Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 25, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/237/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716215173
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716215173.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: Z. G., T.. XX.X.XXXX, H. D. I.,
O. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Simonou Marcinovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Námestie
slobody 13 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.275,30 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce č.k. 8Csp/128/2016-50 zo dňa 12. mája 2017

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozsudok a konanie z a s t a v u j e.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.202,30 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v rozsahu 88,56 % trov konania.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou žalobkyňa žiadala od žalovaného zaplatenie sumy
vo výške 1.275,35 eur a náhradu trov konania z dôvodu, že dňa 25.10.2011 uzavrela so žalovaným
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške
1.020,- eur, ktorý sa zaviazala splácať formou 42 mesačných splátok vo výške 54,65 eur. Na základe
zmluvy bola celkovo povinná uhradiť žalovanému sumu 2.295,30 eur, čo aj ku dňu podania žaloby

učinila. Žalobkyňa podanú žalobu podala z dôvodu, že zmluvu považovala za absolútne neplatnú, keďže
nespĺňa obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom k tomu sa predmetný úver
v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez
poplatkov s odkazom na ust. § 39 OZ, pre neprimerane dojednanú vysokú výšku úrokov, ktorá odporuje
dobrým mravom, v dôsledku čoho jej vzniká nárok na bezdôvodné obohatenie podľa § 457 Občianskeho
zákonníka, keďže žalovaný jej poskytol sumu vo výške 1.020,- eur a žalobkyňa žalovanému zaplatila

sumu vo výške 2.295,30 eur, pričom rozdiel medzi jednotlivými vzájomnými plneniami je vo výške
1.275,30 eur.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysleust.§261ods.3písm. d/Obchodného
zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do
30.11.2011 (ďalej len cit. zákon), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2 písm. k/, § 11 ods. 1 citovanéhozákona, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 497 ObZ, § 451 ods. 1, 2, § 456, §
566 ods. 2 OZ, § 387 ods. 1, § 388 od. 1 ObZ, § 107 ods. 1, 2 OZ s odkazom na čl. 10 ods. 2 písm. h/
smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23.4.2008 (ďalej len „smernica“).

4. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný na základe zmluvy o revolvingovom
úvere zo dňa 25.10.2011 č. XXXXXXXXXX poskytol žalobkyni úver vo výške 1.020 ,- eur, ktorý sa
žalobkyňa zaviazala vrátiť v 42 mesačných splátkach vo výške 54,65 eur splatných vždy k 27. dňu v
mesiaci. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť bola 2.295,30 eur, pričom žalobkyňa túto sumu

podľa prehľadu platieb a úhrad žalovanému zaplatila.

5. Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 25.10.2011 č. XXXXXXXXXX s odkazom na ust. § 497 a násl.
Obchodného zákonníka, ako aj na ust. § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ súd prvej inštancie posudzoval ako
obchodno-záväzkový vzťah s odkazom aj na posúdenie podľa ustanovení spotrebiteľského charakteru a
to v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúceho spotrebiteľské zmluvy, ako aj zákona

č. 129/2010 Z.z..

6. Zistil, že zmluva o úvere neobsahuje podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia. V zmluve je totiž uvedená iba mesačná splátka, počet splátok a termín ich splatnosti. Zo
zmluvy však nevyplýva, aká je výška splátok istiny a výška splátok úrokov. Žalobca do zmluvy uviedol
celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť výšku istiny a výšku úrokov. V zmysle § 11 ods. 1 písm.
b/ zákona č. 129/2010 Z.z. táto skutočnosť spôsobuje že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. S odkazom na citovanú smernicu bol toho názoru, že ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona

č. 129/2010 Z.z. nemožno vykladať eurokonformne, t.j, že zmluva o úvere nemusí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko by takýto extenzívny výklad viedol k
aplikácii práva contra legem a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa bola
povinná zaplatiť žalovanému iba poskytnutý úver vo výške 1.020,- eur bez úrokov a poplatkov. Nakoľko
žalobkyňa doposiaľ uhradila žalovanému sumu 2.295,30 eur, zaplatila žalovanému sumu 1.275,30 eur

bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa žalovaný o túto sumu bezdôvodne obohatil a v zmysle ust.
§ § 451 ods. 1 a § 456 OZ je povinný túto sumu zaplatiť žalobkyni.

7.Žalovanývovýškenárokuvsume656,19eurvzniesolnámietkupremlčania,keďžežalobkyňazaplatila
túto sumu v období pred 19.10.2014. Po preskúmaní námietky premlčania dospel súd prvej inštancie

k záveru, že táto je čiastočne dôvodná. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nijako nepreukázal, kedy sa
žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, súd vychádzal z toho, že právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčalo podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka najneskôr
za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Z prehľadu platieb a úhrad vyplýva, že žalobkyňa uhradila v
období pred 19.10.2013 (teda tri roky pred podaním žaloby) sumu 1.092,97 eur. V súlade s § 566 ods.

