Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44C/577/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315219171
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1315219171.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobkyne: A.. H. G.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom L., H. XX, Š. S. R., v zastúpení: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, advokátka,
AK v Šamoríne, Čilistovská 12, proti žalovaným: 1/ Z. H., J.., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., E. XX, štátny
občan SR, 2/ Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., E. XX, štátny občan SR, v zastúpení žalovaným 1/, 3/
E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., H. XX, štátny občan SR, 4/ A.. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., H.
XX, štátny občan SR, v zastúpení žalovaným 3/, 5/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., L. X, štátny občan
SR, 6/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., L. X, štátny občan SR , v zastúpení žalovaným 5/ o zriadenie
eventuálne určenie práva vecného bremena vydržaním, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

Žalovaným súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na súd dňa 10.09.2015, sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým súd zriadi
vecnébremenovprospechvlastníkastavbynapozemkusparcelnýmčíslomXXXX/XXXovýmere56m2
záhrady v k. ú. Hamuliakovo, zapísané na LV č. XXXX spočívajúce v práve cesty, prechodu a prejazdu
cez pozemok s parcelným číslom XXXX/XXX o výmere 12 m2 záhrady k. ú. Hamuliakovo, zapísané
na LV č. XXXX a trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX o
výmere 56 m2 záhrady v k. ú. Hamuliakovo a garáže nachádzajúcej sa na uvedenom pozemku. Žalovaní
sú podielovými spoluvlastníkmi priľahlého pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX o výmere 12 m2
záhrady k. ú. Hamuliakovo, zapísané na LV číslo XXXX a to: žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými
spoluvlastníkmi v 1/3, žalovaní 3/ a 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi v 1/3 a žalovaní 5/ a 6/ sú
podielovými spoluvlastníkmi v 1/3. Pozemok žalobkyne je a susediacim k pozemku žalovaných. Medzi

stranami sporu vznikli nezhody, nakoľko jediný existujúci prístup vstupu do garáže žalobkyne, ktorá sa
nachádza na pozemku parcelné č. XXXX/XXX je možný cez pozemok patriaci žalovaným. Žalovaní
nesúhlasia s prechodom žalobkyne cez ich pozemok za účelom zaparkovania auta do garáže a
odmietajú situáciu právne vysporiadať uzavretím dohody. Žalobkyňa mala a má záujem odkúpiť časť
pozemku patriaceho žalovaným, aby ako podielový spoluvlastník mohla predmetný pozemok užívať a
prechádzať cezeň ku svojej garáži. Žalobkyňa žiada v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka z
dôvodu, že prístup k stavbe žalobkyne nemožno zabezpečiť inak ako prechodom cez priľahlý pozemok

patriaci žalovaným, zriadiť vecné bremeno špecifikované v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila: výpis z LV č. XXXX, výpis z LV č. XXXX,
Oznámenie obce Hamuliakovo k ohláseniu drobnej stavby z 18.08.2014, Záznam z rokovania komisiepre územné plánovanie výstavbu a dopravu v Hamuliakove z 26.01.2015, pozvánku na stretnutie
adresovanú dňa 29.05.2015 žalovaným, fotografiu garáže žalobkyne.

4. Žalovaní 1/ až 6/ sa vyjadrili k žalobe tak, že ju žiadajú zamietnuť. Uviedli, že žalobkyňa v žalobe
neuviedla skutočnosť, že okrem pozemku parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 56 m2, na ktorom si
postavila garáž, je vlastníčkou ďalších parciel a to pozemku parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 186 m2
zastavané plochy a nádvoria a parcely číslo XXXX/XX o výmere 30 m2 zastavané plochy a nádvoria,
ktoré parcely vlastní vcelku v podiele 1/1 a sú zapísané na LV č. XXXX. Okrem toho na tej istej parcele

vlastní aj pozemok parcelné číslo XXXX/XX o výmere 35 m2 v podiele 1/2 a Slovenský pozemkový fond
v podiele 1/2, zapísané na LV číslo XXXX. Pozemky odkúpila od majiteľov pozemkov v roku 2008. Pokiaľ
žalobkyňa uvádza, že medzi stranami sporu vznikli nezhody kvôli prístupu do garáže na parcele číslo
XXXX/XXX tak tvrdia, že žalobkyňa sa nikdy priateľský nesprávala, bola povýšenecká, nepozdravila a
vytrubovala ak na mieste stálo auto aj keď jej to nebránilo vojsť do svojej záhrady. Žalobkyňa má prístup
na svoju parcelu priamo z verejnej komunikácie, dodnes tam parkuje s tromi autami a má prístupovú

