Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7Csp/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616205953
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1616205953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: H. banka J., a.s.,

O.: XX XXX XXX, so sídlom U. XX, XXX XX W., proti žalovanej: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. A. č.
XXXX, XXX XX R. A., o zaplatenie sumy 1.840,57 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.840,57 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.07.2016 domáhal zaplatenia sumy 1.840,57
Eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 1.840,57 Eur od 18.08.2015 do zaplatenia a náhrady
trovkonaniavočižalovanej.Svojužalobuodôvodniltým,žežalobcaažalovanáuzatvorilidňa28.03.2012
v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a všeobecných obchodných
podmienok zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol účet
žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná porušila zmluvnú povinnosť a dostala sa na účte do

nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala. Žalobca odstúpil od zmluvy
z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, zatvoril účet žalovanej a vyzval ju na zaplatenie
dlžnej sumy. Uviedol, že účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca
pred zatvorením účtu vykonal dňa 17.08.2015 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na
účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Žalobca poukázal na všeobecné obchodné
podmienky v spojení s výveskou úrokových sadzieb. Dlžná istina je vo výške 1.816,64 Eur úročená
úrokom vo výške 28% ročne a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu napriek výzve nevyjadrila.

3. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho
neprítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, pričom predvolanie jej bolo doručené dňa
09.04.2019 podľa § 112 C.s.p. Svoju neúčasť neospravedlnila. Preto súd podľa § 180 C.s.p. konal a
rozhodol v neprítomnosti sporových strán.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 28.03.2012, zmluvou o povolenom prečerpaní zo dňa 06.07.2012,
všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, sadzobníkom poplatkov, sadzobníkom úrokovúčinným od 01.03.2015, doplnením žaloby, výzvou zo dňa 10.06.2013, oznámením o odstúpení od
zmluvy zo dňa 03.08.2015, výpisom z účtu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

5.Zozmluvyospoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktovaslužiebzodňa28.03.2012uzatvorenou
medzi žalobcom a žalovanou súd zistil, že obsahom zmluvy bolo zriadenie osobného účtu, pričom
žalovanej bola vydaná aj platobná karta Maestro s denným limitom 1.000,- Eur.

6. Zo zmluvy o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 06.07.2012 súd zistil, že žalovaná požiadala o

povolené prečerpanie do výšky 800,- Eur.

7. Z tlačiva úrokových sadzieb žalobcu účinných od 01.03.2015 súd zistil, že úrok pri nepovolenom
prečerpaní účtu je 28 %.

8. V špecifikácii žaloby žalobca uviedol, že účastníci uzavreli dňa 06.07.2012 zmluvu o spotrebiteľskom

úvere-povolenéprečerpanienaúčte,ktorouposkytolžalobcažalovanejlimitpovolenéhoprečerpaniavo
výške 800,- Eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 16,9% ročne. Na základe zmluvy a VOP banka
rozlišuje povolený debet a nepovolený debet. Žalovaná mala poskytnutú službu povolené prečerpanie
na účte s úrokom 15,9%. Povolené prečerpanie dlžník čerpá po častiach, vo výške a termínoch podľa
svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu.

Žalovaná prekračovala povolený limit povoleného prečerpania, čím porušovala zmluvu a dostala sa
do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania. Na základe uvedeného znížil žalobca žalovanej
povolené prečerpania na 0,- Eur dňa 02.09.2013. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením
dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu. Žalovaná suma
1.840,57 Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými

na účte žalovanej. Účet žalovanej bol zrušený dňa 17.08.2015 na základe odstúpenia od zmluvy o účte
(zo dňa 03.08.2015) zo strany banky. Žalobca požaduje úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po
zrušení účtu teda odo dňa 18.08.2015.

9. K uplatneným úrokom žalobca uviedol, že sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené

prečerpanie a vyplýva z VOP časť III.T.16 (účinné ku dňu zníženia limitu na 0,- Eur) v spojení s výveskou
úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“

10. Podľa všeobecných obchodných podmienok (časť III. T. bod 10 písm. a), písm. b) po zriadení limitu
povoleného prečrpania je klient povinný dodržiavať nasledovné povinnosti: a) neprekročiť výšku limitu

povoleného prečerpania, b) zabezpečiť na účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu úrokov,
poplatkov a ostatných záväzkov klienta podľa zmluvy.

