Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 16, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7CoE/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914206761
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6914206761.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnej: G. F., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. K. XXX, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod
sp. zn. EX 14808/14 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 292,- Eur s príslušenstvom, o

odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/581/2014-33 zo
dňa 31. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/581/2014-33 zo dňa 31. januára
2019 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým

uznesením č. k. 15Er/581/2014-33 zo dňa 31. januára 2019 exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou
zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. Plnú náhradu trov
exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením exekučného súdu po právoplatnosti
tohto uznesenia. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že oprávnený návrhom zo dňa 15.
marca 2014 požiadal o vymoženie sumy 292,00 Eur s príslušenstvom (špecifikovaným v návrhu), a to na
základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 04940/13 zo dňa 23. júla 2013. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý,
PhD. bol poverený vykonaním exekúcie. Oprávnený v priebehu exekučného konania predložil fotokópiu
zmenky zo dňa 30. novembra 2011, Zmluvy o úvere zo dňa 30. novembra 2011 (ďalej aj len „Zmluva“)
vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a následne aj rozhodcovskej zmluvy uzavretej
taktiež dňa 30. novembra 2011 (ďalej aj len „rozhodcovská zmluva“). Exekučným titulom je v danom
prípade rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému

ako nárok zo zmenky. Rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc
konať a rozhodnúť v spore medzi účastníkmi konania, sa nachádza na samostatnej listine, ktorá je vo
svojom záhlaví zreteľne označená ako rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská zmluva v danom prípade
zjavne nebola vymienená povinnou, keďže návrh Rozhodcovskej zmluvy sa nachádzal na predtlačenom
formulári, ktorý vypracoval oprávnený. Povinná po oboznámení sa so znením Rozhodcovskej zmluvy
mohla a nemusela túto potvrdiť svojím podpisom, teda mala reálnu možnosť odmietnuť Rozhodcovskú

zmluvu. Odmietnutie uzavrieť Rozhodcovskú zmluvu by nemalo vplyv na obsah zmluvného vzťahu
vzniknutého zo súbežne uzavretej Zmluvy. Pokiaľ povinná podpísala Zmluvu a zároveň podpísala aj
rozhodcovskú zmluvu, nie je podľa exekučného súdu dôvod pochybovať o vôli povinnej pristúpiť aj
na túto osobitnú zmluvnú podmienku. V tomto smere teda ide podľa exekučného súdu o individuálne
dohodnutú zmluvnú podmienku. Exekučný súd preto skonštatoval, že právomoc rozhodcovského súdu
bola založená platne dojednanou rozhodcovskou zmluvou a vydaný rozhodcovský rozsudok je spôsobilý

exekučný titul. Exekučný súd následne posúdil Zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže oprávnený
ju uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti a povinná ako dlžník do zmluvnéhovzťahu s oprávneným nevstupovala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej
činnosti. Exekučný súd zároveň považoval Zmluvu za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon

o spotrebiteľských úveroch“). Zmluva sa považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere aj v prípade,
ak bol povinnej poskytnutý úver na účel výkonu povolania. Bezpečným preukázaním nemôže byť len
všeobecný údaj o uzavretí Zmluvy na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je
povolanie povinnej a aký konkrétny súvis má s takýmto povolaním uzavretie Zmluvy. Exekučnému súdu
je navyše skutočnosťou známou z jeho úradnej činnosti, že v zmluvných formulároch oprávneného sa

v obdobných prípadoch v drvivej väčšine uvádza, že úver sa poskytuje na účely zamestnania, resp.
povolania, a to aj v prípadoch, ak sú klienti trvale nezamestnaní, prípadne pracovne neaktívni ľudia
v dôchodkovom veku. Oprávnený bol za takéto konanie opakovane sankcionovaný pokutami, pričom
rozhodnutia správneho orgánu boli v správnom súdnictve následne odobrené aj z pohľadu dodržania
zákonnosti. Exekučný súd tak dospel k záveru, že úver bol poskytnutý povinnej na iný účel ako na
výkon povolania, a preto sa Zmluva považuje za spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských

úveroch. Exekučný súd tiež uviedol, že zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase
uzavretia Zmluvy o úvere zakázané a zmenka vyplnená oprávneným v danom prípade bola v rozpore so
zákazom vyplývajúcim z ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“). Ďalej uviedol, že rozhodcovský súd sa

vôbec nezaoberal otázkou primeranosti zmenkových úrokov uplatnených vo výške 0,25% denne z dlžnej
sumy, tieto priznal v uplatnenej výške. V rozhodcovskom konaní taktiež nebolo zohľadnené, že Zmluva
o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a y)
Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11

ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa exekučného súdu v rozhodcovskom konaní
nebolo prihliadnuté na zákaz použitia zmenky, na rozpor uplatneného nároku so zákonom a s dobrými
mravmi, a preto exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie
oprávnený. Oprávnený odmietol postavenie povinnej ako spotrebiteľa a poukázal na skutočnosť, že
úver jej bol podľa Zmluvy poskytnutý na výkon povolania. Povinná v Zmluve uviedla a aj osobitne
podpísala vyhlásenie, že peňažné prostriedky sú jej poskytnuté na tento účel, a preto je potrebné chrániť
dobrú vieru oprávneného ako veriteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že žiadateľ o

úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom
alebo zamestnaný. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle
uvedený v zmluve. Skutočnosť, na čo konkrétne bol poskytnutý úver povinnou využitý, oprávnený
neskúma, nakoľko je to pre neho nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník navyše nemá zo
žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazovala skutočné použitie finančných

prostriedkov. V prípade postavenia oprávneného je treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do
právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je
spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom na
predmetné osobitosti právnej úpravy a pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnej, na posúdenie
Zmluvy nie je možné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Úvery poskytnuté na

účelzamestnania,povolaniaapodnikanianemajúpovahuspotrebiteľskéhoúveruaochranaspotrebiteľa
o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje.
V zmysle uvedeného oprávnený zastáva názor, že exekučný súd postupoval nesprávne, keď aplikoval
ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Vzhľadom na
uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil

exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom

ku dňu uzavretia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1) neprijateľné zmluvné podmienky,
2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k.
15Er/581/2014-33 zo dňa 31. januára 2019 bola exekúcia zastavená. Podkladom na vykonanie exekúcie
je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR
04940/13 zo dňa 23. júla 2013, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 09.

septembra 2013 a vykonateľnosti dňa 12. septembra 2013, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť
oprávnenému sumu 292,00 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený
a povinná uzatvorili dňa 30. novembra 2011 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ
poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 200,00 Eur. Súčasťou Zmluvy sú Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. V rovnaký deň bola uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a

povinnou. Exekučný súd dňa 07. novembra 2014 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie pod č. 5609 071220 *. Exekučnému súdu bolo následne od súdneho exekútora doručené
Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku zo dňa
22. januára 2016. Exekučný súd následne napadnutým Uznesením č. k. 15Er/581/2014-33 zo dňa
31. januára 2019 exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na plnú náhradu trov exekúcie súdnemu

exekútorovi.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 ods. 1
CSP viazaný, k veci uvádza:

11. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že
Zmluva,ktorúdňa30.novembra2011uzatvorilioprávnenýakoveriteľapovinnáakodlžník,apredmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,00 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52
OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné,

že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníkovi)
finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52
ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa.

12. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa, keďže vychádzal z vyhlásenia
povinnej v Zmluve, že sa jedná o úver poskytnutý na výkon povolania, a teda vzhľadom na § 2 písm. a)
Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, sa na právnyvzťah medzi oprávneným a povinnou Zákon o spotrebiteľských úveroch neaplikuje. Oprávnený sa mýli,
ak tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že na právny vzťah medzi ním a povinnou v zmysle Zmluvy sa
neaplikuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, nejedná sa o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 52

ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na
uvedené je preto podstatné, či v danom zmluvnom vzťahu povinná vystupovala v postavení spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 4 OZ je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného

ustanovenia § 52 ods. 4 OZ tak vyplýva, že za spotrebiteľa je potrebné považovať každú fyzickú osobu,
ktorá zmluvu s dodávateľom neuzatvára v postavení podnikateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojho
podnikania, resp. obchodnej činnosti. Povinná je v Zmluve označená menom, priezviskom, rodným
číslom, adresou trvalého pobytu a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je
povinná taktiež označená menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená,
že povinná je v Zmluve a v exekučnom titule jednoznačne označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ.

Povinná nie je označená údajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení
s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Ak by povinná nemala byť považovaná
za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený, v zmysle § 52 ods. 4 OZ by muselo byť zrejmé, že povinná
je podnikateľom a zároveň pri uzatváraní Zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu a z oprávneným predložených listín však tento záver

nevyplýva, a teda možno skonštatovať, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že
povinná nie je v postavení spotrebiteľa. Povinná síce označila v Zmluve, že účelom použitia úveru je
výkon jej povolania, to však nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa podľa vymedzenia
obsiahnutého v citovanom § 52 ods. 4 OZ. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou preto je
spotrebiteľským právnym vzťahom. Odvolacia námietka oprávneného, že povinná v dôsledku svojho

vyhlásenia v Zmluve, že účelom použitia poskytnutého úveru je výkon jej povolania, nie je spotrebiteľom,
tak nie je vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná.

13. Skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neprihliadol na
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s

dobrými mravmi alebo so zákonom, je v prípade už začatej exekúcie v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku dôvodom na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

14. Exekučný súd preto postupoval správne, ak na predmetný právny vzťah aplikoval ustanovenie § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a predmetnú exekúciu zastavil.

15. Odvolací súd ďalej uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli
relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

16. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací

súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X. (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).