bránuposuvnúvrozmeroch4,4m,takženiejepravdou,žebymalajedinúprístupovúcestucezpozemok
žalovaných. Mohla si garáž postaviť na svojom pozemku na inom mieste, kde by vchádzala do garáže
z prístupovej cesty záhradkárskej osady a nie cez pozemok žalovaných. Žalobkyňa garáž postavila
čiastočne aj na parcele, ktorú vlastnia žalovaní - parcelné číslo XXXX/XXX evidovaná na LV číslo XXXX,
čo vyplýva z geometrického plánu č. X/XXXX vypracovaný Ing. Milicou Vaškovou, overený a zapísaný na

katastrálnom úrade Senec dňa 03.03.2009. Garáž žalobkyne je postavená priamo na hranici susediacej
parcely, ktorú vlastní Z. H.. Žalobkyňa sa pred stavbou garáže nespýtala susedov, jej brat, ktorý garáž
staval uviedol, že stavia plot a následne z toho bola garáž, ktorá má výšku 2,8 m, čím znehodnotila
do určitej miery vedľajší pozemok tienením. Proti vydanému stavebnému povoleniu na drobnú stavbu,
vjazdu a výjazdu s motorovým vozidlom a čerpanie kalu zo žumpy cez pozemok žalovaných sa žalovaní

ohradili a podali sťažnosť na obecný úrad, stavebný úrad Dunajská Lužná a na Okresnú prokuratúru
Bratislava III o posúdení právneho postupu pri vydaní stavebného povolenia. Záznam zo zasadania
komisie pre územné plánovanie, výstavbu a dopravu je dôkazom o tom, že žalovaný 1/navrhol žalobkyni,
aby sa so žalovanými osobne stretla, čo žalobkyňa neurobila a vec dala na riešenie advokátke s tým,
že podali žalobu. Parcelu číslo XXXX/XXX žalovaní využívajú pre svoju potrebu a potrebu detí, ktoré

prichádzajú na návštevu a pre telesne postihnutú manželku žalovaného 3/, ktorá tam vystupuje z auta
na vozík. Žalobkyňa má k svojej nehnuteľnosti samostatný vchod - bránu, cez ktorú chodí so svojimi
autami a tam aj parkuje. Keďže si žalobkyňa zriadila stavbu garáže čiastočne na cudzom pozemku
žiadajú, aby súd žalobu zamietol. V podaní doručenom súdu 08.01.2016 žalovaní uviedli, okresný
prokurátor Bratislava III vyhodnotil ich podnet ako dôvodný. Bol vykonaný štátny stavebný dozor na

SpoločnomstavebnomúradevDunajskejLužnej,vktoromsakonštatuje,žestavbagaráže,ktorúzriadila
žalobkyňa je čiastočne postavená na cudzom pozemku. Podľa § 151 Občianskeho zákonníka, ak nie
je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak,
môže súd zriadiť vecné bremeno na návrh vlastníka stavby. Musí však vždy ísť o stavbu oprávnenú.
Žalobkyňa pri zámere postaviť garáž musela vedieť, že k nej nebude mať prístup. Teda už v čase

plánovania predmetnej stavby žalobkyňa kalkulovala s prístupovou cestou cez pozemok žalovaných,
ktorý jej vlastnícky nepatrí. Svoj pozemok parcelné číslo XXXX/XXX si nechala vymerať geometrickým
plánom a teda vedela, kde sú hranice pozemkov.

5. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaní súdu predložili: sťažnosť adresovanú OÚ Hamuliakovo z

16.02.2015, výpis z LV č. XXXX, ftk. GP č. X/XXXX z 20.02.2009, výpis z LV XXXX, fotografiu
rozostavanej stavby, e-mail žalovaného 1/ právnej zástupkyni žalobkyne zo 16.06.2015, fotografie,
nákres osadenia garáže, list ORPZ v Senci z 07.10.2015 - vyrozumenie oznamovateľa, oznámenie
obce Hamuliakovo o výsledku štátneho stavebného dohľadu z 25.09.2015, upovedomenie Okresnej
prokuratúry Bratislava III o spôsobe vybavenia podnetu z 16.10.2015, výpis z LV č. XXXX, oznámenie

obce Hamuliakovo z 15.01.2016 o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a prerušenie
stavebného konania.

6. Podaním zo dňa 07.12.2016 žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby s tým že uviedla,
že parcela vo vlastníctve žalovaných parcelné číslo XXXX/XXX v k. ú. Hamuliakovo bola viac ako 10

rokov využívaná ako časť záhradkárskej cesty s právom prejazdu a prechodu ( čo medzi stranami sporu
nie je sporná skutočnosť ) a preto do úvahy prichádza nadobudnutie práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu vydržaním podľa § 151o ods. 1 v spojení s § 134 Občianskeho zákonníka. Žiadala, aby súd
vydal nasledovný rozsudok:Zriaďuje sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníka stavby na pozemku - parcele
registra „C" evidované na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/. o výmere 56 m2 záhrady v

k.ú. Hamuliakovo, obec Hamuliakovo, okres Senec, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX spočívajúce
v práve cesty, prechodu a prejazdu cez pozemok - parcelu registra „C" evidované na katastrálnej mape
s parcelným číslom XXXX/XXX o výmere 12 m2 záhrady v k.ú. Hamuliakovo, obec Hamuliakovo, okres
Senec, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX.

