Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 1, 2020

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1P/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6320200204
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2020:6320200204.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o

maloletého W. K., narodený X. T. XXXX, bytom ako matka, v zastúpení opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny H., dieťa matky Bc. Y. H., narodenej XX. Z. XXXX, bytom H., D. XXX/XX, právne
zastúpenej JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, so sídlom H., D. XX a otca W. K., narodeného X.. I.
XXXX, bytom Q. H., I., C. XXXX/XXX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému,
takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý W. K., nar. XX.XX.XXXX sa s účinnosťou od 01.02.2020
z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Otec sa súčinnosťou od 01.02.2020 zaväzuje prispievať na výživu maloletého W.
K., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 195 Eur mesačne, a to vždy do 15-teho
dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.

III. Dlh na výživnom za obdobie od do 01.02.2020 do 01.07.2020 vo výške 475
Eur sa otec zaväzuje zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

IV. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

V. Súd styk otca s maloletým u p r a v u j e takto:

Otec je o p r á v n e n ý s maloletým sa stýkať každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele
do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 14.30 hod. do 19.00 hod.

Otec maloletého prevezme v určenom čase pred bydliskom matky a po zrealizovanom styku v určenom
čase maloletého odovzdá na tom istom mieste.

Matka je p o v i n n á maloletého na styk s otcom pripraviť a otcovi umožniť styk s maloletým.

VI. Súd právoplatnosťou tohto rozsudku r u š í neodkladné opatrenie vydané Okresným súdom Brezno
č.k. 8P/66/2020- zo dňa 14.04.2020.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Matka maloletého návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. januára 2020 žiadala, aby súd zveril
maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu výživným v sume 250
Eur mesačne a styk otca s maloletým neupravoval. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý je narodený

mimo manželstva, s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý sa nachádza v jej
opatere. Matka maloletého je zamestnaná na HPP s netto mesačným príjmom 550 Eur. Otec maloletého
pracoval vo Švajčiarsku s netto mesačným príjmom 4.000 Eur. Výdavky na maloletého vyčíslila na sumu
350 Eur mesačne.

2. Otec maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom na zverenie
maloletého do starostlivosti matky súhlasí. Nesúhlasí však s výškou výživného, navrhuje platiť sumu
100 Eur, ktorú považuje za primeranú. Podrobne rozpísal svoje mesačné výdavky. Styk s maloletým
nežiadal upraviť.

3. Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol maloletého zveriť do osobnej

starostlivosti matky a otca zaviazať prispievaním výživného podľa jeho možností a schopností. Uviedol,
že matka s maloletým žijú v prenajatom byte. Maloletý má vytvorený priestor na odpočinok, stravovanie
a pokojný spánok. Kolízny opatrovník na záver uviedol, že v starostlivosti matky o maloletého neboli
zistené nedostatky.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17. júna 2020 a na deň 1. júla 2020, vec prejednal v
prítomnosti rodičov maloletého a kolízneho opatrovníka. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov
konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a vykonaným
dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

5. Matka na pojednávaní uviedla, že na návrhu trvá, výživné navrhuje vo výške 400 Eur mesačne a
tiež žiada upraviť styk otca s maloletým. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je zamestnaná ako odborný
radca s netto mesačným príjmom 773 Eur. Iný zdroj príjmu nemá. Býva s maloletým v prenajatom byte,
pričom mesačne platí nájomné vo výške 200 Eur. Maloletý W. chodí do predškolského zariadenia a
matka mu mesačne hradí stravu v škôlke 23 Eur a poplatok ZRPŠ 15 Eur. Náklady na stravu maloletého

vyčíslilanasumu150Eurmesačne.Nákladynaošatenieahygienumaloletéhovyčíslilanasumu100Eur
mesačne. Maloletému hradí životné poistenie vo výške 30,90 Eur mesačne. Výdavky na voľnočasové
aktivity maloletého odhaduje na sumu 100 Eur mesačne, v čom sú výlety, návštevy plavárne, kina atď.
Iné výdavky s maloletým nemá. Od februára 2020 do dňa pojednávania otec uhradil na výživnom sumu
500 Eur. Dlžné výživné navrhuje, aby otec zaplatil do jedného mesiaca.

6. Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti
matky. Nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného, podľa jeho názoru adekvátnou výškou výživného je
suma 100 Eur mesačne. So stykom ako ho matka navrhla súhlasí. Býva v rodinnom dome so svojimi
rodičmi. Tento rodinný dom vlastnia jeho rodičia. On zároveň stavia ďalší rodinný dom, ktorý ešte nie

je skolaudovaný a preto v ňom nebýva. Na tento dom mesačne spláca hypotekárny úver vo výške
333,25Eur.Od18.12.2019jenezamestnaný, pričomdovtedypracovalvoŠvajčiarskusnettomesačným
príjmom 5000 Frankov. Dostal výpoveď, nakoľko zamestnávateľ znižoval stavy zamestnancov. Okrem
splátky hypotekárneho úveru mesačne platí aj sumu 128 Eur ako poistku budovy, ktorá je objektom
hypotekárneho úveru. Ďalej spláca úver vo výške 207 Eur mesačne. Tento úver spláca z dôvodu

dodatočných nákladov na dostavbu rodinného domu. Rodičom platí 100 Eur mesačne za bývanie. Spolu
s ním pri rodičoch býva aj jeho družka a maloletá Y., ktorej je otcom a narodila sa XX. I. XXXX.. Výdavky
na maloletú odhaduje na sumu 100 Eur mesačne. Matka maloletej poberá dávku v materskej vo výške
600 Eur mesačne. Otec maloletého žije z úspor, ktoré sa mu však minuli a na brigádach si mesačne
zarobí 500 Eur. Na otázku, prečo pri sociálnom zisťovaní uviedol, že on dal výpoveď vo Švajčiarsku a

on ukončil pracovný pomer, keď dnes na pojednávaní tvrdí, že dostal výpoveď, tak otec maloletého
uviedol, že pravdou je to čo tvrdí na pojednávaní - zamestnávateľ mu dal výpoveď. Potom čo skončil
pracovný pomer vo Švajčiarsku tak si intenzívne hľadal prácu v zahraničí ako aj na Slovensku. Pokiaľ
dlžné výživné neprekročí sumu 500 Eur tak ho dokáže uhradiť v lehote do 10 dní.

7. Matka maloletého je zamestnaná na HPP s netto mesačným príjmom 773 Eur a poberá prídavok na
maloletého vo výške 24,95 Eur mesačne.8. Otec maloletého si na brigádach zarobí sumu 500 Eur mesačne, hľadá si prácu na HPP a predtým
pracoval vo Švajčiarsku s netto mesačným príjmom 5.000 Frankov.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

10. Podľa § 24 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak
budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

11. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 25 ods.1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorýz rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

15.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

23. Podľa 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletý pochádza z mimomanželského
vzťahu. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu
maloletého. Súd preto návrh matky považoval za dôvodný. Pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej

starostlivosti na strane rodičov súd berie do úvahy, ktorý z rodičov má na výchovu detí vytvorené lepšie
podmienky a na strane detí ich vek, zdravotný stav, pohlavie, vzťah k rodičom. Keďže maloletý žije v
domácnosti matky, matka o neho zabezpečuje riadne starostlivosť, čo vyplynulo zo správy zo sociálneho
zisťovania, otec so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil a kolízny opatrovník sa
pripojil k dohode rodičov v tejto časti, súd rozhodol tak, že maloletého W. zveril do osobnej starostlivosti

matky počnúc dňom 1. februára 2020 t.j. dňom kedy tak matka navrhovala.

25. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého W. a
z možnosti, schopností a majetkových pomerov otca. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov,

pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a
majetkovým pomerom. Matka dieťaťa žiadala na maloletého W. výživné vo výške 400 Eur mesačne. Súd
akceptovalvýdavkymatkynamaloletéhoW. mesačne100Eurnájomné(matkaplatínájomnémesačne
200 Eur pričom v byte bývajú dve osoby, teda na jednu osobu je nájomné 100 Eur), strava v škôlke 23
Eur mesačne, poplatok škôlke 15 Eur mesačne, strava 100 Eur mesačne (súd neakceptoval matkou

uvádzanú sumu 150 Eur, nakoľko matka túto výšku žiadnou listinou nepreukázala napriek poučeniu na
čl. 69 a teda súd má zato, že reálnou výškou stravy maloletého sú 2/3 matkou udanej sumy), náklady
na ošatenie a hygienu 66 Eur mesačne (súd neakceptoval matkou uvádzanú sumu 100 Eur, nakoľko
matka túto výšku žiadnou listinou nepreukázala napriek poučeniu na čl. 69 a teda súd má zato, žereálnou výškou týchto nákladov sú 2/3 matkou udanej sumy), voľnočasové aktivity 66 Eur mesačne (súd
neakceptoval matkou uvádzanú sumu 100 Eur, nakoľko matka túto výšku žiadnou listinou nepreukázala
napriek poučeniu na čl. 69 a teda súd má zato, že reálnou výškou týchto výdavkov matky sú 2/3 matkou

