Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 0T/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520010058
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8520010058.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca pre prípravné konanie JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní

dňa 20. mája 2020 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému P. X. pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. X., nar. XX.X.XXXX v U. O., trvale bytom S. XX, okres U. O.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 16.2.2020 v čase okolo 09:00 hod. pod vplyvom alkoholu v množstve 0,93 mg na liter vydýchnutého

vzduchu/vprepočte1,94promile/viedolosobnémotorovévozidlozn.P.C.,EČ:SLXXXBUpocesteI/68
smerom od Starej Ľubovne na obec Chmeľnica, kde pri miestnej píle obce Chmeľnica bol kontrolovaný
hliadkou OO PZ Stará Ľubovňa,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej

by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri zistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa §
37 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 8 /osem/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa§50ods.1Trestnéhozákonasúdobžalovanémuurčujeskúšobnúdobuna20/dvadsať/mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 7 Trestného zákona súd obžalovanému zároveň u k l a d á trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 72 /sedemdesiatdva/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala dňa 17.2.2020 tunajšiemu súdu obžalobu na
P. X. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa
menovaný v zmysle podanej obžaloby mal dopustiť tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti

tohto rozsudku. Súd Následne vykonal konanie v danej veci postupom podľa § 348 ods. 1 Trestného
poriadku, kde po výsluchu menovaného vydal trestný rozkaz, proti ktorému však následne podal okresný
prokurátor odpor, na čo bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.5.2020 nedošlo k uzavretiu dohody o vine a treste; následne po

prednesení obžaloby prokurátorkou a po poučení podľa § 121 ods. 2 Trestného poriadku a podľa § 257
ods. 1 až 8 Trestného poriadku obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku, teda, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň spáchanie skutku
oľutoval. Na to na všetky otázky súdu kladené mu v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku podľa § 333
ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku odpovedal obžalovaný „áno“. Po vyjadrení prokurátorky
súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku (ďalej tiež iba „Tr. por.“) uvedené vyhlásenie

prijal. Súd súčasne vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného spáchania
skutku a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda súd už nevykonával dokazovanie v rozsahu obžalovanou
priznaného spáchania skutku, t.j. vo vzťahu k otázke viny, a obžalovaného týmto rozsudkom uznal

vinným z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (ďalej
aj iba „Tr. zák.“), ktorého sa dopustil tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vo vzťahu k rozhodnutiu o treste vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, ako aj čítaním
listinných dôkazov, vrátane listinných dôkazov zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/155/2015, ako je

podrobne zaznamenané v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný vo svojej výpovedi popísal svoje a rodinné osobné, majetkové, príjmové a výdavkové
pomery; poukázal na to, že automobil, ktorého vedením v rozhodnom čase sa dopustil trestného činu,
kúpil asi v roku 2018 za 1.000,- eur, využíval ho väčšinou na pracovné účely, vozil svoju družku do práce,

nákupy, vozil rodičov k lekárom; v tomto roku autu končí platnosť technickej kontroly ide o 22-ročné
vozidlo. Poukázal na to, že skutku sa dopustil kvôli cigaretám, lebo nemal čo fajčiť, ako aj na to, že raz
už mal kvôli alkoholu vzatý vodičský preukaz. Z jeho výsluchu vyplynulo, že v spoločnej domácnosti s
ním, jeho družkou a ich mal. dcérou žijú i traja synovia jeho družky, z ktorých dvaja sú plnoletí a majú
vlastné motorové vozidlá.

Z ďalšieho dokazovania vyplynulo, že vo vzťahu k obžalovanému sú v jeho evidenčnej karte vodiča
dva záznamy o postihnutí za priestupky na úseku cestnej premávky, a to z 13.9.2007 a z 11.4.2014.
Postihnutia za iné priestupky alebo iné správne delikty neboli zistené - záznam v centrálnej evidencii
priestupkov a správnych deliktov je záznamom týkajúcim sa veci, ktorá bola prejednaná v konaní pred

súdom. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, v zásade kladne s tým, že jeho správanie nebolo
riešené komisiou verejného poriadku. Ďalej bolo zistené, že trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn.
1T/155/2015 zo dňa 7.12.2015, právoplatným 23.12.2015, bol obžalovaný uznaný vinným pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., uložený mu bol peňažný trest 200,-
eur, ktorý uhradil dňa 19.1.2016, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na

jeden rok, ktorý vykonal v zmysle § 70 ods. 2 Tr. zák. dňom 22.4.2016.

Čo sa týka druhu a výšky trestu, z trestov upravených v § 32 Tr. zák., ktorých prípadné použitie by
v danom prípade s poukazom na povahu samotnej spáchanej trestnej činnosti, spôsob a okolnosti
jej spáchania, pripadalo do úvahy, pristúpil súd k uloženiu trestu odňatia slobody, ktorého výkon

vzhľadom na celkové výsledky dokazovania vo vzťahu k osobe obžalovaného však súd nepovažoval za
bezprostredne nevyhnutný a preto ho obžalovanému podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu.

Súd však nemohol neprihliadnuť na povahu spáchanej trestnej činnosti a najmä na skutočnosť, že aj
keď sa na obžalovaného vo veci Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/155/2015 hľadí ako keby

nebol odsúdený a teda nie je na jeho strane v dôsledku výsledku uvedeného konania daná priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., nezahladzuje sa samotná skutočnosť tá, že protiprávneho konania
kvalifikovaného ako trestný čin, a to rovnaký ako v danom prípade, sa už obžalovaný v minulosti dopustil,
a preto súd sa nestotožnil s návrhom prokurátorky v záverečnej reči s tým, aby bol obžalovanémutrest odňatia slobody uložený v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V danom prípade
zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody je až na jeden rok, pričom u obžalovaného
bola zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 37 písm. l/ Tr. zák. a nebola zistená žiadna priťažujúca

okolnosť, kde horná hranica trestnej sadzby sa tak znižuje na osem mesiacov a na základe vyššie
uvedených skutočností uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody na takto zistenej hornej hranici
trestnej sadzby v tomto prípade, teda na osem mesiacov. jeho výkon obžalovanému podmienečne
odložil, pričom ako primeranú považoval súd skúšobnú dobu v rozsahu dvadsiatich mesiacov.