11. Podľa všeobecných obchodných podmienok (časť III. T. bod 15 ) banka má právo okamžite písomne
odstúpiť od zmluvy a zároveň zrušiť limit povoleného prečerpania a žiadať okamžité splatenie čerpaných

peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade ak a) klient porušuje podmienky, uvedené v tejto časti
článku III VOP.

12. Z výpisu z účtu žalovanej vyplývalo, že sa dostala na svojom účte do nepovoleného prečerpania,
ktoré ku dňu 17.08.2015 predstavovalo sumu 1.840,57 Eur, ktorú žalovaná žalobcovi doposiaľ

neuhradila.

13. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na
určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

14. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie,
peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve

vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.15. Podľa § 710 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na

platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).

16. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať

úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

24. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch)

tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

27. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na spotrebiteľský úver vo forme

prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 15 ods. 1 a 2, § 18, § 20, §
21 a § 23, 25 až 27.

28. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie povoleným
prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

29. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto
náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť
takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom

od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

30. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť len sčasti a to vo
výške uplatnenej istiny 1.840,57 Eur. Žalovaná uzatvorila so žalobcom jednak zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou jej žalobca zriadil osobný účet a poskytol

debetnú platobnú kartu a jednak zmluvu o povolenom prečerpaní na účte. Predmetné zmluvy uzatvorila
žalovaná ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla a adresy trvalého bydliska. Išlo o zriadenie
osobného účtu a nie účtu podnikateľského. Zo žiadnych skutočností nemožno vyvodiť, že by žalovaná
uzatvorila zmluvu na účely podnikania, ale je zrejmé, že predmetom vzťahu bol bežný účet fyzickej
osoby spotrebiteľky. Žalobca je bankou - právnickou osobou poskytujúcou okrem iného službu vedenia

účtu a taktiež poskytujúcou úvery aj formou povoleného prečerpania na účte. Súd preto vec právne
posúdil ako spotrebiteľský spor a priznal žalovanej postavenie spotrebiteľky. V danom prípade súd
právne vec posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov
a podľa osobitného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o úver formou
povoleného prečerpania, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by sa musel splatiť do jedného mesiaca.

V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca viedol pre žalovanú bežný účet, pričom prečerpanie
finančných prostriedkov na účte vyplýva z predložených výpisov z účtu.

31. Ako vyplýva zo samotnej žaloby žalobca úver zosplatnil k 17.08.2015, súčasne účet žalovanej
uzatvoril a previedol ho internou účtovnou operáciou na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Ako vyplýva

z predložených výpisov z účtu, k uvedenému dňu žalobca evidoval pohľadávku ku dňu zosplatnenia
1.840,57 Eur, ktorú súd žalobcovi ako dôvodne uplatnenú priznal.

32. V prípade nepovoleného prečerpania žalobca uplatnil k zosplatnenej istine úrok v sadzbe 28
% ročne zo sumy 1.840,57 Eur od 18.08.2015 do zaplatenia. Tento nárok však žalobca neuplatnil

dôvodne a preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Svoj nárok odvodzoval od všeobecných obchodných
podmienok. Zo žaloby vyplynulo, že žalobca účet žalovanej uzatvoril ku dňu 17.08.2015. Z uvedeného
možno konštatovať, že žalobca tým určil splatnosť dlhu - nepovoleného prečerpania. Ak teda žalobca
požaduje od žalovanej úroky z úveru odo dňa 18.08.2015 je zrejmé, že ide o úroky po splatnosti
úveru. Súd je toho názoru, že takto určený úrok žalobcovi nepatrí. Súd pritom vychádzal z uznesenia

ÚS IV 476/2012 zo dňa 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a
prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie
zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý
úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa

dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo
spôsobujeznačnúnerovnováhuvovzťahochmedzistranamisporu.Vprípadezosplatneniaúverusvojím
právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu sistinou úveru. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata nároku veriteľa na úroky
za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať
veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok

mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorázovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným

mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu
spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ
čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom
vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej
nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa

domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzatvorenej zmluvy. Súd ďalej poukazuje na to, že keďže
jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru
a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je

v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Žalobca si v spore neuplatnil úroky z omeškania po zosplatnení
pohľadávky voči žalovanej.

