Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010348
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116010348.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného Ing. C. W., nar. X. G. XXXX v W.,
pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona, o
odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 17. januára 2019, č. k. 1T/7/2016-1895,
na verejnom zasadnutí konanom 22. septembra 2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 17. januára 2019, č. k. 1T/7/2016-1895,
podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku oslobodil Ing. C. W. (ďalej len obžalovaný) spod obžaloby
prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava z 11. februára 2016, sp. zn. Kv 25/15, pre skutok právne
posúdený ako obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného

zákona, na skutkovom základe, že
ako osoba oprávnená konať v mene subjektu D. D. - PETES TRANS vo veci nakladania s pracovným
strojom CASE CX210B, výrobné číslo N7EAH1361, dohodol s poškodenou spoločnosťou STROJPOL,
spol. s. r. o., Chovateľská 2, Trnava (v súčasnosti AGRI CS Slovakia, s. r. o., Zlatomoravecká cesta 504,
Nitra), užívanie a následnú kúpu pracovného stroja tak, že na základe jeho odporučenia dňa 04.09.2008
v Trnave splnomocnený zástupca subjektu D. D. - PETES TRANS Jaromír Bandík podpisom potvrdil

prevzatie pracovného stroja CASE CX210B, výrobného čísla N7EAH1361, a zároveň podpísal na strane
kupujúceho kúpnu zmluvu číslo 134/2008 s vedomím, že ho obvinený ubezpečil, že má zabezpečené
práce na predmetný stroj, ako aj jeho financovanie formou leasingu, avšak následne nedošlo k naplneniu
kúpnej zmluvy z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny v zmysle označenej kúpnej zmluvy, po čom dňa
02.01.2009 v Trnave podpísal D. D. v mene subjektu D. D. - PETES TRANS na základe odporučenia
obvineného Ing. C. W. a z dôvodu nezabezpečenia financovania kúpy predmetného pracovného stroja

s vlastníkom tohto pracovného stroja - spoločnosťou STROJPOL, spol. s. r. o., nájomnú zmluvu na
predmetný stroj, ktorú subjekt D. D. - PETES TRANS neplnil, pracovný stroj v lehote do 28.02.2009
nevrátil, tento nevrátil ani v dodatočnej lehote pod hrozbou jeho odobratia do 08.04.2009, pričom D. D.
sa domnieval, že pracovný stroj vykonáva práce pre spoločnosť REAKO, a. s., v Českej republike, avšak
obvinený Ing. C. W. ako ústne splnomocnená osoba za subjekt D. D. - PETES TRANS na nakladanie
so strojom CASE CX210B, výrobné číslo N7EAH1361, dal v mesiaci október 2008 prepraviť predmetný

pracovný stroj do Bratislavy, odkiaľ mal byť tento prepravený do spoločnosti REAKO, a. s., so sídlom
v Českej republike, na výkon prác, čo však obvinený Ing. C. W. neuskutočnil, predmetný pracovný
stroj premiestnil bez vedomia nájomcu - subjektu D. D. - PETES TRANS a prenajímateľa - spoločnosti
STROJPOL, spol. s r. o., na neznáme miesto a dňa 07.04.2009 oznámil polícii v Českej republike,
Územný odbor služby kriminálnej polície a vyšetrovania T., krádež predmetného pracovného stroja z
areálu spoločnosti REAKO, a. s. Česká republika, pričom vyšetrovaním Polície Českej republiky bolo

zistené, že predmetný pracovný stroj sa na tomto mieste nikdy nenachádzal, čím obvinený spôsobilpoškodenej spoločnosti AGRI CS Slovakia, s. r. o. (v čase skutku pod obchodným menom STROJPOL,
spol. s. r. o.) škodu vo výške 172.275,63 €,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd po zhodnotení všetkých na hlavnom
pojednávaní vykonaných dôkazov, ktoré boli získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného
presvedčenia, ktoré bolo založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich
súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, keď už nie je možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne
ďalšie pre relevantné dôkazy, dospel k záveru, že nebolo bez najmenších pochybností dokázané, že

stíhanýskutokspáchalskutočneobžalovaný.Vykonanédokazovaniepodľaokresnéhosúdupreukázalo,
že bager nikdy nebol vo vlastníctve D. D. - PETES TRANS (ďalej aj len PETES TRANS), tento ho mal
len v prenájme a nikdy neuhradil dohodnuté nájomné, pričom toto bolo neskôr vymáhané len súdnou
cestou. Tento bager aj v čase oznámenia jeho straty resp. krádeže naďalej vlastnil STROJPOL, spol.
s. r. o. (ďalej aj len STROJPOL), ktorý ho na základe riadne uzatvorenej písomnej zmluvy len prenajal
PETES TRANS. O uvedenom svedčili jednak listinné dôkazy a aj výpovede svedkov D. D., G. I. či

JUDr. B. C.. Za preukázané považoval okresný súd to, že sa o predmetný bager intenzívne zaujímal
obžalovaný ešte počas svojho pôsobenia v BAUMA RENT, ale následne napomáhal pri tom, aby bol
bager predaný PETES TRANS, resp. daný im k dispozícií (svedok C. R. však v tomto smere uviedol aj
to, že PETES TRANS mal o tento bager záujem, resp. chceli ho kúpiť bez ohľadu na iné okolnosti).
PETES TRANS teda odporučil STROJPOL obžalovaný (čo vyplynulo z výpovede svedka G. I.). PETES