Eventuálne:

Určuje sa vznik práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu v prospech vlastníka pozemku - parcely
registra „C" evidované na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/XXX o výmere 56 m2 záhrady v
k.ú. Hamuliakovo, obec Hamuliakovo , okres Senec, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX spočívajúce
v práve cesty, prechodu a prejazdu cez pozemok - parcelu registra „C" evidované na katastrálnej mape

s parcelným číslom XXXX/XXX o výmere 12 m2 záhrady v k.ú. Hamuliakovo, obec Hamuliakovo, okres
Senec, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX.

7. Zmenený petit žalobkyňa odôvodnila tým, že pokiaľ sa eventuálne domáhajú určenia, že žalobkyňa
nadobudla predmetné vecné bremeno vydržaním tohto práva, tak poukazuje na to, že aj právny

predchodca žalobkyne v dobrej viere využíval predmetnú parcelu žalovaných na prejazd ku garážovému
státiu a teda do vydržacej lehoty 10 rokov si zarátava aj dobu, po ktorú toto právo vykonával právny
predchodca žalobkyne, tzn., že už deň, kedy žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k pozemku s tým
garážovým státím považuje za deň vydržania predmetného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
nakoľko žalovaní trpeli prechod právneho predchodcu ku garážovému státiu. Chatu nadobudla v roku

2007 od pána Z., ktorý tam chodil ešte aj v roku 2008 a parkoval na tom garážovom státí. Žalobkyňa
má 2 autá, takže potom tam parkovala ona a kvôli tomu, aby mala prístup na svoj pozemok aj s väčšími
autami, urobila veľkú bránu. Bránka ku garážovému státiu tam bola dovtedy, kým začala stavať garáž a,
do toho času, než sa garáž postavila tam bol otvor, cez ktorý chodili na garážové státie. Ku garážovému
státiu cez parcelu žalovaných chodila žalobkyňa takmer 10 rokov a jej predchodca cca 25 rokov.

8. Na pojednávaní v prítomnosti strán sporu a ich zástupcov súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby
v znení, ako je uvedená v bode 6. odôvodnenia tohto rozsudku.

9. K zmenenému petitu sa žalovaný 1/ vyjadril tak, že žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosť v roku 2008.

Je pravdou, že garážové státie tam bolo, ale jej právny predchodca mal škodovku a ledva sa tam dostal.
Žalobkyňa to nepoužívala, možno jej brat sa tam niekedy snažil s autom dostať. Pred 5 rokmi ten vjazd
do garážového státia zrušila, brána bola odstránená. V tom čase si žalobkyňa otvorila na svoj pozemok
4,5 metrový vjazd.

10. K zmenenému petitu sa žalovaný 3/ vyjadril tak, že nemožno predpoklady vydržania vzťahovať
na pozemky, ktoré boli súčasťou záhradkárskej osady, tá sa riadila zákonom č. 64/1997 Z.z., tam sa
o užívaní mohli dohodnúť susedia. Je pravdou, že právny predchodca žalobkyne chodil cez parcelu,
ktorá je predmetom tohto konania na garážové státie, ale vtedy to bol jediný prístup k jeho parcele. V
súčasnosti je tam však ďalšia veľká brána, cez ktorú žalobkyňa má prístup na svoju parcelu priamo z

prístupovej cesty. Treba prihliadnuť na to, že garáž, ktorú postavila na mieste garážového státia postavila
bez stavebného povolenia, z časti na cudzom pozemku a bez súhlasu susedov. Predmetný pozemok v
čase, keď cez neho chodil právny predchodca žalobkyne, nebol ešte vtedy vo vlastníctve žalovaných.

11. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bodoch 3. a 5. predloženými stranami sporu a a

vykonal aj ďalšie dokazovanie nimi navrhnuté v rozsahu výsluchu strán sporu a zistil tento skutkový stav :

12. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že nehnuteľnosti strán sporu sa nachádzajú v rámci bývalej
záhradkárskej osady, kde je 222 záhradkárov. Chatu nadobudla v roku 2008 a na mieste garáže, o ktorú
ide v konaní bolo garážové státie staré a prehnité a ona sa rozhodla postaviť tam garáž. Žalovaný 1/ nie

je jej sused, žalobkyňa susedí s jeho dcérou, on tam má právo užívania a je spoluvlastníkom pozemku
parc. č. XXXX/XXX. Vchod do garážového státia tam bol cca 25 rokov tak, ako je vchod do garáže.
PredchádzajúcivlastníkpánZ.tamvchádzalkaždýtýždeň.Mávedomosť,žetambolivždy problémy.Na
garáži je špeciálna brána, ktorá sa vysúva dohora, aby nezaťažovala otváraním brány na ich pozemok.Potrebuje iba prejazd. Žalovaný 1/ jej bráni k prechodu, dal tam tyč, že je to súkromný majetok a ostatní
žalovaní ho rešpektujú. Čo sa týka cesty okolo jej nehnuteľností, tak celkovo všetky cesty majú cca 5.000
m2 a bolo vyrátané, že každý záhradkár si odkúpi cca 34 m2, aby tú cestu mohli užívať. Žalobkyňa

už mám odkúpených z tej cesty vyše 100 m2 spolu na jednej aj druhej strane, kde vlastní pozemok,
ktorý chce pre svojho brata. Keby chcela spraviť vchod do garáže zo svojej záhrady, tak by to musela
prestavať, čo už vo svojom veku nechce. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných vyjadrila v tom smere,
že popiera, že by v danom prípade išlo o nezákonnú stavbu garáže a teda, že by žalobkyňa porušila
stavebný zákon. Poskytla stavebnému úradu všetky požadované doklady dňa 16.03.2016. Ako dôkaz

predložila identifikáciu garáže s popisom, že vstup do garáže je možný len cez pozemok žalovaných.

13. Žalovaný 1/ uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. Má za to, že žalobkyňa si mohla predmetnú garáž
postaviť na druhej strane svojej parcely, kde by mala zabezpečený prístup zo svojho pozemku k tejto
garáži.Doposiaľniejeznámyvýsledokštátnehostavebnéhodohľadu,ktorýkonštatoval,žejepostavená
z časti na cudzom pozemku. Ďalej namietali výšku garáže a skutočnosť, že je v nej umiestnená žumpa,

ktorú tiež treba vyberať. Toto by obmedzovalo žalovaných aj vzhľadom na to, že cesta k ich chatám
je úzka, mávajú návštevy, stoja tam autá. Nie je problém, aby umožnili žalobkyni vyberať žumpu, ale
v žiadnom prípade nesúhlasia so zriadením vecného bremena ako právo prístupovej cesty do garáže.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že jej dal súhlas na stavbu garáže, tak to nie je pravda. Žalovaný 1/ v tomto
smere uviedol, že dal jej bratovi, s ktorým som sa rozprával, súhlas na stavbu plota. Potom mal úraz,

na chatu nechodil a zrazu z plota bola garáž. Žalovaní mali súhlas na odkúpenie parcely č. XXXX/
XXX od Slovenského zväzu záhradkárov - potvrdenie zo 04.05.2016 a súhlas ďalšieho vysporiadania
pozemkov žalovaných týkajúci sa cesty k ich nehnuteľnostiam. Ide o chatovú oblasť. Strany sporu
tam majú chaty. V súčasnosti sa parcela XXXX/XXX a priľahlé parcely, ktoré tvoria prístupovú cestu
k chatám rozpredávajú záhradkárom do podielového spoluvlastníctva (to uviedla žalobkyňa, že časť

cesty jej patrí). So žalobkyňou nemá dobrú skúsenosť, táto podáva na neho trestné oznámenia, že
prechádzal cez cestu, ktorú vlastní, že jej poškodil okrasné kríky postrekom. Na druhej strane on jej
povolil prístrešok na náradie a teraz medzi plotom a jej stavbou nikto neprejde. Je pravdou, že právny
predchodca žalobkyne Lengyel tam mal chatu cca 20rokov a mal tam garážové státie, ale to bolo
zriadené tak 1 meter od jeho plota.

14. Žalovaný 3/ uviedol, že pokiaľ ide o údajný súhlas žalovaného 1/ s výstavbou garáže, tak pri tom bol,
keď sa žalovaný 1/ rozprával s bratom žalobkyne a reč bola jedine o múre teda o plote, pričom žalovaný
1/ hovoril, že je príliš vysoký a že tieni. Pokiaľ ide o údajnú ochotu a komunikáciu žalobkyne s nimi, tak
ona jedná výlučne cez právnu zástupkyňu. Jeho osobne nikdy neoslovila. Pokiaľ ide o zriadenie vecného

bremena prístupu k jej garáži, s týmto zásadne nesúhlasí lebo keby si otočila vchod do garáže o 90
% tak by do nej mohla chodiť zo svojej záhrady. Oni sú tam záhradkári vyše 20 rokov a s nikým nikdy
nemali spory. Žalobkyňa všetko rieši cez policajtov a trestné oznámenia. Predtým tam bolo garážové
státie ale vtedy to bol jediný vjazd do záhrady lebo tam bola len malá bránička. V súčasnosti je tam veľká
posuvná brána, cez ktorú sa dá autom vojsť do dvora žalobkyne, aj tam chodí a parkuje.

