Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/159/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212214906
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1212214906.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Staněkom v právnej veci žalobcu:

Wewalka GmbH Nfg. KG, Anton Gsellmann - Strasse 4, 2601 Solleman, Rakúska republika,
zastúpeného spoločnosťou SCHUBERT & partners, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, Bratislava, proti
žalovaným: 1./ X.. X. H., D. D., T. X, 2./ Ing. U. H., D. T., obaja zastúpení JUDr. Ľuboslavom Kašubom,
advokátom, Na vŕšku 1, Bratislava, o zaplatenie 20.565, 86 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi rukou spoločnou a nerozdielnou 20.565,86
eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1.081,50 eur od 7.11.2010 do zaplatenia,
od 6.12.2010 do zaplatenia,

od 6.1.2011 do zaplatenia,
od 6.2.2011 do zaplatenia,
od 6.3.2011 do zaplatenia,
od 6.4.2011 do zaplatenia

s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 1.081,50 eur od 7.5.2011 do zaplatenia, od 6.6.2011 do
zaplatenia a od 6.7.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,50% ročne zo sumy 1.081,50 eur od

6.8.2011 do zaplatenia, od 6.9.2011 do zaplatenia, od 6.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
9% ročne zo sumy 6.359,02 eur od 14.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.228,84 eur od 8.3.2012 do
zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosti
druhého zo žalovaných.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobouzodňa19.6.2012sažalobcadomáhalodžalovanýchv1.a2.radezaplateniasumy20.565,86

eur spoločne a nerozdielne titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že žalobca
je výlučným vlastníkom 5-izbového bytu č. X v celkovej výmere 126,49 m2, nachádzajúceho na X.
nadzemnom poschodí v Bratislave, T. X v bytovom dome so súpisným číslom XXX, postavenom na
pozemku parc. č. XXXX/X, o výmere 285 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaného
na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Okresného úradu Bratislava, katastrálne územie R.. Žalobca
žalovaným uvedený byt, zmluvou o nájme zo dňa 9.12.2008, prenechal do nájmu na dobu určitú do
31.12.2009. Podľa zmluvy sa žalovaní zaviazali platiť spoločne a nerozdielne žalobcovi nájomné vo

výške 1050,- eur/mes., pričom nájomné bolo splatné vopred, vždy do 5. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca. Zmluvné strany sa v zmluve dohodli, že dohodnuté mesačné nájomné sa bude automaticky
zvyšovať každoročne o príslušnú ročnú mieru inflácie v SR zverejnenú Štatistickým úradom SR počnúc
r. 2009. Žalovaní v 1. a 2. rade predmetný byt užívali aj po skončení platnosti nájomnej zmluvy, tedapo 1.1.2010, pričom ďalej žalobcovi platili odplatu za užívanie bytu, a to do obdobia mesiaca október
2010. Za obdobie od novembra 2010 do februára 2012 už odplatu nezaplatili, pričom sa jednalo o
vyfakturovanú sumu vo výške 17.304,- eur. Ďalej žalobca žalovaným fakturoval aj náklady spojené s

užívaním bytu (úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu zaplatené žalobcom), a to vo výške 3.143,42
eur a 118,44 eur, teda všetko spolu 20.565,86 eur (žalovaná suma).

2. Žalobca žalovaný nárok právne zdôvodnil ust. § 451 ods. 1,2, § 456 a 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ).

3. Žalovaný v 1. rade, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, sa k veci prvýkrát vyjadril formou
odporu proti platobnému rozkazu, ktorý bol súdu doručený 14.8.2012. Žalovaný v 1. rade so žalobou
nesúhlasil, v odpore sa vyjadroval k veci samej len za svoju osobu, a nie aj za žalovanú v 2. rade (jeho
manželka), právny zástupca JUDr. Kašuba zastupoval len jeho, tento advokát začal žalovanú v 2. rade
zastupovať takmer až na konci súdneho sporu, pred rozhodnutím súdu (plná moc z 10.6.2016).

4.Žalovanýv1.radevosvojomodporeprotiplatobnémurozkazupredovšetkýmnamietal,žesapovýzve
žalobcu z bytu dobrovoľne vysťahoval, od 1.10.2011 už býval v inom byte na J. XX C. D. na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 29.9.2011. Nesúhlasil teda s tvrdením žalobcu, že byt na T. X v Bratislave užíval
až do 29.2.2012. Ďalej namietal obsah faktúr vystavených žalobcom na jednotlivé mesačné splátky

nájomného v časti výšky fakturovanej sumy 1.081,50 eur, keďže podľa nájomnej zmluvy mali nájomcovia
za nájom mesačne platiť 1.050,- eur. Navýšenie sumy podľa žalovaného v 1. rade nezodpovedá v tom
čase aktuálnej miere inflácie a ani jej každoročnej zmene. Takisto namietal aj faktúry na úhrad súm
2.259,38 eur a 442,02 eur (úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu za mesiace 11/2001-1/2012).

5. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadrila.

6. Žalobca sa k odporu vyjadril písomne, pričom poukazoval na tú skutočnosť, že žalovaní kľúče od bytu
na T. X v Bratislave žalobcovi odovzdali dňa 27.2.2012 a v elektronickej komunikácii potvrdili, že ešte aj
v mesiaci február 2012 sa v predmetnom byte nachádzali ich osobné veci.

7. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že tieto skutočnosti žalovaný v 1. rade v priebehu konania
jednoznačne potvrdil. Uviedol, okrem iného, že tým, že mal kľúče od bytu na T. X v Bratislave, sa to
ukázalo ako výhoda, pretože keď v januári 2012 v byte vznikla havária a voda zatápala aj iné byty, do
bytu sa vedel vďaka kľúčom dostať, haváriu odstrániť a zabrániť ešte väčším škodám.

8.Súdvovecivypočulžalovanéhov1.rade,oboznámilsasobsahomlistinnýchdôkazovnachádzajúcich
sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 9.12.2008 súd zistil, že v zmluve vystupoval ako prenajímateľ žalobca

a ako nájomcovia žalovaní v 1. a v 2. rade. Z výpisu z katastra nehnuteľností č. XXXX súd zistil, že
žalobca je vlastníkom bytu č. X,X posch. v Bratislave, T. X, bytový dom, súpisné číslo XXX na parcele
číslo XXXX/X o výmere 285 m2, zastavané plochy a nádvoria. Byt pozostával z 5 obytných miestností a
príslušenstva bytu, ktoré je tvorené predsieňou, chodbou, kuchyňou, komorou, 2 kúpeľňami a balkónom.
Podľa čl. VII. zmluvy, bod 7.1 bola zmluva uzavretá na dobu určitú do 31.12. 2009. Podľa bodu 7.2

platnosť zmluvy o nájme bytu skončí:
a/ dňom uvedeným v písomnej dohode zmluvných strán,
b/ uplynutím času na, ktorý je zmluva uzatvorená,
c/ dňom uplynutia výpovednej lehoty v prípade skončenia tejto zmluvy písomnou výpoveďou,
d/dňomdoručeniapísomnéhooznámeniaprenajímateľaalebonájomcovoodstúpenítejtozmluvydruhej

zmluvnej strany.

10. Podľa čl. IV. bod 4.1., veta prvá, uvedenej zmluvy sa nájomcovia zaviazali platiť spoločne a
nerozdielne prenajímateľovi nájomné vo výške 1.050,- eur mesačne. Podľa č. IV., bod 4.1., veta tretia
dohodnuté nájomné sa automaticky zvyšuje každoročne o príslušnú ročnú mieru inflácie v Slovenskej

republike zverejnenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky (po prvýkrát sa výška nájomného zvýši
v r. 2009).11. V konaní nebolo sporné, že po skončení platnosti Zmluvy o nájme bytu zo dňa 9.12.2008 a to,
uplynutím času, na ktorý bola zmluva uzatvorená (do 31.12.2009) nájomcovia v byte zostali bývať a
ďalej aj platili odplatu za užívanie bytu a to, za mesiace január až október 2010.

12. Sporná, a v tomto spore aj tzv. kardinálna, bola medzi stranami otázka skončenia právneho vzťahu
medzi účastníkmi nájomnej zmluvy, resp. otázka dokedy mali žalovaní v 1. a 2. rade žalobcovi platiť
odplatu za užívanie bytu. Podľa žalobcu až do februára 2012 (počnúc od novembra 2010 - dovtedy
žalovaní za byt platili), podľa žalovaných do 1.10.2011, pretože týmto dňom sa z bytu na T. X v Bratislave

odsťahovali a to, do iného bytu na J.Š. B.. v Bratislave.

13. Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 29.9.2011 súd zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili s N. K.
ako prenajímateľom iný nájomný vzťah týkajúci sa trojizbového bytu na J. Č.. XX v Bratislave. Zmluva
bola uzatvorená na dobu určitú od 1.10.2011 do 30.9.2012. Podľa žalovaných sa do nového nájomného
bytu nasťahovali ku dňu 1.10.2011, týmto dňom žalovaní považovali nájom bytu na T. X v Bratislave za

ukončený, tak ako je uvedené aj vyššie.