TRANS zároveň tento bager aj previezol na územie Slovenskej republiky pri skorších rokovaniach o
jeho predaji BAUMA RENT, ktorú zastupoval obžalovaný. Výpoveď svedka D. D. preukázala, že o tento
bager, resp. práce pre neho mali zabezpečovať obžalovaný a C. R. (ktorý to sám vo svojej výpovedi aj
potvrdil) a on sám sa o to vôbec nezaujímal. V tomto kontexte im bol bager obom zverený oprávnenou
osobou, ktorá ho mala v držbe na základe zmluvného vzťahu s jeho vlastníkom. Je však potrebné aj

dodať, že obžalovaný nemal s PETES TRANS uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu a pri rokovaniach
so STROJPOL nebolo predložené ani žiadne písomné plnomocenstvo na zastupovanie PETES TRANS
(svedok C. R. v tomto smere vypovedal, že si myslel, že aj obžalovaný to vníma tak, že ich zastupuje,
čo potvrdil v podstate aj svedok G. I., keď uviedol, že obžalovaný vystupoval tak, že pracuje pre PETES
TRANS). Takéto plnomocenstvo nebolo písomne udelené ani pri dispozícií s týmto bagrom pokiaľ ide

o hľadanie práce pre tento bager, pričom o ústnom udelení plnomocenstva obžalovanému svedčili len
výpovede svedkov C. R. a D. D., keď obžalovaný aj toto v konaní popieral. Obžalovaný tiež poprel, že
by dostával od PETES TRANS v tejto súvislosti nejakú odmenu. Doklady o niečom takom zabezpečené
v konaní ale neboli a aj výpovede svedkov C. R. a D. D. boli pochybné.
Okresný súd ďalej dôvodil tým, že bolo nepochopiteľné, prečo PETES TRANS nemal pracovný vzťah s

obžalovaným podchytený hocijakým spôsobom aj písomne, keď išlo o veľmi drahú vec - bager, ktorého
nadobúdacia hodnota bola viac ako 5 miliónov Sk. Taktiež bolo pre okresný súd nepochopiteľné aj to,
prečo zástupcovia PETES TRANS nepodali po doručení rozhodnutia Polície Českej republiky ohľadom
ich zistenia, že bager nikdy v Českej republike nebol, trestné oznámenie na obžalovaného. V tomto
smere napr. svedok C. R. tvrdil, že obžalovaný mu oznámil, že pre bager zabezpečil práce v Českej

republike,pretohoodviezolnamiestosobžalovanýmdohodnutéaničbližšieohľadomtýchtoprácuviesť
nevedel, resp. sa o to nezaujímal. Odpovede na tieto otázky podľa názoru súdu smerujú jednoznačne
k spochybneniu výpovedí svedkov C. R. a aj D. D. ako nevierohodných. Výpoveď svedka C. R. na
hlavnom pojednávaní bola podľa názoru okresného súdu rozporuplná v tom smere, že tento uvádzal
niektoré skutočnosti inak, ako tieto vyplynuli z iných vykonaných dôkazov, medzi ktoré patrili aj také,

ktoré obsahovali „skoršie vyjadrenia“ tohto svedka - či už v ohlásení poistnej udalosti, alebo v rámci
vyšetrovania Polície Českej republiky na podklade trestného oznámenia, ktoré podal obžalovaný. Pokiaľ
ideopoistenie,svedokC.R.nahlavnompojednávaníuviedol,žePETESTRANSbagerajpoistil,poistnú
zmluvu uzatváral on, rozsah tohto poistenia sa nemenil a išlo o poistenie v rámci EÚ. Uvedené tvrdenia
(až na to, že bolo uzatvorené toto poistenie a kto ho uzatvoril) boli klamlivé, keďže do oznámenia o

škodovej udalosti C. R. uviedol, že 7. apríla 2009 okolo 14:15 hod. mu telefonoval N. L., že z areálu firmy
RAKO v Opave mal byť odcudzený bager, ktorý mala firma RAKO zapožičaný na zemné práce (pričom
na hlavnom pojednávaní tvrdil, že to, že mal byť bager ukradnutý či stratený, sa dozvedel z telefonátu
od obžalovaného), pričom poistná zmluva na bager bola uzatvorená od 17. decembra 2008 na území
Slovenskej republiky a následne od 29. decembra 2008 aj na území Českej republiky (došlo k zmene

poistenia), pričom obžalovaným predložené faktúry v rámci podania trestného oznámenia svedčili o tom,
že bager sa v Českej republike mal nachádzať ešte pred 29. decembrom 2008 (od októbra 2008). Podľa
súdu otázkou je, prečo došlo k zmene poistenia aj na Českú republiku až od 29. decembra 2008 (?).
Ďalej okresný súd poukázal na výpovede svedkov C. R. a D. D. ohľadom tzv. dohodnutých zápočtov, t. j.že za bager bude PETES TRANS platiť STOJPOL tak, že pre nich bude vykonávať prepravy „zadarmo“,
ani toto nebolo preukázané. Nevyplynulo to jednak zo žiadnej písomnej zmluvy (listinného dôkazu) a
aj svedok G. I. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že to, ako by PETES TRANS zaplatil za ten

bager, sa našlo v podobe prenájmu a druhé riešenie bolo, že mal PETES TRANS riešiť nejakú dopravu a
postupne by sa to započítavalo, čiže išlo o dve samostatné riešenia. Rovnako sa svedok C. R. vyjadril aj
klamlivo aj vtedy, keď uvádzal, že bager vlastnil PETES TRANS a že nemali na neho podpísanú žiadnu
nájomnú zmluvu, čo by ako osoba pracujúca pre PETES TRANS mal určite vedieť.
Podľa okresného súdu rozporuplne a nelogicky tiež vypovedal na hlavnom pojednávaní aj obžalovaný,

avšak právom obžalovaného je aj vypovedať klamlivo, keď jeho obrana musí byť v konaní bezpochyby
vyvrátená a vina dokázaná bez aj tých najmenších pochybností. Obžalovaný napr. rozporuplne
vypovedal v tom smere, že ohľadom trestného oznámenia bol vyzdvihnutý z miesta vtedajšieho trvalého
bydliska (T. XXX) D. D., ktorý bol s C. R.. Následne po tom, ako bola prečítaná časť jeho výpovede
z prípravného konania, kde uviedol: „...mi R. telefonoval, aby som prišiel k nemu na L. XX, R., čo je
rodinný dom a súčasne sídlo D. D. - PETES TRANS, a tuná mi povedal, aby som išiel na prvú políciu za