2 Občianskeho zákonníka bola táto suma započítaná najskôr na istinu vo výške 1.020 ,- eur a potom na
úroky vo výške 73,00 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si uplatnila svoje právo voči žalovanému na
zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 73,00 eur na súde po uplynutí premlčacej doby, pričom
žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 73,00 eur zamietol a
žalovaného zaviazal žalobkyni zaplatiť mu 1.202,30 eur.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP a z dôvodu, že žalobca
mal vo veci len čiastočný úspech, keďže súd mu priznal sumu 1.202,33 eur, čo predstavuje iba 94,28 %
z predmetu konania, vo zvyšku 5,72 %, bol úspešný žalovaný, a preto úspech žalobkyne predstavuje
88,56 %, vo výške ktorého nároku súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

9. Proti výrokom rozsudku pod č. I. a III. podal odvolanie žalovaný v zmysle odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, keďže súd prvej inštancie rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy.

10. K odôvodneniu výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.202,33 eur žalovaný uviedol, že
konštatovanie súdu je v rozpore s citovanou Smernicou 2008/48/ES a rozhodnutím Súdneho dvora EÚvo veci C-42/15, pričom súd nesmie vnútroštátne pravidlo vykladať v rozpore so smernicou s odkazom
na citované rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ako aj článok 10 ods. 2 písm. h/ citovanej Smernice
a keďže súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o náležitostiach týkajúcich sa uvádzania

počtu, výšky a termínov splátok a výklad podaný súdom odporuje § 9 zákona o spotrebiteľských
úveroch a Smernici 2000/48/ES navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v napadnutom
rozsahu a žalobu zamietol a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, prípadne žalobu žalobcu zamietol v napadnutom rozsahu a v spojení s výrokom o
náhrade trov konania. Zároveň namietal aj vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania, keďže súd

neoznačil, kedy sa žalobca mal dozvedieť o bezdôvodnom obohatení, keďže žalovaný nikdy nemal a
nemá povinnosť opísať všetky skutočností ohľadne uplatňovaného nároku, keďže túto povinnosť má
žalobca.

11. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

12.Podľa§161ods.1,2CSPaktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

15. Odvolací súd uvádza, že prekážka litispendencie, t.j. prekážka už začatého konania je daná, ak na
ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má
- rovnaké strany sporu,
- rovnaký predmet konania,
- rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo.

Nejde o totožnosť veci a nie je daná prekážka litispendencie, ak chýba čo len jeden znak totožnosti veci.

16. Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku res iudicata vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo
šlo v prechádzajúcom rozhodnutí. Musí ísť o totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Prekážku
rozsúdenej veci tvorí právoplatné rozhodnutie súdu len v takom rozsahu, v akom sa v predmete konania

rozhodlo, ak je to len sčasti, len táto časť rozhodnutia tvorí prekážku rozsúdenej veci.

17. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

18. Odvolací súd pred preskúmaním odvolania žalovaného proti napadnutým výrokom rozsudku zistil,

že žalobkyňa v totožnom spore, t.j. v spore o rovnakých skutkových okolnostiach, medzi rovnakými
stranami sporu a o rovnakom predmete konania si uplatnila podaný nárok aj v konaní vedenom na súde
prvej inštancie pod č.k. 8Csp/126/2016, o ktorom súd prvej inštancie už rozhodol rozsudkom Okresného
súdu Michalovce č.k. 8Csp/126/2016-43 zo dňa 21. apríla 2017 v tom znení, že žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobkyni sumu 1.202,33 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti

žalobu zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,56% trov konania,
pričom rozhodol v rovnakom znení ako je znenie tohto napadnutého rozsudku a rovnako aj v totožnom
znení jeho odôvodnenia.

19. Predmetom konaní vedených na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8Csp/126/2016 a sp.zn.8

Csp/128/2016 bola totožná žaloba žalobcu, ktorou žalobkyňa žiadala od žalovaného zaplatenie sumy
vo výške 1.275,35 eur a náhradu trov konania z dôvodu, že dňa 25. 10. 2011 uzavrela so žalovaným
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške
1.020,- eur, ktorý sa zaviazala splácať formou 42 mesačných splátok vo výške 54,65 eur. Na základe
zmluvy bola celkovo povinná uhradiť žalovanému sumu 2.295,30 eur, čo aj ku dňu podania žaloby

učinila. Žalobkyňa podanú žalobu podala z dôvodu, že zmluvu považovala za absolútne neplatnú, keďže
nespĺňa obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto považovala predmetný úver v
zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov s
odkazom na ust. § 39 OZ, pre neprimerane dojednanú vysokú výšku úrokov, ktorá odporuje dobrýmmravom, v dôsledku čoho jej vznikol nárok na bezdôvodné obohatenie podľa § 457 Občianskeho
zákonníka, keďže žalovaný jej poskytol sumu vo výške 1.020,- eur a žalobkyňa žalovanému zaplatila
sumu vo výške 2.295,30 eur, pričom rozdiel medzi jednotlivými vzájomnými plneniami je vo výške

1.275,30 eur.

