Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010465
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3818010465.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza na hlavnom pojednávaní dňa 15.07.2020 v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Pavla Bielika a prísediacich Márie Kolieskovej a Madleny Poliakovej v trestnej veci proti obžalovanému
R. T.

r o z h o d o l :

Obžalovaný R. T., nar. XX.XX.XXXX v Handlovej, t. č. vo väzbe v ÚVV Ilava,

je vinný, že
dňa 7.3.2018 v čase o cca 18:00 hod. poškodenú A. N. pred domom jej rodičov na adrese S. X/X,
Handlová udrel prázdnou koženou taškou po hlave, lebo bol nervózny, sotil ju do hrudníka, na čo padla

na zem a následne ako ležala na zemi ju chytil za vlasy a ťahal po zemi po blate cca 2 m, keď sa
postavila, a povedala mu, že čo to robí, tak ju znovu udrel oboma rukami do hrudníka, načo padla na zem
a prázdnou koženou taškou ju opäť búchal po hlave, po príchode do útulku R., n. o., sa ho poškodená
pýtala, z akého dôvodu ju zbil, veď nie je jeho žena, na čo ju obžalovaný opätovne napadol tak, že ju
chytil za vlasy, hodil o posteľ a riadne ju opätovne ťahal za vlasy, pričom ju udrel opakovane cca 4 - krát
do hlavy, a následne jej povedal choď spať, pričom poškodená mu povedala, že ho pôjde udať, na čo jej
obžalovaný opätovne povedal, že, keď ho pôjde udať, tak ju zaškrtí, a spôsobil jej početné hematómy

na tvári, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie s nezistenou dĺžkou narušenia obvyklého spôsobu života,
teda
- iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a opomenul,

tým spáchal
- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a za to sa

odsudzuje:

Podľa § 189 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Naproti tomu:
Podľa § 285 písm. a) Tr. por. sa obžalovaný R. T., nar. XX.XX. XXXX v Handlovej t. č. vo väzbe v UVV
Ilava,

oslobodzuje
spod obžaloby pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
v období od presne nezisteného času od júla 2017 odo dňa 3. 8. 2018 v Handlovej v útulku pre rodiny
R., n. o., Nádaždyho č. 4 sústavne týral svoju družku poškodenú A. N. tak, že
- presne nezistenom čase v decembri 2017 R., n. o. ju niekoľkokrát udrel päsťami do hlavy, ťahal ju

za vlasy a vyhrážal sa jej, že ju zabije a zaškrtí ak to pôjde udať, a to z dôvodu jej stretávania, sa s
otcom jej detí,- v januári 2018 R., n. o. v presne nezistenom čase ju chytil za vlasy, chcel jej udrieť hlavu o stenu, čo
sa mu nepodarilo, ale stále ju ťahal za vlasy a uviedol jej, že, keď je nervózny, tak si to na nej vybije,
potom ju ešte 5 krát udieral päsťami do hlavy a vyhrážal sa jej, že ju zabije a zaškrtí ak ho pôjde udať,

počas celého stíhaného obdobia sa k nej správal pohŕdavo a ponižujúco, vulgárne jej nadával, zakazoval
jej stretávať sa s otcom jej deti, obmedzoval ju v slobodnom pohybe, zakazoval jej stretávať sa s inými
ľuďmi a týmto svojim konaním voči poškodenej po dlhší čas vyvolával strach a stres a spôsoboval jej
fyzické a psychické utrpenie, skutok spáchal aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica č. 2 T 20/91 zo dňa 6.12.1991 odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1,

ods. 3 Tr. zák. č. 140/1991 Zb. na nepodmienečný trest 11 rokov, ktorý vykonal a rozsudkom Krajského
súdu Trenčín č. 22T 2/03 zo dňa 20.11.2003 bol odsúdený za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr.
zák. č. 140/1961 Zb. k nepodmienečnému trestu 15 rokov, ktorý vykonal.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 2T 87/2018 zo dňa 13.3.2019 bol obžalovaný uznaný vinným
zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1

písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 47 ods. 2 Trestného zákona a podľa § 189 ods. 2, § 38
ods. 4, § 37 písm. h), § 47 ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený trest odňatia slobody 25 rokov v
ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Uznesením Krajského súdu Trenčín č. 2To 48/2019 zo dňa 14.5.2019 bol podľa § 321 ods. 1
písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušený rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 2T 87/2018

zo dňa 13.3.2019 v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestnom poriadku sa vec vrátila súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd vo svojom
rozhodnutí, okrem iného uviedol, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a predčasne tak, ako to odôvodnil v dôvodoch
napadnutého rozsudku, dospel k nejasným a nepresvedčivým skutkovým aj právnym záverom vo

výrokovej časti napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový
súd po vykonanom dokazovaní v súlade s Trestným poriadkom, po zákonnom vyhodnotení vykonaných
dôkazov dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal iba v rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku, ktorý súd prvého stupňa následne právne posúdil ako žalovaný zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)

