Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/279/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111202379
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5111202379.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky Ing. U. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V., H. XXX, právne zastúpenej JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o., so sídlom Považská
Bystrica, Šoltésovej 346/1, proti odporcovi Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2,
IČO: 00 151 866, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, na
základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/23/2011-372 zo dňa

10. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky o určenie, že výpoveď daná jej
listom odporcu zo dňa 16.11.2010 je neplatná. Mal za preukázané, že na základe personálnych rozkazov
Ministra vnútra SR (ďalej len minister) v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ SR v Žiline

(ďalej len KR PZ) došlo k zrušeniu pracovného miesta navrhovateľky. Išlo o personálny rozkaz ministra
č. 389/2010 zo dňa 23.9.2010, na ktorý nadväzoval (konkrétny) personálny rozkaz ministra č. 436/2010
zo dňa 20.10.2010 a z nich vychádzajúce rozhodnutie KR PZ č. KRP-PMO-719/2010 zo dňa 3.11.2010,
ktorým došlo k zrušeniu 11 štátnozamestnaneckých miest. Druhý označený personálny rozkaz ministra
pritom presne vymedzoval konkrétne miesta štátnych zamestnancov a zamestnancov (konkretizované
podľa č. ID a KF), o ktoré mal byť znížený počet štátnych zamestnancov a zamestnancov aj v rámci

KR PZ. V predmetnom personálnom rozkaze bolo zrušené aj miesto samostatného referenta Úradu
justičnej a kriminálnej polície, odbor kriminálnej polície Žiline, označené pod ID 26137, KF 24707, ktoré
označenie patrilo (práve) pracovnému miestu navrhovateľky.
Okresný súd konštatoval, že rozhodnutie KR PZ z 3.11.2010 vychádzalo z označených personálnych
rozkazov ministra a bolo urobené subjektom, ktorý bol k tomu oprávnený (KR PZ ako zamestnávateľ
navrhovateľky) a v jeho mene rozhodnutie podpísal Ing. Peter Fízel, (vedúci služobného úradu).

Uvedené rozhodnutie zamestnávateľa malo požadovanú formu rozhodnutia zamestnávateľa o
organizačných zmenách a bolo (bezprostredným) podkladom pre skončenie pracovného pomeru s
navrhovateľkou výpoveďou v zmysle § 46 ods. 1 písm. b a § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009
Z.z. Hoci predmetné rozhodnutie KR PZ uvádza len všeobecne počet zrušených miest (11)
v štátnozamestnaneckom pomere a nedefinuje konkrétne miesto navrhovateľky, z označených
personálnych rozkazov ministra, ktoré sú podkladom rozhodnutia KR PZ, je podľa okresného

súdu zrejmé, na ktoré individuálne určené štátnozamestnanecké miesta sa vzťahuje. Nadväzne sa
navrhovateľka v dôsledku tejto organizačnej zmeny, ktorou bolo jej štátnozamestnanecké miesto
zrušené, stala nadbytočnou. Okresný súd - ako nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní
(predovšetkým listinný dôkaz - záznam Odborového zväzu polície SR zo dňa 4.11.2010 a výpoveď
svedka C. V.) - neakceptoval tvrdenie navrhovateľky o nesplnení si povinnosti odporcu v zmysle § 74
Zákonníka práce (ne/prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru s odborovým orgánom.

Okresný súd sa zaoberal aj neskorším personálnym rozkazom ministra č. 536/2010 zo dňa 28.12.2010
v spojení s rozhodnutím KR PZ o organizačnej zmene č. KRP-PMO 886/2010 zo dňa 28.12.2010,ktorým bol na KR PZ v Žiline zrušený úrad justičnej a kriminálnej polície a súčasne boli vytvorené nové
odbory kriminálnej polície pri okresných riaditeľstvách PZ v rámci tohto KR PZ. Výsledkom uvedeného
tak bolo popri zrušení siedmych (štátnozamestnaneckých) miest na KR PZ v Žiline i vytvorenie nových

(štátnozamestnaneckých) pozícií na odboroch kriminálnej polície pri okresných riaditeľstvách PZ v rámci
KR PZ v Žiline. Okresný súd uviedol, že pokiaľ odporca ponúkol novovytvorené štátnozamestnanecké
miesta na odboroch kriminálnej polície najskôr zamestnancom zrušeného úradu justičnej a kriminálnej
polície a až následne navrhovateľke (ktorej v tom čase už plynula výpovedná doba), takýto postup
odporcu bol/je v súlade so zákonom.

