Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3C/98/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813207817
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5813207817.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobkyne: D. S., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/

XX, XXX XX R., práv. zast. JUDr. Dušan Serek, advokát so sídlom Nová Doba 489/15, 027 43 Nižná,
pracovisko: Hattalova 373/3, 029 01 Námestovo, proti žalovanej: A.. N. F., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XX/XX, XXX XX R., v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa D. S., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, je vlastníkom nehnuteľností v
spoluvlastníckom podiele XX/XX-ín účasti z celku, nachádzajúcej sa v k.ú. R., v obci R., v okrese R.,
evidovanej X. W. R., E. X. na LV č. XXX, a to pozemku zobrazenom ako parc. L. č. XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2.

II. Žalobkyni sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 10. 2013 v spojení so zmenou žaloby, ktorú zmenu súd
pripustil na pojednávaní dňa 19. 03. 2015 (viď čl. 55 spisu) žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žiadala, aby súd rozhodol, tak že žalobkyňa je vlastníkom nehnuteľností v spoluvlastníckom
podiele XX/XX z celku, nachádzajúcej sa v k.ú. R., v obci R., v okrese R. a evidovanej X. W. R.,
katastrálnym odborom na LV č. XXX, a to: pozemku parc. L. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o

výmere XXX m2.

2. Svoj návrh odôvodňovala tým, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú.
R. ako par. L. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m,2 a to spoluvlastníckom podiele
XX/XX-ín z celku na základe troch titulov nadobudnutia:
- osvedčenie o dedičstve č. XXD/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX . po poručiteľovi (svojom manželovi)
N. S. nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, kde na základe tohto nadobúdacieho titulu sa stala

podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele X/XX-ín z celku
- osvedčenie o dedičstve č. XD/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX po poručiteľke Z. N. rod. X., nar.
XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, kde na základe tohto nadobúdacieho titulu sa stala podielovou
spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele XX/XX-ín z celku
- osvedčenie o dedičstve č. XD/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX po poručiteľke Z. S. rod. S., nar.
XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, kde na základe tohto nadobúdacieho titulu sa stala podielovou
spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele X/XX-íny z celku.

Pokiaľ ide o spornú parc. a teda pozemok L.. XXX, k. ú. R., žalobkyňa tvrdila, že tento pozemok
bol vytvorený z pozemnoknižnej parc. č. XX/X - spoločný dvor, ktorá parc. bola pôvodne evidovaná
v pozemnoknižných vložkách č. XXX (v prospech rodiny C.) č. XXX v prospech rodiny S., č. XXX v
prospech rodiny S. a č. XXX v prospech rodiny S., a to po X z celku. Uvedená skutočnosť a teda, žepozemok L.. XXX, k. ú. R. je vytvorený z pozemnoknižnej parc. č. XX/X vyplýva aj z polohopisného plánu
č. XX/XXXX vyhotoveného dňa XX. XX. XXXX geodetom IH.. Všetky vyššie uvedené tituly nadobudnutia
- osvedčenia o dedičstve sú v katastri nehnuteľností zapísané na tzv. „hluchom“ LV č. XXXX k. ú. R..

Sporná parc. bezprostredne súvisí s pozemkami, ktorých výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa, pričom v
minulosti spoločný dvor zodpovedajúci pozemku L.. XXX využívali právny predchodcovia žalobkyne
ako prístupovú cestu k svojím pozemkom spoločne s vlastníkmi ostatných susediacich pozemkov.
Vstup na pôvodne spoločný dvor je uzamknutý bránou, ktorá je vo vlastníctve žalovanej. Táto spornú
nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela ako kupujúca s predávajúcimi Z..

S. S. a Z.. G. S., ktorí mali výlučné vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudnúť na základe
osvedčenia o dedičstve č. D XXX/XX po poručiteľke A. S., ktorá však nikdy nebola výlučnou vlastníčkou
v spornej nehnuteľnosti, ale len vlastníčkou v rozsahu X-iny z celku, čo bolo evidované v S. vložke č.
XXX, k. ú R.. Predmetná kúpna zmluva bola zavkladovaná K. E. R. pod číslom N Na základe žiadosti
žalobkyne zo dňa XX. XX. XXXX K. E. R. vyznačila na dotknuté LV č. XXX a č. XXXX k. ú. R. poznámku
o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k predmetnej spornej nehnuteľnosti bola spochybnená.

