Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, February 6, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/111/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103899777
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7103899777.62

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnej veci žalobcu: G. L., G.. X. X. XXXX,

K. Z. C., V. Č.. X, zastúpeného JUDr. Janou Závodskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Alžbetina č.
3, proti žalovaným: X) T.. W. L., G.. XX. X. XXXX, K. Z. C., V. Č.. X, zastúpený advokátskou kanceláriou
Vojčík & PARTNERS, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, X) M. L., G.. XX. X. XXXX, K. Z. C., J. Č.. XX,
3) T.. Š. L., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. C., M. Č.. XX, X) T.. O. L., G.. X. X. XXXX, K. Z. C., J. Č.. XX, E..Č.. K.
XX U. A.., U., U. L. XNX, R., žalovaní v 2., 3. a 4. rade zastúpení JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom,
Zvonárska 8, 040 01 Košice, v konaní o určenie vlastníckeho práva a o vyslovenie neplatnosti právnych
úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a to parcely registra R. Č.. XXXX/
X Z. Z. XXX M.X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra R. Č.. XXXX/X, vo výmere
195 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria a domu so súpisným číslom XXXX, stojacom na
parcele č. XXXX/X registra C, zapísaných na LV XXX, okres C., obec C. - A., katastrálne územie Severné
mesto a parcely registra C č. XXXX/X, vo výmere 372 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria,
zapísanej na LV č. XXXXX, okres C. X, obec C. - A., katastrálne územie A. M., vo veľkosti podielu 1
v pomere k celku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žiadnej zo sporových strán súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

IV.Slovenskárepublikavočižalobcovimánároknanáhradutrovkonaniavrozsahu50%ovýške,ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Slovenská republika voči žalovanému v 1., 2., 3. a 4. rade má nárok na náhradu trov konania v rozsahu
50% o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca T.. W. L., G.. XX.X.XXXX, K. Z. C., V. Č.. X sa žalobou podanou na tunajší súd
dňa 23. 9. 2003 domáhal vyslovenia, že Dohoda o zrušení a vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníctva
registrovaná pod Z.-XXXX/XX Katastrálnym úradom v Košiciach, Správa katastra Košice I pre
katastrálne územie C. - A. M. uzavretá M. Q. L., G.. XX. X. XXXX ako žalovaným v 1. rade a Š. L., G..
XX.X.XXXX ako žalovaným v 2. rade je neplatná. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.7.2003 na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXX Katastrálneho
úradu v Košiciach, Správa katastra Košice I zistil, že nehnuteľnosť na parcele č. XXXX/X ako zastavaná
plocha - dom o výmere 1200 m2 je v spoluvlastníctve Q. L. s podielom 1/3 z celosti a Š. L. s podielom2/3 z celosti. K zmene spoluvlastníckych vzťahov došlo na základe Dohody o zrušení a vzájomnom
vysporiadaní spoluvlastníctva registrovaným pod zn. Z.-XXXX/XX. Na základe rovnakého právneho
úkonu došlo k rozdeleniu pozemku - parcely č. XXXX na dve parcely a to parcelu č. XXXX/X a č. XXXX/

X zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX a XXXXX.

3. Pôvodný žalobca T.. W. L. ďalej uviedol, že jeho otec Š. L., G.. XX.X.XXXX a matka Q. L., G..
XX.X.XXXX na základe vlastného rozhodnutia darovacou zmluvou zo dňa 9.4.1996 darovali jeho synovi
G. L. nehnuteľnosť v katastrálnom území Košice - Sever vedenú na L. Č.. XXX ako parcela č. XXXX o

výmere 690 m2, na nej postavený dom súpisné č. 2194 v podiele 1/2 z celosti, ktorý dar prijal. V rámci
dedičského konania 11D/426/1997 Dnot 110/1997 po jeho nebohom otcovi Š. L. bol prejednávaný aj 1/4
podiel z uvedenej nehnuteľnosti. Podľa dohody sa pôvodný Ž. T.. W. L. zriekol svojho zákonného podielu
z dedičstva po nebohom otcovi v prospech svojho brata Š. L. vzhľadom na to, že jeho syn (G. L., syn
pôvodného žalobcu) bol polovičným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a pre vzájomnú dohodu, že
ich deti budú vlastniť predmetnú nehnuteľnosť. Pôvodný žalobca však nevedel, že následne uplynutím

krátkeho času po otcovej smrti, jeho brat Š. L. zmiatol jeho syna G. a vynútil si, aby tento daroval svoj 1
podiel na nehnuteľnosti Q. L., za účelom spravodlivého rozdelenia nehnuteľnosti medzi deti pôvodného
žalobcu a medzi deti Š. L.. Š. L., G.. XX.X.XXXX v priebehu posledných rokov ovplyvňoval, vyvíjal nátlak
a zneužíval situáciu, ako aj spôsobilosť svojej matky Q. L., G.. XX.X.XXXX, ktorú zmanipuloval, donútil
ju uzavrieť Dohodu o zrušení a vzájomnom vysporiadaní spoluvlastníctva zo dňa 23.07.2002, ktorej

vklad bol povolený pod Z. XXXX/XX, na základe ktorej sa stal väčšinovým vlastníkom nehnuteľnosti -
novovytvoreného pozemku C. R. O.. Č.. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria (dom) o výmere 123 m2
v podiele 2/3 a Q. L. sa stala podielovou spoluvlastníčkou uvedeného pozemku v podiele 1/3, Š. L. sa
stal výlučným vlastníkom pozemku KN C parc. Č.. XXXX/X zast. plochy (dvor) o výmere 372 m2 a Q.
L. sa stala výlučnou vlastníčkou novovytvoreného pozemku KN C parc. č. XXXX/X zastavané plochy

a nádvoria (dvor) o výmere 195 m2. Q. L. je dlhodobo chorá, užívajúca lieky s vedľajším
účinkom spočívajúcim v poruchách správania sa a koordinácie, vyvolávajúce zmätenosť, stratu pamäte.
Taktiež užívala lieky proti úzkosti a depresiám. Zlý psychický stav nastal po smrti jej manžela, ktorý
zomrel dňa 03.05.1997 a prvé roky bolo nevyhnutné jej poskytovať každodennú starostlivosť, ktorú jej
poskytovala bývalá manželka T.. W. L. bývajúca v predmetnej nehnuteľnosti so žalovanou 1., rovnako

ako jej pomáhala pred smrťou jej manžela. Q. L. po ovdovení začala prejavovať známky neustáleho
strachu, úzkosti, je nepochopiteľné, aby pri plnom vedomí bola vykonala právne relevantný úkon dohody
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 23.07.2002, ktorým by poprela svoju vôľu
prejavovanú 27 rokov, aby predmetnú nehnuteľnosť užíval a vlastnil G. L., B. Z., Q. G. Š. L., G..
XX.XX.XXXX, jej syn.

4. Návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2003 sa žalobca domáhal nariadenia predbežného opatrenia,
ktorým by sa žalovaným zakázalo nakladať s nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. XXX, G. L. Č..
XXXXX Q. G. L. Č.. XXXXX, k.ú. C.T. - A. M., a to zdržať sa vykonávania ďalších stavebných prác,
nenakladať s nehnuteľnosťami, nepredať ich, nedarovať, nedať do ručenia, zálohu, nájmu alebo inak

nepreviesť do práv tretieho subjektu. Súd navrhované predbežné opatrenie vydal Uznesením zo dňa
20.12.2003, č.k. 15C 111/03-22. Voči uvedenému uzneseniu podali odvolanie žalovaní, kde uviedli,
že Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 23.07.2002 nie je neplatná,
bola uzavretá slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Ďalej žalovaní argumentujú, že dňa 26.11.2003
bola uzavretá Kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XX dňa 08.12.2003, na základe

ktorej sa výlučným vlastníkom všetkých predmetných nehnuteľností stal žalovaný v 2. rade. Ďalej
žalovaní v odvolaní uviedli, že na nehnuteľnosti boli započaté nevyhnutné rekonštrukčné práce. Prílohou
odvolania bolo Čestné vyhlásenie žalovanej 1. zo dňa 12.01.2004, v ktorom popiera tvrdenia vtedajšieho
žalobcu T.. W. L.R. o neplatnosti Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa
23.07.2002. V uvedenom čestnom vyhlásení žalovaná 1. uvádza, že netrpela chorobami, ktoré by ju

obmedzovali v spôsobilosti na právne úkony a jej vôľa ani vôľa jej zosnulého manžela nesmerovala k
tomu, aby nehnuteľnosti užívali a stali sa vlastníctvom, resp. podielovým spoluvlastníctvom žalobcu,
resp. jeho rodinných príslušníkov.

5. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 5.02.2004, kde uviedol, že

vzhľadom na Kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený pod Z. - XXXX/XX dňa 08.12.2003, na základe
ktorej sa žalovaný 2. stal výlučným vlastníkom nehnuteľností je podľa jeho názoru nariadené predbežné
opatrenie dôvodné. Čestné vyhlásenie podpísané žalovanou v 1. rade je podľa jeho názoru potvrdením,že je vykonštruované, žalovaná v 1. rade popiera svoje správanie a úkony, ktoré vykonala v priebehu
30 rokov.

6. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.03.2004, č.k. 14 Co 52/04-52 zrušil odvolací
súd Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 20.12.2003, č.k. 15C 111/03-22 a vrátil
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne a
predbežné opatrenie vydal v rozsahu, ktorý nekorešponduje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a so zisteným skutkovým stavom.

7. Následne súd prvého stupňa Uznesením zo dňa 3.6.2004, č.k. 15C 111/03-58 návrh žalobcu na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal potrebu pre dočasnú
úpravu pomerov ako aj osvedčenie nároku.

8. Podaním doručeným súdu dňa 25.11.2005 žalobca navrhol súdu zámenu účastníkov konania tak, že

z konania doterajší žalobca T.. W. L. vystúpi a na jeho miesto vstúpi G. L.R., G.. X.X.XXXX, K. V. X, C.,
poukazujúc na nutnosť rozšírenia žaloby o neplatnosť kúpnej i darovacej zmluvy týkajúcej sa tej istej
nehnuteľnosti. Žalobca taktiež rozšíril návrh na začatie konania o dôvody, pre ktoré by mala byť Dohoda
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorej vklad bol povolený dňa 8.8.2002, neplatná.
Dohoda bola podľa názoru žalobcu uzavretá v rozpore so zákonom ako i s dobrými mravmi, keďže ňou

nebola zachovaná rovnosť podielov pri reálnej deľbe. Žalobca uviedol, že žalovaná 1. od roku 1997
užívala lieky proti úzkosti a depresiám Lexaurin a Xanax a navštevovala psychiatrickú ambulanciu M..
Z.. Táto dohoda bola podľa názoru žalobcu uzavretá potom, čo pod nátlakom dosiahla, aby jej Norbet
Lukács daroval podiel 1 predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca rozšíril žalobu o návrh na určenie neplatnosti
darovacej zmluvy, ktorou G. L. previedol 1 na nehnuteľnosti, ktorú v tom čase vlastnil v podiele 1, vedenú

na L. Č.. XXX k.ú. C. - A., konkrétne spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na parcele XXXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 690 m2 a na dome súpisné číslo 2194 stojacom na tejto parcele, na žalovanú
v 1. rade. Táto darovacia zmluva bola povolená vkladom dňa 2.1.1998 pod Z. XXXXX/XX. Dôvodom
pre neplatnosť uvedenej darovacej zmluvy má byť skutočnosť, že uvedenú zmluvu uzavrel G. L. po
smrti starého otca a manžela žalovanej 1., ktorá na neho začal od septembra 1997 denno denne vyvíjať

nátlak, aby jej vrátil dar (1/2 nehnuteľnosti), ktorý prijal od nej a od dedka ešte 9.4.1996 s tým, že
chce spravodlivo rozdeliť nehnuteľnosť. Keďže má 4 vnukov, tak nehnuteľnosť rozdelí medzi 4 vnukov.
Rovnako aj žalovaný v 2. rade Š. L. naňho vyvíjal nátlak, chodil za ním denne, vždy mu pripomínal,
že vlastní polovicu nehnuteľnosti a stará matka má štyroch vnukov, preto to nie je v poriadku, prečo jej
nedovolí, aby nehnuteľnosť rozdelila spravodlivo na 4 rovnaké diely. Keď s ich návrhom nesúhlasil, tlačili

na neho, ako sa bude môcť pozrieť svojim bratrancom do očí, keď bol „zvýhodnený“. Takmer každý deň
ho vyhľadali a trvali na tom, aby dar vrátil. Mal s tým problém, sám sa s tým nevedel vyrovnať, radil sa s
kamarátmi, keďže s nikým iným z rodiny o veci nemohol hovoriť. Obrátil sa aj na odborníka, lebo nevedel
ako ďalej. S ohľadom na svoj vek a neskúsenosť bol psychicky v zložitej situácii, chcel mať pokoj a
chcel, aby vzťahy v rodine boli dobré a dennodenné nátlaky ho vyčerpali tak, že s uzavretím darovacej

zmluvy súhlasil, dôverujúc starej matke a jej argumentom. Žalobca tvrdí, že uvedený právny úkon nebol
uzavretý slobodne, tak ako to má na mysli § 37 Občianskeho zákonníka a je teda absolútne neplatný.

9. Žalobca rozšíril žalobu i o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela žalovaná 1. Q. L.
ako predávajúca so žalovaným 2. Š. L. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho

podielu na nehnuteľnosti vedenej na L. Č.. XXX Q. L. Č.. XXXXX katastrálne územie C.Š. -
A.. Túto zmluvu Q. L. uzavrela napriek tomu, že vedela o tom, že žalobca (G. L.) ju požiadal o vrátenie
daru dňa 28.11.2003. Dňa 1.12. 2003 bol podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností na základe
označenej kúpnej zmluvy napriek tomu, že 1.12.2003 písomne Správe katastra oznámil, že žalovanú 1.
požiadal o vrátenie daru. Týmto jednostranným úkonom právny vzťah z darovania zanikol a žalovaná 1.

nebola oprávnená previesť na iného svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti, keďže ho
užnevlastnila.Ajvtomtovidížalobcaneplatnosťprávnehoúkonu,ajzdôvodu,ževychádzazneplatného
právneho úkonu. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa 8.12.2003.
Žalobca záverom podania doručeným súdu dňa 25.11.2005 navrhol pripustiť zmenu petitu tak, aby
súd určil neplatnosť Darovacej zmluvy zo dňa 27.11.1997 medzi G. L. ako darcom a žalovanou 1.

ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený pod Z. XXXXX/XX, ďalej aby súd určil neplatnosť Dohody
o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, uzavretá medzi žalovanou 1. a žalovaným 2.,
registrovaná pod Z. XXXX/XX, ďalej aby súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou
1. ako predávajúcou a žalovaným 2. ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený 8.12.2003 pod Z. XXXX/XX a aby súd určil, že G. L. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a to parcely č. XXXX/X, XXXX/
X Q. XXXX/X a domu so súpisným číslom XXXX stojacom na parcele č. XXXX/X Z. C..Ú.. C. - A. M. vo
veľkosti podielu 1 v pomere k celku. Zároveň žalobca žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

10. Súd uznesením zo dňa 29. 11. 2005 pod č.k. 15C/111/2003-83 podľa § 92 ods. 4 O.s.p. na návrh
žalobcu pripustil, aby pôvodný žalobca T.. W. L.Á. z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil žalobca
(syn pôvodného žalobcu) G. L., G.. X.X.XXXX, K. V. X, C.Š..

11. Voči uvedenému uzneseniu podali žalovaní dňa 15.12.2005 odvolanie, ktoré odôvodnili podaním,
doručeným súdu dňa 22.12.2005. Žalovaní argumentovali tým, že vystúpenie a vstúpenie účastníkov
súdneho konania je podmienené súhlasom účastníkov konania, pričom súhlas nebol udelený. Taktiež
uviedli, že súd vo veci sp. zn. 19C 343/03 rozsudkom zo dňa 30.09.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 30.11.2004 zamietol časť žaloby a ponechal kúpnu zmluvu, registrovanú pod Z. XXXX/XX v platnosti
a neprávoplatne rozsudkom 19C 58/2005-51 zo dňa 6.10.2005 zamietol žalobu G. L. o vrátenia daru

zo strany Q. L..

12. Krajský súd Uznesením zo dňa 06.02.2006, č.k. 5Co/7/2006-119 odvolanie žalovaných voči
Uzneseniu z 29.11.2005, č.k. 15C 111/03 - 83 odmietol z dôvodu, že v lehote na podanie odvolania
nebolo žalovanými v odvolaní uvedené, v čom sa napadnuté uznesenie alebo postup súdu prvého

stupňa považuje za nesprávny.

13. Návrhom, doručeným súdu dňa 2.12.2005 sa žalobca domáhal nariadenia predbežného opatrenia,
ktorým by súd žalovanému 2. zakázal nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania.

14. Uznesením zo dňa 6. 3. 2006 č.k. 15C/111/2003-135 súd podľa § 85 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu
žaloby v zmysle písomného podania žalobcu doručenom súdu dňa 25.11.2005, v znení:
„Súd určuje, že Darovacia zmluva uzavretá 27. 11. 1997 medzi žalobcom ako darcom a žalovanou v 1.
rade ako obdarovanou registrovaná pod V 25301/97 Okresným úradom C. T., katastrálny odbor, ktorou
darca daroval svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX a to parcely č. XXXX

druh zastavaná plocha o výmere 690 m2 a dom stojaci na uvedenej parcele so súpisným číslom XXXX s
plotom, garážou, vonkajšími úpravami a porastami vo veľkosti podielu 1/2 v pomere k celku, je neplatná.
Súd určuje, že Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní registrovaná Správou
katastra Košice pod V 1853/02 uzavretá medzi žalovanou v 1. rade Q. L. a žalovaným v 2.
rade Š. L., na základe ktorej sa žalovaná v 1. rade stala výlučnou vlastníčkou novovzniknutej parcely

č. XXXX/X o výmere 195 m2, žalovaný v 2. rade sa stal výlučným vlastníkom novovzniknutej parcely
č. XXXX/X o výmere 372 m2 a novovzniknutá parcela č. XXXX/X o výmere 123 m2 vrátane domu so
súpisným číslom XXXX sa stala podielovým spoluvlastníctvom žalovanej v 1. rade vo veľkosti podielu
1/3 v pomere k celku a žalovaný v 2. rade sa stal jej podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti podielu
2/3 v pomere k celku, je neplatná.

Súd určuje, že Kúpna zmluva registrovaná Správou katastra Košice pod V 353/03, ktorej vklad bol
povolený 8.12.2003, uzavretá medzi žalovanou v 1. rade Q. L. ako predávajúcou a žalovaným v 2.
rade Š. L. ako kupujúcim, ktorou žalovaná v 1. rade previedla svoj spoluvlastnícky podiel na parcele č.
XXXX/X a na dome súpisné číslo XXXX vedené na LV č. XXX a svoje vlastníctvo k parcele č. XXXX/X
vedenej na LV č. XXXXX na žalovaného v 2. rade, sa žalovaný v 2. rade stal výlučným vlastníkom celej

nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX a LV č. XXXXX, je neplatná.
Súd určuje, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a to parcely č. XXXX/X, XXXX/X
Q. XXXX/X a domu so súpisným č. XXXX stojacom na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území C. - A.
M. vo veľkosti podielu 1/2 v pomere k celku.
Zároveň súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému 2. zakázal nakladať s

nehnuteľnosťami.“

15. Voči uvedenému uzneseniu podali odvolanie žalovaní dňa 22.03.2006. Žalovaní argumentovali,
že už raz bolo v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnuté tak, že súd dňa
03.06.2004 Uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že neboli

splnené podmienky na jeho nariadenie. Žalovaní tvrdili, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými
je naďalej platná.16. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.5.2006, v ktorom
poukazujenaskutočnosť,žežalobcavnovembri2002žiadalvrátiťodžalovanej1.nehnuteľnosť,napriek
vedomosti o tejto žiadosti žalovaná 1. previedla nehnuteľnosť na žalovaného 2. Z uvedeného vyplýva

obava, že aj v budúcnosti môže dôjsť k ďalším prevodom a k neprehľadnosti vlastníckych vzťahov. K
zamietnutiu žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy žalobca uviedol, že žaloba bola zamietnutá z
dôvodu procesných pochybení, o veci meritórne rozhodnuté nebolo.

17. Krajský súd v Košiciach Uznesením zo dňa 30.06.2006, č.k. 1Co/156/2006 - 153 odvolacie konanie

zastavil z dôvodu oneskorenej úhrady súdneho poplatku za odvolanie.

18. Na pojednávaní, konanom dňa 20.02.2007 bol vypočutý žalobca G. L., ktorý uviedol, že po odchode
jeho otca zo spoločnej domácnosti v roku 1996 ostal bývať v dome s mamou a bratom. Mama mala v tom
čase psychické problémy, dobre vychádzal so starou mamou a starým otcom. Dňa 9.4.1996 previedli
na neho starí rodičia časť nehnuteľnosti na neho, v roku 1997 zomrel starý otec. Keď strýko Štefan

zistil, že je polovičným vlastníkom nehnuteľnosti, nevedel sa s tým zmieriť. Vyvíjal na neho každodenný
nátlak, aby svoju polovicu domu vrátil, osočoval ho, že je zlodej, že okradol bratrancov a brata, bolo mu
vytýkané,žejezlodej.Situáciubralvážnezdôvodu,žeajjehovzťahsvtedajšoupriateľkoubolnarušený.
Bol podráždený, nervózny, trpel nespavosťou a strachom. Nátlak na vrátenie domu zo strany strýka a
starej matky sa stupňoval. Stará matka mu vravela, že ako sa v budúcnosti pozrie do očí bratrancom.

Nemal sa s kým poradiť a využil odbornú pomoc u M.. V. v októbri 1997, ktorá mu predpísala liečbu. Po
liekoch bol utlmený, avšak napriek utlmeniu mu bolo povedané, že ich musí brať. Na základe nátlaku
strýka, starej matky a pod vplyvom liekov súhlasil s vrátením daru. Nikto mu nevysvetlil aké právne
účinky nastávajú po uzavretí darovacej zmluvy. V tom čase mal 19 rokov. Spomína si, že boli u notára,
nespomína si, že by niečo podpisoval. Následne prišla výzva na vypratanie nehnuteľnosti zo strany

strýka Štefana, z domu ho začala vyháňať aj stará matka, strýko sa prestal pretvarovať, vymenil zámky
na garáži, obmedzoval ich, zakázal parkovať na dvore. Darovacia zmluva bola uzavretá nie slobodne
a vážne, ale pod nátlakom a pod vplyvom liekov.

19. Žalovaná 1. pri svojom výsluchu dňa 23.2.2007 uviedla, že vrátenie daru od žalobcu žiadala z

dôvodu, že jej neposkytol starostlivosť. Polovicu domu s manželom pred smrťou darovala vnukovi z
dôvodu, aby sa syn Gejza vrátil domov, čoho si boli obaja vedomí. Nátlak na vnuka nevyvíjala, vnuk
sám vrátil dar na našu žiadosť. Podiel na dome predala synovi Štefanovi z dôvodu vyššieho veku, ktorý
jej bude poskytovať starostlivosť a opateru v starobe. Pri svojom opätovnom výsluchu dňa 2.5.2007
žalovaná 1. uviedla, že podiel na nehnuteľnostiach na žalobcu previedli z dôvodu, aby sa ich syn Gejza

vrátil domov, čo sa nestalo. Keďže nemala ani muža ani syna, chcela podiel vrátiť späť, čo aj žalobca
urobil. Syn Gejza nevymenil kotol, keď to bolo potrebné, urobil to syn Štefan, ktorý jej aj teraz pomáha.
Bývala manželka syna Gejzu v dome býva, ale neinvestuje žiadne finančné prostriedky. Norbertovi
darovali podiel na dome z dôvodu, že Gejza žil s inou ženou, aby sa to nededilo, aby nedošlo k iným
prevodom. Žalovaná uviedla, že žalobcu žiadala „nech dá nazad dar“. Žalovaný 2. odmietol vypovedať

bez prítomnosti právneho zástupcu.

20. Z vyjadrenie M.. V. z 12.4.2007 súd zistil, že žalobca bol v psychiatrickej starostlivosti a liečbe u M..
V. od 15.10.1997, bol v napätí, úzkostný, mal pocity strachu, obavné myšlienky, depresívny, mal poruchy
spánku. V liečbe boli nasadené antidepresíva a neuroleptiká (Prothiaden, Prothanzin, Thioridazin), ktoré

výrazne utlmovali jeho pozornosť a bdelosť. Liečba pokračovala až do marca 1998. Pred októbrom 1997
nebol v evidencii ani v liečbe u M.. V..

21. Z vyjadrenia M.. M. z 24.4.2007 je zrejmé, že žalovaná 1. bola prvýkrát vyšetrená v ambulancii
M.. Z. dňa 23.10.1997. Dňa 31.10.1997 sa zúčastnila ešte jednej psychiatrickej kontroly. Boli u nej

konštatované neurotické obtiaže. Boli jej predpísané lieky proti úzkosti a antidepresívum, a to v roku
1997 celkovo 3x.

22. Uznesením zo dňa 30.04.2007, č.k. 15C/111/2003-193 bolo nariadené znalecké dokazovanie
M.. C., znalkyňou z odvetvia neurológia, ktorej znalecký posudok v zmysle neskoršieho rozhodnutia

odvolacieho súdu nemohol byť vzatý do úvahy.

23. Žalovaný (Š. L.) vzniesol podaním zo dňa 9.5.2007 námietku zaujatosti konajúcej sudkyne JUDr.
Slebodníkovej. Taktiež na uvedenú sudkyňu podal žalobu o náhradu škody vo výške 131,- Sk. Krajskýsúd v Košiciach Uznesením zo dňa 22.5.2007, č.k. 3NcC/29/2007 - 213 rozhodol, že sudkyňa JUDr.
Iveta Slebodníková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

24. Návrhom, doručeným súdu dňa 10.04.2008 sa žalobca spolu so svojou matkou Z. L., G.. X.X.XXXX,
bratom J.G. L., G.. X.X.XXXX a otcom W. L., G.. XX.X.XXXX domáhal nariadenie predbežného
opatrenia, a to uloženie povinnosti žalovanému 2. strpieť užívanie nehnuteľnosti, vedenej na LV č.
XXX, až do právoplatného skončenia veci. Dôvodom pre podanie návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia bola skutočnosť, že žalovaný 2. im zrušil trvalý pobyt v nehnuteľnosti.

25. Uznesením zo dňa 16.5.2008, č.k. 15C/111/2003-280 súd uložil žalovanému 2. znášať užívanie
nehnuteľnosti a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Odvolací súd Uznesením zo dňa 18.07.2008, č.k.
4Co/162/2008-294 vec vrátil súdu prvého stupňa z dôvodu predčasného predloženia veci. Následne súd
prvého stupňa vydal Opravné uznesenie zo dňa 4.9.2008, č.k. 15C/111/2008-298, kde opravil záhlavie
uznesenia zo dňa 16.5.2008. Odvolací súd následne Uznesením zo dňa 17.10.2008, č.k. 4Co/314/2008

- 306 uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením potvrdil.

26. Uznesením zo dňa 13.2.2009, č.k. 15C/111/2003 - 318 bolo nariadené znalecké dokazovanie M..
O. V., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Znalec sa v zmysle uznesenia
mal vyjadriť, či podávané lieky žalobcovi so zreteľom na obsah a dávky spôsobili žalobcovi nemoc v

takej intenzite, že nemohol rozpoznať zmysel a vážnosť právneho úkonu. Ak žalobca konal pod vplyvom
liekov, bolo potrebné určiť stupeň obmedzenia vážnosti vôle do tej miery, aby mohol prejaviť vôľu darovať
predmetnú nehnuteľnosť.

XX. M.. O. V. v znaleckom posudku č. 14/2009 po vyšetrení pacienta - žalobcu konštatoval nasledovné:

V septembri 1997 havaroval v Maďarsku, utrpel otras mozgu, polhodinu, možno hodinu bol v bezvedomí.
Na jeseň 1997 navštevoval psychiatrickú ambulanciu M.. V., prestal tam chodiť na jar 1998, potom už
psychiatricky liečený nebol. Pri vyšetrení uviedol, že sa doma nemal s kým poradiť, na jeseň 1997 boli
pre neho ústredným konfliktom konflikty kvôli darovanému domu. V závere posudku znalec konštatuje,
že žalobca od septembra 1997 trpel psychickými poruchami: postkomočným syndrómom a depresiou,

ktoré boli následkom otrasu mozgu, ktorý utrpel pri autohavárii v tej dobe a reakciou na stresujúce
interakcie s príbuznými, ktorí ho nútili vrátiť predtým mu darovanú polovicu nehnuteľnosti. Lieky
podávané mu na liečbu depresívneho stavu mali tlmivý účinok na takto predisponovaný už oslabený
terén (tak antidepresíva, ale najmä neuroleptikum Thioridazin - preto ho aj spontánne vysadil), avšak
rozhodujúcim faktorom v posudzovaní jeho kognitívnych a vôľových schopností pri spornom právnom

akte bola jednoznačne funkčná nedostatočnosť a organické poúrazové postihnutie jeho psychických
funkcií spolu s prehlbujúcou sa depresiou, ktoré spôsobili, že žalobca nebol schopný v uvedenej dobe
dostatočne rozpoznať zmysel a vážnosť tohto právneho úkonu, a pri sústavnom ovplyvňovaní nebol
schopný rozhodnúť sa slobodne. Podľa názoru znalca vplyv liekov nebol rozhodujúcim činiteľom, ktorý
ovplyvňoval jeho vôľu a konanie v tej dobe - rozhodujúcim faktorom, ktorý mu znemožnil odolať tlaku

okolia bola funkčná nedostatočnosť - organické poúrazové postihnutie psychiky s prehlbujúcou sa
reaktívnou depresiou.

28. K uvedenému znaleckému posudku sa vyjadril právny zástupca žalovaných v podaní zo dňa
27.05.2009, v ktorom uvádza, že so znaleckým posudkom nesúhlasí. Namieta, že znalec svoje závery

spája s následkom otrasu mozgu v dôsledku havárie žalobcu v Maďarsku, o ktorej však neuvádza bližšie
informácie. Namietajú, že diagnóza žalobcu bola stanovená na základe neznámych lekárskych správ.
Ďalej žalovaní namietajú, že žalobca sa o úraze v Maďarsku na jeseň roku 1997 nezmienil M.. V.. Taktiež
poukazujú na skutočnosť, že znalec sa vyjadruje k aktuálnemu zdravotnému stavu žalobcu, aj keď mu
to nebolo umožnené.

29. Z lekárskej správy na čl. 408 súd zistil, že žalobca bol dňa 21.09.1997 ošetrený v Nemocnici s
poliklinikou Ferenca Rákocziho II. v meste Szikszó s tým, že v obci Forró utrpel úraz ako vodič auta,
stratil vedomie. Zo žiadanky o vyšetrenie - výsledky z 22.09.1997 vyplýva, že žalobca utrpel v ľavom
ramennom kĺbe fraktúru.

