Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 7T/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419010263
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2020:8419010263.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. januára 2020 v senáte zloženom z

predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej, prísediacich Slavomíra Zelinu a JUDr. Dušana Modranského
v trestnej veci proti obžalovanému S. W. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona účinného s poukazom na § 138
písm. b/ Trestného zákona jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
S. W., nar. XX.XX.XXXX v X. X. Q., trvale bytom F. D.
XXX/XX, O.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

od presne nezistenej doby v roku 2015 do 26. 12. 2018 v rodinnom dome na ulici F. D. XXX/XX v O. v
priebehu dennej doby, ale aj v dobe nočného kľudu, opakovane celý týždeň v jednom mesiaci a následne
aj počas rôznych nasledujúcich rôznych dní, keď prišiel domov pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával
manželke U. W., vyhrážal sa, že ju zabije alebo že zabije seba, budil ju v čase, keď spala a žiadal ju,

aby mu išla kúpiť alkohol, stalo sa, že ju udrel po ústach a následne aj päsťou, v dôsledku čoho jej rozťal
peru, hádzal po nej poháre, keď kričala, chytal ju za tvár, aby bola ticho, stalo sa, že do nej sotil, keď
bola na balkóne, vyhrážal sa podpálením domu a že manželke U. W. nič nenechá, keď mu povedala, že
chce odísť, došlo aj k tomu, že dom polial benzínom, manželke U. W. pri tom, ako sa snažila zabrániť mu
požívať alkohol, povedal, že ju pichne spredu do hrdla a názorne na jej krku ukázal, odkiaľ jej vyjde nôž
von, pričom uvedené konanie obžalovaného S. W. jeho manželka U. W. ťažko znášala a mala obavy z
jeho útokov, prejavili sa u nej problémy so spánkom ako aj problémy so žalúdkom,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu a stresu, iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie,
bezdôvodným odopieraním spánku

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a, písmeno b/ Trestného
zákona.

z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného na trest odňatia slobody v
trvaní 3 (troch) rokov.Podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona, súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s

probačným dohľadom v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno i/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v
skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala dňa 22.5.2019 na Okresný súd
Kežmarok obžalobu na obvineného S. W. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel, zotrval na výpovedi
z prípravného konania a na svoju obranu uviedol, že pred manželkou nepil, lebo vedel, že neznáša

alkohol. Častejšie začal piť od roku 2018, už aj predtým mal problém s alkoholom. V období, ktoré sa
mu kladie za vinu pil dvakrát alebo trikrát do týždňa a to dve deci tvrdého alkoholu a jedno pivo, stalo
sa že, nepil aj dva, tri týždne. Alkohol si väčšinou kupoval sám, manželku prosil, aby mu išla kúpiť pivo,
nesprávala sa k nej hrubo. Keď si vypil, vykrikoval manželke neveru, hádky vyvolávala ona, bránila mu v
požívaní alkoholu, bránila mu, aj keď si chcel vypiť iba jedno pivo. Doma nábytok nerozbíjal, dom postavil

on, vážil si svoje veci. Manželke sa nevyhrážal zabitím, je pravda, že raz buchol po stole a keď na neho
kričala, chytal ju za ústa, aby bola ticho. Manželke vulgárne nadával, ale nikdy ju fyzicky nenapadol,
neudrel ju, raz ju chytil za tvár, vtedy si zvnútra rozťala peru. Po manželke nehádzal predmety. K tomu,
že mal podpáliť dom, ho doviedla celková situácia u nich doma, dom postavil zo svojich peňazí, o svojich
peniazoch rozhodovať ale nemohol, jeho peniaze míňala manželka so svokrou a deťmi,

vtedy našiel trochu technického benzínu a opýtal sa svokry, či sa má v tom dome podpáliť. Manželke
sa nevyhrážal podrezaním, to ona mu povedala, že má chuť ho podrezať, keď je opitý. Ich manželské
hádky mohli občas počuť aj ich dve dcéry P. a Q.. Spolu s manželkou majú 5 deti, ani
jedno dieťa sa ho nebojí.

V prípravnom konaní na svoju obranu obžalovaný uviedol, že nepopiera, že svojej manželke
nadával, ale to bolo dávno, keď zistil, že ho manželka podvádza, preto si aj myslí, že Q. nie je jeho
dcéra. Keď mal vypité, manželka sa s ním hádala, neznášala alkohol. Počas hádok si navzájom vulgárne
nadávali. Manželke sa nevyhrážal zabitím, nie je pravda, že ju chcel prepichnúť nožom, práve
ona sa mu vyhrážala, že ho zareže, keď bude opitý, preto skrýval kuchynské nože. Zároveň poprel, aby

manželku v noci budil s tým, aby mu šla kupovať alkohol. Dvakrát ju poslal v noci pre alkohol, ale to
ju prosil. Doma veci nerozbíjal, nehádzal. Manželku nebil, raz ju sotil na balkóne a keď jej strelil facku,
ona mu dve vrátila.

Svedkyňa poškodená U. W. - manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyjadrila ľútosť nad

tým, čo urobila. Jedinou výpoveďou zničila ich manželstvo. Uviedla, že s obžalovaným žili normálne.
Posledných 5 mesiacov predtým, ako bol obžalovaný vzatý do väzby, bolo veľmi náročných. Zomrel
jej brat, kolaudovali dom, do toho prišli Vianoce a keď obžalovaný pil piaty deň vkuse, pretiekol pohár
jej trpezlivosti a podala trestné oznámenie. Bola zúfalá a nervózna z neho, chcela mu ublížiť. Počas
žalovaného obdobia si obžalovaný vypil asi raz za mesiac, potom sa pohádali, párkrát odišla

z domu, aby ostal sám a potom sa vrátila domov. Keď si vypil bol ospalý, malátny, ona neznášala, keď
mal vypité, sedel doma ako prasiatko, pozeral na ňu pripitými očami, správal ku nej dobre, len ona sa
s ním hádala, počas hádok obžalovaný na ňu fyzicky neútočil. Dvakrát sa stalo, že počas hádky mu
strelila facku a on jej to vrátil. Dvakrát ju pýtal, aby mu išla kúpiť alkohol. V roku 2017 bol obžalovaný
hospitalizovaný na psychiatrii v D., v tom čase asi dva týždne pil, predchádzalo tomu jeho vyhrážanie,

že podpáli dom, využila to a zavolala RZP-čku. Po návrate nepil 6 týždňov a potomsi znova vypil. Snažila sa mu brániť v požívaní alkoholu, nijako sa jej nevyhrážal. Nevyhrážal sa ani jej
mame, len ju pýtal alkohol. Počas hádok si vzájomne vulgárne nadávali. V decembri mu strelila facku,
obžalovaný jej to vrátil, vtedy si rozťala peru a raz, keď išiel na balkón, tak do nej buchol. Nevyhrážal sa

jej, že ju pichne nožom, to si vymyslela. Vyčítal jej, že míňa peniaze.