Na podanej žalobe má žalobkyňa ako vlastník predmetnej spornej nehnuteľnosti, a teda pozemku L. č.
XXX naliehavý právny záujem, keďže bez toho, aby čokoľvek vykonala nie je zapísaná spoluvlastníckom
podiele XX/XX-ín z celku ako podielová spoluvlastníčka v spornej nehnuteľnosti a ako výlučný vlastník
je evidovaná žalovaná, a preto je postavenie žalobkyne neisté.

3.Žalovanásakpodanejžalobevyjadrilapodanímzodňa18.11.2013(čl.36-37spisu),vktoromokrem
inéhouviedla,ževrokuXXXXvydražiliA..R.,jejmanželaP..U.trinehnuteľnostik.ú.R.,kdedveztýchto
nehnuteľností prevádzkoval P.. U., ktorý v roku XXXX podal na súd žalobu o zrušenie spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti sup. č. XXX a č. XXX. V roku XXXX jej manžela oslovila právna nástupkyňa rod. C.- p. K.,
ktorá mu ponúkla na predaj pozemky, ktoré patrili jej rodine a zároveň mu pripomenula, že chce predať

aj podiel na spoločnom dvore. Z uvedeného dôvodu jej manžel požiadal o vyhotovenie geometrického
plánu s osobitným dôrazom na zameranie spoločného dvora, pričom tento bol vyhotovený geodetom F.
N. pod č. F.-XXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX (viď čl. 39-43 spisu). Z geo. plánu nevyplývalo, že by tam bol
spoločný dvor, pričom parc. ktorá slúžila ako prechod bola označená pod č. XXX a aj vytvorená z parc. č.
XXX, keďže už predtým bola zrejme zameraná. Zo spoločného dvora boli vytvorené dve parc. a to XXX/

X o výmere XXmX a XXX/X o výmere XXX m2. Žalovaná tvrdila, že spoločný dvor bol súčasťou parciel,
ktoré užívala rodina S., čo by vyplývalo aj zo skutočnosti, že žalobkyňa si práve tieto diely spoločného
dvora osvedčila vydržaním vlastníckeho práva na základe notárskej zápisnice H zo dňa XX. XX. XXXX
a tieto sú evidované na LV č. XXXX k. ú. R. ako parc. registra „L.“ parc č. XXX/X o výmere XXXmX
a č. XXX/X o výmere XXmX, obe zastavané plochy a nádvoria. Ona s vnukmi A. S. uzavrela kúpnu

zmluvu na nehnuteľnosť- pozemok parc. č. XXX, pričom od uzavretia kúpnej zmluvy túto nehnuteľnosť
držala a užívala v dobrej viere, že sa jedná o jej výlučné vlastníctvo. Ďalej uviedla, že žalobkyňu spolu
manželom oslovili asi v roku XXXX, keď si na základe geometrického plánu č. F. XXX/XX P.. F. N. zistili
právnych nástupcov rodiny S.. Žalobkyňa dovtedy vôbec nevedela, že má ešte nejaký spoluvlastnícky
podiel, pretože jej právny predchodcovia predali všetky nehnuteľnosti v XXtych alebo XXtych rokoch,

zrejme štátnemu podniku M. S. C. C., pretože v dome, ktorý bol prvý pri hlavnej ceste bol zriadený
obchod M. S.. Kým neprebehlo náhradné ded. konanie bola žalobkyňa ochotná im nehnuteľnosť (parc.
reg. „L.“ č. XXX) predať, avšak po ukončení náhradného dedičského konania ich nútila, aby od nej
odkúpili všetky nehnuteľnosti, ktoré sa vo dvore nachádzajú, aby jej za ne zaplatili, pričom sa nejednalo,
len o nehnuteľnosti, ktoré boli v jej vlastníctve, ale aj o nehnuteľnosti, ktoré sú v ich vlastníctve, pričom

pri každej návšteve nezabudla podotknúť, že ak jej nezaplatia za všetko nič im nepredá. Keďže právny
predchodcovia žalobkyne všetky nehnuteľnosti predali a bola im za ne vyplatená kúpna cena, žalobkyňa
nemá dôvod pre podanie tejto žaloby a preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

