Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620010117
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6620010117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a

sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného J. Y., stíhaného pre
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom
dňa 08. 10. 2020, o odvolaní okresného prokurátora v Lučenci proti rozsudku samosudkyne Okresného
súdu Lučenec, sp. zn. 22T/26/2020 zo dňa 16. 06. 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ ods. 3 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp.zn.
22T/26/2020 zo dňa 16.06.2020 vo výroku o treste povinnej práce.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

o d s u d z u j e

J. Y., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 324 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 54 Tr. zák. na trest povinnej práce
vo výmere 300 hodín.

Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom
voľnom čase, bez nároku na odmenu.

Podľa § 55 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život, alebo
zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti,
súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve
hodiny nevykonanej práce nariadi 1 deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne
o spôsobe výkonu tohto trestu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudkyne Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 22T/26/2020 zo dňa 16.06.2020 bol obž.
J. Y. uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,
ktorého sa dopustil tým, že

dňa 08.11.2019 v čase okolo 18.20 hod. počas predvádzania v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore z miesta jeho bydliska vo A. X. XX na Obvodné oddelenie PZ Fiľakovo sa pod
vplyvom alkoholu členom hliadky v zložení Q.. T. T. a Q.. J.. H. A., oblečeným v služobných rovnošatách,

opakovane vyhrážal, že cez svoje známosti zabezpečí, aby boli prepustení zo služobného pomeru, že
podá na nich sťažnosť, v ktorej si bude vymýšľať aj klamstvá, len aby im narobil problémy, pričom po
upozornení, že tieto vyjadrenia budú členom hliadky Q.. J.. H. A. uvedené v úradnom zázname, sa začal
členom hliadky vyhrážať, že keď ich stretne v civile, tak ich dobije a J.. H. A. sa vyhrážal, že mu vykopezuby a že sa môže stať aj to, že z jedného dňa na druhý zmizne bez stopy, keďže má známosti z výkonu
trestu odňatia slobody, cez ktoré sa vie o takéto veci postarať.

Za to bol odsúdený podľa § 324 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. s použitím § 54 Tr.zák. na trest povinnej práce
vo výmere 150 hodín. Zároveň podľa § 55 ods. 3 Tr.zák. trest povinnej práce mal obžalovaný vykonávať
osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu a podľa § 55 ods. 3 Tr.zák., ak odsúdený
v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom
rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo

jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň
nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že vo vzťahu k zavineniu prihliadol na vyhlásenie
obžalovaného na hlavnom pojednávaní a teda vina obžalovaného bola pred súdom ustálená s
poukazom na priznanie obžalovaného ku skutku, ktorý mu kládla za vinu obžaloba. Priznanie ku

skutku a jeho oľutovanie súd vyhodnotil ako jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák.,
pričom súd u obžalovaného vyhodnotil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák.,
teda, že obžalovaný bol v minulosti už za trestné činy odsúdený. V prejednávanej veci boli na strane
obžalovaného poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v rovnováhe a preto ich súd pri ukladaní trestu
špeciálne nevyhodnocoval. Okresný súd uviedol, že skutku kladenému mu za vinu, sa obžalovaný

dopustil v čase podmienečného odsúdenia. Napriek tomu bol okresný súd názoru a považoval za
vhodné, aby mu bol uložený trest povinnej práce podľa § 54 Tr.zák. vo výmere 150 hodín, čo je
postačujúce na potrestanie obžalovaného, nakoľko na hlavnom pojednávaní pred súdom prehlásil, že
vyjadruje súhlas s prípadným uložením trestu v podobe povinných prác, tiež s poukazom na rodinné
pomery obžalovaného, nakoľko má s družkou 7 detí, z toho 2 maloleté dcéry vo veku X a X rokov.

