Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Nora Vladová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 54Cb/19/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220203719
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1220203719.1
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: P. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. R.. B. XX F..
XXX, XX-XXX V., X. J., zastúpeným A.K.F. Legal, s. r. o., so sídlom Fraňa Kráľa 35, 811 05 Bratislava,
IČO: 47 236 400, proti žalovanému: Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Mlynské
nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 655, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. . Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie nasledovného znenia:
„Zriaďuje sa záložné právo na pohľadávky odporcu:
z bankového účtu D. Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v C. T., pobočka zahraničnej banky (a
to na súčasné aj budúce), voči spoločnosti Perla Ružinova s.r.o., IČO: 47 197 731, so sídlom Kaštieľska
2, Bratislava, na základe zmluvy o dielo týkajúcej sa polyfunkčného centra centrum Mierová - Mierová ul.
Bratislava medzi žalovaným a spoločnosťou Perla Ružinova s.r.o., zo dňa 11.12.2014; a to v prospech
žalobcu ako záložného veriteľa, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške istiny 118.242,67 Eur,
z titulu odplaty za výkon funkcie konateľa spoločnosti, úrokov z omeškania vo výške 816,36 Eur a trov
konania vo výške 33 Eur vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 1.606,92 Eur.“
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.07.2020, sa žalobca voči žalovanému domáhal
zriadenia záložného práva na pohľadávky žalovaného, a to
(i) z bankového účtu D. Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v C. T., pobočka zahraničnej banky
(a to na súčasné aj budúce),
(ii) voči spoločnosti Perla Ružinova s.r.o., IČO: 47 197 731, so sídlom Kaštieľska 2, Bratislava, na
základe zmluvy o dielo týkajúcej sa polyfunkčného centra centrum Mierová - Mierová ul. Bratislava
medzi žalovaným a spoločnosťou Perla Ružinova s.r.o., zo dňa 11.12.2014; a to v prospech žalobcu
ako záložného veriteľa, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške istiny 118.242,67 Eur, z titulu
odplaty za výkon funkcie konateľa spoločnosti, úrokov z omeškania vo výške 816,36 Eur a trov konania
vo výške 33 Eur vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 1.606,92 Eur.
2. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že uplatňuje nárok za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky
spočívajúcej v nároku na odplatu za výkon funkcie konateľa žalovaného, príslušenstva a trov konania
z dôvodu, že je odôvodnená obava, že exekúcia pohľadávky je ohrozená. V rámci výkonu funkcie
konateľa žalovaného žalobca uskutočňoval právne úkony v mene žalovaného, dohliadal a schvaľoval
platby uskutočnené žalovaným, spolupripravoval správy a reporty a komunikoval ich do ústredia skupiny
žalovaného, stretával sa a rokoval s dodávateľmi, podieľal sa na manažmente a administratíve atď.
Medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo v súvislosti s výkonom funkcie konateľa spoločnosti k
uzatvoreniu zmluvy o výkone funkcie, preto sa ich vzájomný vzťah v súlade s § 66 Obchodnéhozákonníka, spravoval primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ktorá je odplatná. Keďže odplata
nebola medzi žalobcom a žalovaným zmluvne dohodnutá, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi odplatu, ktorá bola obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú žalobca
ako konateľ žalovaného uskutočnil. Za výkon funkcie konateľa nebola žalobcovi zatiaľ vyplatená žiadna
odplata.
Listom zo dňa 04.06.2020, ktorý bol doručený žalovanému 08.06.2020, si žalobca uplatnil u žalovaného
svoj nárok na odplatu za výkon funkcie konateľa v celkovej výške 118.242,67 Eur (t.j. 2.780 Eur mesačne
za obdobie 42 mesiacov). Žalobca žiadal žalovaného o úhradu odplaty do 15.06.2020. Žalovaný napriek
výzve odplatu dodnes neuhradil. Žalobca si uplatní svoje nároky voči žalovanému v súdnom konaní v
najbližších dňoch.
Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňujú ekonomické a finančné ťažkosti žalovaného.