Trestného zákona a § 47 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa dopustil obžalovaný. Pokiaľ ide o zvyšok
žalovaného skutku tak, ako bol uvedený v rozsahu podanej obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry
Prievidza zo dňa 20.7.2018, právne tiež kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
tento zvyšok žalovaného skutku iba vypustil zo žalovaného skutku. Podľa názoru odvolacieho súdu

sa to však stalo s rozporuplným a nejasným skutkovým a právnym záverom, keďže na jednej strane
súd prvého stupňa vyslovil pochybnosti o tom, že sa tento zvyšok žalovaného skutku stal a, že sa
ho dopustil obžalovaný a na strane druhej uvádzal skutočnosti, ktoré majú odôvodňovať to, že sa
skutok stal a dopustil sa ho obžalovaný. Súd prvého stupňa tento skutok, ale neposúdil ako žalovaný
predmetný zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, predovšetkým z hľadiska intenzity, rozsahu

a času konania obžalovaného voči poškodenej, ktorá správanie sa obžalovaného voči nej nemala
pociťovať ako príkorie, t.j. nenaplnením formálnej objektívnej stránky tohto žalovaného zločinu. Súd
prvého stupňa však pochybil, keďže zvyšok žalovaného skutku iba vypustil a nepostupoval procesne
správne tak, že obžalovaného oslobodil spod obžaloby pre spáchanie vypustenej predmetnej časti
žalovanéhoskutkupreniektorýzdôvodovuvedenýchv§ 285Trestnéhoporiadku.Súdprvéhostupňasa

však vôbec nezaoberal tým či predmetná, ním vypustená časť žalovaného skutku nevykazuje zákonné
znaky aj iného trestného činu podľa Trestného zákona, a ak nie, či nevykazuje znaky menej závažného
deliktu - napríklad priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V takom prípade by nastal
zákonný dôvod na postúpenie veci v tejto časti inému vecne príslušnému orgánu na prejednanie a
meritórne rozhodnutie (§ 280 ods. 2 Trestného poriadku). Podľa odvolacieho súdu sa však prvostupňový

súd predovšetkým dôsledne nevysporiadal a v dôvodoch napadnutého rozsudku ani nevysvetlil, prečo
vzťah obžalovaného a poškodenej posúdil ako vzťah osôb blízkych podľa Trestného zákona. Posúdenie
tejto okolnosti je otázkou právneho posúdenia a musí vychádzať z preukázaného skutkového stavu.
V posudzovanom prípade je riešenie tejto predbežnej otázky významnou skutočnosťou predovšetkým
pre právne posúdenie súdom prvého stupňa vypustenej časti žalovaného skutku ako predmetného

žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ale aj pre posúdenie skutku v napadnutomrozsudku kvalifikovaného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, a to aj na odseku 2 písm. b) s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona blízkou
osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec

a manžel, iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby
len vtedy, ak by ujmu, ktorou utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa
odvolacieho súdu z doteraz preukazujúceho sa skutkového stavu veci, ako bol zistený súdom prvého
stupňa, nie je možné jednoznačne posúdiť vzťah obžalovaného a poškodenej A. N. ako vzťah osôb
blízkych. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní síce vyplýva, že medzi nimi existoval istý

priateľský vzťah, keď sa títo stretávali a bol medzi nimi aj intímny kontakt, avšak iba tieto skutočnosti v
dostatočnej miere nepreukazujú ich vzájomný vzťah, ako osôb blízkychm, ako to vyplýva z ustanovenia
§ 127 ods. 4 Trestného zákona. Podľa odvolacieho súdu sa prvostupňový súd dostatočne a presvedčivo
nevysporiadal so zásadnou zmenou výpovede poškodenej ako svedka na hlavnom pojednávaní, ktorá je
pritom jediným priamym svedkom skutkových okolností pôvodne celého žalovaného skutku. Súd prvého
stupňa mal pre náležité zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, so zreteľom na zmenu popisovaných

skutkových okolností poškodenou, oproti jej výpovede z prípravného konania, čo poškodená opakovanie
písomne signalizovala počas hlavného pojednávania; vypočuť bývalého druha poškodenej V. a jeho
priateľku, ktorá podľa tvrdení samotnej poškodenej na hlavnom pojednávaní bola osobou, s ktorou
mala mať poškodená fyzický konflikt a mala spôsobiť zranenie poškodenej, a to krátko pred spáchaním
žalovaného skutku zo dňa 7.3.2018. Odvolací súd uviedol tiež, že prvostupňový súd nepostupoval,

preto procesne správne, keď nevykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy (výsluch bývalého druha
poškodenejV.ajehopriateľky)atiežajďalšienavrhovanédôkazyobžalovanýmnahlavnompojednávaní
dňa 13.3.2019 (výsluch dvoch vrátnikov sociálneho zariadenia R. v Handlovej). Tieto dôkazy môžu
podľa odvolacieho súdu relevantným spôsobom prispieť k náležitému objasneniu skutkového stavu
veci, a to už spolu s doteraz zákonným spôsobom vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní.

Súd je povinný hodnotiť dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetky okolnosti prípadu jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti bez
ohľadu na ich obstarávateľa, čo však neznamená svojvôľu pri rozhodovaní. Výrok o vine sa môže
zakladať len na dôkazoch, ktoré vo vzájomnej súvislosti tvoria ucelenú sieť dôkazov preukazujúcich
vinu obžalovaného bez dôvodných pochybností. Pokiaľ sa v priebehu dokazovania vyskytnú zásadné

rozpory o podstatnej okolnosti, tieto je nevyhnutné odstrániť. Pokiaľ sa vzniknuté rozpory v priebehu
trestného konania nepodarí odstrániť, nie je možné na tomto základe uznať obžalovaného vinným zo
spáchania trestného činu (zo zásady prezumpcia neviny okrem iného vyplýva, že, ak zostanú dôvodné
pochybnosti po skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov,
treba rozhodnúť v prospech obvineného, čomu zodpovedá aj dôvod oslobodenia spod obžaloby). Podľa

odvolacieho súdu sa prvostupňový súd v posudzovanom prípade dôsledne nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie tak, ako odvolací súd uviedol vyššie. Skutkové zistenia aj
právne závery súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku sú rozporuplné, nejasné a nepresvedčivé
a existuje nevyhnutná potreba doplniť dokazovanie v naznačenom smere odvolacím súdom. Úlohou
prvostupňového súdu, podľa odvolacieho súdu, bude v ďalšom konaní na hlavnom pojednávaní vykonať

