanécenynaprevodnehnuteľnostisúprednešnérozhodovanienepoužiteľné,pretožepodkladové
ceny, z ktorých vychádzali znalecké organizácie sú neakceptovateľné, použité až na hrane, v rozpore

s Trestným zákonom, pretože zavádzajú a činia posudky neférovými. Pre výpočet cien znalecké
organizácie používali hodnoty na m2 okolo XX,XX €. Žalobcom predložený ZP spracovaný Ing. Vierou
Spišiakovou uvádza reálne trhové hodnoty a aby túto skutočnosť potvrdili, doručili súdu 25 ks kúpnych
zmlúv, z ktorých je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní kúpnych zmlúv sa pohyboval na úrovni XX,-
€. - XXX,- €/m2 vo vzťahu k iným subjektom. Zároveň namietal nesprávnosť použitých koeficientov,

a to koeficient všeobecnej situácie, ktorý podľa názoru ich odborníkov bol použitý vo výške 1,25 a
mal byť použitý v 1,30, bol použitý nesprávny koeficient intenzity využitia na hodnotu 0,8 a nie 0,9,
bol použitý nesprávny koeficient funkčného využitia územia, kde znalci použili koeficient 1,10, pričom
hodnotakoeficientuvtýchtozónachsapoužíva1,25do2,0,bolpoužitýnesprávnykoeficientvybavenosti
infraštruktúrou, kde znalci použili hodnotu 0,95 namiesto reálnej 1,35. Predložil aj 7 ponúk realitných

kancelárii, ktoré stanovujú hodnotu pozemkov v danej oblasti pri predaji na hodnotu U. XX,- € do XXX €/
m2. Predmetné ZP predložené žalovaným boli metodicky vypracovávané pre úplne iný druh nakladania
s vlastníctvom, pretože v týchto boli len určované všeobecné ceny pozemkov pre prípadnú potrebu
uzatvorenia kúpnych zmlúv. Nespĺňajú ani atribúty novej platnej právnej úpravy, pretože neobsahujú
doložku podľa § 209 ods. 1 C.s.p., a preto na ne nie je možné nahliadať ako na ZP, ale ako na bežný

listinný dôkaz. Predložil súdu ďalšie 4 znalecké posudky, ktoré sa týkajú identických a susediacich
pozemkov, ako sú pozemky žalobcu, kde je určená jednak všeobecná hodnota týchto pozemkov, ako
aj hodnota nájmov. Prvým je ZP č. XX/XXXX znalca T.. Q., ktorý všeobecnú hodnotu pozemkov v
roku 2018 stanovil na sumu 98, 60 EUR/m2 a nájom od 5,88 do 5,98 EUR za m/2 na rok, ďalším
posudkom je posudok Ing. Boroša č.051/2019, ktorý všeobecnú hodnotu pozemkov stanovil na 99,39

EUR za m2 a hodnotu nájmu od 5,90 do 6,90 EUR za m2, znalecký posudok T.. K. č.15/2018 na
rok 2018 stanovil všeobecnú hodnotu na XXX,XX Eur a hodnotu nájmu od 5,90 do 6,50 EUR za m2,
znalecký posudok T.. K. č.171/2019, ktorý všeobecnú hodnotu pozemku stanovil za rok 2019 99,39
EUR a hodnota nájmu od 5,90 do 6,90 EUR na m2 na rok. Predložil tiež ZP č. XXX/XXXX, ktorý už
v roku 2011 stanovil hodnotu takýchto pozemkov na 74,23 EUR na m2 a hodnotu nájmu od 4,90 do

6,50 EUR. Tento ZP bol vypracovaný v inom súdnom konaní ako kontrolný ZP, pričom išlo o súdom
nariadené znalecké dokazovanie. Išlo o ceny na rok 2009. Čo sa týka nesprávnosti ZP vypracovaného
Ústavom súdneho inžinierstva, podrobne sa žalobca zastúpený právnym zástupcom k nemu vyjadril,
uviedol vady tohto posudku, uvádzajú sa v ňom nepravdivé a klamlivé konštatovania, napríklad v
súvislosti s tým, že sa pod pozemkami nenachádzajú inžinierske siete a pod.. Žalovanou stranou

predložený ďalší ZP je účelový, je vytrhnutý z kontextu, jeho predmetnom je oceňovanie parciel, ktoré
sa nachádzajú v okrajovej časti mesta Poprad v k.ú. Matejovce. Predložil aj ďalší ZP T.. A., kde tá istá
znalkyňa určila všeobecnú hodnotu pozemkov opätovne v centre mesta, teda tam, kde sa nachádzajú
aj pozemky jeho klienta za rok 2019 vo výške 91,65 EUR a cenu nájmu od 5,10,- € do 5,52 €/
m2/rok. Samozrejme cena pozemku aj cena nájmu nie sú rovnaké v okrajových častiach mesta a v

