Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/358/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115201125
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7115201125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Ing. B. Y., I.. XX.X.XXXX, N., N. XX,
proti žalovanej W.. W. L., I.. X.X.XXXX, N., Č. XX, zast. advokátkou JUDr. Martou Šuvadovou, Košice,
Floriánska 16, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
13C/25/2015-474 z 11.7.2019 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta a II. priznáva žalovanej

právo na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100 %.

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť ospravedlniť sa mu za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti
a to doručením listu s nasledovným obsahom: „Ospravedlňujem sa R.. B. Y. a celej jeho rodine za
klamstvá a osočovanie, ktoré som uviedla v svojom ohováračskom liste doručenom Okresnému súdu
Košice II dňa 25.9.2014 založenom do spisu 41C/173/2007. Zároveň žiadam pani sudkyňu F. Z. a

ostatných pracovníkov súdu, aby môj ohováračský list nebrali pri svojom rozhodovaní do úvahy a list
odstránili zo spisu.“ List bude adresovaný pani sudkyni F. Z. na Okresný súd Košice II a založí sa do
spisu 41C/173/2007 vedenom na Okresnom súde Košice II. Zároveň žalobca žiadal, aby súd zaviazal
žalovanú povinnosťou zaplatiť mu sumu 1 800 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a nahradiť mu
trovy konania. Ďalej súd uviedol, čím žalobu žalobca odôvodnil, že tvrdenia popísané v bode 3 č. 1-4
sú nepravdivé, ide jednoznačne o ničím nepodložené ohováranie a osočovanie jeho osoby žalovanou,
ktoré vníma ako difamujúce tvrdenia, ktorými mu prisudzuje prakticky trestnú činnosť a jej tvrdenia

značne znižujú jeho vážnosť, občiansku česť, dôstojnosť, jeho meno a priezvisko a postavenie jeho
osoby, nielen ako občana v spoločnosti, ale aj ako splnomocneného zástupcu v konaniach vedených
na Okresnom súde Košice II. a mal za to, že konaním žalovanej mu vznikla aj nemajetková ujma,
že závažnosť ujmy spočíva hlavne v znížení vážnosti jeho osoby ako splnomocneného zástupcu v
konaní 41C/173/2007 vedenom na Okresnom súde Košice II. a ako žalobca žalobu právne odôvodnil.
Súd uviedol ako sa k žalobe vyjadrila žalovaná v písomnom vyjadrení z 13.4.2015, že žiadala žalobu
zamietnuťapriznaťjejtrovykonaniaaakosvojestanoviskoodôvodnila,ženavrhlapripojiťspiskolízneho

opatrovníka, najmä záznamy z výsluchov z roku 2004 a 2005 vtedy maloletých detí N. F. B. L. z Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, spisovú dokumentáciu vo viacerých konaniach vedených na
Okresnej prokuratúre Košice II, ďalšie konania vedené na Obvodnom úrade štátnej správy Košice II.
a poukázala na to, že správanie sa žalobcu voči nej bolo neustále nevhodné a arogantné a že vpredmetnomlistez25.9.2014vyjadrilaskutočnosti,ktorébolipredmetomkonaniatak,akoichvnímalazo
svojho subjektívneho hľadiska, tlmočila svoje subjektívne názory. Obsah tohto vyjadrenia teda nemožno
kvalifikovať ako prekročenie zákonom stanovených medzí a navrhla pripojiť spisy týkajúce sa jej syna J.

L. F. W. Y. týkajúce sa maloletých detí, ich rozvodu, výživného pre maloletú N., výživného pre ich syna
B. L., konanie o vyporiadanie BSM medzi nimi.
2.1.Súd uviedol, aké dokazovanie vykonal a zistený skutkový stav posúdil podľa právnych predpisov §
11, § 13 ods.1,2,3 OZ.
2.2.Súd konštatoval, že predmetom konania je žaloba o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej

ujmy, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť písomne sa ospravedlniť žalobcovi
s navrhnutým textom a zároveň, aby toto ospravedlnenie žalovaná adresovala sudkyni Okresného
súdu Košice II JUDr. F. Z. a založiť ho do spisu vedenom na Okresnom súde Košice II pod spis.
zn. 41C/173/2007. Zároveň žiadal žalobca zaviazať žalovanú na zaplatenie mu nemajetkovej ujmy vo
výške 1 800 eur, a uplatnil si voči žalovanej právo na náhradu trov konania. Po oboznámení sa s
predmetným listom žalovanej, ktorý sa v origináli nachádza vo vyššie uvedenom spise Okresného súdu

Košice II., má za to, že žalovaná v tomto liste, ktorý bol doručený súdu 25.9.2014 sa vyjadrovala ku
skutočnostiam, ktoré boli predmetom konania tak, ako ich vnímala zo svojho subjektívneho hľadiska,
tlmočilasvojenázory.Obsahtohtovyjadrenianemožnokvalifikovaťakoprekročeniestanovenýchmedzí.
O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde vtedy, ak ide o zásah dovolený, zákonom
predpokladaný, ak takto zákonom nie sú prekročené medze, teda ak sa stal primeraným spôsobom a

nie v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Za protiprávny sa nepovažuje zásah, ktorý sa
realizujevrámcivýkonusubjektívnehopráva,prípadnevrámciplneniazákonomuloženejpovinnostiako
napr. výkon práv spočívajúci v uvedení skutkových tvrdení v súdnom konaní buď účastníkom konania,
prípadne svedkom alebo znalcom. Všeobecne platí zásada, že výpoveď svedka sa považuje ako výkon
povinnosti resp. práva. V podaní žalovanej nedošlo k žiadnemu excesu. Žalovaná písala ako svedok

o skutočnostiach, ktoré boli predmetom konania o vyporiadanie BSM jej syna R.. J. L. a jej bývalej
nevesty R.. W. Y., ako ich ona vnímala zo subjektívneho hľadiska, tlmočila svoje subjektívne názory,
teda k excesu žalovanej pri tejto výpovedi podľa názoru súdu nedošlo. Súd poukázal na to, že je vždy
povinný skúmať, za akých okolností a v súvislostí plnením, akých práv či povinností ku konaniu, či k
prejavu došlo. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu ČR 30Cdo/1404/2006, Najvyššieho súdu ČR

30Cdo/137/2007 i na rozsudok Krajského súdu Trenčín 4Co/50/2012, na znenie rozsudku Najvyššieho
súdu SR č.k. 5Cdo/180/2007, ktorý uvádza, že za nespôsobilý zásah narušiť alebo ohroziť práva na
ochranu osobnosti chránené § 11 OZ súdy považujú prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré
boli prednesené napr. za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie a nemohlo dôjsť k zníženiu
vážnostifyzickejosobynapr.medziostatnýmispoluobčanmi.Neoprávnenosťzásahudoprávnaochranu

osobnosti je vylúčená vtedy, ak dôjde k zásahu v rámci riadneho konania a ak nevybočil z rámca daného
platnými predpismi. Nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu tam, kde zákon takýto zásah dovoľuje,
kde k zásahu došlo v rámci subjektívneho práva hoci sa inak zásah týka osobnosti fyzickej osoby.
Súd mal za to, že v danom prípade žalovaná realizovala svoje právo vyjadriť sa ku prebiehajúcemu
konaniu o vyporiadanie BSM vedenom na Okresnom súde Košice II pod spis. zn. 41C/173/2007, keď

bola predvolaná ako svedkyňa. Spolu so svojim ospravedlnením, že sa nezúčastní tohto pojednávania
doručila súdu list, v ktorom vyjadrila svoje subjektívne názory na situáciu v rodine svojho syna J. L..
Poukázala na problematické vzťahy v tejto rodine, vyjadrovala sa ku konaniu o vyporiadanie BSM syna
a sestry žalobcu vo veci garsónky zakúpenej ňou a jej manželom. Súd má za to, že v danom prípade
žalovaná realizovala svoje právo, pričom pri vyjadreniach v liste nevybočila zo zákonom stanovených

medzí, nešlo teda o exces. Sudkyňa V.. Z. síce spomenula tento list v odôvodnení rozsudku, ale len v
častiach týkajúcich sa o predmetu konania BSM - garsónky. Tento list je súčasťou spisu Okresného súdu
Košice II spis. zn. 41C/173/2007. Nebola s ním oboznámená široká verejnosť, spoluobčania žalobcu
a s obsahom tohto listu boli oboznámení len účastníci konania, ich právni zástupcovia a sudkyňa. Z
uvedených dôvodov uzavrel, že nedošlo k zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu, preto už

nevykonával ďalšie navrhované dôkazy a žalobu žalobcu ako bezdôvodnú zamietol.
2.3.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods.2 CSP a keďže žalovaná bola plne
úspešná, preto jej priznal právo na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100 %.

3.Rozsudok napadol včas podaným, rozsiahlym odvolaním žalobca (rozsudok doručený žalobcovi

2.8.2019, odvolanie podané 13.8.2019, č. l. 498 - 536), ktorý odôvodnil nasledovne:
3.1.Má za to, že napadnutý rozsudok je nesprávny a vyznieva v jeho neprospech a to z dôvodu, podľa
§ 365 ods.1 písm. b), f), h) CSP a zároveň v zmysle § 365 ods.2 CSP právoplatné uznesenia súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzali rozhodnutiu vo veci samej majú vadu uvedenú v § 365 ods.1 CSP a tátovada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Týmto odvolaním sa domáha preskúmania napadnutého
rozsudku „prvostupňového“ súdu (správne prvoinštančného, pozn. odv. súdu), ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo. Napadnutý rozsudok pokladá za prekvapivý, svojvoľný, nesprávny, jednostranný,

neobjektívny, nespravodlivý, nepreskúmateľný a v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít, napadnutý rozsudok sa riadne nevysporiadal ani s jednou podstatnou skutočnosťou v
konaní, a to bez riadneho odôvodnenia, v ktorom by zdôvodnil svoj odklon od procesného predpisu a
od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, na ktoré sa v konaní odvolával.
3.2.Predovšetkým súd v napadnutom rozsudku úplne opomenul jeho podstatné skutkové tvrdenia, jeho

právnu argumentáciu, podstatné dôkazy, ktoré označil a nim citovanú ustálenú rozhodovaciu prax,
ktoré preukazovali ako nepravdivé práve tie podstatné skutočnosti, ktoré boli základom napadnutého
rozhodnutia (ďalej v texte označené už iba ako „podstatná a relevantná časť môjho procesného útoku"),
a ktoré podľa jeho názoru mali potenciál zvrátiť napadnutý rozsudok. Opomenutá podstatná a relevantná
časť jeho procesného útoku preukazovala, že:
- napadnutý list žalovanej bol súdom nevyžiadaný, súd v konaní o vysporiadanie BSM neuložil žalovanej

povinnosť napísať napadnutý list, preto je vylúčené, že napadnutý list žalovanej bol výkonom práva v
rámci jej uloženej povinnosti
-žalovaná,ktorásaneustanovilanapojednávanie,alesaospravedlnila,nebolavkonaníovysporiadanie
BSM ani účastníkom konania, ani vedľajším účastníkom konania, ani sa nedostavila na predvolanie
vypovedať ako svedok, ani v ňom nevystupovala ako splnomocnený zástupca niektorého z účastníkov

konania, preto judikatúra, na ktorú sa odvolávala žalovaná a ktorú prevzal aj súd do napadnutého
rozsudku je pre tento prípad neaplikovateľná v čase zásahu bol platný procesný predpis Občiansky
súdny poriadok a že on citoval rozsudok NS SR 3Sžf/130/2013, v ktorom sa uvádza, že Občiansky
súdny poriadok v súdnom konaní dôkaz ako písomnú svedeckú výpoveď nepozná. Preukazoval úmysel
žalovanej napadnutým listom ovplyvniť súd, nepodloženým obvinením z trestnej činnosti voči jeho

osobe v konaní o vysporiadanie BSM, v ktorom bol splnomocneným zástupcom. Na preukázanie svojho
tvrdenia o neoprávnenosti zásahu žalovanej citoval z rozsudku Nejvyššího správního soudu (zo 4.
brezna 2011, č.j. 5 As 37/2010 - 71). Preukazoval, že žalobou napadnuté tvrdenia žalovanej nemali
žiaden súvis s predmetom konania o vysporiadanie BSM, a ani súvis s jeho činnosťou splnomocneného
zástupcuvkonaníovysporiadanieBSM.Žalovanábolapredvolanáohľadomsúvislostískúpougarsónky