4. K tvrdeniu žalovanej ohľadne predaja nehnuteľností patriacich právnym predchodcom žalobkyne,

právny zástupca žalobkyne vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 02. 2019 (čl. 194 - 195 spisu) uviedol,
že pokiaľ ide o kúpnu zmluvu zo dňa XX. XX. XXXX na základe ktorej mali právni predchodcovia
žalobkyne, a teda Z. S. rod. X., N. S. a Z. S. ml. odpredať svoje spoluvlastnícke podiely zapísané
v K.. protokole č. XXX pre k. ú. R. podniku M. S., S. Q. C. C., tak v texte tento kúpnej zmluvy sa
uvádza, že zmluva nepodlieha ďalšiemu schváleniu a registrácii, nakoľko prechádza do vlastníctva

štátu a správy socialistickej organizácie. Avšak v čase uzavretia tejto zmluvy bola platná a účinná
vyhláška federálneho ministerstva financií č. 156/1975 Zb. ,v ktorej sa v § 29 ods. 3 uvádzalo, že
pre odplatné nadobúdanie vecí nepotrebujú schválenie ústredné orgány štátnej správy, odborové
podniky, koncerny, generálne riaditeľstvá R. a krajské národné výbory. Iné organizácie potrebujú pretakéto nadobudnutie vecí schválenie priamo nadriadeného orgánu. S. M. S. Banská Bystrica nebola
odborovým podnikom ani generálnym riaditeľstvom trustu, keďže tieto predstavovali podľa vládneho
nariadenia č. 132/1965 Zb. výrobno-hospodárke jednotky podľa §2 ods. 1 tohto nariadenia, ktoré

vykonávali priemyselnú a stavebné výrobu podľa § 1 ods. 1, prvá veta tohto nariadenia. M. S.
Banská Bystrica boli založené výnosom ministra vnútorného obchodu č. 21.090/1960 z 04. 06. 1960,
a to ku dňu 01. 07. 1960, kde predmetom činnosti tohto podniku bol veľkoobchod a maloobchod
s domácimi potrebami, a teda tieto nezabezpečovali priemyselnú alebo inú stavebnú výrobu a teda
neboli výrobno- hospodárskou jednotkou a preto na účely odplatného nadobudnutia veci potrebovali

schválenie priamo nadriadeného orgánu, kde v ich prípade to bol príslušný minister. Nakoľko takýto
súhlas priamo nadriadeného orgánu udelený nebol a vzhľadom na textáciu zmluvy nebol ani žiadaný
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam evidovaným v podzemnoknižnom protokole. č. XXX k.
ú. R. neprešlo platne do štátneho socialistického vlastníctva a teda nehnuteľností evidované v tomto PK
protokole ostali naďalej v podielovom spoluvlastníctva právnych predchodcov žalobkyne, po ktorých toto
spoluvlastníctvo nadobudla žalobkyňa na základe dedenia. Tu právny zástupca súdu predložil vestník

ministerstva vnítřího obchodu č. 11 zo dňa 10. června 1960 (viď čl. 196-202 spisu).

5. V danom prípade súd vykonal dokazovanie na pojednávaniach nariadených vo veci, a to v dňoch
19. 03. 2015 (čl. 54 - 56 spisu), 16. 02. 2017 (čl. 93 - 94 spisu), 07. 02. 2019 (čl. 217-2018 spisu)
a 14. 03. 2019 (čl. 224-225 spisu), na ktorých pojednávaniach vypočul žalobkyňu (čl. 218 spisu), ako

aj žalovanú (čl. 55 - 56, 93-94 a 217-218 spisu), zároveň vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s
listinnými dokladmi založeným v spise a s pripojeným spisom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 11/
D/121/2005, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6.