Žalovaný sa dlhodobo nachádza v strate, ktorá každý rok narastá. V roku 2016 bola na úrovni -3.495.441
Eur, v roku 2017 - 4.265.997 Eur, v roku 2018 - 5.734.047 Eur a v roku 2019 vzrástla o ďalších -
345.671 Eur na úroveň 6.080.718 Eur. Naproti tomu podnikateľské aktivity žalovaného sú postupne
obmedzované, čo sa prejavuje aj v postupnom znižovaní tržieb. V roku 2019 boli tržby na úrovni 1.161
Eur, z čoho je zrejmé, že odporca nevytvára hodnoty, z ktorých by mohol v budúcnosti splatiť svoje
pohľadávky. Celkové výnosy boli v roku 2019 na najnižšej hranici v histórii žalovaného len vo výške
149.011 Eur. O útlme svedčí aj postupné znižovanie stavu zamestnancov. Kým v januári 2016 mal
žalovaný 69 zamestnancov, v roku 2019 už len 6 a k januáru 2020 len 3.
Časť majetku žalovaného je založená v prospech Eiffage Construction S.A.S., ako zabezpečenie
peňažnej pohľadávky s výškou istiny 1.905.757 Eur a teda bez súhlasu tejto spoločnosti nemusí byť
k dispozícii na uhradenie dlhu zodpovedajúcemu odplate v prípade exekúcie. Žalovaný je stranou
v niekoľkých súdnych sporoch, pričom na dané spory si nevytvoril rezervy. Žalovaný má aj ďalšie
podmienené záväzky, ktoré sa neodrazili v súvahe za rok 2019 a to podmienené záväzky z poskytnutých
bankových záruk vo výške 1.584.347 Eur.
Existuje teda hrozba, že v budúcnosti sa ekonomická situácia žalovaného ešte významne zhorší a
exekúcia pohľadávky žalobcu nebude možná, resp. bude neúspešná.
3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom žalobcu a ním predloženými listinnými dôkazmi a zistil
nasledujúci skutkový stav:
4. Z výpisu Notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa 14.07.2020 vyplýva, že k uvedenému
dňu bolo na majetok žalovaného zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa Eiffage
Construction S.A.S - zahraničný subjekt so sídlom vo Francúzsku, na pohľadávku v sume 1.905.757
Eur s príslušenstvom.
5. Z porovnávacích tabuliek predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný mal ku koncu januára 2016
celkovo 69 zamestnancov, zatiaľ čo ku koncu januára 2020 ich mal 4.
6. Z tabuľky celkových výnosov z portálu finstat.sk vyplýva, že výnosy žalovaného v období od roku
2015 do konca roka 2019 kontinuálne klesali z 24,4 mil. Eur na 149.011 Eur. Obdobne v uvedenom
období klesali aj tržby žalovaného, ktoré na konci roka 2019 predstavovali sumu 1.161 Eur ( v roku
2015 predstavovali tržby 23,9 mil. Eur). Pokiaľ ide o zisk žalovaného, žalovaný od roku 2016 nepretržite
hospodári so stratou, v roku 2019 strata predstavovala -345.671 Eur. Uvedené potvrdzujú aj prehľady
peňažných tokov žalovaného k 31.12.2017 a k 31.12.2018.
7. Žalobca súdu tiež predložil účtovné závierky žalovaného za účtovné obdobia rokov 2017,2018 a
2019. Z uvedených účtovných závierok vyplýva, že čistá hodnota majetku žalovaného sústavne klesá,
obdobne klesá výška pohľadávok žalovaného (rovnako dlhodobých, krátkodobých ako aj z obchodného
styku).Pokiaľideovýsledkyhospodárskejčinnostizaúčtovnéobdobiapozdanení,vroku2017žalovaný
dosiahol stratu -770.556 Eur, v roku 2018 stratu - 1.468.050 Eur a v roku 2019 stratu - 345.671 Eur.
8. Z poznámok k účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2019 vyplýva, že žalovaný v uvedenom
období evidoval záväzky po lehote splatnosti vo výške 1.906.216 Eur. Spolu s krátkodobými
a dlhodobými záväzkami hodnota záväzkov predstavovala sumu 3.002.937 Eur. Z poskytnutých
bankových záruk spoločnosť eviduje záväzok v hodnote 1.584,347 Eur. Žalovaný vedie tri súdne
konania so subdodávateľom polyfunkčného projeku v Bratislave o úhradu neuznaných prác naviac a
zádržného vo výške viac ako 600.000 Eur. Všetky tri konania boli pred rozhodcovským súdom skončenés tým, že súd žalobe subdodávateľa vyhovel. Žalovaný od roku 2018 vedie ešte dva súdne spory so
subdodávateľmi o sumu spolu cca. 188.000 Eur, ktoré doposiaľ neboli právoplatne skončené.