Zároveň súd uviedol, že družka nikde nepracuje, je ambulantne liečená u R. v S., pričom užíva lieky
a preto mal súd za to, že je potrebné umožniť obžalovaného podieľať sa na výchove a starostlivosti
maloletých detí a podieľať sa na ich zdravom vývine. Zároveň okresný súd poukázal na § 34 ods. 3
Tr.zák., podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Proti tomuto rozsudku v lehote podal okresný prokurátor odvolanie čo do výroku o treste, ktoré odôvodnil
tým, že z vykonaného dokazovania nevyplývajú také okolnosti prípadu, či pomery páchateľa, ktoré
by uloženie trestu povinnej práce odôvodňovali. Z odpisu z RT je zrejmé, že obžalovaný bol 12-
krát súdne trestaný za rôznu, najmä majetkovú trestnú činnosť. Predchádzajúce odsúdenia zjavne

neviedli k jeho náprave a prevýchove, ale naopak protiprávnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia. Skutočnosť, že obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal a túto oľutoval, je
síce poľahčujúcou okolnosťou v zmysle § 36 písm. l/ Tr.zák., avšak sama o sebe, ale ani v spojení s
ďalšími súdom zdôraznenými okolnosťami viažúcimi sa k osobe páchateľa, nie je dôvodom na uloženie
trestu povinnej práce. Zároveň poukázal, že v čase pred aktuálnym odsúdením sa dopustil obžalovaný

aj ôsmich priestupkov, za ktoré bol postihnutý, pričom v štyroch prípadoch išlo o útoky rôznej povahy
voči svojej družke. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol uložiť obžalovanému nepodmienečný trest
odňatia slobody v dolnej polovici základnej trestnej sadzby. Na tomto stanovisku zotrval i na verejnom
zasadnutí krajský prokurátor v Banskej Bystrici.

Naproti tomu obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že s trestom tak, ako mu bol uložený, súhlasí,
je dlhodobo nezamestnaný, avšak stará sa o družku a dve maloleté deti a to o X a X-ročné dievčatká a
o XX-ročného syna. Zároveň vyhlásil, že ľutuje trestnú činnosť, ktorej sa dopustil.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že v prípade poľahčujúcej okolnosti, táto bola prvostupňovým
súdom uznaná správne, nakoľko obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal a svoj čin úprimne oľutoval,
kedy na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine. Rovnako sa tak krajský súd stotožňuje so
záverom prvostupňového súdu, že v danom prípade je potrebné zohľadniť priťažujúcu okolnosť podľa §

37 písm. m/ Tr.zák., t. j., že obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný. Z rozsudku Okresného súdu
Lučenec, sp.zn. 2T/140/2018 je zistiteľné, že v prípade obž. J. Y. sa tento dopustil prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní jedného roka, s určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov, kedy obžalovanému plynula
skúšobná doba od 13.12.2018 do 14.06.2020.

Krajský súd sa zaoberal otázkou, či v danom prípade je potrebné obžalovanému ukladať trest
nepodmienečný alebo resp. trest alternatívny. V tejto súvislosti krajský súd vzal do úvahy nielen vek
detí, na výchove ktorých sa obžalovaný podieľa, ale aj skutočnosť, že si obžalovaný uvedomil svoju
trestnú činnosť a svoje konanie oľutoval a zároveň prejavil ochotu odpracovať povinné práce a pretože
nikde nepracuje, má možnosť tieto práce vykonať aj vo väčšom rozsahu, ako mu uložil okresný súd v

prvostupňovom rozhodnutí.

Z tohto dôvodu považoval krajský súd za vhodné, aby obžalovanému uložil podľa § 54 Tr.zák.
trest povinnej práce, avšak zároveň zohľadnil závažnosť skutku a preto považoval za postačujúce na
potrestanie uloženie trestu povinnej práce vo výmere 300 hodín, t. j. na hornej hranici sadzby v zmysle

§ 55 ods. 1 Tr. zák. Zároveň mu v zmysle § 55 ods. 3 Tr.zák. uložil povinnosť vykonávať trest povinnej
práce osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu a podľa § 55 ods. 4 Tr.zák., mu uložil,
že ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce nebude viesť riadny život alebo zavinene nevykoná
práce v určenom rozsahu, alebo nesplní uložené obmedzenia a povinnosti, súd premení trest povinnej
práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi

jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.