V prípravnom konaní poškodená dňa 27.12.2018 vypovedala, že posledné 3 roky manžel začal
užívať alkohol vo väčšej miere, čím viac mu dohovárala, tým viacej sa to stupňovalo. Spočiatku pil raz
za mesiac a to tak, že týždeň vkuse ťahal, potom mal pauzu, potom dva týždne pil a dva týždne nepil, od

1.11.2018 pil vkuse. Pauzu mal, keď bol hospitalizovaný na psychiatrii v D. v roku 2017, po návrate nepil
asi tri týždne. V D. bol aj od 27.11.2018 asi dva týždne, po návrate nepil asi 5 dní a od 18.12.2018 sa
rozpil tak, že sa nedal zastaviť. Keď mal vypité, bol strašne agresívny, musela mu ísť kupovať alkohol,
kedysizmyslel.Hádalsasňouvjednomkuse,vyhrážalsajej,odmietolsaliečiťzozávislostinaalkohole.
Vulgárne jej nadával, že je kurva, že spí so švagrami, vulgárne nadávky jej nevadili, vadilo jej, že do
toho ťahal rodinu. Párkrát sa jej vyhrážal zabitím, hlavne, keď sa mu postavila a odporovala mu. V noci

ju budil, aby mu šla kúpiť alkohol. Strelil jej aj po papuli a keď mu vrátila, vtedy ju udrel päsťou a rozťal
jej peru. Je pravda, že aj ona mu vylepila po papuli. Udrel ju dvakrát, na kopci a v posteli. Hádzal po nej
poháre. Keď veľa kričala, chytal ju za ústa, aby bola ticho. Dcéra P. sa veľmi bála, utekala k babke. Raz,
keď fajčila na balkóne, prišiel obžalovaný za ňou opitý a vtedy do nej sotil. Vyhrážal sa, že
podpáli dom, tento aj polial benzínom a vtedy privolala RZP. Manžela sa bojí, nevie, kedy ju chce udrieť,

kedy jej chce vyznať lásku. Keby sa vrátil domov z väzby, bola by v napätí, či bude piť, priznala, že aj
ona mu vylepila po papuli. Udrel ju dvakrát, na kopci a v posteli.

Poškodená pri výpovedi dňa 29.1.2019 vypovedala, že jej manžel, je už mesiac vo väzbe, prehodnotila
ich spoločný život a prišla na to, že jej chýba v bežnom živote, že ho má v rada a že si uvedomila,

že ona vyvolávala hádky. Chcela sa mu iba pomstiť, aby nepil aby sa šiel liečiť. Obžalovaný sa jej
nevyhrážal zabitím, vždy bola ona prvá, ktorá mu strelila facku. Stačilo, keď sa pozrel na pohárik a už
bola nervózna. Poprela, že jej mal ukazovať, ako ju prepichne nožom, nemá z neho strach. Je manžel
nikdy fyzicky nenapadol deti P. a Q.. Hádky vznikali u nich doma len kvôli alkoholu, finančné problémy
nemali. Ona alkoholikov neznáša. Obžalovaný ju poslal dvakrát pre alkohol. Dvakrát ju fyzicky napadol.

V čase, keď bola podať na manžela trestné oznámenie, mala na neho nervy. Myslela si že mu bude
nariadené protialkoholické liečenie a nie, že ho zavrú.

Vzhľadom k tomu, že svedkyňa poškodená sa odchýlila v podstatných bodoch od svojej skoršej
výpovede súd tento rozpor odstránil postupom podľa ustanovenia § 264 ods. 1, ods. 2

Trestného poriadku. Po predložení zápisnice o jej skoršej výpovedi na vysvetlenie rozporov, svedkyňa
poškodená zotrvala na výpovedi z hlavného pojednávania, pričom zmenu výpovede odôvodnila tým, že
obžalovanému chcela ublížiť, niečo si vo výpovedi vymyslela a prikrášlila. Manžela miluje, chce s ním
ostať, doma jej chýba. Podaním trestného oznámenia chcela dosiahnuť, aby manžel prestal piť. Nikým
nebola navádzaná ako vypovedať, študovala si to na internete.

Svedkyňa P. Č. - svokra obžalovaného na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a vypovedať
odmietla. Súd postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku prečítal výpoveď svedkyne z prípravného
konania zo dňa 27.12.2018, kde uviedla, že keď je obžalovaný triezvy, je skutočne dobrý chlap,
nemôže mu nič vyčítať, je pracovitý. Keď má vypité, posiela jej dcéru pre pálenku, háda sa s jej dcérou,

vulgárne jej nadáva, že je kurva, sem tam jej povie, že jej jednu strelí. Ona k nim hore nechodí.
S obžalovaným si v poslednom čase nerozumie pre alkohol, obžalovaný pije tak raz za mesiac alebo
za dva mesiace. Nevidela, aby obžalovaný udrel jej dcéru. Keď dcéra nechcela ísť pre alkohol, tak sa
jej vyhrážal zabitím. Dcéra vtedy plače, alebo sa ide von vyvetrať. Obžalovaný jej dvakrát rozbil dvere,
hľadal u nej alkohol. Kričí aj po deťoch, dcéra P. plače, dcéra Q. to až tak neprežíva. Má vedomosť o

tom, že obžalovaný sa vyhrážal jej dcére zabitím, že ju podreže nožom, toto vie od obžalovaného. Ona
z obžalovaného strach nemá, keď sa vyhrážal, že podpáli dom, zobrala ho polícia a RZP do D.. Keby
nepil, bol by dobrý chlap. Ju fyzicky nikdy nenapadol, ani sa jej nevyhrážal.