hranicami v ČR, kde mám oznámiť, že rýpadlo CASE CX 210B, ktoré je predmetom tohto vyšetrovania,
bolo odcudzené na území ČR.“, uviedol, že pravda je tá, že túto časť výpovede (túto stratégiu) mu
odporučil jeho vtedajší obhajca a jej cieľom malo byť podať trestné oznámenie na C. R., za to, že ho
vydieral pri podávaní trestného oznámenia v Hodoníne. Nepodarilo sa ani preukázať a vyvrátiť to, že by
obžalovaný v inkriminovanom čase mal finančné problémy, ktoré by mohli byť prípadným motívom jeho

trestnoprávne relevantného konania v spojitosti s predmetným bagrom. Prokurátor o tom nepredložil
(nezabezpečil) žiadne dôkazy a obhajobné tvrdenia obžalovaného neboli ním spochybňované.
Okresný súd ďalej poukázal na to, že svedok C. R. uviedol, že obžalovaný nosil peniaze za prenájom
bagra v hotovosti na príjmový doklad na podklade faktúr (mala byť jedna alebo dve) na objednávateľa
REAKO, pričom dodávateľom bol PETES TRANS, ktorý fakturoval. Otázkou je, prečo tak obžalovaný

mal robiť, keď faktúra č. 20080126 mala byť uhradená prevodným príkazom na účet, ktorého číslo bolo
uvedené na tejto faktúre (?). Je však pravdou, že na tam uvedený účet žiadne peniaze zaslané od
REAKO neboli, čo vyplynulo z výpovedí svedkov R. E. st. a R. E. ml., ako aj z listinných dôkazov (z
úradného záznamu z č.l. 374 vyplynulo, že faktúry predložené PETES TRANS pri podávaní trestného
oznámenia neboli nikdy preplatené a REAKO neboli preplatené žiadne úkony týkajúce sa výkopových

či zemných prác). Taktiež pre stratené účtovníctvo PETES TRANS nebolo možné uvedené preveriť aj
opačne, resp. z výpisov z účtov bánk (č. l. 487-599) vyplynulo, že neboli na bankový účet PETES TRANS
(č. 0631695603/0900) pripísané žiadne finančné prostriedky od REAKO v lehote splatnosti faktúr, ktoré
boli predložené pri podávaní trestného oznámenia. Obžalovaný sa v konaní bránil aj tým, že uviedol, že
nedalprepraviťpredmetnýbagerdoBratislavyanevedel,čibolnaniekohopokynprepravený.SvedokC.

R. v tomto smere uviedol, že si nepamätá, ako bol ten bager prepravený do Českej republiky a pamätá si
len to, že ho zložil v Bratislave a druhá prepravná firma ho mala brať na podvale do Českej republiky, ale
nevedel kedy. Potom zase na hlavnom pojednávaní uviedol, že naposledy bager videl, keď ho doviezol
na parkovisko Slovnaft Vlčie Hrdlo, Bratislava, kde bol obžalovaný a kde videl valník, na ktorý sa mal
bager naložiť a odviezť na práce do Českej republiky pre REAKO, ale nevidel, ako sa bager naložil na

valník, nakoľko odišiel preč, ale bol pri tom obžalovaný (čo však vedieť presne nemohol, keďže z toho
miesta odišiel!).
Okresný súd ďalej argumentoval, že v predmetnej veci bola jediným priamym dôkazom viny
obžalovaného pokiaľ ide o „najdôležitejšiu časť“ stíhaného skutku z pohľadu právnej kvalifikácie, t. j.:
„...obvinený Ing. C. W. ako ústne splnomocnená osoba za subjekt D. D. - PETES TRANS na nakladanie

so strojom CASE CX210B, výrobné číslo N7EAH1361, dal v mesiaci október 2008 prepraviť predmetný
pracovný stroj do Bratislavy, odkiaľ mal byť tento prepravený do spoločnosti REAKO, a.s., so sídlom
v Českej republike, na výkon prác, čo však obvinený Ing. C. W. neuskutočnil, predmetný pracovný
stroj premiestnil bez vedomia nájomcu - subjektu D. D. - PETES TRANS a prenajímateľa - spoločnosti
STROJPOL, spol. s r.o., na neznáme miesto...“, výpoveď svedka C. R., ktorá však nebola pre vyslovenie

viny podľa názoru okresného súdu postačujúca. Podľa názoru okresného súdu výpoveď svedka C. R.
v hore uvedenej časti stíhaného skutku vyššie uvedené atribúty preukázateľne nespĺňala, lebo bola
spochybnená inými dôkazmi, bola tiež vnútorne nelogická a nemala svoj základ v iných dôkazoch, s
ktorými dostatočným spôsobom neutvorila ucelený reťazec napovedajúci bez najmenších pochybností
o vine obžalovaného v prípade stíhaného skutku v zmysle podanej obžaloby.

V súvislosti s už naznačenou „dôkaznou núdzou“, ktorá sa vyskytla v posudzovanom prípade, okresný
súd tiež poukázal na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech
obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 odsek 4 Trestného poriadku a použitie ktorej prichádza
do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajúaj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému
zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a
zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Okresný súd nezískal vnútorné presvedčenie o vine

obžalovaného za stíhaný skutok uvedený v obžalobe prokurátora, preto ho spod obžaloby oslobodil
podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku, nakoľko mal za to, že skutok mohla spáchať aj iná
osoba ako obžalovaný, resp. skutok mohol byť po jeho čiastkovej úprave právne kvalifikovateľný aj ako
iný trestný čin (napr. krádež podľa § 212 Trestného zákona). Z tohto dôvodu obžalovaného neoslobodil
podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku.

