Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 21, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35C/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318207734
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2318207734.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

U. súd W. v konaní pred sudkyňou M.. J. V., v právnej veci žalobcu: C. K., nar. X.XX.X., bytom A. X./X, X.

XX Š., zast.: Q. kancelária Y. O. s.r.o., so sídlom I. č. 6, XXX XX Z., T.: XX XXX XXX, proti žalovanému:
Z. - Z. A., a.s., so sídlom M. XX, XXX XX Z., T.: XX XXX XXX, zast.: B.. C., advokátka, s.r.o., so sídlom
O. XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, o uloženie povinnosti prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. J. je povinný uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu tohto znenia:

J. O O. Z. K.

uzavretá podľa ustanovení § 5 a § 16 a nasl. zákona č. XXX/XXXX Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov a ustanovení
§ 588 a nasl. J. č. XX/XXXX Zb. U. zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „J.“)

J. strany:

O.:
U. meno: Z.-Z. A., a.s.
sídlo: M. XX, XXX XX Z.
T.: XX XXX XXX
registrácia: U. register U. súdu E., odd. Sa, vl. č. XXXXX/T

(ďalej len „O.“)

a

C.:
M. a priezvisko: C. K., rod. Z.
E. pobyt: A. X./X, X. XX Š.
V. narodenia: XX.XX.X.
P. číslo: X./X.

Št. občianstvo: A.

(ďalej len „C.“)

(predávajúci a kupujúci budú ďalej spoločne označovaní aj ako „J. strany“)

Y. I

X. ustanovenia1. O. je výlučným vlastníkom nasledovných nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Š.,
obec Š., okres Š., vedených na U. úrade Š., C. odbor, zapísaných na LV č. X.:

a) byt č. X nachádzajúci sa na X. O. bytového domu so súp. č. X., vchod: X, ležiaceho na pozemkoch
parcely registra „C“, parc. č. X./X a č. X./X (byt definovaný v tomto písm. ďalej len „K. č. X“ a bytový dom
definovaný v tomto písm. ďalej len „K. dom“),
b) k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X./X. k celku na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu,

c) k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X./X. k celku na pozemkoch parcely registra „C“,
parc.č.X./XovýmereX.m2,druhpozemku:zastavanéplochyanádvoriaaparc.č.X./XovýmereX.m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (uvedené pozemky spolu aj len „O. zastavané K. domom“).

2. C. je fyzická osoba, ktorá je nájomcom K. č. X s nájmom dohodnutým na dobu neurčitú.

3. O. má pre účely tejto J. postavenie vlastníka K. domu podľa § X6 ods. 1 v spojení s § 5 ods. X zákona
č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Y. II
O. zmluvy

1. O. touto J. prevádza K. č. X a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach K. domu a spoluvlastnícky podiel na O. zastavaných K. domom tak, ako sú
definované v článku I, ods. X písm. a), písm. b) a písm. c) (ďalej spolu aj len „O. prevodu“) do výlučného
vlastníctva C..
2. C. touto J. preberá od O. O. prevodu do svojho výlučného vlastníctva a O. sa zaväzuje zaplatiť kúpnu

cenu podľa článku VI tejto zmluvy.

Y. T.
O. bytu a príslušenstva
1. O. K. č. X pozostáva z X obytných miestností a príslušenstva.

2. O. K. č. X tvorí predsieň, kúpeľňa, WC, kuchyňa, a komora.
3. R. výmera podlahovej plochy bytu vrátane príslušenstva bytu je XX,XX m2. Z. obytnej plochy bytu
(bez príslušenstva) je XX,XX m2.
4. A. bytu je jeho vnútorné vybavenie, a to: vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, plynové,
telefónne, anténne bytové prípojky, okrem tých, ktoré sú určené na spoločné užívanie.

5. Z. bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dverami do bytu, vrátane
zárubní a prívodmi studenej vody a plynu od uzatváracích ventilov pre byt, kanalizáciou po zaústenie
do zvislého odpadového potrubia, ústredného kúrenia od radiátorových ventilov a hlavným elektrickým
ističom pre byt.

Y. IV
X. práv k pozemkom
1. O. je z titulu vlastníctva K. č. X podielovým spoluvlastníkom O. zastavaných K. domom vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu X./X. k celku, ktorý spoluvlastnícky podiel O. touto zmluvou v celosti prevádza
na C..

Y. V
F. a popis spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu
1. S vlastníctvom bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí bytového domu a spoločných
zariadení bytového domu.

2. A. časťami bytového domu sú časti nevyhnutné na jeho podstatu, bezpečnosť, vrátane vodorovného
a zvislého nosného konštrukčného systému, izolačného systému, a sú určené na spoločné užívanie,
a to najmä: základy domu, strecha, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, chodby vodorovné
nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie.
3. A. zariadeniami bytového domu sú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne

tomuto domu a to najmä: ventilačné komíny, vodovodne, kanalizačné, elektrické prípojky, prípojky
studenej vody po ventily, odpadové stúpačky vrátane odbočky, elektroinštalácie od skríň merania po
istič, osvetlenia v spoločných častiach a zariadeniach, bleskozvody, elektrický vrátnik vrátane rozvodov.4. O. spolu s bytom prevádzajú na kupujúceho aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu, a to vo veľkosti X./X. k celku.

Y. VI
C. cena predmetu kúpy a platobné podmienky
1. O. a C. sa dohodli na kúpnej cene za O. prevodu definovaný v článku I., ods. 1. tejto J. v celkovej
výške XXX,- € (slovom: štyristosedemdesiatosem eur) (ďalej len „C. cena“).
2. Z. C. ceny bola dojednaná v súlade s § 18 a § 18a zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a na základe odborného posudku č. XXX/
X. vyhotoveného znalcom T.. T. C., znalec z odboru A., odvetvie statika stavieb a odhad hodnoty
nehnuteľností, G. XXXX/XX, Š. dňa XX.XX.XXXX.
3. C. cenu je C. povinný zaplatiť O. najneskôr do XX dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva k O.
prevodu v prospech C. do katastra nehnuteľností príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom.

Y. Z.
A. bytového domu
1. C. vyhlasuje, že pristupuje k existujúcej zmluve o výkone správy so správcom E. s.r.o., so sídlom G.
XX, Z., T.: XX XXX XXX, ktorý vykonáva správu bytového domu.

Y. Z.
C. konanie
1. C. nadobudne O. prevodu do výlučného vlastníctva dňom právoplatného rozhodnutia príslušného
okresného úradu, katastrálny odbor, o povolení vkladu vlastníckeho práva k O. prevodu do katastra
nehnuteľností v prospech C..

