Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 11, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920200177
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6920200177.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v
spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova č. 3479/3A,
841 05 Bratislava, proti žalovanému U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. W. XXX, XXX XX A. W., o
zaplatenie 550,16 € s príslušenstvom, o zaplatenie 180,- € poplatkov za upomienky a 100,- € poplatku
za spracovanie úveru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
14Csp/4/2020-68 zo 04.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v závislom III.
výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
zostatku úverovej istiny vo výške 550,16 €, zmluvnej pokuty vo výške 10 % ročne zo sumy 550,16 €
od 29.01.2017 do zaplatenia, poplatkov za upomienky spolu vo výške 180,- €, poplatku za expresné
spracovanie úveru vo výške 100,- € a zmluvného úroku vo výške 32,22 % ročne zo sumy 1 000,-

€ od 23.03.2016 do 05.05.2016, zo sumy 887,54 € od 06.05.2016 do 19.05.2016, zo sumy 775,08 €
od 20.05.2016 do 29.07.2016, zo sumy 662,62 € od 30.07.2016 do 25.08.2016, zo sumy 550,16 € od
26.08.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 550,16 € od 29.01.2017
do zaplatenia tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10 %
ročne zo sumy 550,16 € od 29.01.2017 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
1.1 Svoje nároky žalobca odvodzoval od zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 23.03.2016,

na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1 000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
spolu s úrokom vo výške 249,60 € a poplatkom za expresné vybavenie úveru v sume 100,- € v 12
mesačných splátkach splatných vždy ku dňu 23. v mesiaci, pričom prvé štyri splátky (prvá 23.04.2016)
boli dohodnuté vo výške po 1,- € mesačne a piata až dvanásta splátka vo výške po 168,20 € mesačne.
Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, úver riadne a včas
nesplácal napriek 6 upomienkam a výzvam na zaplatenie dlžnej sumy, z tohto dôvodu žalobca v súlade
s dohodnutými podmienkami v zmluve a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru zosplatnil úver

ku dňu 28.01.2017 potom, čo žalovaný neuhradil časť siedmej splátky splatnej 23.10.2016 a neuhradil
splátky osem, deväť a desať splatné 23.11.2016, 23.12.2016 a 23.01.2017. Žalovaným zaplatenú sumu
449,84 € započítal žalobca na úhradu istiny (4x po 1,- € splátky č. 1, 2, 3 a 4 + 5 a 6 splátka 2x 168,20
€ a na 7 splátku bola započítaná suma 109,44 € a zostalo neuhradených 58,76 €). Súd prvej inštancieuzavrel, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa
vzťahujú ustanovenia § 52 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“),
ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov. Žalobca pri zosplatnení úveru postupoval v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 OZ a tvrdenie
žalobcu o tom, že došlo ku zosplatneniu úveru nebolo sporné. Súd prvej inštancie v súlade s § 54a OZ
skúmal, či žalobca uplatnil svoj nárok na súde žalobou doručenou Okresnému súdu Rimavská Sobota
dňa 20. januára 2020 včas. Vyhodnotil, že žalobca zmeškal premlčaciu dobu ustanovenú v § 101 OZ
a uplatnený nárok podľa § 100 ods. 1 v spojení s § 54a OZ mu nie je možné priznať. S odkazom na

rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v skutkovo a právne totožných veciach riešiacich plynutie
premlčacej doby podľa § 103 OZ z dôvodu, že bolo plnenie dohodnuté v splátkach a prijal záver, že
začiatok plynutia premlčacej doby nie je viazaný na okamih využitia práva podľa § 565 OZ žalobcom,
ale je viazaný na okamih splatnosti tej splátky, ktorá je dôvodom na využitie práva na zosplatnenie úveru
veriteľom. Premlčacia doba pre uplatnenie nárokov na súde začala žalobcovi plynúť od zročnosti tej
splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok. Za túto splátku je potrebné považovať siedmu splátku

splatnú 23.10.2016, ktorá nebola žalovaným uhradená v plnej výške. Trojročná premlčacia doba začala
žalobcovi plynúť 23.10.2016 a uplynula 23.10.2019. Žaloba bola na súd doručená až 20.01.2020 po
uplynutípremlčacejdoby,ztohtodôvodusúdprvejinštanciežalobuvčastitýkajúcejsaistiny,expresného
poplatku, úroku z úveru a úroku z omeškania podľa § 54a OZ zamietol.
1.2 Nárok na zmluvnú pokutu považoval súd prvej inštancie za dôvodný, keď bolo preukázané, že