K náhrade škody okresný súd uviedol, že si splnomocnenec poškodenej spoločnosti AGRI CS Slovakia,
s.r.o. (v čase skutku pod obchodným menom STROJPOL, spol. s.r.o.) na hlavnom pojednávaní síce
uplatnil voči obžalovanému nárok na náhradu škody vo výške 172.275,63 €, avšak o tomto nároku
súd vôbec nerozhodol, pretože o ňom už bolo právoplatne rozhodnuté v civilnom procese rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II zo 6. februára 2014, sp. zn. 25Cb/127/2013, preto už poškodený takýto
nárok podať opätovne nemohol (§ 46 odsek 4 Trestného poriadku).

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní voči nemu prokurátor zahlásil ihneď odvolanie.
Obžalovaný sa vzdal práva na podanie odvolania. Podané odvolanie prokurátor odôvodnil osobitným
písomným podaním doručeným okresnému súdu 29. apríla 2019.
V odvolaní uviedol, že závery prípravného konania a nadväzujúce výsledky dokazovania vykonaného na
hlavnom pojednávaní v dostatočnom rozsahu preukázali vinu obžalovaného zo spáchania žalovaného

skutku, na základe čoho nebol dôvod oslobodiť ho spod obžaloby podľa§ 285 písmeno c/ Trestného
poriadku, ale uznať ho vinným na skutkovom a právnom základe v ňom definovanom.
Prokurátor v odvolaní skonštatoval, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a ani z hľadiska
jednotlivých procesnoprávnych náležitostí vedenia hlavného pojednávania mu nemožno nič vytknúť.
V nadväznosti na prijatie správneho a nepochybného záveru o tom, že žalovaný skutok sa stal a

z trestnoprávneho hľadiska naplnil znaky stíhaného obzvlášť závažného zločinu, ale okresný súd
nesprávne vyhodnotil jednotlivé dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní čo do ich spôsobilosti
preukázať vinu obžalovaného. Prokurátor v jestvujúcej dôkaznej situácii nezdieľa právny názor o
primeranosti aplikovania zásady "in dubio pro reo", keďže ustálené skutkové zistenia s dostatočnou
mierou presvedčivosti vypovedali nielen o tom, že stíhaný skutok sa skutočne stal a naplnil znaky

trestnoprávnej relevancie, ale súčasne, že ho spáchal práve obžalovaný.
Prokurátor v prvom rade akcentoval dôležité skutkové zistenie vyplývajúce z výsluchu svedkov C. R.
a D. D., v zmysle ktorého bol obžalovaný oprávnený konať v mene subjektu D. D. - PETES TRANS
vo veci nakladania s inkriminovaným pásovým bagrom ako predmetnom útoku, čo napokon podporným
spôsobom vyplynulo aj zo svedeckej výpovede súdom nespochybňovaného svedka G. I.. G. svedok

totiž rovnako vypovedal o tom, že obžalovaný vystupoval akoby pracoval pre PETES - TRANS a pri
rokovaniach riešil viac-menej všetko okolo bagra práve on. Zo zmienených svedeckých výpovedí je
naviac zistiteľné, že práve obžalovaný bol tou osobou, ktorá nielenže samostatne organizovala celý
obchod s pásovým rýpadlom a podieľala sa na hľadaní možností jeho financovania, ale zabezpečovala
aj jeho nadväzujúcu činnosť pri vykonávaní stavebných prác na území SR a ČR. V rámci uvedeného

obžalovaný pred C. R. predstieral dôvodnosť prepravenia pásového rýpadla do Českej republiky, pričom
z osôb oprávnených nakladať s týmto pracovným strojom bol jediným prítomným pri tom, ako toto malo
byť po jeho dovezení C. R. na vopred dohodnuté miesto v Bratislave ďalej prepravené na výkon údajne
zabezpečených prác pre spol. REAKO, a.s., pričom tieto boli vykonaným dokazovaním jednoznačne
vyvrátené. Na tomto mieste poukázal predovšetkým na vzájomne súladné výpovede svedkov R. E. st. a

R. E. ml. priamo preukazujúce spomínanú dôkazne relevantnú okolnosť, zatiaľ čo nepriamo je verzia o
preprave pásového rýpadla do Českej republiky pre spol. REAKO, a.s. vyvrátená aj viacerými listinnými
dôkaznými prostriedkami - vyjadrením Riaditeľstva ciest a diaľnic ČR z 10. júna 2013, vyjadrením spol.
EUROVIA es, a.s. zo 7. júna 2013, vyjadrením Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Bratislave zo 4. júna 2013, vyjadrením Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave

zo 6. júna 2013 a písomnou správou spol. SKANSKA, a.s. z 24. novembra 2011. Svedkovia E. zo
spol. REAKO, a.s., ktorých výpovede z prípravného konania boli riadne oboznámené ich prečítaním
na hlavnom pojednávaní, jednoznačne vylúčili, že by inkriminované pásové rýpadlo pre ich spoločnosť
vykonávalo akékoľvek práce, tento stroj by pri svojej činnosti nevyužili, o jeho prenájme s obžalovaným
preto ani nikdy nejednali a subjekt D. D. - PETES TRANS ani C. R. nepoznajú. Do naznačenej

dôkaznej situácie zapadli ďalšie skutkové zistenia vyplývajúce z výpovede menovaných svedkov, ktorí
explicitne spochybnili pravosť podpisov ako aj odtlačkov pečiatky spol. REAKO, a.s. nachádzajúcich
sa na dodacom liste č. Z 01/2008 zo 6. októbra 2008, resp. faktúre č. 20080126. Bol to pritom práve
obžalovaný, ktorý tieto sfalšované listiny predložil 7. apríla 2009 ako prílohy k jeho trestnému oznámeniupodanému ústne na polícii v Českej republike v meste Hodonín pre fingovanú krádež pásového
pásového rýpadla, o nepravdivosti ktorého teda musel vedieť predovšetkým on sám. Pri spisovaní
predmetného trestného oznámenia obžalovaný vedome uvádzal nepravdivé skutočnosti zapadajúce