V súvislosti s ponukovou povinnosťou zamestnávateľa okresný súd konštatoval, že navrhovateľka
nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že v čase doručenie výpovede (16.11.2010) mal mať odporca
voľné vhodné štátnozamestnanecké miesta, ktoré jej neponúkol. Dodal, že pokiaľ ide o voľné
miesto zásobovača EO vo verenej službe, podľa tvrdenia odporcu a dokladov ním predložených,
navrhovateľka nespĺňala predpoklady pre obsadenie uvedeného miesta, lebo nemala požadované
vodičské oprávnenie.

O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Odporca bol síce v
konaní úspešný, ale predmetný procesný nárok si neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, že jej návrhu bude vyhovené. Namietala, že hoci okresný súd vykonal rozsiahle

dokazovanie, nebola vyriešená „základná súdna otázka“, t.j. či zo strany odporcu došlo k zrušeniu
(jej) štátnozamestnaneckého miesta tak, ako to vyžaduje kogentné ustanovenie § 47 písm. b/ zákona
č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Tvrdila, že okresný súd síce objektívne konštatuje, že na strane
zamestnávateľa došlo k organizačným zmenám, ale neuvádza, že by mal preukázané zrušenie
štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľky. Podľa názoru odvolateľky jej štátnozamestnanecké

miesto zostalo personálnym rozkazom ministra č. 436/2010 nedotknuté a v skutočnosti nedošlo k jeho
zrušeniu. KR PZ rozhodovalo len o organizačných zmenách, ktoré však nemôžu byť podkladom pre
výpoveď, lebo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta nedošlo.
Odvolateľka ďalej poukazovala na skutočnosť, že jej KR PZ neponúklo voľné pracovné miesto v Martine
- odborný referent, ktoré pôvodne bolo ponúknuté p. C. O.; tá ho však 28.12.2010 neprijala. V rámci

plnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa dňa 5.1.2011 bolo navrhovateľke ponúknuté odlišné
pracovné miesto v Martine. Za zavádzajúce označila tvrdenie, že mala prejaviť záujem o pracovné
miesto p. C. O., pracujúcej na KR PZ v Žiline, ktorej výpovedná doba uplynula dňa 28.2.2011
a jej pracovné miesto bolo zrušené. Pracovné miesto, o ktoré navrhovateľka prejavila záujem (tiež na
pracovisku Martin), bolo voľné od 1.1.2011, a nie až od 1.3.2011, pričom jej nebolo ponúknuté.

Odvolateľka v súvislosti s výpoveďou svedkyne p. F. na pojednávaní dňa 9.5.2012 uviedla, že pokiaľ
voľné miesta existovali už 16.11.2010, je nepochopiteľné, prečo jej neboli v dotknutom období (v
čase dania výpovede) ponúknuté. Rovnako jej nebolo ponúknuté voľné pracovné miesto referent -
zásobovač EO, ktoré bolo voľné tak dňa 16.11.2010, ako i dňa 5.1.2011. Zopakovala, že v konaní nebolo
preukázané, že by sa na predmetné pracovné miesto vyžadovalo vodičské oprávnenie skupiny C. V tejto

spojitosti doplnila, že pracovníci vykonávajúci prácu na označenej pozícii v Žilinskom kraji (Dolný Kubín,
Martin, Čadca) nedisponujú vodičským oprávnením skupiny C. Nesplnením ponukovej povinnosti ku
dňu dania výpovede teda nebola naplnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede. Odvolateľka
zdôraznila, že voľné miesta (či už referent- zásobovač EO alebo miesta na zástup počas materskej
dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky) jej boli ponúknuté až dňa 5.1.2011, a nie pred daním výpovede,

hoci v tom čase už boli voľné.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1

O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p.