2. G. na vklad vlastníckeho práva k O. prevodu podľa tejto J. je oprávnená podať ktorákoľvek J. strana.

Y. IX
J. ustanovenia
1. E. J. nadobúda platnosť a obligačnoprávnu účinnosť dňom podpísania oboma J. stranami, pričom

účinky prevodu vlastníckeho práva k O. prevodu nastávajú okamihom povolenia vkladu vlastníckeho
práva C. do katastra nehnuteľností.
XO.vzťahyzaloženéJ.,akichJ.výslovneneupravuje,sariadiapríslušnýmiustanoveniamiU.zákonníka
a ostatných právnych predpisov SR.
3. J. strany vyhlasujú, že J. bola spísaná podľa ich skutočnej vôle a na základe pravdivých údajov nebola

uzatvorená v tiesni, ani za iných nevýhodných podmienok a že pri podpisovaní tejto zmluvy nebol na
nich vyvíjaný nátlak v žiadnej forme, zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju
vlastnoručne podpísali.

V Z., dňa - dátum právoplatnosti rozsudku

O.: Z.-Z. A., a.s.
- prejav vôle nahradený rozhodnutím súdu

C.: ....................................

C. K.

II. J. je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. J. žalobou doručenou súdu XX.XX.XXXX žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť uzavrieť so
žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu v znení ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku. J.
odôvodnila tým, že v žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území Š., obec Š., okres Š., vedených na U. úrade Š., katastrálny odbor, zapísaných na LV č. X. ako
a) byt č. X nachádzajúci sa na X. O. bytového domu so súp. č. X., vchod: X, ležiaceho na pozemkoch

parcely registra „C“, parc. č. X./X Q. Č.. X./X, b) k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkostiX./X. k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, c) k bytu prislúchajúci
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X./X. k celku na pozemkoch parcely registra „C“, parc. č. X./X o
výmere X. m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. X./X o výmere X. m2, druh

pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „byt“). J. ako vtedajšia zamestnankyňa právneho
predchodcu žalovaného - Z. stavby, n. p. - podala listom zo dňa XX.XX.XXXX svojmu zamestnávateľovi
J. o pridelenie bytu, na základe ktorej právny predchodca žalovaného rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX
pridelil žalobkyni byt, ktorý bol žalobkyni odovzdaný do užívania na základe J. o dohode o odovzdaní a
prevzatí bytu zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe toho vzniklo žalobkyni právo osobného užívania bytu. F.

právo k bytu upravoval U. zákonník až do XX.XX.XXXX ako právo bez určenia doby užívania (§ 153),
teda sa jednalo o právo výlučne na dobu neurčitú. Od účinnosti novely č. XXX/XXXX Zb. sa toto právo
premenilo na nájom bytu taktiež na dobu neurčitú. O. predchodca žalovaného a následne žalovaný
nadobudli voči žalobkyni právne postavenie prenajímateľa bytu. G. žalovaný nadobudol vlastníctvo k
bytovému domu i bytovým jednotkám v ňom sa nachádzajúcim z majetku štátu, je povinnou osobou v
zmysle zákona o vlastníctve bytov, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia §16 ods. a §29 ods. X zákona.

J. listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovanému oznámila, že berie späť všetky dovtedy podané žiadosti o
odkúpenie predmetného bytu. G. listom zo dňa XX.XX.XXXX nanovo požiadala žalovaného o prevod
vlastníctva bytu, v dôsledku ktorej žiadosti žalovanému vznikla povinnosť uzatvoriť so žalobkyňou
zmluvu o prevode vlastníctva bytu v lehote dvoch rokov odo dňa tejto žiadosti. V reakcii na uvedenú
žiadosť žalovaný telefonicky kontaktoval žalobkyňu a oznámil jej že byt jej predá, ak mu zaplatí sumu

XX.XXX,- N., pričom ak s navrhnutou kúpnou cenou žalobkyňa nebude súhlasiť, predá žalovaný byt
niekomu inému. O. zástupca žalobkyne listom z X.X.XXXX upozornil žalovaného, že nie je oprávnený
previesť vlastníctvo k bytu na inú osobu ako žalobkyňu a že naopak je povinný na základe žiadosti
žalobkyne previesť toto právo výlučne na žalobkyňu, avšak nie za cenu, ktorú si žalovaný svojvoľne určí,
ale za cenu určenú v súlade s § 18 ods. X a § 18a ods. X J. a vyzval ho na splnenie zákonnej povinnosti.

J. neurobil žiadny úkon smerujúci k uzavretiu tejto zmluvy, ani na list právneho zástupcu žalobkyne
nereagoval. F. dvoch rokov od žiadosti žalobkyne o prevod vlastníctva bytu č. X vzniklo žalobkyni právo
domáhať sa, aby povinnosť uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu uložil žalovanému
súd. U. posudkom č. XXX/XXXX vyhotoveným dňa XX.XX.XXXX T.. T. C., znalcom z odboru A.; odvetvie:
statika stavieb a odhad hodnoty nehnuteľností, bola vypočítaná cena bytu podľa § 18 ods. X a XXa ods.

X J. a ďalších relevantných právnych predpisov na sumu XXX,- N..

2. J. vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. F., že žalobkyňa sa už raz neúspešne domáhala, aby
súd zaviazal žalovaného uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu. U. súd W. v konaní
sp.zn. XXC/XXX/XXXX žalobu z dôvodu uplatnenej námietky premlčania zamietol a odvolací súd toto

rozhodnutie potvrdil. K. bol žalobkyni ako zamestnankyni právneho predchodcu žalovanej pridelený
XX.X.XXXX na základe rozhodnutia so súhlasom J. výboru P. odborového hnutia a následne došlo
k zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.X.XXXX. V tomto je uvedené, že sa byt
prideľuje „na dobu pokiaľ bude (žalobkyňa) v podniku pracovať. G. sa právo žalobkyne na užívanie
bytu zmenilo na nájom. P. tak bolo stanovené, že v prípade, že žalobkyňa rozviaže pracovný pomer

so žalovaným (tento pracovný pomer bol rozviazaný na základe dohody zmluvných strán ku dňu
XX.XX.XXXX), uvoľní žalobkyňa byt podniku v súlade s ustanoveniami §§ XXX a XXX vtedy účinného
U. zákonníka. J. zaslala žalovanému niekoľko žiadostí o odkúpenie tohto bytu, odvolávajúc sa na
ustanovenie § 29 ods. X J. - žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. V roku XXXX - t.j. po ôsmych rokoch odo dňa právoplatného ukončenia

pôvodného súdneho konania - žalobkyňa poslala žalovanému oznámenie zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým
vzala späť všetky pôvodné žiadosti pričom o niekoľko dní neskôr žalovanému adresovala žiadosť z
XX.X.XXXX,ktorábolaobsahovototožnáspôvodnýmižiadosťami.J.svojúdajnýnárokvočižalovanému
v žalobe zo dňa XX.XX.XXXX odôvodňuje uplynutím dvojročnej lehoty odo dňa podania novej žiadosti
v zmysle ustanovenia § 29 ods. X J.. J. má teda za to, ž v rámci tohto ustanovenia je oprávnená