do verzie o spôsobení majetkovej škody subjektu D. D. - PETES TRANS z titulu krádeže pásového
rýpadla, v zmysle ktorých malo byť toto v celom rozsahu splatené a vlastnícky tak patriť subjektu D.
D. - PETES TRANS, pričom obžalovaný si bol istý, že tento pracovný stroj v areáli spol. REAKO,
a.s. z blízkej vzdialenosti dňa 31. marca 2009 aj reálne videl. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania
vykonaného nielen v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní je pritom nesporným, že pásové

rýpadlo po celý čas ostalo vo vlastníctve spol. STROJPOL, spol. s.r.o. z dôvodu neschopnosti subjektu
D. D. - PETES TRANS uhradiť dohodnutú kúpnu cenu, vyplatenie ktorej bolo predajcom urgované
aj u samotného obžalovaného. Okrem toho obžalovaný toto pásové rýpadlo v areáli spol. REAKO,
a.s. v skutočnosti s istotou vidieť nemohol, keďže sa tam nikdy nenachádzalo. Ako už bolo vyššie
uvedené, bol to práve obžalovaný, ktorý k trestnému oznámeniu doložil ako dôkazy listiny deklarujúce
fiktívny obchodný vzťah medzi subjektom D. D. - PETES TRANS a spol. REAKO, a.s. (dodací list č. Z

01/2008 zo 6. októbra 2008 a súvzťažnú faktúru č. 20080126 zo 23. decembra 2008 za zemné práce
v mesiacoch november a december 2008), t. j. preukazujúce okolnosti, o rozpore so skutočnosťou
ktorých jednoznačne musel vedieť vo svetle v trestnom konaní zadováženej dôkaznej situácie. Využitie
práve spol. REAKO, a.s. na zakrytie skutočného spôsobu naloženia s dotknutým pásovým rýpadlom
zo strany obžalovaného naviac korešponduje s jeho zadokumentovaným blízkym vzťahom k tejto

obchodnej spoločnosti. Obžalovaný túto konkrétnu spoločnosť, ako aj jej štatutára nielenže poznal z
predchádzajúcej obchodnej činnosti, ale v zmysle výpovede R. E. ml. pre ňu dokonca sám isté obdobie
pracoval ako obchodný zástupca (v zmysle vlastnej výpovede na hlavnom pojednávaní obžalovaný
túto spol. poznal "veľmi dobre"). Spisový materiál zabezpečený v Územného odboru služby kriminálnej
polícieavyšetrovaniaOpavapodsp.zn.KRPT-14526-33/TČ-2009-070671-22jetakdôležitýmdôkazom

vypovedajúcim o snahe obžalovaného sprocesniť vymyslenú verziu o osude pásového rýpadla podaním
trestnéhooznámeniaprejehokrádežvzahraničí,zhľadiskalogikyodôvodniteľnejvýlučnejehoosobným
záujmom na naložení s týmto pracovným strojom ako vlastným. Obžalovaný sa totiž najlepšie zo
všetkých zúčastnených orientoval na trhu s pracovnými strojmi, disponoval celou sieťou kontaktov
na osoby pohybujúce sa v tomto prostredí a najskôr tak bol schopný zúžitkovať dotknuté pásové

rýpadlo po tom, čo si ho prisvojil. Napriek nepochybnej dôkaznej relevancii spisového materiálu
dokumentujúceho priebeh konania o trestnom oznámení obžalovaného podanom v Českej republike sa
súd s takto zadováženými skutkovými zisteniami v odôvodnení svojho oslobodzujúceho rozhodnutia vo
vzťahu k samotnému obžalovanému ako okrajovo nevysporiadal, keď na jeho obsah poukázal výlučne
pri spochybňovaní výpovede svedka C. R.. Opomenutie preskúmateľného vyhodnotenia tejto časti

dôkaznej sústavy pritom v žiadnom prípade nemôže legitimizovať absurdná obrana obžalovaného, v
zmysle ktorej bol k podaniu trestného oznámenia donútený v súvislosti s vydieraním jeho osoby zo
strany C. R.. Predmetné obhajobné tvrdenia obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní vyvrátené
nielen výsluchmi svedkov C. R. a D. D., ale aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli,
nasvedčujúcimi okrem iného pokračujúcej spolupráci obžalovaného so subjektom D. D. - PETES

TRANS aj po spáchaní žalovaného skutku a podaní trestného oznámenia, v neposlednom rade
preukázateľnými zásadnými nezrovnalosťami v samotnej výpovedi obžalovaného ohľadom podávania
trestného oznámenia, ktoré v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku neunikli pozornosti ani
konajúceho súdu. Obhajoba obžalovaného prezentovaná na hlavnom pojednávaní pritom bola
poznačená aj inými markantnými rozpormi, napr. pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že v komunikácii so

STROJPOL, spol. s.r.o. vo veciach súvisiacich s pásovým rýpadlom vystupoval ako tretia nezávislá
osoba a jeho ingerencia sa obmedzovala iba na odovzdanie informácie, ktoré sa vo svetle dokazovania
vykonaného vo vyššie naznačenom rozsahu ukázalo ako jednoznačne nepravdivé, čo rovnako platí
aj pre vyjadrenie obžalovaného negujúce prakticky akýkoľvek vzťah k tomuto pracovnému stroju, čo
pri komplexnom zohľadnení všetkých skutočností zadokumentovaných v spisovom materiáli vyznieva

jednoznačne nevierohodne.
Pokiaľ ide o samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku, pozostávajúce takmer výlučne z pasáží
spochybňujúcich výpovede svedkov C. R. a D. D. s nadväzujúcim uplatnením zásady in dubio pro
reo, k tomuto sa žiada zo strany prokuratúry vyjadriť viaceré výhrady. Skutočnosť, že obžalovanému
bolo predmetné pásové rýpadlo zverené oprávnenou osobou (D. D. - PETES TRANS), ktorá ho mala