Krajský súd sa nestotožnil s námietkou odvolateľky, že nedošlo k vyriešeniu „základnej súdnej
otázky“ prejednávanej veci. Nielen podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale predovšetkým z

vykonaných dôkazov je zrejmé, že jej štátnozamestnanecké miesto bolo (platne) zrušené. Vzhľadom
na štruktúru a spôsob organizácie PZ SR (vrátane zamestnancov v štátnej službe) je nepochybné, že
o počte a skladbe konkrétnych „pracovných“ pozícii na jednotlivých zložkách zboru rozhoduje MV SR,
resp. minister prostredníctvom personálnych rozkazov.V súdenom prípade išlo o (všeobecný) personálny rozkaz ministra č. 389/2010 zo dňa 23.9.2010 a naň
nadväzujúci (konkrétny) personálny rozkazu ministra č. 436/2010 zo dňa 20.10.2010, v ktorom bolo (aj)
zrušované štátnozamestnanecké miesto navrhovateľky individualizovane (číselnými „kódmi“ ID 26137,

KF 24 707) vymedzené. Z daného titulu nebolo nevyhnutné, aby v bezprostrednom rozhodnutí zložky
PZ SR (rozhodnutie KR PZ v Žiline č. KRP-PMO-719/2010 zo dňa 3.11.2010) boli opakovane podrobne
definované zrušované štátnozamestnanecké miesta; osobitne, ak dotknuté rozhodnutie výslovne a bez
akejkoľvek pochybnosti odkazovalo na predmetné personálne rozkazy ministra. Práve jednoznačná
formálna i obsahová nadväznosť označeného rozhodnutia KR PZ na personálny rozkaz ministra č.

436/2010 zo dňa 20.10.2010, ktorý určoval konkrétne (jedinečné) pracovné pozície, o ktoré sa má znížiť
stav štátnych zamestnancov na tom-ktorom „pracovisku“, priamo podmieňuje záver o platnom zrušení
štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľky. Nezodpovedá teda zisteným skutočnostiam tvrdenie
odvolateľky, že jej štátnozamestnanecké miesto zostalo personálnym rozkazom ministra č. 436/2010 zo
dňa 20.10.2010 nedotknuté.

Pre úplnosť krajský súd dodáva, že obsahom odvolania neboli námietky spochybňujúce okolnosti
doručenia výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľke a jej prerokovania so
zástupcami zamestnancov. Preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný konkrétnymi dôvodmi odvolania
vymedzenými odvolateľom v lehote zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku
(§ 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p.), uvedenými otázkami bližšie nezaoberal.

Okresný súd vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie ohľadne splnenia ponukovej povinnosti
zamestnávateľa (odporcu). Napriek tomu je príslušná hodnotiaca časť odôvodnenia napadnutého
rozsudku neadekvátne stručná. Okresný súd v súvislosti s voľným (štátnozamestnaneckým) miestom
uviedol, že „hoci navrhovateľka tvrdila uvedené skutočnosti v priebehu konania, v priebehu konania

tieto skutočnosti nepreukázala.“
Citované konštatovanie nielenže nezodpovedá rozsahu dokazovania, ale predovšetkým z neho
nevyplýva, že by sa okresný súd reálne a konkrétne zaoberal a vysporiadal s ponukovou
povinnosťou zamestnávateľa (odporcu); osobitne voľnými miestami, na ktoré navrhovateľka v priebehu
konania (a taktiež i v odvolaní) poukazovala. Keďže splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa

je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, predmetná
nedôslednosť je jednak zásadným nedostatkom v rámci povinnosti konajúceho súdu riadne vysvetliť
(odôvodniť) svoje závery, a jednak v konečnom dôsledku nedostatočným zistením skutkového stavu.
Takmer úplná absencia riadneho odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v tejto otázke zároveň
fakticky vylučuje možnosť náležitého prieskumu predmetného záveru v rámci odvolacieho konania.

Splnenie ponukovej povinnosti KR PZ je nevyhnutné prioritne posúdiť ku dňu dania výpovede
navrhovateľke. Inými slovami, ustáliť (a primerane dotknuté východiská, úvahy a závery odôvodniť),
či zamestnávateľ ku dňu 16.11.2010 mal voľné pracovné miesta a či tieto ponúkol navrhovateľke.
Takéto posúdenie musí jednoznačne predchádzať akékoľvek eventuálne skúmanie a vyhodnocovanie

skutkových okolností, ku ktorým došlo až následne v priebehu plynutia výpovednej doby (v
konkrétnostiach súdenej veci predovšetkým v spojitosti s „ponukou“ realizovanou 5.1.2011).