- z LV č. XXX, k. ú. R. mal súd preukázané, že ako výlučný vlastník v X/X-nine je zapísaná žalovaná, a
to ku spornej nehnuteľnosti parc. L. č. XXX o výmere XXXmX, zastavené plochy a nádvoria (čl. 7 spisu).
- spornú nehnuteľnosť žalovaná nadobudla ako kupujúca od predávajúcich M.. Z.. S. S. a Z.. G. S.
na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, ku ktorej kúpnej zmluve bol vklad povolený dňa
XX. XX. XXXX pod. č. N - X (čl. 76 -77 spisu). Predávajúci súrodenci S. boli spoluvlastníkmi spornej

nehnuteľnosti, a teda parc. G.. č. XXX pôvodne zapísanej na LV č. XXX v X účasti, a to titulom dedenia
na základe osvedčenia o dedičstve A.. Z. E. sp. zn. M. zo dňa XX. XX. XXXX, kde z predmetného
Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke A. S. rod. Z. - Z. nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX
vyplývalo, že pozemok E. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a XX m2 bol vedený
pod L.. na LV č. XXX k. ú. R. na meno poručiteľky v celosti (čl. 78-79 spisu). Osvedčenie o dedičstve u

A.. Z. E. zo dňa XX. XX. XXXX bolo vydané za prítomnosti tam označenej účastníčky konanie A.. N. F.,
vtedy komerčnej právničky so sídlom v R. ako zástupkyne dedičov (viď čl. 78 spisu).
- Z ďalšieho rozhodnutia štátneho notárstva v Dolnom Kubíne zo dňa XX. XX. XXXX sp. zn. D-95/68
súd zistil, že po poručiteľovi A. Z. - Z., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX dedičstvo nadobudla
A. S. rod. Z., nar. XX. XX. XXXX v celosti.

Z uvedeného rozhodnutia, a to z článku X vyplýva, že predmet dedičstva tvorili aj nehnuteľností doposiaľ
zapísane v pozemkovej knihe katastrálne územie vtedy Z. vo vložke č. XX ako parc. č. XX, XX kde
s vlastníctvom týchto nehnuteľností je spojené vlastníctvo spoločného dvora parc. č. XX, vo vložke č.
XX v X pod C v X/X, vo vložke č. XXX, vo vložke č. XX a vo vložke č. XXX ako parc. č. XX, XX/X,
XX/X pod L.. v celosti na meno poručiteľa. Z identifikácie parc. podľa pozemkovej knihy a evidencie

nehnuteľností vydanou K. geodézie v R. dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že na pozemnoknižnej vložke č.
XXXprek.ú.R.bolipozemnoknižnéparc.č.XX/Xzidentifikovanéakoparc.č.G..XXXapozemnoknižná
parc. XX/X zidentifikovaná ako parc. G.. XXX - zastavaná plocha o výmere XX a XXmX, kde XXmX
bolo evidované na LV XXXX na A. Z. a výmnera XXmX bola evidovaná na LV č. XX a to na A. C. č.
popísne XXX (viď čl. 85 spisu). Z ďalšej listiny označenej ako „F.“ štátneho notárstva v M. E. zo dňa

XX. XX. XXXX vyplýva, že z protokolu S. č. XXX v článku P.. ako urbársky pozemok pod r. č. X bola
označená parc. pozemnoknižná č. XX/X ako spoločný dvor, sem patrí k X o výmere Xáry patriaca v časti
C. vlastníctvo na A. Z. - Z. v celku na základe čarovacej zmluvy č. XXXX/XXXX od N. C. a manželky
T. rod. O. (viď čl. 86-87 spisu). Z predmetného rozhodnutia po A. Z. - Z. tiež vyplýva, že v G. katastri
obce Z. mal byť vykonaný zápis a to okrem iného, pokiaľ ide o parc. č. XXX, XXX a XXX, tak v časti

A LV mala byť zapísaná A. S. rod. Z. v celosti (viď čl. 75 spisu). V neposlednej rade z pozemnoknižnej
vložky č. XXX k. ú. R. - viď čl. 74,75 spisu, mal súd preukázané, že v časti A pod rad. Č. X je ako
nehnuteľnosť okrem iných zapísaná aj pozemnoknižná parc. č. XX/X - spoločný dvor, sem patrí v X
účasti, kde v časti C. vlastníctva v tejto vložke pod rad. č. X bolo uvedené, že záhrada r. č. X sa označujeparc. č. XX/X vo výmere Xár XXmX a pod r. č. X zaznačuje sa spoločný dvor. XX/X vo výmere Xár
XXmX a poznamenáva sa, že z tohto dvora X účasť výlučne patrí tunajšiemu vlastniteľovi“, kde z časti
B vlastníctvo r. č. X vyplýva, že týmto vlastniteľom bol práve A. Z. - Z. na základe čarovacej zmluvy

č.XXXX/XXXX. Z uvedeného je tak zrejmé, že pri prejednaní dedičstva po poručiteľovi A. Z. - Z. zomr.
XX. XX. XXXX došlo omylom k prejednaniu väčšieho rozsahu dedičstva, väčšieho rozsahu majetku ako
tento vlastnil, keďže z rozhodnutia o prejednaní dedičstva vyplýva, že tento mal byť vlastníkom okrem
iných aj pozemnoknižných parc. č. XX/X a XX/X, avšak nie v celosti, ale len v 1, tak ako to vyplývalo z
vyššie uvedenej pozemnoknižnej vložky č. XXX pre k. ú. R.. Právna predchodkyňa súrodencov S.- A.