Svedkyňa U. Y., dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní zotrvala na výpovedi z prípravného

konania a uviedla, že počas žalovaného obdobia už nežila s rodičmi v spoločnej domácnosti, avšak
ich domácnosť navštevovala pravidelne, takmer denne. Je pravda, že si otec vypil, mame to vadilo,
vykrikovala mu, že nie sú porobené veci, roznášala po rodine, že otec pije, to sa otcovi nepáčilo. Prosil
ju, aby to ostalo medzi nimi, že sú to len ich problémy. Keď bol otec opitý, mama buď odišla z domu,alebo keď doma ostala, otec šiel spať. Nie je pravda, že otec mamu týral, nebil ju. To je všetko, čo chcem
uviesť. Otec si dal po robote pivo, ak bola nejaká oslava, vtedy si vypil viac a pil ešte aj 2 dni po oslave.
Keď mama vybľakla na otca, vybľakol aj on na ňu, keď zaťala zuby a nejako to prežila, on si

šiel ľahnúť. Vulgárne mame nadával v afekte a v zlosti, nebola svedkom žiadnych otcových vyhrážok.
Nemá vedomosť, že by otec chcel podpáliť dom. Sestra Q. sa sťažovala na otca, u
nechcel púšťať vonku s kamarátmi, lebo mala zlé známky v škole, z toho dôvodu ju nechcela púšťať
vonku ani mama, ona to potom rýchlo zvalila na otca, že to preto, lebo je opitý. Je pravda, že otec buchol
po stole alebo po dverách. Od babky má vedomosť že, otec chcel podpáliť dom, už mal možno toho

všetkého dosť, stále bol krik v dome.

Svedkyňa P. W., dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že minulý rok bol pre jej mamu
veľmi ťažký, prechádzala ťažkým obdobím, trpela stratou svojho brata, ktorý zmizol, našli sa len jeho
pozostatky, prechádzala menopauzou, kolaudoval sa dom, všetko na ňu doliehalo a preto možno jej
správanie hodnotiť ako prehnané a skratové, netvrdí, že otec nepil, vypil si, ale nebolo to nič hrozné.

Mame tým išiel na nervy a ona vyvolávala konflikty. Aj na Vianoce v roku 2018 v ňom hľadala oporu, no
tútovňomnenašla.Knejasúrodencomsasprávalotecdobre,nikdysahonebáli,mamateraztrpífyzicky
aj psychicky, má výčitky, nechcela aby to takto dopadlo. V žalovanom období žila s rodičmi v spoločnej
domácnosti, v máji roku 2016 pracovala v Y., chodila domov pravidelne aj na dlhšiu dobu, zvykla byť
doma aj mesiac a videla vplyvom alkoholu správanie otca. Keď mal vypité, majstroval, potom šiel hore

spať, mama začala hádky. Nebola svedkom žiadnych vyhrážok, ani nadávok, ani fyzických útokov otca
na matku o tom, že otec chcel podpáliť dom, vedomosť nemá, rovnako ani o tom, že otec budil mamu v
noci, aby mu šla kupovať alkohol. Zhodne tak vypovedala svedkyňa aj v prípravnom konaní.

Svedkyňa Q. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nemala vedomosť o nejakých vážnych problémoch

obžalovaného a poškodenej, riešili problémy ako každá rodina. Navštevovali sa pomerne často, keďže
navzájom sú krstnými rodičmi svojim deťom, pomáhali si aj pri výstavbe rodinných domov,
nemala vedomosť o nejakých problémoch v súvislosti s požívaním alkoholu v ich rodine. V jej prítomnosti
si nenadávali. Nebola svedkom fyzických útokov obžalovaného na poškodenú, nevyskakoval, keď mal
vypité.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku sa súd oboznámil s obrazovo-zvukovým záznamom a to
výsluchom osoby mladšej ako 18 rokov Q. W., ktorá po zákonnom poučení vypovedala, že keď bol otec
opitý, trieskal, hádzal vecami, nadával. Keď chcel alkohol, niekedy aj neskoro večer alebo ráno, budil
celý dom, aby mu niekto išiel pre fľašu, ináč bol agresívny. Chodil otravovať babku, nadával jej, hádal sa

s babkou, s ňou, aj s jej staršími sestrami. Otec máme vulgárne nadával, že je kurva, piča. Nepočula, aby
sa otec vyhrážal máme nožom. Raz, keď bola vo vedľajšej izbe, videla, ako sa otec zahnal na mamu,
nevie, či ju udrel. Vyhrážal sa, že jej prijebe, že ju zabije, myslí si však, že by to neurobil. Keď ma otec
vypité, vulgárne nadáva aj jej, snaží sa ho ignorovať, už ho asi nemá rada, sprotivil sa jej, keď počula
ako hovorí, že nie je jeho dcéra. Keby sa otec vrátil teraz domov, nebála by sa ho. On nie je taký zlý,

len nemá vôľu prestať piť.

Súd postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku oboznámil výpoveď svedkyne osoby mladšej ako 14
rokov P. W., ktorá pri svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedla že počula ako sa
ocko háda s mamkou, videla ocko opitého, kričal na ňu. Nevidela, aby ocko mamku bil, ale počula, ako

jej nadávala vulgárne, že je piča. Bála sa o mamku, keď sa ocko s mamkou hádal, že jej niečo spraví,
väčšinou kričal, búchal, vravel, že ju zabije. Od má ocka rada a bojí sa ho, len keď má vypité. Keby sa
vrátil domov, bála by sa, že začne znova piť.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu z odboru psychológia F.. Ľ. E., ktorá zotrvala

na záveroch znaleckého posudku a uviedla, že znalecky boli vyšetrené manželka obžalovaného U. W.
a dcéry Q. W. a maloletá P.H. W.. U žiadnej zo svedkýň nebola psychologickým vyšetrením zistené
závažná porucha vnímania myslenia a správania, ktoré by mali vplyv na ich schopnosť zúčastňovať sa
potrebných vyšetrovacích úkonov. U U. W. sa jedná o osobu s priemernými intelektovými schopnosťami
s priemernými pamäťovými schopnosťami. Neboli u nej zistené poruchy vnímania v zmysle halucinácií,