zákonným spôsobom už predtým obžalovaným navrhované a okresným súdom odmietnuté dôkazy, a to
výsluchnielendvochoznačenýchvrátnikovsociálnehozariadeniaR.,n.o.vHandlovej,alepredovšetkým
osobne vypočuť ako svedkov bývalého druha poškodenej V. a jeho priateľku k okolnostiam celého
žalovaného skutku, s prihliadnutím aj na aktuálne tvrdenia poškodenej, že to mal byť jej bývalý druh V.,
ktorý ju nahovoril, aby svedčila v neprospech obžalovaného a kryla tým družku V.. Súd prvého stupňa

musí dôsledne zistiť skutkový stav veci, aby bolo možné relevantne posúdiť či vzťah obžalovaného a
poškodenej v inkriminovanom období bol vzťahom osôb blízkych, a to i prípadným doplnením výsluchu
obžalovaného a poškodenej. Úlohou prvostupňového súdu bude aj vykonať výsluch znalca psychológa,
zdôvoduobjasnenianaplneniačinenaplneniazákonnejpodmienkypodľa§47ods.1písm.b)Trestného
zákona.

Prvostupňový súd, podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu vykonal úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Vypočul svedkov F., H., V., Z.,
poškodenú Lackovú.
Svedok F., vrátnik zo zariadenia R., n.o. v Handlovej, okrem iného uviedol, že obžalovaného pozná z
tohto zariadenia. Pokiaľ sa týka vzťahu obžalovaného s poškodenou v období od júla 2017 do marca

2018 uviedol, že obžalovaného potom, čo sa vrátil z výkonu trestu môže hodnotiť len kladne. Bol
svedomitý, pracovitý, stále si žiadal nejakú prácu. Ku vzťahu s poškodenou sa nevie bližšie vyjadriť,
nikdy, ale nebol svedkom toho, že by na poškodenú zdvihol ruku. Poškodenej chodieval zobrať zo
škôlky dieťa, dieťa tiež do škôlky vodil. O toto dieťa sa staral ako, keby bol partnerom poškodenej.Pripadalo mu to ako, keby to bol vzťah druha a družky. Trvalo to asi mesiac po návrate obžalovaného z
výkonu trestu, keď sa zblížili s poškodenou. Nezaregistroval medzi obžalovaným a poškodenou žiaden
krik, zvadu. V uvedenom zariadení, ako vrátnici sa striedajú 4 osoby. Počas služby sa robievali aj

námatkové kontroly v zariadení. Na otázku predsedu senátu uviedol, že obžalovaný neoficiálne býval s
poškodenou.Poškodenápredtýmbývalasama,pretožeboladosťkonfliktná.Vpredchádzajúcomobdobí
sa poškodená s každým hádala. Dňa 7.3.2018 službu nemal. Informácie o tom získal len z počutia a
z televízie. Údajne sa mala poškodená pobiť s družkou bývalého priateľa. Poškodená to mala zhodiť
na obžalovaného. Toto počul z televízie. V práci sa dozvedel, že obžalovaný mal údajne vytrhnúť vlasy

poškodenej. Tomuto neveril. Na otázku prokurátora uviedol, že ani s obžalovaným ani s poškodenou
nemal žiaden bližší, kamarátsky vzťah. So svojimi problémami sa mu nezverovali. Na otázku obhajcu
uviedol, že obžalovaný pomáhal aj iným osobám zo zariadenia. Na ďalšiu otázku uviedol, že obžalovaný
po nasťahovaní sa k poškodenej, s poškodenou býval. Mal tam aj svoje veci. Pôvodne býval ešte s
jednou osobou na tej svojej pôvodnej izbe. Na otázku obžalovaného svedok uviedol, že poškodená
nebola za ním nikdy s tým, že obžalovaný ju týra, vydiera.

Svedok H., vrátnik zo zariadenia R. v Handlovej, okrem iného uviedol, že vzťah obžalovaného s
poškodenou v období od júla 2017 do marca 2018 nevnímal veľmi pozitívne. Súviselo to s tým, že
zariadenie bolo dosť preplnené. Obžalovaný s poškodenou chodievali väčšinou mimo zariadenia spolu,
dcéru poškodenej zvykol obžalovaný vodiť do škôlky. Podľa jeho názoru oni dvaja bývali spolu na izbe až
po určitej dobe. Nemohli oficiálne bývať spolu, len sa to potichu tolerovalo. Nevynímal, že by mali medzi

sebou blízky vzťah. Je však pravdou, že stále chodili spolu. V období, keď v zariadení obžalovaný býval,
on nemal s ním žiaden problém. Bol ochotný robiť práce okolo zariadenia, napríklad odhadzovať sneh.
Odpracované hodiny evidovali, obžalovaný mal najviac odpracovaných hodín. Osobne bol prekvapený
za,čobolobžalovanýzadržaný.Vysielalatotelevízia.Počasjehoslužby08.03.2018prišladozariadenia
polícia, poškodená v ten deň oznámila, že ide k lekárovi. Dôvod mu nepovedala. Na poškodenej

osobne nevidel žiadne známky zranení. Preto bol prekvapený, že prišli policajti. Na otázku prokurátora
uviedol, že neudržiaval žiadny bližší vzťah s obžalovaným ani s poškodenou. Na otázku obhajcu uviedol,
že ostatným obyvateľom zariadenia obžalovaný pomáhal. Izba obžalovaného bola vzdialená od izby
poškodenej asi 10 metrov. Je pravdou, že obžalovaný býval okrem spoločného bývania s poškodenou aj
sám vo svojej izbe. Miestnosť, v ktorej sa zdržiaval s poškodenou nemala dvere, len plachtu. Čo sa dialo