15. Žalovaný 5/ sa pripojil k tomu, čo uviedli žalovaní 1/ a 3/. Uviedol, že kde niet snahy komunikovať a
dohodnúť sa, vznikajú problémy. Nesúhlasí so zriadením vecného bremena.

16. Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX zo dňa 19.08.2015 a zo dňa 16.06.2013 súd zistil,
že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Hamuliakovo, obec Hamuliakovo
okres Senec evidovaných ako parcela registra „C“ č. XXXX/XXX druh pozemku záhrady o výmere 56
m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 186 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/ XXX o výmere

22 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX o výmere 30 m2 zastavané plochy a nádvoria,
záhradná chata súpisné číslo XXXX postavená na parcele XXXX/XXX, vklad povolený dňa 12.03.2008
pod č. Y. - XXXX/XX.

17. Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX zo dňa 16.06.2013 súd zistil, že žalobkyňa je

vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Hamuliakovo, obec Hamuliakovo okres Senec
evidovanej ako, parcela registra „C“ č. XXXX/XX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere
35 m2 v podiele 1/2.18. Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX zo dňa 26.05.2015 súd zistil, že žalovaní sú vlastníkmi
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Hamuliakovo, obec Hamuliakovo okres Senec evidovaných ako
parcela registra „C“ č. XXXX/XXX druh pozemku záhrady o výmere 12 m2 a to žalovaní 1/ a 2/ v podiele

1/3, žalovaní 3/ a 4/ v podiele 1/3, žalovaní 5/ a 6/ v podiele 1/3.

19. Z oznámenia k ohláseniu drobnej stavby vydaného dňa 18.08.2014 obcou Hamuliakovo súd zistil, že
žalobkynioznámila, žekohláseniuuskutočneniadrobnejstavby-garáž-plotnapozemkuparcelnéčíslo
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX katastrálne územie Hamuliakovo zo dňa 23.06.2014 nemá námietky.

20. Z pozvánky na stretnutie zo dňa 29.05.2015 súd zistil, že právna zástupkyňa žalobkyne pozvala na
stretnutie žalovaných 1/, 3/ a 5/ ohľadom vyriešenia právnych vzťahov týkajúcich sa garáže žalobkyne
a pozemku žalovaných.

21. Z emailovej písomnosti žalovaného 1/ zo dňa 16.06.2015 adresovaného právnej zástupkyni

žalobkyni súd zistil, že žalovaný 1/ komunikoval s právnou zástupkyňou žalobkyne vo veci prejazdu do
garáže žalobkyne.

22. Z oznámenia obce Hamuliakovo zo dňa 25.09.2015 o výsledku štátneho stavebného dohľadu z
vykonanéhodňa25.08.2015súdzistil,ženamiestnejobhliadkebolozistenéžestavbagarážežalobkyne

zasahuje čiastočne do pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, ktorej vlastníkmi sú žalovaní. Technický
stav strechy môže spôsobovať zatekanie vody na pozemok parcelné číslo XXXX/XXX vlastníčky Z.
H. (LV číslo XXXX). Stavba je umiestnená na hranici s parcelou číslo XXXX/XXX a jej výška je 2,75
m, čo spôsobuje tienenie na pozemok parcelné číslo XXXX/XXX. V garáži je umiestnená žumpa,
ktorá bola predtým na voľnom priestranstve, takže môžu byť obavy, že by mohli oxidy, plyn spôsobiť

výbuch v garáži. Stavba je umiestnená tak, že prístup do garáže pre fekálny automobil je možný len
cez pozemok žalovaných parcelné číslo XXXX/XXX, nakoľko žumpa sa nachádza vo vnútri garáže.
Konštatuje sa, že vjazd do garáže a výjazd z nej je možný len cez parcelu žalovaných č. XXXX/ XXX.
V časti záver sa konštatuje, že uvedené nedostatky mala komisia pre územné plánovanie, výstavbu
a dopravu pri obecnom úrade v Hamuliakove zistiť, nevydať povolenie na drobnú stavbu a žiadosť

odstúpiť na príslušný stavebný úrad v Hamuliakove, ktorý mal posúdiť návrh, vyžiadať požadované
doklady a oznámiť konanie dotknutým orgánom štátnej správy a účastníkom konania. Stavba mala byť
povolená v stavebnom konaní, kde bolo potrebné doriešiť aj vlastnícke vzťahy a zohľadniť námietky a
podmienky účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy. Stavebníčka do 60 dní požiada
príslušný stavebný úrad o dodatočné povolenie stavby vzhľadom na to, že stavba zasahuje na cudzí

pozemok a nespĺňa požiadavky pre výstavbu a neboli dodržané zákonom dané normy. V tejto lehote
stavebníčka zabezpečí oprávnený vzťah k parcele číslo XXXX/XXX, na ktorých stavba zasahuje, čo
bude základnou podmienkou ďalšieho postupu príslušného stavebného úradu.