dokáže popísať prežité udalosti bez dopĺňania detailov na podklade vlastných predpokladov alebo
skúseností, ale je u nej prítomná tendencia k odbrzdenosti na verbálnej úrovni, to znamená, že môže
povedať najmä v afektívnom rozrušení viac ako videla, či počula. Jej osobnosť je diferencovaná,
je priťahovaná okolnosťami zvonku, má bohatú fantáziu. Výrazná je u nej afektívna zložka, je náladováso spormi k výbušnosti. Má sklon reagovať výrazne aj na menej významné podnety. Vystupňovaná je u
nej úzkosť, ktorú nedokáže adekvátne spracovať a často koná aj intolerantne voči ostatným ľuďom. Má
potrebu hľadať oporu u niekom silnejšom, naviazať sa na niekoho. Jej vzťahy môžu byť konfliktné práve

pre jej tendenciu reagovať na všetko veľmi osobne. V čase vyšetrenia boli u nej výrazné disimulačné
tendencie, teda snaha nepovedať nič významné a bol v tom čase výrazne vystupňovaní pocit neistoty a
potreba bezpečia a okolia. Ako bolo uvedené disimulácia sa prejavovala najmä bagatelizovaním toho,
čo povedala vo svojej predchádzajúcej výpovedi. Jej odpovede boli neucelené, neustále zdôrazňovala
iba svoje neadekvátne reakcie. Z psychologického hľadiska bolo jej správanie počas znaleckého

vyšetrovania veľmi nápadné, až neprirodzene sa snažila zvýrazňovať svoju vlastnú vinu. Jedným z
motívov sa javila aj zhoršená finančná situácia po uväznení manžela, ale i blížiaca sa svadba dcéry,
ktorá mala podľa jej vyjadrenia otca rada. U menovanej neboli u nej zistené príznaky postraumatickej
stresovej poruchy, ani vážne depresívne a neurotické príznaky, ktoré by svedčili pre rozvinutý syndróm
týranej osoby. U Q. W. sa jedná o osobnosť s podpriemernými intelektovými schopnosťami. Jedná
sa o osobnosť nezrelú vo vývine s chudobnou afektívnou zložkou s malým rozhľadom a zameraním

skôr na vlastné prežívanie. Má bohatú predstavivosť a správanie je energické na činnosť zamerané
s horšou prispôsobivosťou a správanie sa veľmi často môže javiť ako neadekvátne, miestami až
drzé. Môžu sa objaviť otvorené, navonok zamerané agresívne prejavy. V čase vyšetrenia bola u nej
vystupňovaná potreba bezpečia. Neboli u nej zistené poruchy vnímania. Pamäťové schopnosti sú bez
závažnejporuchy.Jeunejtiežprítomnáodbrzdenosťnaverbálnejúrovni,čoznamená,žemôžepovedať

viac než videla, počula. Pri znaleckom vyšetrení popisovala správanie svojho otca veľmi povrchne.
Pri podrobnejších otázkach nechcela odpovedať, dokonca sa rozplakala a aj v projektívnych testoch
sa prejavila ambivalencia voči otcovi, teda zmes veľmi pozitívnych aj veľmi negatívnych postojov voči
nemu. Bolo zjavné, že nechce hovoriť viac, ako je nutné, čo s veľkou pravdepodobnosťou súviselo
so snahou neuškodiť otcovi. A nedá sa vylúčiť vplyv matky, ktorá sa v tom čas snažila o prepustenie

manžela z väzby. U menovanej sa syndróm týranej osoby nerozvinul, ale svoje napätie
súvisiace s disharmonickým rodinným prostredím kompenzuje najmä odchodmi, či možno až útekmi
z domu a voči priaznivej situácii sa snaží obrniť tým, že sa pred okolím uzatvára. U maloletej P. sa
jednáoosobnosťspodpriemernýmiintelektovýmischopnosťami,detskúnezrelúsozúženýmrozhľadom
s tendenciou unikať spred riešenia problémov. Svoje neuspokojené potreby a túžby kompenzuje na

úrovni predstáv alebo aj inak denného snenia. Zistený bol sklon k vymýšľaniu aj odbrzdenosť verbálnej
úrovni. Je neistá so zvýraznenou úzkosťou s horšou prispôsobivosťou a sklonom hľadať oporu v niekom
silnejšom. Dokáže popísať prežité udalosti ale môže povedať viac než videla, počula. A zároveň jej
snaha nejak kompenzovať neuspokojené potreba a túžby na úrovni predstáv, môže viesť k tomu ,že
niekedy ťažšie dokáže udržať tú hranicu medzi naozaj prežitým a tým, čo si ako keby vysnívala. Jej

vzťah k otcovi je takisto ambivalentný. Mnohé negatívne prejavy v správaní otca sa snaží ako keby
nevidieť, čo je v podstate obranný mechanizmus predtým, aby bola voči nemu vyslovene negatívna.
Emocionálne situáciu okolo uväznenia otca vnímala veľmi emotívne, veľmi ťažko a nepriaznivo na ňu
vplýval aj nestabilný postoj matky, ktorá na jednej strane najprv situáciu chcela riešiť, potom zase nie, čo
lenzvýrazňovalojejvlastnúneistotu.Syndrómtýranejosobysomunejnediagnostikovala.Úzkosťztoho,

akorodinafungujekompenzovalanaúrovnidennéhosnenia,tedaúnikydofantázie.Naotázku,čimožno
u poškodenej badať nejaké znaky závislosti na manželovi, znalkyňa uviedla, že poškodená má potrebu
sa naviazať na niekoho, hľadať oporu v niekom, koho považuje za silnejšieho. Pritom zaujíma nereálne
postoje voči iným ľuďom. Čiže veľmi často očakáva od ľudí to, čo jej nie sú schopní dať a aj to môže byť
dôvod, prečo v podstate zmenila svoju výpoveď. V štruktúre osobnosti u nej aktuálne dominuje afektívna

zložka, je náladová, výbušná, koná aj pri takmer zanedbateľných podnetoch, čo môže byť zapríčinené
dlhodobou frustráciou. Ako každý normálny človek si zrejme spolužitie s manželom predstavovala skôr
v pozitívnych farbách a tá dlhodobá neistota, ktorá pri spolužití s človekom závislým od alkoholu, je na
dennodennom poriadku. Spôsobuje to, že človek prestáva veriť svojim schopnostiam, svojej hodnote.
Menovaná je plne orientovaná v realite, chápe dianie okolo seba a dokáže popísať prežité udalosti aj

vo všeobecnosti. Afektívna dráždivosť alebo to emocionálne rozrušenie aktuálne môže viesť k tomu, že
povie viac, ako vidí a počuje. Môže doplniť nejaké detaily, môže ich zveličiť, ale tendencia k vymýšľaniu
udalostí ako takých, u nej nebola zistená. Typické pre život s človekom závislým, je práve prežívanie
neistoty.