v tej izbe bolo počuť na vrátnici. Poškodená bola trošku problematickou osobou. Na otázku predsedu
senátu uviedol, že v noci predtým, ako obžalovaného polícia zadržala nemal nočnú službu. Poškodená,
ako uviedol bola problematickou osobou, napádala spolubývajúce, existujú o tom zápisy. Podľa jeho
názoru poškodená bola najmenej prispôsobila spomedzi žien, ktoré bývali v zariadení. Na otázku
prokurátora uviedol, že obžalovaný s poškodenou väčšinou bývali spolu. Podľa jeho názoru obžalovaný

začal bývať s poškodenou 2 - 3 mesiace potom, čo prišiel do zariadenia. Na otázku obžalovaného
uviedol, že poškodená nikdy neprišla za ním sťažovať sa na obžalovaného, že by ju týral, že by ju
vydieral. Skôr boli sťažnosti na poškodenú.
Svedok V. na hlavnom pojednávaní dňa 08.01.2020, okrem iného uviedol, že prvýkrát počuje, že dňa
07.03.2018 mala jeho vtedajšia priateľka fyzicky napadnúť poškodenú, čo poškodená tvrdí, pričom on

a obžalovaný sa mali prizerať. Žiaden takýto konflikt nemali. Presne si pamätá deň, keď obžalovaný
bol vzatý do väzby. Vtedy prišla za ním do Edenu poškodená, okolo poludnia, chcela, aby jej urobil
kávu. Poškodená bola uplakaná, pýtal sa jej, čo jej je. Bola doškriabaná, povedala mu „R. ma zbil“.
Povedala, že boli u jej matky, vypili nejaké pivo, keď išli späť, povedala obžalovanému „R. nejako ti
narástli rožky“. Obžalovaného to nahnevalo a začal ju fackovať. Toto mu povedala poškodená, hovorí

čistú pravdu. Potom ju mal obžalovaný ešte ťahať za vlasy po zemi. Poškodená mala škrabance na tvári.
Je bohapustá lož, ak poškodená tvrdí, že deň predtým poškodenú napadla jeho priateľka. Svedkyňa Z.
(F.) nie je a nebola jeho priateľka, je prekvapený, že je predvolaná. V marci 2018 žil sám. Na otázku
prokurátora uviedol, že so svedkyňou Z. (F.) nemal žiaden vzťah. Nemá vedomosť, že by táto svedkyňa
fyzicky napadla poškodenú. Na otázku obhajcu či v období od leta 2017 do marca 2018 udržiaval kontakt

s poškodenou uviedol, že áno, „ľúbkali sa stále“. Poškodená stále chodievala k nemu „ako na klavír„. Bol
medzi nimi dobrý vzťah, poškodená je trošku mentálne poškodená. Na otázku či ten vzťah bol aj intímny
uviedol, že bez toho to nejde. Na otázku predsedu senátu uviedol, že v tom období spolu spávali, mali
spolu sex. Na otázku prokurátora uviedol, že predtým, ako mu povedala, že bola zbitá obžalovaným,
nevedel, že s obžalovaným niečo má. Povedala mu to len mesiac predtým ako mu povedala, že bola

obžalovanýmzbitá. Užsitoveľminepamätá, „jestaršíobčanSlovenskejrepubliky“.Naotázkupredsedu
senátu uviedol, že s poškodenou nikdy nebývali spolu, „len na nadivoko“. Na otázku obhajcu uviedol, že
poškodená mu povedala, že bola zbitá obžalovaným, nehovorila nič také, že by bola vydieraná. Svedok
V. na hlavnom pojednávaní dňa 15.07.2020, na ktoré bol vzhľadom na obsah výpovede svedkyne N.na hlavnom pojednávaní dňa 04.03.2020 opätovne predvolaný, okrem iného uviedol, že potom, čo sa
obžalovaný zoznámil so svedkyňou N. už s touto žiaden vzťah nemal. Na otázku predsedu senátu,
aby to vysvetlil, keďže vo výpovedi v januári 2020 uviedol, že od júla 2017 do marca 2018 udržiaval

s poškodenou, svedkyňou N. vzťah, mali spolu intímny vzťah, mali spolu sex, uviedol, že „toto som
povedal ?“. Následne uviedol, že si to už nepamätá, bolo to dávno. Na otázku obhajcu uviedol, že je
možné, že 08.03. 2018 prišla poškodená za ním, bola poškriabaná, bola sa sťažovať na obžalovaného.
Povedala mu, že obžalovaný ju zbil. Na otázku či predtým, ako uviedol vo výpovedi v januári 2020 sa
„ľubkali“ uviedol, že asi nie. Je pravdou, že sa mu priznala, že ho podviedla s obžalovaným. Nepamätá si

bližšie, kedy to malo byť. Už by nemal ani chuť potom, čo mu povedala, že ho podviedla s obžalovaným,
mať niečo s poškodenou. V poslednom období sa už nestretávajú. Na otázku obžalovaného či popiera,
že v októbri 2017 mu svedok hovoril, že poškodená stále chodieva za ním uviedol, že to nie je pravda,
pravdou je, že poškodenú obžalovaný hľadal, ale nebola u neho.
Svedkyňa Z. (F.), okrem iného uviedla, že obžalovaného nepozná, teraz ho vidí prvýkrát. Poškodenú
pozná z kolónie. Pozná ju ako kamarátku, bývala poniže nich. Keď boli mladšie chodievali spolu von. Už