centre mesta. Sú to rozdielne cenové pásma. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu zhrnul, že
bolo nesporne preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemkov, ktoré užíva žalovaný bez vyporiadania,
bez úhrady akýchkoľvek nákladov spojených s užívaním svojich stavieb. Žalobca vyzval žalovaného
viac krát na vyporiadanie vlastníckych alebo nájomných vzťahov, žalovaný napriek opakovaným výzvam
neuzavrel ani nájomnú, ani kúpnu zmluvu, preto žalobca v zmysle platnej právnej úpravy uplatnil nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výšku vyčíslil vo výške priemerného nájmu, ktorý by
žalovaný zaplatil, keby vlastníctvo žalobcu užíval seriózne. Výška nájmu bola stanovená ZP Ing. A.
vo výške X.XXX,-- €/rok. Bezdôvodné obohatenie je uplatňované za dva roky pred podaním žaloby.
Poukázal na výsluch znalca, ako aj na ďalšie dôkazy, ktoré sú doložené do súdneho spisu, a to súborďalších 7 ZP, 27 ks kúpnych zmlúv vo veľkej časti uzavretých aj so žalovaným, 10 ks nájomných zmlúv
s Mestom Poprad a zo všetkých predložených dôkazov a dokladov je preukázaná dôvodnosť výšky
výpočtu bezdôvodného obohatenia.

6. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v priebehu konania trvala na písomných vyjadreniach. Mala
za to, že pre spor je podstatné, že v k. ú. Poprad, aj k. ú. Veľká začali pozemkové úpravy v
zmysle zákona 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. Tento zákon v § 11 vyslovene hovorí, že
pozemky zastavané cestami pred 24.6.1991 sú vyňaté z pozemkových úprav, keďže tento zákon
rieši len úpravy poľnohospodárskej pôdy, ale zároveň tento zákon stanovuje formu náhrady pre

pozemky zastavané pred 24.6.1991, ktoré nespadajú pod pozemkové úpravy. Uviedla, že znalecké
posudky predkladané žalobcom stanovujú neúmerne vysokú hodnotu, z ktorej je vypočítavaná výška
bezdôvodného obohatenia, preto žalovaný požiadal nezávislú znaleckú organizáciu Ústav súdneho
inžinierstva v Žiline (ďalej len ÚSI“) o vyhotovenie znaleckých posudkov, ktoré by stanovili všeobecnú
hodnotu pozemkov (ďalej len „VHP“) zastavaných starými cestami v k. ú. Poprad, k. ú. Veľká. Z jeho
záverov vyšlo, že VHP stanovená ZP podľa znalkyne T.. A. je značne nadhodnotená. Podľa žalobcom

predloženého ZP T.. A. všeobecná hodnota (ďalej len „VH“) za m2 bola 84,62 eur/m2. Podľa ZP
vypracovaných ÚSI VHP, ktoré sú predmetom sporu bola 47,48 €/m2. Z uvedeného je nepochybné,
že VH pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia, čoby nájomného, je nadsadená a účelová. Na
potvrdenie toho predložila súdu iný ZP pod č. X/XXXX vyhotovený takisto T.. A., predmetom ohodnotenia
kde bol pozemok v Poprade pod štátnou cestou I/66, ale vo vlastníctve štátu a v majetkovej správe

Slovenskej správy ciest. V tomto prípade ale žalovaný tu má byť na strane prenajímateľa, resp.
povinného z vecného bremena, teda bude sa nakladať s majetkom štátu. V tomto ZP je stanovená
ako VH, tak aj hodnota nájmu, aj hodnota tiarch, teda vecného bremena. Podstatné je, že v ZP, ktorý
predložil žalobca znalkyňa pri VH 84,38 €/m2 vypočítala nájomné z parcely č. 2580/2 vo výške 5,693
€/ m2, z parcely č. 1427/1 vo výške 5,061 €/m2, z parcely č. XXXX/X vo výške 5,061 €/m2, z parcely

