Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213218057
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Górász
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2213218057.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ L. Z. a 2/ C. Z., bývajúcich v F. Č.. XXX,
zastúpených Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Dobšinského č. 12, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Škodler, proti žalovaným 1/ A..
C. O., bývajúcej vo Y. H., Z. Č.. XXX/X, zastúpenej JUDr. Juliannou Weiszovou, advokátkou so sídlom
v Dunajskej Strede, Jantárová 16 a 2/ ČSOB Poisťovni, a. s. so sídlom v Bratislave, Žižkova č.11, IČO

31 325 416, o náhradu škody, ktorý spor bol vedený na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.
10C/265/2013, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. januára 2018
sp. zn. 26Co/198/2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. januára 2018 sp. zn. 26Co/198/2016 z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 10. marca 2016 č. k.
10C/265/2013-101 zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu. Rozhodol tak podľa § 111 ods. 3, druhá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) majúc za to, že v lehote do jedného roka od právoplatnosti uznesenia
o prerušení konania (do 11. júna 2015) nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie žalobcovia 1/ a 2/ podali odvolanie. Tvrdili, že
podaním zo 14. augusta 2014, urobeným prostredníctvom nimi zvoleného nového zástupcu, požiadali
o pokračovanie v konaní. Návrh na pokračovanie v konaní zaslali súdu spolu s ďalšou žalobou o
ochranu osobnosti a o náhradu nemajetkovej ujmy. Táto zásielka bola súdu doručená 15. augusta
2014. Na doručenke osvedčujúcej doručenie zásielky bolo vyznačené, že «podanie bolo urobené vo
veci našej značky 27/14 + Návrh na ochranu osobnosti a nemajetkovú ujmu». V odvolaní, okrem

iného, tiež uviedli, že «podanie obsahovalo celý rad príloh a nie je preto vylúčené, že pracovníčka
podateľne osobitné podanie prehliadla». Tiež dôvodili, že ich snahu pokračovať v konaní potvrdzuje aj
to, že počas prerušenia konania listom z 9. septembra 2014 požiadali Inštitút foréznych medicínskych
expertíz s. r. o. o vypracovanie znaleckého posudku na určenie výšky náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenskéhouplatnenia,ktorýznaleckýposudokbol5.marca2015ajvypracovaný.Znaleckýposudok
doručili žalovaným so žiadosťou o vyjadrenie k možnosti uzavretia mimosúdnej dohody.

3. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. januára 2018 sp. zn. 26Co/198/2016
potvrdil odvolaním žalobcov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a o trovách odvolacieho konania
rozhodol, tak, že žalovaní majú voči žalobcom, ako spoločne a nerozdielne povinným, nárok na
náhradu trov v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením. Odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne

správne, keďže v lehote jedného roka od prerušenia konania nebol podaný návrh na pokračovanie v
ňom. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/117/2009 alezačiatok ročnej lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní na rozdiel od súdu prvej inštancie
stanovil dňom, kedy bolo uznesenie o prerušení konania doručené zástupcovi žalobcov, a nie dňom,
kedy uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť. K tvrdeniam žalobcov v odvolaní, že

návrh na pokračovanie v konaní bol podaný spolu s (ďalšou) žalobou o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy, odvolací súd uviedol: «Zo spisu súdu prvej inštancie spisovej značky 12C/414/2014
odvolací súd zistil, že žaloba žalobcov na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy bola
podaná na Okresnom súde Dunajská Streda dňa 15. augusta 2014, pričom z tejto žaloby je zrejmé,
že jej prílohami boli: Dohoda o plnomocenstve 3X, fotokópia výpisu z obchodného registra právneho

zástupcu navrhovateľa, fotokópia výpisu z obchodného registra žalovaného 2/, rozsudok Okresného
súdu Dunajská Streda z 19. apríla 2013 spisovej značky 4T/47/2013, znalecký posudok číslo 37/2012
zo dňa 15. augusta 2012, rozsudok Okresného súdu Komárno z 23. októbra 2012 č. k. 7Ps/1/2012-55,
znalecký posudok číslo 02/2012 z 22. januára 2012, Komplexný posudok ÚPSVaR Komárno zo 16.
novembra 2012 číslo OS/2012/41606/MFP/HM, tlačové komuniké Súdneho dvora Európskej únie z
24. októbra 2013 číslo 114/13, teda žaloba podľa tvrdenia žalobcov uvedených v samotnej žalobe

obsahovala 11 príloh (tu pozri č. l. 7 spisu). Z potvrdenia súdu o prijatí podania (žaloby) je zrejmé,
že k podaniu (k žalobe) bolo pripojených 11 príloh (tu pozri číslo listu 35). Z prijímacej pečiatky súdu
prvej inštancie (nachádzajúcej sa na prvej strane žaloby), ktorou pracovníčka podateľne potvrdila prijatie
podania je zrejmé, že podanie na súd došlo 15. augusta 2014 a obsahovalo 11 príloh (tu pozri číslo
listu 11 spisu). Z obsahu samotného spisu súdu prvej inštancie spisovej značky 12C/414/2014 odvolací