dlhšiu dobu nie sú v kontakte. Svedka V., ktorý vypovedal pred ňou, taktiež pozná z kolónie. Nestretávali
sa, len jeden krát bola u neho na káve. Nie je pravdou, že mala vzťah so svedkom V.om, nikdy nič spolu
nemali. Tohto zvykla stretávať v meste spolu s poškodenou, keď boli spolu. Na otázku predsedu senátu
uviedla, že nikdy nemala konflikt s poškodenou, ak poškodená tvrdí, že 07.03.2018 mali fyzický konflikt,
pričom svedok V. a obžalovaný sa mali prizerať, nie je to pravda. Na otázku predsedu senátu uviedla, že

nemá žiadnu vedomosť, že poškodená mala mať vzťah s obžalovaným, vzťah mala so svedkom V.om.
S týmto bývali spolu v Edene, bola odtiaľ vyhodená, mali konflikt.
Svedkyňa, poškodená A. N. na hlavnom pojednávaní dňa 04.03.2020, v neprítomnosti obžalovaného
podľa § 262 Trestného poriadku, okrem iného uviedla, že dňa 07.03.2018 išli zaniesť spolu s
obžalovaným dcéru jej rodičom. Potom vo večerných hodinách „rýpala“ do obžalovaného, hádali sa.

Obžalovaný bol nervózny, ona išla do kuchyne, povedala mu či mu „rožky“ narástli. Obžalovaný bol
nahnevaný, postavil sa, dal jej facku. Následne išli domov, išli cez dvor, udrel ju koženou taškou po tvári.
Obžalovaný bol nervózny, bolo to bezdôvodné. V rukách mala zemiaky, uhorky, zemiaky sa jej rozsypali
po zemi. V blízkosti takého kameňa, na ktorom sa sedí, ju vyťahal za vlasy. V tej dobe ležala na zemi
a držala sa toho kameňa. Obžalovanému chcela ujsť, tento ju, ale chytil. V blízkosti takej kaplnky ju

obžalovaný ťahal za vlasy, bolo tam blato, spadla na zem. Boli tam konáre, na týchto sa poškriabala.
Keď sa pýtala obžalovaného, prečo ju bil povedal, že je nervózny. Tiež mu povedala, už v zariadení,
prečo ju bije veď nie jeho žena. Keď prišli do zariadenia, do pivnice, bola tam H. O.. Tejto hovorila, čo sa
stalo, že ju obžalovaný zbil. Táto ju utešovala, aby sa nehádali. Keď potom obžalovanému vyčítala, čo
urobil, tento jej povedal, aby išla spať. Potom prišla O. za nimi, bolo to okolo dvadsiatej hodiny. Potom

sa išla osprchovať. Následne pozerali televízor. Medzitým O. odišla. Obžalovanému potom nehovorila
nič také, že to pôjde oznámiť na políciu. Na druhý deň išla s obžalovaným do nemocnice, zabudla si
však zdravotnú dokumentáciu, túto jej išiel zobrať obžalovaný. Svedkyňa C., zo sociálky, sa dozvedela
z akého dôvodu je u lekára, prišla za ňou, pýtala sa jej, čo sa stalo. Tejto povedala všetko, čo sa stalo,
že ju obžalovaný zbil. Na otázku predseda senátu či sa jej obžalovaný nejakým spôsobom vyhrážal, ako

tvrdila v predchádzajúcich výpovediach uviedla, že nie. Na otázku prokurátora, aby odstránila rozpor
oproti výpovedi z 09.03.2018, kde okrem iného uviedla, že na izbe obžalovaný povedal „skús ma udať,
uvidíš, čo ti urobím“, svedkyňa uviedla, že nepovedal nič také. Na otázku predsedu senátu, prečo tvrdila
vpredchádzajúcejvýpovedi,žezraneniajejspôsobilV.spriateľkouuviedla,žetoniejepravda.Povedala
to pre to, lebo „R.“ jej povedal, aby tak povedala. Na ďalšiu otázku, prečo už teraz na tom netrvá, na tom

klamstve uviedla, že, lebo sa rozhodla, že povie pravdu. Na ďalšiu otázku, prečo žiadala, aby mohla vo
veci opätovne vypovedať uviedla, že, preto, lebo chcela povedať pravdu. Na druhý deň bola rozhodnutá
trestné oznámenie podať, pretože to nebolo prvýkrát, keď ju obžalovaný zbil. Obžalovaného stále miluje.
Podľa jej názoru aj obžalovaný ju miloval, chodieval pre dcéru do škôlky, varieval pre nich. V jednom
prípade jej kúpil sprej, tiež čokoládu. Navštevoval jej rodičov, narúbal im drevo. Bozkával ju aj mimo toho

ako mali spolu sex. Pohlavný styk podľa jej názoru mávali každý druhý deň. Obžalovaný bol partnerom,
ktorý bolo stále s ňou. Začali spolu chodiť krátko potom, ako prišiel do zariadenia z výkonu trestu. Bolo
to niekoľko dní potom, ako prišiel do zariadenia. Obžalovaný mal svoju izbu, v tejto izbe nebýval, keď
mali spolu vzťah. Na otázku obhajcu uviedla, že v čase, keď mala vzťah s obžalovaným, nestretávala
sa s V.om, tento mal frajerku. Je pravdou, že niekedy za ním išla, respektíve nechodievala za ním,