23. Z písomnosti Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 16.10.2015 - upovedomenie o spôsobe

vybavenia podnetu zo dňa 22.07.2015 súd zistil, že žalovanému 1/ bolo oznámené, že prokurátor
vyhodnotilijehopodnetakodôvodný,keďzistilviacerépochybeniastavebnéhoúraduobceHamuliakovo
a podal upozornenie prokurátora na dôsledné dodržiavanie ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov najmä § 3 ods. 4 správneho poriadku a § 88a stavebného zákona. Dozorujúcim prokurátorom
bolo navrhnuté, aby vzhľadom na zistené nedostatky stavby (realizácia stavby v časti na cudzom

pozemku, zatekanie zo strechy na cudzí pozemok, obstavenie žumpy a podobne) začal z vlastnej
činnosti konanie o dodatočnom povolení stavby, dôsledne sa vysporiadal s námietkami účastníkov
konania a posúdil súlad stavby s verejným záujmom.

24. Z oznámenia obce Hamuliakovo č.j.: Y.. XX - X - P.- XX - L. zo dňa 15.01.2016 súd zistil, že

oznámila účastníkom konania začatie konania o dodatočnom povolení stavby a vydala rozhodnutie,
ktorým prerušuje stavebné konanie vo veci " garáž " na parcele číslo XXXX/XXX v katastrálnom
území Hamuliakovo podávanej z vlastného podnetu obce Hamuliakovo na dobu 60 dní od doručenia
rozhodnutia.

25. Zo záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa
25.09.2015 č.p. S.- J.- XXX/ R.- S.- XXXX na útvare PZ SR Dunajská Lužná súd zistil, že žalobkyňa
uviedla že v katastri obce Hamuliakovo užíva záhradnú chatku č.XXX na parcele číslo XXXX/XXX, kde
má na pozemku číslo XXXX/XXX postavenú garáž, ktorú používa na parkovanie svojho motorovéhovozidla. Toto parkovanie nie je úmyslom robiť schválnosti žalovanému 1/ ani nikomu inému. Tabuľu
zákaz vjazdu neodstránila ani ona ani jej brat táto bola umiestnená pri ceste, kde je voľný prístup. Pri
vchádzaní a vychádzaní z garáže iba prechádza cez pozemok žalovaných parcelné číslo XXXX/XXX,

ktorý je však spoločným pozemkom, hoci je uvedený na LV číslo XXXX.

26. Podľa § 151n zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
O.z.) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný

niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
27. Podľa § 151o odst. 1 O. z. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu,
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním) ; ustanovenie § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným

bremenám je potrebný vecný vklad do katastra nehnuteľností.
28. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
29. Obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, obmedzenie v jeho výkone

vlastníckeho práva a na druhej strane oprávnenie osoby od vlastníka odlišnej vo vzťahu k užívaniu
nehnuteľnosti. Obmedzenie dané vecným bremenom sa tradične rozlišuje na povinnosť vlastníka
nehnuteľnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať a niečo konať. V prípade sporu o existenciu práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu bude rozhodovať súd o určení tohto práva rozsudkom, ktorý má
deklaratórny charakter.

30. Súd môže v prospech vlastníka stavby zriadiť právo prechodu cez cudzí pozemok v zmysle
ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka aj keď táto stavba obklopená pozemkami vlastníka
stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii ( Rc
60/2006). Druhou podmienkou je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe
zmluvy. Vecné bremeno podľa § 151 o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemôže súd zriadiť, ak si vlastník

stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie. To neplatí, ak sú náklady s tým spojené
neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku
zriadením vecného bremena. Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným
spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Súd pri rozhodovaní o práve
cesty berie do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Preto sa musí vždy zobrať

do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá
by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Výkonom práva vecného bremena
nesmie byť povinný zaťažovaný nad dohodnutú mieru. Súd musí zabezpečiť, aby bolo možné stavbu
riadne užívať, predovšetkým však musí dbať, aby vlastník pozemku bol obmedzovaný čo najmenej.
Okolnosť, že zriadenia práva cesty cez priľahlý pozemok sa domáha vlastník nepovolenej či neohlásenej

stavby, ktorý si nezabezpečil prístup, je zásadne dôvodom, pre ktorý by súd vecné bremeno cesty zriadiť
nemal.

31. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok eventuálnym petitom s tým, že primárne sa domáhala
zriadenia právo vecného bremena a eventuálne určenia, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu

nadobudla vydržaním. Žalobkyňa svoj nárok na zriadenie vecného bremena práva prejazdu cez
pozemok žalovaných odôvodňuje tým, že toto právo je nevyhnutné na to, aby mohla prechádzať ku
garáži, ktorú si zriadila na svojom pozemku. Pokiaľ ide o samotnú stavbu garáže, tak z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalobkyňa realizovala stavbu garáže tak, že vjazd do garáže a výjazd z
nej je možný len cez parcelu žalovaných č. XXXX/ XXX. Z výsledkov štátneho stavebného dohľadu

vykonaného dňa 25.08.2015 vyplýva, že stavba garáže zasahuje čiastočne do pozemku parcelné číslo
XXXX/XXX (vo vlastníctve žalovaných). Technický stav strechy garáže môže spôsobovať zatekanie
vody na pozemok parcelné číslo XXXX/XXX vlastníčky Z. H. (LV číslo XXXX). Stavba je umiestnená na
hranici s parcelou číslo XXXX/XXX a jej výška je 2,75 m, čo spôsobuje tienenie na pozemok parcelné
číslo XXXX/XXX. V garáži je umiestnená žumpa, ktorá bola predtým na voľnom priestranstve, takže

môžu byť obavy, že by mohli oxidy, plyn spôsobiť výbuch v garáži. Stavba je umiestnená tak, že
prístup do garáže pre fekálny automobil je možný len cez pozemok žalovaných parcelné číslo XXXX/
XXX, nakoľko žumpa sa nachádza vo vnútri garáže. V neposlednom rade z dokazovania vyplynulo,
že žalobkyňa upovedomila žalovaných iba so stavbou plota, voči ktorej títo nemali výhrady, avšaknapokon realizovala stavbu garáže, cez ohlásenie drobnej stavby stavebnému úradu. V dôsledku
vyššie uvedených pochybení na základe sťažnosti žalovaných prokurátor uložil stavebnému úradu
povinnosť začať konanie vo veci dodatočného stavebného povolenia garáže s tým, že je nutné vyriešiť

všetky zistené nedostatky, oznámiť konanie dotknutým orgánom štátnej správy a účastníkom konania.
Stavba mala byť povolená v stavebnom konaní. Z uvedených skutočností je zjavné, že žalobkyňa pri
realizovaní stavby garáže nepostupovala v zmysle zákona, keď ohlásila len drobnú stavbu a pritom
zrealizovala stavbu, na ktorú bolo potrebné stavebné povolenie. V tomto smere súd má za to, že konanie
žalobkyne, ktorá najskôr zriadila stavbu v rozpore so stavebnými predpismi, zasahujúcu do práv iných

účastníkov bez ich vedomia a súhlasu a až následne podaním žaloby na súd na zriadenie resp.
určenie práva vecného bremena prejazdu ku garáži sa snaží o dodatočné legalizovanie vlastníckych
oprávnení vo vzťahu k pozemku žalovaných, nemôže požívať súdnu ochranu. Okrem uvedených
skutočností, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v prípade žalobkyne nie je splnená ani
ďalšia podmienka zriadenia vecného bremena v podobe práva prechodu cez parcelu žalovaných a to
podmienka, že sa k stavbe garáže nedostane z verejnej komunikácie cez svoje pozemky. V tomto smere

z predložených fotografií ako aj z výpovedí strán sporu vyplýva, že žalobkyňa má prístup ku garáži cez
svoje pozemky z komunikácie ( ku ktorej má spoluvlastnícky vzťah) cez 4,4 m posuvnú bránu. Žalobkyňa
k tomuto argumentu uviedla, že to by musela garáž úplne inak situovať a celé si to prestavať. Takýto
argument nemožno považovať za dôvod zriadenia vecného bremena súdom na zabezpečenie prístupu
ku garáži žalobkyne.

32. Z vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že eventuálny petit v primárnej časti, ktorým sa žalobkyňa
domáha zriadenia práva vecného bremena prejazdu cez pozemok žalovaných ku svojej garáži, je
nedôvodný.

33. Podľa § 129 odst. 1 O. z., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.
34.Podľa§130ods.1O.z.,akjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvec,
alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
35.Podľa§134ods.4O.z.prezačiatokatrvaniedobypodľaodseku1sapoužijúprimeranéustanovenia

o plynutí premlčacej doby.
36. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vecného práva zo zákona pri splnení určitých
podmienok, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu. Musí ísť o : spôsobilý subjekt, spôsobilý
predmet vydržania, dobrá viera (dobromyseľnosť), držba musí byť oprávnená a musí byť nepretržitá
počas celej zákonom stanovenej doby, uplynutie vydržacej doby. Subjektom vydržania môže byť fyzická

aj právnická osoba.

