Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžk/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200346
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2019200346.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. A., Z. XX. P.E. XXXX, K. B. R. P. XXXX/
XX, XXX XX K., proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 476263/2019 z 26. augusta 2019 a
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/190/2019-68 z 20.
februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 20S/190/2019-68 z 20. februára

2020 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj
„S.s.p.“) odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 476263/2019 z 26. augusta 2019 a preskúmania služobného hodnotenia colníka z 10. júna 2019,
súčasne zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania; čo odôvodnil tým, že žalobca neodstránil vady podania v súdom určenej lehote,
pretože si nezvolil advokáta na zastupovanie v tomto konaní.

2. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca na Najvyššom súde SR kasačnú sťažnosť, kde v zásade
namieta, že sa na neho podmienka obligatórneho zastúpenia advokátom z dôvodov hodných osobitného
zreteľa nevzťahuje. V pokračovaní kasačnej sťažnosti sťažovateľ rozsiahlo a emotívne opisuje svoje
skúsenosti, postoje a názory na stav justície a uvádza, že právnické vzdelanie v minulosti nezískal práve
kvôli nezákonným postupom štátnych orgánov, a to vrátane Najvyššieho súdu SR.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) prejednal vec bez nariadenia
pojednávania podľa § 455 S.s.p. a dospel jednohlasne k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu je nutné
odmietnuť (§ 459 písm. d) S.s.p.).

4.1. Podľa § 449 ods. 1 S.s.p. sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

4.2. Podľa § 449 ods. 2 S.s.p. povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.

2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.4.3. Podľa § 459 písm. d) S.s.p. kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú,
ak neboli splnené podmienky podľa § 449.

5. Zo spisu správneho súdu kasačný súd zistil, že napadnuté uznesenie bolo žalobcovi doručené listinne
16. marca 2020 a obsahovalo riadne poučenie o tom, že sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom.

6. Vzhľadom na to, že v zmysle ust. § 449 ods. 1 prvá veta S.s.p. sa vyžaduje aby sťažovateľ alebo

opomenutý sťažovateľ bol v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, resp. (§ 449 ods. 2
S.s.p.) členom alebo zamestnancom, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a
sťažovateľ-žalobca,podľanázoruNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikytietoskutočnostinepreukázal,
bolo potrebné kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. d) S.s.p. ako neprípustnú odmietnuť. Na uvedené
nemá žiaden vplyv ani subjektívny názor a tvrdenie žalobcu o jeho právnych praktických skúsenostiach
a danostiach, resp. o nízkej kvalitatívnej úrovni oslovených právnických kancelárii.

7. Kasačný súd sa potom nemohol zaoberať dôvodmi kasačnej sťažnosti, pretože zistil dôvod, ktorý
viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu, a preto nebolo možné kasačnú sťažnosť vecne
prejednať a o rozhodnúť o nej.

8. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 467 ods. 1
S.s.p. v spojení s § 467 ods. 4 S.s.p., analogicky podľa § 170 písm. b) S.s.p. a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení
konania.

9. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 k § 147 ods. 2 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.