Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, May 25, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Csp/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618201002
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5618201002.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcov: 1./ X.. B..

W. Š., H.., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. X. XXX/XX, Y. W., 2./ W.. M. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
W. K. XXXX/XX, X. N.I., žalobcovia 1./, 2./ zast. JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom so sídlom
Ul. 1. mája 12, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: mBank SPÓŁKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska
18, Warszawa 00-950, Poľská republika, zapísaná v štátnom súdnom registri, registri podnikateľov číslo
zápisu KRS 0000025237, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A.,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, v spore o zaplatenie
60.330 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1./ a 2./ sumu 60.330 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne počnúc od 22. 04. 2016 do zaplatenia.
Žalobcom 1./, 2./ sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 06. 04. 2018 sa žalobcovia 1./ a 2./ domáhali, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť im 60.330 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne počnúc od 22. 04.
2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia dňa 25. 11. 2008

uzavreli so žalovaným (pôvodne Z. Z. spolka akcijna) Zmluvu o vedení bankových bežných a sporiacich
účtoch, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zriadiť a viesť účet uvedený v „potvrdení o zriadení
účtu“ a účet otvorený v neskoršom termíne na základe dispozícii majiteľa schválenej žalovaným. Takto
bol v prospech žalobcov zriadený účet S. B. č. ú. M. a W. č. ú. M.. Žalobca 1./ dňa 06. 04. 2016 vo
večerných hodinách zistil, že jeho telefón je neaktívny a nie je možné z neho uskutočňovať telefonické
hovory, či prijímať alebo odosielať správy. Tento problém pretrvával aj na druhý deň, kedy sa žalobca
1./ prostredníctvom svojho kolegu W.. M. W. z dôvodu svojej pracovnej zaneprázdnenosti rozhodol

vyriešiť návštevou pobočky Slovak Telekom, a.s. v Liptovskom Mikuláši. Po vyhodnotení problému bola
vykonaná výmena SIM karty, na základe čoho jeho telefónne číslo bolo opäť aktívne. Žalobca 1./, ktorý
jediný v tom čase využíval iniciačnú službu žalovaného a používal účty uvedené v žalobe, zistil, že
dňa 21. 04. 2016 pri vstupe na účet č. M., že z tohto účtu bez jeho vedomia, bez jeho súhlasu a
vedomia žalobcu 2./ bola prevedená na účet č. M. suma 60.330 eur a následne z tohto účtu bola táto
suma opätovne bez jeho vedomia a súhlasu žalobcov prevedená na účet vedený W. M. č. M., ktorého
vlastníkom je O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. - X. K., N. R.. Uvedenú skutočnosť, že suma 60.330

eur bola prevedená na cudzí účet, žalobca telefonicky oznámil dňa 21. 04. 2016 žalovanému, ktorý túto
skutočnosť potvrdil emailovou správou prostredníctvom gmailu dňa 21. 04. 2016 o 19.29 hod. Žalovaný,
hoci išlo o neautorizovaný prevod z účtu žalobcov na účet tretej osoby, doteraz napriek ich opakovaným
výzvam na jej vrátenie, žalobcom dlžnú sumu nevrátil. Podľa zistení žalobcov obdobným spôsobomdošlo k neoprávnenému prevodu vysokej finančnej čiastky v účte W. v Nitre v mesiaci máj 2016, a to
tak, že finančné prostriedky boli bez súhlasu majiteľky prevedené a zaslané opäť na účet O. Z., síce na
iný účet, ale na to isté meno, ako to vyplýva z trestného spisu sp. zn. ČVS: ORP-972/2-VYS-NR-2016.

Napriek upozorneniu žalobcu žalovaný nezrušil ani nesledoval účty vedené na meno O. Z. a žalobcovi
sú známe ešte ďalšie dva podobné prípady. Žalobca 1./ následne ako zistil neautorizovaný prevod
finančných prostriedkov, uvedenú skutočnosť oznámil orgánom polície, a to OR PZ, odbor kriminálnej
polícieII.oddelenievyšetrovaniaLiptovskýMikuláš,ktorývovecipozačatítrestnéhostíhaniauznesením
sp. zn. ČVS-ORP-175/2-VYS-LM-2016 zo dňa 27. 04. 2016 vykonal vyšetrovanie. Bolo zistené, že

dňa 06. 04. 2016 podľa výpovede svedkyne Y. G. bola v predajni Slovak Telekom, a. s. v obchodnom
dome Aupark Košice vymenená SIM karta č. 8942102480010896617 a vydaná nová SIM karta č.
8942102480011077456 z dôvodu poškodenia pôvodnej SIM karty, čím došlo k ich deaktivácii. Týmto sa
vysvetlila nefunkčnosť pôvodnej SIM karty žalobcu 1./ vo večerných hodinách dňa 06. 04. 2016. Podľa
odborného vyjadrenia znalkyne B.. B.. S. M. z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo podpis na
dohodeozmenezmluvyvposkytovaníslužieb-výmenaSIMzodňa06.04.2016niejepravýmpodpisom