S.- Z. tak rovnako následne nadobudla väčší podiel z majetku po neb. A. Z. ako jej tento patril.

7. Pokiaľ ide o právnych predchodcov žalobkyne z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
títo boli ako podielový pozemnoknižní vlastníci zapísaní na pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k.ú., R.-
viď čl. XX-XX spisu, kde z tejto vyplýva, a to z časti C... I , r. č. X a 6, že tu boli zapísané pk parcely č.
XX a XX a bez radového čísla bolo uvedené, že tu patrí podiel zo spoločného dvora parc. číslo XX/X

v X ici s protokolom č. XXX, pričom ako poslední pozemnoknižní vlastníci boli zapísaní pod radovým
číslom XXa/ mal. N. S. v X/X , XXb/ Z. S. v X/X a XXc/ mal. Z. S. v X/X .

X. Vladimír S. zomrel X.X.XXXX, pričom ako vyplýva z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXDXXX/XXXX
III Dnot XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX- viď čl. 13-15 spisu, okrem iného jeho podielové spoluvlastníctvo

v X/X zdedila z protokolu č. XXX, k.ú. R., a teda parc. č. XX dom, spol. dvor, parc. č. XX hosp. budova,
parcely v intraviláne, stav neidentický, jeho manželka, a teda žalobkyňa.

9. (mal. ) Z. S. zomrela XX.X.XXXX, pričom ako vyplýva z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XD XXX/
XXXX I Dnot XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX- viď čl. 10-12 spisu, jej podiel na nehnuteľnosti nachádzajúcej

sa v k.ú. R. zapísané v pk protokole č. XXX, a teda pozemok č. XX a č. XX- gazdov. stavy v X/X zdedila
žalobkyňa.

10. Pokiaľ ide o podiel, ktorý zdedila žalobkyňa po Z. N., rod. X., zomr. XX.XX. XXXX, v tomto prípade
išlo o matku neb. manžela žalobkyne N. S., ktorej vlastnícke právo k pozemnoknižným parc. č. XX a

č. XX bolo zapísané rovnako na pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k. ú. R., a to v X účasti (viď čl. 73
spisu) pod rad. č. XX. Predmetný podiel v X účasti potom zdedila práve žalobkyňa a to v ded. konaní
po uvedenej vedenom pod sp. zn. 1D/113/2006 IIIDnot 181/2006 zo dňa XX. XX. XXXX. (viď čl. 17-19
spisu).

11. Súd sa oboznámil aj s obsahom pozemnoknižných protokolov č. XXX a XXX pre k. ú. R. (viď čl.
67-70 spisu) z obsahu, ktorých zistil, že k tam uvedeným nehnuteľnostiam patrilo zo spoločného dvora
par. č. XX/X pri protokole č. XXX - X -na účasti (v prospech rodiny C.) a pri protokole č. XXX - X účasti
s protokolom č. XXX (v prospech rodiny S.).

12. Z identifikácie parciel zo dňa XX.. XX. XXXX (čl. 166 spisu) vyplýva, že pozemnoknižné parc. č.
XX a č. XX zapísané na pozemnoknižnej vložke č. XXX boli zidentifikované na G. parc. č. XXX a č.
XXX evidované na Z. N.. Z pozemnoknižného protokolu č. XXX však bola zrejmá aj tá skutočnosť a to
práve pod pozemnoknižnými parcelami č. XX a č. XX, že k ním patria aj podiely zo spoločného dvora
pozemnoknižnej parc. č. XX/X, tak ako je uvedené vyššie. V neposlednom rade z výpisu pozemkovej

knihy pre protokol č. XXX vyplýva, že k parc. č. XX a č. XX evidovanej pod rad. č. X ako dom popisné
č. XXX a gazdovské stavy patrí aj zo spoločného dvora parc. č. XX/X - X/X (viď čl. 164 spisu).

13. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku
Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím

štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníkaneplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

14. V prvom rade nakoľko predmetom tohto konania bola určovacia žaloba, keďže žalobkyňa žiadala o

určenie,žejepodielovouspoluvlastníčkouspornéhopozemkusasúdzaoberal otázkou,čimážalobkyňa
na požadovanom určení naliehavý právny záujem s poukazom na vyššie citované ust. § 137 písm. c/
CSP, a teda, či žalobkyňa môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či
len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ďalšie súdne, prípadne iné
konanie, a teda či podaný určovací návrh je vhodným procesným nástrojom ochrany jej práva.

15. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná je ako výlučná vlastníčka spornej nehnuteľnosti zapísaná
na LV č. XXX, k.ú. R., pričom žalobkyňa tvrdí, že v skutočnosti by mala byť zapísaná ako podielová
spoluvlastníčka v podiele XX/XX- ín úč. z celku aj ona, súd mal za to, že bez súdneho rozhodnutia by
postavenie žalobkyne v tejto otázke bolo neisté, keďže sa so žalovanou nedohodli, a preto je daný aj
naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení.

16. Na začiatku konania bolo medzi účastníkmi sporné, či pozemnoknižná parc. č. XX/X - spoločný dvor,
je identická s L. parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX, zapísanej na LV č. XXX, k.
ú. R., ktorá v súčasnosti patrí žalovanej. V priebehu konania ohľadne tejto skutočnosti medzi účastníkmi
spor prestal existovať, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v skutočnosti pozemnoknižná

parc. č. XX/X, ktorá bola zapísaná vo vyššie uvedených protokoloch pre k. ú. R. ako spoločný dvor je
skutočne identická s parc. L. č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m, ktorú skutočnosť
žalobkyňa ako aj žalovaná potvrdili vo svojich vyjadreniach na pojednávaní dňa 07. 02. 2019, kedy
uviedli, že z predložených listinných dôkazov by vyplývala skutočnosť, že súčasná L. parc. č. XXX mala
byť vytvorená z S. parc. č. XX/X ako spoločný dvor, spoločný celkove pre štyri pozemnoknižné protokoly.

17. Medzi stranami, tak v ďalšom existoval spor ohľadne tej skutočnosti, že právni predchodcovia
žalobkyne nehnuteľnosti uvedené v pozemnoknižnom protokole č. XXX k. ú. R., mali kúpnopredajnou
zmluvou predať podniku M. S. S. Q. Banská Bystrica, a to dňa XX. XX. XXXX, kde kúpnopredajnej
zmluve bolo uvedené, že predmetom predaja je nehnuteľnosť zapísaná v pozemnoknižnom protokole

č. XXX, parc. ako parc. č. XX kamenný dom popisné č. XXX, parc. č. XX gazdovské stavy s podielom
zo spoločného dvora, ktoré zodpovedajú parc. č. XXX dom s dvorom vo výmere XXXmX a ich podiel z
parc. č. XXX zo spoločného dvora (viď čl. 162-163 spisu). Na túto skutočnosť, a teda na predaj týchto
nehnuteľností poukazovala žalovaná, tak vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 11. 2013 ako aj vo svojich
výpovediach na pojednávaniach konaných vo veci, keď tvrdila, že ak právny predchodcovia žalobkyne

tieto nehnuteľnosti previedli a získali za ne od štátu finančné prostriedky, tak tieto nehnuteľnosti potom
nemohli byť ďalej predmetom dedičstva po nich .
Po vykonanom dokazovaní sa súd s tvrdením žalovanej v tomto smere nestotožnil, nakoľko z listinných
dokladov predložených právnym zástupcom žalobkyne vyplynulo, že predmetná kúpna zmluva nemohla
byť platná, a teda nehnuteľností evidované v tomto pozemnoknižnom protokole nemohli platne prejsť

do štátneho socialistického vlastníctva, keďže pre ich nadobudnutie nebol udelený súhlas priamo
nadriadeného orgán, a teda príslušného ministra. Právni predchodcovia žalobkyne tak naďalej stali ako
podielový spoluvlastníci nehnuteľností vedených v pozemnoknižnom protokole č. XXX, pričom po týchto
podielové spoluvlastníctvo nadobudla žalobkyňa na základe dedenia vo vyššie uvedených podieloch
ako vyplýva z vyššie uvedených Osvedčení o dedičstve.