Zároveň súd, s ohľadom na povahu spáchaného trestného činu a jeho spáchanie v súvislosti s vedením
motorového vozidla, podľa príslušných ustanovení § 61 Tr. zák. uložil obžalovanému i trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, a to na 72 mesiacov (t.j. šesť rokov), teda podľa § 61
ods. 3 Tr. zák. v hornej polovici trestnej sadzby ustanovenej pre trest zákazu činnosti v § 61 ods. 2 Tr.
zák., nakoľko je preukázané, že obžalovaný za taký trestný čin, pre ktorý je stíhaný v tejto veci, už bol raz
odsúdený a i v minulosti spáchal takýto trestný čin ako vodič dopravného prostriedku, pričom zahladenie

predchádzajúceho odsúdenia v zmysle § 61 ods. 7 Tr. zák. nemá v danom prípade vplyv na nemožnosť
postupu pri ukladaní trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 3 Tr. zák.

Vyššie uvedené tresty sú z pohľadu súdu trestami, ktoré plne smerujú k dosiahnutiu účelu trestu v zmysle
§ 34 ods. 1 Tr. zák. a súd uloženie vyššie uvedených trestov v danom prípade považuje za dostatočné

pre dosiahnutie uvedeného účelu.

Už s podanou obžalobou prokurátorka navrhovala, rovnako ako aj v záverečnej reči, uložiť
obžalovanému i trest prepadnutia veci, a to motorového vozidla, ktorého vedením pod vplyvom alkoholu
sa obžalovaný dopustil trestného činu, zo spáchania ktorého bol v tejto veci uznaný vinným.

V danom prípade, vzhľadom na druh a výšku vyššie uložených trestov, ako aj vzhľadom na celkové
pomery obžalovaného a jeho rodiny, nepovažoval súd uloženie i trestu prepadnutia veci za dôvodné a
nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie účelu trestu, navyše z pohľadu súdu by v tomto prípade uloženie
i takéhoto trestu bolo už i neprimerane prísne.

Obžalovaný v roku 2018 kúpil dotknuté motorové vozidlo za 1.000,- eur, v tomto konaní bolo ohodnotené
na sumu 943,- eur (na základe štyroch fotografií, a bez absolútneho posúdenia technického stavu a pod.
- bez uvedenia konkrétnej fyzickej osoby, ktorá spracovala odborné vyjadrenie ako je na č.l. 22 spisu).
Ohliadnuc však od uvedeného, je súd toho názoru, že v danom prípade už vyššie uvedenými trestami

možno očakávať dôvodne dosiahnutie maximálneho výchovného a preventívneho účinku v zmysle § 34
ods. 1 Tr. zák..

Ako sám obžalovaný uviedol, vozidlo využíval najmä na pracovné účely, teraz musí pýtať o odvoz
jeho či materiálu iné osoby (pričom nemožno si namýšľať, že by to bolo bezodplatné a v rovnakých

nákladoch ako keď na miesto práce prišiel sám a po skončení práce priamo odtiaľ odišiel - ak ho
totiž najprv niekto musí doviezť, potom po neho opätovne prísť, prípadne mu medzitým doviezť nejaký
chýbajúci materiál a pod., iste to nestojí len toľko). Navyše vzhľadom na povahu jeho práce pracuje vždy
v inom mieste. Vzhľadom na vek vozidla, ako aj s ohľadom na dĺžku uloženého trestu zákazu činnosti,
od výkonu ktorého v tomto prípade podľa zákona ani nebude možné podmienečne upustiť, zrejme

nezostane obžalovanému, pokiaľ s ním nezačne pracovať starší syn jeho družky a prostredníctvom
neho bude vozidlo využívané k práci, nič iné ako len, ako i sám podotkol, dotknuté vozidlo predať
a zo sumy, ktorú zaň obdrží uhrádzať nepochybne zvýšené náklady spojené so zabezpečovaním
jeho pracovných povinností a súvisiacich činností, na ktoré treba motorové vozidlo, prostredníctvom
iných osôb a takto aspoň čiastočne svojej rodine nahradiť ujmu, ktorú v tomto smere svojim konaním

jej spôsobil (neprihliadnuť pritom nemožno na vyjadrenie obžalovaného pri výsluchu 18.2.2020, kde
vyplynulo, že v tom čase od jesene 2019 nepracoval).

Zároveň z pohľadu súdu v danom prípade nemožno bez všetkého prijať ani prípadný argument, že trest
prepadnutia veci by mohol zabezpečiť či zvýšiť prevenciu pred obdobným páchaním trestnej činnosti

obžalovaným, pre akú je tuto stíhaný, prípadne i trestnej činnosti spočívajúcej napr. v marení výkonu
úradného rozhodnutia, ak by teda obžalovaný neoprávnene napriek v tejto veci mu uloženému zákazu
činnosti počas výkonu uvedeného trestu viedol nejaké motorové vozidlo. Ako vyplynulo z výsluchuobžalovaného, v ich domácnosti sú ďalšie dve motorové vozidlá, ku ktorým nepochybne má alebo môže
mať prístup.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd v danom prípade trest prepadnutia veci neuložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému,

ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané
najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem

obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.

Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.