neobmedzene, znova a znova podávať opakované žiadosti, ktorými sa domáha od žalovaného prevodu
vlastníctva k bytu. E. konanie žalobkyne považuje žalovaný za šikanózne, za zneužívanie systému
spravodlivosti a za konanie v rozpore s dobrými mravmi. O. na prevod vlastníctva bytu podľa príslušných
ustanovení J. nemá povahu vlastníckeho práva a ako majetkové právo podlieha premlčaniu podľa § 100
U. zákonníka. F. § 29b ods. X J. v súvislosti s právom nájomcu podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva

bytu po späťvzatí pôvodnej žiadosti, takéto právo priznáva nájomcovi bytu „aj keď k prevodu bytu do
vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona“. J. v citovanom ustanovení odkazuje na dvojročnú
lehotu v zmysle ustanovenia § 29, ods. X J.. J. má za to, že uvedené nie je možné vykladať tak, že
by mal zákonodarca v úmysle znegovať všeobecné zásady, na ktorých stojí celý systém práva, vrátaneustanovení U. zákonníka o premlčaní, a preto je potrebné v súlade s právnou teóriou rozlišovať medzi
novými žiadosťami, ktoré podali nájomcovia po prehratom súdnom konaní o nahradenie prejavu vôle
voči povinnej osobe z dôvodu účinného vznesenia námietky premlčania nároku z pôvodnej žiadosti

podanej nájomcom (ako aj pri späťvzatých žiadosťou po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie nároku
z pôvodnej žiadosti). E. výklade je systematický a sleduje zmysel a účel zákona. J. má za to, že nie
je možné poskytnúť ochranu konaniu J., ktorá po prehratom súdnom konaní, keďže si svoje právo
neuplatnila včas a konala v rozpore so zásadou „právo patrí bdelým“, jednoduchým späťvzatím svojich
pôvodných žiadostí a podaním novej žiadosti si založí právo nové, s novou dobou premlčania. E. výklad

práva - ktorý bez ďalšieho láme jednu zo základných zásad právneho poriadku - je nesprávny, v rozpore
so základnými ústavnoprávnymi princípmi, a to najmä princípom právnej istoty. A. pôvodných žiadostí
žalobkyňou je rozporné s dobrými mravmi a teda neplatným právnym úkonom, pričom súd by nemal
prihliadať na novú žiadosť, keďže späťvzatie pôvodných žiadostí nemôže požívať právnu ochranu. A.
žalobkyňa si bola a je vedomá skutočnosti, že jej byt bol pridelený do užívania len na dobu, pokiaľ
bude u žalovaného pracovať, pričom následne sa zaviazala byt uvoľniť. A., že sa žalovaný nedomáhala

uvoľnenia bytu, je aktuálne využívaná žalobkyňou v snahe získať byt za nízku cenu, úplne v rozpore
s trhovou hodnotou bytu, navyše po tom, ako sa jej právo na prevod vlastníctva k bytu premlčalo. O.
žalobkyne uskutočniť späťvzatie pôvodných žiadostí bolo uskutočnené po viac ako X rokoch odo dňa
poslednej žiadosti v roku XXXX a viac ako po XX rokoch od prvej žiadosti v roku XXXX - ktorá bola
rozhodnou žiadosťou. V súvislosti so späťvzatím žiadostí žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX by súd by

mal aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 U. zákonníka, ktorá plynie odo dňa,
kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz; pričom žalobkyňa aj poslednú z pôvodných žiadostí podala
XX.XX.XXXX (pričom rozhodná bola prvá žiadosť) a má za to, že uplynutím dvojročnej lehoty v zmysle
J. jej vznikol nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu - týmto momentom začala plynúť
trojročná premlčacia doba na výkon práva žalobkyne na späťvzatie žiadosti. V nadväznosti na vyššie

uvedené žalovaný zároveň vznáša námietku premlčania voči úkonu žalobkyne - späťvzatie žiadostí
žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX.

3. J. v duplike uviedla, že vec prejednávaná v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX a vec prejednávaná v
tomto konaní nie sú vecami totožnými, nakoľko skutkové okolnosti, z ktorých žalobkyňa odvodzuje svoj

nárok, sú odlišné ako v predchádzajúcom konaní. O. posúdenie veci týkajúce sa či už premlčania práva
nájomcu na odkúpenie ním užívaného bytu od prenajímateľa, ktorý je povinnou osobou v zmysle J.
ako aj právnej účinnosti ďalších jeho takýchto žiadostí, takým spôsobom, akým bolo realizované U.
súdom W. v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX, i napriek tomu, že nešlo o jediné takéto právne posúdenie
predovšetkým na úrovni súdov nižších inštancií, je už v súčasnosti judikatúrou najvyšších súdnych

autorít prekonané (uznesenie NS SR sp.zn. XCdo/XX/XXXX z XX.XX.XXXX, nález ÚS SR IV. ÚS XXX/
XXXX zo X.X.XXXX). K tvrdeniu žalovaného o nemožnosti (neplatnosti) späťvzatia predchádzajúcich
žiadostí o prevod vlastníctva bytu žalobkyňou a nemožnosti (neplatnosti) ďalšej žiadosti žalobkyne o
prevod vlastníctva bytu žalobkyňa uviedla, že ak má byť kritériom na výklad ustanovenia § 29b ods. X
J. práve zásada právnej istoty, tak toto ustanovenie nemožno vykladať spôsobom, ktorý v niektorých

prípadoch bude pripúšťať navodenie stavu právnej neistoty (späťvzatie žiadosti a podanie ďalšej žiadosti
napr. deň pred uplynutím premlčacej doby) a y iných prípadoch (napr. späťvzatie žiadosti a podanie
ďalšej žiadosti napr. deň po uplynutí premlčacej doby) ho pripúšťať nebude. F. § 29b ods. X J. výslovne
priznáva nájomcovi právo vziať späť jeho predchádzajúce žiadosti o odkúpenie bytu a výslovne mu
priznáva tiež právo po tomto späťvzatí podať ďalšiu žiadosť, na základe ktorej je prenajímateľ povinný

previesť naňho vlastnícke právo k bytu s tým, že J. nijako časovo nelimituje možnosti uplatnenia týchto
práv nájomcom. L. možnosti uplatnenia týchto práv uplynutím premlčacej doby podľa ustanovení U.
zákonníka naznačená žalovaným by vyvolávala nejednotné následky z pohľadu žalovaným tvrdeného
stavu právnej istoty. O. ustanovenie J. je potrebné vykladať tak, že nájomca má uvedené práva, teda
právo vziať späť predchádzajúce žiadosti a podať ďalšiu žiadosť o odkúpenie bytu v priebehu celého