14. K otázke výšky mesačného nájomného za byt na T. X v Bratislave súd zistil, že v zmluve o nájme bytu
zo dňa 9.12.2008 (čl. IV., bod 4.1) sa žalovaní zaviazali platiť spoločne a nerozdielne žalobcovi nájomné
vo výške 1.050,- eur s tým, že v tomto ustanovení zmluvy bolo dohodnuté automatické zvyšovanie

nájomného každoročne o príslušnú ročnú mieru inflácie v SR zverejnenú Štatistickým úradom SR.
Otázku uhrádzania nákladov spojených s užívaním bytu riešil v zmluve o nájme bytu zo dňa 9.12.2008
článok V., bod 5.1., podľa ktorého nájomcovia budú na svoje náklady riadne a včas uhrádzať akékoľvek
plnenia za akékoľvek služby spojené s užívaním bytu. Žalovaní v konaní namietali výšku mesačného
nájomného 1.081,50 eur, navýšenie o 31,50 eur voči dohodnutému nájomnému vo výške 1.050,- eur,

nemali vedomosť z akej miery inflácie žalobca vychádzal, podľa ich názoru navýšenie bolo zo strany
žalobcu nepodložené a zjavne vymyslené. Čo sa týka žalovaného nároku - úhrada za plnenia spojené
s užívaním bytu vo výške 2.259,38 eur a 442,02 eur za obdobie 11/2011,12/2011 a 1/2012 - tieto platby
žalovaní tiež namietali argumentujúc tým, že v zmluve o nájme sa zaviazali žalobcovi uhrádzať len
nájomné 1.050,- eur. Ďalej namietali, že žalobca nepreukázal doručenie faktúr do ich rúk, boli toho

názoru, že žalovaný nárok je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zo strany žalobcu je voči nim vyvíjaný
neustálytlaknasplneniesipovinností,ktoréniesúprávnepodloženéanebolimedzizmluvnýmistranami
dohodnuté.

15. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 20.565,86 eur s príslušenstvom. Žalovaná suma

pozostávala z týchto položiek:
a/ 12 faktúr na sumu 1.081,50 eur za obdobie mesiacov 11/2010 - 10/2011
b/ faktúra č. XXXXXX zo dňa 31.1.2012 na sumu 6.359,02 eur (splatnosť 13.2.2012) pozostávajúca:
- nájomné za mesiace 11/2011, 12/2011 a 1/2012 spolu vo výške ...............3.244,50 eur (3 x 1.081,50
eur)

- suma 2.672,50 eur tvorená sumou 2.259,38 eur ako úhrada za plnenia spojené s užívaním bytu, sumou
118,44 eur ako trovy právneho zástupcu správcu bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, sumou
147,34 eur (2x) ako úhrada za plnenia spojené s užívaním bytu za mesiace 9/2011 a 10/2011 (sumy
zaplatené žalobcom správcovi bytového domu spoločnosti ETP Managment budov, s.r.o.)
- suma 442,02 eur tvorená sumou 147,34 eur (3x) ako úhrada za plnenia spojené s užívaním bytu

za mesiace 11/2011, 12/2011, 1/2012 (sumy tiež zaplatené žalobcom vyššie uvedenému správcovi
bývalého domu)
c/ faktúra č. XXXXXX zo dňa 29.2.2012 na sumu 1.228,84 eur (splatnosť 7.3.2012) pozostávajúca:
- nájomné za mesiac 2/2012 vo výške 1.081,50 eur
- suma 147,34 eur ako úhrada za plnenia spojené s užívaním bytu za mesiac 2/2012 (tiež zaplatené

žalobcom správcovi bývalého domu)

16. Čo sa týka navýšenia nájomného (odplaty za užívanie bytu) zo sumy 1.050,- eur na sumu
1.081,50 eur, toto žalobcom zdôrazňoval čl. IV. bod 4.1. nájomnej zmluvy zo dňa 9.12.2008 a tabuľkou
Štatistického úradu SR (ročná miera inflácie v SR v r. 2008), v ktorej súd zistil, že navýšenie pri

spotrebiteľských cenách bolo v r. 2008 o 4,6%.

17. K otázke výšky nájomného (odplaty za užívanie bytu), resp. k predmetu sporu je potrebné uviesť, že
podľa názoru súdu žalobca svoje tvrdenia, resp. nároky uvádzané v žalobe riadne preukázal listinnýmidôkazmi, ktoré boli pripojené k žalobe ako prílohy a teda boli od začiatku sporu k dispozícii strane
žalovanej. Pokiaľ táto v konaní vznášala svoje námietky k žalovaným nárokom, tieto svoje námietky
ničím nepodložila a tvrdenia protistrany nijako nevyvrátila. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že súd v

priebehu konania poskytol predovšetkým strane žalovanej dostatočný priestor na mimosúdne resp.
zmierlivé doriešenie sporu a to predovšetkým na pojednávaniach, k dohode, ale nedošlo.

18. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

22. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 20.565,86 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného

obohatenia. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že právny vzťah medzi sporovými stranami vznikol
na základe uzavretej nájomnej zmluvy zo 9.12.2008. Nájomný vzťah trval do 31.12.2009 a skončil
uplynutím doby nájmu, keďže sa jednalo o nájomnú zmluvu uzavretú na dobu určitú. Je nesporné, že
žalovaní po 31.12.2009 zostali v byte bývať a platili aj ďalej dohodnuté nájomné 1.081,50 eur) a to, až
do mesiaca október 2010 (vrátane). Po tomto mesiaci prestali nájomné (odplatu na užívanie bytu) platiť,

ako aj úhrady za služby spojené s užívaním bytu(v prospech správcu bytového domu), ktoré správcovi
platil žalobca. Čo sa týka otázky kedy skončila povinnosť zo strany žalovaných platiť žalobcovi odplatu
za užívanie bytu, či to bolo ku dňu 1.10.2011 (odsťahovanie žalovaných z bytu) resp., ku dňu 27.2.2012
(vrátenie kľúčov od bytu žalobcovi a vypratanie všetkých vecí žalovaných z bytu), súd sa priklonil k
tvrdeniam a právnej argumentácii žalobcu. Podľa názoru súdu povinnosť žalovaných platiť odplatu za

užívanie bytu a aj platby spojené s užívaním bytu skončila dňom 27.2.2012, teda až do odovzdaní
kľúčov od bytu a vyprataní všetkých svojich vecí z bytu, nakoľko dovtedy mali žalovaní možnosť byt
užívať v celom rozsahu, zdržiavať sa v ňom, mali v ňom uložené svoje veci a napokon tieto skutočnosti
nepopieral, resp. ich potvrdil aj sám žalovaný v 1. rade. V tejto súvislosti, vzhľadom na vyššie uvedené,
obrana žalovaných, že ich povinnosť platiť odplatu za užívanie bytu zanikla ku dňu 30.9.2011, keďže

od 1.10.2011 uzavreli novú nájomnú zmluvu k inému bytu, do ktorého sa aj 1.10.2011 odsťahovali, je
právne irelevantná.

23. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že od 1.1.2010 užívali žalovaní predmetný byt bez uzatvorenej
nájomnej zmluvy, teda bez právneho dôvodu, pričom od 1.11.2010 neplatili žalobcovi za užívanie

bytu žiadnu odplatu. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, prípadne bez iného právneho titulu
oprávňujúceho užívať cudziu vec predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu. V tomto
prípade vzniká majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez tohto, že by sa
jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá
užívateľské právo k veci (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 24.6.2008, sp. zn. 33 Odo 882/2006).

24. Z uvedeného vyplýva, že sa žalovaní na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili. Výška bezdôvodného
obohateniazodpovedáobvyklémunájomnému,pričomžalobcavýškuobvykléhonájomnéhoodvodzoval
od nájomnej zmluvy zo dňa 9.12.2008 uzatvorenej medzi stranami. Aj samotní žalovaní platili odplatu za
užívanie bytu v takejto výške aj po zániku nájomnej zmluvy. Žalovaní síce namietali výšku uplatňovaného

bezdôvodného obohatenia, avšak ničím nepreukázali, že by obvyklé nájomné bolo nižšie ako bolo
dohodnuté v čl. IV., bod 4.1 nájomnej zmluvy zo dňa 9.12.2008. Súd poukazuje aj na to, čo je uvedené
v bode 17. odôvodnenia tohto rozsudku.

25. V žalovanom období (od 1.11.2010 do 27.2.2012 žalobca platil správcovi bytového domu úhrady za

plnenia spojené s užívaním bytu, hoci byt užívali žalovaní a aj tieto plnenia spotrebovávali, resp. mohli
spotrebovávať až do 27.2.2012, kedy vrátili žalobcovi kľúče od bytu. Preto sa aj v tomto rozsahu na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatili a sú povinní bezdôvodné obohatenie vydať.26. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

27. Keďže žalovaní sa so zaplatením dostali do omeškania, súd žalobcovi priznal v súlade s § 517 ods.

2 OZ aj úroky z omeškania, ktorých výška je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v
celom rozsahu, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2
vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).