v držbe na základe zmluvného vzťahu s jeho vlastníkom (STROJPOL, spol. s.r.o.), vychádzajúc z
odôvodnenia napadnutého rozsudku považoval dôvodne za preukázanú aj konajúci súd, hoci nadväzne
bez zrozumiteľného ustálenia finálnych skutkových zistení na tomto dôležitom úseku žalovaného
skutkového deja dôvodí absenciou písomného podkladu spolupráce obžalovaného so subjektom D.D. - PETES TRANS. Táto však sama o sebe v kontexte ostatných výsledkov dokazovania nemôže
postačovať pre spochybnenie skutkového záveru o ústnom splnomocnení obžalovaného na nakladanie
s dotknutým pracovný strojom. Na tomto mieste treba prízvukovať, že spomínané splnomocnenie,

existenciu ktorého bolo na mieste vyvodiť z vnútorne bezrozporných výpovedí svedkov C. R., D. D. a
G. I., ako aj listinných dôkazov zabezpečených cestou právnej pomoci z Českej republiky predstavovalo
nevyhnutnú súčasť štandardného rámca obchodnej spolupráce medzi obžalovaným a subjektom D.
D. - PETES TRANS, predmetnom ktorej bolo predovšetkým vyhľadávanie prác pre zabezpečené
pásové rýpadlo, a to na základe kontaktov, ktorými obžalovaný ako osoba znala pomerov v danom

prostredí disponoval a ktorými bola opodstatnená celá jeho zaangažovanosť do obstarávania záležitostí
súvisiacich s pásovým rýpadlom v mene subjektu D. D. - PETES TRANS. Absencia písomnej formy
predmetného splnomocnenia vyplývala zo vzájomnej dôvery existujúcej vo vzťahoch obžalovaného
a D. D. a C. R. a súčasne bola príznačná pre situáciu, v ktorej možnosť obstarania samotného
pásového rýpadla, ako aj práce preň so zamýšľaným generovaním zisku pre subjekt D. D. - PETES
TRANS zabezpečil práve obžalovaný, pre vyvíjanie činnosti ktorého bola dispozičná moc nad rýpadlom

nevyhnutnosťou. Konkrétne kroky smerujúce k nasadeniu pásového rýpadla na rôznych stavbách vyvíjal
obžalovaný spoločne s C. R., čo vyplýva jednak priamo z vnútorne bezrozporných výpovedí svedkov
C. R. a D. D., ale aj nepriamo zo svedeckých výpovedí N. L. a R. E. st. Výpoveď svedka C. R.
podľa názoru konajúceho súdu preukázateľne nespĺňala v kvalifikačne rozhodujúcej časti stíhaného
skutku atribúty jasnosti, logickosti, presvedčivosti a vierohodnosti, nakoľko bola spochybnená inými

dôkazmi, bola vnútorne nelogická a nemala svoj základ v iných dôkazoch. Nadväzne však súd už
nešpecifikoval, s akými inými dôkazmi má byť predmetná časť výpovede menovaného svedka v
rozpore, odhliadnuc od rozporuplnej výpovede samotného obžalovaného, resp. v akých okolnostiach
má porušovať znaky vnútornej logiky, keď tieto naopak zrejmým spôsobom vyplývali zo vzájomného
prepojenia zadokumentovaných vzťahov medzi obžalovaným, subjektom D. D. - PETES TRANS,

pracovným strojom CASE CX21 OB a spol. REAKO, a.s. Tak či onak, v kontexte dôsledného posúdenia
výpovedeobžalovanéhoavnejobsiahnutýchdiskrepancií,akojedinéhodôkazuprotirečiacehovýpovedi
svedka C. R. v jej časti ohľadom prepravy pásového rýpadla obžalovanému na parkovisko pri Slovnafte v
Bratislave, bolo na mieste výpoveď svedka C. R. aj vo väzbe na zadovážené listinné dôkazné prostriedky
vyhodnotiť ako vierohodnú. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že tento svedok nevedel

špecifikovať, ako mal byť predmetný pracovný stroj prepravený do Českej republiky, keď toto v súvislosti
s proklamovaným zabezpečením práce pre pásové rýpadlo v spol. REAKO, a.s. zjavne patrilo do
kompetencie obžalovaného, ktorému bol tento pracovný stroj za uvedeným účelom privezený C. R. na
vopred dohodnuté miesto a ktorý ho mal tým pádom ako posledný z oprávnených osôb vo svojej faktickej
moci. V tomto smere svedok C. R. v priebehu celého trestného konania vypovedal konzistentne, pričom

presvedčivým dôvodom spochybňovania tejto časti jeho výpovede nemôže byť jeho z kontextu vyňaté
tvrdenieoprítomnostiobžalovanéhoprinaloženíbagranavalník,ktorézapadalodoočakávanéhorámca
logického sledu udalostí v podobe účelovo mu prezentovanej zo strany obžalovaného.
Prokurátorvodvolaníďalejargumentovaltým,žezdostatočneneozrejmenýchdôvodovsasúdpriklonilk
verzii prezentovanej obžalovaným okrem iného v časti popretia inkasácie odmien za zabezpečenie prác

pre pásové rýpadlo, keď výpovede svedkov C. R. a D. D. vyhodnotil ako pochybné, nepomenoval však
konkrétne zistenia, ktoré by mali výpoveď menovaných svedkov v tejto časti spochybňovať, obzvlášť
ak táto zodpovedá logike veci v tom zmysle, že obžalovaný by sa v prospech subjektu D. D. - PETES
TRANS len sotva pracovne angažoval zadarmo, v intenciách akejsi naznačovanej morálnej povinnosti.
Nevierohodnosť svedeckej výpovede C. R. nie je opodstatnené vyvodzovať ani z tvrdení menovaného