žalobcu 1./. Žalobca 1./ sa dňa 06. 04. 2016 zdržiaval počas celého dňa vo večerných hodinách v
Liptovskom Mikuláši, preto v uvedený deň v žiadnom prípade nemohol vymeniť starú SIM kartu za
novú SIM kartu v Košiciach. O. Z. uviedol, že v roku 2015 jednému neznámemu pánovi na požiadanie,
ktorý mu sľúbil finančnú odmenu, dal svoje doklady na uzatvorenie nejakého účtu, bol s ním v banke,
pričom mu tento svedok o zriadení takéhoto účtu mal vedomosť, nikdy pri nijakých výberoch nebol a

taktiež nevedel, že niekto iný na tento účet nejaké peniaze dával. Vykonané vyšetrovanie preukázalo,
že neznámy páchateľ bez vedomia súhlasu majiteľov účtu, teda žalobcov 1./ a 2./ previedol z ich účtu
na účet tretej osoby sumu 60.330 eur. Pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie voči tretej osobe, dňa 20. 02. 2017 vyšetrovateľ činný vo veci trestné stíhanie prerušil.
Žalobcovia majú v súčasnosti vedomosť, že v danej veci a v iných veciach boli zadržané orgánmi

polície podozrivé osoby, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie. Banka je špecializovaný obchodník, ktorý
v rámci tejto špecializácie musí niesť aj kvalifikovanú zodpovednosť za úroveň a kvalitu bankových
služieb. V žiadnom prípade nemôže presúvať túto svoju profesionálnu zodpovednosť na klienta, ktorý
má právo od banky očakávať, že jeho jednotlivé platby z jeho účtu budú vykonané len v súlade s
príslušnými právnymi predpismi, zmluvou uzavretou s bankou a obchodnými podmienkami. Banka

pri poskytovaní služieb klientovi musí vziať do úvahy aj všetky rizikové faktory, správne a účinne
vyhodnocovať tzv. rizikové oblasti a zodpovednosť za tento postup nie je možné prenášať na klienta.
U žalovaného už v minulosti došlo k rovnakým udalostiam so škodlivým následkom ako v prípade
žalobcov, pričom tieto boli aj predmetom konania pred súdom, napr. konanie pred Okresným súdom vo
Varšave sp. zn. 1C/229/15, ktoré predmetom bolo obdobné konanie a následok ako v prípade žalobcov.

V danej veci žalobcovi na základe obdobného konania inej osoby bolo z bankového účtu vedeného
žalovaným neautorizovaným prevodom odcudzených 128.979,89 zl, ktoré boli prevedené na iný účte
tretej osoby. Žalovaný napriek tomu, že o takýchto neautorizovaných prevodoch mal už v minulosti
vedomosť, nezabezpečil v prípade žalobcu a neprijal také opatrenia, ktoré by zabránili ďalším takýmto
protiprávnym konaniam s následkom škody. Za nepredvídateľnú škodu je treba považovať takú škodu,

ktorej vznik povinná strana nemohla predvídať s prihliadnutím ku všetkým skutočnostiam, o ktorých
vedela, ktoré boli známe a s ktorými sa už v minulosti v rôznych bankových či súdnych procesoch
stretla. Nezanedbateľným je aj zistenie, že operačné úkony v prípade neautorizovaného prevodu dňa
06. 04. 2016 boli vykonávané prihlásením sa internet bankingu žalobcu 1./ z IP adresy XXX/XXX/
XXX/XXX treťou osobou, nie žalobcami, vlastníkom tejto IP adresy je subjekt so sídlom v Čechách,

žalobcovia nikdy takúto IP adresu nepoužili, ani nepoužívali, ani táto skutočnosť neviedla žalovaného k
maximálnemu zvýšeniu opatrnosti proti uskutočňovaniu neautorizovanému prevodu. Bolo jednoznačne
preukázané, že podvodného konania vo vzťahu k žalobcom ako aj žalovanému sa dopustila tretia
neznáma osoba, ktorá neautorizovaným prevodom a nezákonným vstupom do bankového priestoru
žalovaného dosiahla neautorizovaný prevod z účtu žalobcov na účet tretej osoby. Túto skutočnosť

potvrdzujú aj orgány polície, ktoré vykonali a vykonávajú v predmetnej veci vyšetrovanie. Opakované
úniky o totožnosti klientov, úniky identifikačných a autorizačných údajov mimo priestoru žalobcov a
žalovaného vyvoláva a vzbudzuje vážne pochybnosti, že jedna z alternatív týchto únikov je nezákonné
konanie tretej osoby priamo v prostredí žalovaného. Žalovaný mal možnosť v súlade s bezpečnostnými
postupmi iných bánk pri ochrane osobných údajov klientov, hesiel a pod. použiť také ochranné,

hlasové, vizuálne a iné prostriedky, nad rámec bežného zabezpečenia, ktoré by v opačnom dôsledku
neumožňovali rôznym kriminálnym živlom vykonávať protizákonnú činnosť, v danom prípade najmä
na škodu žalobcov. Jeden z takýchto neautorizovaných prevodov s následkom škody je predmetom
konania aj pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 7Csp/160/2017. Žalobca 1./ bezodkladne po zistení, žezo spoločných účtov došlo k neautorizovanému prevodu sumy 60.330 eur na iný účet tretej osobe vyzval
telefonicky dňa 21. 04. 2016 žalovaného na vyriešenie vzniknutého problému, pričom žalovaný do času
podaniu tejto žaloby si svoju povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 1 zákona o bankách nesplnil, a preto si

žalobcovia uplatňujú aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne od 22. 04. 2016 do zaplatenia.

2. Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal dňa 02. 05. 2018 pod č. k. 4Csp/24/2018-165 platobný
rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, preto Okresný súd Liptovský Mikuláš
uznesením č. k. 4Csp/24/2018-195 zo dňa 25. 06. 2018 vyššie uvedený platobný rozkaz v zmysle § 267

ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) zrušil.
3. Odpor žalovaný odôvodnil tým, že na základe príslušnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným -
bankou a jej klientmi boli klienti oprávnení používať Internet banking (ďalej len IB), a to zadaním
prístupových údajov pozostávajúcich z jedinečného identifikátora a prístupového hesla na webovom
sídle banky. Bez znalosti súčasne oboch prístupových údajov nie je možné sa prihlásiť do bezpečného
prostredia IB. Zadanie platovej operácie je výlučne možné po prihlásení do bezpečného prostredia IB.

Strany sporu si vzájomne dohodli spôsob vykonania platobného príkazu tak, že vykonanie platobného
príkazu je podmienené použitím identifikátorov a vždy autorizačného kódu. Bez správneho zadania
autorizačného kódu nie je možné potvrdiť zadanie platobného príkazu. Žalobcovia neuviedli vo svojich
podaniach, že došlo k zmene registrovaného telefónneho čísla v bankových systémoch žalovaného,
preto ani z uvedeného nemožno vyvodiť záver, že žalovaný porušil akúkoľvek povinnosť vo vzťahu k

zadávaniu platobných príkazov. Elektronizácia platby sa uskutočňuje na žiadosť používateľa platobnej
služby tak, že sa mu vygeneruje jedinečný kód, ktorý sa mu zasiela priamo na jeho telefónne číslo
a ktoré je povinný zadať do príslušného poľa na webovom sídle. Týmto okamihom je platba riadne
zaznamenaná,zaúčtovaná,t.j.jeautorizovaná.Akterazzvyjadrenížalobcovvyplýva,žepredsamotnou
spornou platbou došlo ku skutočnostiam, ktoré nastali mimo akéhokoľvek objektívneho poznania

žalovaného, t. j. došlo k udalostiam, ktoré sú na základe zmluvného vzťahu medzi žalovanými a
poskytovateľom telekomunikačných služieb, z ich pohľadu považujú za zásadné tieto skutočnosti: 1.
Došlo k zmene technologického nosiča tohto telefónneho čísla (SIM karty) konaním tretej osoby, teda k
takej skutočnosti, ktorá nespochybniteľne mimo akéhokoľvek rozumného uvažovania o zodpovednosti
žalovaného. 2. Zadanie platobnej operácie dohodnutým a korektným spôsobom, t. j. žiadna aktivita,

ktorá bola na účte žalobcu a nevykazovala znaky neautorizovanej operácie. Z pohľadu žalovaného
nedošlo ani k zmene registrovaného telefónneho čísla, ale došlo k zmene technologického nosiča tohto
telefónneho čísla, teda k takej skutočnosti, ktorá je nespochybniteľne mimo akéhokoľvek rozumného
uvažovania zodpovednosti za škodu žalovaného. Ide o takú rozhodnú skutočnosť, ktorá mala významný
vplyv na zadanie platobného príkazu, a najmä za ktorú nesie zodpovednosť osoba odlišná od

osoby žalovaného. Žalobcami nebolo hodnoverným spôsobom preukázané akékoľvek porušenie
povinnosti žalovaného, naviac nepodložili svoje tvrdenia akýmkoľvek dôkazom, hoci je nepochybné
zo samotnej žaloby, že škoda vznikla nie v súvislosti s platobnou operáciou, ale v priamej súvislosti
s porušením povinnosti ochrany prihlasovacích údajov žalovanými ako aj konaním tretej osoby, t. j.
poskytovateľa telekomunikačných služieb žalovaného. Žalobcovia vo svojej žalobe opomenuli vysvetliť,

akým spôsobom sa osobe, ktorá vykonala spornú platovú operáciu, podarilo získať prihlasovacie údaje
do bezpečného prostredia IB, keďže ide o údaje, ktoré sú jedinečné a bolo povinnosťou žalobcov
tieto údaje nesprístupniť tretím osobám. Samotného prihlásenie sa do IB z územia Českej republiky v
žiadnom prípade nevykazuje nevyhnutnú potrebu zvýšenej starostlivosti vo vzťahu k žalobcom, nakoľko
táto skutočnosť sama o sebe nenesie známky rizika (ako napr. prihlásenie z krajín na sankcionovanom

zozname resp. z exotických krajín, ...), keďže množstvo ich klientov sa prihlasuje do svojich IB aj z
územiaČeskejrepubliky.Zvýpisutzv.logovvyplýva,žeosobavystupujúcavmenežalobcovsaprihlásila
do prostredia internetového bankovníctva pod prihlasovacími údajmi žalobcov, zadala platobný príkaz,
v tejto súvislosti bol vygenerovaný autorizovaný kód, ktorý bol zaslaný na registrované telefónne číslo
a tento autorizačný kód bol vpísaný do príslušného poľa platobného príkazu, čím sa platobná operácia