na meno jej manžela v konaní o vysporiadanie BSM po rozvode manželstva jej syna a jeho sestry, teda
predmetom jej výpovede v konaní o vysporiadanie BSM nemalo byť vyjasňovanie vzťahov v rodine, ako
uvádza napadnutý rozsudok. Na predvolaniach bolo jednoznačne uvedené, že žalovaná je predvolaná
ako svedok v právnej veci o vysporiadanie BSM, nie v trestnej veci údajného týrania jej vnúčat,
alebo užívania bytu na K. XX v Košiciach a ani vo veci jej hodnotenia správania sa splnomocneného

zástupcudruhéhoúčastníkakonaniaajehorodiny,tedanapadnutýmlistomvybočilazpremetukonaniao
vysporiadanieBSM.Ibapárdnípotom,akosažalovanáospravedlnilazosvojejpovinnostiísťsvedčiťpre
konanie o vysporiadanie BSM pre vysoký vek a choroby, so žalovanou cestovali jedným vlakom z Prahy
do Košíc, každý v inom vozni a boli svedkami, ako s kufrom a kabelou dobiehala v Košiciach na autobus
č.17. Žalovaná nemohla byť v konaní o vysporiadanie BSM pokladaná za svedka, keď sa neustanovila

na pojednávanie aj z toho dôvodu, že nebola poučená o význame svedeckej výpovede, o jej právach
a povinnostiach a o trestných následkoch krivej výpovede, nebola jej uložená povinnosť vyjadriť sa k
predmetusporupísomneasúdjejanineposkytolotázky,naktorébymalaodpovedať.Podľaprocesného
predpisu svedok na súde má vypovedať o tom, čo on sám vnímal svojimi zmyslami a nie poskytovať
súdu údajne sprostredkované informácie. V podaní z 18.03.2019 poukázal na podstatné rozpory medzi

napadnutýmlistomžalovanejdoručenomOkresnémusúduKošiceIIz25.09.2014aZáznamomošetrení
zo 06.04.2005 z opatrovníckeho spisu maloletej Kamily podpísaným žalovanou, listy č. 181,182 spisu
13C/25/2015, ktoré prisviedčajú tomu, že žalovaná vedome a úmyselne v napadnutom liste klamala a že
napadnutý list bol napísaný s úmyslom ovplyvniť súd s cieľom poškodiť Ing. W. Y. v konaní o BSM. Ako
dôkaz predložil záznam o šetrení zo 06.04.2005 z opatrovníckeho spisu maloletej N., listy č. 181,182

spisu 13C/25/2015. V podaní z 23.04.2019 preukazoval aj to, že žalovaná vedome klamala aj v tej časti
napadnutého listu, v ktorom tvrdila, že s príchodom syna a detí sa jej manžel rozhodol kúpiť garsónku.
Svedkyňa Ing. W. Y. vypovedala o účelovom, premyslenom a plánovanom konaní syna žalovanej, ktorý
ju nútil vzdať sa majetku a do toho zainteresoval aj maloletú N., ktorú používal ako zbraň proti nej. V
spise o vysporiadanie BSM je založený výpis Tatra banky, a.s. preukazujúci, že prvá platba za garsónku

na Adlerovej XX v Košiciach bola uhradená 20.12.2004, teda 10 dní pred odchodom N.. Dôkaz: Spis
o vysporiadanie BSM, sp. zn. 41C/173/2007, list 175. V tom istom písomnom podaní z 23.04.2019
preukazoval, že oboznámený list č.173 z opatrovníckeho spisu N. L. potvrdzuje, že N. mala od bytu na
K. XX v Košiciach kľúče, do bytu sa bez problémov dostala, teda mala doň voľný prístup, čo vyvraciaďalšie klamstvo žalovanej z napadnutého listu o údajnom vyhnaní N. z tohto bytu. Dôkaz: jeho písomné
podanie z 23.04.2019, založené v spise 13C/25/2015. Tvrdí, že zo strany žalovanej išlo o exces, nakoľko
žalovaná v rozpore so zásadou prezumpcie neviny, ktorá chráni každého pred vyslovením výroku o vine

bez toho, aby bola jeho vina preukázaná v súlade so zákonom (Nolkenbockhoff v. Nemecko, rozsudok
z roku 1987) ho v napadnutom liste prezentovala priamo ako páchateľa trestnej činnosti - údajného
trojmesačného psychického a fyzického týrania maloletého dieťaťa. Už z vyššie uvedeného dôvodu v
zmysle judikátu NS SR 3Cdo 84/2011 sa má napadnutý list žalovanej považovať nielen za neprípustný
zásah do jeho osobnostných práv, ale aj za exces. Žalovaná v prekračovaní a dokonca gradácii

zákonom stanovených medzí, teda v excesoch, pokračovala aj v priebehu konania 13C/25/2005, kedy
v svojom písomnom podaní z 01.12.2016 jednak rozšírila svoj útok aj na jeho nebohého starého otca
pravdepodobnepreto,lebotentopočasdruhejsvetovejvojnyukrývalmladéhožidovskéhochlapca,ktorý
vďaka tomu vojnu prežil, jednak prostredníctvom podania svojej právnej zástupkyne velebila príbuzného
jejmanžela,vrahazvápenkyNemecká,V.L.,príslušníkaPohotovostnýchoddielovHlinkovejgardy,ktorý
sasámpriznalkviacerýmvraždámbezbrannýchcivilistov,začobolprávoplatneodsúdenýavroku1958,

popravený obesením, čiže má za to, že vytvorila extrémistický materiál. V konaní poukázal na judikát
podľa jeho názoru aplikovateľný pre tento prípad, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
3Cdo 293/2015 zo 06.06.2016, v ktorom sa NS SR zaoberal takmer identickou vecou, kedy staršia žena
taktiež zaslala nevyžiadaný ohováračský list s difamujúcim obsahom, čím podľa názoru NS SR. Citoval z
vyššie uvedeného uznesenia NS SR 3Cdo 293/2015 zo 06.06.2016, rozsudok z 27.3.2001 sp. zn. MCdo

46/2000, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30.5.2013 sp. zn. 9 Co 197/2012. Aj právna teória zastáva
názor, podľa ktorého „zásahom do osobnostného práva nemusí nastať skutočné zníženie vážnosti.
Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že
zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené § 11 Občianskeho zákonníka" (viď
publikáciu „Občiansky zákonník I, Števček a kol., C. H. Beck, 2015, str. 83.). Obdobné sú právne úvahy

aj autorov ďalších odborných publikácií (viď napríklad „Občiansky zákonník", Jaromír Svoboda a spol.,
Eurounion, 2005, str. 42). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu bolo z týchto dôvodov potrebné
mať za to, že v preskúmavanej veci došlo k nemajetkovej ujme žalobcov. V dôsledku konania žalovanej
došlo k ohrozeniu cti, dôstojnosti a dobrého mena žalobcov 1/ a 2/, pričom nebolo nevyhnutné, aby k
zníženiu ich vážnosti v spoločnosti zároveň skutočne došlo. Poukázal na to, že tak isto ako v citovanej

veci, aj v jeho veci, konanie žalovanej, ktorým neoprávnene zasiahla do mojej občianskej cti, ľudskej
dôstojnosti, môjho mena a priezviska, bolo cielené a premyslené, s úmyslom poškodiť jeho občiansku
česť, ľudskú dôstojnosť a pošpiniť jeho meno a priezvisko, a preto tak ako žalobcovia v citovanej veci
aj on v tomto konaní právom požadujem nápravu. Poukázal na jeho podanie z 29.06.2019 založené v
tomto spise 13C/25/2015. V konaní poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít,

od ktorej sa následne súd napadnutom rozsudku odklonil. Občianskoprávne sankcie za neoprávnený
zásah do práva na ochranu osobnosti sú teda založené na objektívnom princípe, t.j. nie je vyžadované
zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu, pričom súčasne sa vyžaduje, aby zásah o ktorý ide, mal
charakter neoprávneného zásahu. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie,
že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené § 11 Občianskeho zákonníka.

Nevyžaduje sa vyvolanie následkov. Prihliada sa na závažnosť vzniknutej ujmy, na okolnosti za ktorých
k porušeniu práva došlo, či žalovaný zasiahol do osobnosti žalobcu z nedbanlivosti (ľahostajnosti),
alebo či mu je možné k neoprávnenému zásahu a vzniknutom nepriaznivom následku pripočítať úmysel,
poprípade zlý úmysel a pohnútku (napríklad škandalizovať a ohovoriť žalobcu, pričom pre posúdenie
„zlého úmyslu a pohnútky" nie je spravidla rozhodujúce preukázanie vedomého konania žalovaného, ale

rozhodujúce je „čitateľnosť" z obsahu príspevku). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je
určenie vzťahu medzi mierou ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti a konkrétnym finančným vyjadrením
náhrady takejto ujmy. I tak však ide vždy o právny nástroj, ktorého úlohou je zabezpečiť rešpektovanie a
ochranu osobnosti fyzickej osoby. Dôkazné bremeno pri uplatňovaní práva na ochranu osobnosti je na
strane žalovanej, teda ona musí dokázať, že jej tvrdenia sú pravdivé. Ak v priebehu súdneho konania

nedokáže pravdivosť tvrdení, znamená to, že platí opak, teda že ide o nepravdivé tvrdenie, a tým o
neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcu. Nemohlo sa jednať o svedeckú výpoveď,
lebo svedecká výpoveď je ústna, pričom písomné vyhlásenie nie je svedeckou výpoveďou, ide o dôkaz
listinou. Citoval znenie § 129 ods.1 OSP. Napadnutý list vybočil z rámca daného platnými predpismi,
teda došlo k prekročeniu zákonom stanovených medzí, pričom poukázal na § 126 procesného predpisu

platnéhovdobezásahu,t.j.Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktoréhobysaprocesnepostupovalo,
ak by sa žalovaná ustanovila ako svedok, teda vyjadroval pravý opak toho, čo napadnutý rozsudok.
Nestotožňuje sa s tým ako sa žalovaná vyviňuje tvrdením, že v predmetnom liste zákonnej sudkyni
napísala iba to, čo počula od iných a poukázal na ustálenú judikatúru a výkladovú prax, podľa ktorej sažalovaná nemôže s úspechom ubrániť a zbaviť zodpovednosti tým, že iba šírila difamujúce údaje, ktoré
ona údajne počula od iných. Dôkaz: Judikát 2Cdo/306/2012. Tri z napadnutých výrokov sú skutkové
tvrdenia a nie hodnotiace úsudky, pričom citoval judikát NS SR 3Cdo/84/2011 a 3MCdo/10/2005. K

údajným vyjadreniam detí z roku 2012 sa vyjadril v písomnom podaní z 30.9.2018, kde poukázal na
to, že sa jedná o súkromné listiny bez dôkaznej sily. Do spisu doložil výpovede detí - verejné listiny,
ktoré preukazujú nepravdivosť napadnutých výrokov žalovanej. Tieto citoval aj v svojej záverečnej reči.
Napadnutý list žalovanej v konaní o vysporiadanie BSM nebol považovaný za svedeckú výpoveď, a to
na žiadnom stupni. Už v žalobe uviedol, že za ujmu pokladá aj skutočnosť, že sa musí ohováračským

listom žalovanej zaoberať, keď by sa mohol nerušene a plne venovať svojej vlastnej činnosti, od ktorej v
dôsledku neoprávneného zásahu žalovanou odvádzaný a zlý úmysel žalovanej pokladá za priťažujúcu
skutočnosť.
3.3.Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nezdôvodnil, prečo neprihliadol starostlivo na všetko, čo
v konaní vyšlo najavo a prečo bola v konaní opomenuté podstatná a relevantná časť jeho procesného
útoku. Preto pokladá napadnuté rozhodnutie za ústavne netolerovateľné aj z hľadiska kvality jeho

odôvodnenia.
3.4.Má za to, že týmto postupom ň súdu bolo porušené aj jeho základné právo na rovnosť účastníkov
konania zaručeného čl. 47 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko súd napadnuté rozhodnutie
oprel výlučne o tvrdenia, ktoré svedčili v prospech žalovanej, pričom opomenul tie, ktoré svedčili v jeho
prospech, a v rozsudku nezdôvodnil, prečo tak urobil.

