Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 19, 2011

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoE/304/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209211969
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2209211969.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803,
Bratislava, Údernícka 5, zastúpený advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, Bratislava, Údernícka 5, proti
povinnému: R. Y., bytom X. U., M. XXX/XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Bratislava, Záhradnícka 62, pre vymoženie 491,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7Er/746/2009-48 zo dňa 12. mája 2010 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úrokov z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 491,83
eur od 24.03.2006 do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 44 ods.

2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a ods. 2 a ustanovenia § 54a Zákona o rozhodcovskom konaní,
poukázal i na zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Posudzujúc predložený návrh, exekučný
titulažiadosťsúdnehoexekútorapodľaustanovení §52a54OZdospelkzáveru,ženávrhnavykonanie
exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sú dôvodné len v časti vymoženia istiny
a trov rozhodcovského konania. Vo zvyšku v časti úrokov z omeškania vo výške 0,05% denne z istiny
nie je návrh oprávnený a teda i žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia nedôvodná, pretože sú

v rozpore so zákonom. Dohodnutá výška úrokov z omeškania, ktorá predstavuje ročne 18,25% dlžnej
sumy, je v neprospech spotrebiteľa ako povinnej osoby. V čase vzniku omeškania bola výška úrokov z
omeškania podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacej vyhlášky vo výške dvojnásobku sadzby NBS,
teda 7% ročne, čo je podstatne nižšia výška ako dohodnutá v zmluve.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne

právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, je teda prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je
právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie aj vykonateľný. V rámci preskúmavania exekučného
titulu po materiálnej stránke nie je exekučný súd oprávnený posudzovať samotný právny vzťah, ktorý
bol základom pre nárok priznaný týmto exekučným titulom. Exekučné konanie má charakter sporového
konania, ktorý sa však prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným,

nie medzi oprávneným a súdom. Medzi oprávneným a povinným môže byť spor o začatie exekúcie, spor
o zastavenie exekúcie a spor o odklad exekúcie. Ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní
neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť
skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo
veci samej. Neumožňuje exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského
súdu. Namietaným postupom rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného

práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty. Oprávnenému je
tak znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, prebiehajúcom napodklade právom uznaného exekučného titulu. Zároveň tým povinnému ako strane porušujúcej zmluvu
je poskytovaná ochrana jeho práv na úkor práv oprávneného. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v

odvolacom konaní.

Povinný ani súdny exekútor odvolací návrh nepodali, k odvolaniu oprávneného sa nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti
rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu rozhodol

pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona z. č. 757/2004 Z.z.).

Oprávnený namietal, že súd nie je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul.

V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle § 44 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
vydania rozhodcovského rozsudku (ďalej len ZORK), tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal
právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných
predpisov. Takýmto predpisom je Exekučný poriadok.

V zmysle § 35 ZORK doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

V zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZORK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu

podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
súd výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie zastaví aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). V zmysle ods. 3 tohto ustanovenia
proti rozhodnutiu súdu podľa ods. 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Účinky právoplatného rozsudku v občianskom súdnom konaní nie sú upravené. Teória však rozoznáva
dvojaké účinky právoplatnosti tzv. formálne a materiálne.

Kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné
riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou.
V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre
určité okruhy právnych vzťahov sa na ne hľadí akoby materiálne právoplatné neboli.

Osobitnú výnimku účinkov materiálnej právoplatnosti možno vyvodiť teleologickou redukciou ust. §
159 O.s.p. vo vzťahu k mimoriadnym opravným prostriedkom. Zákon totiž výslovne nerieši viazanosť
súdu rozhodujúceho o mimoriadnom opravnom prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu týmto
právoplatným rozhodnutím. Ak by sa však ust. § 159 O.s.p. v týchto prípadoch aplikovalo doslovne,

potom by bolo prakticky vylúčené akékoľvek preskúmanie právoplatných rozhodnutí mimoriadnymi
opravnými prostriedkami.Vzhľadom na už citované ust. § 35 ZORK sa vyššie uvedený výklad v plnom rozsahu vzťahuje aj na
rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. I z účinkov materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky, rovnako ako z účinkov materiálnej

právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ust. § 40 ZORK o žalobe na
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by bolo ust. § 35 ZORK vykladané doslovne, potom by súd
v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle
§ 35 ZORK v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by však bol zjavne proti zreteľne vyjadrenej
vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 ZORK zakotvil oprávnenie súdu rozhodcovský rozsudok preskúmať v

uvedenom rozsahu. Preto je potrebné ust. § 35 ZORK v spojení s § 159 O.s.p. reprodukovať tak, že
účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý
tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 ZORK.

Vo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať aj ust. § 45 ZORK. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45
ZORK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol - nie je

ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZORK aj čo
do jeho materiálnej správnosti.

Podľa Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava

teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či
plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Toto posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi
na vykonanie exekúcie.

S poukazom na vyššie uvedené exekučný súd je oprávnený i povinný už v štádiu rozhodovania o
žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ex offo - z úradnej povinnosti skúmať,
či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a ak túto otázku vyrieši kladne, je s použitím § 44 ods. 2
Exekučného poriadku povinný žiadosť zamietnuť.

Správne súd prvého stupňa postupoval, ak z úradnej povinnosti skúmal rozhodcovský rozsudok, avšak
na jeho ujmu je, že dôsledne neskúmal aj samotnú zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky,
akým spôsobom je upravená rozhodcovská doložka a či vôbec rozhodcovský súd mal oprávnenie vo
veci konať.

Podľa ust. § 4 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia
konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

V spotrebiteľských zmluvách, je potrebné podrobiť kontrole prednostne rozhodcovskú doložku, ktorá
má založiť legitimitu pre exekučný titul. Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci nemohol posúdiť
zákonnosť rozhodcovskej doložky a tým aj oprávnenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci, keď
nemal k dispozícií zmluvu o úvere, uzatvorenú medzi účastníkmi konania.

Zmluvná podmienka dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej doložky podľa ktorej prípadné
budúce spory prejedná výlučne určený rozhodcovský súd, čím núti spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej
povinnosti prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol
viazaný.Takáto dojednaná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. V prípade ak medzi
zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasledujúcich zák. č.

244/2002 Z.z., nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne nezaoberal.

Aj po udelení poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie napriek existencii dôvodov na zastavenie
exekučného konania, resp. na zamietnutie žiadosti o jej udelenie, sa nezbavuje súd povinnosti zastaviť
exekučnékonanieajvneskoršomštádiukonania.Súdtotižmusípočascelejdobyvykonávaniaexekúcie
dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvého stupňa, ktorý nesprávne vec

právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (t.j. § 4 a § 5 Zákona o
rozhodcovskom konaní) a nedostatočne zistil skutkový stav boli splnené predpoklady na zrušenie
napadnutého rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa ustan. § 221 ods.

1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vyzve oprávneného a jeho právneho zástupcu prípadne aj pod
hrozbou uloženia pokuty na predloženie zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi účastníkmi konania, vec
znova posúdi s poukazom na vyššie uvedené a o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie opätovne rozhodne.

V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa musí zaoberať splnením predpokladov na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nielen v časti zrušeného napadnutého uznesenia, ale musí sa zaoberať i
dôvodnosťou vydania poverenia na vykonanie exekúcie v zostávajúcej časti a podľa výsledku v tejto

časti exekúciu prípadne zastaviť.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.