súd zistil, že aj v skutočnosti žaloba obsahovala 11 príloh tak ako to bolo konštatované v samotnej
žalobe (Dohoda o plnomocenstve 3x /tu pozri číslo listu 8, 36, 37/, fotokópia výpisu z obchodného
registra právneho zástupcu navrhovateľa /tu pozri číslo listu 9/, fotokópia výpisu z obchodného registra
žalovaného v druhom rade /tu pozri číslo listu 10-11/, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 19.
apríla 2013 spisovej značky 4T/47/2013 /tu pozri číslo listu 12 až 13/, znalecký posudok číslo 37/2012

zo dňa 15. augusta 2012 /tu pozri číslo listu 14 až 20 spisu/, rozsudok Okresného súdu Komárno z 23.
októbra 2012 č. k. 7Ps/1/2012-55 /tu pozri číslo listu 21, 22 spisu/, znalecký posudok číslo 02/2012 z 22.
januára2012/tupozričíslolistu23až30/,KomplexnýposudokÚPSVaRKomárnozo16.novembra2012
čísloOS/2012/41606/MFP/HM/tupozričíslolistu31až32/,TlačovékomunikéSúdnehodvoraEurópskej
únie z 24. októbra 2013 číslo 114/13 /tu pozri číslo listu 33 až 34/ a v predmetnom súdnom spise sa

nenachádza žiadna ďalšia dohoda o plnomocenstve z 11. augusta 2014, ani žiadosť o pokračovanie v
konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod spisovou značkou 10C/256/2013».

4. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu žalobcovia 1/ a 2/ podali dovolanie tvrdiac, že odvolací
súd svojím nesprávnym procesným postupom im znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím svoje konanie a rozhodnutie
zaťažil vadou podľa § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“). Tvrdia, že odvolací súd sa riadne nevyrovnal s ich námietkami uvedenými v odvolaní, rozhodol
formalisticky a neprihliadol na potrebu v prípade pochybností uprednostniť právo na spravodlivý súdny
proces. Okrem iného dôvodili, že «Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie výlučne na

skutočnosti,ževspiseOkresnéhosúduDunajskáStredavedenompodspisovouznačkou12C/414/2014
je založený návrh na začatie konania na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy s takým
počtom príloh, ako je uvedené v návrhu. Túto skutočnosť nepopierame, ani sme nikdy netvrdili, že v
spise v konaní na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy chýbajú naše podania alebo ich
prílohy ... Sme však toho názoru, že táto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukazuje, že spoločne a

predmetným návrhom nebola súdu doručená aj žiadosť o pokračovanie v konaní o náhradu škody».
Podľa žalobcov zrejme došlo k pochybeniu pracovníčky podateľne a uvedené podanie sa stratilo. Ich
návrhu na rekonštrukciu spisu a prešetrenie, či sa podanie nenachádza na okresnom súde nebola
venovaná pozornosť. «Z dôvodu právnej istoty» v dovolaní tiež tvrdia, že konanie ani nemalo byť
prerušené, resp. že súd mal na základe ich odvolania skúmať nielen zákonnosť zastavenia konania,

ale aj jeho prerušenia.

5. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli dovolanie odmietnuť ako nedôvodné.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie bolo podané

včas (§ 427 ods. 1 CSP) a na to oprávnenými osobami (§ 424 CSP) riadne zastúpenými (§ 429 ods.
1 CSP), skúmajúc najprv splnenie podmienok prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie
žalobcov je prípustné a vzhľadom na danosť nimi uplatneného dovolacieho dôvodu zároveň aj dôvodné.
Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o veci samej alebo ktorým sa konaniekončí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP, potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia
niektorej z tzv. zmätočnostných vád uvedených v tomto ustanovení, znamená nielen splnenie podmienky
prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.

7. Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Citované ustanovenie zakladá prípustnosť (a zároveň dôvodnosť) dovolania v tých prípadoch, v
ktorých miera porušenia procesných práv strany (účastníka konania) nadobudla intenzitu porušenia
jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom
porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému ale aj ústavnému

procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných
práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva.

9. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky (aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je
zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať
a rozhodnúť (m. m. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by
došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby

alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ak súd koná vo
veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným
zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu
ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov.

Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu
ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza
aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je
priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (III. ÚS
7/08).

10. Dovolací súd už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že o odňatie možnosti pred súdom konať
ide tiež v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého procesného dôvodu odmietne zaoberať meritom
veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné
predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď R 23/1994 a R 4/2003, ale aj rozhodnutie dovolacieho

súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996 a rozhodnutia dovolacieho súdu vo
veciach sp. zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001).
V uvedených rozhodnutiach prijaté závery sú aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po 1. júli 2016
(nová procesnoprávna úprava iba nahradila dovtedajší pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“
terminologicky správnymi a aktuálnymi pojmami „porušenie práva na spravodlivý proces“, ktorého

obsahové znaky vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pred ľudské práva a ústavného
súdu).