3.5.Je toho názoru, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal ani s jeho námietkami voči
procesnému postupu súdu v procese dokazovania, ktorý bol podľa jeho názoru v rozpore s CSP. Má
za to, že opomenutím tých podstatných skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré svedčili v
jeho prospech, pričom v napadnutom rozsudku nezdôvodnil, prečo tak urobil, vydal súd jednostranný,
nespravodlivý a neobjektívny rozsudok v jeho neprospech.

3.6.Opomenutie podstatnej a relevantnej časti jeho procesného útoku na pojednávaniach: V konaní
sa uskutočnilo sedem pojednávaní v ktorých uplatňoval procesný útok a to: 22.11.2017, 28.02.2019,
13.07.2018, 12.10.2018, 18.01.2019, 20.03.2019, 11.07.2019. Súd v odôvodnení neuviedol vôbec
nič z jeho procesného útoku uplatneného na pojednávaniach a to bez akéhokoľvek odôvodnenia.
V odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza súd jedine pojednávanie konané 28.02.2019, avšak

uvádza v ňom iba procesnú obranu žalovanej: odseky 28,29,30. Jeho procesný útok uviesť opomenul.
Pojednávania konané 22.11.2017, 13.07.2018, 12.10.2018, 18.01.2019, 20.03.2019, 11.07.2019 boli
súdom úplne opomenuté a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Opomenutie podstatnej časti môjho
procesného útoku v písomných podaniach: Doručil súdu osem písomných podaní, v ktorých uplatňoval
procesný útok: žalobu 20.01.2015, písomné podania: 24.05.2015, 28.02.2018, 29.04.2018, 30.09.2018,

18.3.2019 a 23.04.2019, 27.06.2019. Súd v odôvodnení uviedol iba značne oklieštené časti zo žaloby z
20.01.2015 a z písomného podania zo 24.05.2015, pričom aj u nich opomenul podstatnú a relevantnú
časť jeho procesného útoku. Ostatných šesť písomných podaní, v ktorých taktiež uplatňoval procesný
útok, súd úplne opomenul a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Má za to, že súd týmto postupom
chcel zakryť jednak to, že: napadnutým rozsudkom sa bezdôvodne odchýlil od svojho vlastného

predbežného právneho posúdenia veci, v ktorom uviedol, že vykoná dôkazy navrhnuté žalovanou na
preukázanie pravdivosti žalobou napadnutých výrokov, súd dokazovanie skutočne aj roky vykonával až
do pojednávania konaného 11.07.2019, kedy vyhlásil dokazovanie za skončené, pričom v konaní vyšli
najavo podstatné skutočnosti, ktoré svedčili v jeho prospech. Pravdivosť napadnutých tvrdení žalovanej
sa nepreukázala ani po niekoľkoročnom dokazovaní, čo podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších

súdnych autorít znamená, že platí opak, teda, že ide o nepravdivé tvrdenia. Citoval: „Dôkazné bremeno
priuplatňovaníprávanaochranuosobnostijenastranežalovanej,tedaonamusídokázať,žejejtvrdenia
sú pravdivé. Ak v priebehu súdneho konania nedokáže pravdivosť tvrdení, znamená to, že platí opak,
teda že ide o nepravdivé tvrdenie, a tým o neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcu."
Dôkaz: R. J., Občiansky Zákonník, Veľký komentár, I. Zväzok, 2 aktualizované a rozšírené vydanie,

Eurokódex 2014, strana 157. Podstatné časti napadnutého rozsudku sú doslovne prevzaté z podaní
žalovanej, ku ktorým sa ešte na samom začiatku konania v svojom podaní zo 24.05.2015 vyjadril.
Poukázal na ich nesprávnosť, na to, že nemajú oporu ani v zákone, ani a v ustálenej súdnej praxi
najvyšších súdnych autorít, pričom použil všetky argumenty, ktoré rozpísal v úvode, a ktoré ostali súdom
v napadnutom rozsudku opomenuté. Dôkaz: podanie z 24.05.2015 založené v spise 13C/25/2015

3.7.Porušenie zákazu prekvapivých rozhodnutí - Súd na prvom pojednávaní konanom 22.11.2017
vyjadril predbežné právne posúdenie veci tak, že žalovanej dá priestor na preukázanie pravdivosti
žalobou napadnutých tvrdení, a konanie skutočne aj tak smeroval, t. j. vykonával dôkazy, vypočúval
svedkov. Preto mal za to, že súd sa s nesprávnou argumentáciou žalovanej vysporiadal. Prisvedčovaltomu aj postup súdu od podania žaloby 20.01.2015 do prvého pojednávania vytýčeného na 22.11.2017
- teda o dva a pol roka neskôr, počas ktorých obstarával dôkazy navrhnuté žalovanou. Prisvedčoval
tomu tiež aj priebeh prvého pojednávania 22.11.2017, ktoré bolo po 45 minútach odročené na neurčito,

z dôvodu, že súd na návrh žalovanej išiel obstarať spis o vysporiadaní BSM, ktorý bol v tom čase
na dovolacom súde. Napadnutý rozsudok pokladá za prekvapivý jednak preto, lebo ním bola v roku
2019 zamietnutá žaloba z dôvodov, ku ktorým v roku 2015 preukazoval, že ich pokladá za nesprávne,
nakoľko nemajú oporu ani v zákone, ani v ustálenej súdnej praxi najvyšších súdnych autorít, jednak
preto, lebo súd žalobu zamietol bez toho, aby sa s touto jeho podstatnou argumentáciou v odôvodnení

vysporiadal. Za prekvapivé pokladá aj to, že súd v napadnutom rozsudku označil viac ako štvorročné ním
vykonávané dokazovanie za objasňovanie vzťahov v rodine, napriek tomu, že všetky zvukové záznamy
o pojednávaniach v tomto konaní, vrátane tých, kde boli vypočúvaní svedkovia, ako aj všetky moje
písomné podania preukazujú, že v tomto konaní vo veci ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy
sa preukazovala pravdivosť, alebo nepravdivosť štyroch žalobou napadnutých tvrdení.
3.8.Nehospodárnosť konania - Dodával, že súd k prvému pojednávaniu obstaral a pripojil štyri spisy,

ktoré navrhla žalovaná na preukázanie svojich tvrdení. Z týchto spisov sa ani na prvom pojednávaní,
ani v celom konaní nič neoboznámilo, lebo právna zástupkyňa žalovanej na prvom pojednávaní pri-
znala, že v týchto spisoch sa vlastne žiaden dôkaz v prospech žalovanej nenachádza. Jedná sa o
spisy právoplatne ukončených konaní, ktoré boli vedené na OS KE II: spis č. k. 10C/392/2014 o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností medzi synom žalovanej a mojou sestrou, spis č. k. 10C/481/2004

o určenie manželského výživného medzi jeho sestrou a synom žalovanej, 25P/12/2005 o zverenie
maloletej N. L. medzi synom žalovanej a jeho sestrou, 43C/390/2005 o výživné pre dospelé dieťa B. L.
proti jeho sestre, ktoré súd na návrh žalovanej obstaral, avšak na pojednávaniach z nič neoboznámil.
Ďalej poukázal na nelogický a nehospodárny postup súdu pri oboznamovaní opatrovníckeho spisu z
roku 2005 vtedy maloletej N. L., jeho netere. Žalovaná označila tento spis, hlavne výpovede N. pred

sociálnymi pracovníčkami ako nosný dôkaz o pravdivosti jej obvinenia, jeho osoby z páchania trestnej
činnosti, o jeho údajnom psychickom a fyzickom týraní maloletej N. od októbra 2004 do 30.12.2004, čo
bol deň, kedy podľa dotknutého listu žalovanej mala byť po trojmesačnom týraní N. vyhnaná jej matkou
z bytu. Opatrovnícky spis bol súdom obstaraný a vložený ako celok do spisu 13C/25/2015, a to vrátane
úvodného individuálneho plánu sociálnej práce s rodinou, kde v časti anamnéza je uvedené: narušené

vzťahy medzi manželmi, manželia v rozvodovom konaní, v časti cieľ je uvedené: zveriť maloleté dieťa
do výchovy jedného z rodičov a určiť výživné, tento plán je v spise 13C/25/2015 založený na liste číslo
141. V konaní od začiatku poukazoval na to, že rodina L. bola vedená na ÚPSVaR jedine preto, že syn
žalovanej po nadviazaní mimomanželskej známosti podal v októbri 2004 návrh na rozvod manželstva a
zvereniemaloletejN.dostarostlivosti.MaloletúN.vkonanízastupovalakolíznaopatrovníčka.Užúvodný

individuálny plán sociálnej práce s rodinou to potvrdil. Preto bolo podľa sťažovateľa nelogické a zbytočné
hľadať v tomto spise záznamy o údajnom trojmesačnom týraní N., nakoľko je vylúčené, aby sociálne
pracovníčky nekonali, ak by takúto skutočnosť pri svojich mnohých šetreniach a pohovoroch s maloletou
zistili. Podľa jeho názoru žalovaná aj oboznamovanie tohto spisu navrhovala len za účelom predlžovania
konania. Napriek tomu súd v konaní na pojednávaní konanom 18.01.2019 a na pojednávaní konanom

20.03.2019 oboznamoval podľa neho pre toto konanie bezcenné dôkazy z tohto spisu, naviac podľa
neho nezákonným spôsobom, nakoľko súd obsah jednotlivých oboznámených listov do písomnej
zápisnice nediktoval, čo je v rozpore s tým, že vykonanie dôkazu listinou musí byť zaznamenané (§98
a §99 CSP) a musí byť vždy zrejmé, aké informácie súd z listiny čerpal. Dôkaz: Písomná zápisnica
o pojednávaní konanom 18.01.2019, predposledná strana zápisnice, Dôkaz: Písomná zápisnica o

pojednávaní konanom 20.03.2019, strana 2 a 3 a citoval z veľkého komentára CSP „ Vždy však musí
byť vykonanie dôkazu listinou zaznamenané (§98 a §99 CSP) a musí vždy byť zrejmé, aké informácie
súd z listiny čerpal."
3.9.Porušenie článku 15 - princíp voľného hodnotenia dôkazov - Má za to, že súd pri vyhodnocovaní
dokazovania postupoval svojvoľne, keď dôkazy, ktoré súviseli s predmetom konania a ktoré preukazovali

ako nepravdivé práve tie skutočnosti, ktoré boli základom napadnutého rozhodnutia vylúčil zo svojho
hodnotenia a v napadnutom rozsudku ich vôbec neuviedol. Takto vylúčil zo svojho hodnotenia všetky
dôkazy, ktoré preukazovali, že žalovaná napadnutý list napísala svojvoľne, že súd jej nezadal povinnosť
list napísať, preto nemohlo ísť o plnenie povinnosti zo strany žalovanej, že v konaní o vysporiadanie
BSM sa neustanovila ako svedok, preto jej neprislúchala ochrana ako svedkovi, že v čase zásahu

platný procesný predpis Občiansky súdny poriadok nepoznal písomnú svedeckú výpoveď, že ani súd v
konaní o vysporiadanie BSM nepokladal napadnutý list žalovanej za svedeckú výpoveď a to na žiadnom
stupni konania, že žalovaná nevyjadrovala svoje subjektívne názory, ale skutkové tvrdenia, ktoré boli
nepravdivé, difamujúce a v priamom rozpore s tým, čo uviedla v Zázname o šetrení zo 06.04.2005pred sociálnou pracovníčkou, ktorý žalovaná vlastnoručne podpísala, že nepravdivým obvinením jeho
osoby ako splnomocneného zástupcu v konaní o vysporiadanie BSM z trestného činu maloletej N. sa
dopustila excesu, pričom v konaní na ochranu osobnosti jej útoky gradovali a dopúšťala sa ďalších

excesov, že napadnuté výroky nemali žiaden súvis s predmetom konania o vysporiadanie BSM, že v
konaní na ochranu osobnosti súd vykonával dôkazy na preukázanie pravdivosti žalobou napadnutých
výrokov, avšak tieto sa ako pravdivé nepreukázali, že syn žalovanej, svedok Ing. J.Š.N. L., vypovedal
na dvoch pojednávaniach, pričom jeho otázky vyslovene smerovali k žalobou napadnutým tvrdeniam a
že on výslovne označil v svojej svedeckej výpovedi tvrdenie žalovanej o jeho údajnom fyzickom týraní