týkajúcich sa toho, ako mal obžalovaný nosiť peniaze za prenájom pásového rýpadla v hotovosti na
príjmový doklad na podklade faktúr vystavených dodávateľom D. D. - PETES TRANS pre odberateľa
REAKO,a.s.,atovoväzbenabankovýprevodakospôsobúhradyšpecifikovanýnafaktúreč.20080126,
keď skutkové zistenia zadovážené v priebehu vyšetrovania vypovedajú o zjavnom neuskutočnení
súvisiaceho zdaniteľného plnenia a teda absencii právneho titulu na poukázanie finančných prostriedkov

zodpovedajúcich sume takto fiktívne vystavenej faktúry dodávateľovi. Naopak, do rámca predstieraného
výkonuprácúdajnezabezpečenýchprepásovérýpadloobžalovanýmvČeskejrepublikevspol.REAKO,
a.s.skôrzapadalouhrádzanietakýchtofingovanýchzákaziekvhotovosti,privylúčenímožnostispätného
preverenia skutočného platiteľa fakturovanej sumy. Za dôkazne relevantné v smere spochybnenia
výpovede svedka C. R. nemožno považovať ani skutkové zistenia ohľadom dátumu zmeny poistenia

pásového rýpadla v podobe rozšírenia jeho územnej platnosti aj pre Českú republiku, ktoré menovaný
svedok dojednal 29. decembra 2008, kladúc si pritom otázku, prečo došlo k zmene poistenia aj na
Českú republiku až od tohto dátumu, keď rovnako si možno v tejto súvislosti bezvýsledne položiť
otázku, prečo došlo k samotnému uzatvoreniu poistnej zmluvy na pásové rýpadlo až 17. decembra2008, t.j. takmer s 8 - mesačným odstupom po jeho dovoze na územie Slovenskej republiky a prvotnom
prevzatí zo strany obžalovaného. Obdobné závery o nespôsobilosti narušiť vierohodnosť výpovede
svedka C. R. možno vztiahnuť aj na ďalší zo súdom osobitne prízvukovaných okruhov - tzv. dohodnuté

zápočty, zmieňované svedkami C. R. a D. D. na hlavnom pojednávaní ako do úvahy prichádzajúca
možnosť prefinancovania pásového rýpadla, a to pri zohľadnení vyjadrení svedka G. I., keď práve tento
svedok na hlavnom pojednávaní pripustil, že jednou z možností, ako zaplatiť za uvedený stroj, bolo
postupné započítavanie ceny prepravy realizovanej subjektom D. D. - PETES TRANS pre STROJPOL,
spol. s.r.o., pričom jediné plnenie zo strany kupujúceho - nájomcu (D. D. - PETES TRANS) bola

doprava, ktorá bola započítaná. Práve v kontexte s týmito tvrdeniami svedka G. I. vôbec nie je na
mieste vyvodzovať z traktovanej časti výpovede svedka C. R. jej komplexnú nevierohodnosť. Výpoveď
svedka C. R. bola súdom vyhodnotená ako rozporuplná do značnej miery z dôvodu, že vo vybraných
aspektoch skutkového deja nekorešpondovala so skutočnosťami uvádzanými menovaným v ohlásení
poistnej udalosti, ako aj v priebehu vyšetrovania vedeného v Českej republike pre oznámenú krádež
pásového rýpadla. Predmetný záver na jednej strane nemožno spochybniť, no súčasne mu treba na

tomto mieste oponovať, že spomínané diskrepancie sa z pohľadu žalovaného skutku netýkali jeho
podstatných kvalifikačne rozhodujúcich okolností, ohľadom ktorých možno výpovede C. R. v tomto
trestnom konaní vyhodnotiť ako konzistentné.
S poukazom na vyššie uvedené prokurátor uzavrel, že nie je možné stotožniť sa so závermi, ku ktorým
dospel okresný súd a síce, že jediným priamym dôkazom viny obžalovaného, pokiaľ ide o najdôležitejšiu

časť stíhaného skutku z pohľadu právnej kvalifikácie, bola výpoveď svedka C. R. a že táto výpoveď
nebola pre vyslovenie viny postačujúca. Svedeckú výpoveď C. R. nie je v tomto ohľade možné označiť
za izolovaný dôkaz, nakoľko tento je do značnej miery verifikovaný celým radom ďalších dôkazov,
súhrnne preukazujúcich kľúčové skutkové zistenie, že obžalovaný s dotknutým bagrom spomedzi osôb
oprávnených nakladať s ním prišiel do kontaktu ako posledný, a to s deklarovaným zámerom jeho

nadväzujúceho poskytnutia na výkon prác v Českej republike pre spol. REAKO, a.s. Tu je opätovne
žiaduce prízvukovať blízky vzťah obžalovaného k označenej spoločnosti vo väzbe na zneužitie práve
tejto obchodnej spoločnosti v procese oznamovania fingovaného trestného činu, a to nielen z hľadiska
obsahu samotného trestného oznámenia, ale aj pri tejto príležitosti predložených sfalšovaných dôkazov.
Komplexné vyhodnotenie každého v konaní pred súdom vykonaného dôkazu jednotlivo, ako aj v jeho

vzájomnej interakcii so všetkými ostatnými dôkazmi, vedie k záveru, že obžalovaný bol osobou, ktorá
pásové rýpadlo CASE CX21 OB od STROJPOL, spol. s.r.o. dňa 30. apríla 2008 na základe preberacieho
protokolu ešte v mene spol. BAUMA RENT Slowakei, s.r.o. reálne prevzala, nechala si ho prepraviť do
miestasvojhotrvaléhobydliska,faktickynadnímnáslednebezohľadunadoriešenieotázkyfinancovania
vykonávala v záujme jeho nasadenia na konkrétnych stavbách dispozičnú moc, a to aj dňa 4. septembra

2008, keď bol tento pracovný stoj iba papierovo prevzatý C. R. za subjekt D. D. - PETES TRANS,
až po bližšie nezistený deň mesiaca október 2008, keď bolo obžalovanému toto pásové rýpadlo C.
R. dovezené na vopred dohodnuté miesto s následkom jeho prisvojenia, pričom za účelom zakrytia
doposiaľ nezisteného spôsobu naloženia s predmetnou vecou ako vlastnou sa obžalovaný rozhodol pre
podanie nepravdivého trestného oznámenia a jeho doloženie sfalšovanými listinnými dôkazmi. V tomto

smere preto na rozdiel od konajúceho súdu dôkaznú núdzu na úseku preukazovania viny obžalovaného
zo spáchania stíhaného skutku prokurátor neidentifikuje, keď podľa jeho názoru sa súd nevysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie v zmysle § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného
poriadku.
V konečnom návrhu prokurátor žiadal, aby krajský súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b)

Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku vec
vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K písomným dôvodom odvolania sa obhajoba ku dňu konania neverejného zasadnutia nevyjadrila.
Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie
7. júna 2019.