30. Na čl. 416 až 418 MUDr. V.Ž. uvádza svoje vyjadrenie k sťažnosti právneho zástupcu žalovaných
voči jeho znaleckému posudku, z ktorého obsahu je zrejmé, že zotrváva na záveroch svojho posudku
v plnom rozsahu. Uvedený znalec bol taktiež vypočutý na pojednávaní konanom dňa 13.1.2010, kdeuviedol, že na záveroch posudku zotrváva. Uviedol, že z lekárskej správy z nemocnice v meste Szikszó
v Maďarsku z 21.9.1997 zistil, že žalobca utrpel otras mozgu a menšie krvácanie do mozgu. K záverom
posudku došiel na základe vlastného vyšetrenia, vychádzal aj z vtedajšej zdravotnej dokumentácie

žalobcu. V čase podpisu darovacej zmluvy na jeseň 1997 kulminovali problémy žalobcu, keď jeho mozog
bol prechodnú dobu v určitom stave nedostatočnej výkonnosti, plus sa pridružili exogénne faktory - vplyv
zo strany príbuzných plus liek Thioridazin. Keďže mal poškodený mozog, tento liek sa nemal brať, bral
ho preto krátku dobu, pretože sa necítil dobre. Bral ho v čase, keď podpísal darovaciu zmluvu. Ide o
liek na liečbu schizofrénie, dnes sa už nepoužíva, výrazným spôsobom ovplyvňuje myslenie človeka. Z

lekárskych správ M.. V. vyplýva, že u žalobcu nebola vyriešená majetková situácia. Pri každej návšteve
sa žalobca sťažoval, že má problémy so starou matkou a strýkom.

31. Následne súd dňa 13.1.2010 vydal rozsudok, č.k. 15C/111/2003-431, ktorým žalobe v plnom rozsahu
vyhovelazaviazalžalovanýchnanáhradutrovkonaniažalobcovi.Súdmalzapreukázané,ženažalobcu
bol zo strany jeho strýka Š. L. a zo strany starej matky vyvíjaný nátlak na vrátenie daru. Zo záverov

znaleckého dokazovania súd zistil, že žalobca od jesene 1997 do jari 1998 trpel psychickými poruchami,
ktoré súviseli s vtedajšou rodinnou a osobnou situáciou a s následkami prekonanej dopravnej nehody.
Súd si osvojil závery znaleckého posudku MUDr. V., v zmysle ktorého žalobca nemohol rozpoznať
zmysel a vážnosť darovacej zmluvy z 27.11.1997.

32. Proti rozsudku podala žalovaná Q. L. dňa 26.02.2010 odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že dňa
25.11.2005 žalobca ešte neuvádza psychické poruchy ako dôvod neplatnosti darovacej zmluvy, ako
dôvod neplatnosti zmluvy uvádza iba nátlak zo strany starej matky a strýka. Znaleckému posudku
M.. V.U. vytýka, že v čase jeho spracovania nemal k dispozícii lekársku správu o autohavárii žalobcu
z Maďarska, a preto nemohol ani prísť k záverom o vplyve nehody v Maďarsku na zdravotný stav

žalobcu. Ďalej bolo znaleckému posudku M.. V. vytýkané, že odpovedá mimo zadaných otázok. Ako
prílohu odvolania pripojil Znalecký posudok č. 129/2009 M.. V. Q. M.. A., v ktorom znalci konštatujú, že
žalobca pri podpise darovacej zmluvy 2.12.1997 netrpel na duševnú poruchu v zmysle psychózy a bol
schopný rozpoznať aj ovládať svoje konanie a bol schopný posúdiť následky svojho konania. Reaktívny
depresívny syndróm v konfliktnej situácii, pre ktorú bol žalobca vedený u psychiatra, nie je duševnou

poruchou v zmysle psychózy a nemá vplyv na spôsobilosť na právne úkony. Lieky Prothiaden 150 mg
denne a Thioridazin v dávke 50 mg večer a 25 mg ráno nemali prakticky žiadny vplyv na rozpoznávaciu
ani ovládaciu schopnosť menovaného v čase podpisu darovacej zmluvy 2.12.1997. Z lekárskych správ
MUDr. V. nevyplýva, že by žalobca 2.12.1997 trpel na duševnú poruchu, ktorá by mala vplyv na jeho
spôsobilosť na právne úkony. Neurotické obtiaže nemali vplyv na jeho spôsobilosť na právny úkony.

Znalci žalobcu nevyšetrili, v posudku uvádzajú, že k dispozícii mali dokumentáciu od právneho zástupcu
žalovaných,ktoráobsahovalaajznaleckýposudokMUDr.V.,kdesamánachádzaťajvýpiszozdravotnej
dokumentácie žalobcu od MUDr. V.. Znalci svoje závery neodôvodňujú, iba ich konštatujú. Žalovaná v
odvolaní taktiež uvádza, že nátlak na žalobcu smerom k podpisu darovacej zmluvy nebol preukázaný.

33. Voči rozsudku podal taktiež odvolanie T.. Š. L. dňa 18.03.2010 s doplnením dôvodov odvolania
dňa 25.03.2010. Odvolateľ namieta procesné pochybenia súdu, ktoré videl v tom, že súd požiadal o
odročenie termínu pojednávania konaného dňa 13.01.2010 a súd napriek závažným dôvodom na jeho
strane vo veci konal a rozhodol. Namieta, že súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, aby náležite
zistil skutkový stav. V ďalšom uvádza obdobné odvolacie argumenty ako uviedla odvolateľka Q. L.. K

odvolaniu pripojil Odborné vyjadrenie č. 67/2010 znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia,
s.r.o.. Z obsahu odborného vyjadrenia je zrejmé, že žalobcu znalci nevyšetrili. Odborný konzultant
O.. O. Z. uviedol, že realizované psychologické vyšetrenie žalobcu pred vypracovaním znaleckého
posudku M.. V. nebolo dostačujúce pre stanovenie psychiatrickej diagnózy suspektná posttraumatická
encephalopathia F 07.8. Ďalej sa v odbornom vyjadrení uvádza, že diagnóza postkomočného syndrómu

stanovená M.. V. nekorešponduje s nálezmi psychiatričky M.. V.. V prípade postkomočného syndrómu
by bola popísaná aj iná psychopatológia než ako ju M.. V. popisuje. Úraz hlavy, otras mozgu a
následný postkomočný syndróm predstavujú tak subjektívne a objektívne významné a typické potiaže
pre postihnutého, že je neuveriteľné, aby sa s týmito problémami nezveril M.. V. a zveril sa s
nimi až znalcovi po 12. rokoch. M.. V. uzavrel prítomnosť postkomočného syndrómu u žalobcu

bez toho, aby vysvetlil rozpor spočívajúci v tom, že krátko po otrase mozgu u žalobcu neboli
prítomné a popísané psychopatologické prejavy postkomočného syndrómu M.. V., ktorá ho v čase
po otrase mozgu opakovane vyšetrovala. Konštatovanie žalobcu, že sa jej o tom nezveril nie je
vysvetlením, pretože psychopatológia postkomočného syndrómu je tak masívna, rôznorodá a prenositeľa trýznivá, že presahuje psychopatológiu reaktívnej depresívnej poruchy. Možnosť prítomnosti
ľahkého postkomočného syndrómu nie je možné vylúčiť, avšak jeho prítomnosť v rozsahu popisovanom
M.. V. je potrebné podložiť, vysvetliť a odôvodniť. V ďalšom je v odbornom vyjadrení uvedené, že zistenia

MUDr. V. o prítomnosti postkomočného syndrómu a organického poškodenia u žalobcu nepovažujú
znalci za presvedčivé, aby na tomto podklade bolo možné jednoznačne konštatovať, že žalobca nebol
spôsobilý k darovacej zmluve.

34. Taktiež bol predložený Znalecký posudok M.. M. Q. M.. M. č. 7/2010. Z obsahu posudku je zrejmé, že

znalci žalobcu nevyšetrili. Znalci uvádzajú, že závery M.. V., podľa ktorého konštatovania o závažnom
porušení rozpoznávacích a poznávacích schopností žalobcu sú nepresvedčivé a nepodložené údajmi
v zdravotnej dokumentácii. Z lekárskych správ z Maďarska nie je možné vyvodiť, že by autonehoda
u žalobcu spôsobila navodenie takého psychického stavu, ktorý by významnou mierou narúšal
jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Postkomočný syndróm(F07.2) je podľa Medzinárodnej
klasifikácie mozgu (ICD10) stavom vznikajúcim po poranení hlavy, ktorý zahrňuje viaceré príznaky:

bolesti hlavy, závraty, únavu, podráždenosť, poruchy koncentrácie pozornosti, obtiaže pri riešení
problémov, zhoršenie pamäte, nespavosť, zníženú odolnosť voči stresu, emočnému vzrušeniu aj
alkoholu.Tentosyndrómjeprepacientaveľmisubjektívnenepríjemný.Príznakymôžubyťdoprevádzané
pocitmi depresie a úzkosti, vyplývajúcimi z porúch sebahodnotenia a z obavy, že poškodenie mozgu je
trvalé. Znalci záverom uvádzajú, že nie je možné konštatovať, že by autonehoda narušila rozpoznávacie

aovládacieschopnostižalobcu,žebynemoholrozpoznaťzmyselazávažnosťprávnehoúkonu-podpisu
darovacej zmluvy zo dňa 02.12.1997. Tieto schopnosti neboli narušené organickou patológiou (stavom
po otrase mozgu, poškodením mozgu), ani užívanou medikáciou.

35. Odvolanie podala dňa 18.03.2010 aj M. L., v ktorom uvádza, že namieta, aby s tak veľkým časovým

odstupom mohli znalci prísť k záveru o neplatnosti zmluvy. Namietal nezákonnosť znaleckého posudku
MUDr.C.,keďžetátosavyjadrovalakotázkam,naktorénebolaspôsobilá.Odvolateľkanamietalataktiež
procesné otázky týkajúce sa vykonania pojednávania dňa 13.01.2010 napriek tomu, že zo zdravotných
dôvodov žiadala o odročenie termínu pojednávania.

36.OdvolaniepodaltaktiežT..O.L.,ktorýhoodôvodnilporušenímprocesnýchustanovení,nedoručením
predvolania na pojednávanie dňa 13.01.2010. V ostatnom uvádza totožné odvolacie dôvody ako ostatní
žalovaní.

37. K odvolaniu sa podaním, doručeným súdu dňa 8.2.2011 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nebolo

potrebné vyčkať do právoplatného skončenia dedičského konania po Š. L. st. pre to, aby súd mohol
konať a rozhodnúť vo veci.

38. Odvolací súd Uznesením zo dňa 02.06.2011, č.k. 1Co/132/2010-563 rozsudok súdu prvého stupňa
zo dňa 13.01.2010 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že

súd prvého stupňa založil svoje závery na nesprávnom, resp. neexistujúcom hodnotení dôkazov a
riešenie odborných otázok, ktoré vyvodil z výsledkov dvoch znaleckých posudkov sú nepresvedčivé,
vzhľadom na obsah znaleckého posudku predloženého žalovanou v 1. rade spolu s odvolaním. V závere
rozsudku súdu prvého stupňa súd nevykonal hodnotenie dôkazov. Znalecký posudok M.. C. nemožno
brať do úvahy ako znalecký posudok z dôvodov, že znalkyňa sa vyjadrovala ku skutočnostiam, na

ktoré nemala oprávnenie, nebola zapísaná v odvetví psychiatria a v nadväznosti na to nemožno ani
posudok M.. V. hodnotiť ako kontrolný vo vzťahu k posudku MUDr. C.. Navyše závery MUDr. V. o
tom, že žalobca trpel od septembra 1997 psychickými poruchami, a to postkomočnými syndrómov a
depresiou,ktorébolinásledkomotrasumozgu,sajaviabyťnepresvedčivýmivzhľadomktomu,žeznalec
dospel k týmto záverom bez dostatočných odborných podkladov. Nepresvedčivosť záveru o takejto

diagnóze vyplýva aj zo skutočnosti, že znalec k nej dospel iba na základe vyšetrenia s odstupom 12
rokov. Záver o nepresvedčivosti znaleckého posudku M.. V. vyplýva aj z posudku M.. V. Q. M.. A..
Reaktívny depresívny syndróm v konfliktnej situácii nie je duševnou poruchou v zmysle psychózy a
nemá vplyv na spôsobilosť na právne úkony. Lieky Prothiaden, Prothazin a Thioridazin podľa názoru
znalcov nemali prakticky žiadny vplyv na rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť žalobcu v čase podpisu

darovacej zmluvy. Žalobca v čase podpisu darovacej zmluvy netrpel na žiadnu duševnú poruchu, ktorá
by mala vplyv na jeho spôsobilosť na právne úkony. Neurotické obtiaže, na ktoré bol menovaný liečený
u psychiatra nemali vplyv na jeho spôsobilosť na právne úkony. Závery MUDr. V., ktorý konštatoval
závažné narušenie rozpoznávacích a poznávacích schopností žalobcu sú jednoznačne nepresvedčivéa nepodložené údajmi v dostupnej zdravotnej dokumentácii žalovaného. Závery súdu prvého stupňa
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a odvolaciemu súdu neostalo iné, ako rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Odvolací súd neprihliadol k posudku č. 7/2010 MUDr. M.

a MUDr. M. z dôvodu, že bol predložený po uplynutí 15 dňovej lehoty na odvolanie. V ďalšom konaní
bolo súdu prvého stupňa uložené vysporiadať sa so spornými závermi znaleckého posudku MUDr. V.
spolu so závermi posudkov, ktoré predložili žalovaní ako aj s posudkom MUDr. M. a MUDr. M.. Taktiež
bolo súdu prvého stupňa uložené vysporiadať sa aj s odbornou otázkou, či z obsahu lekárskych správ
vyhotovených zdravotníckym zariadením v Maďarskej republike možno vyvodiť jednoznačný odborný

záver o tom, že žalobca utrpel pri dopravnej nehode otras mozgu.

39. Podaním doručeným súdu dňa 27.07.2011 požiadal žalobca súd o vydanie predbežného
opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným vytvoriť podmienky žalobcovi na užívanie
nehnuteľnosti, predovšetkým zabezpečiť dodávku elektrickej energie, teplej vody a plynu, keďže
uvedené média boli na žiadosť vlastníka domu zo strany dodávateľov odpojené. Uvedenému návrhu

bolo vyhovené Uznesením Okresného súdu Košice I z 26.8.2011, č.k. 15C/111/2003 - 590. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.11.2011.

40. Po vrátené veci zo strany odvolacieho súdu sa na súde prvého stupňa dňa 25.10.2011 konalo
pojednávanie, na ktorom bol vypočutý znalec MUDr. V.. Tento uviedol v rámci svojho výsluchu, že

základom medicínskej práce je práca s pacientom. Základnou vyšetrovacou metódou je rozhovor s
pacientom, na čo sa lekár nepýta, to sa zväčša nedozvie. Je faktom, že sa žalobcovi v Maďarsku
autonehoda stala, že žalobca bol hospitalizovaný, teda príčina, ktorá viedla znalca k prijatiu jeho záverov
nastala. Pacient nie vždy povie všetko lekárovi, to považuje za vysvetlenie toho, že žalobca nehodu
nespomenul v roku 1997 MUDr. V.. K posudku MUDr. M., M.. M. uvádza, že ak pôsobia na oddelení, je

otázne či pacientov ako žalobca vôbec majú. Pozná príklady z praktického života, ktoré potvrdzujú, že
postkomočný syndróm je realitou, ktorá môže veľmi vážne ovplyvniť život postihnutého. Postkomočný
syndróm je otras mozgu. Vznikne pri úraze, keď mozog narazí na stenu, ktorá ho má chrániť a došlo
by k určitým kôrovým, funkčným poškodeniam mozgu. Tento stav žalobca má, je to individuálne a
obvykle tieto stavy trvajú, kým sa človek dostane do pôvodného stavu. Spätne po 12 rokoch nemôžem

hodnotiť, aký bol stav, ale bezprostredne potom tieto veci určite ovplyvnili jeho celkový psychický stav. K
posudku MUDr. V. MUDr. V. uvádza, že nepovedal, že žalobca bol úplne neschopný, ale že sa nemohol
dostatočne slobodne rozhodnúť a odolať tlaku. Nebol úplne neschopný ovládať svoje konanie, ale
nie dostatočne tak, aby zvládal všetky okolnosti. Tým, že bol oslabený jeho psychický terén, podlomil
sa a vôľa nebola dostatočná a nebol dostatočne schopný odolávať vonkajším tlakom. Na základe

predložených vyšetrení z Maďarska nevie určiť diagnózu žalobcu, musí ho vyšetriť, nepracuje s textom
ale s človekom. Na svojom názore trvá. Keď kolegovia žalobcu nevyšetrili, nie je to správna cesta.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného 3. ako prišiel k záverom, že žalobca utrpel otras mozgu, že
má anatomické následky na mozgových štruktúrach a organické poúrazové postihnutie, znalec uvádza,
že na základe ústneho rozhovoru so žalobcom zistil, že vykazuje známky organicity, čo sa potvrdilo

vyšetrením. Najväčší postih je bezprostredne po úraze. Zobrazovacie metódy CT, EEG sú statické, nič
nevravia o funkčných procesoch mozgu. PO 12 rokoch dokázal určiť postkomočný syndróm, žalobca
trpel stredne ťažkým stupňom, záznamy o tom nie sú, pretože sa neliečil. Po návrate z nemocnice mal
žalobca ťažkosti. Diagnózu určil hlavne na základe anamnézy, rozhovoru s pacientom.

41. Žalovaný v 3. rade podal podaním doručeným súdu dňa 23.11.2011 dovolanie voči Uzneseniu
Krajského súdu Košice zo dňa 7.10.2011, sp. zn. 2Co 278/2011, ktorým súd potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia, ktorým súd uložil žalovaným vytvoriť žalobcovi
podmienky bývania. Najvyšší súd dovolaniu vyhovel Uznesením zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo
14/2012 a Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.10.2011, sp. zn. 2 Co 278/2011 zrušil a

vrátil vec na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Košiciach Uznesením zo dňa 31.05.2012, č.k.
2Co/153/2012-700zmenilUznesenieOkresnéhosúduKošiceIzodňa26.8.2011,č.k.15C/111/2003-590
tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že rodinný dom na Detvianskej
ulici č. 7 po odpojení od médií nie je možné opätovne bezpečne pripojiť, keďže elektrické a plynové
zariadenie v dome nie sú schopné bezpečnej prevádzky.

42. Okresný súd Uznesením zo dňa 6.12.2011, č.k. 15C/111/2003-648 nariadil znalecké dokazovanie
súdnym znalcom forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. Žalovaný v 3. rade navrhol
podaním zo dňa 19.12.2011 doplniť otázky pre znalca. Žalobca podal dňa 22.12.2011 námietky protiosobe znalca, z dôvodu, že ustanovený znalec nie je znaleckou organizáciou ani ústavom. Jedným zo
znalcov forensic.sk je aj MUDr. V. R., ktorá je blízkou kolegyňou MUDr. V..

43. Následne súd zmenil uznesenie zo dňa 6.12.2011, a to Uznesením zo dňa 17.1.2012, č.k.
15C/111/2003-664 a nariadil znalecké dokazovanie znalcom Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela
Pezinok. Žalovaný v 3. rade podaním doručeným súdu dňa 31.01.2012 navrhol súdu doplniť otázky pre
znalcov, podobne aj žalobca podaním doručeným súdu dňa 1.2.2012. Ustanovený znalec listom zo dňa
27.01.2012 odmietol vykonať znalecký úkon z dôvodu pracovnej vyťaženosti.

44. Žalovaný v 3. rade doložil súdu dňa 9.5.2012 list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 24.02.2012
z ktorého je zrejmé, že ministerstvo pri výkone dohľadu nad činnosťou znalcov dospelo k záveru, že v
rámci súdneho konania a vedenia dokazovania sa preukázalo odborné pochybenie znalca MUDr. V..

45. Súd Uznesením zo dňa 12.7.2012, č.k. 15C/111/2003-712 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil

znalcov MUDr. T. W. a MUDr. M. M.. Žalovaný v 3. rade podaním doručeným súdu dňa 24.07.2012 podal
návrh na doplnenie otázok znalcovi. Žalobca podal dňa 25.7.2012 námietky proti osobám znalcov, kde
argumentoval najmä tým, že v blízkosti ich pracovísk pôsobia MUDr. L. a MUDr. V., ktorí už vo veci
podali znalecký posudok.

46. Dňa 31.8.2012 doručil žalobca potvrdenie o dopravnej nehode žalobcu v Maďarsku s prekladom, z
ktorého vyplýva, že žalobca sa dňa 21.09.1997 stal účastníkom dopravnej nehody v obci Forró. Taktiež
predložil žiadanku o vyšetrenie röntgenom z 22.09.1997, opatrenú pečiatku zdravotníckeho zariadenia
- Nemocnica BAZ župy a Univerzitná nemocnica ako aj Doklad o ambulantnom vyšetrení z 21.09.1997,
taktiež opatrený pečiatkou, z ktorého vyplýva, že žalobca dňa 21.9.1997 utrpel otras mozgu (Dg. Comm.

Cerebri) a úraz hlavy (Cont. Capitis).

47. Vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti sa MUDr. W. telefonicky (čl. 740) vyjadril, že nebude vo
veci vypracovávať znalecký posudok.

48. Súd Uznesením zo dňa 17.9.2012, č.k. 15C/111/2003-741 nariadil znalecké dokazovanie súdnymi
znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria M.. B. Z. Q. M.. T. Š. a uložil im
odpovedať na nasledovné otázky:

1. Či žalobca konal dňa 27.11.1997 pod vplyvom liekov pri právnom úkone - darovaní polovice

nehnuteľnosti starej matke a či poúrazové postihnutie jeho psychických funkcií bolo jednoznačne
príčinou (spolu s prehlbujúcou sa depresiou), že žalobca nerozpoznal zmysel a vážnosť tohto právneho
úkonu.
2. Ak mal žalobca pri autohavárii v Maďarsku v obci Forró dňa 21.9.1997 pri ošetrení v nemocnici v
Szikszó stanovenú diagnózu okrem iného „Commotio cerebri“, teda otras mozgu a následne prvýkrát

dňa15.10.1997vyhľadalprezhoršenýpsychickýstavpsychiatra,išloopríčinnúsúvislosťapostkomočný
syndróm s obrazom úzkostne - depresívnym?
3. Či funkčná nedostatočnosť - organické poúrazové postihnutie psychiky s prehlbujúcou sa depresiou
boli jedinou alebo prevažujúcou príčinou, že žalobca nerozpoznal zmysel a vážnosť právneho úkonu
- darovania.

4. Či je možné stanoviť diagnózu postkomočný syndróm na základe metódy rozhovoru súdneho znalca
s pacientom a či sú ďalšie iné metódy, ktoré môže použiť znalec - psychiater pri určení tejto diagnózy,
keď vyšetrenie prebieha so značným časovým odstupom.

49. Ustanovení znalci predložili Znalecký posudok č. 6/2013, v ktorom uviedli, že žalobca bol znalcami

jednotlivo a opakovane vyšetrený. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu od M.. V. je zrejmé znalcom
nasledovné: Pri prvej návšteve dňa 15.10.1997 bolo lekárkou zaznamenané, že má problémy so starou
mamou a otcovým bratom, ktorí naňho naliehajú, aby odstúpil od darovacej zmluvy, ktorou dostal
od starej mamy časť domu. Je z toho napätý, nevie ako sa má rozhodnúť, je smutný, zle spáva,
stále sa s tou myšlienkou zaoberá, Pociťuje vnútorné napätie, chvenie, úzkosť, strach, rozladenosť,

precitlivenosť. V objektívnom obraze: Odpovede po kratšej latencii, zvýšená intrapsychická tenzia,
anxiozita, emočná labilita, depresívna nálada, hyposomia. Bol mu zistený reaktívny depresívny syndróm
v konfliktnej situácii. Odporúčaný Prothiaden 25 mg 1-1-2. Druhá návšteva dňa 21.10.1997: bez
výraznejšej zmeny, pretrváva napätie, skleslosť, obavy z budúcnosti, pocity strachu, spí o niečolepšie. V objektívnom obraze zvýšená intrapsychická tenzia, anxiozita, emočná labilita, pesimistické
postoje do budúcnosti, pretrváva konfliktná situácia. Odporúčanie: pokračovať v liečbe, kontrola o 2
týždne. Tretia návšteva 04.11.1997: stále je pod tlakom, nevie sa rozhodnúť, je z toho nešťastný,

zhoršil sa spánok. Pretrváva napätie, úzkosť. V objektívnom obraze pretrváva zvýšená intrapsychická
tenzia, depresívna nálada, emočná labilita, sklon k zvýšenej lakrimozitem hyposomia, pesimistické
postoje. Odporúčanie: zvýšenie antidepresívnej liečby Prothiaden 3 x2 drg. Štvrtá návšteva 25.11.1997:
stále napätie, príbuzní naňho naliehajú, aby sa vzdal domu, nevie sa rozhodnúť, je smutný, skleslý,
obavy z budúcnosti, plačlivosť, veľmi zle spí. V objektívnom obraze pretrváva depresívna nálada,

emočná labilita, pesimistické postoje, zvýšená intrapsychická tenzia, hyposomia. Odporúčanie: Pridať
večer Prothazin 1 drg. Piata návšteva dňa 01.12.1997: pretrváva porucha spánku, vnútorné napätie,
úzkosť, nevie sa sústrediť, stále sa zaoberá situáciou, nedokáže sa uvoľniť, napätý. V objektívnom
obraze výrazná intrapsychická tenzia, emočná labilita, anxiozita, pesimistické postoje, hyposomia.
Odporúčanie: Prothiaden 3x2 drg. Pridať Thioridazin tbl. 25 mg 1-0-2. Šiesta návšteva 16.12.1997:
po Thioridazine bol veľmi spavý, unavený, malátny, musel ho vysadiť. Nakoniec podľahol nátlaku a

daru sa vzdal. V objektívnom obraze pretrváva depresívna nálada, anxiozita, psychomotorické tempo
mierneinhibované,bezproduktívnejpsychotickejsymptomatológie,paranoidity,suicidálnychmyšlienok.
Odporúčanie: Prothiaden 25 mg 3x2 tbl., Thioridazin ex. Siedma návšteva 07.01.1998: napätie menej
výrazné, kľudnejší, úzkosť menej výrazná, depresívna nálada menej intenzívna. V objektívnom obraze:
tenzia je menej intenzívna, depresívna nálada a anxieta je menej výrazná. Ôsma návšteva 28.01.1998:

cíti sa lepšie, nakoniec sa daru vzdal, aj to ho mrzí, ale vtedy bol pod silným tlakom a nedokázal odolať
tlaku rodiny. V objektívnom obraze: depresívna nálada a anxiozita menej intenzívna, psychomotorické
tempo primerané. Odporúčanie: pokračovať v liečbe - znížiť Prothiaden na 2x1 tbl. Deviata návšteva
dňa 09.03.1998: cíti sa dobre, nálada bez výkyvov, spí dobre, úzkosť ustúpila. V objektívnom obraze:
nálada eutýmna. Odporúčanie: Prothiaden ex, kontrola podľa potreby. V závere znaleckého posudku

znalci konštatovali na základe vlastného a opakovaného vyšetrenia, doplneného aj psychologickým
vyšetrením ako aj podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie, že žalobca pri uzatváraní darovacej
zmluvy konal pod vplyvom liekov. Úraz, ktorý utrpel 21.9.1997 (otras mozgu) sa podieľal na zmene
jeho psychických funkcií, ale nebol jedinou príčinou stavu. V danom období trpel žalobca vplyvom
ťaživej rodinnej situácie (problémy v manželstve rodičov, problémový partnerský vzťah, nátlak zo strany

rodinných príslušníkov k tomu, aby vrátil dar, poberanie psychiatrických liekov) stavom reaktívnej
depresie, prejavujúcou sa hlavne výraznou depresívnou náladou, výraznou intrapsychickou tenziou,
emočnou labilitou, strachu, poruchami spánku, pesimistickými postojmi, poruchami pozornosti, čo u
osoby nezrelej, neuroticky zmenenej, s oslabenou frustračnou toleranciou viedlo k podpisu darovacej
zmluvy. Jeho schopnosti v plnej miere rozpoznať a chápať zmysel a vážnosť tohto právneho úkonu boli

v dôsledku vyššie uvedených príčin znížené, nie však vymiznuté. Ďalej znalci konštatovali, že žalobca
pri nehode v Maďarsku utrpel otras mozgu. MUDr. V. vyhľadal aj z iných dôvodov - konfliktné manželstvo
rodičov, narušený partnerský vzťah, tlak zo strany rodiny na vrátenie daru, čo viedlo u žalobcu k
stavom depresie, úzkosti, strachu, poruchám spánku, pesimistickým postojom, poruchám sústredenia
sa, teda k neurotickým príznakom s následnou psychiatrickou ambulantnou liečbou. Podľa názoru

znalcov zníženie funkčných schopností žalobcu (poúrazové) s následnou prehlbujúcou sa depresiou u
osobnosti nezrelej, neuroticky zmenenej, ťaživá rodinná situácia, ale aj poberanie liekov predpísaných
žalobcovi psychiatrom boli dôvodom, že žalobca len v zníženej miere bol schopný rozpoznať a chápať
zmysel ako aj vážnosť tohto právneho úkonu. Záverom znalci uvádzajú, že diagnózu postkomočného
syndrómu možno stanoviť na základe metódy rozhovoru znalca s pacientom, na základe lekárskych

správ o prekonanom úraze aj ak ide o značný časový odstup od úrazového deja. Nie sú prakticky iné
diagnostické metódy potvrdzujúce túto diagnózu.

