Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200740
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8317200740.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska č.
5, Bratislava, proti povinnému: J. C., N.. XX.XX.XXXX, A. F.. S. XXX/XX, XXX XX V., o vymoženie 362,71
eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 9Er/43/2017-21

zo dňa 11.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol z dôvodu, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy o
úvere na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri

Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 01905/15 zo dňa 26.01.2016, pričom rozhodcovská zmluva
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu všeobecným súdom. Rozhodcovská zmluva je teda neprijateľná a absolútne neplatná, v dôsledku
čoho rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok
Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami
vyžadovanými právom Európskej únie. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a
pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Rozhodcovská

zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente a je tak obsahovo, ako aj formálne oddelená
od dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom
jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie verejných služieb. Rozhodcovská zmluva bola
uzatvorená po viac ako 5 rokoch od poskytnutia verejných služieb. Oprávnený tiež predložil dotazník
preukazujúci splnenie informačnej a poučovacej povinnosti. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať
v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu.

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na rozhodcovský
súd. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 09. 2011 vydaného vo veci 3MCdo/11/2010
vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z. z., teda vtedy, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Rozpor s

dobrými mravmi je tak viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje ajrozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje
alebo neodporuje dobrým mravom. Len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.
Oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký
ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu
do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím
je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré
prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť

zodpovednosť štátu za škodu.

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a, § 243h Exekučného
poriadku účinného do 31.03.2017 a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel

k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

4. Odvolací súd dodáva, že text rozhodcovskej zmluvy zo dňa 23.12.2013 bol nesporne predtlačený. Bol
veriteľom vopred pripravený, pričom takáto rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Podľa
§ 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc
konkrétneho rozhodcovského súdu rozhodovať spory účastníkov, je sporná. O obdobnej situácii
vypovedá aj rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon, podľa ktorého vopred stanovená
podmienkavzmluveuzavretejmedzispotrebiteľomadodávateľom,ktoránebolaindividuálnedohodnutá

a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa
nachádza sídlo predávajúceho alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska
Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Veriteľ tu nanútil spotrebiteľovi rozhodovanie sporu
pred rozhodcovským súdom v sídle veriteľa, pričom spor nebude rozhodovať všeobecný súd, ktorého
príslušnosť by bola stanovená podľa bydliska dlžníka - povinného. Nemožno predpokladať, aby si

spotrebiteľ ako dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie dojednanie rozhodcovskej
doložky, kde navyše, rozhodcovská zmluva v predtlači, do ktorej boli dopísané len osobné údaje dlžníka,
vytvára zdanlivý súhlas spotrebiteľa s tým, aby jeho spory boli prejednané v rozhodcovskom konaní,
nie pred všeobecnými súdmi. Dlžníkovi nie je dostatočne jasným spôsobom vysvetlený rozdiel medzi
rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom a najmä dopad na dlžníka v prípade

rozhodovania rozhodcom. Ani text rozhodcovskej zmluvy nedáva dlžníkom na výber, najmä, keď sa
veriteľ rozhodne realizovať svoje práva z rozhodcovskej zmluvy a podá návrh na rozhodcovský súd. Súd
prvej inštancie správne, po zistení neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, rozhodol neudeliť poverenie
súdnemu exekútorovi. Neprijateľnosť takéhoto dojednania znamená, že v konečnom dôsledku rozhodol
rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Ak oprávnený nemá titul vydaný rozhodcom s platnou

rozhodcovskou zmluvou, potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie.
Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Oprávnený v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Z uzatvorenej rozhodcovskej

zmluvy žiadne podstatné informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a
všeobecným súdom nevyplývajú.
Kritériom pre záver, že v predmetnom prípade nejde o individuálne dojednanú zmluvu je nepochybne
forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému v pozícii
spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho

rozhodcovského súdu. Takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno v žiadnom prípade považovať za
individuálne dojednanú.
Odvolací súd v predmetnej veci nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka vštandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni

tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému

konaniu.“
Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle
judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania (Bratislava - Stropkov) je
skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len
samotná vzdialenosť cca 500 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora
EÚ C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial).

Tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní (Océano Grupo Editoriale C-240/98 až
C-244/98), tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba na ňu brať ohľad v konaní o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudku(MostazaClaroC-168/05)tak,akoexistujenezanedbateľnénebezpečenstvo,

že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku, a preto treba
spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (ASTURCOM C-40/98),
tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na
nekalú rozhodcovskú doložku a neodstúpi od nej v rámci kontraktácie, resp. neoznámi, že ju neprijíma,
ak nie je zastúpený advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného spotrebiteľa

účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil a pritom nebol zastúpený v rámci
kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity únijného práva.
V prejednávanom prípade spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej si oprávnený uplatnil nároky
v rozhodcovskom konaní, bola zmluva o pôžičke Quatro uzavretá medzi povinným a spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., zo dňa 06.05.2008.

Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretá medzi oprávneným a povinným
dňa 23.12.2013 nie je spotrebiteľskou zmluvou, ale zabezpečovacím inštitútom v zmysle ust. § 558
Občianskeho zákonníka.
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje označenie Dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach, nie však označenie spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej vznikla pohľadávka

oprávneného.
Na dôvažok Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach odvolací súd už v minulosti
opakovane vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku (uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k.
11Co/37/2012 - 88 zo dňa 07.06.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/71/2015 zo dňa
14.6.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 15Co/39/2013 zo dňa 23.10.2013).

Z hľadiska stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i uznesenia Ústavného súdu SR
č.k. 425/2011-19 zo dňa 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného,
resp. exekučného súdu, kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky
zákonné predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných i existencia relevantného exekučného
titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať. Jednou z podmienok exekučného konania je tak

existencia exekučného titulu v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého, pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný
tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, pre ktorú je nútený výkon rozhodnutia

neprípustný. Obdobne môže postupovať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbecuzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu za neplatnú,

čo má ten dôsledok, že nebola založená právomoc rozhodcovského súdu v tejto veci, a teda rozhodnutie
ním vydané nemožno považovať za exekučný titul. Takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu
ochranu.
Pripreskúmavanípodmienokexekučnéhokonania,akoisamotnejexekúcie,samôžuprimeraneuplatniť
ustanovenia CSP, vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd v exekučnom konaní vychádza

aj z iných listín či iných dôkazov než tých, ktoré sú výslovne uvedené v príslušných ustanoveniach
Exekučného poriadku a na tom základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný
dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá
jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa k všetkým
vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku
postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní (viď uznesenie ÚS

SR PL. ÚS 1/2014-27 zo 7.5.2014).
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Z uvedených
dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

4. Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.