trvania nájomného vzťahu, teda bez ohľadu na čas, ktorý od podania jeho prvotnej žiadosti o odkúpenie
bytu uplynul s tým, že každú jeho žiadosť je potrebné považovať za právnu skutočnosť zakladajúcu novú
subjektívnu povinnosť prenajímateľa previesť v dvojročnej lehote od podania žiadosti vlastnícke právo
k bytu na nájomcu. E. výklad je v plnom súlade s účelom J., ktorým je doposiaľ neukončená a naďalej
prebiehajúca privatizácia bytového fondu a tiež s prihliadnutím na ochranu práv osôb oprávnených podľa

tohto zákona (teda nájomcov), výkon ktorých práv má k realizácii tohto účelu zákona smerovať (teda
najmäochranyprávanájomcužiadaťoprevodvlastníctvabytu).C.opakovanážiadosťnájomcuoprevod
vlastníctva bytu za predpokladu, že sú splnené ďalšie zákonné predpoklady (t.j. trvanie nájomného
vzťahu k bytu v čase žiadosti a že prenajímateľ je osobou povinnou podľa J. previesť vlastníctvok bytu na nájomcu), má za následok vznik nového subjektívneho práva na prevod tohto vlastníctva
so začiatkom plynutia novej dvojročnej lehoty na splnenie tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti.
G. dôjsť k situácii, aby nájomca spĺňajúci všetky zákonné podmienky na odkúpenie bytu do svojho

vlastníctva, nemal napriek skutočnosti, že jeho nájomný vzťah k bytu stále trvá, nárok na prevod tohto
bytu do svojho vlastníctva, pretože tým by bola popretá základná idea tohto práva ako integrálnej
súčasti nájomného vzťahu a tiež účel sledovaný J.. O. preto, že právo nájomcu na prevod vlastníctva
bytu trvá počas celého nájomného vzťahu, je v súdnej praxi prevládajúci názor, že toto právo ani
ostatné práva nájomcu k tomuto cieľu smerujúce nepodliehajú premlčaniu, pričom nájomca môže po

celú dobu trvania nájmu žiadať prenajímateľa o odpredaj bytu do svojho vlastníctva, čo zákonodarca
aj explicitne vyjadril práve v ustanovení § 29b ods. X J.. J. neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré by mal
byť výkon práv žalobkyne podľa ustanovenia § 29b ods. X J. v rozpore s dobrými mravmi. To, že výkon
práva J. na odkúpenie bytu č. X koliduje so subjektívnymi záujmami žalovaného, ktorý by najradšej
predmetný byt, ktorý má žalobkyňa v nájme, predal komukoľvek, ale hlavne za jeho plnú trhovú hodnotu,
neznamená, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. J. sa snaží byt, ku ktorému má právo

nájmu, získať od žalovaného do svojho vlastníctva od roku XXXX. žalovaný sa po celý čas splneniu
svojej zákonnej povinnosti úmyselne a cieľavedome vyhýba, keď každú jednu žiadosť žalobkyne skrátka
odignoruje. Ak by sa nejaké konanie malo posudzovať z hľadiska jeho rozporu s dobrými mravmi, tak
je to práve uvedené konanie žalovaného, lebo súladné s dobrými mravmi je také správanie, v ktorom
si povinné subjekty svoje povinnosti plnia. resp. sa nesnažia ich splneniu špekulatívne vyhýbať. J. bol

byt pridelený do jej osobného užívania, ktorý právny inštitút bol právne regulovaný v §§ 152 až XXX U.
zákonníka. Z § 153 U. zákonníka vo vtedy platnom znení pritom vyplýva, že byty sa mohli prenechať do
osobného užívania občanov len bez určenia doby užívania, teda iba na neurčitý čas. E. právny vzťah
z osobného užívania bytu mohol byť potom ukončený podľa §§ 183 a XXX U. zákonníka buď dohodou
užívateľa a organizácie, ďalej jednostranne, ale iba zo strany užívateľa oznámením, že už byt nechce

užívať a napokon rozhodnutím súdu z viacerých dôvodov, medzi ktorými bolo aj ukončenie pracovného
vzťahu medzi organizáciou a zamestnancom, ktorému bol byt pridelený do osobného užívania, ak
organizácia naliehavo potrebuje byt pre iného svojho zamestnanca. O. skutočnosťou, ktorá mala za
následok ukončenie vzťahu z osobného užívania bytu z dôvodov skončenia pracovnoprávneho vzťahu
užívateľa bytu, bolo rozhodnutie súdu, ktorý na návrh organizácie rozhodoval o tom, či okrem skončenia

pracovnoprávneho vzťahu boli naplnené aj ďalšie zákonom stanovené podmienky, v prípade ktorých
mohol (nie musel) právo osobného užívania zrušiť. K. rozhodnutia súdu teda k zrušeniu práva osobného
užívania bytu nemohlo dôjsť a to ani v prípade, že všetky zákonné predpoklady na jeho zrušenie splnené
boli a bolo na rozhodnutí organizácie, či pri naplnení týchto zákonných predpokladov o zrušenie práva
osobného užívania požiada, alebo naopak nepožiada a tak prejaví vôľu toto právo zachovať. J., resp.

jeho právny predchodca takúto návrh na súd nikdy nepodal.

4. J. vo vyjadrení k duplike doplnil, že je sporné, či v pôvodnom konaní a tunajšom konaní došlo k takej
zmene skutkového základu podanej žaloby, že možno v tunajšom konaní hovoriť o odlišnom predmete
sporu. O. súdy v pôvodnom konaní bol rozhodujúci skutkový stav vymedzený časovým úsekom od

XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a nasledujúce skutkové okolnosti neboli pre súdy relevantné. E. skutkový
stav nie je možné dodatočne zmeniť, a teda aj v tomto konaní SÚ dané skutkové okolnosti, ktoré
boli relevantné v O. konaní, nakoľko podľa názoru žalovaného ani späťvzatím O. žiadostí vykonaným
oznámením žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX nie je možné zmeniť minulosť, ale tomuto späťvzatiu možno
prisudzovať iba konštitutívne účinky (ex nunc) odo dňa jeho doručenia žalovanému. NS SR v rozsudku

sp.zn. XCdo/XX/XXXX í neskonštatoval výslovný záver, či právo žalobcu v tamojšom konaní bolo alebo
nebolo premlčané a priamo nevyslovil, aké závery je potrebné prijať k otázke aplikovateľnosti premlčania
v obdobných prípadoch. Z. právny predpis (J.), ani len čiastočne (a už vôbec nie komplexne) neupravuje
inštitút premlčania, ani v žiadnom svojom ustanovení nevylučuje aplikáciu inštitútu premlčania na právne
vzťahy upravené v J.. Z. právnej normy, podľa ktorej nedochádza k zániku práva (§ 29b ods. X J.),