Za účelom prejednania odvolania prokurátora nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 22.
septembra 2020. Na verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, splnomocnený
zástupca poškodeného JUDr. Martin Balvan (ďalej len SPZ) a obhajca obžalovaného JUDr. Michal
Antal. Obžalovaný požiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti, čomu krajský
súd vyhovel.

Dokazovanie krajský súd na verejnom zasadnutí nedopĺňal, keďže žiadne návrhy v tomto smere neboli.
Pokiaľ ide o konečné návrhy, prokurátor žiadal odvolaniu vyhovieť a rozhodnúť v zmysle písomne
podaného odvolania. SPZ sa v konečnom návrhu nevyjadril a obhajca obžalovaného navrhol odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba -

prokurátor, proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
výroku rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, pričom mal na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, možno prihliadnuť
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prokurátor mu žiadne konkrétne chyby nevytýkal a
krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby konania, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
veci a zachovanie práva obžalovaného na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu

správnezistilskutkovýstavveci,vykonalúplnédokazovanieadôsledneprebralnahlavnompojednávaní
všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v
ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz,
ktorý by nebol v konaní vykonaný.
Následne okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestného poriadku

správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými
v ustanovení § 168 odsek 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení dôkazov a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora, krajský súd považuje za potrebné na úvod uviesť, že v
každej trestnej veci vo všeobecnosti je povinný súd postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Je potrebné s
rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré

svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Preto je potrebné, aby súd
dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa jednak skutok stal, tento vykazuje
všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a existuje spoľahlivý záver, že žalovaný
skutok spáchal obžalovaný. Ak nebude splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno
dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Pri zisťovaní skutkového stavu, okrem požiadavky určujúcej rozsah

a predmet dokazovania, je prioritná aj požiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide
o kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený
mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že
nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý význam, ako dokázaná nevina.
Z odvolania prokurátora je zrejmé, že tento presadzuje vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov,

diametrálne iné než aké urobil okresný súd v napadnutom rozsudku.
Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd pripomína, že v súčasnej trestnoprávnej teórii a praxi
platí neprekročiteľná zásada, že ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa
ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda že vykonané dôkazy hodnotil podľa svojhovnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne a vzájomných súvislostiach a pokiaľ urobil logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže
krajský súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho vnútorného presvedčenia

hodnotí tie isté vykonané dôkazy ináč, teda s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Hodnotenie
dôkazov je výsostným právom okresného súdu, ktorý dôkazy vykonáva.
Krajský súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že okresný súd jednotlivé výpovede a listinné
dôkazy, o ktoré enunciát oprel, riadne vo svojom rozhodnutí vyhodnotil a podrobne sa vysporiadal so
všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu vykonaného dokazovania a preto je možné konštatovať,

že hodnotenie vykonaných dôkazov okresným súdom zodpovedá zákonným kritériám uvedeným v § 2
odsek 12 Trestného poriadku.
K výhradám prokurátora je potrebné uviesť, že okresný súd správne dospel k záveru, že pre
uznanie viny obžalovaného sú kľúčové výpovede svedkov D. D. a C. R.. Bez toho, aby bolo možné
výpovede týchto svedkov vyhodnotiť ako pravdivé a vierohodné, je nemožné dospieť k nepochybnému
záveru o vine obžalovaného.

Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre jeho
výpovede, teda či si napr. neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým
súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými
dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná je aj okolnosť vzťahu
svedka k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v

príbuzenskom vzťahu, resp. inom vzťahu. Tiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného záujmu
svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny,
ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv.
Krajský súd sa stotožnil s úvahami okresného súdu, ktoré ho viedli ku konečnému záveru, že výpovede
svedkov D. D. a C. R. nie sú vierohodné. Zvlášť výpoveď svedka C. R., ktorá je kľúčová pre ustálenie

viny obžalovaného, ktorý sa v konaní bráni tým, že predmetný stroj od tohto svedka v kritickom čase
neprevzal. Žiadny iný dôkaz o tom neexistuje. Na rozdiel od prokurátora preto krajský súd nezdieľa
názor, že pre posúdenie veci kľúčové skutkové zistenie, že obžalovaný s dotknutým bagrom prišiel do
kontaktu ako posledný spomedzi osôb oprávnených s ním nakladať, bolo v konaní bez akýchkoľvek
pochybností preukázané. Práve naopak, pretrvávajú o tom také pochybnosti, ktoré odôvodňujú použitie

zásady „in dubio pro reo“, nakoľko predmetnú zásadu treba aplikovať vtedy, ak rozumné pochybnosti
o skutkovej otázke trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých relevantných dostupných dôkazov ako
tomu bolo v tomto prípade.
Treba pripomenúť, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov
tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom

celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania
obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže
byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý
je predmetom trestného stíhania. A o taký prípad z dôvodov prezentovaných vyššie v texte nešlo.
Pokiaľ ide o náhradu škody, okresný súd postupoval správne, keď poškodeného s jeho nárokom na

náhradu škody do konania nepripustil, nakoľko o tomto nároku už bolo preukázateľne rozhodnuté v
civilnom konaní.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danej trestnej veci krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod
na zrušenie či prípadnú zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné
postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.