maloletej N. označil za nepravdivé, že svedkyňa Ing. W. Y. v svojej svedeckej výpovedi odpovedala
na otázky, ktoré cielene smerovali k žalobou napadnutým výrokom, ktoré označila za nepravdivé, ako
označila za nepravdivý celý napadnutý list žalovanej. V podstate celá podstatná a relevantná časť
jeho procesného útoku, ktorú uviedol v úvode tohto bodu ako opomenutú súdom, bola pri hodnotení
dokazovania súdom taktiež opomenutá. A naopak, dôkazy, ktoré s predmetom konania podľa jeho
názoru vôbec nesúviseli, súd v napadnutom rozsudku uviedol. Za nesúvisiace s predmetom konania na

ochranu osobnosti pokladá odseky 32,33,34,35,36 napadnutého rozhodnutia. Má za to, že takto chcel
súd zakryť skutočnosť, že vykonaným dokazovaním navrhnutým žalovanou sa nepreukázala pravdivosť
žalobou napadnutých výrokov. Súd v napadnutom rozsudku v odsekoch 41,42,43,44 uviedol aj skutkové
zistenia, ktoré vôbec nevyplývajú z dokazovania, nakoľko uvedené dôkazy sa nevykonali, teda zo spisov
právoplatne ukončených konaní, ktoré boli vedené na OS KE II: spis č. k. 10C/392/2014 o rozvod

manželstva a úpravu práv a povinností medzi synom žalovanej a mojou sestrou, spis č. k. 10C/481/2004
o určenie manželského výživného medzi jeho sestrou a synom žalovanej, 25P/12/2005 o zverenie
maloletej N. L. medzi synom žalovanej a mojou sestrou, 43C/390/2005 o výživné pre dospelé dieťa B.
L. proti jeho sestre sa na pojednávaniach nič neoboznamovalo. To, že ich súd uviedol vníma ako jeho
alibi pre nehospodárnosť konania, keďže súd obstaral dôkazy, ktoré nakoniec nepoužil. Vyššie popísaný

postup súdu pri vyhodnocovaní dokazovania pokladá za svojvôľu a za porušenie pravidiel formálnej
logiky. Má za to, že v dôsledku porušenia článku 15 súd v napadnutom rozhodnutí dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam.
3.10.Porušenie práva na preskúmanie rozhodnutia - K odseku 52, 54, 55, 56, 58, 59. Súd v napadnutom
rozsudku neuviedol: príslušné ustanovenie procesnej právnej normy, na základe ktorej by mal byť

pokladanýnapadnutýlistzapísomnúsvedeckúvýpoveď,podľaakéhoustanoveniaprocesnéhopredpisu
mápredvolanýsvedok,ktorýsaneustanovínapojednávanieprávonapísaťlistsdifamujúcimobsahom,v
ktorom môže beztrestne ohovoriť protistranu vrátane jej splnomocneného zástupcu a nedôvodne obviniť
splnomocneného zástupcu protistrany z trestnej činnosti. Má za to, že judikatúra, na ktorú súd poukázal,
je pre tento prípad neaplikovateľná. Má preto za to, že v týchto častiach napadnuté rozhodnutie súdu aj

nepreskúmateľné. Skutkové zistenie súdu o tom, že žalovaná vyjadrovala iba svoje subjektívne názory,
v rámci ktorých ho v rámci prvého žalobou napadnutého skutkového tvrdenia neoprávnene obvinila z
toho, že tri mesiace psychicky a fyzicky týral vtedy maloletú N. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Žalovaná uvádzala ako jediný dôkaz na preukázanie pravdivosti tohto výroku opatrovnícky spis maloletej
N. z roku 2005 vytvorený ÚPSVaR z dôvodu rozvodu manželstva N. rodičov a zverenia maloletej

do starostlivosti, v ktorom bola maloletá zastúpená kolíznym opatrovníkom. Vykonanie tohto dôkazu
nepreukázalo ani pravdivosť tohto žalobou napadnutého výroku a ani to, že by N. žalovanej niekedy o
jeho údajnom týraní rozprávala. Nim navrhovaný dôkaz predvolať N. za účelom svedeckej výpovede,
ktorým chcel preukázať nepravdivosť tohto výroku súd nevykonal. Súd v napadnutom rozsudku ne-
uviedol, ktorý konkrétny list opatrovníckeho spisu preukazuje to, že by žalovaná by mala informáciu o

jeho údajnom trojmesačnom psychickom a fyzickom týraní maloletej z rozprávania N.y, preto túto časť
napadnutého rozsudku pokladá aj za nepreskúmateľnú. Má za to, že vyššie popísaným konaním súdu
má napadnutý rozsudok vady spočívajúce v porušení zákazu prekvapivého rozhodnutia, v porušení
princípuprávnejistoty,vporušenírovnostizbraní,vporušeníprincípuhospodárnosti,vporušeníprincípu
legality, v porušení jeho práva na preskúmanie rozhodnutia a vysporiadania sa so všetkými relevant-

nými skutočnosťami zo strany súdu, ako aj na prejednanie veci v primeranej lehote. Má za to, že súd
porušoval jeho právo na spravodlivý proces v celom konaní. Konanie vnímal tak, že súd robil všetko
pre to, aby čo najviac oddialil rozhodnutie a tiež za každú cenu - aj za cenu nezákonného postupu -
chcel preukázať pravdivosť žalobou napadnutých výrokov, ktoré boli nepravdivé a účelovo vymyslené
za účelom ovplyvnenia súdu v konaní o vysporiadanie BSM 41C/173/2007 vedenom na OS KE II.

3.11.Porušenie princípu legality - Súd mu na pojednávaniach opakovane bránil vo výkone jeho
procesných práv, napríklad pri výsluchu syna žalovanej, svedka Ing. J. L.T. nepovolil otázky, ktoré by
preukázali účelovosť konania žalovanej v konaní o vysporiadanie BSM, kedy pár dní po tom, ako sa
žalovaná ospravedlnila zo svojej povinnosti ísť svedčiť pre konanie o vysporiadanie BSM pre vysokývek a choroby, cestovali jedným vlakom z Prahy do Košíc, každý v inom vozni a boli sme svedkami,
ako s kufrom a kabelou dobiehala v Košiciach na autobus č.17. Na pojednávaní konanom 13.07.2018
mu súd zabránil namietať otázky kladené svedkovi, tiež namietať znenie zápisnice, bezprostredne sa

vyjadriť k výsluchu svedka, vyjadriť sa k dokazovaniu a k vierohodnosti svedka. Umožnil mu jedine
klásť otázky svedkovi, aj to len tie, ktoré súd uznal za vhodné. Niektoré jeho podstatné námietky,
otázky pre svedka, ktoré súd nepripustil, ako aj príkazy a poučenia súdu zákonná sudkyňa do písomnej
zápisnice nediktovala. Je toho názoru, že súd ho týmto postavil do jasne nevýhodnejšej pozície,
porušil procesné predpisy týkajúce sa dokazovania, princíp rovnosti zbraní, princíp bezprostrednosti a

priamosti. Postup súdu na pojednávaní pokladá za nespravodlivý a písomnú zápisnicu za skreslenú v
môj neprospech. Dôkaz: Zvukový záznam o pojednávaní konanom 13.07.2018 zhotovený súdom, sp.
zn. 13C/25/2015, Dôkaz: Písomná zápisnica o pojednávaní konanom 13.07.2018 zhotovená súdom,
sp. zn. 13C/25/2015. Na pojednávaní konanom 13.07.2018 mu súd nezaznamenal pôvodnú odpoveď
svedka na otázku, následné navádzanie právnej zástupkyni žalovanej na inú odpoveď. Pokladá to za
ovplyvňovanie svedka, prípadne možné navádzanie na krivú výpoveď právnou zástupkyňou žalovanej.

Citoval - Svedok: O tom opľutí. Akože to som počul iba z rozprávania svojich rodičov. To som fyzicky
nevidel. Súd: A koho mal opľuť? Svedok: Mojich rodičov. Pr. zástupkyňa. žalovanej: No. Ja som bola
osobne prítomná, keď opľul Vás. Tiež sme išli na políciu dole za príslušníkmi. Svedok: Hej. Za mňa
napľul. Ospravedlňujem sa. Za mňa napľul a boli sme tam. A samozrejme. Pr. zástupkyňa žalovanej:
Bolo to jedno z pojednávaní a po pojednávaní. Súd: Ahm. Ja: Pani sudkyňa, žiadam presne zaznamenať

ako toto vypovedal. Budem to konfrontovať s nahrávkami. Dôkaz: Zvukový záznam o pojednávaní
konanom 13.07.2018 zhotovený súdom, sp. zn. 13C/25/2015 od 43:20 do 46:00 Dôkaz: Písomná
zápisnica o pojednávaní konanom 13.07.2018 zhotovená súdom, sp. zn. 13C/25/2015 Dôkaz: námietky
z 25.9.2018 voči zneniu písomnej zápisnici o pojednávaní konanom 13.07.2018.
3.12.Nezákonnámanipuláciasospisomvsúvislostisjehoelektronickýmpodanímz30.9.2018,zktorého

neznáma osoba najprv odstránila jeho elektronický podpis a podanie opatrila pečiatku „podané osobne",
čím sa podanie javilo ako nepodpísané, teda neplatné. Po jeho viacerých sťažnostiach neznáma osoba
toto pozmenené podanie odstránila zo spisu a nahradila ho pôvodným elektronickým podaním s jeho
elektronickým podpisom. Súd na pojednávaní konanom 20.03.2019 dokonca prevzal dôkaznú iniciatívu
a l. č 214 a 228 opatrovníckeho spisu oboznamoval z vlastnej iniciatívy v rozpore s § 185 CSP. Do

§185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného
procesu. Dôkaz: zvukový záznam o pojednávaní zhotovený súdom konanom 20.03.2019 od 24:00 do
24:56, od 35:02 do 38:34. Keď sa ohradil, že tieto listy žalovaná oboznamovať nenavrhovala, súd mu
odpovedal, že on má právo vykonávať vlastné dokazovanie. Keď sa opýtal, ktoré iné listy nenavrhnuté
žalovanou plánuje súd ešte oboznamovať, zákonná sudkyňa mu povedala, že pri nazretí do spisu si mal

všimnúť nalepené ružové lístočky a dovtípiť sa, že listy, na ktorých sú nalepené ružové lístočky bude
oboznamovať aj bez návrhu žalovanej. Má za to, že tým sa porušila aj lehota na prípravu pojednávania,
nakoľko sa nemohol pripraviť na oboznamovanie listín nezákonne navrhnutými súdom priamo na
pojednávaní. Dôkaz: zvukový záznam o pojednávaní konanom 20.3.2019 zhotovený súdom konanom
20.03.2019 od 24:00 do 24:56, od 35:02 do 38:34, č. k. 13C/25/2015. Súd tiež z vlastnej iniciatívy vložil

opatrovnícky spis vtedy maloletej N. L. z roku 2005 priamo do spisu 13C/25/2105 tak, že sa stal jeho
integrálnou súčasťou, vrátane číslovania strán, pritom žalovaná ho navrhovala iba pripojiť, nie vložiť,
teda zažurnalizovať priamo do spisu. Dôkaz: spis 13C/25 /2015. Nakoľko v tomto opatrovníckom spise
sa nachádzajú citlivé informácie vyhotovené vo vyhrotenom období najhlbšieho súkromia jeho sestry,
Ing. W. Y., ako aj v tom čase jej maloletej dcéry N., za ktorú bola ona ako jej rodič zodpovedná, pokladala

Ing. W. Y. takýto postup súdu za bezdôvodné porušovanie jej práva na súkromie a ochranu osobných
údajov. Svoj nesúhlas so svojvoľným konaním prvostupňového súdu vyjadrila písomne, jej vyhlásenie
bolo založené do spisu na pojednávaní 11.07.2019. Dôkaz: spis 13C/25 /2015. Súd svojvoľne dodatočne
pozmeňoval písomné zápisnice o pojednávaniach tak, že z neho dodatočne odstraňoval niektoré časti,
ktoré na pojednávaní nadiktoval do písomnej zápisnice. Výsledkom bolo, že písomné zápisnice o

pojednávaniach nadiktované do diktafónu zákonnou sudkyňou na pojednávaniach a písomné zápisnice
o pojednávaniach prepísané do textu nie sú totožné. Jeho návrhy na opravu písomných zápisníc o
pojednávaniach súd zamietol. Je toho názoru, že súd chcel týmto dodatočným pozmeňovaním pí-
somných zápisníc o pojednávaniach zakryť excesy žalovanej v priebehu konania, ako aj svoj vlastný
nezákonný postup. Má za to, že súd v tomto konaní dodatočným pozmeňovaním písomných zápisníc,

prevzatím dôkaznej iniciatívy za žalovanú vybočil z medzí ústavy a zákona, čím porušil svoju povinnosť
konať v súlade s článkom 2 ods.2 Ústavy SR, teda konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Dôkaz: spis 13C/25 /2015. V pojednávacej miestnosti sa
ešte pred vstupom účastníkov konania na pojednávania konaných 20.03.2019 a 11.07.2019 nachádzalaokrem zákonnej sudkyne aj iná osoba. Dôkaz: spis 13C/25 /2015. Súd akceptoval, že svedok, syn
žalovanej na otázky súdom povolené odmietol odpovedať preto, že svedok sa vyjadril, že podľa neho
nesúvisia s predmetom konania. Takéto konanie je podľa sťažovateľa v rozpore s § 196 ods.2 CSP.

