Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010746
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118010746.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 14. marca 2019 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára, prejednal
odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo 14. 11. 2018, sp.
zn. 5T/56/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obž. U. C. uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase, niekedy v mesiaci apríl 2018 v doobedňajších hodinách, v W. W. na
Kyjevskom námestí č. 6 na POŠTE 4 prišiel za účelom vyzdvihnutia poštovej zásielky k priehradke č.
7, kde v tom čase pracovala G. M., ktorej predložil oznámenie o uložení zásielky spolu s občianskym

preukazom, pričom keď táto dohľadala predmetnú zásielku zistila, že je na nej uvedené meno P. C., G.
XX, W. W., a tak mu túto odmietla vydať, na čo jej povedal, že je „kurva čierna“, že „si tú zásielku zaplatí
ona“, začal jej tykať, stále jej vulgárne nadával a začal sa jej aj vyhrážať slovami, že „si ju počká po
robote“,žejuzmláti",žejejrozbijehubu,akmutúzásielkunevydá“,následkomčohosaG.M.rozplakala,
zatvorila na priehradke okienko a s plačom išla zavolať kolegyňu T. Q., aby mu aj ona vysvetlila, prečo
mu nemôže zásielku vydať, čo aj T. Q. urobila, následne na to si U. C. vytiahol mobilný telefón a namieril

ho na ne, ako keby ich fotil, pričom im stále vulgárne nadával, urážal ich, vravel, že „si ich po robote
počká“ a potom z pošty odišiel, čím vzbudil u G. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bydliskom W. W., ul. Na
M. č. XX, prechodne bydliskom W. W., ul. P. č. XX, dôvodnú obavu o jej život a zdravie tým, že svoje
vyhrážky uskutoční;
2/ 7. júna 2018 v čase približne o 12.30 hod. v W. W. na Kyjevskom námestí č. 6 na POŠTE 4 prišiel za
účelom vyzdvihnutia poštovej zásielky k priehradke č. 7, kde opäť v tom čase pracovala G. M., povedal

jej „dúfam, že zase nebude problém vydať mi túto zásielku“ a podal jej občiansky preukaz spolu s
oznámením o uložení zásielky, vtedy si táto spomenula na predchádzajúci incident s ním a tak v strachu
o svoj život a zdravie zatvorila okienko na priehradke a išla opäť zavolať kolegyňu T. Q., následne spolu
prišli k priehradke, kde otvorila okienko a povedala U. C., že mu opäť takto zaslanú zásielku vydať
nemôže, pričom on bol už zjavne nervózny, zvyšoval hlas a vravel, že má dve mená, že to má tak v
rodnom liste, ktorý má v Bratislave a že „kvôli takej kurve, ako je ona, sa tam trepať nebude“, začal jej

nadávať, že je „piča“, „kurva“, vtedy ho T. Q., upozornila, nech sa chová slušne, netyká im a nenadáva,
lebo inak zavolá políciu, na čo reagoval slovami „volaj ty kurva, ja vás mám odfotené, zistím si kde
bývate, rozbijem vám papuľu, domov sa už nevrátite“, následne prstom ruky ukázal na T. Q. so slovami
„ty obzvlášť“, na čo zatiahli okienko, pričom potom začal U. C., kričať, že „si ich nájde“, že „im huby
doláme“, že „sa domov už živé nevrátia“ a potom od priehradky odišiel smerom von z pošty, kde pri
vychádzaní vo vestibule pošty ešte kopol pravou nohou do konferenčných stoličiek, čo videla tam stojaca

vedúca oddelenia pošty F. P., ktorá ho upozornila, aby sa kolegyniam nevyhrážal a nenadával im, lebo
zavolá na neho políciu, na čo jej vulgárne vynadal a z pošty odišiel, čím vzbudil u G. M., nar. XX. XX.XXXX, trvale bydliskom W. W., ul. Na M. č. XX, prechodne bydliskom W. W., ul. P. č. XX dôvodnú obavu
o jej život a zdravie tým, že svoje vyhrážky uskutoční.

Bol mu za to uložený podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr.
zák., § 46 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1
Tr.zák. , § 50 ods. 1 Tr.zák. odložený na skúšobnú dobu 1 roka.

Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. a/ Tr.zák. bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v

príkaze nepriblížiť sa k poškodeným G. M. a T. Q. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil okresný súd tým, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol uvedený v
obžalobeokresnéhoprokurátora,čovyplývaloajzvyhláseniaobžalovanéhoovine.Uložilmupotomtrest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu jedného roka,
ako aj povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodeným G. M. a T. Q. na vzdialenosť kratšiu

ako 5 metrov, keď neprihliadol na rozhodnutie Mestského súdu Brno z 02.10.2012, sp.zn. 4T/92/2012,
pokiaľ rozhodoval o treste.