č. XXXX/X vo výške 5,047 €/m2. V ZP, ktorý zástupkyňa žalovaného predložila pod č. 3/2018 na
strane 11 tá istá znalkyňa stanovila VHP na 41,95 €/m2 a nájom 2,845 €/m2. Podporne predložila ešte
iný ZP pod č. 444/2018 vyhotovený znalcom T.. J. na stanovenie základnej všeobecnej hodnoty, kde
žalovaný takisto vystupuje ako vlastník pozemkov, ktoré majú byť odpredané a kde VHP pod cestou vo
vlastníctve štátu - žalovaného znalec stanovil 49,30 €/m2. Ide o pozemky v intraviláne mesta Poprad,

o zastavené pozemky, ktoré tvoria súčasť komunikácie I/66. Žalobca pozemky nadobudol v r. 2013 -
2017, teda niekoľko desiatok rokov po tom, ako boli zastavané. Pracuje v sfére realitnej kancelárie ako
geodet, vedel alebo mohol vedieť že si kupuje pozemky zastavené cestou, a teda že bude obmedzený
v užívaní, preto treba skúmať aj to, či konanie žalobcu nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §
3 Občianskeho zákonníka. Je pravdou, že SSC vysporadúva pozemky zastavané cestami, ale nemôže

skĺbiť financie pridelené napr. na novú stavbu s finančnými prostriedkami určenými na tzv. staré stavby.
Je pravdou, že v minulosti vo väčšom množstve vyporadúvali staré stavby, ale bolo prideľované viac
finančných prostriedkov, cenové predpisy boli diametrálne odlišné, ceny boli nižšie, mohli vyporiadať
väčšie množstvo pozemkov. Čo sa týka nájmu, každý prípad je iný, predložené dohody o urovnaní a
zmluvy sa netýkali organizačnej zložky v Košiciach, preto nevedela posúdiť, či ide o staré stavby, alebo

aký konkrétny prípad sa rieši. Žalovaný podal podnet na MS SR na preskúmanie objektívnosti ZP
Ing. A., ktorý v konaní predložil žalobca. K predloženým kúpnym zmluvám splnomocnená zástupkyňa
žalovaného uviedla, že ani jedna z predložených kúpnych zmlúv časovo ani približne nekorešponduje s
obdobím, za ktoré si žalobca uplatňuje nároky. Predložené kúpne zmluvy sú z r. 1999 - 2011, žalobca
si uplatňuje spätne dva roky dozadu od r. 2018. Tieto zmluvy sú z obdobia 2010 - 2011, kedy žalovaný

disponovalfinančnýmiprostriedkami,šlovšakvždyouzatvoreniekúpnychzmlúvanienájomnýchzmlúv.
TožežalovanývtomčaseakceptovalkúpnucenupodľaZP,ktorýpredložilipredávajúci,svedčílenotom,
že žalovaný mal záujem vyporiadať sa s vlastníkmi, a to formou trvalého a definitívneho usporiadania
vlastníckych vzťahov. Ku kúpnej zmluve č. 8, uviedla, že tu bola kúpna cena dojednaná v takej výške
cca 80 €/m2, pretože aj žalovaný bol nútený kupovať pozemky pod cestami za obdobnú cenu a len

sa opiera o skúsenosti, že keď je nútený kupovať pozemky za tak vysokú cenu, je spravodlivé, že
aj pri odpredaji svojich pozemkov bude postupovať rovnako. Kúpne zmluvy pod č. 9 - 26 sú všetky
spred roku 2010, odkedy platí pre žalovaného povinnosť zverejňovať zmluvy v centrálnom registri
zmlúv. Spochybnila zákonnosť získania týchto zmlúv, pretože ide o neverejné listiny, ktoré verejnosti
nie sú prístupné, a to zo zbierky listín vedenej v katastri nehnuteľností. Pod položkou 10 - 17 kúpnych

zmlúv kupujúci bol NDS, táto pozemky kupovala nezaťažené, nezastavené, len určené na výstavbu
diaľnic, tzn. na zelenej lúke, na budúcu pripravovanú stavbu diaľnice a nie ako je to v prípade tohto
súdneho sporu, kde ide o pozemky zastavené v minulosti cestami. Kúpne zmluvy pod položkou 18 - 22,
účastníkmi zmlúv boli podnikateľské subjekty, resp. fyzické osoby a predmetom zmluvy jednoznačneneboli pozemky pod cestami. Kúpne zmluvy pod položkou 23 - 26 sú tak starého dáta z r. 2007, že
podľa jej názoru sú pre tento spor irelevantné, neaktuálne. Naopak, kúpne zmluvy, za ktoré žalobca
nadobudol predmetné pozemky by určite objektívnejšie poukázali na aktuálne ceny. Už len z kúpnej

zmluvy uzatvorenej v r. 2013, ktorou žalobca preukazuje ako nadobudol vlastníctvo k parcele č. XXXX/
X, jednoduchým výpočtom zistíme, že ak za 894,- m2 zaplatil X.XXX,XX €, tak za m2 zaplatil 10,- €. K
predloženým ponukám realitných kancelárií uviedla, že žiadna z predloženej ponuky neponúka pozemky
znehodnotené zastavaným cestným telesom. V záverečnej reči zhrnula, že čo sa týka vyporiadania
pozemkov v minulosti, tieto nebolo možné vysporiadať právnym predchodcom žalovaného, pretože