Znalkyňa z odboru psychiatria P.. Y. H. znaleckým vyšetrením obžalovaného diagnostikovala závislosť
jeho na alkohole, poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu. U menovaného
nebola diagnostikovaná žiadna duševná choroba, bola u neho diagnostikovaná závislosť na alkohole,
konkrétne III. štádium závislosti podľa Jelíneka. U obžalovaného vylúčila patologickú opilosť v dobespáchania trestného činu. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu
boli znížené v nepodstatnej miere vplyvom jednoduchej alebo stredne ťažkej opilosti. Vzhľadom k tomu,
že páchanie trestnej činnosti sa dialo v dlhšom časovom období od presne nezistenej doby leta 2015 boli

jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti znížené v rozličnej miere v závislosti od množstva požitého
alkoholu, avšak nikdy nie úplne vymiznuté. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania a je schopný
plnohodnotne sa zúčastňovať úkonov trestného konania. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na
slobode znalkyňa nepovažuje za nebezpečný pre spoločnosť, nakoľko u neho nebola diagnostikovaná
žiadna kvalifikovaná duševná choroba. Vzhľadom k závislosti na alkohole v III. štádiu, ako aj vzhľadom

k tomu, že obžalovaný bol opakovane hospitalizovaný s touto diagnózou na psychiatrickom oddelení a
tiež vzhľadom k tomu, že uňho bol už pokus o krátkodobú ambulantnú liečbu v minulosti, čo však zlyhalo
a neviedlo k dlhodobej abstinencii znalkyňa navrhla uloženie ochranného protialkoholického liečenia
ústavnou formou.

Znaleckým vyšetrením svedkyne poškodenej U. W. bola u menovanej diagnostikovaná

depresívna reakcia. Jedná sa o stav miernej depresie, ako reakcie na expozíciu stresu. Táto porucha
sa u poškodenej prejavovala aj v čase znaleckého vyšetrovania, bola reakciou na uväznenie manžela,
súvisela s výčitkami svedomia a obavami o ďalšiu existenciu. Táto postrahovaná depresívna reakcia
nebola u poškodenej prítomná v období, ktoré predchádzalo vyšetrovanému skutku. U poškodenej nebol
diagnostikovaný syndróm týranej osoby, ani postraumatická stresová porucha. Konanie obžalovaného

neviedlo priamo ku vzniku protrahovanej depresívnej reakcie u poškodenej. Na správaní poškodenej sa
podieľali aj iné faktory ako zmiznutie jej brata v júli 2015, nástup menopauzy.

Trestnú činnosť mal súd preukázanú aj ďalšími listinnými dôkazmi oboznámenými v rozsahu ako je to
uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania.

Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k
nasledovným záverom.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že častejšie začal piť od roku 2018,

manželka mu bránila v pití, nemohol si vypiť ani jedno pivo. Keď si vypil, vykrikoval jej neveru. Hádky
vyvolávala ona. Poprel, že sa manželke vyhrážal zabitím, že doma rozbíjal nábytok. Je pravda, že jej
vulgárne nadával, že raz buchol po stole a raz ju chytil za tvár, keď na neho kričala, vtedy si zvnútra
rozťala peru. Fyzicky ju nenapadol, len raz ju sotil na balkóne a keď jej strelil facku, ona mu dve vrátila.

Súd obrane obžalovaného neuveril, jeho tvrdenia boli vyvrátené hlavne výpoveďou svedkyne
poškodenej U. W., ktorá vo svojej prvotnej výpovedi v prípravnom konaní presvedčivo opísala správanie
sa obžalovaného počas žalovaného obdobia. Opísala, ako sa k nej obžalovaný správal pod vplyvom
alkoholu, že bol agresívny, že jej vulgárne nadával, budil ju v noci, aby mu šla kupovať alkohol, vyhrážal
sa jej zabitím, že ju zareže s nožom, čo aj názorne ukázal, že zabije seba, že podpáli dom.

Opísala aj fyzické útoky, tie ustálila počtom na dva. Opísala, ako celú túto situáciu psychicky zle znášala.

Táto jej výpoveď korešpondovala aj so skutočnosťami uvádzanými pri podávaní trestného oznámenia
a je v súlade aj s výpoveďami svedkov, ktorí žili s obžalovaným v spoločnej domácnosti a boli teda
priamymi svedkami správania sa obžalovaného a to matky poškodenej P. Č. a detí Q. W. a P. W.. Zhodne

uviedli, že obžalovaný pod vplyvom alkohol svojej manželke vulgárne nadával, bol agresívny, búchal po
stole, vyhrážal sa zabitím.

Výpoveď poškodenej je podporená aj závermi znaleckého posudku z odboru psychiatria P.. Y. H., ktorá
znaleckým vyšetrením u obžalovaného diagnostikovala závislosť na alkohole, konkrétne III. štádium

závislosti podľa Jelíneka.

Zmena výpovede poškodenej v prospech obžalovaného (v prípravnom konaní dňa 29.1.2019 a na
hlavnom pojednávaní dňa 11.7.2019) bola zjavne motivovaná snahou ex post pomôcť obžalovanému
zbaviť ho trestnej zodpovednosti alebo ju zmierniť, čo nie je pri trestnej činnosti

typovo ako je posudzovaná neobvyklý jav majúci svoj podklad v pretrvávajúcom citovom vzťahu obete
voči páchateľovi. K zmene výpovede poškodenej sa vo svojom posudku vyjadruje aj znalkyňa z odboru
psychológia F.. Ľ. E., ktorá rovnako vyhodnotila zmenu výpovede poškodenej ako účelovú a uviedla, že u
poškodenej boli v čase znaleckého vyšetrenia zistené výrazné disimulačné tendencie, snaha nepovedaťnič významné, výrazne bol vystupňovaný pocit neistoty a potreba bezpečia a okolia.
Disimulácia sa prejavovala najmä bagatelizovaním toho, čo povedala vo svojej
predchádzajúcej výpovedi. Jej odpovede boli neucelené, neustále zdôrazňovala iba svoje neadekvátne

reakcie. Z psychologického hľadiska bolo jej správanie počas znaleckého vyšetrovania veľmi nápadné,
až neprirodzene sa snažila zvýrazňovať svoju vlastnú vinu. Jedným z motívov sa javila aj zhoršená
finančná situácia po uväznení manžela, ale i blížiaca sa svadba dcéry, ktorá mala podľa jej vyjadrenia
otca rada.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemal dôvod prvotnej výpovedi poškodenej neuveriť, aj napriek tomu
že, poškodená túto výpoveď následne pri druhom výsluchu v rámci prípravného konania ako aj na
hlavnom pojednávaní zmenila. Zmenu výpovede odôvodnila tým, že chcela manželovi ublížiť a podaním
trestného oznámenia dosiahnuť, aby prestal piť, niečo si vymyslela, niečo prikrášlila. Manžela miluje.