Z obsahu spisu pritom vyplýva dôvodný predpoklad, že ku dňu 16.11.2010 už nastúpili materskú
dovolenku p. X. R. (od 8.11.2010 - č.l. 296), či p. V. V. (od 6.9.2010 - č.l. 297) a teda nimi dovtedy

zastávané pozície mali byť voľné/neobsadené. Zároveň z doplňujúcej výpovede svedkyne p. F. na
pojednávaní dňa 19.3.2014 (č.l. 286) bolo namieste sa domnievať, že ponúkané miesto pod číslom 5
„Záznamu z pohovoru...“ s navrhovateľkou z 5.1.2011 je miestom pôvodne obsadeným p. R..
Uvedené bolo potvrdené predložením príslušných personálnych opatrení a stotožňujúcim vyjadrením
samotného odporcu (č.l. 292); obdobne i vo vzťahu k p. V..

V tejto spojitosti je však nutné uviesť, že okresný súd dokazovanie písomnosťami predloženými po
pojednávanídňa19.3.2014dôslednenevykonal.Na(následnom)pojednávanídňa26.11.2014ichobsah
neoboznamoval a na („poslednom“) pojednávaní dňa 10.2.2015, aj to až po vyhlásení dokazovania za
skončené, len „oboznámil prítomných so spisom Okresného súdu Žilina 25C/23/2011“ (súdená vec).

Sporným voľným pracovným miestom je taktiež pozícia zásobovač EO vo verejnej službe na dobu
neurčitú. Je pritom nepochybné, že dotknuté miesto bolo voľné už ku dňu dania výpovede navrhovateľke
(pôvodný zamestnanec E. H. zomrel X.XX.XXXX - úmrtný list č.l. 293). Zároveň zo záznamu z pohovoru
s navrhovateľkou z 5.1.2011 je zrejmé, že sám zamestnávateľ uvedené miesto navrhovateľke ponúkal,čo preukazuje uvádzacia formulácia „Pani Ing. U. G. bola oboznámená s ponukou voľných miest“. Ak
odporca považoval dotknuté miesto za vhodné pre navrhovateľku dňa 5.1.2011, a preto jej ho ponúkal,
nie je zrejmé, prečo jej toto miesto neponúkol už dňa 16.11.2010, keď - s poukazom na úmrtie p. J. H.

- už bolo voľné.
Predmetné časové súvislosti a nadväzujúce konštatovanie ohľadne postupu zamestnávateľa platí i vo
vzťahu k vyššie rozoberaným miestam v dočasnej štátnej službe.

Jednoznačnejšie je nutné vyporiadať sa aj s okolnosťou (tvrdeného) kvalifikačného predpokladu -

vodičského oprávnenia skupiny C - na miesto pôvodne zastávané p. H.. Takéto stanovisko opakovane
zdôrazňuje odporca, ale napriek viackrát prezentovanej ochote predložiť príslušnú dokumentáciu/
písomnosť(napr.vrámcizáverupojednávaniazodňa19.3.2014-č.l.288zopaku);uvedenérealizované
nebolo. Z pracovnej náplne p. H. (č.l. 294) kvalifikačný predpoklad určitej skupiny vodičského oprávnenia
nevyplýva. Len na okraj krajský dodáva, že v písomnom vyjadrení z 6.2.2015 (č.l. 368 z opaku) už
bezprostredne odporca (možno nepresne) uvádza iba nutnosť vodičského oprávnenia skupiny B.

Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe vo veci bude vykonať dokazovanie vyššie spomínanými
písomnosťami spôsobom rešpektujúcim zásadu bezprostrednosti a ústnosti. Ozrejmiť súvislosti
kvalifikačného predpokladu príslušného vodičského oprávnenia referenta zásobovača. Následne
posúdiť existenciu voľných miest ku dňu dania výpovede navrhovateľke a tým aj (ne)splnenie ponukovej

povinnosti. Svoje jednotlivé závery a k nim vedúce úvahy a východiská je okresný súd zároveň povinný
náležite konkrétne zdôvodniť.
Hoci napadnuté rozhodnutie je zrušené ako celok, v ďalšom priebehu konania už nie je potrebné
zaoberať sa zrušením štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľky, samotným úkonom dania
výpovede, či prerokovaním výpovede s odborovým orgánom.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.