50. Na pojednávaní konanom dňa 15.4.2013 bol vypočutý znalec MUDr. Z.. Tento uviedol, že určenie
jednoznačnej hranice zníženia rozpoznávacích schopností žalobcu pri podpise darovacej zmluvy sa

presne na percentá nedá vysloviť. Hovoríme o rozpoznávacích schopnostiach na hranici zachovania
vymiznutia a uprostred a u žalobcu by sme to mohli dať do prostriedku s tým, že nie až tak podstatne
bola znížená, skôr ku kraju, kde sú zachované tieto schopnosti ako vymiznuté. Príčin, prečo sa žalobca
rozhodol vrátiť dar bolo viacero, pôsobili spolu, otras mozgu, stav reaktívnej depresie, ťaživá rodinná
situácia,rozchodrodičovakoajrozchodžalobcuspartnerkouanátlakzostranyrodiny,abyvrátilmajetok

viedli k tomu, že sa vytvára neurotický stav, depresívna nálada, poruchy spánku, stavy anxiety, emočnej
lability, samovražedné myšlienky, to viedlo žalobcu k vráteniu daru. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli
znížené. Ovládacia schopnosť bola taktiež znížená ako rozpoznávacia, možno ešte viac. Schopnosť
slobodne sa rozhodnúť bola znížená tak ako ostatné schopnosti. Čo sa týka liekov, bral lieky na stavydepresie, teda antidepresíva, bral lieky, ktoré ovplyvňovali stav jeho strachu Prozatín a neuroleptiká,
ktoré značne môžu ovplyvňovať konanie akejkoľvek osoby. Na otázku, či pri dodržiavaní predpísaného
dávkovania mohol byť žalobca pod vplyvom, ktorý by ovplyvňoval jeho schopnosť rozpoznať následky

svojich úkonov znalec uvádza, že išlo o prelínanie všetkých faktorov. Lieky znižovali schopnosti do
hranice medzi podstatným a nepodstatným znížením. Znalec uvádza, že žalobcu vyšetril, čo je rozdiel
v diagnostike jeho a MUDr. V.. Tvrdí, že ak by lieky nemali žiaden vplyv, pacientov by nimi neliečili.
Nesúhlasí s názorom MUDr. V., že neurotické obtiaže nemali vplyv na rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti žalobcu. K posudku MUDr. M. Q. M.. M. znalec uvádza, že títo znalci uvádzajú, že aj podľa

ich názoru nepodstatnou mierou mohol mať žalobca zníženú rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť,
on však hovorí o komplexnom stave. Z posudku pánov L. Q. V. vyplýva, že sami objektívne nedokážu
rozhodnúť. Na otázku, či znalec dokáže po 12 rokoch určiť postkomočný syndróm, uvádza, že mal
spoluznalca a skutočnosť, že žalobca MUDr. V. nespomenul úraz v Maďarsku, znalec vysvetľuje
tým, že nemusel si spomenúť, pri jeho osobnosti, neurotickom vývoji osobnosti a depresii, konfliktných
situáciách v rodine, partnerské problémy v rodine to tak mohlo byť. Znalec udáva, že žalobca trpel

reaktívnou depresiou, je to duševná porucha podľa medzinárodnej klasifikácie. Nespôsobilosť na právne
úkony býva pri ťažších, závažnejších stavoch. Žalobcova spôsobilosť na právne úkony bola znížená
v porovnaní s populačnou normou. Vplyv otrasu mozgu na úzkostný depresívny stav sa nedá vylúčiť.
Žalobca je nezrelá osobnosť, závislá na otcovi a keď príde ďalší problém, už to nedokáže zvládať a
dochádza k neurotickej dekompenzácii a sú tu aj príčiny - otras mozgu, konfliktné situácie v rodine,

narušený partnerský vzťah, tlak rodiny aby vrátil majetok, poruchy spánku. Rozpoznávacie schopnosti
mal vymiznuté, zachované znížené, skôr ku hranici zachovania. Užívané lieky mali určite vplyv na
žalobcu. Žalobca trpel kvalitatívne výraznou depresívnou náladou, boli tam samovražedné sklony, trpel
reaktívnym depresívnym stavom. Z psychiatrického hľadiska či je osoba nespôsobilá na právne úkony,
čím sa to prejavuje znalec uvádza, že osoba musí mať vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti,

žalobca ich nemal vymiznuté.

51. Na pojednávaní dňa 15.4.2013 bol ako svedok vypočutý aj MUDr. V.. Tento uviedol, že pri
vypracovaní znaleckého posudku hľadali v zdravotnej dokumentácii príznaky vážnej duševnej poruchy
u žalobcu, poruchy vnímania, halucinácie, poruchy myslenia, bludy, poruchy asociačného myslenia,

kvalitatívna porucha vedomia, schizofrénia, demencia, čo u žalobcu nenašli. Podľa jeho názoru je
zdravotná dokumentácia najdôležitejšia a vyšetrenie po 12 rokoch nie je podstatné. Záznam o dopravnej
nehode mu bol predložený po vypracovaní jeho posudku. Podľa tohto záznamu žalobca utrpel komóciu,
kde keď odznie prvé štádium, môže nastúpiť postkomočný syndróm. Liek Thioridazín bral žalobca v
nízkych dávkach, mohol mať pocit upchatého nosa, dnes sa už nevyrába. Príznaky psychózy u žalobcu

nenašiel, pojmom duševná porucha a nálada sa vyhýba, riadi sa MKCH, 10. revízia. Trvá, že bol schopný
k právnemu úkonu. Z lekárskych správ vyplýva, že trpel postkomočným syndrómom. U niektorej osoby
samôževyskytnúťuinejnie,právnyúkonbol2mesiaceponehode,niejemožnéurčiť,čipripodpisovaní
mal príznaky tohto syndrómu. S odstupom času 12 rokov sa nedá preukázať príčinná súvislosť medzi
nehodou a postkomočným syndrómom. Objektívnymi zobrazovacími metódami sa tento syndróm dá

určiť iba v čase pretrvávania príznakov, po 12 rokoch sú lekári odkázaní iba na to, čo hovorí pacient.

52. V rámci konfrontácie medzi MUDr. Z. a MUDr. V. na pojednávaní dňa 15.4.2013 MUDr. Z. uviedol,
že MUDr. V. absentuje vplyv sedatívneho účinku liekov, Prothiaden bol skôr na hornej hranici, u nezrelej
osobnosti lieky mali vplyv na rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť. Aj zo zdravotnej dokumentácie

vyplýva, že symptomatika bola dokázateľná, až ustúpila. MUDr. V. uvádza, že v roku 1997 nebola v
MKCH reaktívna depresia, k čomu MUDr. Z. uvádza, že by sme mohli uviesť, že trpel adaptačnou
poruchou. MUDr. V. uvádza, že dávkovanie Thioridazínu, ak ho žalobca začal brať 1.12.1997 večer a
právnyúkonuzavrel2.12.1997pridodržaníodporúčanéhodávkovaniasprihliadnutímnapolčasrozpadu
tohto lieku aj v spojitosti s druhým liekom nemohol mať vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti

žalobcu. MUDr. Z. uvádza, že žalobca 2.12.1997 prestal užívať lieky, pretože sa cítil ovplyvnený. Sám
priznal, že mu nerobil dobre. Išlo o súhru viacerých faktorov, ktoré spolu dokopy zohrali rolu. Aj MUDr.
V. mal skúsenosti, že užívatelia týchto liekov dlhšie spali.

53. Na pojednávaní konanom dňa 6.6.2013 bol vypočutý žalovaný v 1. rade W. L., ktorý uviedol,

že navrhuje žalobe vyhovieť. Žalobcov oslabený psychický a imunitný stav žalovaná strany využila
a donútila ho podpísať darovaciu zmluvu. Keď odišiel od rodiny, syn s tým nesúhlasil, vzťahy neboli
dobré. Napriek tomu pracoval žalobca u neho vo firme, videl na ňom, že je psychicky v zlom stave,
bez emócií, bez energie. Mal nehodu s úrazom hlavy. Videl, že je pod tlakom strýka a starej matky,rozišiel sa s priateľkou. V dedičskom konaní sa vzdal nároku v prospech brata, nemal som nároky na
spoluvlastníctvo. Žalobu na matku a brata podal, lebo videl nespravodlivosť a veľký podvod, krivdu a
snažil sa, aby bolo spoluvlastníctvo spravodlivo rozdelené. Jeho syn bol pri podpise darovacej zmluvy

pod psychickým nátlakom, s využitím a zneužitím jeho stavu ho prinútili zmluvu podpísať. Policajti aj
záchranári mu po nehode v Maďarsku hovorili, že syn bol v bezvedomí.

54. Na pojednávaní dňa 6.6.2013 bol vypočutý žalobca. Vyjadril sa, že súhlasí so znaleckým posudkom
MUDr. Z. a MUDr. Š., súhlasí s tým, že mal haváriu v Maďarsku, že bol pod psychickým nátlakom pri

podpise darovacej zmluvy, že bol pod vplyvom liekov, bol po ťažkom úraze. Bol pod nátlakom pri podpise
darovacej zmluvy. Dom sa nerozdelil spravodlivo a strýko ich začal vyháňať. Cíti nespravodlivosť, keďže
mu bolo povedané, že po vrátení daru bude nehnuteľnosť rozdelená medzi 4 vnukov s tým, že sa tak
nestalo. Dôvodom pre podanie žaloby je, že pri podpise zmluvy nekonal slobodne, bol pod vplyvom
liekov, nátlaku zo strany strýka a po havárii. Lieky predpísané MUDr. V. bral ako boli predpísané. Keď
sa strýko dozvedel, že je vlastníkom polovice nehnuteľnosti, začal na žalobcu vyvíjať nátlak, najprv

ho prehováral, že to nie je spravodlivé, nakoniec žalobcovi nadával, dosť vulgárne, keď ho vyzval na
vypratanie, vzťahy sa zhoršili. Vzťahy boli narušené, keď ho začal strýko navádzať, prehovárať, aby
dom daroval babke. Po podpise zmluvy sa vzťahy znormalizovali, prestali nátlaky, strýko mu odporučil
jedného pána s tým, že nejaký krátky čas býval v jeho byte. Po podpise darovacej zmluvy sa vzťahy
znormalizovali, po nejakom čase mu strýko doručil výzvu na vypratanie nehnuteľnosti, dozvedel sa, že

vlastníkom domu už nie je stará matka, ale strýko, cítil sa oklamaný a začali na neho vulgárne nadávať,
vyháňali ho z domu, celú rodinu.

55. Žalovaná v 2. rade pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 6.6.2013 uviedla, že popiera zlé vzťahy
medzi žalobcom a jej nebohým manželom, jej manžel žalobcovi po odchode otca z domu žalobcovi

pomáhal. Stará matka žalobcu ich pýtala, aby šli do domu bývať, lebo žalobca tam nechodí. Vzťahy
boli dobré, žalobca bol aj na strýkovej 50-tke. O svokru sa s manželom starala do smrti. O zmluvách
nemala vedomosť.

56. Dňa 19.8.2013 bola na dožiadanom súde Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vypočutá Q. C.,

pracovníčka JUDr. O. A., notára, ktorá overila podpis žalobcu na darovacej zmluve dňa 02.12.1997.
Na uvedený prípad si nespomína, ak by sa jej podpisujúca osoba nezdala spôsobilá na právny úkon,
podpis by neoverila.

57. Na pojednávaní, konanom dňa 14.11.2013 bol vypočutý žalovaný v 3. rade, kde uviedol, že žalobu

považuje za absurdnú vzhľadom na odstup času, žalobca bol pri podpise zmluvy pri plnom vedomí.
Vo veci bolo vyhotovených viacero znaleckých posudkov, posudok M.. Z. považuje za zmätočný,
znalec nevedel určiť, do akej miery bola znížená schopnosť žalobcu. Znalec uviedol, že žalobca
nemal vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, bol spôsobilý v zníženej miere. Za spravodlivé
považuje rozdelenie majetku tak, ako to chcela stará matka, teda tomu, kto sa o ňu postará. Jeho otec,

strýko žalobcu, žalobcovi v kritickom období pomáhal, nátlak tam nebol. Býval vtedy so svojimi rodičmi
a vie povedať, že vrátenie daru otec ani nesprostredkoval ani nebol pri podpise darovacej zmluvy. Ani
stará matka na žalobcu nátlak nerobila.

58. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 14.11.2013, č.k. 15C/111/2003-953 súd žalobe žalobcu

vyhovel a vyslovil neplatnosť uzatvorených právnych úkonov ako aj určil, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom o veľkosti podielu 1 na sporných nehnuteľnostiach. Svoj záver súd vyslovil na základe
vykonaného dokazovania, stotožnil sa so závermi znalcov MUDr. Z. Q. M.. Š., v zmysle ktorého bol
žalobca pod vplyvom liekov, bol po úraze hlavy (po otrase mozgu). Žalobca trpel ťaživou rodinnou
situáciou, problémovou partnerskou situáciou, tlak zo strany príbuzných a poberal psychiatrické lieky.

Jednalosaunehoostavreaktívnejdepresie(adaptačnejporuchy).Znalcamibolokonštatovanézníženie
schopnosti žalobcu rozpoznať a chápať zmysel a vážnosť právneho úkonu. V čase podpisu zmluvy išlo
o nezrelú osobnosť. Po podpise darovacej zmluvy stavy, pre ktoré sa liečil u MUDr. V., ustúpili.

59. Voči rozsudku podal odvolanie žalovaný v 3. rade podaním doručeným súdu dňa 7.2.2014, ktorý

uvádza, že dôvodom žaloby je nespokojnosť žalovaného v 1. rade W. L. s rozdelením majetku zo strany
starej matky, čo je však podľa názoru žalovaného v 3. rade pre toto konanie irelevantné. Namieta, že
rozpoznávacie schopnosti žalobcu boli podľa záveru M.. Z. znížené, nie však vymiznuté. Namieta, že
sa súd nevysporiadal s obsahom znaleckých posudkov predložených žalovanými, ktoré potvrdili, žežalobca bol spôsobilý na právne úkony. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné. Ak znalci tvrdia, že
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti žalobcu neboli vymiznuté, nemohol byť nespôsobilý na právne
úkony. Nátlak na žalobcu podľa názoru odvolateľa nebol preukázaný.

60. Dňa 10.2.2014 doručili odvolanie aj žalovaní v 2. a 4. rade, v ktorom namietajú, že žalobca neuviedol
skutkové dôvody žaloby a neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa názoru
odvolateľov nie je možné určenie zo strany M.. Z., že žalobca bol spôsobilý na právny úkon, ale nie v
plnej miere, znalec sa podľa nich mal vyjadriť, či bol alebo nebol spôsobilý. Žiadať vyšetriť pacienta po

12 rokoch podľa názoru odvolateľov nemá význam.

61. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca dňa 31.3.2014, kde uviedol, že nie ej pravdou, že
umelo hľadá dôvody, ktoré by mohli byť spôsobilé vyvolať neplatnosť právneho úkonu darovania. Stav
žalobcu potvrdil MUDr. Z. a MUDr. Š.. Predmetom darovania bola aj čiastka starého otca, po smrti
ktorého sa stará matka domáhala vrátenia daru, a to vrátane uvedenej aj čiastky starého otca. Žalobca

zotrvával na svojom tvrdení, že na neho bol vyvíjaný nátlak. Znalecké posudky predložené žalovanými
súdsprávnevyhodnotilakolistinnédôkazyavysporiadalsasnimivodôvodneníodvolanímnapadnutého
rozsudku. Podľa názoru žalobcu aj zníženie rozpoznávacej a ovládacej schopnosti spôsobujú narušenie
do tej miery, že ju robia nespôsobilou na právne úkony. Uvádza názor Najvyššieho súdu SR 6Sžo
107/2008, 5Cdo/286/2010 v zmysle ktorého Sloboda a vážnosť sú základnými náležitosťami vôle a ak

tieto podmienky pôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle konajúceho, obmedzujú ho vo
výbere možností na prejav vôle, vtedy možno konštatovať, že vôľa nebola slobodná. V čase vykonania
právneho úkonu bola u žalobcu zistená reaktívna depresia u osobnosti s rysmi nezrelosti v čase
podpisu darovacej zmluvy, stav po prekonanom otrase mozgu a neurotický syndróm. Žalobca bol v čase
vykonanie právneho úkonu pod vplyvom liekov. Žalobca uvádza, že reaktívna depresia je popísaná aj

v odbornej literatúre, pričom uvádza, že pri depresii ide o závažnú duševnú afektívnu poruchu, ktorá
ochromuje jasnosť myslenia, psychomotoriku, spánkový cyklus a vyvoláva pesimistické či skľučujúce
emócie často vedúce k patologickej zmene osobnosti.

62. Krajský súd v Košiciach Uznesením zo dňa 02.09.2015, č.k. 1Co/239/2014-1029 zrušil rozsudok

súdu prvého stupňa, zmenil uznesenie zo dňa 26.4.2013 tak, že žalovaným v 2. a 3. rade povinnosť
zložiť zálohu za znalecké dokazovanie neuložil, odmietol odvolanie žalovaného v 3. rade proti uzneseniu
zo dňa 11.6.2013 a určil, že JUDr. Iveta Slebodníková je vylúčená z pojednávania a rozhodovania veci.

63. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa zaťažil konanie závažným procesným pochybením,

ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, jeho závery sú čiastočne nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov a jeho skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní (nesprávne
hodnotenie dôkazov). Odvolací súd konštatuje, že sudkyňa súdu prvého stupňa mala predložiť
odvolaciemu súdu žalovaným v 3. rade dňa 4.9.2013 vznesenú námietku zaujatosti, pričom už samotné
porušenie tejto povinnosti zakladá dôvod pre zrušenie napádaného rozsudku.

64. Odvolací súd konštatuje taktiež jeho čiastočnú nepreskúmateľnosť. Z odôvodnenia napádaného
rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa hodnotil darovaciu zmluvu medzi žalobcom a Q. L. ako neplatnú
aj podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa právny úkon musí urobiť slobodne,
vážne, určito a zrozumiteľne, inak je neplatný. Rozsudok však neobsahuje žiadne dôvody týkajúce

sa nedostatku vád vôle alebo vád prejavu vôle. Pokiaľ súd neplatnosť právneho úkonu vyvodzoval z
nedostatku vôle, je potrebné uviesť, že záver o tom, že takýto právny úkon nebol urobený slobodne
(nedostatok slobody vôle) možno vyvodiť iba zo záveru o tom, že účastník právneho úkonu konal pod
nedovolenýmnátlakomzostranydruhéhoúčastníkaalebozostranytretejosoby,akotomdruhýúčastník
vedelaajtovyužil.Takýmtonátlakommôžebyťpriamefyzickédonúteniealebotzv.bezprávnavyhrážka.

Touto je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Bez
vyporiadania sa s uvedenými otázkami je rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmateľný.

65. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa svoje závery o neplatnosti právneho úkonu
založil výlučne na posúdení podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda v dôsledku konania v

duševnej poruche. Svoje závery v tomto smere oprel predovšetkým o výsledky znaleckého dokazovania.
Odvolací súd však má za to, že závery znaleckých posudkov neprisvedčujú tomu, že u žalobcu šlo
o neplatnosť právneho úkonu z dôvodu konania jeho účastníka v duševnej poruche. Zo záverov
znaleckých posudkov vyplýva, že schopnosti žalobcu rozpoznať a chápať zmysel a vážnosť právnehoúkonu boli v dôsledku znalcom uvedených príčin znížené, nie však vymiznuté. Odvolací súd uvádza,
že súd prvého stupňa závery znalcov citoval, nie je však zrejmé, na základe čoho z takýchto záverov
vyvodil záver o nespôsobilosti žalobcu na vykonanie predmetného právneho úkonu., súd takúto otázku

znalcom ani nepoložil. V súvislosti s diagnostikovaním postkomočného syndrómu u žalobcu je potrebné
vysporiadať sa aj s okolnosťami vyplývajúcimi z výpovede MUDr. V., ktorý popísal štádiá tohto syndrómu
a jednoznačný záver o tom, že v období dvoch mesiacov po úraze (kedy bol žalobcom právny úkon
vykonaný) sa nejednalo o prvé štádium, ale o ďalšie štádium, ktoré má vlnitý priebeh a môže mať rôzny
stupeň obtiažnosti, pričom uvedené je obtiažné určiť s odstupom 12 rokov. Odvolací súd určil povinnosť

súdu prvého stupňa vyzvať znalcov na odpoveď na otázky, či žalobca bol spôsobilý na právny úkon a
zároveň na objasnenie odbornej otázky, či záver o nespôsobilosti na právne úkony možno vyvodiť iba
na základe záveru o úplnej strate rozpoznávacej ako aj ovládacej schopnosti alebo či je takýto záver
odôvodnený aj pri čiastočnom znížení týchto schopností a v akej miere.

66.VočiUzneseniuodvolaciehosúduzodňa2.9.2015podalžalovanýv1.radedňa15.2.2016dovolanie,

ktoré odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom zo strany odvolacieho súdu, namieta nedostatok
odôvodnenia uvedeného rozhodnutia. Uvedené dovolanie bolo Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa
22.06.2017, sp. zn. 6 Cdo 212/2016 odmietnuté, keďže nebola zistená prípustnosť dovolania.

67. Žalobca predložil dňa 27.10.2017 Znalecký posudok č. 63/2016 MUDr. T. Q., potvrdenie o nehode

v Maďarsku ako aj čestné vyhlásenie pána O. W., ktorý žalobcu navštívil v nemocnici bezprostredne
po nehode.

68. Zo Znaleckého posudku č. 63/2016 MUDr. T. Q. vyplýva, že žalobcu dňa 7.10.2016 psychiatricky
vyšetril. Znalec uviedol, že žalobca nekonal pri právnom úkone 27.11.1997 slobodne a vážne, a to

aj vzhľadom na úraz, ktorý utrpel pri autonehode 21.9.1997. Na jeho vtedajšej psychickej indispozícii
sa ale podieľalo viacero faktorov, okrem prechodného oslabenia psychickej činnosti v dôsledku otrasu
mozgu to bola v prvom rade adaptačná (depresívna) porucha, ktorou vtedy trpel. V kritickom čase
užíval aj lieky (psychofarmaká), ktoré jeho myslenie, cítenie a vôľový život otupovali. Poúrazové
zníženie funkčných schopností žalobcu, prehlbujúca sa depresia a jeho nezrelá osobnosť ovplyvnili

jeho schopnosť rozpoznať a chápať zmysel a vážnosť právneho úkonu 27.11.1997 v podstatnej,
forénzne významnej miere. Sústavný nátlak na žalobcu zo strany starej matky a strýka mohol za
daného psychického stavu ovplyvniť slobodnú vôľu žalobcu do tej miery, že nedokázal postupovať
slobodne, nezávisle a z hľadiska jeho dlhodobých životných záujmov a perspektív zodpovedne.
Psychický stav žalobcu, rozvod rodičov, partnerský nesúlad, narušené vzťahy so starou mamou,

strýkom a najmä sústavný nátlak z ich strany negatívne vplývali na psychický stav žalobcu, čím sa
vytvárali predpoklady k tomu, aby pri právnom úkone nekonal slobodne a uvážene. Medzi vyhľadaním
psychiatra a úrazom v Maďarsku nemusí ísť o priamy súvis, autonehoda k návšteve psychiatra
prispela, celá udalosť mala nesporne psychotraumatický účinok, ešte viac sa prehĺbilo zlé psychické
rozpoloženia žalobcu v tej dobe. Podiel samotného úrazu na psychickom stave žalobcu z čisto

organického hľadiska (poškodenie mozgu) nie je možné jednoznačne posúdiť, nesporne však išlo o
pôsobeniedlhodobýchpsychotraumatickýchčiniteľovnabázediskrétnej,prechodnejorganickejporuchy
(postkomočného syndrómu). Otras mozgu s následným obdobím po ňom nebol pravdepodobne u
žalobcu z klinického hľadiska nápadný. Z psychopatologického hľadiska sa mohol prejavovať zníženou
vitalitou, poklesom vnútorných popudov, oslabením vôle, ako aj diskrétnym oslabením kognitívnej

výkonnosti. Ak sa o tejto veci žalobca pri vyšetrení nezmienil, ambulantná psychiatrička takúto okolnosť
zaregistrovať nemusela. Žalobca si súvis týchto ťažkostí s nedávnym úrazom uvedomovať nemusel.
Pri diagnostikovaní postkomočného syndrómu pri časovom odstupe môže znalec v prípade otrasu
mozgu vychádzať len z dostupnej zdravotnej dokumentácie ako aj z anamnézy podanej pacientom.
Otras mozgu bez následných komplikácií nemáva po dlhšom časovom období žiadny relevantný klinický

korelát, či pozitívnu odozvu v pomocných vyšetrovacích metódach (CT, EEG, psychodiagnostika). Doba
rekonvalescencie a pretrvávanie príznakov postkomočného syndrómu pri nekomplikovanom otrase
mozgu je niekoľko týždňov. Žalobca vykonal právny úkon 2 mesiace po úraze hlavy, išlo teda o krátke
obdobie, keď sa úraz na zníženej psychickej kondícii žalobcu ešte mohol uplatňovať a celkové jeho
psychické rozpoloženie ešte zhoršovať.

69. Z Čestného vyhlásenia zo dňa 1.9.2017 pána O. W. súd vyplýva, že tento má 58 rokov a so žalobcom
sa zoznámil v roku 1995 pri návšteve Slovenska na Betliari. Žalobca sa mu zveroval ako staršiemu
priateľovi. Od septembra 1997 sa prehĺbili jeho problémy, keď sa jeho strýko dozvedel o skutočnosti,že dostal do daru polovicu nehnuteľnosti. Strýko a pod jeho vplyvom stará matka ho denne terorizovali
a vyhrážali sa mu, ak sa nevzdá daru od starého otca. Stará matka z tohto dôvodu vyhodila z domu
jeho priateľku. Všetko prežíval ťažko, nevedel ako sa má rozhodnúť. Doma nemal pokoja, nátlak naňho

sa neustále stupňoval. Snažil sa byť doma čo najmenej, nemohol spávať, bol depresívny, úzkostný. Po
nehode ho navštívil v nemocnici. Po nehode bol dlhšie v bezvedomí, mal otras mozgu, viac ako rozbité
auto ho trápilo, čo ho čaká doma, neustály nátlak zo strany strýka a starej matky, bezvýchodiskovosť
situácie. Doma mu však nedali pokoj, nútili ho k vráteniu daru, stále bol pod psychickým tlakom. Vyjadril
sa, že keby sa pri nehode zabil, bolo by lepšie a mal by od všetkého pokoj.

70. Podaním doručeným súdu dňa 16.01.2018 žalovaný v 3. rade predložil Znalecký posudok č.
5/2018 vypracovaný znaleckou organizáciou FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s
r.o., podpísaný doc. MUDr. V.. Žalovaný v 3. rade uvádza, že nie je konštatované, že by žalobca nebol
spôsobilý na právne úkony. Spochybnil hodnovernosť čestného vyhlásenia osoby O. W., ďalej nesúhlasí
s tým, že by jeho stará matka vyhadzovala žalobcu alebo jeho priateľku z domu. Ďalej uvádza skutkové

dôvody, pre ktoré sa vlastníkom domu stal nebohý otec žalovaného v 3. rade, a to, že dom dostane ten
syn, ktorý sa o nich postará. Žalobcovi polovicu domu previedli ako motiváciu pre jeho otca, aby sa vrátil
k rodine, čo sa nestalo. Gejza odmietol dom, a aby ho náhodou nezdedil niekto druhý (ak by uzavrel
nové manželstvo), previedli ho na žalobcu. Kým babka ešte bývala v dome, vravela žalovanému 3., že
sa bojí J. L., brata žalobcu.

71. Žalovaný v 3. rade doložil Čestné vyhlásenie osoby Ing. O. L. zo dňa 15.01.2018, svokra žalovaného
v 3. rade, podľa ktorého mal od svojho svata Š. L. st. vedomosť, že jeho matka, stará matka žalovaného
v 3. rade chcela dom previesť na toho zo synov, ktorý sa ňu postará, pričom túto osobnú starostlivosť jej
poskytoval práve Š. L. st. Stará matka žiadal dar vrátiť žalobcu potom, čo ani on neprejavoval záujem

sa o ňu starať. Po smrti otca sa o babku staral žalovaný v 3. rade. Táto sa bála vnukov, ktorí bývali
hore a robili jej úmyselne zlosť. Dôvodom pre žiadanie vrátenia daru bolo, že žalobca neprejavil záujem
postarať sa o ňu (predtým ešte aj o jej manžela).

72. Zo Znaleckého posudku č. 5/2018 FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o.

vyplýva, že znalecká organizácia nesúhlasí s názorom MUDr. T. Q. a tvrdí, že sa nedá preukázať, že by
otras mozgu mal nejaký vplyv na psychiku žalobcu v čase podpísania zmluvy, nedá sa preukázať, že by
adaptačná (depresívna) porucha mala vplyv na psychiku žalobcu v čase podpísania zmluvy so žalobcom
a nedá sa preukázať, že by užívanie liekov žalobcom malo v deň podpisu zmluvy taký vplyv na psychiku
žalobcu, že by nebol spôsobilý k podpisu zmluvy, takže sa nedá preukázať, že by žalobca nekonal pri

právnom úkone dňa 02.12.1997 slobodne a vážne. Znalec sa taktiež vyjadruje k odpovedi znalca T. Q.
na otázku č. 1, kde namieta, že MUDr. Q. používa nepresné pojmy (psychická indispozícia, prechodné
oslabenie psychickej činnosti, pojem otupovali). Znalec uvádza, že nie je možné preukázať, že by otras
mozgu mal vplyv na psychiku žalobcu v čase podpisu zmluvy, keďže v čase podpisu zmluvy sa mohlo u
žalobcu vyskytovať maximálne 2. štádium postkomočného syndrómu, ktorý sa vyskytuje u 50% ľudí po

otrase mozgu. Môže oscilovať v čase, môže byť úplne v norme niekoľko dní a následne niekoľko hodín,
dní má príznaky - bolesti hlavy, je nesústredený, niekoľko nocí nespí dobre. Diagnostika je možná len
na základe zdravotných záznamov z daného obdobia a na základe údajov postihnutého. Zo žiadneho
lekárskeho záznamu nevyplýva, že by mal žalobca v deň podpisu zmluvy príznaky postkomočného
syndrómu. Nie je možné tvrdiť, že by v čase podpisu zmluvy mal tzv. „prechodné oslabenie psychickej

činnosti v dôsledku otrasu mozgu“. Po desiatich - dvanástich rokoch nie je možné, aby žalobca dal
lekárom také presné informácie, aby mohli preukázať prítomnosť postkomočného syndrómu. Znalec
ďalej uvádza, že nie je možné preukázať, že by adaptačná (depresívna) porucha mala vplyv na psychiku
žalobcu v čase podpisu zmluvy žalobcom. Ani MUDr. Q. ani MUDr. Z. sa nevysporiadali s tým, o akú
intenzitu depresie ide. MUDr. Vongrej sa k tomu vyjadroval nejasne, neodborne a nekompetentne. Nie

je možné hovoriť o „výraznej depresii“. Znalec ďalej uvádza, že nie je možné preukázať, že by užívanie
liekov žalobcom malo v deň podpisu zmluvy taký vplyv na žalobcu, že by nebol spôsobilý k podpisu
zmluvy. Poukazuje na skutočnosť, že zmluva bola podpísaná 2.12.1997 a liek Thioridazín začal žalobca
brať 1.12.1997 večer a ráno nemal už na žalobcu vzhľadom na dávkovanie vplyv. V ďalšom znalec
uvádza, že funkčná nedostatočnosť MUDr. Z. v jeho ponímaní ani nebola definovaná, ide o nepresný

pojem, aj tak ju znalci nezistili, napriek tomu tvrdí, že bola prítomná. Znalec taktiež namieta tvrdenie
MUDr. Q., že za daného psychického stavu v čase podpisu zmluvy mohol nátlak ovplyvniť jeho slobodnú
vôľu, keďže presný psychický stav žalobcu v čase podpisu zmluvy nepoznáme. Nie je jasné, či mal otras
mozgu ľahký, stredne ťažký, ťažký, či mal v čase podpisu zmluvy príznaky postkomočného syndrómu,sústavný nátlak by mal byť preukázaný súdom, nie je to vec, ktorú by mal preukazovať psychiater.
Nie je možné posúdiť, že by samotný úraz na čisto organickom podklade mal podiel na psychickom
živote žalobcu v tom období. MUDr. Q. vyčíta používanie pojmov ako „znížená psychická kondícia“,

„psychické rozpoloženie“. Podľa názoru znalca sa nie je možné stotožniť so záverom MUDr. Z., že
ovládacia schopnosť je jednoduchšia ako rozpoznávacia. Podľa názoru znalca nie je možné, aby osoba
bola v zníženej miere spôsobilá k právnemu úkonu, buď je alebo nie je spôsobilá. Znalec namieta, že
MUDr. Z. používa pojem „výrazná depresia“, ktorý odborná literatúra nepozná.