Dôkaz: zvukový záznam o pojednávaní konanom dňa 18.01.2019 od 36:02 do 36:10, od 34:10 do 37:38,
od 37:44 do 37:56, od 59:00 do 1:01:15. Súd mu zabránil vyjadriť sa k výpovedi svedka bezprostredne
po jeho svedeckej výpovedi priamo na pojednávaní. Dôkaz: zvukový záznam o pojednávaní konanom
13.07.2018 od 1:25:44 do 1:30:00. Zákonná sudkyňa jeho otázky na svedka opakovane účelovo menila,
nepripustila niektoré otázky súvisiace s predmetom sporu a jeho námietky odmietla zaznamenať do

písomnej zápisnice. Kládla svedkovi otázky, ktoré podľa jeho názoru navádzali svedka na odpoveď
a obsahovali skutočnosti, ktoré sa mali zistiť až z jeho odpovede, pričom nezaznamenala svedkovu
odpoveď, ale svoju interpretáciu. Navádzala tiež svedka na to, aby uviedol, že žalovanú napádal oplzlý-
mi výrazmi. Dôkaz: zvukový záznam o pojednávaní konanom 13.07.2018 od 32:50 do 35:00, list č.
228, ktorý súd oboznamoval z vlastnej iniciatívy je Uznesenie oddelenia skráteného vyšetrovania OSV
ÚJKP OR PZ v Košiciach, ČSV: ORP-227/2-OSV-K2-2005Ba z 8.2.2005, ktorý sám priložil ako prílohu

2 svojho podania z 28.2.2018, ktorým preukazoval nepravdivosť tvrdenia žalovanej. Tento list bol v
čase oboznamovania v spise založený, protistrane bol doručený, preto jeho zdĺhavé oboznamovanie
prečítaním celého znenia textu na pojednávaní konanom 20.03.2019 bolo podľa neho zbytočné. Dôkaz:
Príloha 2 môjho podania z 28.02.2018. Súd napríklad napriek jeho protestom mlčky odsúhlasil svedkovi
Ing. J.G. L. - synovi žalovanej to, že svedok mu počas výsluchu tykal, čo je jednak v rozpore s § 42

ods.1 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z. z., jednak má za to, že tým bol vyslaný svedkovi signál, že je pre súd
občan druhej kategórie, ktorému on môže smelo tykať a tiež aj neodpovedať na otázky pri jeho výsluchu.
Zároveň týmto súd postavil svedka do nadradenej pozície voči jeho osobe, nakoľko on svedkovi vykal.
Dôkaz: Zvukový záznam o pojednávaní konanom 18.01.2019 zhotovený súdom od 29:39 do 30:15.
Na druhej strane zákonná sudkyňa podľa jeho názoru šikanovala pokojnú, disciplinovanú a so súdom

spolupracujúcu svedkyňu Ing. W. Y. - jeho sestru, ktorú počas jej odpovede na jeho otázku podľa môjho
názorubezdôvodneupozornila,abysapozeralanaňu.Dôkaz:Zvukovýzáznamopojednávaníkonanom
18.01.2019 zhotovený súdom od 1:43:05. Dodal, že zákonná sudkyňa v priebehu konania sama vyjadrila
svoju zaujatosť voči jeho osobe a chcela sa prípadu vzdať, čo jej predseda Okresného súdu Košice I
neumožnil.Vkonanípodal6sťažnostípredsedoviOSKEIa5žiadostíoprešetrenievybaveniasťažností

predsedovi KS v KE. Okrem toho 11.03.2018 upozornil predsedu KS v KE na dodatočné pozmeňovanie
písomných zápisníc o pojednávaniach súdom. Predseda KS v KE v rámci Spr/2 mu oznámil, že vec
sleduje v rámci intencií § 62 zák. č. 757/2004 Z .z., nemôže zasahovať do procesného postupu súdu,
resp. aplikácie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov zo strany konkrétneho sudcu a na
podaniapodobnéhoobsahumunebudeodpovedať.Vsúvislostisoznámenímzákonnejsudkyneosvojej

zaujatosti doručil 14.10.2018 predsedovi OS KE I upozornenie, v ktorom ho okrem iného upozornil aj
o pozmenení jeho podania z 30.09.2018 súdom, z ktorého súd odstránil jeho elektronický podpis a na
pojednávaní konanom 12.10.2018 súd ako aj právna zástupkyňa žalovanej toto podanie označili ako
podanie doručené do podateľne osobne, ktoré neobsahuje všetky náležitosti, pritom toto podanie bolo
doručené elektronicky, bolo opatrené zaručeným elektronickým podpisom a on obdržal potvrdenku o

úplnom overení podania. Upozornil ho aj na to, že po jeho sťažnosti sa jeho zaručený elektronický podpis
už v spise nachádzal, avšak pri prepise písomnej zápisnice o pojednávaní sa stratila práve tá časť
písomnejzápisnice,vktorejbolopodaniez30.09.2018označenéakopodaniebezpodstatnejnáležitosti.
24.10.2018 sa osobne stretol s predsedom Okresného súdu Košice I a aj vtedy ho upozornil na prieťahy
v konaní spôsobené porušovaním konkrétnych ustanovení CSP zákonnou sudkyňou. 17.12.2018 v

rámci žiadosti predsedovi KS v KE o prešetrenie vybavenia svojej tretej sťažnosti poukázal aj na to,
že v konaní 25P/12/2005 o zverenie maloletej N. L. medzi synom žalovanej a jeho sestrou, sa tej istej
právnej zástupkyni, ktorá zastupuje žalovanú cielenými klamstvami za pomoci súdu, polície a sociálnych
pracovníkov podarilo dosiahnuť predbežné opatrenie, ktoré bolo neskôr odvolacím orgánom zrušené
a označené ako neprípustné, avšak ktorým sa podarilo násilne izolovať matku - jeho sestru od jej

vtedy maloletej dcéry Kamily, čo natrvalo poznačilo ich vzájomný vzťah, vyjadril podozrenie, že právna
zástupkyňa žalovanej a zákonná sudkyňa majú na seba prepojenie a navzájom spolupracujú.
3.13.Porušenie princípu bezprostrednosti a priamosti - Súd mu neumožnil vyjadriť sa k výsluchu svedka
Ing. J. L. priamo na pojednávaní, povedal mu, nech sa vyjadrí písomne, čo aj urobil v svojom podaní z
30.09.2018 v časti B - K výpovedi svedka na pojednávaní konanom 13.07.2018. Avšak celé toto jeho

podanie ostalo súdom opomenuté. Dôkaz: Písomná zápisnica o pojednávaní konanom 13.07.2019,
18.01.2019 spis 13C/25/2015, Podanie z 30.09.2019 založené v spise, strany 3 až 13. Poukázal aj na
porušovanie princípu priamosti a bezprostrednosti pri oboznamovaní listín na pojednávaniach konaných
18.01.2019 a 20.03.2019, nakoľko na pojednávaní konanom 18.01.2018 mu súd vôbec neumožnil sak oboznámeným listinám vyjadriť, na pojednávaní konanom 20.09.2019 jeho vyjadrenia súd buď vôbec
nezaznamenal do písomnej zápisnice o pojednávaní, prípadne ich zaznamenal skreslene, alebo ho
prerušil a neumožnil mu vyjadrenie dokončiť. Dôkaz: zvukový záznam o pojednávaní zhotovený súdom

konanom 20.03.2019 od 14:36 do 15:04, od 17:19 do 19:07, od 35:02 do 38:34 K „odstavcu“ 39: súd
opomenul uviesť, že výsluch svedkyne Ing. W. Y. sa uskutočnil na pojednávaní konanom 18.01.2019
a kládol jej otázky, ktoré sa týkali žalobou napadnutých výrokov, ako aj k tvrdeniam svedka Ing. J. L..
Rozhodne jeho otázky nesmerovali na preukázanie vzťahov v rodine ako uvádza napadnutý rozsudok.
Má za to, že takéto nesprávne skutkové zistenie súdu malo zakryť to, že sa v konaní vykonávalo

dokazovanie ohľadom pravdivosti žalobou napadnutých tvrdení, avšak toto dokazovanie nepreukázalo
ich pravdivosť. Je toho názoru, že v celom konaní bol súdom v jeho neprospech opakovane porušovaný
princíp rovnosti zbraní, priamosti, bezprostrednosti, legality, zákazu svojvôle, tiež bolo porušované
moje právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Podrobnejšie bod I rozoberám v Prílohe č.1 tohto
odvolania.
3.14.Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365

ods.1 písm. f) CSP - Má za to, že tým, že súd neprihliadol starostlivo na všetko, čo v konaní vy-
šlo najavo, pričom opomenul tie podstatné skutkové zistenia, podstatné právne argumenty, podstatné
dôkazy, ktoré označil a podstatnú ustálenú prax rozhodovacích súdov, ktoré svedčili v jeho prospech,
a ktoré preukazovali ako nepravdivé práve tie podstatné skutočnosti, ktoré boli základom napadnutého
rozhodnutia, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

3.15.Má za to, že nižšie uvedené skutkové zistenia súdu uvedené v odsekoch 52, 54, 55, 56, 57,
58, 59 napadnutého rozhodnutia sú nesprávne: Skutkové zistenie, že žalovaná sa napadnutým listom
nedopustila excesu pokladá za nesprávne. Na pojednávaní konanom 28.02.2018, ako aj v svojom
písomnom podaní z 28.02.2018 preukazoval, že konanie žalovanej bolo excesom a bolo by excesom,
aj vtedy, keby bola v čase zásahu v procesnom postavení svedka, čo ale nebola. Vyjadril názor, že

už z tohto dôvodu, že ho v rozpore so zásadou prezumpcie neviny bezdôvodne prezentovala priamo
ako páchateľa trestnej činnosti, údajného trojmesačného psychického a fyzického týrania netere N. L.,
teraz vydatej N., treba napadnutý list žalovanej v zmysle judikátu NS SR 3Cdo 84/2011 považovať
za neprípustný zásah do mojich osobnostných práv. V tej súvislosti tiež citoval: Zásada prezumpcie
neviny chráni každého pred vyslovením výroku o vine bez toho, aby bola jeho vina preukázaná v

súlade so zákonom (Nolkenbockhoff v. Nemecko, rozsudok z roku 1987). Dôkaz: podanie z 28.02.2018.
Skutkové zistenie, že žalovaná realizovala napadnutým listom svoje právo vyjadriť sa k prebiehajúcemu
konaniu o vysporiadanie BSM, kde bola predvolaná ako svedkyňa pokladá za nesprávne, lebo v konaní
bolo preukázané, že žalovaná sa na predvolanie súdu na pojednávanie neustanovila, čo uvádza aj
samotný súd v odseku 18 a 55 odôvodnenia. Ustanoviť sa a pravdivo vypovedať bola jej povinnosť

prikázaná súdom, pokiaľ tak neurobila, zo zákona jej nevyplývalo žiadne právo vyjadrovať sa v konaní,
nakoľko nebola v procesnom postavení účastníka konania ani svedka, ktorý by bol súdom oboznámený
o povinnostiach svedka pri výpovedi. Skutkové zistenie, že žalovaná sa vyjadrovala ku skutočnostiam,
ktoré boli predmetom konania pokladá za nesprávne, lebo predmetom konania nebola jeho osoba, a
to ani v postavení splnomocneného zástupcu, ale vysporiadanie BSM po rozvode účastníkov konania