žalovanýskutočnedlhuježalobcovi550,16€kudňupredčasnéhozosplatneniaúveru28.01.2017.Nárok
nazmluvnúpokutuvznikolžalobcovipodľanázorusúduprvejinštancieaž28.01.2017apodľaR28/1984
začala trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty plynúť žalobcovi
až odo dňa vzniku tohto nároku 29.01.2017. Tento nárok bol žalobcom uplatnený v trojročnej premlčacej
dobe a vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, preto v tejto časti bolo žalobe

vyhovené.
1.3 Žalobca nepreukázal, že žalovanému doručil alebo sa aspoň pokúsil doručiť šesť upomienok, za
ktoré si účtoval poplatky vo výške 30,- €. Vznik nároku ani jeho výšku žalobca nepreukázal, z tohto
dôvodu bola žaloba v tejto časti zamietnutá.
1.4 Žalovanému by podľa výsledku súdneho konania vznikol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %. Žalovaný
si v konaní žiadne trovy neuplatnil ani mu zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, z tohto dôvodu žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi súd prvej inštancie nepriznal.

2.RozsudoksúduprvejinštancievII.výroku,ktorýmbolažalobavprevyšujúcejčastizamietnutánapadol

odvolaním žalobca s odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku
vytýkajúc okresnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Poukázal na uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere z 23.03.2016, s ktorej obsahom žalovaný
súhlasil a svoj súhlas potvrdil jej podpisom. Žalovaný nevyužil možnosť odstúpiť od zmluvy bez uvedenia

dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa jej uzavretia, čo potvrdzuje jeho súhlas s podmienkami
poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobca zdôraznil, že splátky uhradené žalovaným boli započítané
na dlžnú istinu. Zmluva o úvere netrpí žiadnymi právnymi vadami, ktoré by odôvodňovali aplikáciu
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov.
2.2 Žalobca sa „nestotožnil s vyjadreniami“, že nepristúpil k zosplatneniu úveru v súlade so

zákonnými ustanoveniami. Splatnosť spotrebiteľského úveru nastala 28.01.2017 pre neplnenie si
povinností žalovaného riadne a včas v zmysle uzatvorenej zmluvy. V bode 15 všeobecných podmienok
spotrebiteľského úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere je uvedené, že v prípade, ak
spotrebiteľ neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí
včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa dlh splatný okamžite.

2.3 Žalobca navrhol odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p., preskúmal vec
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že podmienky pre
jeho nariadenie splnené neboli, len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 C. s. p. a z dôvodov
vymedzenýchvodvolanížalobcupodľa§380ods.1C.s.p.arozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčasti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a závislom výroku o trovách konania ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecnesprávne.Podľa§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu
v prevyšujúcej časti z dôvodu premlčania uplatneného nároku, v tomto smere si osvojuje dôvody
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu

poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací
súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.),
pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu

prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré
sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

7. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie istiny v sume 550,16 €, expresný poplatok v

sume100,-€aúrokzúveruaúrokyzomeškaniajepremlčanývovšeobecnejtrojročnejpremlčacejdobe,
ktorá začala plynúť odo dňa splatnosti siedmej splátky dohodnutej na deň 23.10.2016 a márne uplynula
dňa 23.10.2019, pretože žalobca doručil žalobu na Okresný súd Rimavská Sobota až 20.01.2020, t. j.
vykonal svoje právo až po márnom uplynutí premlčacej doby. Nárok uplatnený v tomto konaní vyplýva zo
spotrebiteľskej zmluvy a súd prvej inštancie v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka správne prihliadol

na jeho nevymáhateľnosť v dôsledku márneho uplynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku. Podľa
skutkových zistení súdu prvej inštancie došlo zo strany žalobcu k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru
(§ 565 Občianskeho zákonníka) ku dňu 28.01.2017 a to kvôli splátke splatnej dňa 23.10.2016 (§ 103
Občianskeho zákonníka). Nárok na zaplatenie sumy 180,- € z titulu poplatkov za upomienky preukázaný
nebol.

8. Žalobca nekonkretizoval, v čom spočívajú nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Zhodne
so súdom prvej inštancie uvádza dátum uzavretia zmluvy o úvere, jej označenie číslom, spôsob
splácania dohodnutý v zmluve, výšku dohodnutých splátok, úhrady žalovaným, dlžnú sumu, aj spôsob
započítania na úhradu istiny, že prvou omeškanou splátkou bola siedma splátka splatná 23.10.2016 a

že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo ku dňu 28.01.2017. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. f) Civilného sporového poriadku nebol uplatnený dôvodne.

9. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného

práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

10. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa § 54a a § 103 Občianskeho zákonníka
bolo správne. Sám žalobca kvalifikuje zmluvu o úvere uzavretú so žalovaným dňa 23.03.2016 ako

spotrebiteľskú zmluvu a zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Dôvody odvolania žalobcu sa vôbec neviažu k
obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie neposudzoval platnosť zmluvy
podľa § 39 Občianskeho zákonníka a za preukázané považoval skutkové tvrdenia žalobcu o zosplatnení
úveru podľa § 565 OZ, keď žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel. Žalobca žiadnym
spôsobom nerozporuje ani sa nevyjadruje v odvolaní k právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie

podľa ustanovenia § 103 OZ a nepopiera ani záver prvoinštančného súdu, že svoje nároky uplatnil
po uplynutí premlčacej doby. Odvolací súd na základe toho konštatuje, že ani druhý odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci nebol
uplatnený dôvodne.11. Napriek tomu, že posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o uplatnenom nároku na
zmluvnú pokutu nebolo vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania (§ 379 C. s.

p.) predmetom odvolacieho prieskumu, odvolací súd pre úplnosť udáva, že zo žaloby je zrejmé, že
žalobca popri istine s príslušenstvom uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne zo sumy 550,16
€ od 29.01.2017 do zaplatenia, t. j. čiastočne aj ako opakujúce sa plnenie, ktorým však zmluvná
pokuta nie je, preto zmluvnú pokutu nemožno priznať „do zaplatenia“, pretože nárok na zmluvnú
pokutu nie je (na rozdiel od úroku, úrokov z omeškania alebo poplatku z omeškania) príslušenstvom

zabezpečenej pohľadávky ani opakujúcim sa plnením, ale ide (napriek jeho akcesorickej povahe) o
nárok so samostatným skutkovým základom, ktorý nie je možné priznať žalobcovi do budúcna; v
žalobe (jej petite) musí byť tento nárok vyčíslený konkrétnou peňažnou sumou a ak je zmluvná pokuta
dojednaná vo väzbe na plynutie času (dobu omeškania), musí byť zo žaloby a jej dôvodov zrejmé,
za ktoré konkrétne obdobie sa nárok na zmluvnú pokutu uplatňuje; v prípade uplatnenia zmluvnej
pokuty ako opakujúceho sa plnenia, je možné ju žalobcovi priznať (za predpokladu splnenia ostatných

zákonných podmienok na jej priznanie) len do vyhlásenia rozsudku (k problematike možnosti uplatnenia
zmluvnej pokuty ako opakujúceho sa plnenia do budúcnosti pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/12/2011 zo dňa 14.06.2012, ale aj rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/1432/2010 zo dňa 30.03.2011, sp. zn. 26Cdo/4503/2009 zo dňa
28.06.2011, sp. zn. 23Cdo/3854/2011 zo dňa 28.11.2011, sp. zn. 23Cdo/5288/2009 zo dňa 22.06.2010,

sp. zn. 26Cdo/2135/2010 zo dňa 24.04.2012, sp. zn. 23Cdo/1000/2012 zo dňa 24.04.2013 alebo sp. zn.
23Cdo/4799/2010 zo dňa 26.04.2011; súčasne pokiaľ ide o vznik práva na zmluvnú pokutu (s dosahom
na posúdenie premlčania uplatneného nároku na zmluvnú pokutu), v prípade, že nebola dohodnutá
splatnosť zmluvnej pokuty je správne vychádzať z názoru, že ak nebola dohodnutá ani inak stanovená
doba na splnenie nároku dlžníkom, začína plynúť premlčacia doba nasledujúceho dňa po tom, ako

nárok vznikol (R 28/1984), nárok na zmluvnú pokutu však nevzniká jej vyčíslením (napr. vo vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru), ale vzniká už v okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie
zmluvná pokuta zabezpečuje (napr. nezaplatením dojednanej splátky úveru).

12. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom

rozsahu ako vecne správne potvrdil a to vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách
konania pred súdom prvej inštancie, ktorý bol vecne správny a odôvodnený skutočnosťou, že napriek
pomernému úspechu žalovaného v spore jemu žiadne trovy konania nevznikli.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,

podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti plne neúspešnému žalobcovi

(odvolateľovi) nárok na plnú náhradu trov konania; žalovaný bol však v odvolacom konaní úplne nečinný
a žiadne trovy odvolacieho konania mu nevyplývajú ani zo spisu, preto odvolací súd žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (R 72/2018).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).