73. Z výpisu zo zoznamu znalcov, predložených žalobcom na čl. 1222 súd zistil, že MUDr. C. M. bol
postihnutý peňažnou pokutou za iný správny delikt a MUDr. Ď. postihnutý nebol (čl. 1223).

74. Na pojednávaní konanom dňa 7.2.2018 sa k veci vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že
od roku 1980 do roku 1997 sa jeho brat o rodičov nezaujímal. Polovica domu bola darovaná jeho
synovi Norbertovi, lebo on sa rozviedol, aby dom náhodou neprešiel na jeho novú ženu. Vec mala byť

spravodlivo rozdelená, preto sa v rámci dedičského konania po otcovi vzdal svojej čiastky v prospech
brata. Právny zástupca žalovaného v 3. rade uvádza, že nie je nátlakom žiadať vrátenie daru, keď v
dome obdarovaný nebýva, o darcu sa nestará.

75. Znalec MUDr. Q. pri svojom výsluchu dňa 7.2.2018 uviedol, že žalobca pri autonehode utrpel

jednoduchší otras mozgu, bol v bezvedomí. Tento stav má dočasné, prechodné následky. Istý čas
musel aj ten úraz mozgu mať vplyv na psychiku žalobcu. Na otázku, či záver o nespôsobilosti osoby na
právne úkony možno vyvodiť na základe záveru, len na základe úplnej straty rozpoznávacej, ovládacej
schopnosti alebo takýto záver je odôvodnený aj pri čiastočnom znížení týchto schopností posudzovanej
osoby znalec MUDr. Q.É. uvádza, že termín rozpoznávacia a ovládacia schopnosť sú skôr vymedzené

pre trestno-právnu oblasť. Znalec je autorom učebnice pre trestno-právnu oblasť. V civilno-právnej
oblasti ovládacia a rozpoznávacia schopnosť k nejakému skutku, k právnemu úkonu, jeho následky a
vôľová oblasť, čiže či ten jedinec konal slobodne, bez nátlaku je jednou z podmienok na to, aby ten úkon
bol v poriadku. Na otázku, či na záver o nespôsobilosti osoby na právny úkon osoby postačuje zníženie
tej slobody vôle prejavu alebo úplne tie vôľové vlastnosti majú byť vymiznuté znalec uvádza, že on sa

nevyjadruje, či je znížená schopnosť alebo či je vymiznutá. Znalec sa vyjadruje, či bol človek schopný.
Tam je odpoveď áno alebo nie. Trvá na záveroch znaleckého posudku, že žalobca nekonal pri právnom
úkone slobodne a vážne. Išlo o viac faktorov, osobná situácia, nátlak, depresívna porucha, nezrelý vek,
osobnostná štruktúra. Komócia netvrdí, že bola takého charakteru, že nevedel, čo robí. Kombinácia
faktorovspôsobila,ženebolasplnenápodmienkapreslobodnékonaniebeznátlaku.Znalcom,ktorírobili

vo veci posudky na objednávky žalovanej strany vyčíta, že nevyšetrili žalobcu, nevykonali ani snahu ho
vyšetriť. Časový odstup od udalostí nepovažuje za podstatný, lebo 40 ročný človek vie povedať, čo sa
stalo pred 20 rokmi pokiaľ ide o uzlové momenty života. Teraz je žalobca zrelý, v čase podpisovania
zmluvy zrelý nebol.

76. Na otázku, či bol spôsobilý na uzavretie právneho úkonu znalec MUDr. Q. odpovedá jednoznačne,
že nie. Otázka, či na posúdenie skutočnosti, či strana koná slobodne, stačí aj znížená rozpoznávacia
schopnosť alebo musí byť táto schopnosť vymiznutá úplne je podľa znalca nerelevantná pre znalca, z
odborného hľadiska je to nezmysel, otázka je podľa znalca absurdná. Rozdiel svojho názoru od názoru
MUDr. A. a MUDr. V. vidí v tom, že oni človeka nevideli, MUDr. Q. si za svojím názorom stojí. To isté

platí ohľadom posudku MUDr. M. a MUDr. M.. Nie je možné pojmovo stotožňovať neplatnosť právneho
úkonu a príčetnosť podľa trestného práva.

77. Na otázku, aby znalec MUDr. Q. uviedol, na základe čoho posúdil tie iné vplyvy, ktoré mali vplyv
na konanie žalobcu, a to depresívna porucha, osobnostná porucha, psychický nátlak. Čo prezentoval

žalobca pod tým, keď tvrdil, že bol na neho vyvíjaný nátlak? Znalec uvádza: Nátlak žalobca prezentoval
tak, že ho nútili k podpisu strýko a stará matka. Nútili ho, psychologicky na neho tlačili, vyvíjali nátlak
podpíš, podpíš, podpíš. Bolo to nepríjemné, ten chlapec v nezrelom veku trpel tým stavom, však aj
vyhľadal v tej súvislosti aj psychiatra, až do takej miery.

78. MUDr. Q. ďalej uviedol, že človek, ktorý má 18, 19 rokov je nezrelá osobnosť, je ľahšie ovplyvniteľný,
je zraniteľnejší. Žalobca bol v čase vykonania právneho úkonu v populačnej norme, bol osamotený,
nemal oporu v tej dobe. Nátlak zistil znalec najmä z výpovede žalobcu, uvádzal to aj ostatným znalcom,
nátlak je aj zdokumentovaný v zdravotných záznamoch. Nátlak si žalobca s pravdepodobnosťoublížiacou sa k istote nevymyslel. Nátlak preukazuje aj predpisovanie liekov v tom období, ak by problémy
nemal, lieky by mu neboli predpisované.

79. Na pojednávaní dňa 07.02.2018 bol vypočutý aj MUDr. V., ktorý na otázku, či záver o nespôsobilosti
na právne úkony možno vyvodiť iba na základe záveru o úplnej strate rozpoznávacej ako aj ovládacej
schopnosti alebo či je takýto záver odôvodnený aj pri čiastočnom znížení týchto schopností a v akej
miere? MUDr. V. uvádza, že v trestných veciach rozlišujeme plne zachovanú schopnosť
rozpoznávaciu a ovládaciu, zmenšenú nie podstatne, zmenšenú podstatne a úplne vymiznutú, resp.

rôzne kombinácie. V civilných veciach však takto otázky položené nie sú čo sa týka spôsobilosti na
právne úkony. Tam je otázka položená, či bola alebo nebola z psychiatrického hľadiska osoba spôsobilá
k nejakému právnemu úkonu v určitý čas. Nie je teda možné aby osoba bola čiastočne spôsobilá k
nejakému právnemu úkonu alebo čiastočne nespôsobilá k právnemu úkonu. Na otázku, či žalobca bol
alebo nebol spôsobilý na právny úkon darovacej zmluvy, znalec uvádza, že v žiadnom prípade nie je
možnépreukázať,žebynebolaspôsobiláosobažalobcuvtendeň2.12.1997zpsychiatrickéhohľadiska.

80. Na otázku sudkyne, keby znalec bral do úvahy všetky okolnosti, nízky vek, otec ich opustil, nemal
v nikom oporu, nemal sa komu zdôveriť, bola tam aj nehoda, pocit zlyhania, ťažká životná situácia v
súvislosti s nehodou, užívanie liekov, ktoré ho mohli utlmiť, či tieto všetky okolnosti nemohli spôsobiť
to, že by žalobca nebol spôsobilý, spomínali ste, že lieky samotné to nemohli spôsobiť, ale súhrn

všetkých okolností, znalec udáva: To, čo ste vymenovali nie sú psychické ani psychiatrické choroby,
to sú psychologické vplyvy, ktoré v určitom čase pôsobia na každého psychiatricky zdravého človeka,
takže nie je možné, aby súčet týchto okolností, teda rodinná situácia, nízky vek (mal viac ako 18 rokov,
čiže bol spôsobilý k právnym úkonom). Nezrelá osobnosť nie je psychiatrickým pojmom, v psychiatrii
neexistuje pojem čo je a čo nie je nezrelá osobnosť. To je pojem psychologický a psychológovia opisujú

problémy duševne psychicky zdravej osoby. Nezrelá osobnosť nie je psychiatrický pojem, nie je to
duševná choroba, je to len opis povahových vlastností človeka. Každý človek má povahové vlastnosti.

81. Ďalej MUDr. V. uvádza, že sa nedá preukázať, že žalobca nebol spôsobilý k právnym úkonom dňa
2.12.1997, pretože sa nedá preukázať, že by mal príznaky postkomočného syndrómu, príznaky depresie

takej, ktorá by ho ovplyvňovala k spôsobilosti k právnym úkonom, nedá sa preukázať, že by bral také
lieky, v takých dávkach, ktoré by ovplyvňovali jeho spôsobilosť k právnym úkonom. Znalec vysvetlil, čo
je postkomočný syndróm (obdobie po otrase mozgu, môže a nemusí ním postihnutý trpieť, má vlnovitý
priebeh, ide o bolesti hlavy, nesústredenosť, poruchy spánku). Podľa lekárskych záznamov sa nedá
posúdiť, či nimi žalobca trpel, ak by ich aj mal, niektoré z príznakov aj tak nemajú forenzný význam.

Stav žalobcu nespĺňa ani kritéria podľa MKCH pre posttraumatický syndróm. Nedá sa preukázať, že
by mal formu depresie, ktorá by mala forenzný význam, ktorá by spôsobovala, že nebol spôsobilý ku
právnemu úkonu. Zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, že by mal depresiu ako duševnú poruchu.
Psychiatričku vyhľadal pre rodinné problémy., nedá sa určiť akú formu depresie mal. Už aj pri ľahkej
depresii sa predpisujú antidepresíva. Thioridazin, ktorý mal predpísaný žalobca sa už nepoužíva, jemu

predpísaná dávka mohla byť pre ľahkú alebo pre stredne ťažkú depresiu. Tento liek nemôže pôsobiť
na spôsobilosť na právne úkony, pretože pri stredne ťažkej depresii nie sú postihnuté ďalšie psychické
funkcie, teda nie je postihnutý intelekt, úsudok, nie sú postihnuté poznávacie a ovládacie schopnosti.
Nie sú halucinácie, nie sú bludy, nie je porucha vedomia, nie sú príznaky schizofrénie. Pri depresii je
prítomné znížené množstvo energie niečo robiť.

82. Na otázku, že ak je človek v stave zohľadňujúc tieto okolnosti, ktorý je nižšieho veku, nezrelá
osobnosť, nemá nikoho blízkeho, pôsobia na neho príbuzní aby niečo urobil, či sa vie takáto osoba
brániť, povedať, že neurobím to, bola by takáto osoba schopná - plne spôsobilá urobiť právny úkon v
takom stave MUDr. V. odpovedá, že z psychiatrického hľadiska áno, z psychiatrického hľadiska nejde o

psychiatrické diagnózy. V zdravotných záznamoch sa nedočítame v akej depresii bol. Antidepresíva mal
predpísané v štandardnej bežnej dávke. Bol to Prothiaden, mal vedľajšie účinky, preto sa nepoužíva,
robia pocit nádchy. Thioridazin mu bol predpísaný deň pred podpisom zmluvy v dávke 25 mg ráno, 50
mg večer. Na vážne duševné poruchy sa bral v dávke 400 - 500 mg. On dostal 75 mg, čo je nízka dávka
oproti maximálnej. Nemohla mať forenzný význam pri podpise. Rýchlo sa vylučoval. Lieky, ktoré užil

žalobca nedá sa preukázať že mali vplyv na jeho spôsobilosť k podpisu darovacej zmluvy 2.12.1997.
Ani ak by mal postkomočný syndróm a stredne ťažkú depresiu ani tak by nebol nespôsobilý.83. V ďalšom MUDr. V. uvádza, že spätne po 10 rokoch sa postkomočný syndróm nedá určiť na základe
údajov osoby. Nemôže si presne pamätať nešpecifické syndrómy či ich mal presne v deň podpisu
zmluvy. Taktiež sa nedá spätne určiť, či osoba mala ľahkú alebo stredne ťažkú depresiu, ak by mal

žalobca ťažkú depresiu s psychotickými príznakmi.

84. Na otázku, či sústavný nátlak na žalobcu zo strany starej matky a strýka mohol za daného
psychického stavu žalobcu ovplyvniť slobodnú vôľu žalobcu do takej miery, že nedokázal postupovať
slobodne, nezávisle a z hľadiska jeho dlhodobých životných záujmov a perspektív zodpovedne, znalec

uvádza, že preukázanie nátlaku je vecou súdu. Psychický nátlak môže mať forenzný význam ak sa jedná
o osobu psychicky chorú, ľahko dementnú, tak áno, nátlak môže mať vplyv. U žalobcu si znalec nemyslí,
že by z psychiatrického hľadiska mal takú chorobu alebo poruchu, ktorá by ho robila citlivejším alebo
vnímavejším na určitý psychologický nátlak. Žalobca bol duševne zdravý, to, že mal depresiu, ktorá
nebola duševnou chorobou, to nemohlo spôsobiť jeho zvýšenú vnímavosť, ovplyvniteľnosť, nemohla
spôsobiť, že by bol zvýšene citlivý na nátlak. K inému záveru by neprišiel ani pri osobnom vyšetrení

žalobcu. Z dokumentácie jednoznačne vyplýva, že v čase podpisu zmluvy netrpel na žiadnu vážnu
duševnú chorobu. Nikto zo znalcov nezistil psychózu.

85. Na otázku, či by v roku 2009 vedel určiť, či žalobca v roku 1997 bol duševne chorý MUDr. V.
uvádza, že len na základe rozhovoru sa to určiť nedá, bola by potrebná psychiatrická dokumentácia.

Na otázku sudkyne, prečo majú všetci znalci, ktorí žalobcu vyšetrili ako tí znalci, ktorí ho nevyšetrili
MUDr. V. uvádza, že v roku 2009 prišli s MUDr. A. k záveru, že nemá zmysel žalobcu vyšetrovať. Právna
zástupkyňa žalobcu uvádza, že práve na internetovej stránke pracoviska MUDr. V. sa uvádza,
že osobné vyšetrenie má veľký význam aj vzhľadom na osobnosť človeka. MUDr. V. k tomu uvádza, že
osobné vyšetrenie má veľký význam, avšak 10 alebo 20 rokov po nejakej udalosti to nemá zmysel.

86. K motívu žalobcu na vrátenie daru starej matke MUDr. V. uvádza, že v čase podpisu zmluvy právny
úkon neurobil pod vplyvom duševnej choroby.

87. Na otázku žalovaného v 1. rade, že v čase podpisu zmluvy mal žalobca samovražedné úmysly, teda

o aký stupeň depresie v tomto prípade ide, a či MUDr. V. nemohla vzhľadom na pracovnú
vyťaženosť určiť nízku dávku liekov, MUDr. V. uvádza, že zo záznamov nevyplýva, že by u žalobcu vec
dospela do štvrtého štádia, teda do samovražedného pokusu.

88. Na otázku, ako mohol vypracovať znalecký posudok, keď pacienta nevidel MUDr. V. uvádza,

že nedostal úlohu vyšetriť žalobcu, ale dostal za úlohu posúdiť posudok MUDr. Q.. Žalobca bol spôsobilý
na právny úkon.

89. Na pojednávaní dňa 07.02.2018 bola vypočutá svedkyňa L. T., ktorá uviedla, že žalobcu pozná,
pracoval ako roznášač tovaru a ona pracovala ako predavačka, chodil k nim do obchodu 1x za týždeň,

niekedy aj obdeň. Dostal darom polovicu domu a po smrti starého otca sa to strýkovi nepáčilo a mal
odvtedy stresy doma. Zle to psychicky znášal. Naňho tlačili veľmi, že dar musí vrátiť, aby to bolo
spravodlivé, aj stará matka na neho začala tlačiť, takže doma mal stres a tak chodil do roboty, bol
nevyspatý. Potom mal vážnu autonehodu, šla som za ním do nemocnice, lekári mi povedali, že mal otras
mozgu, bol v bezvedomí. Ako opustil nemocnicu, strýko a stará matka tlačili veľmi, povedal, že to už

nevydrží, že on podpísal papiere, že vráti dar, proste polovicu, čo dostal. Žalobcu vídala často pracovne,
rozumeli si od strednej školy. Vie, že navštevoval psychiatra, bral lieky, bol to vymenený človek, bol
vygumovaný. Aj rozvod rodičov bol veľký šok. Po dedičskom konaní sa sťažoval, že nemá pokoj.

90. Podaním doručeným súdu dňa 04.04.2018 žalovaný v 3. rade zhrnul svoju argumentáciu v konaní

a doručil súdu Znalecký úkon č. 10/2018 Odborné vyjadrenie FORENZA - znalecká organizácia
psychiatrická spol. s r.o. z ktorej vyplýva nasledovné: Posudzovanie schopnosti rozpoznať protiprávnosť
konania a schopnosť ovládať konanie v čase spáchania trestného činu vždy súvisí s trestným
činom, ktorý osoba spáchala. Ak osoba, u ktorej posudzujeme spôsobilosť na právne úkony (resp.
konkrétny právny úkon) nespáchala žiaden trestný čin, je zbytočné posudzovať jej schopnosť rozpoznať

protiprávnosť svojho konania a schopnosť ovládať svoje konanie. Ak by bolo preukázané, že v čase
vykonania právneho úkonu boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti osoby úplne vymiznuté, tak v tom
prípade by tento právny úkon bol neplatný.91. Dňa 04.04.2018 doručil súdu MUDr. Z. Doplnenie posudku, z ktorého vyplýva, že žalobcova
spôsobilosť na právne úkony bola znížená vplyvom viacerých faktorov, a to vplyvom prehlbujúcej sa
poúrazovej depresie, vplyvom ťaživej rodinnej situácie, konfliktný stav rodičov, jeho narušený partnerský

vzťah, tlak zo strany rodiny, aby vrátil dar, toto viedlo k zníženiu jeho spôsobilosti na právne úkony. Aj pri
čiastočnom znížení rozpoznávacej a ovládacej schopnosti môže dochádzať k nespôsobilosti na právne
úkony. Závisí to od celkového zdravotného stavu osoby, psychického stavu, od aktuálneho stavu jeho
intelektových, rozumových a úsudkových schopností ako aj od zložitosti konkrétneho právneho úkonu,
pred ktorý je osoba postavená. Na otázku aký je rozdiel v posúdení spôsobilosti k právnym úkonom u

pacienta s ľahkou, stredne ťažkou depresiou a depresiou s psychotickými príznakmi znalec uvádza, že
záver o spôsobilosti k právnym úkonom je v prvom rade závislý od premorbídnej štruktúry osobnosti,
jeho osobnostných a intelektových daností. Žalobca bol v čase podpisu zmluvy v stave stredne ťažkej
depresie. Jeho spôsobilosť k právnym úkonom v porovnaní so zdravou osobou, netrpiacou depresívnou
poruchou bola znížená. V zdravotnej dokumentácii MUDr. V. znalec zaznamenal zachytené symptómy
postkomočného syndrómu - poruchy spánku, stavy depresie, napätia, dráždivosť. Spôsobilosť pacienta

nie je viazaná iba na užívanie liekov, v zdravotnej dokumentácii sú záznamy o zlom tolerovaní už 25 mg
Thioridazinu.Naotázku:Určitečijemožnévysloviťzáver,žežalobcabolnespôsobilýkprávnymúkonom
v čase podpisu zmluvy, a to spolupôsobením viacerých faktorov v prípade, že o dvoch zásadných
faktoroch nemáme podrobné exaktné informácie znalec uvádza: je to možné, u žalobcu išlo o stav
stredne ťažkej depresie a príznaky postkomočného syndrómu sú u žalobcu zaznamenané 25.11.1997,

takže možno predpokladať, že obdobné symptómy mal žalobca aj 27.11.1997.

92. Podaním doručeným súdu dňa 10.04.2018 žalovaný v 3. rade doručil súdu Znalecký posudok č.
4/2018 - Doplnenie posudku č. 7/2010 MUDr. M.. Znalec, ktorý žalobcu nevyšetril, uvádza ako odpoveď
na otázku, či bol žalobca spôsobilý na uzavretie právneho úkonu, že na základe dostupných údajov

zdravotnej dokumentácie nie je možné konštatovať, že by mal žalobca podstatnou mierou narušené
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, že by nemohol rozpoznať zmysel a vážnosť právneho úkonu.
Tieto schopnosti neboli narušené organickou patológiou. Záver o nespôsobilosti osoby na vykonanie
konkrétneho právneho úkonu sa konštatuje pri vymiznutí rozpoznávacích a ovládacích schopností danej
osoby alebo pri ich forenzne psychiatricky významnom znížení, čo u žalobcu nenastalo. Spôsobilosť

k právnym úkonom je znížená z forenzne významného hľadiska u ťažkej formy depresie a taktiež u
psychotickej formy depresie, čo sa u žalobca nevyskytlo. Na základe zdravotnej dokumentácie nemožno
určiť, že žalobca mal v čase podpisu darovacej zmluvy forenzne významné príznaky postkomočného
syndrómu. Užitie 10-15 hodín pred právnym úkonom lieku Thioridazínu v dávke 50 mg nemá vplyv na
spôsobilosť na právne úkony. Na základe spolupôsobenia viacerých faktorov podľa názoru znalca nie je

možné jednoznačne konštatovať narušenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony. Žalobca nikdy nebol
psychiatricky hospitalizovaný.

93. Podaním doručeným súdu dňa 21.05.2018 sa žalovaní v 2. až 4. rade vyjadrili k Doplneniu
posudku MUDr. Z. (doručené súdu 4.4.2018). Uvádzajú, že MUDr. Z. sa nevyjadril k spôsobilosti

alebo nespôsobilosti žalobcu na právny úkon. Tvrdenie o prítomnosti poúrazovej depresie u žalobcu
nemá oporu v zdravotnej dokumentácii. Namietajú, že znalec dospel k tomu, že žalobca trpel stredne
ťažkou depresiou, toto tvrdenie nemá oporu v zdravotnej dokumentácii. Záver o posúdení spôsobilosti
osoby na právne úkony je v prvom rade závislý od prítomnosti alebo neprítomnosti duševnej choroby,
nie od premorbídnej štruktúre osobnosti. Doplnenie posudku považujú za nesprávny, neodborný a

nepodložený.

94. Podaním doručeným súdu dňa 18.6.2018 žalobca doručil súdu Znalecký posudok MUDr. V. M. č.
43/2018 a odborné vyjadrenie MUDr. T. Q.. MUDr. Q. vo svojom vyjadrení zo dňa 15.6.2018 uviedol,
že príčetnosť je právny termín, znalec sa k príčetnosti, resp. zmenšenej príčetnosti vyjadrovať nemôže.

Vyjadrovanie sa znalca k miere zmenšenia príčetnosti v percentách je neprípustné. V civilnej oblasti sa
v rámci znaleckého dokazovania konkrétnych právnych úkonov rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
osoby nehodnotia. Hodnotí sa súdnosť a kritickosť posudzovaného ako aj vôľová stránka (sloboda
rozhodnutia, motivácia). Vyžaduje sa, aby vyjadrenie znalca, ktorý všetky uvedené okolnosti vyhodnotí,
bolo jednoznačné, teda či vyšetrovaná osoba mohla z hľadiska svojho aktuálneho psychického stavu

vykonať predmetný právny úkon alebo nie.

95. Znalecký posudok MUDr. M.A. č. 43/2018 uvádza, že v prípade žalobcu bola motivácia podpisu
zmluvy z forenzného hľadiska chorobná, čo viedlo v súlade so všetkými okolnosťami a psychickýmiťažkosťami z toho vyplývajúcimi k podstatnému zníženiu rozpoznávacích a ovládacích schopností, resp.
neschopnosti v dostatočnej miere chápať vážnosť právneho úkonu. Znalkyňa je toho názoru, že žalobca
pri podpise darovacej zmluvy nekonal slobodne a vážne. Znalkyňa má za to, že traumatické poškodenie

mozgu s rozvojom postkomočného syndrómu ako aj reaktívna depresívna porucha mali za následok, že
žalobca nebol plne spôsobilý k uvedenému právnemu aktu. Spolupôsobenie duševných porúch viedli u
žalobcu k zníženiu schopnosti rozpoznať a chápať závažnosť a zmysel právneho úkonu. Pri forenznom
posudzovaní spôsobilosti k právnym úkonom v občiansko-právnych sporoch aj pri čiastočnom znížení
uvedených schopností je prítomná nespôsobilosť na právne úkony, nakoľko účastník právneho aktu

mu musí plne porozumieť a konať bez nátlaku. Pociťovanie nátlaku zo strany starej matky a strýka
a vyjadrenie sa k predmetnej situácii v rodine ohľadom darovacej zmluvy sa nieslo aj v subjektívnej
produkcii žalobcu počas celej liečby žalobcu. Rozvod rodičov, partnerský nesúlad, narušené vzťahy so
starou mamou a strýkom, nátlak z ich strany sa ako faktory spolupodieľali na rozhodnutí uskutočniť
právny akt, ktorý bol vykonaný od tlakom, čo znamená, že nátlak rodiny a všetky vyššie menované
okolnosti ho motivovali ku konaniu, ktoré bolo pre neho nezmyselné a účelové. Motivačná línia k

uvedenému právnemu úkonu bola podmienená túžbou po uvoľnení napätia a zbavenia sa stresu. Jeho
vôľové kapacity boli výrazne ovplyvnené. Autonehoda určite zhoršila a prehĺbila depresívne prežívanie.
Psychické ťažkosti, ktorými trpel, pripisoval stresu a tlaku vzniknutému kvôli predmetnej nehnuteľnosti.

96. Na pojednávaní, konanom dňa 22.6.2018 sa právna zástupkyňa vyjadrila k vykonanému

dokazovaniu a dôvod žaloby vymedzila tak, že neplatnosť právneho úkonu vidí v žalobcovej nemožnosti
slobodne a vážne vykonať právny úkon. Žalovaní zhrnuli svoje doterajšie prednesy a právnu
argumentáciu, súd oboznámil obsah spisu ako aj predbežné právne posúdenie spolu so zhodnotením
ktoré skutočnosti sú a ktoré nie sú sporné medzi stranami sporu.

97. Na pojednávaní konanom dňa 20.07.2018 súd upozornil strany sporu, že vo vzťahu k znaleckým
záverom má za to, že sú medzi nimi rozpory a je potrebné zvážiť nariadenie znaleckého dokazovania
znaleckýmústavomvovzťahukuskutočnosti,čiosobnosťvyšetrovanejosobyjetakzávažnýmfaktorom
pri posúdení jej spôsobilosti a teda či vyšetrenie žalobcu pri podaní znaleckého posudku je alebo nie
je dôležité pre znalecké skúmanie.

98. Podaním zo dňa 26.7.2018 žalobca súhlasil s vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania
zo strany znaleckého ústavu. Vo vzťahu ku použitiu § 257 C.s.p. žalobca jeho aplikáciu nenamietal v
prípade, ak by súd zistil dôvody pre jeho použitie.

99. Podaním doručeným súdu dňa 3.9.2018 žalovaní v 2. až 4. rade poukazovali na nezrovnalosti v
zdravotnej dokumentácii s tým, že namietali antidatovanie zdravotnej dokumentácie žalobcu u MUDr.
V.. Taktiež poukazujú na skutočnosť, že ani MUDr. M. nepovažovala za nevyhnutné žalobcu osobne
vyšetriť.

100. Na pojednávaní konanom dňa 5.9.2018 súd uviedol svoje závery vo vzťahu ku znaleckému
dokazovaniu a vyzval strany, aby sa vyjadrili k prípadnému použitiu § 257 C.s.p. vo vzťahu
ku trovám konania. Právny zástupca žalovaných uviedol, že nevidí dôvod na aplikáciu § 257 C.s.p. a
vo vzťahu ku dokazovaniu znaleckým ústavom tento dôkaz nenavrhujú. Znaleckými posudkami, ktoré
predložili žalovaní sú minimálne vyvrátené tvrdenia žalobcu.

101. Podaním zo dňa 17.9.2018 žalovaní uviedli, že na Slovensku sú tri znalecké ústavy, kde
prvý znalecký ústav forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. bol ponajprv pribratý
do konania Uznesením zo dňa 6.12.2011 avšak na námietku možnej kolízie z dôvodu profesnej
previazanosti medzi MUDr. V. a MUDr. R. bolo uvedené uznesenie o pribratí znalca zmenené

Uznesením zo dňa 17.1.2012. Žalovaní taktiež poukázali na to, že Znalecký ústav Univerzita Pavla
JozefaŠafárikavKošiciachnevykonávačinnosťaÚstavpreznaleckúčinnosťvPsychológiiaPsychiatrii,
spol. s r.o. by bol vylúčený z vykonávania znaleckej činnosti, keďže jeho spoločníkom je MUDr. Q., ktorý
už vo veci posudok poskytol. Žalovaní navrhujú, aby súd už znalca neustanovoval.

102. Žalobca vyjadrením zo dňa 20.9.2018 uviedol, že nenašiel žiaden znalecký ústav, ktorý by nemohol
byť namietaný žalovaným. Súd môže požiadať o vyjadrenie ohľadom vhodnej osoby znalca zo strany
Ministerstva spravodlivosti SR alebo zo strany prezidenta Slovenskej psychiatrickej spoločnosti. Tútomožnosť následne žalovaní namietali. Zároveň žalobca uviedol, že MUDr. V. nebola rodinnou priateľkou
žalobcu.

103. Podaním zo dňa 10.12.2018 oznámila advokátska kancelária Vojčík & Partners, s.r.o. prevzatie
právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade. Ako znalecký ústav navrhli ustanoviť Ústav pre znaleckú
činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. s tým, že sa ponechá na samotný ústav, aby zabezpečil
vykonanie znaleckého úkonu nezaujatými osobami. V ďalšom sa stotožnil so znaleckými posudkami
vypracovanými MUDr. Z. a MUDr. Š. a s posudkom MUDr. V.Ž. a rozporoval správnosť a

objektívnosť posudkov preložených žalovanými v 2. až 4. rade. Navrhuje, aby bol znalcom vykonaný aj
individuálny výsluch žalobcu v rámci spracovania znaleckého posudku.