vlastníctva v čase výstavby cesty neboli jasné, neboli jasní ani vlastníci pozemkov v čase výstavby
cesty. V roku 1993 vstúpil do platnosti zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, ktorý v § 20
hovoril, že vyporiadanie vlastníckych práv k pozemkom zastavaným stavbami vo vlastníctve štátu upraví
osobitný predpis. To znamená, že vlastne žalovaný ani v tom čase nedokázal vysporadúvať pozemky
pod stavbami v jeho vlastníctve, pretože mala byť nová právna úprava. Žiaľ v zák. č. 374/1996 Z. z., ktorý
novelizoval zákon č. 278/1993 Z. z. § 20 bol vypustený a k žiadnej osobitnej úprave nedošlo. Následne

žalovaný postupne vysporadúval pozemky pod cestami podľa finančných možností pridelených zo
štátneho rozpočtu. Z pozemkov, z ktorých sa žalobca domáha finančnej náhrady ako bezdôvodného
obohatenia, parc. č. KN-E XXXX/X, k. ú. Veľká, bola žalovaným odkúpená od vlastníkov zapísaných
na LV č. 1924, a to ešte v roku 1998. Zo strany žalovaného nedochádza k bezdôvodnému obohateniu,
je povinný spravovať komunikáciu zo zákona. Žalobca nadobudol predmetné pozemky v čase, kedy

boli zastavané komunikáciami, ktoré spravuje žalovaný, a že bolo mu známe, aké pozemky a s akým
obmedzením nadobúda. Ide o trvalý záber a žalobca mal možnosť žalobou domáhať sa usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemku inou formou, ktorú upravuje Občiansky zákonník v § 135c.
Nepopierala vlastnícke práva žalobcu, ani jeho nárok na usporiadanie vlastníctva. Namietala spôsob,
akým sa domáha svojich práv.

7. Žalobca na pojednávaniach uviedol, že nevie pochopiť prečo nepristupuje protistrana k uzatváraniu
nájomných zmlúv, keď všetky obdobné štátne inštitúcie bežne riešia nevyporiadané majetkovoprávne
záležitosti. Nie je pravdivé, že nemohli vyporiadať majetkové záležitosti v minulosti s tým, že majitelia boli
neznámi. Vlastníctvo bolo zapísané v pozemkovej knihe, organizácia mohla vlastníka vypátrať, uzavrieť
s ním zmluvu, príp. aj pozemok vyvlastniť. V minulosti mala protistrana peniaze na vykúpenie pozemkov

pod cestami a v súčasnosti tieto prostriedky nemá, nevie si to vysvetliť. Uviedol, že aj minulého roku,
aj toho roku vykúpili pozemky a v jeho prípade peniaze nie sú. Pýtal sa, či má organizácia poradovník
vyporiadania pozemkov, či ho môže predložiť, chcel by vedieť v akom poradí je napríklad on, ak takýto
harmonogram existuje. Nechápal pojem dobré mravy. Žijeme v trhovom hospodárstve, on môže odkúpiť
od hocikoho pozemok, pokiaľ ho druhá strana chce predať, nie je v tom žiadna zákonná prekážka. K

parcele, ktorá mala byť majetkovo vysporiadaná už v minulosti uviedol, že on tento pozemok kúpil ako
čistý, bez ťarchy, v dobrej viere, že je v dobrej viere vlastníctvom predávajúcej.
8. Znalkyňa Ing. Z. A. trvala na záveroch svojich znaleckých posudkov. Po nahliadnutí do ZP č. 4/2017,
trvala na správnosti tam uvedeného koeficientu intenzity využitia 0,95, tiež koeficientu obchodnej a
priemyselnej polohy v hodnote 1,50, ako aj koeficientu povyšujúcich faktorov, kde sú pozemky určené

ako pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu v hodnote 2,40. Pri poslednom uviedla, že je to
koeficient,ktorýmsamôžeupravovaťajcenaaktuálnepodľaekonomickejsituácie.Trvalaajnauvedenej
v posudku všeobecnej cene pozemku, kde bola stanovená jednotková hodnota pozemku na 84,62 €/
m2. V danom čase to bol správny koeficient. Samozrejme je rozdiel, či ide o stavebný pozemok, alebo
pozemné komunikácie. Ak by išlo o stavebný pozemok, bola by tam vedená vyššia hodnota. Je to taká

stredná hodnota, nie najvyššia. Za správny rovnako považovala výpočet rekapitulácie nájmu v danom
čase a mieste. Výpočet ceny nájmu vychádza zo všeobecnej hodnoty, ak tá je vypočítaná na základe
vstupných koeficientov, ktoré sú dané. Po nahliadnutí do ňou vypracovaného ZP č. X/XXXX, považovala
za správny koeficient intenzity využitia v hodnote 1,10. Uviedla, že každý koeficient má určité limity
odrážajúce ekonomickú situáciu, a keď sa hýbe pri vypracovaní ZP v rámci týchto limitov, je to správne