stalaautorizovanou.Žalovanýobjektívnenemoholrozoznaťnezákonnésprávaniesaosôbvystupujúcich
v mene žalobcov. Podľa ich názoru nie je možné aplikovať ust. § 10 ods. 2 zákona, nakoľko ku škode
nedošlo použitím platobného prostriedku, ale v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti tretej
osoby (t. j. poskytovateľa telekomunikačných služieb žalovaného), čo dokonca sám žalobca vo svojej
žalobe uvádza. Podľa ich názoru nedošlo k neautorizovanej platbe, ale ku konaniu, ktoré nezakladá

zodpovednosť za škodu žalovaného, keďže nebolo preukázané žalobcom, že konaním žalovaného
vznikla škoda a v jeho príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Sú presvedčení, že ak vznikla škoda
žalobcom, tak jedine s kauzálnym konaním pracovníka a poskytovateľa mobilných služieb v rozpore s
platnými právnymi predpismi.4. Okresný súd Liptovský Mikuláš (v poradí prvým) rozsudkom č. k. 4Csp/24/2018-287 zo dňa 02. 10.
2018 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 1./, 2./ sumu 60.330 eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne počnúc od 22. 04. 2016 do zaplatenia a
žalobcom 1./, 2./ priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/14/2019-347 zo dňa 30. 09. 2019 rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že súd sa v ďalšom konaní musí vysporiadať

s námietkami žalovaného majúcimi predstavovať liberačný dôvod zbavenia sa jeho zodpovednosti ako
poskytovateľaplatobnýchslužiebzaškoduspôsobenúžalobcom1./,2./,majúczato,žeakškodavznikla
tak kauzálnym konaním poskytovateľa mobilných služieb, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce z § 43 a
nasl. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách tým, že pred zadaním platobného príkazu
došlo k zmene technologického nosiča telefónneho čísla (k zmene SIM karty) konaním tretej osoby, t.
j. dôsledne sa venovať obrane žalovaného a zamerať sa na liberačné dôvody uvedené v § 25 zákona

č. 492/2009 Z. z. o platobných službách.

6. Právny zástupca žalobcov 1./ a 2./ trval na podanej žalobe. Uviedol, že v zmysle § 90 ods. 1
Zákona o platobných službách sú stanovené liberačné dôvody, kedy by sa banka zbavila zodpovednosti,
teda ak by došlo k neautorizovanému prevodu zavinením žalobcov 1./, 2./, čo sa v súdenom prípade

nepreukázalo. Poľský súd ešte predtým, ako bol jeho klient okradnutý uviedol, že banka neurobila
dostatočné opatrenie. Preto nemožno hovoriť o bezpečnom prostredí. Minimálne po tých dvoch
prípadoch v Poľsku mala banka urobiť dostatočné bezpečnostné opatrenie, aby sa takéto prípady
nestali. Oni vedia minimálne o štyroch prípadoch na území Slovenska. Majú informácie o tom, že
napr. G. Z. by takýto prevod takýchto finančných prostriedkov v takejto hodnote bez hlasovej kontroly

neuskutočnila. Žalovaný nemá ani vizuálnu ani žiadnu inú kontrolu. Nakoľko sa jedná o neautorizovaný
prevod, v zmysle § 11 ods. 1 je žalovaný povinný plniť. Ak mal žalovaný vedomosť o tom, že dva prvky v
zmysle § 2 ods. 48 nestačia, mal zabezpečiť tretí na ochranu vkladov svojich klientov. Úrok z omeškania
si uplatňujú podľa zákona o platobných službách do dňa nasledujúceho, kedy žalobca 1./ oznámil a
požiadal o plnenie zo strany banky. Tento si uplatňuje v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka.

Ďalej uviedol, že prvotným vstup kriminálnych živlov bol tým, že zneužili bankový systém, že z IP adresy
z Čiech z emailovej adresy použili autorizačný kód, ktorý mal jeho klient a teda prvotný úkon bol cez IP
českú adresu. Až následne na to bol zaslaný ďalší kód na telefón. Prvotný úkon bol únik údajov ohľadne
autorizačných kódov, nie zmena SIM karty. Aké opatrenia banka urobila, keď došlo k opakovanému
zneužitiu bankového systému aj na Slovensku aj v Čechách ? V podstate sa sami utvrdili v tom, že až po

týchto udalostiach zmenili smernicu tak, že obraty nad 10.000 eur sú preverované. Jeho klient chodí na
výsluchy ako svedok alebo poškodený. Keby kriminálny živel nepoznal heslo klienta tak by výmena SIM
karty bola úplne zbytočná. Dôkazné bremeno spočíva na žalovanom aby preukázal, že ho prípadne jeho
klienti sprístupnili. Napriek tomu mal žalovaný rozhodnutia Poľských súdov, neurobil žiadne opatrenia,
hoci to mal predvídať resp. vedel o tom, aby neboli ohrozené vklady klientov. Žalovaný vedel, že má

problémy s nedostatočne zabezpečeným systémom, neurobil žiadne opatrenia a teraz sa chce zbaviť
zodpovednosti tým, že tvrdí, že za škodu zodpovedá mobilný operátor. Oni tvrdia, že žalovaný má plniť
žalobcom a potom nech si ako náhradu škody uplatní škodu voči mobilnému operátorovi, prípadne,
ak má uzavretú poistnú zmluvu, nech si to uplatní ako poistnú udalosť. V danom prípade došlo k
neautorizovanej platobnej operácii, preto tu o žiadnej liberalizácii nemožno hovoriť.