104. Podaním zo dňa 18.01.2019 žalovaní v 2. až 4. rade uvádzajú, že podľa ich názoru znalecký
ústav zo zahraničia nespĺňa predpoklady podľa Zákona č. 384/2002 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch v znení neskorších predpisov pre to, aby mohol vypracovať znalecký posudok. Ak má

žalobca záujem o takýto znalecký posudok, môže znalca v zahraničí osloviť sám. Navrhuje teda znalca
neustanovovať.

105. Podaním zo dňa 31.01.2019 žalobca súdu uvádza, že podľa § 15 Zákona o znalcoch v spojení
s § 207 C.s.p. súd môže ustanoviť aj znalca nezapísaného v zozname znalcov s tým, že ustanovením

znalca súdom sa predíde námietkam zo strany žalovaných. MUDr. M. nevykonala osobné vyšetrenie
žalobcu z dôvodu časovej tiesne.

106. Na pojednávaní konanom dňa 6.2.2019 súd oboznámil obsah spisu od posledného pojednávania
vrátane dedičského spisu 23D/426/1997 po nebohom Š. L., teda po starom otcovi žalobcu.

107. Súdnaposlednýchpojednávaniachkonštatoval,žesúrozporyvuvedenýchznaleckýchposudkoch
a teda poskytol priestor aj stranám sporu, aj stále prihliadajúc na ich vzájomné blízke príbuzenské
vzťahy, na možnosť overenia alebo zhodnotenia týchto znaleckých posudkov s možnosťou vyšetrenia
tejto osoby a za možnosti položenia otázok všetkým stranám sporu, avšak strany sporu na to reagovali

tým spôsobom, že namietali jednotlivé znalecké ústavy, inštitúcie, ktoré by takéto znalecký posudok
mohli vyhodnotiť s tým, že sa javí, že na Slovensku nie je taká inštitúcia, ktorá by bez takýchto námietok
nemohla vykonať znalecký posudok. Následne žalobca dal návrh na vyhotovenie takéhoto znaleckého
posudku v zahraničí. Súd má za to že by to bolo, vzhľadom už aj na dĺžku konania a aj prístup strán
sporu, neefektívne a neúčelné a súd teda sám sa vysporiada s rozpormi s tým, že sa vysporiada so

závermi znalcov s prihliadnutím na skutkové okolnosti, ktoré sú preukázané, resp. nie sú preukázané
v tomto konaní.

108. V rámci zhrnutia výsledkov dokazovania právna zástupkyňa žalobcu uviedla: Predmetom tohto
konania je neplatnosť právnych úkonov žalobcu z darovacej zmluvy. Odvíja sa to všetko zo zmluvy z

27.11.1997 a nasledujúcich úkonov. Predmetom dokazovania bolo, či žalobca pri tomto právnom úkone
sa mohol slobodne a vážne rozhodnúť, teda či jeho ovládacia a rozpoznávacia zložka jeho konania bola
zachovaná, alebo nie, a ak nie, teda do takej miery, ktorá ovplyvnila tento právny úkon natoľko, že možno
ho považovať za absolútne neplatný, teda v rozpore s ustanovením § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd pribral do konania znalcov, jednak MUDr. V., potom MUDr. Z. a MUDr. Š., ktorí podali znalecké

posudky, ktorých zadávateľom bol súd. Obe tieto znalecké posudky vychádzali jednak zo zdravotnej
dokumentácie žalobcu a obsahu spisu a akcentujem na to, že všetci títo znalci osobne vyšetrili osobu
žalobcu. Následne boli predložené aj samotným žalobcom znalecké posudky, a to MUDr. Q. a MUDr. M..
Tieto spolu s posudkami znalcov, ktorých pribral do konania súd tvoria skupinu posudkov, kde sa znalci
zhodli a zhodne skonštatovali u žalobcu zistenú prítomnosť reaktívnej depresie, postkomočný syndróm

a potvrdili aj účinok psychofarmatík a antidepresív na žalobcu. Uzavreli stredne ťažký stupeň depresie,
ktorý ovplyvnil vôľovú a rozumovú zložku žalobcu pri tomto právnom úkone. Ich závery sú dôsledne
popísané v znaleckom posudku. Boli predložené žalovanými viaceré znalecké posudky znalcov, ktoré
samozrejme vyvracajú závery znalcov v uvedených znaleckých posudkov. V znaleckých posudkoch
MUDr. V. a ostatných znalcov, predložených žalovanými sa vyskytuje často výraz: „nedá sa preukázať,

nedá sa posúdiť“ a všetky tieto znalecké posudky boli vyhotovené bez osobnej anamnézy a osobného
vyšetrenia posudzovanej osoby. Zdôrazňujem, že ide o odbor psychiatrický, kde osobnosť posudzovanej
osoby má veľký význam a vplyv na závery. Bola teda dosť zľahčovaná a negovaná podstata a dôvod
osobného vyšetrenia posudzovanej osoby a práve v oblasti psychiatrie má za to, že nie je to na mieste.Potom sme sa stretávali so znaleckým posudkom, ktorý posudzoval vlastne znalecký posudok iného
znalca. Myslím si, že na ten by súd vôbec nemal prihliadať, pretože na to, že žiaden znalec nemá
oprávnenie. Preto dávam do pozornosti súdu, aby teda zvážil všetky uvedené okolnosti a ešte by som

rada zdôraznila, že pokiaľ bol namietaný v začiatkoch znalecký posudok MUDr. V. myslím, že som
preukázala dostatočne, pretože som si vyžiadala z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky aj
teda zo stránky znalcov, na ktorú ma odkázali, že MUDr. V. nebol nikdy disciplinárne potrestaný a
nebolo zistené žiadne jeho pochybenie. Následne možno konštatovať, áno, ak niekto podá sťažnosť na
ministerstvo spravodlivosti na nejakého znalca, tak to šetrí a dôkaz je teda, že ministerstvo informovalo

o tom, že šetrí MUDr. V.U. v súvislosti so znaleckou činnosťou, avšak výsledok tohto šetrenia je nulový,
keďže žiadne opatrenie nebolo prijaté. Preto navrhujem súdu, aby veľmi starostlivo posúdil vykonané
dokazovanie vo vzťahu k tomu, či teda bola alebo nebola zachovaná ovládacia a rozpoznávacia zložka
osobnosti žalobcu pri tomto právnom úkone. Zo znaleckých posudkov vyplýva, že všetky tieto okolnosti,
ktoré znalci v týchto posudkoch popisovali, jednak aj následky tej dopravnej nehody a nezrelú osobnosť,
mal 18 alebo 19 rokov žalobca v tom čase a všetky tie okolnosti s tým súvisiace, ale napokon aj liečivá,

ktoré mu v rámci liečby predpisovala jeho ambulantná psychiatrička, vo svojej súvislosti spôsobili, že
teda nemohol ovládať a rozpoznať následky svojho konania, tak ako si vyžaduje zákon, keďže hovorí,
že platný úkon je ten, keď ten kto ho robí, môže rozpoznať bezpečne následky svojho konania a ovládať
svoje konanie. Preto navrhuje súdu, aby vyhovel žalobe v plnom rozsahu.

109. Právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol: V predmetnej veci zotrvávame na našich
doterajších písomných podaniach. V celom rozsahu sa stotožňujeme so závermi, ktoré predniesla
právna zástupkyňa žalobcu. Máme za to, že znalecké posudky, ktoré boli vyhotovené znalcami, ktorých
ustanovil súd, to je pán doktor Z. a pani doktorka Š. sú detailné, sú tam jednoznačné závery. Došlo k
fyzickému vyšetreniu pacienta, čiže máme za to, že tieto naozaj posudky sú v zásada s ohľadom na

skutkový stav a predmet znaleckého dokazovania bezchybné a v celom rozsahu sa stotožňujeme so
závermi v nich uvedenými.

110. Právny zástupca žalovaného v 2., 3. a 4. rade uviedol: Stručne zhrniem argumentáciu do dvoch
rovín. Jedna je tá právna. Obsahom spisu je skupina znaleckých posudkov, ktoré sú predkladané zo

strany žalobcov, alebo boli vyhotovované znalcami ustanovenými súdom. Reagujem najprv na prednes
právnej zástupkyne žalobcu, a to na znalca Dr. V.. Obsahom spisu je uznesenie krajského súdu,
ktoré zrušilo rozsudok tohto súdu, kde krajský súd vyjadril to, že znalecký posudok Dr. V. v konaní
je nepoužiteľný. To nie je rozhodnutie ministerstva. To, že znalec V. nebol postihnutý, neznamená, že
nepochybil. V spise je stanovisko Ministerstva spravodlivosti, ktoré jasne konštatuje, že Dr. V.

pri vyhotovovaní znaleckého posudku pochybil. To, či bol postihnutý alebo nepostihnutý, je podľa mňa
irelevantné. Je to obsahom uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ktorý tvrdí, že na tento posudok sa
nemá prihliadať, pretože to bol kontrolný posudok na predchádzajúci posudok znalca, ustanoveného
z iného odvetvia. Čo sa týka posudkov, najprv začnem s pani Dr. M.. Z predloženého podania zo
strany právnej zástupkyne žalobcu vyplýva, že táto nevyšetrila pacienta z dôvodu časovej tiesne. Je to

presne v rozpore s tým, čo znalkyňa uviedla vo svojom znaleckom posudku, nakoľko ona uvádzala, že
to po dvadsiatich rokoch nemá žiaden význam, pretože sa tým nezistí stav. Keď bol znalecký posudok
vyhotovovaný v časovej tiesni, tak aká je výpovedná hodnota tohto znaleckého posudku. Čo sa týka
znaleckého posudku Dr. Q.: len poukážem na výpoveď Doc. V., ktorý povedal, že pri položených
otázkach a odpovediach tohto znalca neboli používané psychiatrické veličiny, ale veličiny psychologické,

preto neobstoja. Existuje druhá skupina znaleckých posudkov, ktoré sú obsahom spisu. Keď psychiater
- znalec dostane objednávku na vypracovanie znaleckého posudku a posúdi, že tento vie vykonať aj
bez výsluchu žalobcu, ktorý v čase vykonávania znaleckých posudkov bol už vtedy bezpredmetný, nie v
čase, keď vykonávala pani doktora Mesárošová znalecký posudok, tak tento záver je nespochybniteľný
akýmkoľvek prednesom. Psychiater vie, prečo taký znalecký posudok vypracovával. Po prvé, boli to

psychiatri znalci, bol to hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu - Doc. V., svojho času
ešte Dr. A., Dr. L., ďalej z Prešova. Všetci sú znalci v odbore, ktorých závery len na základe toho, že
nevyšetrili pacienta nemožno spochybniť. Je len na úvahe súdu ako sa vyporiada s týmito doloženými
dôkazmi. Žalovaný využil svoje právo, predložil súkromné znalecké posudky. Máme za to, že žalobca
svoje dôkazné bremeno v žiadnom prípade neuniesol. V konaní nebolo preukázané že žalobca trpel

depresiou. Absentuje akýkoľvek príznak toho, žeby u žalobcu bol prítomný postkomočný syndróm. Nie
je pravda, že boli preukázané vplyvy liekov na konanie žalobcu. Preto navrhujeme žalobu zamietnuť a
v prípade, že by sme boli úspešní priznať nárok na náhradu trov konania. A potom je tu druhá stránka
veci, a to je stránka rodinná, resp. morálna. Ja by som chcel poukázať súdu, že žalobca, resp. žalovanýv 1. rade sa v predchádzajúcom čase snažili tieto nehnuteľnosti získať inou podanou žalobou, ktorá
bola zamietnutá, a preto zvolili žalobu o neplatnosť právneho úkonu. Ja by som chcel poukázať na vôľu
starých rodičov, ktorí sa vyjadrili, že dom by mal pripadnúť tomu dieťaťu, ktoré sa o nich postará. Nakoľko

medzi súrodencami - žalovaným v 1. rade a nebohým otcom žalovaného v 3. rade bola dohoda, že to
bude práve žalovaný v 1. rade, ktorý doopatruje rodičov, tak preto sa starí rodičia rozhodli, že dom darujú
jemu. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade opustil svoju rodinu, starí rodičia toto znášali zle, rozhodli
sa, že chcúdar naspäť. Bol to práve tu prítomný žalovaný v 3. rade, ktorý doopatroval svoju starú mamu.
Žalovaný v 1. rade v čase, keď ona potrebovala každodennú starostlivosť jej nepomohol. Žalovaný v 3.

rade jej každodenne zabezpečoval stravu o svoju mamu My máme za to, že jednak žalobca neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. V tom čase tvrdil, že bol pod hlbokými depresiami.
Mesiac alebo dva na to, ako tvrdil, že bol v depresiách si vybavil živnostenský list, na ktorý podniká do
dnešného dňa, kde mu s rozbehom podnikania v tej dobe pomáhal nebohý otec žalovaného v 3. rade.
My navrhujeme žalobu zamietnuť.

111. V zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka: Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

112. Podľa ustanovenia § 37 ods. Občianskeho zákonníka: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

113. Podľa ustanovenia § 38 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, pokiaľ
ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej
v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

114. Podľa ustanovenia § 628 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka: Darovacou zmluvou darca niečo
bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva
musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu
a prevzatiu veci pri darovaní.

115. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 C.s.p.: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo.

116. Podľa ustanovenia § 207 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.s.p.: Ak rozhodnutie závisí od posúdenia
skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup
podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých
znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie
na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci. Návrh na nariadenie znaleckého

dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si
osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.

117. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania, hodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.

118. Súd mal za preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom polovice rodinného domu s.č. XXXX s
pozemkom KN C parc. č. XXXX o výmere 690 m2, vedené na LV č. XXX v k.ú. Košice - Sever na základe
darovacej zmluvy zo dňa 9.4.1996, ktorej vklad bol povolený pod V 2896/96, pričom zo strany darcov,
ktorými boli starí rodičia žalobcu Š.E. L., G.. XX.X.XXXX Q. Q. L., G.. XX.X.XXXX, došlo u každého z

nich k darovaniu podielu 1 na predmete daru v prospech žalobcu.

119. Súd vyhodnotil ako pravdivú verziu žalovaného v 1. P. W. L., G.. XX.X.XXXX, ktorú súdu predostrel
ešte ako žalobca v návrhu na začatie konania zo dňa 8.9.2003, a to, že podľa dohody s bratom
Š. L., G.. XX.X.XXXX sa pôvodný žalobca T.. W. L. zriekol svojho zákonného podielu z dedičstva

po nebohom otcovi Štefanovi 23D/426/1997 v prospech svojho brata bez ďalšej vzájomnej výplaty
do výšky pripadajúcich zákonných dedičských podielov. Uvedené vyplýva z plnomocenstva zo dňa
7.10.1998, udeleného T.. W. L. ako splnomocniteľom svojmu bratovi Š.E. L. ako splnomocnencovi na
zastupovanie v dedičskom konaní po ich otcovi Štefanovi. Táto dohoda bola potvrdená aj UznesenímOkresného súdu Košice I zo dňa 21.10.1998, č.k. 11D 426/97 - 50, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
12.3.1997. Uvedené súd zistil z pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23D 426/97. Z
tohto uznesenia, pri všeobecnej cene majetku poručiteľa ku dňu smrti vo výške 394.426,08 Sk, súd

vyvodzuje, že spôsob vysporiadania majetkových vzťahov v rodine Š. L. staršieho v rámci dedičského
konania po ňom bol, súdiac aj podľa darovacej zmluvy z 9.4.1996 taký, že vlastníkom polovice majetku
mali byť potomkovia syna W. L.R. a vo zvyšku potomkovia syna Š., v opačnom prípade sa súdu nejaví
logické, prečo by sa syn Gejza pri dedičskom konaní po otcovi vzdával lukratívnej časti majetku v
Košiciach bez nároku na výplatu. Tým súd považuje následnú obranu žalovaných v 2. až 4. rade v tom

zmysle, že vlastníkom majetku sa má stať ten z potomkov, kto dochová starú matku a starého otca, za
vyvrátenú, a to minimálne čo do vôle starého otca Š. L.. Z vykonaného dokazovania nevyplýva žiaden
dôkaz, ktorý by preukazoval jeho vôľu ako darcu, aby mu vnuk Norbert dar vrátil.

120. V rámci konania bolo vykonaných viacero protichodných znaleckých posudkov znalcami z odboru
psychiatria, ktorí posúdili žalobcovu spôsobilosť na právne úkony s rozdielnymi závermi, z čoho možno

vyvodiť, že aj odborníci sa na prejednávaný prípad dívajú z rôznych uhlov pohľadu a prichádzajú k
protichodným výsledkom znaleckého dokazovania, pričom vzhľadom na osoby znalcov, ktoré už vo veci
vypracovali znalecké posudku ani reálne neprichádzalo v úvahu ustanoviť znalecký ústav zo Slovenska
na posúdenie predmetnej veci. Preto súd vec posúdil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 C.s.p.: Dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo za súčasnej aplikácie čl. 3 ods. 1
C.s.p.: Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,
verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami
Slovenskejrepubliky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképráva
a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené ako aj čl.

4 ods. 1 C.s.p.: Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto
zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec
čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

121. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide o prípad vzájomne

súvisiacich faktorov a okolností neplatnosti právneho úkonu, ktoré by sami o sebe neplatnosť darovacej
zmluvy nespôsobovali, ale pôsobiac všetky v rovnakom čase, mieste na jednu a tú istú osobu spolu
vytvorili podmienky, ktoré podľa názoru súdu viedli k tomu, že právny úkon darovacej zmluvy z
27.11.1997 nemožno považovať za platný.

122. Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka je právnym úkonom prejav vôle smerujúci k
vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Ide teda prejav vôle určitých kvalít, pričom prejav vôle je základným definičným znakom právneho úkonu.
Podstatou náležitosťou platnosti právneho úkonu je jednota vôle a prejavu vôle. Bez vôle ako aj bez
prejavuvôlenemôžmehovoriťoprávnomúkone.Jetedapotrebnézistiť,čikonajúcaosobavôbecnejakú

vôľu pri uzatváraní právneho úkonu mala, a teda či nebola k nemu donútená, či sa vôľa osoby formovala
slobodne. Tieto zistenia možno vyčítať z okolností konania osoby, vykonávajúcej právny úkon. Slobodu
vôle vylučuje tak fyzické donútenie (vis absoluta) ako aj donútenie psychické (vis compulsiva, teda moc
popudzujúca), ktoré označujeme aj ako bezprávna vyhrážka. Rozumie sa tým nielen prípad, kedy je
hrozbou vynucované niečo, čo vynucované byť nemôže, ale aj prípad, kedy konajúci hrozí niečím, čo

nie je oprávnený vykonať, alebo to je oprávnený vykonať ale nie je tým oprávnený hroziť. Hroziť môže
nielen účastník právneho úkonu, ale aj tretia osoba, o ktorej účastník právneho úkonu vie a využije
to. Vyhrážkou rozumieme také konanie účastníka právneho úkonu alebo tretej osoby voči konajúcemu,
ktorá je spôsobilá dôvodne alebo bezdôvodne vyvolať strach. Ak vykonaný právny úkon nevyhovuje
všetkým požiadavkám, ktoré sú na neho kladené, ide o právny úkon neplatný. Neplatný právny úkon sa

považuje za existujúci, ale nevyvolá právne následky, ktoré by vyvolal, ak by bol platný. Neplatný právny
úkon teda nie je vyhlasovaný za neplatný, ale neplatným je.

123. Podľa ustanovenia § 38 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho
urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej

poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Podstatnou náležitosťou právneho úkonu je
aj, aby ten, kto ho vykonáva, mal spôsobilosť na právne úkony, teda aby bol spôsobilý na právny úkon,
ktorý vykonáva. Pri osobe konajúcej v duševnej poruche nie je rozhodujúce, či ide o dieťa alebo dospelú
osobu. Kvalita duševnej poruchy v jednotlivom prípade je vždy vecou konkrétneho posúdenia.124. Ide o vzájomnú reťaz už vyššie spomenutých faktorov: Nízky vek žalobcu a jeho nezrelá osobnosť

v čase vykonania právneho úkonu, rozvod rodičov, odchod otca zo spoločnej domácnosti - strata opory a
problém vo vlastnom partnerskom vzťahu, úraz hlavy - otras mozgu, dlhotrvajúce naliehanie na vrátenie
daru zo strany starej matky a strýka žalobcu, ktorý v tom čase dôveroval, depresia žalobcu a užívanie
liekov - antidepresív spolu vytvorili u žalobcu podľa názoru súdu zníženú spôsobilosť na právne úkony,
čo viedlo k neplatnosti darovacej zmluvy. Ako už bolo uvedené, žiadna z vyššie uvedených okolností

by nevedela spôsobiť neplatnosť právneho úkonu sama o sebe (osve), ale pôsobiac spolu v rovnakom
čase vytvorili reťaz nepriamych príčin, ktoré pôsobiac vo vzájomnej korelácii viedli súd k prijatiu záveru
o neplatnosti právneho úkonu.

125. Čosatýkanízkehovekuanezrelejosobnostižalobcuakofaktorov,spolupôsobiacichna neplatnosť
právneho úkonu - podľa ustanovenia § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Spôsobilosť fyzickej osoby

vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony)
vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. V zmysle odseku 2 uvedeného ustanovenia: Plnoletosť sa
nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Žalobca sa narodil dňa 9.7.1977 a spornú darovaciu zmluvu
podpísal dňa 02.12.1997, teda v čase vykonania úkonu už bol plnoletý. Podľa záverov znaleckého
posudku č. 6/2013 vypracovaného súdnymi znalcami z odvetvia psychológia ustanovenými súdom

MUDr. B. Z. a MUDr. T. Š., žalobca bol súdnymi znalcami v čase vyšetrenia posudzovaný ako dospelá
osoba 37 ročný jedinec, slobodný, žijúci v partnerskom vzťahu, otec dvoch maloletých detí, vyrastal
podľa auto-anamnestických údajov spočiatku v harmonickej rodine bez
negatívne prežívanej citovej alebo výchovnej karencie. Vytvorila sa osobnosť dostatočne intelektovo
saturovaná s dostatočne diferencovanou záujmovou sférou, aj iniciatívou, ale s rysmi nezrelosti. V

čase posudzovanej veci znalci u posudzovaného konštatovali stav reaktívnej depresie ako u osobnosti
nezrelej, prejavujúcej sa hlavne výraznou depresívnou náladou, výraznou intrapsychickou tenziou,
emočnou labilitou, pocitmi strachu, poruchami spánku, pesimistickými postojmi, poruchami pozornosti,
zníženou frustračnou toleranciou, ktorý je ambulantne liečený od 15. 10. 1997 hlavne antidepresívami,
prechodne antipsychotikami, ktoré pre stavy útlmu vysadil. Čo sa týka vyslovenia záveru, že u žalobcu

v čase vykonania právneho úkonu išlo o osobu nezrelú, súd nemal dôvod uvedenému neuveriť.

126. Čo sa týka rozvodu rodičov žalobcu v čase vykonávania právneho úkonu ako aj problémov v
jeho partnerskom živote k tomu súd uvádza, že uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné v
tom zmysle, že ani žalovaní nepopierali, že by sa žalobcovi rodičia v čase podpisu darovacej zmluvy

rozvádzali, resp. že by mal žalobca v čase podpisu darovacej zmluvy problémy v partnerskom vzťahu.
Žalovaný v 1. rade v tomto zmysle iba namietal, že od rodiny neodišiel, iba sa rozvádzal a o deti sa
staral, čo je však pre posúdenie predmetnej veci bez právneho a skutkového významu.

127. Súd mal taktiež za preukázané, že žalobca pred uzavretím darovacej zmluvy utrpel úraz hlavy a

mal otras mozgu. Podľa správy o ambulantnom vyšetrení Nemocnicou s poliklinikou Ferenca Rákocziho
II, Szikszó žalobca dňa 21. 9. 1997 o 23,37 hod. utrpel úraz ako vodič auta v obci Forró v Maďarsku.
Na udalosti sa nepamätal, stratil vedomie, udával bolesti hlavy, nosa, ľavého ramena, sakrálnej oblasti,
točila sa mu hlava. Podľa odporúčania ošetrujúceho lekára bol prijatý na chirurgické oddelenie s cieľom
observácie (preklad z maďarského jazyka, č.l. 735) a podľa žiadanky o vyšetrenie zo dňa 22. 9.

1997 žalobca bol vyšetrený o 9,07 hod. na chirurgickej ambulancii Nemocnice a polikliniky Ferenca
Rákocziho II, Szikszó. Podľa záverov vyšetrenia bola u neho zistená v kostiach neurokránia, panva bez
fraktúry, v ľavom ramennom kĺbe fraktúra bez luxácie, krídla bedrovej kosti a sacrum zatienené črevnou
plynatosťou, sacrum na bočnej projekcii bez fraktúry, spina bifida L5 stavca (preklad z maďarského
jazyka, č.l. 730). Súd súdom ustanoveným znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

psychiatria MUDr. B. Z. a MUDr. T. Š. uložil odpovedať aj na otázku: Ak mal žalobca pri autohavárii v
Maďarsku v obci Forró dňa 21.9.1997 pri ošetrení v nemocnici v Szikszó stanovenú diagnózu okrem
iného „Commotio cerebri“, teda otras mozgu a následne prvýkrát dňa 15.10.1997 vyhľadal pre zhoršený
psychický stav psychiatra, išlo o príčinnú súvislosť a postkomočný syndróm s obrazom úzkostne -
depresívnym? Znalci MUDr. Z. a MUDr. Š.Í. konštatovali, že žalobca pri nehode v Maďarsku

utrpel otras mozgu. Podľa záverov znaleckého posudku č. 6/2013 vypracovaného súdnymi znalcami
MUDr. B. Z. a MUDr. T. Š.: Posudzovaný prekonal dňa 21. 9. 1997 otras mozgu, ktorý sa patoplasticky
podieľal na etiológii jeho následnej poruchy. Nemalú rolu zohrala aj aktuálna nepriaznivá rodinná situácia
(rodinné problémy rodičov), problémy v partnerskom vzťahu, ale aj naliehanie príbuzných na vráteniedaru, čo viedlo k zníženiu jeho schopnosti správne posúdiť vážnosť právneho úkonu, ktorý podpísal,
a to darovaciu zmluvu dňa 27. 11. 1997, resp. dňa 2. 12. 1997. Znalci uviedli diagnostický záver:
Reaktívna depresia u osobnosti s rysmi nezrelosti v čase podpisu darovacej zmluvy 27.11.1997, stav po

prekonanom otrase mozgu, neurotický syndróm. Na pojednávaní konanom dňa 15.4.2013 bol vypočutý
znalec MUDr. Z.. Tento uviedol, že určenie jednoznačnej hranice zníženia rozpoznávacích schopností
žalobcu pri podpise darovacej zmluvy sa presne na percentá nedá vysloviť. Hovoríme o rozpoznávacích
schopnostiach na hranici zachovania vymiznutia a uprostred a u žalobcu by sme to mohli dať do
prostriedku s tým, že nie až tak podstatne bola znížená, skôr ku kraju, kde sú zachované tieto schopnosti

ako vymiznuté. Príčin, prečo sa žalobca rozhodol vrátiť dar bolo viacero, pôsobili spolu.
Zo Znaleckého posudku č. 63/2016 MUDr. T. Q. vyplýva, že žalobcu dňa 7.10.2016 psychiatricky vyšetril.
Znalec uviedol, že žalobca nekonal pri právnom úkone 27.11.1997 slobodne a vážne, a to aj vzhľadom
na úraz, ktorý utrpel pri autonehode 21.9.1997. Na jeho vtedajšej psychickej indispozícii sa ale podieľalo
viacero faktorov, okrem prechodného oslabenia psychickej činnosti v dôsledku otrasu mozgu to bola v
prvom rade adaptačná (depresívna) porucha, ktorou vtedy trpel.

128. Súd v tomto smere prítomnosť a existenciu postkomočného syndrómu v čase podpisu darovacej
zmluvy nepovažuje za bezpochyby preukázanú v zmysle prítomnosti príznakov postkomočného
syndrómu v čase podpisovania zmluvy u žalobcu. Súd zo Znaleckého posudku MUDr. M. a MUDr. M.
č. 7/2010 zistil, že Postkomočný syndróm(F07.2) je podľa Medzinárodnej klasifikácie mozgu (ICD10)

stavom vznikajúcim po poranení hlavy, ktorý zahrňuje viaceré príznaky: bolesti hlavy, závraty, únavu,
podráždenosť, poruchy koncentrácie pozornosti, obtiaže pri riešení problémov, zhoršenie pamäte,
nespavosť, zníženú odolnosť voči stresu, emočnému vzrušeniu aj alkoholu. Tento syndróm je pre
pacienta veľmi subjektívne nepríjemný. Príznaky môžu byť doprevádzané pocitmi depresie a úzkosti,
vyplývajúcimi z porúch sebahodnotenia a z obavy, že poškodenie mozgu je trvalé. Podľa názoru súdu

preukázanie prítomnosti tohto syndrómu pri podpise zmluvy by ešte viac posilnilo dôvod neplatnosti
právneho úkonu. Podľa MUDr. V. príznaky postkomočného syndrómu sú nešpecifické, vlnovité, kolísavé
a žalobca ich mohol mať určitú dobu, ale určitú dobu ich mať nemusel. S odstupom času po 12 rokoch
sa nedá preukázať súvislosť medzi nehodou a postkomočným syndrómom a aj keď ho žalobca mal,
nedá sa jednoznačne preukázať, že ho mal práve v tomto období. Vzhľadom na značný časový odstup

je odborník odkázaný už len na to, čo povie osoba, ktorá je vyšetrovaná, keďže postkomočný syndróm
je možné objektívnym neurologickým vyšetrením preukázať len v čase, keď pretrvával a keď ustúpi
postkomočný syndróm, už nie je možné ho dokázať. Podľa Odborného vyjadrenia č. 67/2010 znaleckej
organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o.. je zrejmé, že odborný konzultant PhDr. O. Z. uviedol, že
diagnózapostkomočnéhosyndrómustanovenáMUDr.V.nekorešpondujesnálezmipsychiatričkyMUDr.