nevylučuje aplikáciu inštitútu premlčania (dokonca priamo hovorí o možnosti súdneho uplatnenia nároku
na prevod bytu - § 29 ods. X J.). F. premlčacej doby totiž nemá za následok zánik práva, ale právo
iba oslabuje tým, že ho transformuje na naturálnu obligáciu. O. však aj po uplynutí premlčacej doby
wtále existuje, teda nezaniká. F. predstavuje základný a primárny rozdiel medzi zánikom práva pre
jeho neuplatnenie (preklúzia) a zánikom právneho nároku inak stále existujúceho práva (úspešné

uplatnenie námietky premlčania). F. § 101 a nasl. U. zákonníka, na základe ktorých nedochádza k
zániku práva, ale pre jeho neuplatnenie iba k jeho premlčaniu, teda zhoršeniu možnosti vymáhania,
môžu bez vzájomného rozporu existovať a byť súčasne aplikované popri ustanovení § 29b ods. X
J., podľa ktorého právo na prevod vlastníctva bytu nezaniká, pokiaľ nedošlo k späťvzatiu žiadosti. O.nájomcu na prevod vlastníckeho práva k bytu podľa J. predstavuje majetkové právo, pričom však nejde o
vlastnícke právo, ktoré sa nepremlčuje. J. tvrdí, že ak aj došlo k premlčaniu jej majetkového práva, môže
kedykoľvek zhojiť akékoľvek dôsledky premlčania iba tým, že zoberie späť svoju pôvodnú žiadosť o

prevod vlastníckeho práva k bytu a podá novú, obsahovo totožnú žiadosť. F. interpretácia vedie prakticky
k obsolétnosti inštitútu premlčania ako celku vo všetkých právnych vzťahoch medzi vlastníkmi bytových
domov podľa § 29 ods. X J. a nájomcami, pričom však je nutné uviesť, že výklad smerujúci k obsolétnosti
právnej normy je zásadne neprípustný. R. žalobkyne v tunajšom konaní je domôcť sa žalobou toho
istého práva, ktorého sa už raz z dôvodu premlčania nedomohla, a to za pomoci účelovej interpretácie

J.. J. späťvzatím pôvodných žiadostí a podaním novej žiadosti, od ktorej vznik svojho tvrdeného
práva odvodzuje, predstiera stav, akoby pôvodné konanie neexistovalo. U žalobkyne ide o zneužívanie
práva s cieľom dosiahnuť maximalizáciu vlastného majetkového prospechu na úkor žalovaného. C.
žalobkyne nesie znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. J. totiž povýšila svoj vlastný prejav vôle,
súkromnoprávny úkon, nad účinky právoplatného, vykonateľného a záväzného súdneho rozhodnutia
vydaného v pôvodnom konaní, ktoré sa tak v podstate iba na základe jednostranne prejavenej vôle

žalobkyne má podľa žalobkyne stať ničotným aktom. E. interpretácia smerujúca k prelamovaniu autority
súdnej moci právnymi úkonmi fyzických osôb úplne búra elementárne princípy fungovania právneho
štátu a záväznosti súdnych rozhodnutí. T. žalobkyne vedie k povýšeniu práva domáhať sa prevodu
vlastníckeho práva k bytu až natoľko, že toto by malo stáť nad vlastníckym právom. G. je možné súhlasiť
ani s názorom na možnosť opakovaného podávania žiadosti a vzniku stále nového subjektívneho práva

na prevod bytu, a to nielen z dôvodu bezvýznamnosti § 29b ods. X J., ktorý stanovuje možnosť podať
novú žiadosť až po späťvzatí žiadosti pôvodnej (a nie bez ohľadu na pôvodne podanú žiadosť, pričom
žalovaný trvá na rozpore späťvzatia žiadosti po prehratom súdnom konaní s dobrými mravmi), ale aj
z dôvodu nemožnosti vzniku právneho nároku, ktorý už existuje, v súlade so zásadou logiky - nemôže
vzniknúť subjektívne právo na prevod bytu, ak toto už existuje. . J. nevykonal úkony smerujúce k

ukončeniu užívania K. žalobkyňou práve z dôvodu vlastnej dobrej vôle, keď žalobkyňa byt užívala a je
osobou vyššieho veku. J. považoval z ľudského hľadiska za „dobrý skutok“ ponechať žalobkyňu dožiť v
byte, ktorý užívala prakticky celé svoje produktívne obdobie života.

5. A. vo veci vykonal dokazovania listinnými dôkazmi - rozhodnutím o pridelení bytu zo X.X.XXXX,

zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z XX.X.XXXX, späťvzatím žiadostí z XX.X.XXXX,
žiadosťou žalobkyne o prevod vlastníctva bytu z XX.X.XXXX, výzvou na splnenie zákonnej povinnosti z
X.X.XXXX, odborným posudkom č. XXX/XXXX z XX.X.XXXX, oboznámením sa s podstatným obsahom
spisu OS W. sp.zn. XXC/XXX/XXXX, a zistil tento skutkový stav veci:

6.NazákladerozhodnutiavedeniazávoduaZVP.bolžalobkynilistomč.X/XXX/XXzodňaXX.XX.XXXX
pridelený X-izbový podnikový byt v X bytovej jednotke v I. vchode na poschodí. J. o dohode o odovzdaní
a prevzatí bytu bol podpísaný dňa XX.XX.XXXX. V rozhodnutí o pridelení bytu sa uvádza, že byt sa
prideľuje na dobu, pokiaľ bude žalobkyňa v podniku pracovať, v prípade, že rozviaže s podnikom (t.j.
právnym predchodcom žalovaného) pracovný pomer, zaväzuje sa predmetný byt uvoľniť podľa § 183

a XXX U.. zákonníka č. XX/XXXX Zb.

7. J. žalovanému adresovala niekoľko žiadostí o odkúpenie bytu, a to zo dňa XX.XX.XXXX, doručená
žalovanému dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, doručená žalovanému dňa XX.XX.XXXX, zo dňa
XX.XX.XXXX, doručená žalovanému dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, doručená žalovanému

dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, doručená žalovanému dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX.

8. J. doručenou súdu XX.XX.XXXX, v konaní OS W. sp. zn. XXC/XXX/XXXX, sa žalobkyňa domáhala
nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy na prevod bytu. P. č.k. XXC/

XXX/XXXX - XX zo XX.X.XXXX súd návrh zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa požiadala o
prevod vlastníctva bytu ešte dňa XX.XX.XXXX, bez ohľadu na jej žiadosť zo dňa XX.X.XXXX, a
žalovanémuvzniklapovinnosťuzatvoriťsňouzmluvuoprevodevlastníctvabytudodvochrokovododňa
nadobudnutia účinnosti §29 ods. X J. (účinného od XX.X.XXXX), t.j. do XX.X.XXXX. Po uplynutí lehoty,
t.j. počnúc dňom XX.XX.XXXX, vzniklo žalobkyni právo podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto

povinnosti. J. si vyššie uvedené právo uplatnila na súde žalobným návrhom dňa XX.XX.XXXX, pričom
žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú. C. súd v E., rozsudkom
č.k. XXCo/XXX/XXXX - XXX napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď aj podľa názoruodvolacieho súdu je potrebné rozlišovať právne zánik práva na odkúpenie bytu v zmysle § 29b ods. X
J. s ustanoveniami o premlčaní v §100 a §101 U. zákonníka. P. nadobudol právoplatnosť XX.X.XXXX.