7. Žalobca 1./ na pojednávaní uviedol, že do internet bankingu sa prihlasoval v práci z počítača, ktorý je
zabezpečený antivírusovým programom Eset tak, že zadal identifikačný kód a heslo. Identifikačný kód a
heslo nikdy nikomu nesprístupnil, dokonca na tento účet nemala prístup ani druhá spolumajiteľka účtu,
čižežalobkyňa2./.OnniejeITtechnik,alepodobnýprípadsastalp.Š.,p.Y.zoŽiliny,p.Z.zMichaloviec.

Jeho na p. Š. upozornil vyšetrovateľ, ktorý uviedol, že podobné konanie sa vedie na vyšetrovačke v
Nitre. Na p. Š. sa nakontaktoval, ktorá mu sprostredkovala informácie o ďalších poškodených. Nie je
pravdivé tvrdenie svedkyne Y. G., že sa mal dostaviť do Košíc za účelom výmeny SIM karty. On má
mobilný telefón Slovak Telecom, p. Š. mala u iného mobilného operátora. Vie, že v prípade p. Š. sa
podarilo nejaké peniaze zaistiť. Bol použitý ten istý spôsob, čiže peniaze boli prevedené zo sporiaceho

účtu na bežný účet a odtiaľ na účet p. Z.. To je bezdomovec, ktorý už zomrel. Následne tieto peniaze
mu boli postupne vyberané neidentifikovanými subjektmi, pretože mali na sebe motorkársku prilbu, čo
mu povedal vyšetrovateľ. Hneď ako zistil, že na účte nemá finančné prostriedky, uvedenú skutočnosť
oznámil banke. Sám vyšetrovateľ mu oznámil, že banka nijako skoro nereagovala. Všetky opatreniazo strany banky berie ako nedostatočné. Tieto štyri prípady spadajú do obdobia približne pol roka od
apríla do októbra. Ten deň ako boli peniaze odúčtované z banky, ešte večer o siedmej všetko fungovalo.
Keď sa zobudil v noci, už mu nefungoval ani gmail, ani telefón. Pokiaľ on vie, šéfom bandy je nejaký

lekár, ktorý je gamblér, vie ako sa dostať do počítača k takýmto údajom. On mal podozrenie, že to bude
niekto z banky, teraz už také podozrenie nemá. On si heslo pamätá, identifikačný kód má napísaný, ale
je uložený ne bezpečnom mieste. V hesle mal veľké, malé písmená aj číslice. Na gmail a do internet
bankingu mal rozdielne heslá. Pokiaľ sa týka prípadu v Rimavskej Sobote, tam mali telefóny obidvaja
manželia, zlodej získal neoprávnený prístup len k jednému z mobilov, takže transakcie chodili na ten

druhý mobil a na základe toho manželia zistili, že im miznú peniaze z účtu. Pokiaľ sa týka poškodenej
p. Š. z Nitry, tak táto spomínala, že len v TV JOJ videla autorizačné kódy a jeden z nich bol aj jej kód.

8. Žalobkyňa 2./ na pojednávaní uviedla, že spolu so žalobcom 1./ mali jeden podnikateľský zámer,
a to výstavbu subjektu za účelom poskytovania poradensko-psychologických služieb. Ona mala na
starosti finančnú stránku a financovanie mal na starosti žalobca 1./. Ona si na 99,90 % prístupové údaje

nezmenila.Nepamätási,žebysaniekedyprihlasovalacezinternetbanking,prístupnaúčetnevyužívala.
Na jej mobilný telefón nikdy žiadny výpis neprišiel. Výpisy chodili na email, ale nikdy ich neotvorila.
Prihlasovacie údaje má v byte, z ktorého sa odsťahovala pred deviatimi rokmi, ale vtedy si aj zmenila
telefónne číslo.

9. Poverený zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného. Uviedol, že pre prístup k účtu sa vyžaduje dvojfázové úkony a ani pri jednom
nedošlo k pochybeniu zo strany banky. Ak došlo k pochybeniu, tak na strane poskytovateľa mobilných
služieb v kombinácií s únikom prístupových údajov žalobcov 1./ a 2./. Pre vznik zodpovednosti za škodu
sa vyžaduje protiprávne konanie, škoda a príčinná súvislosť s protiprávnym konaním a vznikom škody.