V.. V prípade postkomočného syndrómu by bola popísaná aj iná psychopatológia než ako ju MUDr.
V. popisuje. Úraz hlavy, otras mozgu a následný postkomočný syndróm predstavujú tak subjektívne a
objektívne významné a typické potiaže pre postihnutého, že je neuveriteľné, aby sa s týmito problémami
nezveril MUDr. V. a zveril sa s nimi až znalcovi po 12. rokoch. MUDr. V. uzavrel prítomnosť
postkomočného syndrómu u žalobcu bez toho, aby vysvetlil rozpor spočívajúci v tom, že krátko

po otrase mozgu u žalobcu neboli prítomné a popísané psychopatologické prejavy postkomočného
syndrómu MUDr.V.,ktoráhovčasepootrasemozguopakovanevyšetrovala.Konštatovanie
žalobcu, že sa jej o tom nezveril nie je vysvetlením, pretože psychopatológia postkomočného syndrómu
je tak masívna, rôznorodá a pre nositeľa trýznivá, že presahuje psychopatológiu reaktívnej depresívnej
poruchy. Možnosť prítomnosti ľahkého postkomočného syndrómu nie je možné vylúčiť, avšak jeho

prítomnosť v rozsahu popisovanom MUDr. V. je potrebné podložiť, vysvetliť a odôvodniť. V ďalšom je v
odbornom vyjadrení uvedené, že zistenia MUDr. V. o prítomnosti postkomočného syndrómu
a organického poškodenia u žalobcu nepovažujú znalci za presvedčivé, aby na tomto podklade bolo
možné jednoznačne konštatovať, že žalobca nebol spôsobilý k darovacej zmluve. Súdom ustanovení
znalci MUDr. Z. a MUDr. Š. na otázky súdu:

- Či žalobca konal dňa 27.11.1997 pod vplyvom liekov pri právnom úkone - darovaní polovice
nehnuteľnosti starej matke a či poúrazové postihnutie jeho psychických funkcií bolo jednoznačne
príčinou (spolu s prehlbujúcou sa depresiou), že žalobca nerozpoznal zmysel a vážnosť tohto právneho
úkonu.

- Ak mal žalobca pri autohavárii v Maďarsku v obci Forró dňa 21.9.1997 pri ošetrení v nemocnici v
Szikszó stanovenú diagnózu okrem iného „Commotio cerebri“, teda otras mozgu a následne prvýkrát
dňa15.10.1997vyhľadalprezhoršenýpsychickýstavpsychiatra,išloopríčinnúsúvislosťapostkomočný
syndróm s obrazom úzkostne - depresívnym?- Či funkčná nedostatočnosť - organické poúrazové postihnutie psychiky s prehlbujúcou sa depresiou
boli jedinou alebo prevažujúcou príčinou, že žalobca nerozpoznal zmysel a vážnosť právneho úkonu
- darovania.

- Či je možné stanoviť diagnózu postkomočný syndróm na základe metódy rozhovoru súdneho znalca
s pacientom a či sú ďalšie iné metódy, ktoré môže použiť znalec - psychiater pri určení tejto diagnózy,
keď vyšetrenie prebieha so značným časovým odstupom;
v Znaleckom posudku č. 6/2013, uviedli, že žalobca bol znalcami jednotlivo a opakovane vyšetrený.
Záverom znalci uvádzajú, že diagnózu postkomočného syndrómu možno stanoviť na základe metódy

rozhovoru znalca s pacientom, na základe lekárskych správ o prekonanom úraze aj ak ide o značný
časový odstup od úrazového deja. Nie sú prakticky iné diagnostické metódy potvrdzujúce túto diagnózu.

129. Súd sa pri vyhodnotení exaktnej prítomnosti postkomočného syndrómu pri podpise zmluvy
stotožnil s odborným názorom MUDr. V., že jeho prítomnosť nemožno potvrdiť pri podpise zmluvy, a
to s poukazom na nestálosť a nešpecifickosť jeho prejavov, ktoré nie je možné preukázať ani dnes

dostupnými zobrazovacími metódami (EEG, CT). Jeho existenciu však nemožno vylúčiť, čo netvrdia
ani znalecké posudky predložené žalovanými. Súd však uvažuje pri vyhodnocovaní stavu žalobcu pri
podpise zmluvy aj so skutočnosťou, že žalobca bol po autonehode, pri ktorom utrpel úraz mozgu.

130. Ovplyvňovanie žalobcu k uzavretiu darovacej zmluvy zo strany strýka a starej matky má súd za

preukázané z výsluchu žalobcu a jeho otca W. L. ako aj z ďalších dôkazov. Zo zdravotnej dokumentácie
žalobcu z obdobia od 15.10.1997 od MUDr. V. je zrejmé, že žalobca má problémy so starou mamou
a otcovým bratom, ktorí naňho naliehajú, aby odstúpil od darovacej zmluvy, ktorou dostal od starej
mamy časť domu. Je z toho napätý, nevie ako sa má rozhodnúť, je smutný, zle spáva, stále sa s tou
myšlienkou zaoberá, Pociťuje vnútorné napätie, chvenie, úzkosť, strach, rozladenosť, precitlivenosť. V

objektívnom obraze: Odpovede po kratšej latencii, zvýšená intrapsychická tenzia, anxiozita, emočná
labilita, depresívna nálada, hyposomia. Bol mu zistený reaktívny depresívny syndróm v konfliktnej
situácii. Lekárske správy až do marca 1998 uvádzajú prítomnosť pomaly odznievajúcej depresie s tým,
že zo správ je zrejmé, že žalobcu trápila v tom čase najmä rodinná situácia a bol vystavený tlaku rodiny
na vrátenie daru. Pri ôsmej návšteve 28.01.1998 MUDr. V. uviedol žalobca: cíti sa lepšie, nakoniec sa

daru vzdal, aj to ho mrzí, ale vtedy bol pod silným tlakom a nedokázal odolať tlaku rodiny. Súd nemal
prečo neuveriť pravdivosti týchto lekárskych správ, ktoré sa snažili žalovaní spochybniť preukazovaním
ich antidatovania, o tom však dôkazy okrem svojich tvrdení nepredložili.
Uvedené zdravotné záznamy považuje súd za významný dôkaz o tom, že príčinou vyhľadania psychiatra
bol tlak rodiny na vrátenie daru. Pri prvej návšteve dňa 15.10.1997 bolo lekárkou zaznamenané, že

má problémy so starou mamou a otcovým bratom, ktorí naňho naliehajú, aby odstúpil od darovacej
zmluvy, ktorou dostal od starej mamy časť domu. Je z toho napätý, nevie ako sa má rozhodnúť, je
smutný, zle spáva, stále sa s tou myšlienkou zaoberá, Pociťuje vnútorné napätie, chvenie, úzkosť,
strach, rozladenosť, precitlivenosť. Bol mu zistený reaktívny depresívny syndróm v konfliktnej situácii.
OdporúčanýProthiaden25mg1-1-2.Druhánávštevadňa21.10.1997:bezvýraznejšejzmeny,pretrváva

napätie, skleslosť, obavy z budúcnosti, pocity strachu, spí o niečo lepšie. Tretia návšteva 04.11.1997:
stále je pod tlakom, nevie sa rozhodnúť, je z toho nešťastný, zhoršil sa spánok. Štvrtá návšteva
25.11.1997: stále napätie, príbuzní naňho naliehajú, aby sa vzdal domu, nevie sa rozhodnúť, je
smutný, skleslý, obavy z budúcnosti, plačlivosť, veľmi zle spí. Piata návšteva dňa 01.12.1997: pretrváva
porucha spánku, vnútorné napätie, úzkosť, nevie sa sústrediť, stále sa zaoberá situáciou, nedokáže

sa uvoľniť, napätý. Šiesta návšteva 16.12.1997: po Thioridazine bol veľmi spavý, unavený, malátny,
musel ho vysadiť. Nakoniec podľahol nátlaku a daru sa vzdal. Siedma návšteva 07.01.1998: napätie
menej výrazné, kľudnejší, úzkosť menej výrazná, depresívna nálada menej intenzívna. Ôsma návšteva
28.01.1998: cíti sa lepšie, nakoniec sa daru vzdal, aj to ho mrzí, ale vtedy bol pod silným tlakom a
nedokázal odolať tlaku rodiny. Deviata návšteva dňa 09.03.1998: cíti sa dobre, nálada bez výkyvov,

spí dobre, úzkosť ustúpila. Ako už bolo uvedené, súd nevidí dôvod, prečo by MUDr. V. zaznamenávala
do lekárskych správ nepravdu. Vo svetle stranami sporu nespornej skutočnosti, ktorou bol odchod
žalobcovho otca Gejzu od rodiny, je pre súd až zarážajúce, že osoby, s ktorými žil pod jednou strechou
ho v takom ťažkom období života svojimi požiadavkami na vrátenie daru dohnali na k psychiatrovi.
Takéto správanie strýka a starej matky žalobcu, najmä za situácie, kedy žalovanými ani nebolo tvrdené

nemorálne konanie žalobcu v zmysle dôvodov, zakladajúcich nárok na vrátenie daru zo starej matky
ako pôvodnej darkyne, považuje súd za viac než nátlakové na psychiku žalobcu. Uvedené akcentuje aj
skutočnosť, že po vrátení daru 2.12.1997, kedy bol podpis žalobcu na darovacej zmluve overený, došlok zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu a k ústupu jeho psychických problémov. Ťažko možno uvedené
vysvetliť inak, ako tým, že strýko a stará matka na žalobcu naozaj nátlak na vrátenie daru vyvíjali.

131. Žalovaná Q. L. pri svojom výsluchu dňa 23.2.2007 uviedla, že vrátenie daru od žalobcu žiadala
z dôvodu, že jej neposkytol starostlivosť. Polovicu domu s manželom pred smrťou darovala vnukovi z
dôvodu, aby sa syn Gejza vrátil domov, čoho si boli obaja vedomí. Nátlak na vnuka nevyvíjala, vnuk
sám vrátil dar na našu žiadosť. Podiel na dome predala synovi Štefanovi z dôvodu vyššieho veku, ktorý
jej bude poskytovať starostlivosť a opateru v starobe. Pri svojom opätovnom výsluchu dňa 2.5.2007

žalovaná 1. uviedla, že podiel na nehnuteľnostiach na žalobcu previedli z dôvodu, aby sa ich syn Gejza
vrátil domov, čo sa nestalo. Keďže nemala ani muža ani syna, chcela podiel vrátiť späť, čo aj žalobca
urobil. Syn Gejza nevymenil kotol, keď to bolo potrebné, urobil to syn Štefan, ktorý jej aj teraz pomáha.
Bývala manželka syna Gejzu v dome býva, ale neinvestuje žiadne finančné prostriedky. Norbertovi
darovali podiel na dome z dôvodu, že Gejza žil s inou ženou, aby sa to nededilo, aby nedošlo k iným
prevodom. Žalovaná uviedla, že žalobcu žiadala „nech dá nazad dar“, z čoho súd vyvodzuje, že Q. L.

vplývala na žalobcu, aby dar vrátil.

132. Naliehanie na vrátenie daru potvrdzuje aj výpoveď svedkyne L. T., ktorá uviedla, že žalobcu
pozná, pracoval ako roznášač tovaru a ona pracovala ako predavačka, chodil k nim do obchodu 1x za
týždeň, niekedy aj obdeň. Dostal darom polovicu domu a po smrti starého otca sa to strýkovi nepáčilo

a mal odvtedy stresy doma. Zle to psychicky znášal. Naňho tlačili veľmi, že dar musí vrátiť, aby to
bolo spravodlivé, aj stará matka na neho začala tlačiť, takže doma mal stres a tak chodil do roboty, bol
nevyspatý. Potom mal vážnu autonehodu, šla som za ním do nemocnice, lekári mi povedali, že mal otras
mozgu, bol v bezvedomí. Ako opustil nemocnicu, strýko a stará matka tlačili veľmi, povedal, že to už
nevydrží, že on podpísal papiere, že vráti dar, proste polovicu, čo dostal. Žalobcu vídala často pracovne,

rozumeli si od strednej školy. Vie, že navštevoval psychiatra, bral lieky, bol to vymenený človek, bol
vygumovaný. Aj rozvod rodičov bol veľký šok. Po dedičskom konaní sa sťažoval, že nemá pokoj.

133. Ing. O. L. Čestným vyhlásením zo dňa 15.01.2018 ako svokor žalovaného v 3. rade tvrdil, že mal od
svojho svata Š. L. st. vedomosť, že jeho matka, stará matka žalovaného v 3. rade chcela dom previesť

na toho zo synov, ktorý sa ňu postará, pričom túto osobnú starostlivosť jej poskytoval práve Š. L. st.
Stará matka žiadala dar vrátiť žalobcu potom, čo ani on neprejavoval záujem sa o ňu starať. Po smrti
otca sa o babku staral žalovaný v 3. rade. Táto sa bála vnukov, ktorí bývali hore a robili jej úmyselne
zlosť. Dôvodom pre žiadanie vrátenia daru bolo, že žalobca neprejavil záujem postarať sa o ňu (predtým
ešte aj o jej manžela). Uvedené čestné vyhlásenie potvrdzuje, že stará matka dar žiadala vrátiť, pričom

súd pochybuje o pravdivosti tvrdenia, že stará matka chcela dar vrátiť z dôvodu, že žalobca neprejavil
záujem starať sa o ňu a predtým o jej manžela. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že by Q. L.
v roku 1997 potrebovala pomoc, ktorej neposkytovanie by malo byť dôvodom na vrátenie daru. Taktiež
súd neuveril argumentácii, že dôvodom pre vrátenie daru malo byť neposkytovanie pomoci jej manželovi
Štefanovi pred smrťou, a to z dôvodu, že manžel zomrel rok po darovaní polovice domu žalobcovi a zo

žiadneho iného dôkazu nevyplýva, že by dôvodom pre žiadanie vrátenia daru malo byť neposkytovanie
pomoci zo strany žalobcu starému otcovi alebo starej matke žalobcu.

134. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca mal v čase podpisu zmluvy 20 rokov a bol v stave
osobných problémov s priateľkou, počas rozvodového konania rodičov, po odchode otca od rodiny,

po úraze hlavy. Je zrejmé, že ak v bežnej, normálnej rodine je rodinný príslušník o niečo požiadaný,
snaží sa druhej strane vyhovieť. Preto naliehanie na vrátenie daru za tejto situácie zo strany strýka
a najmä starej matky ktorým žalobca v tom čase dôveroval a považoval ich za svoju oporu považuje
súd za nemorálne a rozporné s dobrými mravmi. Práve okolnosti a intenzita doliehania na žalobcu
zo strany strýka a starej matky, ktoré žalobcu dohnali k psychiatrovi, spolu so skutočnosťou, že šlo v

tom čase o najbližších príbuzných, ktorí apelovali na nezrelú osobnosť žalobcu ako aj poukazovali na
princíp spravodlivosti (Ty máš polovicu domu a čo ostatní vnuci?) považuje súd za okolnosť, zakladajúcu
neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že nebol vykonaný
slobodne a vážne. Vytvorenie psychického tlaku na mladého človeka bez opory, po úraze hlavy považuje
súdzavýznamnývplyvnažalobcu,ktorývosvojejvtedajšejsituáciinaliehaniunavráteniedarupodľahol,

aj keď by tak podľa názoru súdu za iných okolností (ak by nebýval so starou matku, ak by mal pri sebe
otca, resp. inú osobu o ktorú sa mohol oprieť, ak by nebol oslabený po úraze hlavy) nebol urobil.135. Čo sa týka prítomnosti depresie, prítomnosť tohto ochorenia u žalobcu v čase podpisu darovacej
zmluvy mal súd za preukázané z lekárskych správ MUDr. V.. Ani znalecké posudky predložené
žalovanými nevylučujú prítomnosť depresie u žalobcu, spornou otázkou bolo, či išlo o ľahkú alebo

stredne ťažkú formu depresie a akým spôsobom ovplyvnila žalobcu pri uzatváraní darovacej zmluvy.
Podľa správy MUDr. M. V. doručenej súdu dňa 16. 4. 2007 žalobca bol v psychiatrickej starostlivosti a
liečbeod15.10.1997,žalobcabolvpsychickomnapätí,úzkostný,malpocitystrachu,obavnémyšlienky,
bol depresívny, mal poruchy spánku. V liečbe boli ošetrujúcou lekárkou nasadené antidepresíva a
neuroleptiká (Prothiaden, Prothazin, Thioridazin), ktoré výrazne utlmovali jeho pozornosť a bdelosť. V

liečbe pokračoval do konca marca 1998 (č.l. 188).

136. Doc. MUDr. T. V., PhD. a MUDr. Š. A., CSc., znalci z odvetvia psychiatrie, ktorí neboli ustanovení pre
toto súdne konanie, ale vypracovali znalecký posudok na žiadosť žalovaných, v záveroch znaleckého
posudku č. 129/2009 konštatovali, že žalobca G. L. pri podpise darovacej zmluvy netrpel na duševnú
chorobu, bol schopný rozpoznať a ovládať svoje konanie, bol schopný posúdiť následky svojho konania

a reaktívny depresívny syndróm v konfliktnej situácii, na ktorú diagnózu bol vedený u psychiatra, nie je
duševnou chorobou v zmysle psychózy a nemá vplyv na spôsobilosť na právne úkony.

137. Súd ustanoveným znalcom MUDr. B. Z. a MUDr. T. Š. uložil odpovedať na nasledovné otázky:

1. Či žalobca konal dňa 27.11.1997 pod vplyvom liekov pri právnom úkone - darovaní polovice
nehnuteľnosti starej matke a či poúrazové postihnutie jeho psychických funkcií bolo jednoznačne
príčinou (spolu s prehlbujúcou sa depresiou), že žalobca nerozpoznal zmysel a vážnosť tohto právneho
úkonu.
2. Ak mal žalobca pri autohavárii v Maďarsku v obci Forró dňa 21.9.1997 pri ošetrení v nemocnici v

Szikszó stanovenú diagnózu okrem iného „Commotio cerebri“, teda otras mozgu a následne prvýkrát
dňa15.10.1997vyhľadalprezhoršenýpsychickýstavpsychiatra,išloopríčinnúsúvislosťapostkomočný
syndróm s obrazom úzkostne - depresívnym?
3. Či funkčná nedostatočnosť - organické poúrazové postihnutie psychiky s prehlbujúcou sa depresiou
boli jedinou alebo prevažujúcou príčinou, že žalobca nerozpoznal zmysel a vážnosť právneho úkonu

- darovania.
4. Či je možné stanoviť diagnózu postkomočný syndróm na základe metódy rozhovoru súdneho znalca
s pacientom a či sú ďalšie iné metódy, ktoré môže použiť znalec - psychiater pri určení tejto diagnózy,
keď vyšetrenie prebieha so značným časovým odstupom;
Ktorí v Znaleckom posudku č. 6/2013, uviedli, že žalobca bol znalcami jednotlivo a opakovane vyšetrený.

Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu od MUDr. V. je zrejmé znalcom nasledovné: Pri prvej návšteve dňa
15.10.1997 bolo lekárkou zaznamenané, že má problémy so starou mamou a otcovým bratom, ktorí
naňho naliehajú, aby odstúpil od darovacej zmluvy, ktorou dostal od starej mamy časť domu. Je z toho
napätý, nevie ako sa má rozhodnúť, je smutný, zle spáva, stále sa s tou myšlienkou zaoberá, Pociťuje
vnútorné napätie, chvenie, úzkosť, strach, rozladenosť, precitlivenosť. V objektívnom obraze: Odpovede

po kratšej latencii, zvýšená intrapsychická tenzia, anxiozita, emočná labilita, depresívna nálada,
hyposomia. Bol mu zistený reaktívny depresívny syndróm v konfliktnej situácii. Odporúčaný Prothiaden
25 mg 1-1-2. Druhá návšteva dňa 21.10.1997: bez výraznejšej zmeny, pretrváva napätie, skleslosť,
obavy z budúcnosti, pocity strachu, spí o niečo lepšie. V objektívnom obraze zvýšená intrapsychická
tenzia, anxiozita, emočná labilita, pesimistické postoje do budúcnosti, pretrváva konfliktná situácia.

Odporúčanie: pokračovať v liečbe, kontrola o 2 týždne. Tretia návšteva 04.11.1997: stále je pod tlakom,
nevie sa rozhodnúť, je z toho nešťastný, zhoršil sa spánok. Pretrváva napätie, úzkosť. V objektívnom
obraze pretrváva zvýšená intrapsychická tenzia, depresívna nálada, emočná labilita, sklon k zvýšenej
lakrimozitem hyposomia, pesimistické postoje. Odporúčanie: zvýšenie antidepresívnej liečby Prothiaden
3x2 drg. Štvrtá návšteva 25.11.1997: stále napätie, príbuzní naňho naliehajú, aby sa vzdal domu,

nevie sa rozhodnúť, je smutný, skleslý, obavy z budúcnosti, plačlivosť, veľmi zle spí. V objektívnom
obraze pretrváva depresívna nálada, emočná labilita, pesimistické postoje, zvýšená intrapsychická
tenzia,hyposomia.Odporúčanie:PridaťvečerProthazin1drg.Piatanávštevadňa01.12.1997:pretrváva
porucha spánku, vnútorné napätie, úzkosť, nevie sa sústrediť, stále sa zaoberá situáciou, nedokáže
sa uvoľniť, napätý. V objektívnom obraze výrazná intrapsychická tenzia, emočná labilita, anxiozita,

pesimistické postoje, hyposomia. Odporúčanie: Prothiaden 3x2 drg. Pridať Thioridazin tbl. 25 mg 1-0-2.
Šiesta návšteva 16.12.1997: po Thioridazine bol veľmi spavý, unavený, malátny, musel ho vysadiť.
Nakoniec podľahol nátlaku a daru sa vzdal. V objektívnom obraze pretrváva depresívna nálada,
anxiozita, psychomotorické tempo mierne inhibované, bez produktívnej psychotickej symptomatológie,paranoidity, suicidálnych myšlienok. Odporúčanie: Prothiaden 25 mg 3x2 tbl., Thioridazin ex. Siedma
návšteva 07.01.1998: napätie menej výrazné, kľudnejší, úzkosť menej výrazná, depresívna nálada
menej intenzívna. V objektívnom obraze: tenzia je menej intenzívna, depresívna nálada a anxieta je

menej výrazná. Ôsma návšteva 28.01.1998: cíti sa lepšie, nakoniec sa daru vzdal, aj to ho mrzí,
ale vtedy bol pod silným tlakom a nedokázal odolať tlaku rodiny. V objektívnom obraze: depresívna
nálada a anxiozita menej intenzívna, psychomotorické tempo primerané. Odporúčanie: pokračovať v
liečbe - znížiť Prothiaden na 2x1 tbl. Deviata návšteva dňa 09.03.1998: cíti sa dobre, nálada bez
výkyvov, spí dobre, úzkosť ustúpila. V objektívnom obraze: nálada eutýmna. Odporúčanie: Prothiaden

ex, kontrola podľa potreby. V závere znaleckého posudku znalci konštatovali na základe vlastného a
opakovaného vyšetrenia, doplneného aj psychologickým vyšetrením ako aj podľa dostupnej zdravotnej
dokumentácie, že žalobca pri uzatváraní darovacej zmluvy konal pod vplyvom liekov. Úraz, ktorý
utrpel 21.9.1997 (otras mozgu) sa podieľal na zmene jeho psychických funkcií, ale nebol jedinou
príčinou stavu. V danom období trpel žalobca vplyvom ťaživej rodinnej situácie (problémy v manželstve
rodičov, problémový partnerský vzťah, nátlak zo strany rodinných príslušníkov k tomu, aby vrátil

dar, poberanie psychiatrických liekov) stavom reaktívnej depresie, prejavujúcou sa hlavne výraznou
depresívnou náladou, výraznou intrapsychickou tenziou, emočnou labilitou, strachu, poruchami spánku,
pesimistickými postojmi, poruchami pozornosti, čo u osoby nezrelej, neuroticky zmenenej, s oslabenou
frustračnou toleranciou viedlo k podpisu darovacej zmluvy. Jeho schopnosti v plnej miere rozpoznať
a chápať zmysel a vážnosť tohto právneho úkonu boli v dôsledku vyššie uvedených príčin znížené,

nie však vymiznuté. Ďalej znalci konštatovali, že žalobca pri nehode v Maďarsku utrpel otras mozgu.
MUDr. V. vyhľadal aj z iných dôvodov - konfliktné manželstvo rodičov, narušený partnerský vzťah, tlak
zo strany rodiny na vrátenie daru, čo viedlo u žalobcu k stavom depresie, úzkosti, strachu, poruchám
spánku, pesimistickým postojom, poruchám sústredenia sa, teda k neurotickým príznakom s následnou
psychiatrickou ambulantnou liečbou. Podľa názoru znalcov zníženie funkčných schopností žalobcu

(poúrazové) s následnou prehlbujúcou sa depresiou u osobnosti nezrelej, neuroticky zmenenej, ťaživá
rodinná situácia, ale aj poberanie liekov predpísaných žalobcovi psychiatrom boli dôvodom, že žalobca
len v zníženej miere bol schopný rozpoznať a chápať zmysel ako aj vážnosť tohto právneho úkonu.
Záverom znalci uvádzajú, že diagnózu postkomočného syndrómu možno stanoviť na základe metódy
rozhovoru znalca s pacientom, na základe lekárskych správ o prekonanom úraze aj ak ide o značný

časový odstup od úrazového deja. Nie sú prakticky iné diagnostické metódy potvrdzujúce túto diagnózu.

138. Na pojednávaní konanom dňa 15.4.2013 bol vypočutý znalec MUDr. Z.. Tento uviedol, že určenie
jednoznačnej hranice zníženia rozpoznávacích schopností žalobcu pri podpise darovacej zmluvy sa
presne na percentá nedá vysloviť. Hovoríme o rozpoznávacích schopnostiach na hranici zachovania

vymiznutia a uprostred a u žalobcu by sme to mohli dať do prostriedku s tým, že nie až tak podstatne
bola znížená, skôr ku kraju, kde sú zachované tieto schopnosti ako vymiznuté. Príčin, prečo sa žalobca
rozhodol vrátiť dar bolo viacero, pôsobili spolu, otras mozgu, stav reaktívnej depresie, ťaživá rodinná
situácia,rozchodrodičovakoajrozchodžalobcuspartnerkouanátlakzostranyrodiny,abyvrátilmajetok
viedli k tomu, že sa vytvára neurotický stav, depresívna nálada, poruchy spánku, stavy anxiety, emočnej

lability, samovražedné myšlienky, to viedlo žalobcu k vráteniu daru. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli
znížené. Ovládacia schopnosť bola taktiež znížená ako rozpoznávacia, možno ešte viac. Schopnosť
slobodne sa rozhodnúť bola znížená tak ako ostatné schopnosti. Čo sa týka liekov, bral lieky na stavy
depresie, teda antidepresíva, bral lieky, ktoré ovplyvňovali stav jeho strachu Prozatín a neuroleptiká,
ktoré značne môžu ovplyvňovať konanie akejkoľvek osoby. Na otázku, či pri dodržiavaní predpísaného

dávkovania mohol byť žalobca pod vplyvom, ktorý by ovplyvňoval jeho schopnosť rozpoznať následky
svojich úkonov znalec uvádza, že išlo o prelínanie všetkých faktorov. Lieky znižovali schopnosti do
hranice medzi podstatným a nepodstatným znížením. Znalec uvádza, že žalobcu vyšetril, čo je rozdiel
v diagnostike jeho a MUDr. V.. Tvrdí, že ak by lieky nemali žiaden vplyv, pacientov by nimi neliečili.
Nesúhlasí s názorom MUDr. V., že neurotické obtiaže nemali vplyv na rozpoznávacie a ovládacie

schopnosti žalobcu. K posudku MUDr. M.Č. a MUDr. M. znalec uvádza, že títo znalci uvádzajú,
že aj podľa ich názoru nepodstatnou mierou mohol mať žalobca zníženú rozpoznávaciu a ovládaciu
schopnosť, on však hovorí o komplexnom stave. Z posudku pánov L. Q. V. vyplýva, že sami objektívne
nedokážu rozhodnúť. Na otázku, či znalec dokáže po 12 rokoch určiť postkomočný syndróm, uvádza, že
mal spoluznalca a skutočnosť, že žalobca MUDr. V. nespomenul úraz v Maďarsku, znalec

vysvetľuje tým, že nemusel si spomenúť, pri jeho osobnosti, neurotickom vývoji osobnosti a depresii,
konfliktnýchsituáciáchvrodine,partnersképroblémyvrodinetotakmohlobyť.Znalecudáva,žežalobca
trpel reaktívnou depresiou, je to duševná porucha podľa medzinárodnej klasifikácie. Nespôsobilosť na
právne úkony býva pri ťažších, závažnejších stavoch. Žalobcova spôsobilosť na právne úkony bolaznížená v porovnaní s populačnou normou. Vplyv otrasu mozgu na úzkostný depresívny stav sa nedá
vylúčiť. Žalobca je nezrelá osobnosť, závislá na otcovi a keď príde ďalší problém, už to nedokáže
zvládať a dochádza k neurotickej dekompenzácii a sú tu aj príčiny - otras mozgu, konfliktné situácie

v rodine, narušený partnerský vzťah, tlak rodiny aby vráti majetok, poruchy spánku. Rozpoznávacie
schopnosti mal vymiznuté, zachované znížené, skôr ku hranici zachovania. Užívané lieky mali určite
vplyv na žalobcu. Žalobca trpel kvalitatívne výraznou depresívnou náladou, boli tam samovražedné
sklony, trpel reaktívnym depresívnym stavom. Z psychiatrického hľadiska či je osoba nespôsobilá na
právne úkony, čím sa to prejavuje znalec uvádza, že osoba musí mať vymiznuté rozpoznávacie a

ovládacie schopnosti, žalobca ich nemal vymiznuté. Zo Znaleckého posudku č. 63/2016 MUD. T. Q.É.
vyplýva,žežalobcudňa7.10.2016psychiatrickyvyšetril.Znalecuviedol,žežalobcanekonalpriprávnom
úkone 27.11.1997 slobodne a vážne, a to aj vzhľadom na úraz, ktorý utrpel pri autonehode 21.9.1997. Na
jeho vtedajšej psychickej indispozícii sa ale podieľalo viacero faktorov, okrem prechodného oslabenia
psychickej činnosti v dôsledku otrasu mozgu to bola v prvom rade adaptačná (depresívna) porucha,
ktorou vtedy trpel.

Depresia pri ťažších a závažnejších stavoch spôsobuje, že osoba nie je spôsobilá na vykonávanie
právnych úkonov. Žalobca konal podľa toho, v akej bol pozícii. Jeho schopnosť spôsobilosti na právne
úkony bola znížená v porovnaní s populačnou normou. Bol ale nie v plnej miere. Súdom ustanovení
súdni znalci hovorili o 4 príčinách, ktoré mali za následok zníženie jeho schopností. Žalobca je osobnosť
emočne nezrelá, čo sa zistilo psychologickým vyšetrením a ekonomicky závislá na otcovi. U takejto

osobnosti sa môže vyskytnúť niekoľko problémov, ktoré keď táto osoba určitú dobu toleruje a príde ďalší
problém, ktorý už nedokáže zvládnuť, tak by kompenzoval všetky osobnostné mechanizmy a dochádza
k neurotickej dekompenzácii. Tými príčinami boli otras mozgu, konfliktné situácie v rodine, narušený
partnerský vzťah, tlak rodiny. Ďalšie faktory sú už dôsledky, ako poruchy spánku, samovražedné
myšlienky. Na základe týchto faktorov možno konštatovať, že rozpoznávacie schopnosti v čase podpisu

darovacej zmluvy boli znížené. Obidve zložky, rozpoznávacia a ovládacia zložka boli znížené, jednalo
sa o osobnosť akcentovanejšiu a ľahko ovplyvniteľnú. Funkčná nedostatočnosť u žalobcu bola súdnymi
znalcami zistená, jej príčinou mohol byť otras mozgu, ale symptómov mohlo byť viacero, ako poruchy
spánku, nespavosť, stavy depresie, úzkosti, nekoncentrácia.