Isté nezhody v domácnosti prameniace z požívania alkoholu obžalovaným potvrdili svojimi výpoveďami

aj ďalšie dve dcéry obžalovaného a to U. Y. a P. W.. Obe svedkyne zhodne uviedli, že je pravda, že si
otec vypil, aj že búchal po stole, údajne chcel aj podpáliť dom, no ich mamu netýral, nebil,
práve naopak mama vyvolávala hádky, neznášala alkohol, prechádzala celkovo ťažkým obdobím. Pri
hodnotení týchto svedeckých výpovedí súd zohľadnil aj fakt, že svedkyňa U.
Y. nežila v spoločnej domácnosti s rodičmi počas žalovaného obdobia, svedkyňa P. W.Á. síce bývala v

s rodičmi, avšak v roku 2016 pracovala v Y., domov chodila pravidelne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery dokazovania súd obrane obžalovaného neuveril a
jeho výpoveď považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala obžalobu na obvineného S. W. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
ako je uvedené v obžalobe.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto týra blízku osobu
alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické
utrpenie spôsobom taxatívne uvedeným v zákone a takýto čin spácha závažnejším spôsobom konania
- po dlhší čas.

Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane blízkych osôb a ochrane osôb, ktoré sú so
zreteľom na nedostatok veku alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu
v starostlivosti alebo výchove iných pred domácim násilím. Objektívna stránka spočíva v takom konaní
páchateľa, ktorým spôsobuje blízkej osobe alebo osobe zverenej do jej starostlivosti psychické alebo

fyzické utrpenie.

Blízkou osobou sa v zmysle § 127 ods. 4 Trestného zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení,
osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel. Iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú
za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala

ako ujmu vlastnú.

Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie sa rozumie taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo
duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky
prechodný čas.

Zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby je úmyselný trestný čin. Podľa § 15 Trestného zákona je
trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo
ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel že svojím konaním môže takéto porušenie alebo
ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovaného súd postupoval podľa § 2
ods. 12 Trestného zákona, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne. Vykonanýmdokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že v období od presne nezistenej doby v roku 2015
do 26. 12. 2018 v rodinnom dome na ulici F. D. XXX/XX v O. v priebehu dennej doby, ale aj v dobe
nočného kľudu, opakovane celý týždeň v jednom mesiaci a následne aj počas rôznych nasledujúcich

rôznych dní, keď prišiel domov pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával manželke U. W.O., vyhrážal sa,
že ju zabije alebo že zabije seba, budil ju v čase, keď spala a žiadal ju, aby mu išla kúpiť alkohol, stalo
sa, že ju udrel po ústach a následne aj päsťou, v dôsledku čoho jej rozťal peru, hádzal po nej poháre,
keď kričala, chytal ju za tvár, aby bola ticho, stalo sa, že do nej sotil, keď bola na balkóne, vyhrážal sa
podpálením domu a že manželke U. W. nič nenechá, keď mu povedala, že chce odísť, došlo aj k tomu,

že dom polial benzínom, manželke U. W. pri tom, ako sa snažila zabrániť mu požívať alkohol, povedal,
že ju pichne spredu do hrdla a názorne na jej krku ukázal, odkiaľ jej vyjde nôž von, pričom uvedené
konanie obžalovaného S. W. jeho manželka U. W. ťažko znášala a mala obavy z jeho útokov, prejavili
sa u nej problémy so spánkom ako aj problémy so žalúdkom.

Takto vyššie popísané správanie obžalovaného nie je možné v žiadnom prípade považovať za

harmonické manželstvo, resp. za štandardný vzťah medzi manželmi. Objektom týrania obžalovaného
bola jeho manželka, voči ktorej tento skutok páchal nielen verbálne - vulgárne nadávky, pričom niektoré
útoky boli sprevádzané poškodzovaním a ničením zariadenia bytu, ale aj fyzicky.

Súd v danom uvádza, že podstatou konania páchateľa, ktoré má naplniť skutkovú podstatu trestného

činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia blízkej
osobe, pričom týraním je zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a
bezohľadnosti, vyznačujúce sa určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti. Na posúdenie konania
páchateľa po dlhší čas (ako je to v danom prípade kladené prokuratúrou obžalovanému za vinu) má ísť
o časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená intenzitou trestného činu. Môže ísť o zlé zaobchádzanie v

oblasti fyzických útrap, ale aj o zlé zaobchádzanie v oblasti psychickej. Vzhľadom k tomu, že
už vlastne týranie je zlé zaobchádzanie, ktoré sa vyznačuje určitým trvaním, musí sa pri pokračovaní v
páchaní takého činu po dlhšiu dobu jednať o dobu trvania rádovo v mesiacoch, pri zachovaní trvalosti
prípadne sústavnosti. Čím teda menej intenzívne bude trvanie, tým dlhšiu dobu bude musieť trvať, aby
sa mohlo jednať o naplnenie tejto okolnosti podmieňujúcej vyššej trestnej sadzby a naopak.