18. V ďalšom tak žalovaná v priebehu konania začala tvrdiť, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti L.
parc. č. XXX získala vydržaním (viď výpoveď žalovanej 16. 02. 2017 čl. 94 spisu, 14. 03. 2019 čl. 225
spisu).

19. Pokiaľ ide o vydržanie jedná sa o osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri
splnení určitých podmienok, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu. Základným predpokladom
vydržania je oprávnenosť držby a teda skutočnosť, že držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam je
v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnenosť držby sa posudzuje z hľadiska existencieprávneho (hoci i domnelého) titulu o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, nakladanie s vecou počas celej
vydržacej doby ako s vlastnou a dobrej viery držiteľa vzhľadom na okolnosti, že mu vec podľa práva
patrí. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu, pričom okrem spôsobilého

predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania sú teda základnými predpokladmi vydržania
oprávnená držba a jej nepretržitosť počas celej zákonnom ustanovenej doby.

20. Uvedené tvrdila aj žalovaná, keď poukazovala na to, že kúpnou zmluvou, ktorou bol povolený vklad
dňa XX. XX. XXXX nadobudla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ako L.

parcela č. XXX. R., že túto nehnuteľnosť od tejto doby držala a užívala minimálne po dobu desiatich
rokov, pričom bola vzhľadom na všetky skutočnosti dobromyseľná, a keďže žaloba bola podaná v
septembri 2013 má za to, že vydržacia lehota už u nej uplynula.

21. Súd sa s týmto tvrdením žalovanej nestotožnil, a to vzhľadom na vykonané dokazovanie, potom ako
sa oboznámil s vyjadrením žalovanej k podanej žalobe zo dňa 18. 11. 2013, a to predovšetkým s jeho

časťou z čl. 37 spisu, kde žalovaná uvádza okrem iného, že „žalobkyňa bola ochotná im nehnuteľnosť
(parc. reg. „L.“ parc. č. XXX) predať avšak po ukončení náhradného dedičského konania ich nútila,
aby od nej odkúpili všetky nehnuteľnosti, ktoré sa vo dvore nachádzajú, aby jej za ne zaplatili, pričom
sa nejednalo, len o nehnuteľnosti, ktoré boli v jej vlastníctve, ale aj o nehnuteľnosti, ktoré sú v ich
vlastníctve, pričom pri každej návšteve nezabudla podotknúť, že ak jej nezaplatíme za všetko nič nám

nepredá“, ako aj s jej výpoveďou na pojednávaní dňa 19. 03. 2015 kedy táto výslovne uviedla, že k
sporu ohľadom nimi kúpenej parc. č. XXX došlo asi v roku XXXX „bolo to asi v r. XXXX keď môj manžel
rozhodol, že by kúpil parc. XXX vytvorenú z S. parc. XX, je to časť X, O. XXX/XX a zistil, že vlastníčkou
sú S., ešte to nebola navrhovateľka. Ona nám to bola veľmi ochotná predať, pomohla som jej urobiť
náhradné dedičské konanie p. navrhovateľke. Keď to už mala hotové navrhovateľka žiadala, aby sme

jej zaplatili všetko aj domy aj pozemky aj humná. Navrhovateľka nám odmietla predať pozemky. Nie je
vlastníčkou žiadnych stavieb, t. j. domov alebo humna. Navrhovateľka to potrebuje len predať. My sme
ten pozemok kupovali len preto, aby sme mali pokoj, lebo spoločné bývanie v jednom dvore je hrozné“,
a z čl. 218 spisu „......bola mi povedať, že mi nepredá, že odstupuje od dohody, ale neviem v ktorom roku
to bolo. Nepovedala mi prečo, nemalo to pre mňa už význam, dcéra bola v Anglicku, tak som si s tým