Proti rozsudku podal odvolanie prokurátor čo do výroku o treste, poukazujú na to, že obžalovaný sa
predmetných skutkov dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Mestského súdu Brno z 02.10.2012, sp.zn. 4T/92/2012,
keď bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Příbram, 0PP/3/2014 a bola mu
určená skúšobná doba 6 rokov do 12.02.2020. Podľa názoru prokurátora bol okresný súd viazaný
týmto rozhodnutím , pretože rozsudok českých súdov bol uznaný rozsudkom Krajského súdu Nitra
z 15.10.2013, sp.zn. 1Ntc/19/2013. Za toho stavu, že obžalovaný má v RT celkove 7 záznamov, z

toho 3 za posledných 10 rokov, celkovo mu bol trikrát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody,
je potrebné na jeho prevýchovu vplývať len uložením nepodmienečného trestu. Domáhal sa potom
uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody so zaradením do výkonu trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave,
pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na U. C. obžalobu dňa 30. 8. 2018 pre pokračovací prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. Samosudca okresného súdu dňa 10.09.2018
vydal trestný rozkaz, ktorým obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, výkon ktorého
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov a súčasne mu uložil povinnosť spočívajúcu v

príkaze nepriblížiť sa k poškodeným G. M. a T. Q. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

Proti trestnému rozkazu podal odpor okresný prokurátor, napádajúc výrok o treste, nakoľko mal za to,
že obžalovanému mal byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.

Okresný súd vo veci vytýčil hlavné pojednávanie, na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že sa
priznáva v plnom rozsahu k spáchaniu skutku, na čo samosudca podľa § 257 ods. 7, 8 Tr.por. prijal
vyhlásenie obžalovaného s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody
alebo ochranného opatrenia.

Pokiaľ ide o vykonané dôkazy, v spisovom materiáli je pripojený rozsudok Krajského súdu Nitra z
15.10.2013, sp.zn. 1Ntc/19/2013 , ktorým bol uznaný rozsudok Mestského súdu Brno z 02.10.2012,
sp.zn. 4T/92/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Brno, z 13.12.2012, sp.zn. 7To/438/2012,
ktorým bol U. C. uznaný za vinného z pokusu obzvlášť závažného zločinu ťažkého ublíženia nazdraví podľa § 21 ods. 1, § 145 ods. 1 Tr.zák. Českej republiky, za ktorý mu bol uložený úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 3 rokov, 6 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Na základe odvolania odsúdeného Najvyšší súd SR uznesením z 20.11.2013, sp.zn.

5Urto/6/2013 odvolanie obžalovaného zamietol. V spise sa tiež nachádza uznesenie Krajského súdu
Banská Bystrica z 22.03.2017, sp.zn. 4Tos/75/2017, z ktorého vyplýva, že podľa § 7b ods. 1 Tr.zák.
rozhodnutie súdu iného štátu v trestnej veci možno na území SR vykonať alebo môže mať iné právne
účinky len ak tak ustanovuje Medzinárodná zmluva alebo zákon. Podľa § 7b ods. 2 Tr.zák. právoplatné
odsúdenie súdom iného členského štátu EÚ v trestnom konaní na účely trestného konania sa zohľadní

rovnako, ako keby bolo vykonané súdom SR, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky. Je pritom potrebné prihliadnuť k ust. § 438e Tr.zák., ktoré sa týka prechodných
ustanovení k úpravám účinných od 1.1.2013, podľa ktorého sa na odsúdenie súdom iného členského
štátu EÚ podľa § 7b ods. 2 Tr.zák. neprihliada, ak nadobudlo právoplatnosť pred 1.1.2013.

Pri rešpektovaní tohto právneho stavu, ako aj vzhľadom na časový odstup od rozhodnutia českých

justičných orgánov, má krajský súd za to, že uložený trest je v súlade s ust. § 34 ods. 1, 4 Tr.zák.
Vzhľadom na závažnosť skutku, priznanie sa obžalovaného a oľutovanie nie je potrebné na jeho
prevýchovu vplývať uložením nepodmienečného trestu s prihliadnutím na uložený trest okresným
súdom, ale taktiež aj na uloženú povinnosť v zmysle § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm.a/ Tr.zák., ktorým
obžalovanému bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodeným G. M. a T.

Q. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Táto povinnosť zabráni obžalovanému v možnosti páchania
obdobných skutkov.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie okresného prokurátora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.