139. Súd má v zmysle vyššie uvedeného za preukázané prítomnosť depresie u žalobcu ako ochorenia
pri podpise predmetnej darovacej zmluvy, nie však vo forme, ktorá by sama o sebe bola dôvodom pre
vyslovenie neplatnosti právneho úkonu darovacej zmluvy. Súd posudzoval ako významnú tú skutočnosť,
že jednou z podstatných príčin rozvinutia depresie u žalobcu bol práve nátlak na vrátenie daru zo strany
starej matky a strýka. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu od MUDr. Dianiškovej je zrejmé znalcom

nasledovné: Pri prvej návšteve dňa 15.10.1997 bolo lekárkou zaznamenané, že má problémy so starou
mamou a otcovým bratom, ktorí naňho naliehajú, aby odstúpil od darovacej zmluvy, ktorou dostal od
starej mamy časť domu. Je z toho napätý, nevie ako sa má rozhodnúť, je smutný, zle spáva, stále sa s
tou myšlienkou zaoberá, Pociťuje vnútorné napätie, chvenie, úzkosť, strach, rozladenosť, precitlivenosť.
V objektívnom obraze: Odpovede po kratšej latencii, zvýšená intrapsychická tenzia, anxiozita, emočná

labilita, depresívna nálada, hyposomia. Bol mu zistený reaktívny depresívny syndróm v konfliktnej
situácii.

140. Depresia žalobcu sa v zmysle uvedeného prejavovala tak, že žalobca bol napätý, nevedel ako sa
má rozhodnúť, bol smutný, zle spával, stále sa s tou myšlienkou zaoberal (vrátiť dar), pociťoval vnútorné

napätie, chvenie, úzkosť, strach, rozladenosť, precitlivenosť. Z uvedeného možno vyvodiť koreláciu
medzi tlačením na vrátenie daru zo strany starej matky a strýka a vznikom a rozvojom psychického
ochorenia u žalobcu, pričom súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že považuje za nemorálne, ak
stará matka a strýko doženú blízkeho príbuzného (vnuka, synovca) požiadavkami na vrátenie daru až ku
psychiatrovi. Z tohto možno podľa názoru súdu vyvodiť, že intenzita nátlaku na vrátenie daru musela byť

mimoriadna, keď mala na zdravotnom stave žalobcu následky vo forme vývinu psychického ochorenia,
ktorépominulovmarci1998potom,akodarvrátil.Nátlaknavráteniedarutedapodľanázorusúduspustil
u žalobcu depresiu a depresia spätne ovplyvnila vôľovú a ovládaciu schopnosť žalobcu pri uzatváraní
zmluvy v negatívnom slova zmysle.

141. MUDr. V. liečila depresiu žalobcu predpisovaním liekov. Podľa správy MUDr. M. V. doručenej
súdu dňa 16. 4. 2007 žalobca bol v psychiatrickej starostlivosti a liečbe od 15. 10. 1997, žalobca
bol v psychickom napätí, úzkostný, mal pocity strachu, obavné myšlienky, bol depresívny, mal
poruchy spánku. V liečbe boli ošetrujúcou lekárkou nasadené antidepresíva a neuroleptiká (Prothiaden,Prothazin, Thioridazin), ktoré výrazne utlmovali jeho pozornosť a bdelosť. V liečbe pokračoval do konca
marca 1998 (č.l. 188).

142. Podľa lekárskych správ M.. V.: Piata návšteva dňa 01.12.1997: pretrváva porucha spánku,
vnútorné napätie, úzkosť, nevie sa sústrediť, stále sa zaoberá situáciou, nedokáže sa uvoľniť, napätý.
V objektívnom obraze výrazná intrapsychická tenzia, emočná labilita, anxiozita, pesimistické postoje,
hyposomia. Odporúčanie: Prothiaden 3x2 drg. Pridať Thioridazin tbl. 25 mg 1-0-2. Šiesta návšteva
16.12.1997: po Thioridazine bol veľmi spavý, unavený, malátny, musel ho vysadiť. Nakoniec podľahol

nátlaku a daru sa vzdal. V objektívnom obraze pretrváva depresívna nálada, anxiozita, psychomotorické
tempo mierne inhibované, bez produktívnej psychotickej symptomatológie, paranoidity, suicidálnych
myšlienok. Odporúčanie: Prothiaden 25 mg 3x2 tbl., Thioridazin ex.

143. Doc. M.. T. V., O.. Q. M.. Š. A., CSc., znalci z odvetvia psychiatrie, ktorí vypracovali znalecký
posudok na žiadosť žalovaných, v záveroch znaleckého posudku č. 129/2009 konštatovali, že žalobca

Norbert Lukács pri podpise darovacej zmluvy netrpel na duševnú chorobu, bol schopný rozpoznať a
ovládať svoje konanie, bol schopný posúdiť následky svojho konania a reaktívny depresívny syndróm
v konfliktnej situácii, na ktorú diagnózu bol vedený u psychiatra, nie je duševnou chorobou v zmysle
psychózy a nemá vplyv na spôsobilosť na právne úkony. Lieky Prothiaden 150 mg denne, Prothazin
jedno dražé večer a Thioridazin v dávke 50 mg večer a 25 mg ráno, ktoré boli žalobcovi ordinované,

nemali žiadny vplyv na rozpoznávaciu ani ovládaciu schopnosť v čase podpisu darovacej zmluvy dňa
2. 12. 1997.

144. Podľa názoru znalcov M.. Z. Q. M.. Š. zníženie funkčných schopností žalobcu (poúrazové) s
následnouprehlbujúcousadepresiouuosobnostinezrelej,neurotickyzmenenej,ťaživárodinnásituácia,

ale aj poberanie liekov predpísaných žalobcovi psychiatrom boli dôvodom, že žalobca len v zníženej
miere bol schopný rozpoznať a chápať zmysel ako aj vážnosť tohto právneho úkonu. Lieky Prothiaden
a Prothazin mali podľa MUDr. Z. aj pri stanovenom dávkovaní vplyv taký, že u žalobcu znižovali
tieto schopnosti do hranice medzi podstatným a nepodstatným. Pri konfrontácii názorov s MUDr. V.
súdny znalec MUDr. Z. vysvetlil, že osobnosť žalobcu v konkrétnom období dozrievala (v čase podpisu

právneho úkonu mal vek 20 rokov), bola podrobená psychologickému vyšetreniu, jednalo sa o nezrelú
osobnosť, osobnosť, ktorá mala problémy v partnerskom, osobnom živote, poberala lieky a všetky tieto
skutočnosti spolu (hovoríme o syndrómovom komplexe) spôsobili daný stav. MUDr. V. vo výpovedi
nevylúčilúplnevplyvpodávanýchliekov,keďževznaleckomposudkusaanineposudzovaliichsedatívne
účinky.DávkaProthiadenuvyvolávastavdepresie,antihistaminikáaneuroleptikávyvolávajúparanoidnú

symptomatiku, teda ovplyvnenie liekmi do určitej miery bolo a v komplexe s ďalšími príčinami, o ktorých
súdny znalec hovoril, mali vplyv, že u nezrelej osobnosti žalobcu došlo k zníženiu rozpoznávacích
schopností v čase podpisu právneho úkonu. Neskôr po podpise darovacej zmluvy je ďalej v zdravotnej
dokumentácii preukázateľné, že tieto stavy u žalobcu ustúpili, podľa správy MUDr. V. v liečbe pokračoval
do konca marca 1998 a vplyv rodiny, aby vrátil dar teda zohral úlohu a preukazuje tieto skutočnosti.

145. Súd znalcom MUDr. B. Z. a MUDr. T. Š. uložil odpovedať na nasledovnú otázku:

1. Či žalobca konal dňa 27.11.1997 pod vplyvom liekov pri právnom úkone - darovaní polovice
nehnuteľnosti starej matke a či poúrazové postihnutie jeho psychických funkcií bolo jednoznačne

príčinou (spolu s prehlbujúcou sa depresiou), že žalobca nerozpoznal zmysel a vážnosť tohto právneho
úkonu.

Znalci v znaleckom posudku uviedli, že žalobca bol znalcami jednotlivo a opakovane vyšetrený.
V danom období trpel žalobca vplyvom ťaživej rodinnej situácie (problémy v manželstve rodičov,

problémový partnerský vzťah, nátlak zo strany rodinných príslušníkov k tomu, aby vrátil dar,
poberanie psychiatrických liekov) stavom reaktívnej depresie, prejavujúcou sa hlavne výraznou
depresívnou náladou, výraznou intrapsychickou tenziou, emočnou labilitou, strachu, poruchami spánku,
pesimistickými postojmi, poruchami pozornosti, čo u osoby nezrelej, neuroticky zmenenej, s oslabenou
frustračnou toleranciou viedlo k podpisu darovacej zmluvy. Jeho schopnosti v plnej miere rozpoznať

a chápať zmysel a vážnosť tohto právneho úkonu boli v dôsledku vyššie uvedených príčin znížené,
nie však vymiznuté. Ďalej znalci konštatovali, že žalobca pri nehode v Maďarsku utrpel otras mozgu.
MUDr. V. vyhľadal aj z iných dôvodov - konfliktné manželstvo rodičov, narušený partnerský vzťah, tlak
zo strany rodiny na vrátenie daru, čo viedlo u žalobcu k stavom depresie, úzkosti, strachu, poruchámspánku, pesimistickým postojom, poruchám sústredenia sa, teda k neurotickým príznakom s následnou
psychiatrickou ambulantnou liečbou. Podľa názoru znalcov zníženie funkčných schopností žalobcu
(poúrazové) s následnou prehlbujúcou sa depresiou u osobnosti nezrelej, neuroticky zmenenej, ťaživá

rodinná situácia, ale aj poberanie liekov predpísaných žalobcovi psychiatrom boli dôvodom, že žalobca
len v zníženej miere bol schopný rozpoznať a chápať zmysel ako aj vážnosť tohto právneho úkonu.
Záverom znalci uvádzajú, že diagnózu postkomočného syndrómu možno stanoviť na základe metódy
rozhovoru znalca s pacientom, na základe lekárskych správ o prekonanom úraze aj ak ide o značný
časový odstup od úrazového deja. Nie sú prakticky iné diagnostické metódy potvrdzujúce túto diagnózu.

146. Na pojednávaní dňa 07.02.2018 bol vypočutý aj MUDr. V., ktorý uvádza, že sa nedá preukázať,
že žalobca nebol spôsobilý k právnym úkonom dňa 2.12.1997, pretože sa nedá preukázať, že by mal
príznaky postkomočného syndrómu, príznaky depresie takej, ktorá by ho ovplyvňovala k spôsobilosti k
právnym úkonom, nedá sa preukázať, že by bral také lieky, v takých dávkach, ktoré by ovplyvňovali jeho
spôsobilosť k právnym úkonom. Nedá sa preukázať, že by mal formu depresie, ktorá by mala forenzný

význam, ktorá by spôsobovala, že nebol spôsobilý ku právnemu úkonu. Zo zdravotnej dokumentácie
nevyplýva, že by mal depresiu ako duševnú poruchu. Psychiatričku vyhľadal pre rodinné problémy.,
nedá sa určiť akú formu depresie mal. Už aj pri ľahkej depresii sa predpisujú antidepresíva. Thyoridazin,
ktorý mal predpísaný žalobca sa už nepoužíva, jemu predpísaná dávka mohla byť pre ľahkú alebo pre
stredne ťažkú depresiu. Tento liek nemôže pôsobiť na spôsobilosť na právne úkony, pretože pri stredne

ťažkej depresii nie sú postihnuté ďalšie psychické funkcie, teda nie je postihnutý intelekt, úsudok, nie sú
postihnuté poznávacie a ovládacie schopnosti. Nie sú halucinácie, nie sú bludy, nie je porucha vedomia,
nie sú príznaky schizofrénie. Pri depresii je prítomné znížené množstvo energie niečo robiť. Na otázku,
že ak je človek v stave zohľadňujúc tieto okolnosti, ktorý je nižšieho veku, nezrelá osobnosť, nemá
nikoho blízkeho, pôsobia na neho príbuzní aby niečo urobil, či sa vie takáto osoba brániť, povedať,

že neurobím to, bola by takáto osoba schopná - plne spôsobilá urobiť právny úkon v takom stave
MUDr. V. odpovedá, že z psychiatrického hľadiska áno, z psychiatrického hľadiska nejde o psychiatrické
diagnózy. V zdravotných záznamoch sa nedočítame v akej depresii bol. Antidepresíva mal predpísané
v štandardnej bežnej dávke. Bol to Prothiaden, mal vedľajšie účinky, preto sa nepoužíva, robia pocit
nádchy. Thioridazin mu bol predpísaný deň pred podpisom zmluvy v dávke 25 mg ráno, 50 mg večer.

Na vážne duševné poruchy sa bral v dávke 400 - 500 mg. On dostal 75 mg, čo je nízka dávka oproti
maximálnej. Nemohla mať forenzný význam pri podpise. Rýchlo sa vylučoval. Lieky, ktoré užil žalobca
nedá sa preukázať že mali vplyv na jeho spôsobilosť k podpisu darovacej zmluvy 2.12.1997.

147. Na pojednávaní konanom dňa 15.4.2013 bol vypočutý znalec MUDr. Z.. Tento uviedol, že čo

sa týka liekov, bral lieky na stavy depresie, teda antidepresíva, bral lieky, ktoré ovplyvňovali stav jeho
strachu Prozatín a neuroleptiká, ktoré značne môžu ovplyvňovať konanie akejkoľvek osoby. Na otázku,
či pri dodržiavaní predpísaného dávkovania mohol byť žalobca pod vplyvom, ktorý by ovplyvňoval jeho
schopnosť rozpoznať následky svojich úkonov znalec uvádza, že išlo o prelínanie všetkých faktorov.
Lieky znižovali schopnosti do hranice medzi podstatným a nepodstatným znížením. Znalec uvádza, že

žalobcu vyšetril, čo je rozdiel v diagnostike jeho a MUDr. V.. Tvrdí, že ak by lieky nemali žiaden vplyv,
pacientov by nimi neliečili.

148. Podaním doručeným súdu dňa 10.04.2018 žalobca doručil súdu Znalecký posudok č. 4/2018
- Doplnenie posudku č. 7/2010 MUDr. M.. Znalec, ktorý žalobcu nevyšetril, uvádza ako odpoveď na

otázku, či bol žalobca spôsobilý na uzavretie právneho úkonu, že na základe dostupných údajov
zdravotnej dokumentácie nie je možné konštatovať, že by mal žalobca podstatnou mierou narušené
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, že by nemohol rozpoznať zmysel a vážnosť právneho úkonu.
Tieto schopnosti neboli narušené organickou patológiou. Záver o nespôsobilosti osoby na vykonanie
konkrétneho právneho úkonu sa konštatuje pri vymiznutí rozpoznávacích a ovládacích schopností danej

osoby alebo pri ich forenzne psychiatricky významnom znížení, čo u žalobcu nenastalo. Spôsobilosť
k právnym úkonom je znížená z forenzne významného hľadiska u ťažkej formy depresie a taktiež u
psychotickej formy depresie, čo sa u žalobca nevyskytlo. Na základe zdravotnej dokumentácie nemožno
určiť, že žalobca mal v čase podpisu darovacej zmluvy forenzne významné príznaky postkomočného
syndrómu. Užitie 10-15 hodín pred právnym úkonom lieku Thioridazínu v dávke 50 mg nemá vplyv na

spôsobilosť na právne úkony. Na základe spolupôsobenia viacerých faktorov podľa názoru znalca nie je
možné jednoznačne konštatovať narušenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony. Žalobca nikdy nebol
psychiatricky hospitalizovaný.149. Napojednávanídňa6.6.2013bolvypočutýžalobca.Vyjadrilsa,žesúhlasísoznaleckýmposudkom
MUDr. Z. a MUDr. Š., súhlasí s tým, že mal haváriu v Maďarsku, že bol pod psychickým nátlakom pri
podpise darovacej zmluvy, že bol pod vplyvom liekov, bol po ťažkom úraze. Bol pod nátlakom pri podpise

darovacej zmluvy. Dom sa nerozdelil spravodlivo a strýko ich začal vyháňať. Cíti nespravodlivosť,
keďže mu bolo povedané, že po vrátení daru bude nehnuteľnosť rozdelená medzi 4 vnukov s tým,
že sa tak nestalo. Dôvodom pre podanie žaloby je, že pri podpise zmluvy nekonal slobodne, bol pod
vplyvom liekov, nátlaku zo strany strýka a po havárii. Lieky predpísané MUDr. Dianiškovej bral ako boli
predpísané.

150. V rámci konfrontácie medzi MUDr. Z. a MUDr. V. na pojednávaní dňa 15.4.2013 MUDr. Z. uviedol,
že MUDr. V. absentuje vplyv sedatívneho účinku liekov, Prothiaden bol skôr na hornej hranici, u nezrelej
osobnosti lieky mali vplyv na rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť. Aj zo zdravotnej dokumentácie
vyplýva, že symptomatika bola dokázateľná, až ustúpila. MUDr. V. uvádza, že v roku 1997 nebola v
MKCH reaktívna depresia, k čomu MUDr. Z. uvádza, že by sme mohli uviesť, že trpel adaptačnou

poruchou. MUDr. V. uvádza, že dávkovanie Thioridazínu, ak ho žalobca začal brať 1.12.1997 večer a
právnyúkonuzavrel2.12.1997pridodržaníodporúčanéhodávkovaniasprihliadnutímnapolčasrozpadu
tohto lieku aj v spojitosti s druhým liekom nemohol mať vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
žalobcu. MUDr. Z. uvádza, že žalobca 2.12.1997 prestal užívať lieky, pretože sa cítil ovplyvnený. Sám
priznal, že mu nerobil dobre. Išlo o súhru viacerých faktorov, ktoré spolu dokopy zohrali rolu. Aj MUDr.

V. mal skúsenosti, že užívatelia týchto liekov dlhšie spali.

151. Napojednávaní,konanomdňa20.02.2007bolvypočutýžalobcaG.L.,ktorýuviedol,žepoodchode
jeho otca zo spoločnej domácnosti v roku 1996 ostal bývať v dome s mamou a bratom. Mama mala v tom
čase psychické problémy, dobre vychádzal so starou mamou a starým otcom. 9.4.1996 previedli na neho

starí rodičia časť nehnuteľnosti na neho, v roku 1997 zomrel starý otec. Keď strýko Štefan zistil, že je
polovičným vlastníkom nehnuteľnosti, nevedel sa s tým zmieriť. Vyvíjal na neho každodenný nátlak, aby
svoju polovicu domu vrátil, osočoval ho, že je zlodej, že okradol bratrancov a brata, bolo mu vytýkané,
že je zlodej. Situáciu bral vážne z dôvodu, že aj jeho vzťah s vtedajšou priateľkou bol narušený. Bol
podráždený, nervózny, trpel nespavosťou a strachom. Nátlak na vrátenie domu zo strany strýka a starej

matky sa stupňoval. Stará matka mu vravela, že ako sa v budúcnosti pozrie do očí bratrancom. Nemal
sa s kým poradiť a využil odbornú pomoc u M.. V.C. v októbri 1997, ktorá mu predpísala liečbu. Po
liekoch bol utlmený, avšak napriek utlmeniu mu bolo povedané, že ich musí brať. Na základe nátlaku
strýka, starej matky a pod vplyvom liekov súhlasil s vrátením daru. Nikto mu nevysvetlil aké právne
účinky nastávajú po uzavretí darovacej zmluvy. V tom čase mal 19 rokov. Spomína si, že boli u notára,

nespomína si, že by niečo podpisoval. Následne prišla výzva na vypratanie nehnuteľnosti zo strany
strýka Štefana, z domu ho začala vyháňať aj stará matka, strýko sa prestal pretvarovať, vymenil zámky
na garáži, obmedzoval ich, zakázal parkovať na dvore. Darovacia zmluva bola uzavretá nie slobodne
a vážne, ale pod nátlakom a pod vplyvom liekov.

152. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi znalcami existuje rozpor o význame vplyvu liekov na
žalobcu. Súd má za to, že v čase podpisu darovacej zmluvy, ktorú žalobca podpísal dňa 2.12.1997 bol
podvplyvomliekov,ktoréčiastočneovplyvnilijehorozpoznávaciuavôľovúschopnosťuzavrieťdarovaciu
zmluvu. Dňa 01.12.1997 predpísala MUDr. V. žalobcovi ku lieku Protiaden aj ďalší liek Thioridazin,
teda dňa 02.12.1997, t.j. v čase podpísania darovacej zmluvy bol žalobca pod vplyvom oboch liekov.

Podľa MUDr. V. dávka oboch liekov nebola forenzne významná, súd uvedené tvrdenie nespochybňuje
a vysporiadal sa s ním tak, že účinok liekov Prothiaden a Thioridazin na žalobcu dňa 02.12.1997 v istej
miere bol, aj keď nie v takej, aby účinok liekov sám o sebe spôsoboval neschopnosť žalobcu rozlíšiť a
ovládať svoje konanie. Podľa názoru však istou mierou účinok liekov prispel k zníženiu rozlišovacej a
ovládacej schopnosti žalobcu uzavrieť darovaciu zmluvu. Súd poukazuje na skutočnosť, že v lekárskej

správe MUDr. V. zo dňa 16.12.1997, t.j. v období bezprostredne po podpise zmluvy, je uvedené: po
Thioridazine bol veľmi spavý, unavený, malátny, musel ho vysadiť. Nakoniec podľahol nátlaku a daru
sa vzdal. Súd taktiež poukazuje na stanovisko MUDr. Z., vyslovenom na pojednávaní konanom dňa
15.4.2013. Tento uviedol, že čo sa týka liekov, bral lieky na stavy depresie, teda antidepresíva, bral
lieky, ktoré ovplyvňovali stav jeho strachu Prozatín a neuroleptiká, ktoré značne môžu ovplyvňovať

konanie akejkoľvek osoby. Na otázku, či pri dodržiavaní predpísaného dávkovania mohol byť žalobca
pod vplyvom, ktorý by ovplyvňoval jeho schopnosť rozpoznať následky svojich úkonov znalec uvádza,
že išlo o prelínanie všetkých faktorov. Lieky znižovali schopnosti rozlišovania medzi podstatným a
nepodstatným. Znalec uvádza, že žalobcu vyšetril, čo je rozdiel v diagnostike jeho a MUDr. V.. Tvrdí,že ak by lieky nemali žiaden vplyv, pacientov by nimi neliečili. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť,
že to bola práve MUDr. V., ktorá mala kontakt so žalobcom v inkriminovanom období a na správy
ktorej sa znalci odvolávajú. Podľa správy MUDr. M. V. doručenej súdu dňa 16.4.2007 žalobca bol v

psychiatrickej starostlivosti a liečbe od 15. 10. 1997, žalobca bol v psychickom napätí, úzkostný, mal
pocitystrachu,obavnémyšlienky,boldepresívny,malporuchyspánku.Vliečbeboliošetrujúcoulekárkou
nasadené antidepresíva a neuroleptiká (Prothiaden, Prothazin, Thioridazin), ktoré výrazne utlmovali
jeho pozornosť a bdelosť. V liečbe pokračoval do konca marca 1998 (č.l. 188). Samotná ošetrujúca
psychiatrička žalobcu teda počas jeho liečby na ňom badala vplyv nežiadúcich účinkov liekov v tom

zmysle, že utlmovali jeho pozornosť a bdelosť.

153. Súd prvej inštancie v zmysle záverov Uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 02.09.2015 doplnil
dokazovanie vyzvaním znalcov, aby sa vyjadrili, či žalobca bol alebo nebol spôsobilý na uzavretie
právneho úkonu a zároveň na objasnenie otázky, či záver o nespôsobilosti osoby na vykonanie
konkrétneho právneho úkonu možno vyvodiť iba na základe záveru o úplnej strate rozpoznávacej ako aj

ovládacej schopnosti alebo či je takýto záver odôvodnený aj pri čiastočnom znížení týchto schopností.

154. Žalobca predložil dňa 27.10.2017 Znalecký posudok č. 63/2016 MUDr. T. Q.. Zo Znaleckého
posudku č. 63/2016 M.. T. Q. vyplýva, že žalobcu dňa 7.10.2016 psychiatricky vyšetril. Znalec uviedol, že
žalobca nekonal pri právnom úkone 27.11.1997 slobodne a vážne, a to aj vzhľadom na úraz, ktorý utrpel

pri autonehode 21.9.1997. Na jeho vtedajšej psychickej indispozícii sa ale podieľalo viacero faktorov,
okrem prechodného oslabenia psychickej činnosti v dôsledku otrasu mozgu to bola v prvom rade
adaptačná (depresívna) porucha, ktorou vtedy trpel. V kritickom čase užíval aj lieky (psychofarmaká),
ktoré jeho myslenie, cítenie a vôľový život otupovali. Poúrazové zníženie funkčných schopností žalobcu,
prehlbujúca sa depresia a jeho nezrelá osobnosť ovplyvnili jeho schopnosť rozpoznať a chápať zmysel

a vážnosť právneho úkonu 27.11.1997 v podstatnej, forénzne významnej miere. Sústavný nátlak na
žalobcu zo strany starej matky a strýka mohol za daného psychického stavu ovplyvniť slobodnú vôľu
žalobcu do tej miery, že nedokázal postupovať slobodne, nezávisle a z hľadiska jeho dlhodobých
životných záujmov a perspektív zodpovedne. Psychický stav žalobcu, rozvod rodičov, partnerský
nesúlad, narušené vzťahy so starou mamou, strýkom a najmä sústavný nátlak z ich strany negatívne

vplývali na psychický stav žalobcu, čím sa vytvárali predpoklady k tomu, aby pri právnom úkone nekonal
slobodne a uvážene. Medzi vyhľadaním psychiatra a úrazom v Maďarsku nemusí ísť o priamy súvis,
autonehoda k návšteve psychiatra prispela, celá udalosť mala nesporne psychotraumatický účinok,
ešte viac sa prehĺbilo zlé psychické rozpoloženia žalobcu v tej dobe. Podiel samotného úrazu na
psychickom stave žalobcu z čisto organického hľadiska (poškodenie mozgu) nie je možné jednoznačne

posúdiť, nesporne však išlo o pôsobenie dlhodobých psychotraumatických činiteľov na báze diskrétnej,
prechodnej organickej poruchy (postkomočného syndrómu). Otras mozgu s následným obdobím po
ňom nebol pravdepodobne u žalobcu z klinického hľadiska nápadný. Z psychopatologického hľadiska sa
mohol prejavovať zníženou vitalitou, poklesom vnútorných popudov, oslabením vôle, ako aj diskrétnym
oslabením kognitívnej výkonnosti. Ak sa o tejto veci žalobca pri vyšetrení nezmienil, ambulantná

psychiatrička takúto okolnosť zaregistrovať nemusela. Žalobca si súvis týchto ťažkostí s nedávnym
úrazom uvedomovať nemusel. Pri diagnostikovaní postkomočného syndrómu pri časovom odstupe
môže znalec v prípade otrasu mozgu vychádzať len z dostupnej zdravotnej dokumentácie ako aj z
anamnézy podanej pacientom. Otras mozgu bez následných komplikácií nemáva po dlhšom časovom
období žiadny relevantný klinický korelát, či pozitívnu odozvu v pomocných vyšetrovacích metódach (CT,

EEG, psychodiagnostika). Doba rekonvalescencie a pretrvávanie príznakov postkomočného syndrómu
pri nekomplikovanom otrase mozgu je niekoľko týždňov. Žalobca vykonal právny úkon 2 mesiace po
úraze hlavy, išlo teda o krátke obdobie, keď sa úraz na zníženej psychickej kondícii žalobcu ešte mohol
uplatňovať a celkové jeho psychické rozpoloženie ešte zhoršovať.

155. Zo Znaleckého posudku č. 5/2018 FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o.
vyplýva, že znalecká organizácia nesúhlasí s názorom MUDr. T. Q. a tvrdí, že sa nedá preukázať, že by
otras mozgu mal nejaký vplyv na psychiku žalobcu v čase podpísania zmluvy, nedá sa preukázať, že by
adaptačná (depresívna) porucha mala vplyv na psychiku žalobcu v čase podpísania zmluvy so žalobcom
a nedá sa preukázať, že by užívanie liekov žalobcom malo v deň podpisu zmluvy taký vplyv na psychiku

žalobcu, že by nebol spôsobilý k podpisu zmluvy, takže sa nedá preukázať, že by žalobca nekonal pri
právnom úkone dňa 02.12.1997 slobodne a vážne. Znalec sa taktiež vyjadruje k odpovedi znalca T. Q.
na otázku č. 1, kde namieta, že MUDr. Q. používa nepresné pojmy (psychická indispozícia, prechodné
oslabenie psychickej činnosti, pojem otupovali). Znalec uvádza, že nie je možné preukázať, že by otrasmozgu mal vplyv na psychiku žalobcu v čase podpisu zmluvy, keďže v čase podpisu zmluvy sa mohlo u
žalobcu vyskytovať maximálne 2. štádium postkomočného syndrómu, ktorý sa vyskytuje u 50 % ľudí po
otrase mozgu. Môže oscilovať v čase, môže byť úplne v norme niekoľko dní a následne niekoľko hodín,

dní má príznaky - bolesti hlavy, je nesústredený, niekoľko nocí nespí dobre. Diagnostika je možná
len na základe zdravotných záznamov z daného obdobia a na základe údajov postihnutého. Zo žiadneho
lekárskeho záznamu nevyplýva, že by mal žalobca v deň podpisu zmluvy príznaky postkomočného
syndrómu. Nie je možné tvrdiť, že by v čase podpisu zmluvy mal tzv. „prechodné oslabenie psychickej
činnosti v dôsledku otrasu mozgu“. Po desiatich - dvanástich rokoch nie je možné, aby žalobca dal

lekárom také presné informácie, aby mohli preukázať prítomnosť postkomočného syndrómu. Znalec
ďalej uvádza, že nie je možné preukázať, že by adaptačná (depresívna) porucha mala vplyv na psychiku
žalobcu v čase podpisu zmluvy žalobcom. Ani MUDr. Q. ani MUDr. Z. sa nevysporiadali s tým, o akú
intenzitu depresie ide. MUDr. Z. sa k tomu vyjadroval nejasne, neodborne a nekompetentne. Nie je
možné hovoriť o „výraznej depresii“. Znalec ďalej uvádza, že nie je možné preukázať, že by užívanie
liekov žalobcom malo v deň podpisu zmluvy taký vplyv na žalobcu, že by nebol spôsobilý k podpisu

zmluvy. Poukazuje na skutočnosť, že zmluva bola podpísaná 2.12.1997 a liek Thyoridazín začal žalobca
brať 1.12.1997 večer a ráno nemal už na žalobcu vzhľadom na dávkovanie vplyv. V ďalšom znalec
uvádza, že funkčná nedostatočnosť MUDr. Z. v jeho ponímaní ani nebola definovaná, ide o nepresný
pojem, aj tak ju znalci nezistili, napriek tomu tvrdí, že bola prítomná. Znalec taktiež namieta tvrdenie
MUDr. Q., že za daného psychického stavu v čase podpisu zmluvy mohol nátlak ovplyvniť jeho slobodnú

vôľu, keďže presný psychický stav žalobcu v čase podpisu zmluvy nepoznáme. Nie je jasné, či mal otras
mozgu ľahký, stredne ťažký, ťažký, či mal v čase podpisu zmluvy príznaky postkomočného syndrómu,
sústavný nátlak by mal byť preukázaný súdom, nie je to vec, ktorú by mal preukazovať psychiater.
Nie je možné posúdiť, že by samotný úraz na čisto organickom podklade mal podiel na psychickom
živote žalobcu v tom období. MUDr. Q. vyčíta používanie pojmov ako „znížená psychická kondícia“,

„psychické rozpoloženie“. Podľa názoru znalca sa nie je možné stotožniť so záverom MUDr. Z., že
ovládacia schopnosť je jednoduchšia ako rozpoznávacia. Podľa názoru znalca nie je možné, aby osoba
bola v zníženej miere spôsobilá k právnemu úkonu, buď je alebo nie je spôsobilá. Znalec namieta, že
MUDr. Z. používa pojem „výrazná depresia“, ktorý odborná literatúra nepozná.