9. L. zo dňa XX.X.XXXX adresovaným žalovanému vzala žalobkyňa späť všetky svoje dovtedy podané
žiadostioodkúpeniebytuč.XspríslušenstvomvbytovomdomenauliciA.Č..XZ.Š..F.,žesijevedomá,
že dňom doručenia tohto písomného späťvzatia jej žiadostí jej doterajšie právo na prevod vlastníctva
bytu dané ust. § 29b ods.X J. zaniká.

XX. L. zo dňa XX.X.XXXX adresovaným žalovanému žalobkyňa podala v zmysle §29b ods. X J. žiadosť
o prevod vlastníctva bytu č. X s príslušenstvom v bytovom dome na ulici A. Č.. X Z. Š., ktorého
je oprávneným nájomcom a ktorý jej bol pridelený právnym predchodcom žalovaného v roku XXXX.
J. požiadala stanoviť cenu v zmysle príslušných ustanovení J. a prevod uskutočniť v lehote danej
ustanovením §32e ods. X J..

XX. L. z X.X.XXXX žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu upozornila žalovaného, že
v zmysle platnej legislatívy nie je oprávnený previesť vlastníctvo k bytu na inú osobu ako žalobkyňu a
že naopak je povinný na základe žiadosti žalobkyne previesť toto právo výlučne na žalobkyňu za cenu
určenú v súlade s §XX ods. X a §X8a ods. 1 J..

XX. U. posudkom č. XXX/XXXX T.. T. C., znalca z odboru A.; odvetvie: statika stavieb a odhad hodnoty
nehnuteľností bola cena bytu za účelom prevodu vlastníctva bytu podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z.
stanovená na XXX,- N..

XX.O.§87Xods.1U..zákonníkavznenínovelyč.XXX/XXXXZb.právoosobnéhoužívaniabytuaprávo

užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších
predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona
na nájom. A. užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

XX. O. § 871 ods. X U.. zákonníka v znení novely č. XXX/XXXX Zb. osobné užívanie bytov, slúžiacich na

trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie, sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú
kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také
osobné užívanie na nájom.

XX. O. § 153 U.. zákonníka č. XX/XXXX Zb. v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX štátne, družstevné

a iné socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby
užívania, a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.

XX. O. § X54 ods. 1 U.. zákonníka č. XX/XXXX Zb. v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, rozhodnutím o
pridelení bytu, vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov

o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom, vznikne občanovi
právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.

XX. O. § X55 ods. 1 U.. zákonníka č. XX/XXXX Zb. v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, právo užívať
byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu, dojednanou medzi organizáciou a občanom.

XX. O. § 155 ods. X U.. zákonníka č. XX/XXXX Zb. v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, o dohode
o odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan,
ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu,
predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za

služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu. U. je povinná vydať občanovi
odpis zápisnice.

XX. O. § 25 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. byty, vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných
voľných prostriedkov podniku (§ 16 ods. X), a služobné byty prideľuje organizácia, hospodáriaca s týmito

bytmi po predchádzajúcom súhlase závodného výboru základnej organizácie P. odborového hnutia po
prejednaní na jej členskej schôdzi a po vyjadrení miestneho národného výboru.XX. O. § X6 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu
(§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas.

E. ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

XX.O.§29ods.Xzákonač.XXX/XXXXZ.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovvzneníúčinnom
od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vlastníci domov uvedení v odseku X a v § 17 ods. X písm. c) až f) sú povinní
s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca

požiada o prevod vlastníctva bytu. To platí aj o vlastníkoch domov uvedených v § 17 ods. X písm. g) a
h). Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník
domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona. G. môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil
splnenie tejto povinnosti. R. bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § X8 ods. 1 a
v § 18a ods. 1.

XX. O. § 29b ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom od X.X.XXXX do XX.X.XXXX nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa
tohtozákonaalebopodľaosobitnéhopredpisu7)alebosktorýmbolauzavretázmluvaobudúcejzmluve,
nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa

tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť o prevod
vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím žiadosti nezaniká nájomcovi právo podať ďalšiu
žiadosť o prevod vlastníctva bytu.

XX.O.§X8ods.1zákonač.XXX/XXXXZ.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovvzneníúčinnom

od X.XX.XXXX cena za X mX podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva
doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods.
3, sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta
a) pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia
výstavby domu,

b) pri byte 2% a pri ateliéri X,X% opotrebenia za každý začatý rok veku domu,
a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu
domu, stanoví sa jeho východisková hodnota znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu.

XX. O. § X8a ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

účinnom od X.X.XXXX vyššiu cenu pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku ako cenu
zistenú podľa osobitného predpisu nemožno dojednať.

XX. M. stranami nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou došlo k
vzniku občianskoprávneho vzťahu, a to na základe rozhodnutia o pridelení bytu z XX.XX.XXXX a

dohody o odovzdaní a prevzatí bytu z XX.XX.XXXX, ktorými žalobkyni vzniklo právo osobného užívania
predmetného bytu podľa ustanovení § 153 a nasl. U.. zákonníka č. XX/XXXX Zb. v znení účinnom ku dňu
XX.XX.XXXX, keď vtedajší právny poriadok nepoznal inštitút nájmu. A. sa v plnom rozsahu stotožňuje
so závermi U. súdu W. v rozsudku č. k. XXC/XXX/XXXX - XX zo XX.X.XXXX, v ktorom uviedol, že vtedy
platný poriadok upravoval právo osobného užívania bez určenia doby užívania (§ 153), t.j. jednalo sa o

právonadobuneurčitú,smožnosťouzánikuprávaužívaniabytupodľa§X83aXXXU..zákonníka.G.U..
zákonníkač.XXX/XXXXZb.došlopodľa§871ods.1zozákonaktransformáciiprávaužívaniananájom,
a teda aj právo osobného užívania predmetného bytu žalobkyne sa transformovalo na nájom podľa
ustanovení § 663 a nasl. U.. zákonníka. Z. na to, že žalobkyni vzniklo právo osobného užívania na dobu
neurčitú, došlo k transformácii na nájom tiež na dobu neurčitú, a teda nájomný pomer medzi žalobkyňou

a žalovaným je aj toho času platný, keďže nedošlo k jeho ukončeniu. G. teda akceptovať argumentáciu
žalovaného, že právo osobného užívania a následne nájomný pomer bol dohodnutý len na dobu určitú,
keď byt bol žalobkyni pridelený na dobu určitú, t.j. na dobu, pokiaľ bude v podniku pracovať. O. poriadok,
platný v čase vzniku práva osobného užívania, upravoval právo osobného užívania bez určenia doby
užívania (§ 153), t.j. jednalo sa o právo na dobu neurčitú, s možnosťou zániku práva užívania bytu podľa