a zákonné. Medzi rokmi 2017 a 2019 došlo k zmene vyhlášky, zmenili sa jednotlivé vzťahy a koeficient
obchodnej a priemyselnej polohy sa menil na koeficient funkčného využitia územia, čo znamená, že
ten sa odvíja od územného plánu. Samozrejme za správnu považovala aj jednotkovú hodnotu pozemku
určená sumou 91,65 eur za 1 m2. Tieto ceny sa vyvíjajú lineárnym spôsobom a v priebehu rokov
sa menia, odrážajú trh. Ona je znalkyňou z Popradu, teda pozná miestne pomery a veľmi dôležité je

aj to, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza, ceny sú potom veľmi odlišné. Tu sa práve využíva
metóda polohovej diferenciácie. Pri ohodnocovaní ceny pozemkov prihliadala aj na skutočnosť, že tieto
pozemky už boli v minulosti zastavané líniovou stavbou. Treba brať do úvahy aj skutočnosť, či tieto
pozemky sú vyporiadané, ak nie sú vyporiadané, treba ich vyporiadať. Cena by sa mala odvíjať odcien, ktoré sa v danom mieste a čase pohybujú. Na otázku splnomocnenej zástupkyne žalovaného s
poukazom na ZP č. 3 z roku 2018, kde išlo tiež o pozemky pod cestou I. triedy a na strane 11 je úplné iná
oveľa nižšia všeobecná hodnota pozemku, teda ako je možný takýto diametrálny rozdiel v ohodnotení

pozemkov, znalkyňa uviedla, že tieto pozemky sa nachádzajú v k. ú. Matejovce, teda úplne na okraji
mesta, je tam priemyselný park, benzínová pumpa, čiže sa tam v podstate nič nenachádza. Pozemky,
ktoré ohodnocovala pre potreby tohto konania sa nachádzajú v centre mesta, kde je infraštruktúra. Je
to vyslovene o polohe pozemku kde sa nachádza. Znalkyňa nevylúčila, že dnes by bola cena pozemku
iná, okolo XX,- €, lebo aj územný plán sa mení, avšak v podstate to, čo bolo potrebné zohľadniť v čase

vypracovania ZP, aj zohľadnené bolo. V tomto časovom období tam už môže byť niečo iné. Koeficient
funkčnéhovyužitiapozemkusamôžemeniť.Arovnakokoeficientpovyšujúcichfaktorovbymožnozvolila
v inej výške, vyššej. Určite s týmto územím sa niečo robiť bude.

9. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení zástupcov strán sporu, z výpovede žalobcu,
z listov vlastníctva, zo Znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalkyňou T.. Z. A., z výzvy

žalobcu adresovanej žalovanému na uzavretie nájomnej zmluvy z 20.3.2017, z opätovnej výzvy zo
dňa 23.6.2017, zo žiadosti o majetkovoprávne vyporiadanie parciel zo dňa 12.2.2017, z výzvy na
vydanie bezdôvodného obohatenia z 25.10.2017, z odpovedí žalovaného na výzvy a žiadosť, z
Rozhodnutia Ministerstva vnútra a životného prostredia SSR zo 7.11.1989, z kúpnych zmlúv uzavretých
medzi žalovaným ako kupujúcim a rôznymi fyzickými osobami ako predávajúcimi, z nájomných zmlúv,

z predložených znaleckých posudkov, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd za to,
že rozsiahle dokazovanie vykonané v priebehu konania je dostatočne postačujúce pre meritórne
rozhodnutie vo veci, preukazuje opodstatnenosť podanej žaloby, a preto ďalšie návrhy na doplnenie
žalovanou stranou po viac ako 2 a pol ročnom trvaní sporu zamietol.

10. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd

za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.
11. Podľa § 3d ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) diaľnice

a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak
osobitný predpis 2a) neustanovuje inak. Diaľnice a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je
Slovenskárepublikanazákladekoncesnejzmluvypodľaosobitnéhopredpisu2cba)(ďalejlen"koncesné
cesty"), sú vo vlastníctve štátu.
Podľa § 3d ods. 5 písm. b) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) správu

pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov
cez colné priestory - právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom.
12. Podľa čl. 20 Ústavy SR č.460/1992 Zb. každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu
13. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje

sa im rovnaká právna ochrana.

14. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom

15. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Podľa článku 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku každé ustanovenie tohto zákona je potrebné

vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred
zákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdnehodvoraEurópskejúnie,atostrvalým
zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.Podľa článku 3 ods. 2 Civilného sporového poriadku výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je
v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona

proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

17. Podľa článku 5 Civilného sporového poriadku zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd
môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom
zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva,

alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
18. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom parciel - pozemkov reg. KN - E, a to parc. č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 656 m2, zapísaná na LV č. XXXX, okres Poprad, Obec a k.
ú. Poprad v celosti, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 855 m2 (pri tejto parcele žalovaný namietal,
že ju kúpil od predchádzajúcich vlastníkov), zapísaná na LV č. XXXX, okres Poprad, Obec Poprad, k.
ú. Veľká v celosti, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 115 m2, zapísaná na LV č. XXXX, okres

Poprad, Obec Poprad, k. ú. Veľká v celosti a parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 114 m2, zapísaná
na LV č. XXXX, okres Poprad, Obec Poprad, k. ú. Veľká v celosti. Predmetné parcely sú zastavané
stavboužalovanéhoasúzabudovanédocestnéhotelesaštátnejcestyI/66aI/18Poprad,preložkacesty.
Napriek tomu, že je vlastníkom predmetných pozemkov, nemôže ich užívať vzhľadom na zastavanie
stavbou žalovaného. Ak žalovaný tvrdí, že právne riešenie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným by

malo vychádzať z aplikácie ust. § 135c Občianskeho zákonníka a vyriešiť problematiku stavby na
cudzom pozemku, je potrebné konštatovať, že takúto námietku nemožno akceptovať. Je skutočne len
na vlastníkovi pozemku, akým spôsobom bude riešiť svoje nároky vyplývajúce z vlastníckeho práva k
pozemku, pričom okolnosť, že požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia rovnajúceho sa trhovému
nájomnému, ktoré by inak bolo potrebné zaplatiť, ak by bola uzavretá nájomná zmluva, je právom

žalobcu ako vlastníka pozemku. Do budúcna iné riešenie samozrejme vylúčené nie je, hlavne ak
žalovaný vyvinie iniciatívu k odkúpeniu predmetných parciel. Je nesporné, že vlastnícke právo žalobcu
je obmedzované tým, že cez jeho pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve prechádza cestná komunikácia,
ktorá je v správe žalovaného, a preto má súd za to, že žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré je vlastne nájomným za užívanie vlastníctva žalobcu je opodstatnená a potrebné bolo zaoberať

sa predovšetkým tým, aká výška prináleží žalobcovi z titulu nájomného za predmetné pozemky, či suma
požadovaného bezdôvodného obohatenia je zákonná, spravodlivá, či odzrkadľuje trhové ceny v danom
mieste a čase. Odkaz žalovaného na úpravu majetkovoprávnych vzťahov a majetkovoprávnej úpravy
je irelevantný, pretože pozemkovoprávne úpravy sa týkajú iného okruhu nehnuteľností a neviažu sa na
cestné teleso prvej triedy, pod ktorým sa nachádzajú pozemky vo vlastníctve žalobcu. Znalkyňa Ing. A.T.

v ZP č.X/XXXX zohľadnila skutočnosť, že na pozemkoch žalobcu sa nachádza cestná komunikácia, ako
uviedla aj vo svojej výpovedi, keby išlo o stavebné pozemky (hoci sa na nich stavba cesty nachádza),
bola by ich hodnota vyššia hodnota.
19. Obrana žalovaného, že nemohol pristúpiť k majetkovoprávnemu vyporiadaniu pre nedostatok
pridelených finančných prostriedkov, že k uzavretiu kúpnych zmlúv môže pristúpiť až vtedy, keď mu budú

na tento účel pridelené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, keďže je rozpočtovou organizáciou a
nemôže sa zaväzovať v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte
na bežný rozpočtový rok nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý ako vlastník predmetných nehnuteľností
je obmedzovaný, resp. vylúčený z realizácie svojho vlastníckeho práva, a to bez akejkoľvek náhrady, čo
je nepochybne aj v rozpore s dobrými mravmi. Naopak konanie žalobcu, že nadobudol vlastnícke právo

k pozemkom s vedomím, že sú zastavané, určite nie v rozpore s dobrými mravmi, tu treba poukázať
napr. na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2858/2013, v zmysle ktorého je zrejmé, že nadobudnutie
pozemkov s týmto vedomím, teda že je zastavaný, je plne na zvážení nadobúdateľa takýchto pozemkov
a len samotná okolnosť, že sa následne domáha ochrany svojho vlastníckeho práva nemravnosť
výkonu jeho vlastníckeho práva nezakladá. Podporne aj v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 5Co/830/2014 sa uvádza: „Kúpa a následný predaj nehnuteľností za vyššiu cenu oproti pôvodnej
kúpnej cene je v súčasných podmienkach trhového mechanizmu a nastavenia spoločenských vzťahov,
spoločensky akceptovateľným konaním, bežnou praxou a nemožno ho hodnotiť, že je v rozpore s
dobrými mravmi.“
20. Pokiaľ ide o parcelu č. parcely KN-E č. XXXX/X, k. ú. Veľká zapísanú na LV č. 3855 o výmere 855