mal frajerku. Obžalovaný pomáhal aj iným ľuďom, ktorí bývali v zariadení. Na otázku predsedu senátu
uviedla, že s obžalovaným, keď niečo potrebovali si dali peniaze dokopy a kúpili to. Na ďalšiu otázku či
bola v období od júla 2017 do marca 2018 obžalovaným týraná, ako mu je to kladené za vinu obžalobou,
uviedla, že nie je pravdou, že by ju bol udieral o stenu. Je pravdou, že obžalovaný niekedy mal „nervy“,vtedy ju napadol. Niekedy, keď mal nervy, tak ju zbil. Na otázku predseda senátu či to považovala za
normálne a zostala s ním uviedla, že prepáčila mu to. Mal dobrý vzťah k jej dcére. Dcéru nikdy nebil,
neudrel ju. Je slobodná, nikdy nebola vydatá. Keby jej bol navrhol obžalovaný sobáš, bola by súhlasila.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že vo výpovedi sú veľké rozpory, klamstvá. Svedkyňa vo
výpovedi neuviedla, že má naďalej vzťah s V.om. Keď prišiel do zariadenia, svedkyňu nepoznal až do
októbra 2017. Nie je pravdou, že by sa dali dokopy hneď po jeho príchode do zariadenia. Svedkyňa po
jeho príchode do zariadenia žila s V.om, prišla len občas do zariadenia, aby ju nevyhodili. Svedkyňu
spoznal oveľa neskôr, ako uvádzala vo svojej výpovedi. Popiera, že by ju bol udrel koženou taškou, v

taške bol pohár, týmto by bol svedkyni rozbil hlavu. Svedkyňa zatajila, že bola fyzicky napadnutá V.om.
Svedkyňa mala pomer s V.om aj v čase, keď mala pomer s ním.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané jednak predtým, ako bol zrušený odvolacím
súdom rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 2T 87/2018 zo dňa 13.03.2019, jednak dôkazov, ktoré
boli vykonané po zrušení uvedeného rozhodnutia, dospel k záveru, že bolo preukázané, že obžalovaný
sa dopustil skutku dňa 07.03.2018 na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku a týmto svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1
Trestného zákona, pretože iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal opomenul. Vykonaným
dokazovaním, vzhľadom na doplnené dokazovanie v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu,
nebolo jednoznačne preukázané, že by sa bol dopustil zločinu vydierania podľa § 189 Trestného zákona
na chránenej osobe - blízkej osobe v zmysle § 127 ods. 4 Trestného zákona a z týchto dôvodov,

podľa názoru prvostupňového súdu obžalovaný naplnil len zákonné znaky zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1 Trestného zákona. V prípade zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a) Trestného zákona dospel prvostupňový súd po doplnení dokazovania v intenciách
právneho názoru odvolacieho súdu k záveru, že dokazovaním nebolo dokázané, že sa stali skutky,
pre ktoré je obžalovaný stíhaný, a preto podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného za

tento skutok spod obžaloby oslobodil. V prípade zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného
zákona treba poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaného zo spáchania tejto trestnej činnosti usvedčila
poškodená N. už vo výpovedi dňa 09.03. 2018, ako to vyplýva z DVD nahrávky, ktorá bola na hlavnom
pojednávaní v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehratá. Ďalším dôkazom, ktorý obžalovaného
usvedčuje zo spáchania tejto trestnej činnosti je trestné oznámenie, na základe, ktorého sa začalo voči

obžalovanému trestné stíhanie a v tomto trestnom oznámení je popísané konanie obžalovaného, ktoré
korešponduje so skutkom zo 07.03.2018. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu prvostupňový
súd opätovne vypočul poškodenú N. na hlavnom pojednávaní dňa 04.03. 2020. Vo svojej výpovedi,
s určitými odchýlkami, ktoré sa dajú vysvetliť odstupom času, potvrdila, že skutok zo 07.03.2018 sa
odohral tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a, že tento spáchal obžalovaný. Taktiež,

podľa názoru súdu dostatočne vysvetlila dôvod, prečo vo výpovedi dňa 12.12.2018 uvádzala, že
zistené zranenia jej spôsobila priateľka svedka V.. Uviedla, že to bolo preto, lebo „R.“ jej povedal, aby
tak povedala. Je zrejmé, že obžalovaný sa takýmto spôsobom snažil ovplyvniť v prípravnom konaní
poškodenú N. a darilo sa mu to až do 16.05.2018, kedy bol uznesením Okresného súdu Prievidza č. 15
Tp 24/2018 rozšírený väzobný dôvod obžalovaného aj o dôvod uvedený v § 71 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku. Ďalšími nepriamymi dôkazmi, ktoré preukazujú trestnú činnosť obžalovaného voči poškodenej
N. dňa 07.03.2018 sú výpovede svedkyne C. v prípravnom konaní a tiež na hlavnom pojednávaní. Táto
potvrdila, že poškodená N. jej uviedla, že dňa 07.03.2018 bola zbitá obžalovaným. Za nepriamy dôkaz v
tomto smere považuje súd aj lekársku správu MUDr. U., v ktorej je uvedené tiež, že obžalovaný povedal
poškodenej, že ak niekomu povie, že ju zbil, zaškrtí ju. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu,

prvostupňový súd vypočul v rámci doplnenia dokazovania svedka V. a svedkyňu Z. (F.). Títo svedkovia
jednoznačne popreli tvrdenie poškodenej N. z hlavného pojednávania dňa 12.12.2018, že zranenia
popísané v lekárskej správe a zistené lekárkou dňa 08.03.2018 jej spôsobila priateľka otca jej detí V..
Obaja zhodne uviedli, že žiaden takýto konflikt medzi poškodenou N. a priateľkou V. Z. sa neodohral,
Z. navyše uviedla, že žiaden vzťah s V.om nikdy nemala. Podľa názoru súdu vykonanými dôkazmi bolo

jednoznačne vyvrátené, že by zranenia zo dňa 07.03.2018 popísané v lekárskej správe a uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, spôsobil niekto iný; naopak bolo jednoznačne preukázané, že tieto
zranenia poškodenej N. spôsobil obžalovaný. Súd zároveň v rámci dokazovania, vzhľadom na právny
názor odvolacieho súdu, sa musel tiež vysporiadať s otázkou právnej kvalifikácie, či sa teda obžalovaný
dopustil zločinu vydierania podľa § 189 Trestného zákona na chránenej osobe - blízkej osobe; na