20. Uvedené skutočnosti odvolací súd mal za preukázané vykonanou lustráciou týchto konaní v registri
Krajského súdu v Košiciach t.j. konaní vedených na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8Csp/126/2016 a
8Csp/128/2016, ktoré boli v odvolacom konaní vedené pod sp.zn. 3Co/231/2017 a 3Co/237/2017.

21. Odvolací súd mal takto za preukázané, že aj proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.
8Csp/126/2016-43 zo dňa 21. apríla 2017 podal odvolanie žalovaný, a to proti rovnako napadnutým
výrokom, ako aj v tomto konaní a to proti výrokom rozsudku pod č. I. a III., ktoré odvolací súd zrušil a
v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (viď uznesenie
Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/231/2017 zo dňa 31.5.2018) s tým, že výrok napadnutého

rozsudku pod č. I. v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.202,33 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku z dôvodu nepodania odvolania stranami sporu, nebol v odvolacom
konaní preskúmavaný a preto nadobudol právoplatnosť. Z dôvodu potreby eurokonformného výkladu
ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX, odvolací súd zrušil rozsudok Okresného
súdu Michalovce č.k. 8Csp/126/2016-43 zo dňa 21. apríla 2017 vo výrokoch o zamietnutí žaloby v

prevyšujúcej časti, ako aj v súvisiacom výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania v rozsahu
88,56% a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Z dôvodu, že v sporoch vedených na súde prvej inštancie pod č.k. 8Csp/126/2016 a 8Csp/128/2016
je uplatňovaný totožný predmet konania, proti totožným stranám sporu, vyplývajúci z totožných

skutočností, o ktorých ale už súd prvej inštancie právoplatne sčasti aj rozhodol, keďže priznal žalobkyni
proti žalovanému uplatnený nárok vo výške 1.202,33 eur, ktorý je povinný žalovaný žalobkyni zaplatiť
do troch dní od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 8Csp/126/2016-43 zo dňa 21.
apríla 2017, v tejto časti odvolací súd konštatuje naplnenie prekážky právoplatne rozhodnutej veci, t.j.
„res iudicata“, na ktorú je povinný súd z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania vždy prihliadnuť

s odkazom na ust. § 161 ods. 1 CSP.

23. Preto odvolací súd z dôvodu naplnenia prekážky res iudicata s odkazom na ust. § 230 CSP v tom
znení, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať a rozhodovať znova s odkazom na
ust. § 161 ods. 2 CSP a § 378 ods.1 CSP konanie zastavil, nakoľko v prípade, ak ide o nedostatok

procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie vždy zastaví.

24. Odvolací súd konštatuje, že právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku res iudicata vtedy, ak v novom
konaní ide o to isté, o čo išlo v predchádzajúcom rozhodnutí, čo z konaní vedených na súde prvej
inštancie pod sp.zn. 8Csp/126/2016 a 8Csp/128/2016 jednoznačne vyplýva.

25. Nakoľko v časti uplatneného nároku týkajúceho sa posudzovania ďalšej časti uplatneného nároku zo
strany žalobkyne voči žalovanému v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8Csp/126/2016
so zreteľom na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/231/2017-59 zo dňa 31.
mája 2018 vo výrokoch č. I. a III. rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 8Csp/126/2016-43 zo dňa

21. apríla 2017 nebolo doposiaľ súdom právoplatne rozhodnuté, odvolací súd konštatuje v tejto časti
uplatneného nároku žalobcu prekážku začatého konania, t.j. „litispendencie“ v zmysle ust. § 159 CSP,
kedy začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie a ak na súde
prebieha o tom istom spore iné konanie, súd konanie zastaví, ktoré sa začalo neskôr.

26. Keďže konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8Csp/128/2016 začalo na súde prvej
inštancie neskôr, čo vyplýva aj z číselného označenia spisovej značky tohto konania, odvolací súd pre
prekážku už začatého konania vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 8Csp/126/2016
konanie pod sp.zn. 80Csp/128/2016 rovnako zastavil, ale z iného právneho dôvodu.

27.Vzhľadomnaprekážkuprávoplatnerozhodnutejveci(§230CSP)aprekážkuužzačatéhokonania(§
159 CSP), odvolací súd predmetné konanie vo veci v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP s odkazom
na ust. § 161 ods. 1, 2 CSP zastavil pre neodstrániteľnú podmienku konania.28. O nároku na náhradu trov celého konania, t.j. konania na súde prvej inštancie ako aj odvolacieho
konania, odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 262 ods. 1 CSP a
§ 257 CSP. Keďže o totožných veciach sa viedli na súde prvej inštancie konania proti žalovanému a to

pod sp.zn. 8Csp/126/2016 a sp.zn. 8Csp/128/2016, pričom nie je zrejmé, kto túto skutočnosť procesne
zavinil, nakoľko strany sporu to nenamietali, odvolací súd so zreteľom na dôvody hodné osobitného
zreteľa nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov tohto konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).