m2, žalobca nemal vedomosť o akomsi vyporiadaní tejto parcely formou kúpnych zmlúv s pôvodným
vlastníkmi (na predmetných kúpnych zmluvách sú ako predávajúci uvedení K. Š., Ing. O. P., M. Č., M. Š.
aJ.Š.aparcelaXXXX/XzapísanávtedynaLVXXXXmározlohu490m2)otejtoskutočnostisadozvedel
až od žalovaného. Predmetnú parcelu nadobudol v dobrej viere kúpnou zmluvou za riadne uhradenúkúpnu cenu. Opak v konaní preukázaný nebol. Titul nadobudnutia v zmysle uvedeného listu vlastníctva
je kúpna zmluva V XXXX/XX, vklad povolený dňa 17.12.2013 a Protokol o oprave chyby X XX/XXXX/ML
zo dňa 27.3.2014. Či došlo k nejakej chybe v katastrálnom operáte súd nemá vedomosť, ale keby aj bolo

pravdou, že vlastníkom tejto parcely nebol ten, od koho ju kúpil žalobca kúpnou zmluvou V XXXX/XX,
vklad ktorej bol povolený dňa 17.12.2013, jeho nedobromyseľnosť pri kúpe v konaní nebola preukázaná,
vlastne ani tvrdená. Podľa nálezu ÚS SR zo dňa 16.03.2016 so sp. zn. I ÚS 549/2015: „Ochranu
vlastníckeho práva sú súdy povinné poskytovať aj dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí odvodzujú
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý

by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v
demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo
plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než
koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť
na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie

základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má
niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom
správnom (katastrálnom) konaní. Súd má za to, že v tomto prípade je nutné poskytnúť vyššiu ochranu
dobromyseľnému nadobúdateľovi, žalobcovi, ktorý, ako aj sám uviedol, že k nejakému vyporiadaniu tejto

parcely malo dôjsť v minulosti vôbec nevedel, dozvedel sa to až v konaní od žalovaného.
21. Pri určení ceny nájmu súd vychádzal zo znaleckého posudku č.4/2017 Ing. Z. A., ktorý v danom
mieste a čase bol podľa názoru súdu s poukazom na vykonané dokazovanie vypracovaný správne.
Znalkyňa pri výpovedi na súdnom pojednávaní trvala na tomto posudku a vysvetlila, z čoho pri jeho
vypracovaní vychádzala, aj prečo použila koeficienty, aké použila v rozhodnom období, teda keď

posudok vypracovala. Rovnako sa vyjadrila k iným posudkom, kde ohodnotenia pozemkov boli iné,
nižšie, s tým, že závisí od polohy pozemku, jeho využiteľnosti, atď.. Súd nemal dôvod neuveriť správnosti
predmetného ZP zvlášť za situácie, keď mal k dispozícii 4 znalecké posudky, ktoré sa týkajú identických
a susediacich pozemkov, ako sú pozemky žalobcu, kde je určená jednak všeobecná hodnota týchto
pozemkov, ako aj hodnota nájmov. Prvým je ZP č. XX/XXXX znalca Ing. Q., ktorý všeobecnú hodnotu

pozemkov v roku 2018 stanovil na sumu 98, 60 EUR/m2 a nájom od 5,88 € do 5,98 €/ m2/ rok, ďalším
posudkom je ZP T.. K. č. XXX/XXXX, ktorý všeobecnú hodnotu pozemkov stanovil na 99,39 €/m2 a
hodnotu nájmu od 5,90 € do 6,90 €/ m2, ZP Ing. Brejčáka č.15/2018 na rok 2018 stanovil všeobecnú
hodnotu na 109,38 € a hodnotu nájmu od 5,90 do 6,50 €/ m2, znalecký posudok Ing. Boroša č.171/2019,
ktorý všeobecnú hodnotu pozemku stanovil za rok 2019 vo výške 99,39 € a hodnota nájmu od 5,90 €

do 6,90 € /m2/rok. Žalobca predložil aj ZP č. 120/2011, ktorý už v roku 2011 stanovil hodnotu takýchto
pozemkov na 74,23 €/ m2 a hodnotu nájmu od 4,90 € do 6,50 €. Tento ZP bol vypracovaný v inom
súdnom konaní ako kontrolný ZP, pričom išlo o súdom nariadené znalecké dokazovanie a išlo o ceny
na rok 2009.Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd pri rozhodovaní o žalobe vychádzal práve zo
znaleckého posudku T.. A., nie z iných posudkov znalcov, či znaleckej organizácie, ktoré žalovaná strana