37. Základným predpokladom vydržania práva je teda oprávnenosť držby - skutočnosť, že držiteľ je
so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnenosť držby
sa posudzuje z týchto hľadísk: existencia právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá

viera držiteľa, nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou a dobrá viera držiteľa
vzhľadom na okolnosti, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku
všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ
pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu od

každého subjektu právom požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že je vlastníkom držanej veci.
Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí aby tu bol domnelý právny
dôvod. Dobrá viera sa teda posudzuje z objektívnych spoločenských hľadísk, nielen podľa subjektívneho
presvedčenia držiteľa (rozsudok NS ČR 22 Cdo 1848 /98). Oprávnená držba sa nesmie zakladať
na omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť (opatrnosť normálnu, obvyklú,

posudzovanú z objektívneho hľadiska). K vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí
len faktický výkon tohto práva, ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v dobrej
viere, že k veci mu právo prináleží. Prechádzať cez cudzí pozemok možno na základe rôznych právnych
dôvodov; môže ísť o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb
cez pozemok trpí bez toho aby k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo ) alebo môže ísť o užívanie

cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa
možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napríklad prechádza cez pozemok, parkuje
na ňom a pod.) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Dobrá viera nemôže byť založená
na subjektívnych pocitoch, ale musí tu byť aj nejaký právny dôvod, ktorým výprosa nemôže byť. Pokiaľsa nadobúdateľ nehnuteľností uspokojí iba s ústnym ubezpečením, že s vlastníctvom nehnuteľností
je spojené právo zodpovedajúcemu vecné bremenu, pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o
prevode nehnuteľností a nadobúdateľ sa o jeho existencii nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom ku

všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu toto právo náleží, nakoľko pri normálnej opatrnosti, ktorú
možno po ňom vyžadovať by si mal overiť existenciu tohto práva.

38. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok eventuálnym petitom s tým, že pokiaľ súd nebude považovať
primárny petit za dôvodný, eventuálne sa domáha určenia, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu

nadobudla vydržaním. V tomto smere tvrdila, že parcela č. XXXX/XXX bola viac ako 10 rokov využívaná
ako časť záhradkárskej cesty s právom prejazdu a prechodu s tým, že aj právny predchodca žalobkyne v
dobrej viere užíval predmetnú parcelu žalovaných na prejazd ku garážovému státiu a teda do vydržacej
lehoty 10 rokov zarátava aj dobu, kedy toto právo vykonával právny predchodca žalobkyne t. j. má za
to, že už v deň, kedy žalobkyňa nadobudla vlastnícke je právo k svojim nehnuteľnostiam považuje za
deň vydržania predmetného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V tomto smere z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX nadobudla vlastnícke
právo k svojim nehnuteľnostiam dňa 12.03.2008. Žalovaní nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely k
parcele č. XXXX/XXX na základe kúpnych zmlúv, vklad povolený dňa 22.12.2011 ( žalovaní 1/ a 2/),
dňa 22.12.2011 (žalovaní 3/ a 4/) a dňa 03.09.2012 (žalovaní 5/ a 6/). Skutočnosť, že v minulosti išlo
o záhradkársku osadu a teda právo užívania pozemkov priľahlých k záhradám a chatám vyplývalo z

užívacieho práva k záhradám je dôkazom toho, že aj právny predchodca žalobkyne si bol vedomý, z
čoho má odvodené právo užívania priľahlých pozemkov. Následne podľa zhodného tvrdenia sporových
strán bola záhradková osada zrušená a bolo pristúpené k vyporiadaniu pozemkov, pričom pokiaľ ide
o prístupové komunikácie, tieto si vlastníci priebežne odkupujú do podielového spoluvlastníctva. Tieto
skutočnosti sami osebe sú dôkazom toho, že ani právny predchodca žalobkyne ani sama žalobkyňa,

ktorá nadobudla nehnuteľnosť v roku 2008 nemohli byť v dobrej viere, že právo prechádzania cez
pozemok žalovaných im prináleží z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Sama žalobkyňa
uviedla, že aj predchádzajúci vlastník ( p. Z.) mal problémy so žalovanými pri prejazde ku garážovému
státiu.
čo vylučuje dobromyseľnosť, že mu právo prejazdu patrilo ako predpokladu vydržania. Pokiaľ žalovaní

umožňovali žalobkyni prechádzať cez ich pozemok ku garážovému státiu, t.j. išlo o výprosu, toto
nezakladá dobrú vieru žalobkyne o výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu prejazdu . Z
týchto dôvodov má súd za to, že v prípade žalobkyne nie sú splnené predpoklady vydržania uvedené v
bode 37. tohto rozsudku, keď žalobkyni aj jej právnemu predchodcovi chýbala dobromyseľnosť ako aj
právny titul, od ktorého by odvodzovali výkon práva prejazdu ku garážovému státiu.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešným

žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.