33. Z hľadiska právnej istoty súd poukazuje na aktuálne rozhodnutia odvolacích súdov v oblasti
zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktoré jednoznačne potvrdili rozhodnutia

súdov prvého stupňa, ktorými zamietli nárok na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru. Napríklad súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7Co 347/2017 zo dňa
14.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co 12/2017 zo dňa 14.12.2017, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Co 136/17 zo dňa 13.07.2017, rozsudok Krajského súdu Prešov
sp.zn. 3Co 125/2017 zo dňa 07.12.2017, rozsudok Krajského súdu Trnava sp.zn. 25 Co 251/2016 zo

dňa 04.10.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22Co 35/2017 zo dňa 22.02.2018, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co 80/2017 zo dňa 19.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 18 Co 138/2017 zo dňa 13.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co 183/2017 zo
dňa 21.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16 Co 255/2017 zo dňa 21.12.2017.

34. Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 7 Co 347/2017 - 64 zo dňa 14.02.2018 konštatoval, že ak
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet
dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov spotrebiteľom. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel
je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a zákona

č. 87/1995 Z.z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády alternatívne (podľa
povahy zmluvnej úpravy, subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka).

35. Žalobca ani nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku uplatneného za nepovolené
prečerpanie vo výške 28%, nakoľko nepreukázal jeho dojednanie priamo v spotrebiteľskej zmluve. V
konaní len predložil úrokové sadzby produktov, z ktorých vyplýva, že sadzba úroku pri nepovolenom
prečerpaníúčtupredstavuje28%.Listinanazvanáúrokovésadzbyproduktovniejepodpísanáobidvoma
zmluvnými stranami a je nepochybné, že nebola so žalovanou ako spotrebiteľkou individuálne

dojednaná. Tak dôležitý údaj, akým je úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní nemôže byť
považovaný za náležite, platne dojednaný za stavu, kedy nie je uvedený priamo v zmluve, ale len v
Sadzobníku poplatkov, resp. v listine nazvanej úrokové sadzby produktov. V spotrebiteľských právnych
vzťahoch sa uplatňuje zásada transparentnosti a poctivosti, ktorá dopadá i na aplikáciu Všeobecných
obchodných podmienok, Sadzobníka poplatkov, úrokových sadzieb produktov. I v spotrebiteľských

zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen
formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Sadzobník poplatkov a iné listiny ako už uvádzaný
sadzobník úrokov nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ popri iných dojednaniach aj podstatné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné,o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, resp. im nebude venovať náležitú
pozornosť. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto
konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Nemožno mať pochybnosti o tom, že listinu úrokové sadzby

produktov koncipoval žalobca a spotrebiteľ - žalovaná nemohla jeho obsah ovplyvniť.

36. Súd konštatuje, že žalobcom požadovaný úrok zo sumy nepovoleného prečerpania vo výške
28% ročne, ktorý má povahu sankčného úroku, predstavuje neprípustné obchádzanie kogentného
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje právo veriteľa požadovať pri

omeškaní s plnením peňažného dlhu popri plnení i úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania
je upravená § 3 nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a je vzhľadom na jej naviazanie na základnú
úrokovú sadzbu ECB variabilná. V každom období je však rádovo nižšia ako žalobcom požadovaný
sankčný úrok vo výške 28% ročne. Sankčný úrok vo výške 28% ročne je vo výške zjavne neprimeranej
zabezpečenému záväzku a zásadne znevýhodňuje spotrebiteľa. Peňažné prostriedky klienta na jeho
bežnom účte sú bankou úročené len minimálne prípadne vôbec, avšak od klienta banka požaduje v

prípade prečerpania úrok vo výške blížiacej sa jednej tretine dlžnej sumy ročne. Žalobca tým zneužíva
nepriaznivú finančnú situáciu klienta, jeho ľahkomyselnosť a neskúsenosť. Možno teda uzatvoriť, že
sankčný úrok za nepovolené prečerpanie bol žalobcom stanovený v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko jeho výška podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, pričom je odôvodnené predpokladať, že pokiaľ by žalovaný ako spotrebiteľ nebol v zložitej

finančnej situácií, nedostal by sa do nepovoleného prečerpania a nezaviazal by sa tým platiť takto
neprimerane vysoký úrok z požičaných peňazí. (obdobne uviedol taktiež Krajský súd v Bratislave v
odôvodnení rozsudku sp.zn. 9Co 92/2017 zo dňa 14.12.2017). Súd z uvedených dôvodov žalobu v časti
uplatneného úroku vo výške 28% ročne zo sumy 610,68 Eur od 17.04.2013 do zaplatenia zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Pri určovaní pomeru úspechu neúspechu
strán v konaní súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Táto bola v celom rozsahu žalobcovi priznaná, a tak

je možné konštatovať, že mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%.
O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).