Ing. W. Y. a Ing. J. L.. Nakoľko sa žalovaná nikdy nezúčastnila pojednávania, predmet konania mohla
vedieť iba z predvolania na pojednávanie ako svedka navrhnutého Ing. W. Y.. Skutkové zistenie,
že zo strany žalovanej išlo o zásah dovolený, zákonom predpokladaný, pokladá za nesprávne a
zároveň nepreskúmateľné, nakoľko súd bližšie neuviedol, ktorý zákon to predpokladá. Má za to, že
žiaden. Skutkové zistenie, že s obsahom napadnutého listu boli oboznámení len účastníci konania,

ich právni zástupcovia a sudkyňa, pokladá za nesprávne a nepreskúmateľné, nakoľko uvedený list
sa čítal nahlas na pojednávaní. Vnuk žalovanej sa písomne vyjadril, že mu otec prehráva zvukové
záznamy z pojednávaní. Ďalej pojednávania sú verejné, pokiaľ nie je vylúčená verejnosť uznesením.
Vylúčenie verejnosti sa neudialo, súd nevykonal žiadne dôkazy na identifikovanie verejnosti na pred-
metnom pojednávaní, ani na iných pojednávaniach, kde sa oboznamovalo s napadnutým listom. Navyše

súdom označený okruh ľudí, ktorí boli s obsahom napadnutého listu oboznámení nekorešponduje ani
so samotnou organizáciou činnosti súdu, keď s doručeným listom prichádza do styku viac pracovníkov
súdu. Skutkové zistenie, že žalovaná sa vyjadrovala ku skutočnostiam tak ako ich vnímala zo svojho
subjektívneho hľadiska, tlmočila svoje názory, pokladá za nesprávne a nepreskúmateľné. Súd nija-
ko nezisťoval, či zo strany žalovanej nešlo o zlý úmysel. Nim navrhnutý dôkaz vypočuť žalovanú súd

nevykonal. Súd sa nevysporiadal s preukázateľne odlišnými vyjadreniami žalovanej pred sociálnou
pracovníčkou v Zázname o šetrení zo 06.04.2005, ktorý je založený v opatrovníckom spise a s jej
neskoršímitvrdeniamivnapadnutomlistedoručenomOkresnémusúduKošiceIIz25.09.2014,napríklad
ohľadom neuhrádzania platieb Ing. Y. na výživné dcéry N., o jej nezáujme o maloletú Kamilu, o potrebuzvýšenej starostlivosti o maloletú... Dôkaz: Záznam o šetrení zo 06.04.2005 z opatrovníckeho spisu
maloletej N., listy č. 181,182 spisu 13C/25/2015. Má za to, že pokiaľ by moje konanie k maloletej N.
L. žalovaná vnímala ako jej fyzické a psychické týranie, bolo jej zákonnou povinnosťou to oznámiť

OČTK, ako aj spomínanej sociálnej pracovníčke. V opačnom prípade by sa sama dopúšťala trestného
činu. Sociálna pracovníčka ale takúto skutočnosť do záznamu neuviedla. Nim navrhnutý dôkaz vypočuť
uvedenú sociálnu pracovníčku ako svedka súd nevykonal. To, že žalovaná nepodala na neho trestné
oznámenie, ale aj to, že maloletá N. nebola týraná, vyplýva aj z Uznesenia OSV ÚJKP OR PZ v
Košiciach, ČSV: ORP- 227/2-OSV-K2-2005Ba z 8.2.2005, ktorý súd oboznamoval z vlastnej iniciatívy,

list č. 228. Čiže z uvedeného sa dá jednoznačne povedať, že zo strany žalovanej nešlo o tlmočenie
jej názorov, ale o úmyselné klamstvá. Vo svojom písomnom podaní z 18.03.2019 na tieto skutočnosti
poukázal a citoval z neho. Dôkaz: Listy 181, 182 z opatrovníckeho spisu maloletej N.. Tento záznam o
šetrení, konkrétne list 181 sama žalovaná uvádza ako dôkaz o pravdivosti jej výrokov voči jeho osobe,
pričom on tam nie je ani len spomenutý. Tiež je v rozpore s tým, čo žalovaná v predmetnom liste napísala
súdu o Ing. W. Y., a to konkrétne tie časti, v ktorých tvrdí, že údajne nijako neprispievala na svoju dcéru

a údajne ju tri roky u nich nenavštívila. Pritom N. bola u nich cca pol roka, potom išla študovať do
Nemecka a celý tretí ročník gymnázia bola v Nemecku. V štvrtom ročníku gymnázia bývala v samos-
tatnej garsónke na K. X v Košiciach, ktorá bola kúpená na meno družky syna žalovanej. Vysokú školu
išla študovať do Prahy. Ohľadom prispievania na KF., okrem peňazí, ktoré sama žalovaná uvádza, že
Kamile posielala matka, dostávala žalovaná od svojho syna z prostriedkov patriacich do BSM mesačne

4000 Sk na výdavky spojené s pobytom N. F. B. v ich byte. Čestné prehlásenie o poberaní 4000 Sk
mesačneod2005dojúla2005založilmanželžalovanejdospisuomanželskévýživné10C/481/2004,list
220. Dôkaz: List 220 zo spisu 10C/481/2004 Má za to, že toto svedčí nielen o nevierohodnosti žalovanej,
ale spochybňuje aj celý obsah dotknutého listu, a prisvedčuje tomu, že dotknutý list bol napísaný s
úmyslom ovplyvniť súd s cieľom poškodiť Ing. W. Y. v konaní o BSM. Dodal, že v písomnom podaní

zo 23.04.2019, ktoré ostalo súdom opomenuté, preukazoval aj to, že žalovaná klamala aj v tej časti
napadnutého listu, v ktorom tvrdila, že s príchodom syna a detí sa jej manžel rozhodol kúpiť garsónku.
Svedkyňa Ing. W. Y. vypovedala o účelovom, premyslenom a plánovanom konaní syna žalovanej, ktorý
junútilvzdaťsamajetkuadotohozainteresovalajmaloletúN.,ktorúpoužívalakozbraňprotinej.Vspise
o vysporiadanie BSM je založený výpis Tatra banky, a.s. preukazujúci, že prvá platba za garsónku na F.

XX v Košiciach bola uhradená 20.12.2004, teda 10 dní pred odchodom N.. Dôkaz: Spis o vysporiadanie
BSM, sp. zn. 41C/173/2007, list 175. Práve k tomuto bola žalovaná v konaní o vysporiadanie BSM
predvolaná ako svedkyňa. Tam sa však nikdy nedostavila a svedeckej výpovedi pod prísahou sa vyhla.
Z vyššie uvedeného listinného dôkazu je zrejmé, že garsónka na Adlerovej XX v Košiciach bola kúpená
skôr ako odišla maloletá N.. Toto prisvedčuje svedeckej výpovedi Ing. W. Y.ej, že odchod maloletej N.

XX.XX.XXXX bol vopred premyslený a naplánovaný, bol súčasťou scenára Ing. J. L., a že žalovaná
v napadnutom liste vedome klamala aj v tejto veci. V tom istom písomnom podaní z 23.04.2019
preukazoval, že oboznámený list č.173 z opatrovníckeho spisu N. L. potvrdzuje, že N. mala od bytu
na Húskovej XX v Košiciach kľúče, do bytu sa bez problémov dostala, teda mala doň voľný prístup,
čo vyvracia ďalšie klamstvo žalovanej z napadnutého listu o údajnom vyhnaní N. z tohto bytu. Dôkaz:

písomné podanie z 23.4.2019, založené v spise 13C/25/2015. V konaní opakovane preukazoval, a to aj
na pojednávaní konanom 28.02.2018, aj v písomnom podaní z 28.02.2018, že žalovaná v napadnutom
liste uviedla tri nepravdivé urážlivé skutkové tvrdenia a jeden hodnotiaci úsudok, ktoré nemali s
predmetom konania o vysporiadanie BSM nič spoločné. Svoje tvrdenie podložil judikátom NS SR 3Cdo
84/2011: Treba starostlivo rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Ide o to, že existenciu

faktov možno preukázať, otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov ale nepripúšťa dôkazy (Lingensc.
Rakúsko, rozsudok z roku 1986; obdobne Feldek c. Slovenská republika, rozsudok z roku 2001). Aj keď
hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z
dostatočného faktického základu (Jerusalem, 3 Cdo 84/2011 c. Rakúsko, rozsudok z roku 2001). Má za
to, že súd odkázal v napadnutom rozsudku na pre tento prípad neaplikovateľnú ustálenú rozhodovaciu

prax, ktorá sa zaoberá prípadmi, v ktorých došlo k zásahu účastníkom konania, svedkom, právnym
zástupcom účastníka konania, čo nie je náš prípad, lebo žalovaná v konaní o vysporiadanie BSM sa
na súd neustanovila, teda nebola v konaní o vysporiadanie BSM svedkom a nebola ani účastníkom
konania, ani právnym zástupcom, ani vedľajším účastníkom a ani splnomocneným zástupcom. Touto
podľa jeho názoru pre tento prípad neaplikovateľnú ustálenú rozhodovaciu prax následne súd použil

na podporu svojich nesprávnych skutkových zistení, uvedených v odsekoch 52, 54, 55, 56, 57, 58,
59. Má za to, že nižšie uvedené skutkové zistenia súdu uvedené v odsekoch 38, 39 napadnutého
rozhodnutia sú nesprávne, nakoľko v nich svedecké výpovede svedka Ing. J. L. a Ing. W. Y. označil
za objasňovanie vzťahov v rodine. Nestotožňuje sa s týmto názorom, účelom oboch svedeckýchvýpovedí bolo preukázanie pravdivosti alebo nepravdivosti žalobou napadnutých výrokov. Z podaní
žalovanej je zrejmé, že žalovaná navrhla výsluch svojho syna Ing. J. L.N.. Účelom výsluchu tohto svedka
malo byť preukázanie pravdivosti výrokov žalovanej, jeho výsluch však pravdivosť výrokov žalovanej

nepreukázal. Naopak, tvrdenie o tom, že by mal fyzicky týrať maloletú N. označil tento svedok za
nepravdivé. Dodal, že jeho výsluch spotreboval celé jedno pojednávanie konané 13.07.2018, na tomto
pojednávaní sa konal jedine jeho výsluch, vypočúvaný bol aj na pojednávaní konanom 18.01.2019.
Dôkaz: Výpoveď svedka Ing. J. L. na pojednávaní 13.07.2018 a 18.01.2019, zvukový záznam o
pojednávaní konanom 13.07.2018 a 18.01.2019 zhotovený súdom. On navrhol dôkaz predvolať Ing.

W. Y. za účelom jej svedeckej výpovede a kládol jej otázky, ktoré sa týkali žalobou napadnutých
výrokov, ako aj k tvrdení syna žalovanej, svedka Ing. J. L.. Má za to, že výpoveď svedkyne preukázala
jednak nepravdivosť žalobou napadnutých výrokov, jednak aj ostatných výrokov v napadnutom liste,
svedkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že obsah celého napadnutého listu bol nepravdivý. Má za to, že
jej výpoveď preukázala aj nepravdivosť svedeckej výpovede Ing. J. L.. Pravdivosť výpovede svedkyne
následne doložil verejnými listinami. Dôkaz: Výpoveď svedkyne Ing. W. Y. na pojednávaní 18.01.2019,

zvukový záznam o pojednávaní konanom 18.01.2019 zhotovený súdom. Sama zákonná sudkyňa pri
výsluchu týchto svedkov opakovane uvádzala, že predmetom konania sú štyri žalobou napadnuté
tvrdenia a preukazovanie ich pravdivosti, alebo nepravdivosti. Dôkaz: Zvukový záznam o pojednávaní
konanom 13.07.2018 a 18.01.2019 zhotovený súdom. Skutkové zistenia uvedené v odsekoch 41, 42,
43, 44 o oboznamovaní spisov ukončených konaní vedených na OS KE II: konanie 10C/394/2004 -

rozvod a úprava práv a povinností, 10C/481/2004 - manželské výživné, 25P/12/2005 - úprava práv a
povinností, 43C/390/2005 - výživné na plnoleté dieťa, nevyplynuli z dokazovania, nakoľko tieto dôkazy
sa nevykonali. Z uvedených spisov sa na pojednávaniach nič neoboznamovalo. Súd opomenul tieto
dôkazy vykonať. To, že ich súd uviedol vníma ako alibi pre nehospodárnosť konania, keďže súd obstaral
dôkazy, ktoré nepoužil. Dôkaz: zvukový záznam o pojednávaní konanom 28.02.2018. K odseku 52, 54,