156. Znalec MUDr. Q. pri svojom výsluchu dňa 7.2.2018 uviedol, že žalobca pri autonehode utrpel
jednoduchší otras mozgu, bol v bezvedomí. Tento stav má dočasné, prechodné následky. Istý čas
musel aj ten úraz mozgu mať vplyv na psychiku žalobcu. Na otázku, či záver o nespôsobilosti osoby na
právne úkony možno vyvodiť na základe záveru, len na základe úplnej straty rozpoznávacej , ovládacej
schopnosti alebo takýto záver je odôvodnený aj pri čiastočnom znížení týchto schopností posudzovanej

osoby znalec MUDr. Q. uvádza, že termín rozpoznávacia a ovládacia schopnosť sú skôr vymedzené pre
trestno-právnu oblasť. Znalec je autorom učebnice pre trestno-právnu oblasť. V civilno-právnej oblasti
ovládacia a rozpoznávacia schopnosť k nejakému skutku, k právnemu úkonu, jeho následky a vôľová
oblasť, čiže či ten jedinec konal slobodne, bez nátlaku je jednou z podmienok na to, aby ten úkon bol
v poriadku. Na otázku, či na záver o nespôsobilosti osoby na právny úkon osoby postačuje zníženie

tej slobody vôle prejavu alebo úplne tie vôľové vlastnosti majú byť vymiznuté znalec uvádza, že on sa
nevyjadruje, či je znížená schopnosť alebo či je vymiznutá. Znalec sa vyjadruje, či bol človek schopný.
Tam je odpoveď áno alebo nie. Trvá na záveroch znaleckého posudku, že žalobca nekonal pri právnom
úkone slobodne a vážne. Išlo o viac faktorov, osobná situácia, nátlak, depresívna porucha, nezrelý vek,
osobnostná štruktúra. Komócia netvrdí, že bola takého charakteru, že nevedel, čo robí. Kombinácia

faktorovspôsobila,ženebolasplnenápodmienkapreslobodnékonaniebeznátlaku.Znalcom,ktorírobili
vo veci posudky na objednávky žalovanej strany vyčíta, že nevyšetrili žalobcu, nevykonali ani snahu ho
vyšetriť. Časový odstup od udalostí nepovažuje za podstatný, lebo 40 ročný človek vie povedať, čo sa
stalo pred 20 rokmi pokiaľ ide o uzlové momenty života. Teraz je žalobca zrelý, v čase podpisovania
zmluvy zrelý nebol.

157. Na otázku, či bol spôsobilý na uzavretie právneho úkonu znalec MUDr. Q. odpovedá jednoznačne,
že nie. Otázka, či na posúdenie skutočnosti, či strana koná slobodne, stačí aj znížená rozpoznávacia
schopnosť alebo musí byť táto schopnosť vymiznutá úplne je podľa znalca nerelevantná pre znalca, z
odborného hľadiska je to nezmysel, otázka je podľa znalca absurdná. Rozdiel svojho názoru od názoru

MUDr. A. a MUDr. V. vidí v tom, že oni človeka nevideli, MUDr. Q. si za svojím názorom stojí. To isté
platí ohľadom posudku MUDr. M. a MUDr. M.. Nie je možné pojmovo stotožňovať neplatnosť právneho
úkonu a príčetnosť podľa trestného práva.Na otázku, aby znalec MUDr. Q. uviedol, na základe čoho posúdil tie iné vplyvy, ktoré mali vplyv
na konanie žalobcu, a to depresívna porucha, osobnostná porucha, psychický nátlak. Čo prezentoval
žalobca pod tým, keď tvrdil, že bol na neho vyvíjaný nátlak? Znalec uvádza: Nátlak žalobca prezentoval

tak, že ho nútili k podpisu strýko a stará matka. Nútili ho, psychologicky na neho tlačili, vyvíjali nátlak
podpíš, podpíš. Bolo to nepríjemné, pre chlapca v nezrelom veku, ktorý tým trpel tak, že vyhľadal v tej
súvislosti aj psychiatra.
MUDr. Q. ďalej uviedol, že človek, ktorý má 18, 19 rokov je nezrelá osobnosť, je ľahšie ovplyvniteľný, je
zraniteľnejší. Žalobca bol v čase vykonania právneho úkonu v populačnej norme, bol osamotený, nemal

oporu v tej dobe. Nátlak zistil znalec najmä z výpovede žalobcu, uvádzal to aj ostatným znalcom, nátlak
je aj zdokumentovaný v zdravotných záznamoch. Nátlak si žalobca s pravdepodobnosťou blížiacou sa k
istote nevymyslel. Nátlak preukazuje aj predpisovanie liekov v tom období, ak by problémy nemal, lieky
by mu neboli predpisované.

158. Na pojednávaní dňa 07.02.2018 bol vypočutý aj MUDr. V., ktorý na otázku, či záver o nespôsobilosti

na právne úkony možno vyvodiť iba na základe záveru o úplnej strate rozpoznávacej ako aj ovládacej
schopnosti alebo či je takýto záver odôvodnený aj pri čiastočnom znížení týchto schopností a v akej
miere? MUDr. V. uviedol, že v trestných veciach rozlišujeme plne zachovanú schopnosť
rozpoznávaciu a ovládaciu, zmenšenú nie podstatne, zmenšenú podstatne a úplne vymiznutú, resp.
rôzne kombinácie. V civilných veciach však takto otázky položené nie sú čo sa týka spôsobilosti na

právne úkony. Tam je otázka položená, či bola alebo nebola z psychiatrického hľadiska osoba spôsobilá
k nejakému právnemu úkonu v určitý čas. Nie je teda možné aby osoba bola čiastočne spôsobilá k
nejakému právnemu úkonu alebo čiastočne nespôsobilá k právnemu úkonu. Na otázku, či žalobca bol
alebo nebol spôsobilý na právny úkon darovacej zmluvy, znalec uvádza, že v žiadnom prípade nie je
možnépreukázať,žebynebolaspôsobiláosobažalobcuvtendeň2.12.1997zpsychiatrickéhohľadiska.

Na otázku sudkyne, keby znalec bral do úvahy všetky okolnosti, nízky vek, otec ich opustil, nemal v
nikom oporu, nemal sa komu zdôveriť, autonehoda, pocit zlyhania, ťažká životná situácia v súvislosti
s nehodou, užívanie liekov, ktoré ho mohli utlmiť, či tieto všetky okolnosti nemohli spôsobiť to, že
by žalobca nebol spôsobilý, spomínali ste, že lieky samotné to nemohli spôsobiť, ale súhrn všetkých
okolností, znalec udáva: To, čo ste vymenovali nie sú psychické ani psychiatrické choroby, to sú

psychologické vplyvy, ktoré v určitom čase pôsobia na každého psychiatricky zdravého človeka, takže
nie je možné, aby súčet týchto okolností, teda rodinná situácia, nízky vek (mal viac ako 18 rokov,
čiže bol spôsobilý k právnym úkonom). Nezrelá osobnosť nie je psychiatrickým pojmom, v psychiatrii
neexistuje pojem čo je a čo nie je nezrelá osobnosť. To je pojem psychologický a psychológovia opisujú
problémy duševne psychicky zdravej osoby. Nezrelá osobnosť nie je psychiatrický pojem, nie je to

duševná choroba, je to len opis povahových vlastností človeka. Každý človek má povahové vlastnosti.
Ďalej MUDr. V. uvádza, že sa nedá preukázať, že žalobca nebol spôsobilý k právnym úkonom dňa
2.12.1997, pretože sa nedá preukázať, že by mal príznaky postkomočného syndrómu, príznaky depresie
takej, ktorá by ho ovplyvňovala k spôsobilosti k právnym úkonom, nedá sa preukázať, že by bral také
lieky, v takých dávkach, ktoré by ovplyvňovali jeho spôsobilosť k právnym úkonom. Znalec vysvetlil, čo

je postkomočný syndróm (obdobie po otrase mozgu, môže a nemusí ním postihnutý trpieť, má vlnovitý
priebeh, ide o bolesti hlavy, nesústredenosť, poruchy spánku). Podľa lekárskych záznamov sa nedá
posúdiť, či nimi žalobca trpel, ak by ich aj mal, niektoré z príznakov aj tak nemajú forenzný význam.
Stav žalobcu nespĺňa ani kritéria podľa MKCH pre posttraumatický syndróm. Nedá sa preukázať, že
by mal formu depresie, ktorá by mala forenzný význam, ktorá by spôsobovala, že nebol spôsobilý ku

právnemu úkonu. Zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, že by mal depresiu ako duševnú poruchu.
Psychiatričku vyhľadal pre rodinné problémy., nedá sa určiť akú formu depresie mal. Už aj pri ľahkej
depresii sa predpisujú antidepresíva. Thioridazin, ktorý mal predpísaný žalobca sa už nepoužíva, jemu
predpísaná dávka mohla byť pre ľahkú alebo pre stredne ťažkú depresiu. Tento liek nemôže pôsobiť
na spôsobilosť na právne úkony, pretože pri stredne ťažkej depresii nie sú postihnuté ďalšie psychické

funkcie, teda nie je postihnutý intelekt, úsudok, nie sú postihnuté poznávacie a ovládacie schopnosti.
Nie sú halucinácie, nie sú bludy, nie je porucha vedomia, nie sú príznaky schizofrénie. Pri depresii je
prítomné znížené množstvo energie niečo robiť.
Naotázku,žečičlovek,ktorýjenižšiehoveku,nezreláosobnosť,nemánikohoblízkeho,pôsobiananeho
príbuzní aby niečo urobil, či sa vie takáto osoba brániť, povedať, že neurobím to, bola by takáto osoba

schopná - plne spôsobilá urobiť právny úkon v takom stave? MUDr. V. odpovedá, že z psychiatrického
hľadiska áno, z psychiatrického hľadiska nejde o psychiatrické diagnózy. V zdravotných záznamoch
sa nedočítame v akej depresii bol. Antidepresíva mal predpísané v štandardnej bežnej dávke. Bol to
Prothiaden, mal vedľajšie účinky, preto sa nepoužíva, robia pocit nádchy. Thioridazin mu bol predpísanýdeň pred podpisom zmluvy v dávke 25 mg ráno, 50 mg večer. Na vážne duševné poruchy sa bral v
dávke 400 - 500 mg. On dostal 75 mg, čo je nízka dávka oproti maximálnej. Nemohla mať forenzný
význam pri podpise. Rýchlo sa vylučoval. Lieky, ktoré užil žalobca nedá sa preukázať že mali vplyv na

jeho spôsobilosť k podpisu darovacej zmluvy 2.12.1997. Ani ak by mal postkomočný syndróm a stredne
ťažkú depresiu ani tak by nebol nespôsobilý.
V ďalšom MUDr. V. uvádza, že spätne po 10 rokoch sa nedá určiť na základe údajov osoby. Nemôže
si presne pamätať nešpecifické syndrómy či ich mal presne v deň podpisu zmluvy. Taktiež sa nedá
spätne určiť, či osoba mala ľahkú alebo stredne ťažkú depresiu, ak by mal žalobca ťažkú depresiu s

psychotickými príznakmi.

159. Na otázku, či sústavný nátlak na žalobcu zo strany starej matky a strýka mohol za daného
psychického stavu žalobcu ovplyvniť slobodnú vôľu žalobcu do takej miery, že nedokázal postupovať
slobodne, nezávisle a z hľadiska jeho dlhodobých životných záujmov a perspektív zodpovedne. Znalec
uvádza, že preukázanie nátlaku je vecou súdu. Psychický nátlak môže mať forenzný význam ak sa jedná

o osobu psychicky chorú, ľahko dementnú, tak áno, nátlak môže mať vplyv. U žalobcu si znalec nemyslí,
že by z psychiatrického hľadiska mal takú chorobu alebo poruchu, ktorá by ho robila citlivejším alebo
vnímavejším na určitý psychologický nátlak. Žalobca bol duševne zdravý, to, že mal depresiu, ktorá
nebola duševnou chorobou, to nemohlo spôsobiť jeho zvýšenú vnímavosť, ovplyvniteľnosť, nemohla
spôsobiť, že by bol zvýšene citlivý na nátlak. K inému záveru by neprišiel ani pri osobnom vyšetrení

žalobcu. Z dokumentácie jednoznačne vyplýva, že v čase podpisu zmluvy netrpel na žiadnu vážnu
duševnú chorobu. Nikto zo znalcov nezistil psychózu.

160. Na otázku, či by v roku 2009 vedel určiť, či žalobca v roku 1997 bol duševne chorý MUDr. V. uvádza,
že len na základe rozhovoru sa to určiť nedá, bola by potrebná psychiatrická dokumentácia. Na otázku

sudkyne, prečo majú všetci znalci, ktorí žalobcu vyšetrili iné záverynako tí znalci, ktorí ho nevyšetrili?
MUDr. V. uvádza, že v roku 2009 prišli s MUDr. A. k záveru, že nemá zmysel žalobcu vyšetrovať. Právna
zástupkyňa žalobcu k tomuto vyjadreniu znalca uviedla, že práve na internetovej stránke pracoviska
MUDr. V. sa uvádza, že osobné vyšetrenie má veľký význam aj vzhľadom na osobnosť človeka. MUDr.
V. k tomu uvádza, že osobné vyšetrenie má veľký význam, avšak 10 alebo 20 rokov po nejakej udalosti

to nemá zmysel.

161. K motívu žalobcu na vrátenie daru starej matke MUDr. V. uvádza, že v čase podpisu zmluvy právny
úkon neurobil pod vplyvom duševnej choroby.

162. Na otázku žalovaného v 1. rade, že v čase podpisu zmluvy mal žalobca samovražedné úmysly,
teda o aký stupeň depresie v tomto prípade ide, a či MUDr. V. nemohla vzhľadom na pracovnú
vyťaženosť určiť nízku dávku liekov, MUDr. V. uvádza, že zo záznamov nevyplýva, že by u žalobcu vec
dospela do štvrtého štádia, teda do samovražedného pokusu.

163. Na otázku, ako mohol vypracovať znalecký posudok, keď pacienta nevidel MUDr. V. uvádza,
že nedostal úlohu vyšetriť žalobcu, ale dostal za úlohu posúdiť posudok MUDr. Q.. Žalobca bol spôsobilý
na právny úkon.

164. Dňa 04.04.2018 doručil súdu MUDr. Z. Doplnenie posudku, z ktorého vyplýva, že žalobcova

spôsobilosť na právne úkony bola znížená vplyvom viacerých faktorov, a to vplyvom prehlbujúcej sa
poúrazovej depresie, vplyvom ťaživej rodinnej situácie, konfliktný stav rodičov, jeho narušený partnerský
vzťah, tlak zo strany rodiny, aby vrátil dar, toto viedlo k zníženiu jeho spôsobilosti na právne úkony. Aj pri
čiastočnom znížení rozpoznávacej a ovládacej schopnosti môže dochádzať k nespôsobilosti na právne
úkony. Závisí to od celkového zdravotného stavu osoby, psychického stavu, od aktuálneho stavu jeho

intelektových, rozumových a úsudkových schopností ako aj od zložitosti konkrétneho právneho úkonu,
pred ktorý je osoba postavená. Na otázku aký je rozdiel v posúdení spôsobilosti k právnym úkonom u
pacienta s ľahkou, stredne ťažkou depresiou a depresiou s psychotickými príznakmi znalec uvádza, že
záver o spôsobilosti k právnym úkonom je v prvom rade závislý od premorbídnej štruktúry osobnosti,
jeho osobnostných a intelektových daností. Žalobca bol v čase podpisu zmluvy v stave stredne ťažkej

depresie. Jeho spôsobilosť k právnym úkonom v porovnaní so zdravou osobou, netrpiacou depresívnou
poruchou bola znížená. V zdravotnej dokumentácii MUDr. V. znalec zaznamenal zachytené symptómy
postkomočného syndrómu - poruchy spánku, stavy depresie, napätia, dráždivosť. Spôsobilosť pacienta
nie je viazaná iba na užívanie liekov, v zdravotnej dokumentácii sú záznamy o zlom tolerovaní už 25 mgThioridazinu.Naotázku:Určitečijemožnévysloviťzáver,žežalobcabolnespôsobilýkprávnymúkonom
v čase podpisu zmluvy, a to spolupôsobením viacerých faktorov v prípade, že o dvoch zásadných
faktoroch nemáme podrobné exaktné informácie znalec uvádza: je to možné, u žalobcu išlo o stav

stredne ťažkej depresie a príznaky postkomočného syndrómu sú u žalobcu zaznamenané 25.11.1997,
takže možno predpokladať, že obdobné symptómy mal žalobca aj 27.11.1997.

165. Podaním doručeným súdu dňa 10.04.2018 žalobca doručil súdu Znalecký posudok č. 4/2018
- Doplnenie posudku č. 7/2010 MUDr. M.. Znalec, ktorý žalobcu nevyšetril, uvádza ako odpoveď na

otázku, či bol žalobca spôsobilý na uzavretie právneho úkonu, že na základe dostupných údajov
zdravotnej dokumentácie nie je možné konštatovať, že by mal žalobca podstatnou mierou narušené
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, že by nemohol rozpoznať zmysel a vážnosť právneho úkonu.
Tieto schopnosti neboli narušené organickou patológiou. Záver o nespôsobilosti osoby na vykonanie
konkrétneho právneho úkonu sa konštatuje pri vymiznutí rozpoznávacích a ovládacích schopností danej
osoby alebo pri ich forenzne psychiatricky významnom znížení, čo u žalobcu nenastalo. Spôsobilosť

k právnym úkonom je znížená z forenzne významného hľadiska u ťažkej formy depresie a taktiež u
psychotickej formy depresie, čo sa u žalobca nevyskytlo. Na základe zdravotnej dokumentácie nemožno
určiť, že žalobca mal v čase podpisu darovacej zmluvy forenzne významné príznaky postkomočného
syndrómu. Užitie 10-15 hodín pred právnym úkonom lieku Thioridazínu v dávke 50 mg nemá vplyv na
spôsobilosť na právne úkony. Na základe spolupôsobenia viacerých faktorov podľa názoru znalca nie je

možné jednoznačne konštatovať narušenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony. Žalobca nikdy nebol
psychiatricky hospitalizovaný.

166. Podaním doručeným súdu dňa 18.6.2018 žalobca doručil súdu Znalecký posudok MUDr. V. M. č.
43/2018 a odborné vyjadrenie MUDr. T. Q.. MUDr. Q. vo svojom vyjadrení zo dňa 15.6.2018 uviedol,

že príčetnosť je právny termín, znalec sa k príčetnosti, resp. zmenšenej príčetnosti vyjadrovať nemôže.
Vyjadrovanie sa znalca k miere zmenšenia príčetnosti v percentách je neprípustné. V civilnej oblasti sa
v rámci znaleckého dokazovania konkrétnych právnych úkonov rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
osoby nehodnotia. Hodnotí sa súdnosť a kritickosť posudzovaného ako aj vôľová stránka (sloboda
rozhodnutia, motivácia). Vyžaduje sa, aby vyjadrenie znalca, ktorý všetky uvedené okolnosti vyhodnotí,

bolo jednoznačné, teda či vyšetrovaná osoba mohla z hľadiska svojho aktuálneho psychického stavu
vykonať predmetný právny úkon alebo nie.

167. Znalecký posudok MUDr. M. č. 43/2018 uvádza, že v prípade žalobcu bola motivácia podpisu
zmluvy z forenzného hľadiska chorobná, čo viedlo v súlade so všetkými okolnosťami a psychickými

ťažkosťami z toho vyplývajúcimi k podstatnému zníženiu rozpoznávacích a ovládacích schopností, resp.
neschopnosti v dostatočnej miere chápať vážnosť právneho úkonu. Znalkyňa je toho názoru, že žalobca
pri podpise darovacej zmluvy nekonal slobodne a vážne. Znalkyňa má za to, že traumatické poškodenie
mozgu s rozvojom postkomočného syndrómu ako aj reaktívna depresívna porucha mali za následok, že
žalobca nebol plne spôsobilý k uvedenému právnemu aktu. Spolupôsobenie duševných porúch viedli u

žalobcu k zníženiu schopnosti rozpoznať a chápať závažnosť a zmysel právneho úkonu. Pri forenznom
posudzovaní spôsobilosti k právnym úkonom v občiansko-právnych sporoch aj pri čiastočnom znížení
uvedených schopností je prítomná nespôsobilosť na právne úkony, nakoľko účastník právneho aktu
mu musí plne porozumieť a konať bez nátlaku. Pociťovanie nátlaku zo strany starej matky a strýka
a vyjadrenie sa k predmetnej situácii v rodine ohľadom darovacej zmluvy sa nieslo aj v subjektívnej

produkcii žalobcu počas celej liečby žalobcu. Rozvod rodičov, partnerský nesúlad, narušené vzťahy so
starou mamou a strýkom, nátlak z ich strany sa ako faktory spolupodieľali na rozhodnutí uskutočniť
právny akt, ktorý bol vykonaný od tlakom, čo znamená, že nátlak rodiny a všetky vyššie menované
okolnosti ho motivovali ku konaniu, ktoré bolo pre neho nezmyselné a účelové. Motivačná línia k
uvedenému právnemu úkonu bola podmienená túžbou po uvoľnení napätia a zbavenia sa stresu. Jeho

vôľové kapacity boli výrazne ovplyvnené. Autonehoda určite zhoršila a prehĺbila depresívne prežívanie.
Psychické ťažkosti, ktorými trpel, pripisoval stresu a tlaku vzniknutému kvôli predmetnej nehnuteľnosti.

168. Súd posúdil jednotlivé znalecké posudky a vyjadrenia znalcov z hľadiska, či sú ich jednotlivé závery
odôvodnené, dostatočne doložené, relevantné v posudovanej veci a či zodpovedajú pravidlám logického

uvažovania a tiež, či sa znalec zaoberal všetkými skutočnosťami.

169. S poukazom na vyššie uvedené rozdielne závery znalcov je súd toho názoru, že aj zníženie
rozpoznávacej a ovládacej schopnosti žalobcu môže dospieť k neplatnosti právneho úkonu, čo podľanázoru súdu v tomto konkrétnom prípade naplnené bolo, ako to potvrdzujú závery znalcov MUDr. M.,
M.. Z., M.. Q.É.. Súd sa nestotožnil so závermi, vyslovenými MUDr. V. Q. M.. M. jednak z dôvodu, že
títo žalobcu osobne nevyšetrili, čo súd nepovažuje vzhľadom na rozdielne závery znaleckých posudkov

za dostatočne správny diagnostický postup, ako aj s poukazom na skutočnosť, že aj sám MUDr.
V.R. uvádza, že je vecou súdu posúdiť existenciu nátlku a tiež, že on hodnotí spôsobilosť na právne
úkony z psychiatrického hľadiska, nie z psychologického hľadiska. Skutočnosť, že žalobca nebol plne
nespôsobilý na právne úkony nespôsobuje samo o sebe, že právny úkon je platný.

170. Súd s poukazom najmä na zásadu hospodárnosti konania ako aj s poukazom na dĺžku konania
neustanovoval znalecký ústav v zahraničí.

171. Súd pri úvahe o vhodnosti vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, tak, aby bolo obom stranám
sporu umožnené položiť znalcom otázky, za súčasného vyšetrenia osoby žalobcu znalcami, vychádzal
predovšetkým zo snahy o pokus urovnať, „vyčistiť“ vzťahy medzi stranami sporu. Pričom strany sporu

sú vo veľmi blízkom rodinnom vzťahu (pôvodný žalobca W. L. a pôvodný žalovaný neb. Š. L. boli v
súrodeneckom vzťahu, pričom išlo o jediných dvoch synov pôvodne žalovanej neb. Q. L.) a z kontextu
výpovedí strán sporu vyplýva, že pred darovacím úkonom k rodinnému (rodičovskému) domu boli
vzťahy medzi bratmi a ich rodinami veľmi dobré. Nebolo možné v konaní nevnímať vážnosť následkov,
ktoré tento spor spôsobil. Vzťahy medzi najbližšími príbuznými sú tak vážne narušené, že je ťažké

uvažovať o náprave, pričom išlo o „jediného súrodenca“, ktorého ten ktorý z bratov mal. Preto súd
chcel poskytnúť stranám sporu možnosť - ponechať posúdiť tieto odborne otázky znaleckému ústavu,
ktorého výber by obe strany odobrili. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu sa nevedeli
zhodnúť (aspoň akceptovať) na žiadnom takomto ústave pôsobiacom v Slovenskej republike a ako aj
na postoj žalovaných v 2., 3., 4. rade, ktorý nesúhlasili s takýmto dokazovaním, súd napokon vyhodnotil,

prihliadajúc i na dĺžku konania, že takýto postup nebude mať vplyv a význam na postoje a vzťahy strán
sporu.

172. Súd sa pokúšal na každom pojednávaní pôsobiť zmierlivo na strany sporu, odôvodňujúc to
významom a hodnotou blízkych rodinných vzťahov, avšak neúspešne.

173. Súd napokon, hodnotiac všetky vyššie uvedené dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
čojevtomtoprípadeviacnežpotrebné,súdžalobevčasti,kdesažalobcadomáhalurčeniavlastníckeho
práva, vyhovel.

174. Na určení neplatnosti Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa
23.07.2002, kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený dňa 8.12.2003 ako aj na určení neplatnosti
darovacej zmluvy zo dňa 27.11.1997 žalobca podľa názoru súdu nemá naliehavý právny záujem, keďže
platnosť týchto právnych úkonov súd posúdil ako predbežnú právnu otázku pri rozhodovaní o tom, či
vyhovie určovacej žalobe. Keďže súd vyhodnotil darovaciu zmluvu zo dňa 27.11.1997 ako neplatnú, sú

v zmysle zásady nemo plus iuris ad alienum transfere quam ipse habet neplatné aj nadväzujúce právne
úkony a preto súd žalobu vo vzťahu k týmto právnym úkonom zamietol.

175. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

176. Podľa § 256 ods. 2 Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli nevznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

177. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

178. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak
urobiť podľa ust. § 257 CSP. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní
o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť

k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad, a či sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Významnými z
hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj
účastníkov k priebehu konania a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo/5/2006).179. Súd stranám sporu s poukazom na ustanovenie § 257 C.s.p. nepriznal nárok na náhradu trov
konania, keďže je toho názoru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd vidí najmä v

množstve protichodných znaleckých záverov znalcov, ktoré predkladali strany sporu a ktoré výrazne
ovplyvnilipriebehkonaniaaodposúdeniaktorýchzáviselorozhodnutiesúdu,pričomaniúspechvkonaní
v tomto prípade nie je podľa názoru súdu dôvodom na priznanie nároku na náhradu trov konania. Súd
tu vo významnej miere prihliadol na blízkosť rodinných vzťahov (pričom ide o blízke osoby, rodičia, ich
deti - súrodenci a ich rodiny, kde za normálnych okolností, ide o osoby, ktoré by ujmú utrpenú druhou

osobou, pociťovali ako vlastnú), pričom ujma na vzťahoch spôsobená týmto sporom bude mať veľký
vplyv na životy oboch strán sporu. Taktiež súd považoval v tomto duchu za spravodlivé rozhodnúť aj
o nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli vo v súvislosti so znaleckým dokazovaním, ktoré
bude znášať každá zo strán sporu v jednej polovici.

180. V sporovom konaní sa uplatňuje kontradiktórny princíp, v rámci ktorého je dôkazná iniciatíva

prejavom aktivity jednotlivých strán. Ide o prejednaciu zásadu, v rámci ktorej strany zodpovedajú za
navrhnutie a predloženie dôkazných prostriedkov vo svoj prospech. Trovy dôkazu predstavujú výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s obstaraním dôkazného prostriedku a vykonaním jednotlivých dôkazov, ide
predovšetkým o svedočné, znalečné a pod. A teda v rámci civilného sporového konania sa uplatňuje
záujmový princíp, vyjadrením ktorého je pravidlo, že každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. V

priebehu konania nemá žiadna strana, ani iný subjekt zúčastnený na konaní, nárok, aby jeho výdavky
platil niekto iný. Strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo všeobecnosti
neznáša trovy dôkazu, vrátane trov znaleckého dokazovania.

181. Vzhľadom na to, že v priebehu konania vznikli pri dokazovaní výdavky inej osoby, v danom

prípade štátu tým, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie (na návrh oboch strán sporu), bolo
potrebné rozhodnúť aj o týchto trovách. Pričom odmena bola súdom ustanoveným znalcom (M.. Z., M..
Š.Q.) poukázaná predbežne z finančných prostriedkov štátu. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016
upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého mal štát podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny

poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný predpis - Civilný
sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto rozhodujúc o trovách štátu, prihliadajúc na
okolnosti prípadu (obe strany sporu navrhli a trvali na znaleckom dokazovaní; súd zohľadnil aj výsledok
sporu) rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1, keď priznal štátu nárok na náhradu trov
konania tak, že tieto rozdelil medzi sporové strany rovnakou mierou, keď 50 % trov konania štátu má

povinnosť uhradiť žalobca a 50 % trov konania štátu majú povinnosť uhradiť žalovaný v 1., 2., 3., 4. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.