9. Dňa 04.06.2020 žalobca vyzval žalovaného na úhradu odplaty za výkon funkcie konateľa v sume
118.242,67 Eur za obdobie 42 mesiacov a 16 dní a to v lehote do 15.06.2020. Žalovaný si výzvu prevzal
dňa 08.06.2020.
10. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného zo dňa 14.07.2020 vyplýva, že žalobca bol konateľom
žalovaného v období od 20.08.2016 do 13.03.2020.
11. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
12. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
13. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov
o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení
záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká
odovzdaním veci podľa tohto zákona.
18. Podľa § 151 d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor,
ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných
majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
19. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je
dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť
nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, na
zabezpečenie, ktorého má byť zriadené záložné právo. Zároveň musia byť splnené predpoklady na
zriadenie záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.
20. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako
veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to že existuje dôvodná
obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude v čase výkonu rozhodnutia ohrozená. Súd dôkladne
preštudoval návrh žalobcu ako aj ním predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že návrh žalobcu
je dôvodný a žalobca dostatočne osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku.21. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia má preventívnu funkciu, ktorá má zabezpečiť, že v prípade
ak dôjde k výkonu rozhodnutia, bude veriteľ zabezpečenej pohľadávky uspokojený. Žalobca v
konaní preukázal, že žalovaný ako obchodná spoločnosť, v ktorej bol žalobca konateľom, hospodári
dlhodobo so stratou, znižuje svoj obchodný majetok, pričom jej naopak kontinuálne narastá hodnota
záväzkov. Kým mal žalovaný v roku 2016 ešte 69 zamestnancov, v januári 2020 zamestnával už len
štyroch. Z listinných dôkazov predložených žalobcom síce ešte nevyplýva, že by bola bezprostredne
ohrozená každodenná činnosť žalovaného ako obchodnej spoločnosti, jeho negatívne hospodárske
a podnikateľské výsledky však majú dlhodobý charakter a odôvodnene zakladajú obavu žalobcu na
uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanému, pričom je dôležité uviesť, že významná časť
majetku žalovaného (1.905.757 Eur) už predmetom záložného práva je. Žalovaný tiež na výzvu žalobcu
na zaplatenie peňažnej pohľadávky žalovaný nijakým spôsobom nereagoval, hoci ju riadne prevzal.
22. Ako súd uviedol vyššie, základnou funkciou zabezpečovacieho opatrenia je prevencia, ktorá
má slúžiť zmierneniu obavy veriteľa doposiaľ nezabezpečenej pohľadávky, že k uspokojeniu jeho
nárokov v prípade výkonu rozhodnutia nedôjde. Zásadnou je preto včasnosť podaného návrhu. Inak
povedané, zriadenie záložného práva má zmysel len vtedy, pokiaľ ešte existuje majetok, ktorý je
možné zabezpečovať. Žalobca dostatočne osvedčil existenciu svojho nároku voči žalovanému ako aj
skutočnosti, že ekonomická situácia žalovaného sa každým účtovným obdobím zhoršuje, čo by mohlo
mať v prípade, ak by žalobca svoj nárok neuplatnil včas, v priebehu výkonu rozhodnutia negatívne
dôsledky na výšku uspokojenia jeho pohľadávky.
23. Vzhľadom na uvedené, keď z podaného návrhu žalobcu a ním predložených listinných dôkazov mal
súd za dostatočne osvedčenú pravdepodobnosť nároku žalobcu voči žalovanému, ktorý doposiaľ nie je
zabezpečený záložným právom, pričom vzhľadom na hospodárske výsledky žalovaného v posledných
rokoch možno obavu žalobcu z ohrozenia možnej budúcej exekúcie považovať za dôvodnú, súd
rozhodoltakakojeuvedenévovýrokuuzneseniaanárokžalobcuvočižalovanémuzabezpečilzáložným
právom.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktoréhouzneseniusmeruje.Odvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.