nerobila už problémy.“ Súd mal za to, že žalovanú nie je možné považovať za dobromyseľnú užívateľku
spornej parcely, keďže tejto zanikla v priebehu vydržacej doby dobrá viera ohľadne tej skutočnosti, že
jej pozemok bezvýhradne patrí. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 07. 02. 2019 - čl. 218 spisu okrem iného
vypovedala, že v roku XXXX si dala urobiť geometrák (poznámka súdu č. XXX/XXXX zo dňa XX. XX.
2011 - viď čl. 49-53 spisu) tiež uviedla, že „k pozemku som nemala žiadny prístup, bola tam brána,

manžel pani doktorky mi otvoril bánu a dala som urobiť geomtrák v roku XXXX. Vyšlo na povrch, že
tam nemám dvor. Prišla som povedať pani doktorke, že upúšťam od predaja záhrady, pretože som
zistila, že celý pozemok patrí mne. Bolo to po náhradných ded. konaniach, chcela som to predať v celku.
Zistila som, že tam nemám prístup k pozemku... V roku 2011, keď som robila geometrák a išla som za
žalovanou, ktorá mi povedala, že sa nemá so mnou o čom baviť..... So žalovanou som sa stretla po

skončení ded. konania, ešte som nemala geometrák, vedela som, že je to moje, lebo som vychádzala
z ded. konaní, po geometráku sme spolu už nekomunikovali.“
K uvedenému záveru, a teda k zániku dobromyseľnosti na strane žalovanej súd dospel po výpovediach
žalobkyne ako aj žalovanej, pričom mal za to, že u žalovanej dobrá viera zanikla v roku 2006, kedy ako
sama uviedla došlo zo strany jej a jej manžela k iniciovaniu kúpy susediacej parc. L. č. XXX a kedy

sa teda za týmto účelom skontaktovali so žalobkyňou. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že prvotne predmetom
kúpy a jednania mala byť len táto parc. a teda L. č. XXX, tak toto jej tvrdenie môže byť pravdivé, ale v
ďalšom práve vzhľadom na výsledky náhradných ded. konaní po právnych predchodcoch žalobkyne o
existencii ktorých mala žalovaná vedomosť, po ktorých žalobkyňa žalovanej už odmietala predať parc.
G.. č. XXX a nútila ju, a aby od nej odkúpila všetky nehnuteľnosti, ktoré sa vo dvore nachádzajú a teda

nie len tie, ktoré boli v jej vlastníctve, ale aj vo vlastníctve žalovanej, čo žalovaná sama výslovne uviedla
vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 11. 2013, pričom rovnako na pojednávaní uviedla okrem iného, že „my
sme ten pozemok kupovali len preto, aby sme mali pokoj, lebo spoločné bývanie v jednom dome je
hrozné“, tak súd mal za to, že táto musela mať min. v roku 2005 (začiatok jednania o kúpe pozemku č.
XXX) , najneskôr po skončení dedičských konaní v roku 2006 vedomosť o tej skutočnosti, že žalobkyňa

sa cíti podielovou spoluvlastníčkou spornej parcely, a teda nemohla byť bez zreteľa na všetky okolnosti
dobromyseľnávtom,žejejdržbajeoprávnená.Akajtedažalovanánazačiatkusvojejdržbymalaprávny
dôvod (titulus putativus), ktorým mala byť kúpna zmluva zo dňa X.X.XXXX na základe ktorej nadobudla
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, a to povolením vkladu do katastra nehnuteľností (modus), tátokúpna zmluva tak nemohla byť platná v celom rozsahu, a to práve vzhľadom na existenciu právnych
titulov žalobkyne. B. je zrejmé z odôvodnenia rozsudku v bode X. právny nástupcovia po A. S. tak
nemohli previesť viac práv na kupujúcu žalovanú kúpnou zmluvou ako sami mali, keďže nemohli byť

vlastníkom parcely L. č. XXX v celku po X, ale boli len podielovými spoluvlastníkmi tohto pozemku v
podiele X spolu. Ak teda následne žalovaná tvrdila, že spornú parcelu vydržala vzhľadom na uplynutie
vydržacej doby, súd sa s jej tvrdením nestotožnil vzhľadom na vyššie uvedené, keďže tejto zanikla
dobrá viera v priebehu vydržacej lehoty 10 rokov. Keďže súd mal zároveň za preukázané, že žalobkyni
svedčí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spolu vo výške

XX/XX- ín z celku, súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

22. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni
ako strane úspešnej v spore priznal náhradu trov konania voči žalovanej, ktorá v spore úspešná
nebola vo výške 100%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 Civilného

sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.