55, 56, 58, 59 - Má za to, že súd nemohol dospieť k záverom uvedených v odsekoch 52, 54, 55, 56, 58,
59 keby neopomenul podstatnú a relevantnú časť jeho procesného útoku, ktorú uviedol v úvode bodu I,
rozpísanú odrážkami na štyroch stranách. Nebude sa opakovať. K odseku 57 - je v rozpore s odsekom
31, ktorý preukazuje obsiahlejšiu citáciu a teda aj závažné dôsledky, ktoré tento nepravdivý list spôsobil
ovplyvnením zákonnej sudkyne v konaní o vysporiadanie BSM, ktoré podrobne opisuje v svojom podaní

zo 28.02.2018. Toto podanie súd opomenul. Dôkaz: podanie z 28.02.2019
3.16.Nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 365 ods.1 písm. h) CSP - K odsekom 52, 54,
55, 56, 58, 59 - Právny názor súdu uvedený v odsekoch 52, 54, 55, 56, 58, 59, že napadnutý list
žalovanej bol písomnou svedeckou výpoveďou v konaní o vysporiadanie BSM, pokladá za nesprávny
a je toho názoru, že nemá oporu v zákone, nakoľko procesná norma Občiansky súdny poriadok, ktorá

upravovala postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní a bola platná v čase zásahu
25.09.2014, pojem „písomná svedecká výpoveď" v občianskom súdnom konaní nepozná. Za nesprávne
a nezákonné pokladá aj to, že na základe tohto nesprávneho právneho názoru súd v tomto konaní
svojvoľne dodatočne spätne priznal žalovanej v konaní o vysporiadanie BSM procesné postavenie
svedka a tomu prislúchajúcu ochranu. A to napriek tomu, že v tomto konaní bolo preukázané, že

žalovaná v konaní o vysporiadanie BSM napriek povinnosti zadanej jej súdom ustanoviť sa na súd
a vypovedať ako svedok, si túto svoju povinnosť nesplnila, na súd sa neustanovila a pred súdom
nevypovedala, nebola súdom poučená o význame svedeckej výpovede, o jej právach a povinnostiach
a o trestných následkoch krivej výpovede, nebola jej uložená povinnosť vyjadriť sa k predmetu sporu
písomne a súd jej ani neposkytol otázky, na ktoré by mala odpovedať. Dodal, že súd v samotnom

konaní o vysporiadanie BSM napadnutý list žalovanej nepokladal za písomnú svedeckú výpoveď a
ani neoznačil ako písomnú svedeckú výpoveď, a to na žiadnom stupni konania. Na základe tohto
nesprávneho právneho názoru súd v napadnutom rozsudku podľa jeho názoru jednak: - nesprávne a
svojvoľne označil zásah žalovanej za oprávnený, - nesprávne sa odvolal na judikatúru, ktorá podľa neho
mala oprávnenosti zásahu prisvedčiť: rozsudok NS SR zo 20.03.2007, sp. zn. 5Cdo/180/2007, rozsudok

Krajského súdu Trenčín z 28.03.2013 sp. zn.4Co/50/2012, ktorými argumentovala v priebehu konania aj
žalovaná, uznesenie Najvyššieho súdu ČR (ďalej v texte označené už iba ako „NS ČR") z 05.03.2008,
sp. zn. 30Cdo/137/2007, ako aj na rozsudok NS ČR zo 31.10.2006 sp. zn. 30Cdo/1404/2006, ktoré v
prvostupňovom konaní spomenuté neboli. Má za to, že citovaná judikatúra riešila úplne iné prípady, keď
k zásahu došlo svedkom, alebo účastníkom konania, alebo právnym zástupcom účastníka konania, čo

nie je tento prípad. Pritom judikát, na ktorý v konaní poukázal on, Uznesenie Najvyššieho súdu Sloven-
skej republiky 3Cdo 293/2015 zo 06.06.2016, v ktorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
v texte označené už iba ako „NS SR" ) zaoberal takmer identickou vecou, kedy staršia žena taktiež
zaslala nevyžiadaný ohováračský list s difamujúcim obsahom, čím podľa názoru NS SR zasiahla dopráva na ochranu osobnosti žalobcov, ostal v napadnutom rozsudku opomenutý. Za právne významné
v konaní nesprávne pokladal to, či žalobou napadnuté výroky boli excesom, pritom podľa ustálenej
rozhodovacej praxe súdov dochádza k neoprávnenému zásahu už vtedy, ak sú napadnuté výroky

difamujúce a ak by ich ako difamujúce pociťoval každý, kto by bol na mieste žalobcu, pritom nie je
právne významné, či došlo až k excesu. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by žalobou napadnuté
výroky boli pravdivé, teda má za to, že zásah bol neoprávnený. Jedným zo žalobou napadnutých výrokov
ho žalovaná nepravdivo obvinila z trojmesačného psychického a fyzického týrania maloletého dieťaťa.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov na ktorú v konaní poukazoval, by sa takéto nepravdivé

obvinenie dotklo každého, kto by bol na jeho mieste. Súd v napadnutom rozsudku neuviedol príslušné
ustanovenie procesnej právnej normy, na základe ktorej by mal byť pokladaný napadnutý list za písomnú
svedeckú výpoveď, má preto za to, že v tejto časti je právny názor súdu aj nepreskúmateľný. Už v svojom
podaní z 24.05.2015 argumentoval tým, že právna norma Občiansky súdny poriadok, ktorá upravovala
postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní a bola platná v čase zásahu 25.09.2014,
pojem "písomná svedecká výpoveď" v občianskom súdnom konaní nepozná. V tom istom podaní

citoval rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 3Sžf/130/2013: „Občiansky súdny poriadok v súdnom konaní
dôkaz ako písomnú svedeckú výpoveď nepozná. Vzhľadom na dodržanie princípov spravodlivého
súdneho konania je nevyhnutné dôkaz vykonať." Dôkaz: podanie z 24.05.2015 založené v tomto spise
13C/25/2015. Táto jeho podstatná právna argumentácia bola v napadnutom rozsudku opomenutá tak,
ako boli opomenuté podstatné skutkové tvrdenia, podstatné dôkazy, ktoré označil a podstatná ustálená

rozhodovacia prax, na ktorú poukazoval. Dodal, že súčasne platný procesný predpis Civilný sporový
poriadok ustanovuje možnosť súdu uložiť svedkovi povinnosť odpovedať na položené otázky písomne,
a to len výnimočne z dôvodu hospodárnosti. Aj v prípade, že súd využije túto možnosť, má vo vzťahu k
svedkovi poučovaciu povinnosť v rovnakom rozsahu ako pri výsluchu svedka priamo na súde. Toto však
nie je tento prípad, nakoľko jednak v čase zásahu platil Občiansky súdny poriadok, jednak súd žalovanej

neuložil povinnosť vyjadriť sa k predmetu sporu písomne, nepoučil ju o trestnoprávnych následkoch
krivej výpovede a neposkytol jej otázky, na ktoré by mala odpovedať. Napadnutý právny názor súdu by
podľa jeho názoru mohol viesť k nebezpečnému precedensu, kedy by fyzická osoba predvolaná ako
svedok na súd v občianskoprávnom konaní by mohla postupovať ako žalovaná, t.j. namiesto povinnosti
dostaviť sa na súd a vypovedať ako svedok tak, ako jej to prikazuje zákon, by sa bez akéhokoľvek

doloženého lekárskeho potvrdenia písomne ospravedlnila s tým, že by jej podľa jej názoru stretnutie
s protistranou neurobilo dobre a k ospravedlneniu by svojvoľne priložila list, v ktorom by ohovorila a
škandalizovala protistranu, jej rodinných príslušníkov a splnomocneného zástupcu protistrany, pričom
by uviedla nepodložené klamstva a dokonca aj vážne obvinenie z trestnej činnosti, a to bez akýchkoľvek
následkov. Súd v napadnutom rozsudku neuviedol príslušné ustanovenie procesnej právnej normy, na

základe ktorej by mal byť pokladaný napadnutý list za písomnú svedeckú výpoveď. Ale v odôvodnení
napadnutého rozsudku sa súd odvolal na rozsudok NS SR z 20.03.2007, sp. zn. 5Cdo/180/2007, na
rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 28.03.2013 sp. zn.4Co/50/2012, ktorými argumentovala v
priebehu konania aj žalovaná. Odvolal sa aj na uznesenie NS ČR z 05.03.2008, sp. zn. 30Cdo/137/2007,
ako aj na rozsudok NS ČR z 31.10.2006 sp. zn. 30Cdo/1404/2006, ktoré v konaní spomenuté neboli.

Má za to, že ani jeden z nich neprisviedča právnemu názoru súdu o oprávnenosti zásahu žalovanej,
ale práve naopak potvrdzujú neoprávnenosť jej zásahu. Okrem toho má za to, že ani jeden z nich nie
je pre tento prípad aplikovateľný, nakoľko: v rozsudku NS SR z 20.03.2007, sp. zn. 5Cdo/180/2007
žalovala strana konania právnu zástupkyňu protistrany za nepravdivé tvrdenie uvedené v doplnení
odvolania v rámci občianskoprávneho konania. NS SR dospel k názoru, že tvrdenie právnej zástupkyne

uplatňované v rámci procesných práv účastníkov konania nemožno označiť za neoprávnený zásah
do osobnosti žalobcu, i keď inak by sa zásah osobnosti žalobcu dotýkal. Vzhľadom na tú skutočnosť,
že k nemu došlo v rámci súdneho konania, v súvislosti so zákonným oprávnením účastníka konania
vyplývajúceho z procesného predpisu, nešlo o taký závažný zásah, ktorý by bol spôsobilý obmedziť
právo právnej zástupkyne účastníčky konania na slobodu prejavu. Vyjadrenie nepresahovalo rámec

občianskoprávneho konania, keď k zásahu došlo pri výkone iného subjektívneho práva garantovaného
zákonom. Toto však nie je tento prípad, ktorý je iný, nakoľko žalovaná nebola ani účastníkom konania
o vysporiadanie BSM, ani vedľajším účastníkom konania, ani sa nedostavila na predvolanie vypovedať
ako svedok, ani v ňom nevystupovala ako právny zástupca strany, ani ako splnomocnený zástupca,
preto neexistovalo žiadne zákonné oprávnenie vyplývajúce z vtedy platného procesného predpisu,

ktoré by žalovanú k jej konaniu oprávňovalo. Je preto toho názoru, že v tomto prípade k zásahu
do ochrany osobnosti nedošlo pri výkone iného subjektívneho práva garantovaného zákonom, preto
zásah žalovanej bol svojvoľný, nepredpokladaný zákonom, teda neoprávnený, a z tohto dôvodu mu
nemôže byť poskytnutá ochrana, ktorá prislúcha jedine účastníkom konania, ich zástupcom a svedkom.Názor, že citovaná judikatúra nie je pre tento konkrétny prípad aplikovateľná vyjadril aj v svojom
podaní z 24.05.2015, avšak aj táto jeho argumentácia ostala súdom opomenutá. Dôkaz: podanie z
24.05.2015 založené v tomto spise 13C/25/2015. Rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28.03.2013 sp.

zn. 4Co/50/2012 riešil prípad, keď strana konania žalovala svedka protistrany, ktorý sa ustanovil na súd
na základe predvolania a poskytol súdu svoju svedeckú výpoveď v súlade s procesným predpisom.
Odvolací súd vyslovil právny názor, že ak došlo k zásahu do osobnostných práv v rámci výkonu zákonom
stanovených oprávnení, resp. povinností (napr. postupom príslušných orgánov v konaní, výpoveďou
svedka a pod.), spravidla nepôjde o zásah neoprávnený, pokiaľ subjekt (fyzická alebo právnická osoba),

ktorý sa zásahu dopustil, nevybočil z medzí takto stanoveným práv a povinností. To však tiež nie je
tento prípad, nakoľko v citovanom odvolacom rozsudku si svedok splnil svoju povinnosť ustanoviť sa na
predvolanie na súd a vypovedať ako svedok, čo vyplývalo z § 126 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku.
V tomto prípade si žalovaná svoju povinnosť nesplnila, na súd sa neustanovila a nevypovedala ako
svedok. Preto má za to, že z tých istých dôvodov ako uviedol vyššie k rozsudku NS SR z 20.03.2007, sp.
zn. 5Cdo/180/2007 nie je ani tento judikát pre konkrétny prípad aplikovateľný. Toto uviedol aj v svojom

podaní z 24.05.2015, avšak súd voči žalovanej nevyvodil žiadne dôsledky a aj táto jeho argumentácia
ostala súdom odignorovaná a v napadnutom rozsudku opomenutá. Dôkaz: podanie z 24.05.2015
založené v tomto spise 13C/25/2015. V uznesení NS ČR z 05.03.2008, sp. zn. 30Cdo/137/2007 doručila
strana sporu súdu písomné podania, ktorý protistrana napadla žalobou na ochranu osobnosti. Dovolací
súd odmietol dovolanie z dôvodu, že nebolo prípustné a vecou sa nezaoberal. Avšak vyslovil právny

názor, že v danej veci došlo k zásahu do osobnostných práv v rámci výkonu iného subjektívneho práva,
resp. povinnosti, stanovených súdom v občianskom súdnom konaní, t.j. pri písomnom podaní strany
sporu súdu v občianskom súdnom konaní. To však tiež nie je tento prípad, nakoľko žalovaná nebola
stranou sporu konania o vysporiadania BSM a ani jej súd nezadal povinnosť napísať napadnutý list.
Jedinúpovinnosť,ktorújejsúdzadalbolaustanoviťsanasúdavypovedaťakosvedok.Tútopovinnosťsi