poškodenej N.. Ako konštatoval odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 14.05.2019, v
zmysle § 127 ods. 4 Trestného zákona sa okrem iných prípadov, za navzájom blízke osoby sa osoby
považujú len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Po doplnení dokazovania aj v súvislosti s vyriešením v tejto otázky , prvostupňový súd konštatuje, ženie je možné považovať vzťah obžalovaného a poškodenej N. v čase skutku dňa 07.03.2018 za vzťah
osôb blízkych v zmysle § 127 ods. 4 Trestného zákona. Obžalovaný už vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní, pred zrušením veci odvolacím súdom uviedol, že poškodenú miloval len, keď s ňou mal

pomer, nemal k nej taký citový vzťah, aby s ňou dlho žil. S poškodenou sa nedalo vydržať, počas výkonu
väzby, nenadobudol k nej citový vzťah, reagoval len na jej listy. Z uvedeného vyplýva akým spôsobom
obžalovaný pristupoval ku vzťahu aj intímnemu, s poškodenou. Z rozsiahleho dokazovania či už pred
zrušením veci odvolacím súdom alebo po doplnenom dokazovaní, v rámci právneho názoru odvolacieho
súdu je zrejmé, že poškodená N. považovala vzťah s obžalovaným za vážny vzťah, dokonca vo výpovedi

dňa 04.03.2020 uviedla, že v prípade, že by jej bol obžalovaný navrhol sobáš, bola by súhlasila.
Poškodeného N. vo výpovedi dňa 04.03.2020 poprela tvrdenie svedka V. vo výpovedi dňa 08.01.2020,
že v dobe od leta 2017 do marca 2018 tento udržiaval kontakt s poškodenou N., vzťah bol intímneho
charakteru, mali spolu sex. Obžalovaný vo vyjadrení k výpovedi poškodenej N. dňa 04.03.2020 uviedol,
že poškodená N. po jeho príchode do zariadenia žila s V.om, prišla len občas do zariadenia, preto
nebola, aby vyhodená. Uviedol, že poškodenú nepoznal až do októbra 2017 a nie je pravdou, že by

sa dali dokopy hneď po jeho príchode do zariadenia. Vzhľadom na takéto tvrdenie poškodenej N. na
hlavnom pojednávaní dňa 04.03.2020, že v čase, keď mala vzťah s obžalovaným nemala vzťah so
svedkom V., bol na žiadosť prokurátora svedok V. opätovne vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa
15.07.2020.NatomtopojednávanísvedokV.,vrozporesosvojouvýpoveďouzodňa08.01.2020uviedol,
že potom, čo sa obžalovaný zoznámil s poškodenou N., s poškodenou N. už nemal žiaden vzťah. Na

otázku predsedu senátu, aby to vysvetlil, keďže vo výpovedi v januári 2020 uviedol, že od júla 2017
do marca 2018 udržiaval s poškodenou vzťah, intímny vzťah a mali spolu sex, uviedol len „toto som
povedal?“.SvedokV.nastranedruhejčiužvovýpovedidňa08.01.2020ačiastočnetiežvovýpovedidňa
15.07.2020 potvrdil, že poškodená N. v deň, keď obžalovaný bol vzatý do väzby (dňa 8.3.2018) prišla
okolo poludnia za ním, urobil jej kávu, bola uplakaná. Keď sa pýtal, čo sa stalo povedala, že „R. ma zbil“,

bola doškriabaná. Povedala, že boli u jej matky, vypili nejaké pivo, keď išli späť povedala obžalovanému,
že mu nejako narástli rožky, obžalovaného to nahnevalo a začal ju fackovať. Mal ju tiež ťahať za vlasy
po zemi. Vo výpovedi dňa 15.07.2020, na otázku obhajcu uviedol, že je možné, že poškodená N. dňa
08.03.2018 prišla za ním, bola poškriabaná, sťažovala sa na obžalovaného, že ju zbil. V súvislosti s
riešením otázky či považovať osobou poškodenej N. za osobu blízku poukazuje súd aj na výpoveď

svedka H., ktorý uviedol, že nevnímal vzťah obžalovaného a poškodenej N. za blízky vzťah, aj keď je
pravdou, že chodili stále spolu. Podľa názoru súdu ani skutočnosť, že obžalovaný pomáhal poškodenej
N. so starostlivosťou o jej dcéru, pomáhal rodičom poškodenej N. nepreukazuje, bez akýchkoľvek
pochybností, že vzťah obžalovaného s poškodenou N. možno považovať za vzťah osôb blízkych.
Obžalovaný v konečnom dôsledku sa obdobným spôsobom, pomocou ďalším osobám zo zariadenia,

prípadne aj mimo zariadenia, po svojom príchode do zariadenia R. n.o., prezentoval. Na základe takto
vykonaného, doplneného dokazovania, ktoré bolo pomerne rozsiahle, je možné podľa názoru súdu
ustáliť právny záver, že obžalovaný sa dopustil skutku dňa 07.03.2018 na tom skutkovom základe, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a naplnil tak všetky zákonné znaky zločinu vydierania podľa
§ 189 ods. 1 Trestného zákona, pretože iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal opomenul.