§ 183 a XXX U.. zákonníka. A., že by žalobkyňa prestala u právneho predchodcu žalovaného pracovať,
by mohla byť len zákonným dôvodom na zánik práva užívania bytu podľa ustanovení § 183 a XXX U..
zákonníka, tak ako je to aj zrejmé zo samotného rozhodnutia o pridelení bytu, v ktorom sa uvádza,
že v prípade, že žalobkyňa rozviaže s podnikom (t.j. právnym predchodcom žalovaného) pracovnýpomer, zaväzuje sa predmetný byt uvoľniť podľa § 183 a XXX U.. zákonníka č. XX/XXXX Zb. Na zánik
práva užívania však nepostačovala samotná skutočnosť, ak by žalobkyňa skončila pracovný pomer,
táto skutočnosť by právnemu predchodcovi žalovaného len umožňovala domáhať sa zániku práva

užívania na súde, za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok. Z uvedeného dojednania
práva užívania bytu však nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by sa malo jednať o právo na dobu
určitú, a teda zákonnou transformáciou na nájom podľa § 87X ods. 1 U.. zákonníka v znení novely č.
XXX/XXXX Zb. došlo k zmene na nájomný pomer na dobu neurčitú.

XX. V konaní preto bolo nesporné, že žalovaný je povinným vlastníkom domu v zmysle § 29 ods. X J.
(vlastník podľa odseku 7, ktorý nadobudol vlastníctvo k domu podľa osobitného predpisu z vlastníctva
Y. národného majetku) a preukázané, že žalobkyňa je doposiaľ nájomníčkou bytu.

XX. F. § 29 ods. X J., účinné od XX.X.XXXX, osobitne upravilo, že vlastníci domov, uvedení v odseku X
a v §17 ods. X písm. c) až f), sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do

dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. G. môže po uplynutí tejto lehoty
podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. R. bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť
cenu uvedenú v § X8 ods. X a § 18a ods. 1 J..

XX. J. sa už v minulosti opakovane obrátila žalovaného so žiadosťami o prevod vlastníctva k bytu v

zmysle §29 ods. X J., na základe ktorých však žalovaný na žalobkyňu vlastnícke právo nepreviedol. J.
sa pokúsila domôcť svojho práva aj žalobou podanou na súd o uloženie povinnosti žalovanému uzavrieť
s ňou zmluvu o prevode vlastníctva na základe predchádzajúcich žiadostí, jej návrh však bol zamietnutý
z dôvodu vznesenej námietky premlčania.

XX. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa dňa XX.X.XXXX žalovanému oznámila, že všetky dovtedy
podané žiadosti o odkúpenie bytu berie späť. Zo znenia § 29b ods. X J. vyplýva, že späťvzatím
predchádzajúcich žiadostí žalobkyni nezaniklo právo podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva. E. novú
žiadosť žalobkyňa zaslala žalovanému XX.X.XXXX, doručená mu bola XX.X.XXXX. O. názoru súdu
odo dňa podania tejto žiadosti začala plynúť žalovanému ako povinnému vlastníkovi nová dvojročná

lehota, ktorá uplynula XX.X.XXXX. I. táto právna skutočnosť nastala opakovane, má to za následok
vznik nového právneho vzťahu, nového subjektívneho práva na prevod tohto vlastníctva so začiatkom
plynutia novej dvojročnej lehote na splnenie povinnosti. G. ide o novú žiadosť, na základe ktorej vzniklo
nové právo, v súvislosti s ktorým sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovaného, nemohol súd
akceptovať vznesenú námietku veci právoplatne rozhodnutej.

XX. A. pri svojej argumentácii vychádzal z uznesenia G. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCdo/
XX/XXXX, v ktorom dovolací súd uviedol: „J. o vlastníctve bytov upravuje okrem iného aj podmienky
nadobudnutia vlastníctva bytov a v rámci nich i podmienky vzniku práva na prevod vlastníctva bytu. A.
týchto podmienok, v prípade ich splnenia, tvorí právnu skutočnosť majúcu za následok vznik právneho

vzťahu medzi nájomcom bytu a vlastníkom bytového domu alebo subjektom spravujúcim bytový dom
ako majetok štátu. U. tohto právneho vzťahu je subjektívne právo nájomcu bytu na prevod vlastníctva
bytu a tomuto právu zodpovedajúca povinnosti vlastníka bytového domu alebo subjektu spravujúceho
bytový dom ako majetok štátu uzavrieť s nájomcom v určenej lehote zmluvu o prevode vlastníctva bytu.
B. z podmienok, splnením ktorej sa završuje proces vzniku práva na prevod vlastníctva bytu, je žiadosť

nájomcu o prevod vlastníctva bytu, U. dňa podania tejto žiadosti začína plynúť povinnému subjektu
dvojročná lehota na splnenie povinnosti uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu. O.
právna skutočnosť nastane opakovane, má to za následok vznik nového právneho vzťahu s novým
obsahom. O. podľa názoru dovolacieho súdu opakovaná žiadosť nájomcu bytu o prevod vlastníctva
bytu, pri splnení aj ostatných podmienok podľa právneho stavu v čase podania, má za následok vznik

nového subjektívneho práva na prevod tohto vlastníctva so začiatkom plynutia novej dvojročnej lehoty
na splnenie tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. XXX/XXXX
Z.z. v pôvodnom znení ale ani v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by takéto právne
účinky opakovanej žiadosti mali byť vylúčené. G. ustanovenie §29b ods.X zákona o vlastníctve bytov
v znení novely vykonanej zákonom č. XXX/XXXX s účinnosťou od 1. júna XXXX výslovne predpokladá

právo nájomcu podať ďalšiu, teda aj opakovanú žiadosť o prevod vlastníctva bytov.“. A. v danej veci
len dopĺňa, že zákon žiadnym spôsobom nevylučuje ani podanie novej žiadosti v prípade, ak nájomca
už raz neuspel so žalobou o uloženie povinnosti vlastníkovi uzavrieť zmluvu o prevode, tak ako tomu
bolo v prípade žalobkyne.XX. V súvislosti so žalovaným citovaným záverom právnej teórie vo vyjadrení k žalobe (Z., M. et al: J. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov - komentár. K. edícia C. zákony, C.H.K., XXXX, s. XXXX) treba