Súdmátedazato,žetýranieniejeaaninemôžebyťlenjednorazovékonanie,ktorépozostávanapríklad
len z ojedinelých nadávok, či urážok, prípadne len z ojedinelého fyzického útoku na
poškodenú osobu. Musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým
hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním a tým, že sa pravidelne opakuje spôsobuje poškodenej

osobe psychické, prípadne aj fyzické útrapy. Týranie sa preto vyznačuje určitou hromadnosťou útokov
voči poškodenej osobe, medzi ktorými môže byť určité časové obdobie, keď páchateľ neútočí, teda na
naplnenie pojmu týranie nie je nutné, aby páchateľ útočil neustále (každý deň). Na strane
druhej je potrebné si uvedomiť, že určitá hromadnosť útokov, či dlhšiu dobu trvajúce (sústavné)
útočenie obvineného je znakom základnej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko práve

takéto konanie je podstatou trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Z uvedeného
vyplýva, že len zo samotného časového vymedzenia skutku uvedeného v obžalobe (k páchaniu skutku
malo dôjsť „približne od leta roku 2015 do 26.12.2018“) nie je možné automaticky
vyvodzovať, že došlo k spáchaniu trestného činu závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas v
zmysle § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zákona.

Obžalovanému S. W. sa kládlo za vinu páchanie trestnej činnosti v období od leta 2015 do 26.12.2018,
kedy sa jeho útoky spočívajúce vo vulgárnom oslovovaní poškodenej, vyhrážkach
poškodenej zintenzívňovali, pričom ich impulzivita bola u obžalovaného potencovaná práve požitím
alkoholu, od 18.12.2018 (8 dní pred podaním trestného oznámenia) podľa vyjadrenia poškodenej jeho

denným užívaním.

Počet fyzických útokov obžalovaného na poškodenú v žalovanom období bol na základe vykonaného
dokazovania ustálený len na dva, pričom tieto nie je možné označiť za stav trvalý a možno ich hodnotiť
skôr ako ojedinelé znaky. Rovnako tak sa nejednalo o hrubé, alebo surovým spôsobom vykonané útoky,

jednalo sa len o facku a úder päsťou do tváre, kedy si tieto útoky nevyžiadali lekárske ošetrenie. Súd
v danom vychádzal z výpovede poškodenej, ktorá už v prípravnom konaní vo svojej výpovedi zo dňa
27.12.2019 na otázku obžalovaného, či chce tvrdiť, že ju udrel viackrát odpovedala, že ju udrel na kopcia v posteli. V súvislosti s fyzickými útokmi tiež vypovedala, že keď jej strelil facku, on mu vrátila a vtedy
ju udrel päsťou a rozťal jej peru.

Pokiaľ šlo o útoky spôsobujúce psychické útrapy poškodenej, táto vo svojej výpovedi uviedla, že v
období posledných troch rokov pil obžalovaný častejšie a to tak, že v jednom mesiaci pil týždeň, potom
mal pauzu, potom pil dva týždne v mesiaci, po návrate z D. z psychiatrie v roku 2017 nepil tri týždne,
po návrate z psychiatrie v roku 2018 nepil 5 dní a od 18.11.2018 pil denne. Zároveň uviedla, že
jediný problém v ich manželstve a domácnosti bol alkohol, čo v konečnom dôsledku potvrdili vo svojej

výpovedi aj dcéry obžalovaného, ako aj sám obžalovaný. Nemali finančné ani iné problémy, všetky
hádky medzi nimi dvoma pramenili z alkoholu, pričom pohár jej trpezlivosti pretiekol, keď obžalovaný
pil aj počas celých vianočných sviatkov. Chcela dosiahnuť, aby manžel prestal piť, aby sa liečil zo
závislosti, toto odmietal. Požívanie alkoholu nepoprel ani sám obžalovaný, ktorý zároveň uviedol, že
nepil doma, lebo vedel, že manželka neznáša alkohol, nemohol si dať ani jedno pivo, čo
svojou výpoveďou potvrdili aj dospelé dcéry obžalovaného, keď zhodne uvádzali, že keď si otec vypil,

mame to vadilo, šiel jej tým na nervy, začínala hádky, vyvolávala konflikty, vykrikovala mu, že nie sú
porobené veci, roznášala po rodine, že otec pije, to sa otcovi nepáčilo. Keď mama vybľakla na otca,
vybľakol aj on na ňu. Z vyššie uvedeného možno teda u poškodenej jednoznačne konštatovať nulovú
toleranciu alkoholu na strane obžalovaného a už samotné zistenie, že obžalovaný prišiel domov pod
vplyvom alkoholu u nej potencovalo potrebu na daný stav reagovať, čo

v konečnom dôsledku vyústilo do vzájomných hádok. Daný postoj poškodenej korešponduje aj so
závermi znaleckých posudkov, na ktoré už súd vyššie poukázal. Podľa vyjadrenia znalkyne F.. Ľ. E. v
štruktúre osobnosti poškodenej aktuálne dominuje afektívna zložka, je náladová, výbušná, koná aj pri
takmerzanedbateľnýchpodnetoch,čomôžebyťzapríčinenédlhodoboufrustráciou.Akokaždýnormálny
človek si zrejme spolužitie s manželom predstavovala skôr v pozitívnych farbách a tá dlhodobá neistota,

ktorá pri spolužití s človekom závislým od alkoholu, je na dennodennom poriadku. Spôsobuje to, že
človek prestáva veriť svojim schopnostiam, svojej hodnote. Afektívna dráždivosť alebo to emocionálne
rozrušenie aktuálne môže viesť k tomu, že povie viac, ako vidí a počuje. Môže doplniť nejaké detaily,
môže ich zveličiť, ale tendencia k vymýšľaniu udalostí ako takých, u nej nebola zistená. Súd ale v
žiadnom prípade konanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu voči poškodenej nebagatelizuje, práve

naopak, ako už bolo vyššie konštatované, toto vyhodnotil v súlade s vykonaným dokazovaním tak v
prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní ako konanie naplňujúce skutkovú podstatu zločinu
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona. Znaleckým vyšetrením
duševného stavu poškodenej znalkyňa dospela k záveru, že u menovanej U. W. bola znaleckým
vyšetrením diagnostikovaná postrahovaná depresívna reakcia. Jedná sa o stav miernej depresie, ako

reakcie na expozíciu stresu. Táto postrahovaná depresívna reakcia nebola u poškodenej prítomná
v období, ktoré predchádzalo vyšetrovanému skutku. U poškodenej nebol diagnostikovaný syndróm
týranej osoby, ani postraumatická stresová porucha. Konanie obžalovaného neviedlo priamo ku vzniku
protrahovanej depresívnej reakcie u poškodenej, táto sa u nej rozvinula ako reakcia na uväznenie
manžela, súvisela s výčitkami svedomia a obavami o ďalšiu existenciu. Znalkyňa vo svojej výpovedi

uviedla, že aj smrť brata poškodenej (okolnosti, za ktorých ku nej malo dôjsť), kolaudácia domu, sa mohli
podpísať pod celkový psychický stav poškodenej.