predložila, naviac sa jedná o znalkyňu dobre poznajúcu aj miestne pomery, keďže je to znalkyňa z
Popradu. Tiež z Oznámenia výsledku dohľadu Ministerstvom spravodlivosti SR zo dňa 26.8.2019 (na
podnet žalovaného) vyplýva, že dôvod rozdielnosti ZP T.. A. a ZP ÚSI súvisí hlavne z rozdielnosti právnej
úpravy účinnej v čase vypracovania ZP a v časti týkajúcej sa znaleckej činnosti Ing. Z. A. (ZP č. 4/2017)
bol podnet odložený bez možnosti podať opravný prostriedok.

22. Žalovaný po nadobudnutí vlastníctva k ceste mal zákonný prostriedok na to, aby vyporiadal práva k
pozemku vo vlastníctve žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov. Neinicioval však ani vyvlastňovacie
konania,anižiadnenávrhynausporiadanievzťahov svlastníkmipozemkov.Námietkužalovaného,že
cestaslúžinabezplatnéuspokojovanieverejnejpotrebynemožnovziaťdoúvahy,nakoľkootázkanároku
na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez právneho dôvodu (právneho

titulu na riadne užívanie pozemku), má nepochybne aj ústavnú relevanciu (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR).
Je nepochybné, že realizáciou stavby cestného telesa došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu,
resp. jeho právnych predchodcov. Je tiež nepochybné, že pri obmedzení vlastníctva nedochádza k
zmene osôb vlastníka, dôjde len k zásahu do rozsahu oprávnení vyplývajúcich z obsahu ústavou
zaručených práv vlastniť majetok Žalovaný ako vlastník stavby je obohatený o čiastku, ktorý by žalobca

ako vlastník pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou.
23. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo Občiansky
zákonník v ust. § 123. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.Oprávnenie s vecou nakladať je veľmi široké. Predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt
iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi
úkonmi, najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi, napr. závetom. Vlastník teda môže za

odplatu prenechať vec do užívania inému.
24. Ak niekto užíva cudziu vec bez toho, aby mal k tomu zákonný dôvod, vzniká na jeho strane
bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah toho,
kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným
obohatením podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je majetkový prospech získaní plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie vzniká
nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak
sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo pri riadnom chode udalostí. Za takýto
riadny chod udalostí je potrebné považovať aj užívanie nehnuteľnosti za odplatu na základe riadne
uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, je namieste vyžadovať od subjektu užívajúceho

nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej
cene obvyklého nájomného. Možnosť vydania bezdôvodného obohatenia nie je viazaná iba na osoby
pôvodných vlastníkov, ale vzťahuje sa i na ich právnych nástupcov a trvá až do momentu kedy dôjde k
odstráneniu stavu bezprávneho užívania nehnuteľnosti.
25. Žalobca ako vlastník pozemkov reg. C. - N., a to parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 656 m2, zapísaná na LV č. XXXX, okres Poprad, Obec a k. ú. Poprad v celosti, parc. č. XXXX/X -
orná pôda o výmere 855 m2, zapísaná na LV č. XXXX, okres Poprad, Obec Poprad, k. ú. Veľká v celosti,
parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 115 m2, zapísaná na LV č. XXXX, okres Poprad, Obec Poprad,
k. ú. Veľká v celosti a parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 114 m2, zapísaná na LV č. XXXX, okres
Poprad, Obec Poprad, k. ú. Veľká v celosti, ktoré sú zastavané (je na nich situovaná cesta I. triedy) má

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní jeho pozemkov, na ktorých bola
bez právneho dôvodu postavená cesta I. triedy, žalovaný mal pred jej výstavbou vyporiadať majetkové
vzťahy k pozemkom. Žalovaný ako vlastník tejto cesty sa užívaním pozemkov, na ktorých sa stavba
cesty nachádza, obohatil plnením bez právneho dôvodu. Len samotný fakt, že ide o využívanie pozemku
„pre všetkých“, teda na verejnoprospešný účel, nemôže vlastníka ukrátiť. K tvrdeniam žalovaného, že

žalobca vedel, aj ako podnikajúci v oblasti nehnuteľností, že kupuje pozemky zastavané štátnou cestou,
súd uvádza, že ide o rovinu súkromného práva a konanie žalobcu (kupovanie pozemkov zastavaných
stavbami) nie je zákonom zakázané (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, každý môže konať čo nie je zákonom
zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá).
26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

27.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.1CSP,§262ods.1,2CSP.Žalobcamalvtomto
konaní plný úspech, má teda nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %.O
výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,

aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).