Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 30, 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4P/141/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201643
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8220201643.1

Uznesenie

OkresnýsúdBardejovsudcomJUDr.SlavomíromIvaneckýmvprávnejvecistarostlivostisúduomaloleté
O. N., R.. XX.XX.XXXX O. K. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. J. R. H. XXX, V. N., Č. W., detí rodičov D. N.J.,
R.. XX.XX.XXXX, T. K. D., T. Č. Ú. J. - Š., D. X, XXX XX J. - Š. O. X. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. J. R.
H. XXX, V. N., Č. W., o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc na konanie a konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 21.9.2020, sa navrhovateľ ako otec maloletých
domáha, aby mu súd znížil výživné na maloletých O. N., R.. XX.X.XXXX O. K. N., R.. XX.X.XXXX, ktoré
žijú s matkou na adrese R. H. XXX, V. N., Č. W.. Súd z pripojeného trestného spisu 2T 52/2019 zistil,

že rozsudkom Okresního soudu v Přerove 0Nc 78/2013 - 41 zo dňa 7.6.2013 boli maloleté O. O. K. N.
zverené do osobnej starostlivosti matke, navrhovateľ ako ich otec bol zaviazaný prispievať na výživu
maloletej O. mesačnou sumou vo výške 2.000 Kč a na výživu maloletej K. mesačnou sumou vo výške
2.000,- Kč, od 1.1.2013 do budúcna. Súd rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od 1.1.2013 do
30.6.2013 v celkovej výške 12.000 Kč pre maloletú O. a 12.000 Kč pre maloletú K. vo výške 12.000,-
Kč, na zaplatenie ktorej určil otcovi lehotu 3 mesiacov od doručenia rozsudku. Obe maloleté deti, ako

aj ich matka sú štátnymi občanmi Českej republiky a žijú minimálne od roku 2013 doteraz na území
Českej republiky.

2. Podľa bodov 2, 5, 6, 7, 9 Rozhodnutia Rady z 30. novembra 2009 o uzavretí Haagskeho protokolu
z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom (ďalej
v texte len Rozhodnutie rady č. 2009/941/ES) V nariadení Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008

o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej
povinnosti sa stanovuje, že rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť sa určuje v súlade s Haagskym
protokolom z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť (ďalej len „protokol“)
v členských štátoch viazaných týmto protokolom. Spoločenstvo má výlučnú právomoc vo všetkých
záležitostiach, ktoré sa riadia protokolom. Tým nie je dotknuté postavenie členských štátov, ktoré nie sú
viazané týmto rozhodnutím ani nepodliehajú jeho uplatňovaniu, ako sa uvádza v odôvodneniach 11 a

12. Spoločenstvo by preto malo schváliť protokol. Protokol by sa mal uplatňovať medzi členskými štátmi
najneskôr od 18. júna 2011, t. j. odo dňa uplatňovania nariadenia (ES) č. 4/2009. Pravidlá protokolu by
mali určovať rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť, ak sa má rozhodnutie o tejto povinnosti uznať a
vykonať podľa pravidiel týkajúcich sa zrušenia doložky vykonateľnosti stanovených v nariadení (ES) č.
4/2009. S cieľom zabezpečiť, aby sa v Spoločenstve uplatňovali rovnaké kolízne normy pre pohľadávky
na výživné týkajúce sa obdobia pred nadobudnutím platnosti alebo predbežným vykonávaním protokolu,

ako aj po ňom v Spoločenstve, pravidlá protokolu by sa bez ohľadu na jeho článok 22 mali vzťahovaťaj na pohľadávky týkajúce sa obdobia pred touto udalosťou. Na tento účel by sa pri uzavretí protokolu
malo vydať jednostranné vyhlásenie.

3. Podľa bodu 17 preambuly Nariadenia Rady EÚ č. 4/2009 dodatočná norma právomoci by mala
ustanovovať, že s výnimkou osobitných okolností môže povinný začať konanie na vydanie zmeneného
alebo nového rozhodnutia len v štáte, v ktorom mal oprávnený obvyklý pobyt, keď sa rozhodnutie vydalo,
avktorommáoprávnenýnaďalejobvyklýpobyt.ScieľomzabezpečiťdobréprepojeniemedziHaagskym
dohovorom z roku 2007 a týmto nariadením je potrebné uplatňovať toto pravidlo aj na rozhodnutia

tretieho štátu, ktorý je zmluvnou stranou uvedeného dohovoru, pokiaľ je tento dohovor platný vo vzťahu
medzi dotknutým štátom a Spoločenstvom a uplatňuje sa v dotknutom štáte aj Spoločenstve na rovnaké
vyživovacie povinnosti.

4. Podľa bodu 44 preambuly Nariadenia Rady EÚ č. 4/2009Týmto nariadením by sa malo zmeniť
a doplniť nariadenie (ES) č. 44/2001 nahradením ustanovení uvedeného nariadenia týkajúcich sa

vyživovacej povinnosti. S výhradou prechodných ustanovení tohto nariadenia by členské štáty mali
vo veciach vyživovacej povinnosti uplatňovať ustanovenia tohto nariadenia o právomoci, uznávaní,
vykonateľnosti a výkone rozhodnutí a o právnej pomoci namiesto ustanovení nariadenia (ES) č. 44/2001
odo dňa začiatku uplatňovania tohto nariadenia.

5. Podľa Kapitoly 1, článku 1, odseku 1 Nariadenia Rady EÚ č. 4/2009 Toto nariadenie sa vzťahuje na
vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

6. Podľa článku 10 Nariadenia Rady EÚ č. 4/2009 Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci,
v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

7. Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia RADY (ES) č. 44/2001 Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak,
osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch
tohto členského štátu.