V danom prípade aj I. ako aj bankový ombudsman potvrdili, že na strane banky nedošlo k žiadnemu
pochybeniu. Na základe týchto problémov žalovaný prijal opatrenia a prevody nad 10.000 eur denne sú
prešetrované. Tieto opatrenia boli prijaté ex post. Existuje oddelenie, ktoré takéto podozrivé transakcie
sleduje. Nevie, či tomu bolo aj v tomto prípade. Oni sa ohradzujú voči tvrdeniam žalobcu 1./, že s orgánmi
činnými v trestnom konaní spolupracovali. Nakoľko sa jedná o technické údaje, ktoré sa nachádzajú

v Poľsku, tak to trvá určitý čas. Klienti disponujú prístupovými heslami, o ktorých banka nemá žiadnu
vedomosť. V zmysle zákona o bankách zabezpečili prístup v kombinácii dvoch prvkov, preto nedošlo
k porušeniu zákona. Pokiaľ sa týka IP adresy, tak je bežné, že klienti uskutočňujú platobné operácie
aj z Čiech, čo nie je krajina, ktorá je na sankčnom alebo treťom zozname. Každá banka preveruje
neobvyklé transakcie a táto transakcia nebola neobvyklá. Oni prijali smernicu, kde každý obrat nad

10.000 eur sa preveruje a tvrdí, že majú najprísnejšie podmienky. Prijatie smernice nebolo v príčinnej
alebo časovej súvislosti na tieto udalosti. Platobná služba nastáva až zaslaním SMS kódu, ktorý poslali
oni na registrované telefónne číslo klienta. K zmene SIM karty došlo pri mobilnom operátorovi tým,
že bol predložený falošný občiansky preukaz. Nemajú informácie o tom, že by došlo k zverejneniu
autorizačných kódov, ale tento nestačí na prihlásenie do internet bankingu, nakoľko tam je potrebné

heslo. Heslom banka nedisponuje. Oni tvrdia, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním tretej
osoby. Najdôležitejším bodom bola práve výmena SIM karty, na základe ktorého škoda vznikla. Všetky
banky mali v tom čase dvojprvkový systém zabezpečenia, čo vyplýva aj zo smernice.

10. Okrem výsluchu strán sporu súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listín

založených v spise, a to so Zmluvou o vedení bankových bežných a sporiacich účtov uzavretou medzi
stranami sporu HMP070890856 (č. l. 13 spisu), s potvrdením o zriadení účtu S. B. (č. l. 14 spisu),
s potvrdením o zriadení účtu W. Č.. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX (č. l. 15 spisu), s Obchodnými
podmienkami zriaďovania, vedenia bežných a sporiacich účtov pre podnikateľov W. (č. l. 16 a nasl.
spisu), s dohodou o zmene Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - výmena SIM zo dňa 06. 04. 2016

(č. l. 48 spisu), s potvrdením o uskutočnení prevodu sumy 60.330 eur zo dňa 21. 04. 2016 (č. l. 52 spisu),
s emailovou komunikáciou medzi stranami sporu zo dňa 27. 04. 2016 a nasl. (č. l. 59 a nasl. spisu),
s reklamáciou a žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov žalobcu 1./ adresovanej žalovanému zo
dňa 28. 04. 2016 (č. l. 62 spisu), so zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 21. 04. 2016 (č. l. 73 spisu),
s výpisom z účtu O. Z. (č. 80 a nasl. spisu), s fotokópiou vyšetrovacieho spisu ORPZ odbor kriminálnej

polície Nitra ČVS: ORP-972/2-Vys-NR-2016 poškodenej L. Š., s oznámením Okresného súdu Nitra vo
veci žalobkyne R.. L. Š., B.., 18Csp/70/2018 (č. l. 215 spisu), so stanoviskami bankového ombudsmana
a I. Z. M., s rozsudkom Okresného súdu Varšava zo dňa 05. 12. 2016 I C 229/15 a Okresného súdu
Lodz I C 1206/14.11. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v
konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že
žalobcovia 1./ a 2./ mali u žalovaného zriadené a vedené účty S. B. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX a W.
XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 06. 04. 2016 z účtu žalobcov č. M. bola suma 60.330 eur prevedená
na účet žalobcov 1./, 2./ č. M. a následne dňa 06. 04. 2016 bola uvedená suma prevedená na účet W.

M. majiteľa O. Z.. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že prevod sumy 60.330 eur nebol autorizovaný,
teda k prevodu uvedených finančných prostriedkov došlo bez súhlasu a bez vedomia majiteľov účtov - a
to žalobcov 1./ a 2./ a to tým spôsobom, že po prihlásení sa do prostredia banky prostredníctvom internet
bankingu po zadaní autorizačného kódu a prístupového hesla k potvrdeniu uvedenej transakcie došlo
na SIM kartu mobilného telefónu tretej osoby, keď medzi stranami sporu nebolo sporné, že táto tretia
osobauskutočnilaneoprávnenúvýmenuSIMkartymobilnéhotelefónužalobcu1./.Žalobca1./pozistení,

že došlo k neautorizovanému prevodu uvedenú skutočnosť dňa 21. 04. 2016 oznámil žalovanému a
následne dňa 21. 04. 2016 podal trestné oznámenie na OR PZ Liptovský Mikuláš, odbor kriminálnej
polície; oddelenie vyšetrovania, na ktorom sa vedie vec pod ČVS: OR-175/2-VYS-LM-2016. Rovnako
mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že obdobný modus operandi ako v prípade
žalobcov, bol v Poľskej republike evidovaný minimálne v dvoch prípade. Na území Slovenskej republiky

okrem prípadov žalobcov 1./, 2./ sa vedú ďalšie tri súdne spory, a to na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
7Csp/160/2017 (č. l. 373 spisu), na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18Csp/70/2018 a na Okresnom
súde Trebišov pod sp. zn. 14C/764/2018 (č. l. 367 spisu), ktoré konania doposiaľ nie sú právoplatne
skončené.

13. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 12. 01. 2018 (ďalej len ZoPS) platobnou operáciou sa rozumie vklad
finančných prostriedkov, výber finančných prostriedkov alebo prevod finančných prostriedkov na pokyn
platiteľa alebo príjemcu alebo prostredníctvom príjemcu poskytovateľovi platobných služieb vykonávaný
v rámci platobných služieb podľa odseku 1 písm. a) až f).

14. Podľa § 2 ods. 19 ZoPS platobným prostriedkom sa na účely tohto zákona rozumie
personalizované zariadenie alebo súbor postupov dohodnutý medzi používateľom platobných služieb a
poskytovateľom platobných služieb, ktoré používa používateľ platobných služieb na účely predkladania
platobného príkazu, najmä platobná karta, internet banking alebo iné platobné aplikácie elektronického

bankovníctva.

15. Podľa § 8 ods. 1 ZoPS ak platiteľ udelil súhlas na vykonanie platobnej operácie, platobná operácia
sa považuje za autorizovanú. Platiteľ môže autorizovať platobnú operáciu pred jej vykonaním alebo, ak
sa na tom platiteľ a jeho poskytovateľ platobných služieb dohodnú, po vykonaní platobnej operácie.

16. Podľa § 10 ods. 1 ZoPS poskytovateľ platobných služieb je povinný preukázať, že platobná operácia
bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická
porucha alebo iný nedostatok, ak používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú operáciu
autorizoval, alebo tvrdí, že platobná operácia bola vykonaná nesprávne.

17. Podľa § 11 ods. 1 ZoPS poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný okamžite vrátiť
platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej operácie, ak tento zákon neustanovuje inak, a ak je to
možné, docieliť stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná
operácia vôbec nevykonala; tým nie je dotknuté ustanovenie § 9. Týmto ustanovením nie je dotknutá

zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa za preskúmanie a preukázanie autentifikácie
platobnej operácie podľa § 10 a za rozhodnutie o oprávnenosti reklamácie podľa § 89 ods. 6.

18. Podľa § 25 ZoPS za porušenie povinnosti pri poskytovaní platobných služieb podľa tohto zákona
nie je zodpovedný poskytovateľ platobných služieb, ktorý preukáže, že porušenie povinností bolo

spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť 19) alebo postupom podľa osobitného predpisu. 20)

19.Podľa§92ods.12ZoPSnazáväzkovéprávnevzťahyvzniknuténazákladetohtozákonasavzťahujú
všeobecné predpisy o obchodných záväzkových vzťahoch, 82) ak tento zákon neustanovuje inak.20. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno

rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

21. Vzťah žalobcov 1./, 2./ a žalovaného bol založený zmluvou o bežnom účte, ktorá je upravená
v § 708 až 715 Obchodného zákonníka a ktorá má v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného

zákonníka povahu tzv. absolútneho obchodu. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka potom
platí, že kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú
druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi
zodpovednosť. Žalovaný je pobočkou zahraničnej banky a je oprávnený vykonávať bankové činnosti
v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a platobné služby v zmysle zákona č. 492/2009 Z.
z. o platobných službách, a zároveň zodpovedá za porušenie povinností pri poskytovaní platobných

služieb s výnimkou, ak preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi
zodpovednosť alebo postupom podľa osobitného predpisu. Základnou povinnosťou banky zo zmluvy o
bežnom účte je predovšetkým jej povinnosť riadne opatrovať klientove finančné prostriedky, pretože asi
najpodstatnejším motívom zakladania bežných účtov je predpoklad klienta, že jeho finančné prostriedky
budú v banke lepšie chránené, ako keby ich mal mať uložené niekde inde (pozri rozsudok NS ČR sp. zn.

29 Cdo 2700/2000 zo dňa 25. 02. 2004). Ak si banka túto povinnosť ochraňovať peniaze klienta nesplní
a umožní cudzej osobe prístup k účtu klienta, poruší zmluvu o bežnom účte, čo zakladá nárok klienta
domáhať sa voči banke náhrady škody.

22. V spore bolo preukázané, že z účtu žalobcov 1./, 2./ vedeného u žalovaného došlo k

neautorizovanému prevodu sumy 60.330 eur na účet tretej osoby bez vedomia a súhlasu
žalobcov. V konaní nebolo ani tvrdené, že by si žalobcovia 1./, 2./ porušili svoje zmluvné
povinnosti, naopak títo vykonali všetky primerané úkony na zabezpečenie ochrany vlastných
personalizovaných bezpečnostných prvkov, tieto nijakým spôsobom nesprístupnili tretej (cudzej) osobe.
K neautorizovanému vykonaniu platobnej operácie nedošlo v dôsledku podvodného konania žalobcov,

prípadne úmyselným opomenutím, konaním s hrubou nedbanlivosťou alebo nesplnením jednej alebo
viacerých povinností uvedených v § 26. V spore ostalo sporné len to, či sú tu dané liberačné dôvody
uvedené v § 25 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách.

23. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu sú stanovené v ustanovení § 374 Obchodného

zákonníka. Z dikcie § 374 ods. 1 vyplýva, že k tomu, aby išlo o okolnosť vylučujúcu zodpovednosť za
škodu, musia byť splnené všetky tu formulované predpoklady kumulatívne:
a) prekážku, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splneniu jej povinnosti, pričom
b) nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila
alebo prekonala,

c) ak existenciu tento prekážky možno rozumne predpokladať v dobe vzniku záväzku.
Za nepredvídateľnú škodu je treba považovať takú škodu, ktorej vznik nemohla povinná strana predvídať
s prihliadnutím k všetkým skutočnostiam, ktoré poznala alebo by mala pri obvyklej starostlivosti poznať
v dobe vzniku záväzkového vzťahu a právom sa preto domnievala, že z porušenia povinnosti, ktorej sa
dopustila, takáto škoda vzniknúť nemôže (rozsudok NS ČR sp. zn,. 29Cdo/2001/1999 z 02. 02. 2000).

Rozumným predpokladom, s ktorým by mala počítať každá opatrná banka už pri uzavretí zmluvy o
bežnom účte je, že peňažné prostriedky, ktoré sú jej (alebo budú) majiteľom bežného účtu na základe
tejto zmluvy zverené, môžu byť predmetom cieleného bankového podvodu (pozri rozsudok NS ČR
29 Cdo 2700/2000 zo dňa 25. 02. 2004). V spore bolo preukázané, že k obdobným neautorizovaným
prevodom finančných prostriedkov došlo minimálne v dvoch prípadoch na území Poľskej republiky, preto

súd dospel k záveru, že žalovaný ako banka mal a mohol túto škodu predvídať a preto v súdenom
prípade nemohli byť súčasne splnené vyššie uvedené podmienky pre zbavenie sa zodpovednosti za
škodu. Banka, ako špecializovaný obchodník, musí niesť kvalifikovanú zodpovednosť za úroveň a
kvalitu bankových služieb. Túto profesionálnu zodpovednosť nie je možné presúvať na klienta (majiteľa
bežného účtu), ktorý má právo očakávať, že banka uskutoční jeho menom platby ním určeným osobám

(§ 709 ods. 1 Obchodného zákonníka) tak, aby platba bola riadne a včas vykonaná (rozsudok NS ČR
29 Odo 690/2001 zo dňa 08. 01. 2003).24. Pretože neboli súčasne splnené vyššie uvedené predpoklady pre liberáciu žalovaného uvedené v
§ 374 Obchodného zákonníka, jeho zodpovednosť voči žalobcom 1./, 2./ je daná, tejto sa nezbavil.
Autentifikácia pri vykonaní predmetnej platobnej služby prostredníctvom internet bankingu na základe

použitia len dvoch prvkov sa jednoznačne preukázala ako nedostatočná. Banka mala vzhľadom k svojim
odborným znalostiam profesionála podozrivý obchod pozastaviť a kontrolou u majiteľa účtu zistiť, či
takýto príkaz urobil, autorizoval a autentifikoval. Žalobcovia 1./, 2./ uniesli dôkazné bremeno, preukázali
vznik škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, pričom bol naplnený aj
predpoklad predvídateľnosti vzniku škody a neexistencia okolnosti vylučujúcej zodpovednosť. Banke

bolo nebezpečenstvo útoku tretích osôb na peniaze jej klientov známe a riziko je danému druhu
podnikania vlastné. Žalovaný napriek tomu, že k obdobnému konaniu došlo minimálne v dvoch
prípadoch na území Poľskej republiky, neprijal dostatočné opatrenia na ochranu vkladov svojich klientov.
Na území Slovenskej republiky, okrem prípadu žalobcov 1./ a 2./, žalovaný eviduje minimálne ďalšie tri
prípady, pri ktorých došlo k neautorizovanému prevodu finančných prostriedkov obdobným spôsobom
ako v prípade žalobcov. O nedostatočnom zabezpečení svedčí aj samotný fakt, že žalovaný následne

sám prijal opatrenia a v súčasnej dobe prešetruje bankové prevody nad 10.000 eur.

25. Súd dáva do pozornosti, že samotná výmena SIM karty (technologického nosiča telefónneho
čísla) treťou osobou sama o sebe nemala za následok neautorizovaný prevod finančných prostriedkov
žalobcov. Bola len jedným z krokov potrebným na cielený bankový podvod. Je vysoko pravdepodobné,

že informácie o výške vložených finančných prostriedkov na účet žalobcov museli pochádzať práve z
prostredia banky. Preto súd žalobe žalobcov vyhovel v plnom rozsahu.

26. Zároveň súd priznal žalobcom uplatnené úroky z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa
nasledujúceho, kedy žalobca 1./ vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy t. j. od 22. 04. 2016 do

zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania zodpovedá vyššie citovanému ust. § 98 ods. 12 zákona č.
492/2009 Z. z., t. j. v súlade s predpismi obchodného práva.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal
žalobcom 1./, 2./, ktorí mali plný úspech vo veci, náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady

trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.