11. Podľa názoru dovolacieho súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom (teraz k porušeniu práva na
spravodlivý proces) dochádza aj vtedy, ak súd podľa § 111 ods. 3, druhá veta O. s. p. (teraz podľa § 163

ods. 2, druhá veta CSP) zastaví na základe návrhu strán prerušené konanie majúc nesprávne, resp.
bez preukázania mimo rozumných pochybností za to, že do jedného roka (teraz do šiestich mesiacov
od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania) nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní.

12. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že odvolací súd založil svoj záver o tom,

že žalobcovia nepodali návrh na pokračovanie v konaní (len) na tom, že zo samotnej žaloby o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o ktorej súd koná pod sp. zn. 12C/414/2014, potvrdenia súdu
o prijatí tejto žaloby a z prijímacej pečiatky súdu nachádzajúcej sa na prvej strane žaloby, vyplýva, že
predmetná žaloba o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy obsahovala 11 príloh (odvolacímsúdomtaxatívnevymenovaných),vspisesúduprvejinštanciesp.zn.12C/414/2014ale«sanenachádza
žiadna ďalšia dohoda o plnomocenstve z 11. augusta 2014, ani žiadosť o pokračovanie v konaní
vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod spisovou značkou 10C/256/2013». Odvolací súd

teda založil svoj záver o tom, že žalobcovia nepodali včas návrh na pokračovanie v prerušenom konaní
len na tom, že prílohou novej žaloby o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy nebolo nič iné
ako žalobcami označené písomnosti v počte 11 kusov. Z tohto, podľa dovolacieho súdu nesporného
záveru, ale bez ďalšieho nevyplýva, že obsahom zásielky doručenej súdu prvej inštancie 15. augusta
2014 nebol aj návrh na pokračovanie v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/265/2013.

13. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne nevyrovnal s pre posúdenie veci
potencionálne významnými tvrdeniami v odvolaní, napr. s tvrdením žalobcov, že ich snahu pokračovať
v konaní potvrdzuje aj to, že počas prerušenia konania listom z 9. septembra 2014 požiadali Inštitút
foréznych medicínskych expertíz s.r.o. o vypracovanie znaleckého posudku na určenie výšky náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý znalecký posudok bol 5. marca 2015 aj vypracovaný

a bol následne doručený žalovaným so žiadosťou o vyjadrenie k možnosti uzavretia mimosúdnej
dohody. Žalobcovia v žalobe o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy tiež uviedli, že «Nároky
navrhovateľov z titulu práva na ochranu osobnosti uplatnené týmto návrhom nedoplňujú ani nerozširujú
náhradu škody na zdraví, ktorej sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhajú voči odporcom v konaní
vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 10C/265/2013, keďže sa jedná o samostatné

právneprostriedkyochranyfyzickejosoby»(str.7,odsek4žaloby).Zisteniuskutočnéhostavuvecimohlo
prispieť eventuálne aj vyžiadanie originálu «Oznámenia prevzatia zastupovania a návrhu na konanie
vo veci» zo 14. augusta 2014, kópiu ktorého žalobcovia pripojili k odvolaniu (č. l. 105 spisu), prípadne
oboznámenie sa s údajmi a znakmi na obálke, v ktorej bola žaloba o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy a jej prílohy súdu doručená [ táto obálka nie je z neznámych dôvodov pripojená a

v spise nie je vyznačený ani dôvod jej nepripojenia, prípadne miesta, kde sa obálka nachádza (§ 137
ods. 2 Spravovacieho poriadku a kancelárskeho poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny
súd a vojenské súdy)].

14. Pre ďalšie konanie, na ktoré sa vec vracia, dovolací súd poznamenáva, že podľa Čl. 3 ods. 1

CSP súd musí vykladať každé ustanovenia Civilného sporového poriadku v súlade Ústavou Slovenskej
republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi
záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi
chránené. Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte, pre záver o nesplnení

podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí
byť preukázané mimo rozumných pochybností. Pokiaľ teda súd nemá preukázané mimo rozumných
pochybností, že procesný úkon nebol včas urobený alebo procesné právo nebolo včas uplatnené, musí
vychádzať z predpokladu, že sa tak stalo (porovnaj m. m. I. ÚS 119/07, III. ÚS 249/08, III. ÚS 331/04 a
IV. ÚS 379/08).V opačnom prípade jeho postup vykazuje znaky vady konania podľa § 420 písm. f/ CSP.

15. Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f/ CSP je okolnosťou, pre ktorú
musídovolacísúdnapadnutérozhodnutievždyzrušiť,pretožerozhodnutievydanévkonanípostihnutom
tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Dovolací súd preto uznesenie
odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne znova o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

17.Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.