uviesť, že odlišne od rozhodnutí G. súdu SR aj X. súdu formuluje účel zákona o vlastníctve bytov. G.
súd SR v už spomínanom uznesení XCdo /XX/XXXX z XX.XX.XXXX uviedol: „...bez ďalšieho nemožno
súhlasiť ani so záverom odvolacieho súdu o premlčaní práva na prevod vlastníctva podľa príslušných
ustanovení U. zákonníka. I keď aj podľa názoru dovolacieho súdu právo na prevod vlastníctva bytu je
majetkovým právom, ktoré nemožno stotožňovať s vlastníckym právom, ..., či vôbec prichádza do úvahy

aplikácia ustanovení U. zákonníka o premlčaní. J. o vlastníctve bytov je totiž k všeobecnému predpisu,
akým je U. zákonník, vo vzťahu špeciality. R. nepochybne to vyplýva z § 3 ods. X zákona o vlastníctve
bytov, v zmysle ktorého právne vzťahy k bytom v bytových domoch sa spravujú ustanoveniami U.
zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Z. špeciality sa rieši podľa zásady lex specialis derogat
legi generali ... . G. vykonanou zákonom č. XXX/XXXX Z.z. bolo v §29 zákona o vlastníctve bytov
výslovne ustanovené, že nájomca môže po uplynutí lehoty dvoch rokov od podania žiadosti o prevod

vlastníctva bytu podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. E. možnosť nájomcu nebola
obmedzená žiadnou lehotou. G. vykonanou zákonom č. XXX/XXXX Z.z. bol do zákona o vlastníctve
bytov vložený §29b, v ktorého odseku X bolo ustanovené, že nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod
vlastníctva bytu nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu nedošlo v lehote
podľa tohto zákona, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť. J. tejto

úpravybolozvýšenieprávnejistotyazvýšenieochranynájomcubytu,ktorýpožiadaloprevodvlastníctva
bytu. T. uvedených ustanovení zákona o vlastníctve bytov vyžaduje použitie klasických i moderných
výkladových metód. To znamená predovšetkým ich výklad vo vzájomných súvislostiach prihliadajúc na
ich účel ako aj účel zákona ako celku, ktorým bola a stále je privatizácia bytového fondu, dotýkajúca sa
tisícov občanov. ... tento proces (privatizácia bytového fondu) nebol ani po viacerých zmenách zákona

časovoohraničenýatedauzavretý.“.G.líniuG.súdupodporilajX.súdvnálezesp.zn.IV.ÚSXXX/XXXX
zoX.X.XXXX,vktoromuviedol:„...majúcnazreteliúčelzákonaovlastníctvebytovasúčasneuplatňujúc
zásadu prednosti ústavne konformného výkladu, považuje za nevyhnutné, aby bol v okolnostiach
danej veci uprednostnený taký výklad, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu
ústavou garantovaného základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu, pričom za taký považuje

právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení NS SR sp.zn. XCdo XX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorý, ...
posudzujúc obdobné právne súvislosti spojené s aplikáciou § 100 U. zákonníka v nadväznosti na prevod
vlastníckeho práva k bytu, odmietol možnosť akceptácie záveru o premlčaní práva na prevod vlastníctva
bytu podľa príslušných ustanovení U. zákonníka. ... Z. z uvedeného dospel ústavný súd k záveru,
že výklad krajského súdu v napadnutom rozsudku je arbitrárny a ústavne neudržateľný, keďže popiera

účel zákona o vlastníctve bytov, ktorým je predovšetkým vytvorenie právneho rámca pre privatizáciu
bytového fondu.“.

XX. G. súd nevidí dôvod, pre ktorý by sa mal v prejednávanej veci od názorov najvyšších súdnych autorít
odkloniť, O. úprava obsiahnutá v J. je úpravou špeciálnou, v dôsledku čoho nemožno použiť úpravu

všeobecnú obsiahnutú v U. zákonníku. Z. úprava premlčania majetkových práv podľa U. zákonníka
nemánaochranunájomcudosah,keďžepremlčaniespôsobujúcesúdnunevymáhateľnosťpremlčaného
práva sa viaže len na konkrétne právo, zatiaľ čo v zmysle J. dochádza na základe každej (aj opakovanej)
žiadosti nájomcu o prevod vlastníctva bytu (v prípade trvania nájomného vzťahu žiadateľa a postavenia
prenajímateľa ako povinného vlastníka podľa J. a za predpokladu späťvzatia predchádzajúcej žiadosti)

k vzniku vždy nového, samostatne posudzovaného práva nájomcu. C. predmetom konania je novú
právo žalobkyne na prevod vlastníctva, ktoré vzniklo na základe žiadosti z XX.X.XXXX, po späťvzatí
predchádzajúcich žiadosti listom z XX.X.XXXX, vo vzťahu ku ktorým žalovaným vznášal námietky
premlčania, tieto nie sú pre posúdenie nového práva relevantné. Q. už bolo uvedené, túto novú žiadosť
žalobkyňa zaslala žalovanému XX.X.XXXX, doručená mu bola XX.X.XXXX. U. dňa podania tejto žiadosti

začalaplynúťžalovanémuakopovinnémuvlastníkovinovádvojročnálehota,ktoráuplynulaXX.X.XXXX.
G. na základe žiadosti v stanovenej lehote nedošlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú, žalovanej
vzniklo právo vo všeobecnej premlčacej lehote podľa § 101 U. zákonníka domáhať sa na súde uloženia
povinnosti žalovanému uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva k bytu. J. si právo prvýkrát
mohla uplatniť XX.X.XXXX, žalobu na súd podala XX.XX.XXXX. Q. žalovaného o premlčaní práva

žalobkyne je preto nedôvodná.

XX. O. ide o žalobou navrhnutý obsah právneho úkonu - J. o prevode vlastníctva bytu, ako aj pokiaľ ide
o stanovenie ceny bytu v zmysle § X8 ods. X a §18a ods. 1 J. na základe odborného posudku č. XXX/XXXX znalca T.. T. C. na sumu XXX,- N., žalovaný tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nerozporoval ani
sa k nim nevyjadroval. A. preto dospel k záveru, že žaloba o uloženie povinnosti žalovanému previesť na
žalobkyňu vlastnícke právo k bytu na základe žalobkyňou sformulovanej zmluvy o prevode vlastníctva

bytu za kúpnu cenu XXX,- N. je dôvodná a v celom rozsahu jej vyhovel. J. J. je súčasťou výroku tohto
rozsudku.

XX. O. § 255 ods. X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. O. § 262 ods. X C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

XX. G. žalobkyňa mala v konaní plný úspech súd jej proti žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania v rozsahu XXX% (§XXX ods. X R.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (X62 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.