udanej sumy), a životné sporenie vo výške 31 Eur mesačne, čo je celkovo mesačne výdavky matky na
maloletého vo výške 401 Eur. Z tejto sumy sa odpočíta suma 24,95 Eur titulom štátnej dávky prídavku
na deti a teda náklady matky na maloletého sú v celkovej výške 376 Eur mesačne. Súd má zato, že
takto stanovené náklady sú primerané veku maloletého, regiónu v ktorom maloletý žije, ale aj primerané
rozvoju jeho osobnosti. Takisto táto sumy zodpovedá matkou udanej sume nákladov na maloletého v

jej návrhu na čl. 1. Z takto približne určených výdavkov matky na maloletého súd v zmysle § 62 ods.
2 veta druhá zákona o rodine stanovil výživné na maloletého W. vo výške 195 Eur, ako čosi viac ako
polovica nákladov matky na maloletého. Súd vychádzal z príjmu otca vo výške 500 Eur netto mesačne,
(ale musel zohľadňovať aj skutočnosť, že otec nedokázal v priebehu celého konania vysvetliť dôvod
ukončenia pracovného pomeru v cudzine, kde zarábal na slovenské pomery nadštandardnú sumu) a z
návrhu otca, ktorý požadoval, aby na maloletého platil výživné vo výške 100 Eur mesačne. Súd stanovil

výživné vo výške 195 Eur ako o čosi viac ako polovica nákladov matky na maloletého (a o necelých 100
Eur viac ako uvádzal otec pri inej svoje vyživovacej povinnosti k maloletej Y. najmä s prihliadnutím že v
prevažnej miere matka sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, a nemožno od nej spravodlivo
požadovať, aby zo svojho príjmu finančne zabezpečovala výživu dieťaťa v rovnakej miere ako otec.
Súd preto pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na túto skutočnosť. Súd má za to, že výška takto

určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko. Dieťa má pritom v zmysle
Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho názoru, že
takáto výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého. Súd zároveň prihliadol na
nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom
na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.

26. Súd dlh otca na výživnom pre maloletého W. za obdobie od 1. februára 2020 do 1. júla 2020 ustálil
na výške 475 Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko takúto lehotu matka maloletého žiadala. Za mesiace február
2020 až 1. júl 2020 vrátane mal otec uhradiť na výživnom sumu 5 x 195 Eur čo je spolu 975 Eur. Nakoľko

v uvedenom období na výživnom uhradil sumu 5 x 100 Eur teda dokopy 500 Eur, tak celkom dlžné
výživné za toto obdobie je 475 Eur.

27. Súd teda v prevyšujúcej časti návrh matky na platenie vyššieho výživného otcom maloletého
zamietol.

28. Vo veci úpravy styku otca s maloletým súd upravil styk otca s maloletým v tých časoch kedy sa
rodičia dohodli. To znamená, že otec sa bude stretávať s maloletým každý párny týždeň - víkend od
piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 14.30 hod. do 19.00
hod. Takáto úprava styku otca s maloletým napomôže zachovaniu doterajších vzťahov otca s maloletým.

Bude na rodičoch, aby si svoje osobné, pracovné a iné povinnosti prispôsobili tak, aby sa doterajšie ich
vzťahy s maloletým prehĺbili a tiež aby maloletému bol zachovaný potrebný kontakt s otcom.

29. Okresný súd Brezno uznesením č.k. 8P/66/2020-13 zo dňa 14. apríla 2020 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým otcovi maloletého upravil styk s maloletým. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

23. mája 2020 a vykonateľné je od 14. apríla 2020.

30. Nakoľko súd rozhodol o návrhu matky v tomto konaní aj o styku otca s maloletým, právoplatnosťou
tohto rozhodnutia sa ruší neodkladné opatrenie tunajšieho súdu sp.zn. 8P/66/2020-13 zo dňa 14. apríla
2020, ktorým bol otcovi upravený styk s maloletým.

31. O trovách konania súd rozhodol § 52 CMP podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný

súd Brezno.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.