8 . Podľa článku 5 bod 2 Nariadenia RADY (ES) č. 44/2001 Osobu s bydliskom na území členského
štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného na súdoch podľa bydliska alebo
obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné, alebo ak je vec spojená s konaním o právnom stave
osoby, na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov;

9. Právomoc súdu prejednávať a rozhodovať vec v občianskom súdnom konaní je jednou z procesných
podmienok konania, na ktorú súd prihliada kedykoľvek počas konania. Súd je preto z úradnej moci
povinný kedykoľvek za konania, t. j. v ktoromkoľvek štádiu, skúmať, či je daná právomoc súdov
konkrétnej veci. Nedostatok právomoci predstavuje nedostatok podmienky konania, ktorú nemožno

odstrániť a súd je povinný konanie zastaviť. Preskúmajúc obsah návrhu na začatie konania, ako aj
doposiaľ zistený skutkový a právny stav veci, súd dospel k záveru, že tu nie je daná právomoc súdov
Slovenskej republiky vec prejednať a rozhodnúť.

10. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. V prípade výskytu cudzieho prvku v konaní sa právomoc súdov Slovenskej republiky ako členského

štátu Európskej únie spravuje predovšetkým úniovým právom tvoreným nariadeniami vydávanými
Radou a Európskou komisiou. V prejednávanej veci ide o konanie o výživnom pre maloleté deti. Ide o
občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka členských štátov Európskej únie, preto
súd postupoval podľa vyššie uvedených Nariadení Rady (ES).

12. Poukazujúc na ustanovenie článku 5 ods. 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001, právomoc na konanie
v danej právnej veci prislúcha súdom toho členského štátu Európskej únie, na ktorého území je v čase
začatia konania obvyklý pobyt maloletých detí a to je súd v Českej republike podľa miesta ich obvyklého
pobytu, ktorým je mesto Přerov, Česká republika. Navyše vo veci naposledy rozhodoval Okresní soudv Přerove, ČR a práve rozsudok tohto súdu chce otec maloletý zmeniť tak, že súd mu výživné na jeho
dve maloleté deti zníži.

13. Podľa článku 3 odseku 1 písmena a) Nariadenia Brusel IIa, vo veciach rozvodu, rozluky alebo
anulovania manželstva majú právomoc súdy toho členského štátu, na ktorého území manželia mali
naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva.

14. Podľa článku 8 odseku 1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach

rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.

15. Podľa článku 17 Nariadenia Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v
ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci
súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

16. Podľa článku 3 písmeno a) až d) Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo
veciach vyživovacej povinnosti daná :a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu
podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku
právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto

konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov,
alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

17. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie právomoci súdu na konanie o výške výživného je v zmysle čl.
8 Nariadenia Brusel II určenie členského štátu, v ktorom má maloleté dieťa obvyklý pobyt v čase začatia
konania. Ide o miesto faktického sa zdržiavania maloletého dieťaťa, ktoré musí trvať určitý čas, aby
nadobudlo predpoklad obvyklosti. Je to zároveň miesto, na ktoré má maloleté dieťa osobné, kultúrne,
sociálne a ekonomické väzby, čím sa toto miesto stane centrom jeho života. Existencia úmyslu zdržiavať

sa trvalo na tomto mieste nie je smerodajným kritériom, ale len jedným z mnohých ďalších kritérií, ktoré je
súd pri posudzovaní obvyklého pobytu maloletého dieťaťa povinný vziať do úvahy. Z doposiaľ zistených
skutočností vyplýva, že maloleté O. O. K. žijú od dlhodobo v Českej republike spolu s matkou, ktorá im
poskytuje osobnú starostlivosť. V Českej republike majú obe maloleté deti vytvorené rodinné zázemie a
sociálneväzby,majútamcentrumsvojichzáujmov,zčohovyplýva,žeichobvyklýpobytsatamnachádza

a preto má právomoc konať príslušný orgán Českej republike v zmysle citovaného čl. 8 Nariadenia
Brusel IIa.

18. Tunajší súd by mal právomoc konať v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým
en v tom prípade, ak by došlo k prijatiu právomoci tunajšieho súdu zo strany oboch rodičov v čase

začatia konania a zároveň, ak by to bolo v záujme maloletých detí, čo v súčasnosti nie je splnené. Podľa
názoru tunajšieho súdu je v záujme oboch maloletých, aby o výške výživného konal príslušný súd v
Českej republike a to z dôvodu lepšej znalosti pomerov danej krajiny a z dôvodu blízkosti k maloletým
deťom, ktorému tak vie príslušný súd poskytnúť lepší priestor na uplatnenie ich práv a zároveň ich
ochranu. Tunajší súd nepozná pomery danej krajiny v miere, ktorá je žiaduca na konanie o výživnom

a každá žiadosť o vykonanie dôkazu v ČR by predlžovala súdne konanie. Je preto potrebné, aby sa
otec ohľadom zníženia výšky výživného obrátil na príslušný súd v Českej republike, ktorým sa javí byť
Okresní soud v Přerove. Vzhľadom k zistenému neodstrániteľnému nedostatku podmienky konania
(nedostatok právomoci), súd zároveň vo výroku uznesenia konanie zastavil. Nemôže však vec postúpiť
súdu iného štátu; iba v odôvodnení svojho uznesenia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu

obrátiť na príslušný úrad v cudzine. (R26/1987).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo
rozhodnutie vyhlásené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.