Nebolo však, bez všetkých pochybností, preukázané, že tento čin spáchal na chránenej osobe - blízkej
osobe, pretože v zmysle § 127 ods. 4 Trestného zákona nie je možné v čase skutku považovať osobu
poškodenej N. za osobu blízku, minimálne sú o tom značné pochybnosti. V prípade zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, po doplnení dokazovania,
s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu, dospel súd k záveru, že nebolo preukázané, že sa

stali skutky uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a preto bol obžalovaný podľa § 285 písm. a)
Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby. V prípade tohto zločinu je potrebné poukázať na tú
skutočnosť, že obžaloba, ktorá bola podaná bola predovšetkým postavená na výpovedi poškodenej N. v
prípravnomkonaníanatrestnomoznámení,ktorépodalapoškodenéhoN.dňa08.03.2018naOkresnom
riaditeľstve PZ, OKP Prievidza. V trestnom oznámení k tomuto uviedla, že v decembri 2017 sa pohádali

prebývaléhomanžela(?),ktorýjeotcomjejdvochdetí.Obžalovanýjuvtedyudieraldohlavy,bilpäsťami,
vyhráža sa tiež, že ju zabije, zaškrtí, keď ho pôjde udať. Taktiež sa niečo také stalo v januári 2018, chytil
ju za vlasy, chcel ju udrieť hlavou o stenu, nepodarilo sa mu to. Potom ju udrel päsťami asi 5 krát do
hlavy. Vo výpovedi na DVD nahrávke zo dňa 09.03. 2018 už uviedla len, že ju zbil prvýkrát z ničoho nič,
začal byť nervózny, chytil ju za vlasy, chcel ju udrieť o stenu. Vo výpovedi dňa 12.12.2018 uviedla, že

si vymyslela všetko vo výpovedi z 09.03.2018 uviedla, že, keď s obžalovaným žili, tento ju nikdy fyzicky
nenapadol. Nakoniec vo výpovedi dňa 04.03.2020 na otázku či bola v období od júla 2017 do marca
2018 obžalovaným týraná, ako to je kladené za vinu obžalovanému uviedla, že nie, nie je pravdou, že
by bol udieral o stenu, niekedy, keď mal „nervy“ tak ju zbil. Uviedla, že mu to prepáčila. Z uvedenéhovyplýva, že poškodená N. len vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 09.03.2018 uvádzala, že
bola obžalovaným týraná. V ďalších výpovediach 12.12.2018 a 04.03.2020 nepotvrdila, že by bola
obžalovaným týraná, zmenila svoju výpoveď oproti skutočnostiam, ktoré uviedla v trestnom oznámení

a vo výpovedi na DVD nahrávke z 09.03. 2018. V súvislosti s tým treba zopakovať aj skutočnosti,
ktoré uviedol znalec PhDr. F., ktorý vypracoval vo veci znalecký posudok na poškodenú N.. Uviedol,
že v prípade poškodenej N. sa jedná o osobnosť simplexnú, jednoduchú, naivnú. Dá sa povedať, že je
ľahko manipulovateľná, má závislejšie správanie, stále hľadá oporu v inej osobe. V psychologickej časti
vyšetrenia konštatoval, že poškodená neutrpela následky uvedené v skutkovej vete obvinenia. Znalec

taktiež na otázku predsedu senátu, čo hovorila poškodená pri vyšetrení či hovorila, že to obžalovaný
neurobil alebo hovorila, že to urobil, ale chcel mu dať šancu; konštatoval, že povedala, že nič také sa
nedialo. Ešte uviedol, že nezistil žiadne zásadné zmeny psychiky poškodenej. Poškodená vzhľadom na
osobnostnú štruktúru má posunutú mieru vnímania násilia. Uviedol, že vyšetrením poškodenej nezistil
narušenie psychiky poškodenej konaním obžalovaného. Taktiež treba poukázať na výpovede svedkov
F. a H., vrátnikov zariadenia R. n.o., ktorí uviedli, že poškodená nikdy za nimi neprišla so sťažnosťou, že

by bola obžalovaným týraná, vydieraná; skôr boli sťažnosti na poškodenú N., ktorú vrátnici považovali
za najkonfliktnejšiu osobu v zariadení. S prihliadnutím na vyššie konštatované skutočnosti a dôkazy,
podľa názoru súdu existujú dôvodné pochybnosti či sa stali skutky uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, ktoré boli v obžalobe posúdené ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a) Trestného zákona a aj vzhľadom na procesnú zásadu „in dubio pro reo“, bol obžalovaný

v zmysle § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodený.
Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov bol doteraz 6 krát súdne trestaný. V prvých štyroch prípadoch
sa na obžalovaného hľadí ako, keby nebol odsúdený. V prípade posledných dvoch odsúdení bol
obžalovaný rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. 2T 20/91 zo dňa 06.12.1991 odsúdený
za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na

nepodmienečný trest 11 rokov, ktorý vykonal a rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. 22T 2/03 zo dňa
20.11.2003 bol odsúdený za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140 /1961 Zb.
k nepodmienečnému trestu 15 rokov, ktorý vykonal.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery, súd zistil v prípade obžalovaného existenciu jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený) a nezistil existenciu žiadnej poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 Trestného zákona. Vzhľadom na túto skutočnosť súd ukladal trest obžalovanému za použitia

ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona (ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu). Vzhľadom na túto skutočnosť
bola zvýšená základná trestná sadzba 2 roky odňatia slobody až 6 rokov odňatia slobody na trestnú
sadzbu 3 roky 4 mesiace odňatia slobody až 6 rokov odňatia slobody. Berúc do úvahy skutočnosť,
že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený vo veciach Krajského súdu Banská Bystrica č. 2T 20/91 a

Krajského súdu Trenčín č. 22T 2/03 za mimoriadne závažnú trestnú činnosť; súd uložil obžalovanému
s prihliadnutím na jeho osobu a možnosť jeho nápravy (podľa znalkyne MUDr. Y. je u obžalovaného
prognóza resocializácie nepriaznivá), trest pri hornej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 5 rokov.
Pre výkon trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu za

úmyselnú trestnú činnosť. Takto uložený trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú
nebezpečnosť konania obžalovaného a zároveň ide o trest potrebný na ochranu spoločnosti pred
páchaním a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.