Súd má za to, že počet tvrdených útokov obžalovaného, ako aj ich intenzita, nedávajú reálny základ
na právne závery, k akým dospela obžaloba čo sa týka právnej kvalifikácie konania obžalovaného ako

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák.
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák. , t.j. po dlhší čas. Na strane druhej, je ale nepochybné, že obžalovaný
sa pod vplyvom alkoholu správal agresívne, dožadoval sa alkoholu aj doma, požadoval od
členov rodiny, aby mu šli kupovať alkohol, dvakrát fyzicky zaútočil na manželku, vyhrážal sa jej zabitím,

čo na ňu zle psychicky vplývalo.

Pre posúdenie otázky, či obžalovaný páchal trestnú činnosť po dlhší čas je rozhodujúca teda nie
len celková doba jeho konania, ale je potrebné prihliadnuť aj na spôsob, početnosť a intenzitu
tohto konania. Len zo samotného časového vymedzenia skutku nie je možné automaticky vyvodiť záver,

že došlo k jeho spáchaniu závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas), ale je kumulatívne potrebné
aby toto konanie bolo možné považovať aj z hľadiska materiálnej závažnosti za intenzívne.
Dĺžku časového úseku, ktorý je možné považovať za dlhšiu dobu, je treba posudzovať
predovšetkým na základe intenzity konania obžalovaného a závažnosti trestného činu,ktorá však v tomto prípade nebola preukázaná do takej miery, aby bolo možné vysloviť, že obžalovaný
konal po dlhší čas. Súd konštatuje, že po formálnej stránke spáchanie skutku obžalovaným naplnilo
znaky páchania skutku po dlhší čas, avšak samotná intenzita, resp. frekvencia, akou sa mal obžalovaný

skutku dopustiť, nie je v takom rozsahu, aby dôkazmi bolo nepochybne preukázané, že
obžalovaný po celý tento čas túto trestnú činnosť páchal tak, aby naplnila znaky trvania po dlhší čas.

Možno preto dospieť k záveru, že základnú skutkovú podstatu stíhaného trestného činu tu naplnila až
spoločná hromadnosť týchto útokov, ktoré sa mali stať v čase, ktorý je vymedzený v skutkovej

vete rozsudku. Takémuto skutkovému vymedzeniu zodpovedá právna kvalifikácia podľa § 208 ods. 1
písm. a), písm. b/ Tr. zákona.

Na základe takto vykonaného dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom sa
doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že obžalovaný S. W. sa dopustil
skutku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, čím sa dopustil zločinu týrania blízkej osoby a

zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky
sa teda obžalovaný trestnej činnosti dopustil formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného
zákona.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd upravil skutkovú vetu rozsudku tak,

že slovné spojenie „... od leta 2015...“, nahradil slovným spojením ... „ od presne nezistenej doby v roku
2015...“ čím ustálil dobu páchania skutku, keďže ani z dokazovania v prípravnom konaní ani na hlavnom
pojednávaní nevyplynulo vymedzenie doby páchania skutku presne od leta 2015.

Súdvrozsudkuvykonallenzmenyvskutkovejvete,tedaupravilskutoktak,abyzodpovedaldokazovaniu

na hlavnom pojednávaní. K zachovaniu totožnosti skutku stačí, pokiaľ v skutku, ktorý je popísaný v
obžalobe a následne zistený na hlavnom pojednávaní, je totožný následok.

Zákonom ustanovená trestná sadzba pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona je tri roky až osem rokov.

Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne. V evidencii priestupkov má doposiaľ jeden
záznam, pre priestupok zo dňa 28.7.2017 proti verejnému poriadku. Z odpisu registra trestov bolo
zistené, že obžalovaný nebol posledných desať rokov súdne trestaný, posledné odsúdenie je z roku
1985. Pozitívne bol charakterizovaný svojim zamestnávateľom Tatranská mliekareň, a. s. Kežmarok,

ako aj Ústavom na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody v Prešove.

Súd potom zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. V tomto prípade nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť ani priťažujúca okolnosť.
Vzhľadom k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomery na strane obžalovaného, tento od roku 1985 súdne trestaný
nebol, možno konštatovať, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, bol riadne zamestnaný.
Súd poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný bol okrem iného obmedzený zákazom kontaktu s
poškodenou, ako aj zákazom priblíženia sa k poškodenej, z ich spoločnej domácnosti sa odsťahoval ku
svojej dospelej dcére a to hneď v deň prepustenia z väzby na slobodu, pričom aj po prepustení z väzby

naďalej pracoval. V neposlednom rade súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný
je otcom dvoch maloletých detí, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, je živiteľom rodiny. Vzhľadom na
vyššieuvedenémalsúdzato,žeuloženietrestuspojenéhosodňatímslobody,bybolopreobžalovaného
neprimerane prísne a rovnako tak by tento trest negatívne postihol aj jemu blízke osoby, predovšetkým
maloleté deti, ktoré sú odkázané na výchovu a starostlivosť oboch rodičov, teda aj jeho. Súd mal za

to, že v danom prípade na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti postačí uloženie trestu odňatia
slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 rokov s odkladom na skúšobnú dobu s probačným
dohľadom v trvaní 5 rokov. Hrozba možnej premeny trestu počas plynutia skúšobnej doby, resp. aj po
nej v zákonom uvedených lehotách bude najlepšie plniť svoj účel, teda aby obžalovaný v budúcnostiviedol riadny život. Na posilnenie tohto účelu mu bola zároveň súdom uložená povinnosť, ktorá mu má
napomôcťpredchádzaťmožnýmnegatívnymvplyvomnajehoosobu.Taktouloženýtrestjepodľanázoru
súdu dostačujúcim na zabezpečenie generálnej a individuálnej prevencie, ktorá je zmyslom trestného

zákona.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatria súd v súlade s § 73 ods. 2
písm. d/ Trestného zákona uložil obžalovanej ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a, písmeno b/ Trestného

zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho
súdu.