žalovaná nesplnila. V rozsudku NS ČR z 31.10.2006, sp. zn. 30Cdo/1404/2006 sa najvyšší súd zaoberal
prípadom, kedy v občianskom súdnom konaní o úprave práv a povinností k maloletej, účastníčka sporu
- matka maloletej pri svojej ústnej výpovedi na pojednávaní pri popise zlých vzťahov medzi ňou a otcom
maloletej, za ktorého nebola vydatá použila na adresu babičky - matky otca dieťaťa - výrazy zlodejka,
kradne, klame. Tento výrok bol napadnutý žalobou na ochranu osobnosti. Dovolací súd vyslovil právny

názor, že jednak v danej veci došlo k zásahu do osobnostných práv pri účastníckej výpovedi strany sporu
pred súdom v občianskom súdnom konaní o úprave práv a povinností k maloletej, jednak nielen dotknuté
pojednávanie, ale aj celé konanie, ktoré mu predchádzalo bolo zamerane na zistenie okolností vzťahov
v rodine vrátane vzťahov medzi stranami sporu: matkou a otcom maloletej a svedkami: babičkami
maloletej. Keďže predmetom konania bolo zistenie vzťahov v rodine a napadnutý výrok žalovaná pri

výpovedi predniesla keď popisovala vzťah k matke otca dieťaťa, resp. konkrétnu udalosť, ktorá mala
tieto vzťahy ozrejmiť: strata uterákov, resp. plyšového zvieratka, použité výrazy nepokladal za exces.
To však tiež nie je náš prípad, nakoľko žalovaná nebola stranou sporu konania o vysporiadania BSM a
predmetom konania o vysporiadanie BSM nebolo zisťovanie vzťahov v rodine, ale ustálenie masy BSM
a jej vysporiadanie. Súd v konaní o vysporiadanie BSM mal tak isto ako súd v tomto konaní k dispozícii

všetky právoplatné rozsudky zo skorších konaní vedených na Okresnom súde Košice II, v ktorých boli
vzťahy v rodine dostatočne zdokumentované, vyhodnotené a pretavené do právoplatných rozhodnutí -
verejných listín. Jednalo sa o konania 10C/394/2004 - rozvod a úprava práv a povinností, 10C/481/2004
- manželské výživné, 25P/12/2005 - úprava práv a povinností, 43C/390/2005 - výživné na plnoleté dieťa.
Keď v konaní o vysporiadanie BSM chcela jeho sestra ako účastníčka konania na pojednávaní konanom

dňa 16.02.2012 bližšie ozrejmiť vzťahy v rodine, súd ju prerušil s tým, že vzťahy ho nezaujímajú, nakoľko
predmetom konania je vysporiadanie BSM. Má za to, že tak isto by súd usmernil aj žalovanú, keby si táto
splnila svoju povinnosť a ustanovila sa na pojednávanie vypovedať ako svedok. Okrem toho, bol to on,
kto v konaní o vysporiadanie BSM súdu navrhol predvolať žalovanú ako svedka za účelom jej svedeckej
výpovede ohľadom ustálenia masy patriacej do BSM. Ak by si splnila svoju povinnosť a ustanovila sa na

súd, jeho otázky by jednoznačne smerovali k ozrejmeniu kúpy garsónky na meno manžela žalovanej v
konaní o vysporiadanie BSM jej syna a jeho sestry, ktorá bola zakúpená krátko potom, ako syn žalovanej
podal žiadosť o rozvod manželstva práve v tom čase, keď syn žalovanej vybral z účtov patriacich do BSM
rozvádzajúcich sa manželov cca 450 000 Sk, ako aj objasnenie, prečo všetky platby účtov súvisiacich
s touto garsónkou boli hradené z účtov patriacich do BSM rozvádzajúcich sa manželov, keď garsónku

údajne kúpil manžel žalovanej.
3.17.K excesu - Má za to, že v napadnutom rozsudku citované rozhodnutia: rozsudok NS SR z
20.03.2007,sp.zn.5Cdo/180/2007,rozsudokKrajskéhosúduTrenčínz28.03.2013sp.zn.4Co/50/2012,
uznesenie NS ČR z 05.03.2008, sp. zn. 30Cdo/137/2007, ako aj rozsudok NS ČR z 31.10.2006 sp.zn. 30Cdo/1404/2006 neprisviedčajú ani právnemu názoru súdu, že zásah žalovanej do ochrany jeho
osobnosti nebol prekročením zákonom stanovených medzí, teda excesom. Má za to, že napadnutý list
bol excesom z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom excesu je to, že postup žalovanej vybočil z rámca

daného platnými predpismi, v danom prípade Občianskeho súdneho poriadku tým, že žalovaná bez
náležitého lekárskeho ospravedlnenia si nesplnila zákonnú povinnosť, ktorú jej stanovoval Občiansky
súdny poriadok dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Ak by si žalovaná svoju
povinnosť splnila a dostavila sa na pojednávanie v konaní o vysporiadanie BSM vypovedať ako svedok,
potom by v procesnom postavení svedka mohla zasiahnuť do konania zákonným spôsobom a bola

by jej poskytnutá ochrana, ktorej sa dovoláva napadnutý rozsudok. To sa však nestalo. Poukázal aj
na nelogickosť názoru súdu, ktorý na jednej strane uvádza, že obsah napadnutého listu pokladá za
primeraný, pretože žalovaná v ňom uvádzala len svoje subjektívne názory tak ako ich ona vnímala z
rozprávania N., s ktorou mala veľmi blízky vzťah. Na druhej strane priznal napadnutému listu žalovanej
štatút písomnej svedeckej výpovede a samotnej žalovanej postavenie svedka, pričom podľa procesného
predpisu svedok na súde má vypovedať o tom, čo on sám vnímal svojimi zmyslami a nie poskytovať

súdu sprostredkované informácie. Má za to, že odôvodnenie súdu, že žalovaná v napadnutom liste
uvádzala len svoje subjektívne názory tak, ako ich ona vnímala z rozprávania N., jednak nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, jednak je pre konanie na ochranu osobnosti irelevantné. Má za to, že tomuto
prisvedčuje aj v napadnutom rozsudku citovaný rozsudok NS SR z 20.03.2007, sp. zn. 5Cdo/180/2007,
z ktorého citoval: „V súdnej praxi je už ustálený taký výklad ustanovení Občianskeho zákonníka o

ochrane osobnosti, že neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé, alebo pravdu skresľujúce
tvrdenie, a to bez ohľadu na to, či bolo vykonané ústne, písomne alebo inak, pokiaľ sa z neho dá
vyvodiť jeho zmysel a význam. Skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho
tvrdenia, nemá pritom žiaden význam." Druhým dôvodom excesu je to, že obsah výrokov napadnutého
listu, ktoré boli napadnuté jeho žalobou nemal žiadnu súvislosť s prejednávanou vecou vysporiadania

BSM. Súd žalovanú na jeho návrh predvolal na súd dvakrát, avšak ona sa neustanovila ani raz. Má
za to, že ak by sa žalovaná ustanovila na predvolanie na súd vypovedať ako svedok, procesne by sa
postupovalo podľa ustanovenia § 126 v tej dobe platného Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s
týmto ustanovením by po poučení bola žalovaná vyzvaná opísať všetko, čo vie o predmete výsluchu,
v danom prípade ohľadom súvislostí s kúpou garsónky na meno jej manžela v konaní o vysporiadanie

BSM jej syna a jeho sestry, ktorá bola zakúpená krátko potom, ako syn žalovanej podal žiadosť o rozvod
manželstva práve v tom čase, keď syn žalovanej vybral z účtov patriacich do BSM rozvádzajúcich sa
manželov cca 450 000 Sk, ako aj objasnenie, prečo všetky platby účtov súvisiacich s touto garsónkou
boli hradené z účtov patriacich do BSM rozvádzajúcich sa manželov, keď garsónku údajne kúpil manžel
žalovanej. K tomuto by jej boli kladené otázky na doplnenie a vyjasnenie výpovede. Na predvolaniach

bolo jednoznačne uvedené, že bola predvolaná ako svedok v právnej veci o vysporiadanie BSM, nie
v trestnej veci údajného týrania jej vnúčat, alebo užívania bytu na Húskovej XX v Košiciach a ani vo
veci hodnotenia správania sa jeho ako splnomocneného zástupcu protistrany, prípadne správania sa
jeho rodiny. Okrem toho - je toho názoru, že ak by žalovaná v konaní o vysporiadanie BSM vypoveda-
la to, čo uviedla v svojom liste, bolo by jej konanie považované za exces, aj keby bola v tej chvíli v

postavenísvedka,nakoľkožalobounapadnutévýrokynijakonesúviselispredmetomkonania,išlopritom
o výroky nepravdivé, lživé, urážlivé, znevažujúce a hanlivé, ktoré vybočovali zo zákonom stanovených
medzí, a z tohto dôvodu boli objektívne spôsobilé privodiť neprípustný zásah do mojich osobnostných
práv. Má za to, že takto by ich vnímal každý, kto by bol na jeho mieste, obzvlášť vymyslené obvinenie
jeho osoby z týrania maloletého dieťaťa bolo ďaleko za hranicou zákonnosti. Má za to, že tomuto

môjmu názoru prisvedčuje aj rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28.03.2013 sp. zn.4Co/50/2012, na
ktorý sa napadnutý rozsudok odvoláva. „Za zreteľné vybočenie z práv a povinností /exces/ v súdnom
konaní je považované, pokiaľ sa osoba, ktorá zasiahla do osobnostnej sféry fyzickej osoby dopustila
krivého obvinenia podľa § 345 ods.1 Trestného zákona, krivej výpovede podľa § 346 ods.1 Trestného
zákona, alebo priestupku podľa §49 ods.1 písm. a) zákona č. 372/1990 Z. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov. ... Odporca si ako svedok plnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona podľa
§126 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Vybočením z plnenia tejto zákonnej povinnosti vypovedať
ako svedok pred súdom by bola taká jeho výpoveď, ktorá napriek riadnemu poučeniu súdu v zmysle
§126 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a bez podnetu súdu vôbec nesúvisela s predmetom vý-
sluchu a predmetom konania. Bolo by ním aj uvedenie údajov a úsudkov, za vyslovenie ktorých by bol

svedok uznaný príslušným orgánom vinným zo spáchania trestného činu alebo priestupku podľa §49
ods.1 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov." Tiež má za to, že
tomuto jeho názoru prisvedčuje aj uznesenia NS ČR z 05.03.2008, sp. zn. 30Cdo/137/2007, na ktorý
sa odvolával napadnutý rozsudok. „Všeobecne platí zásada, že výpoveď účastníka (svedka a pod.) čiuž občianskoprávnom alebo trestnom), je posudzovaná ako výkon stanovenej povinnosti, resp. práva,
a je tak krytá touto zákonnou licenciou. Ak pri nej dôjde k zásahu do osobnostných práv druhej fyzickej
osoby, nehodnotí sa to ako zásah neoprávnený, s výnimkou prípadov, keď sa ten, kto výpoveď pred

súdom vykonáva, dopustí prípadného excesu." To, že žalobou napadnuté tvrdenia nemali nič spoločné
s prejednávanou vecou v konaní o vysporiadanie BSM ale, že ide o ohováračské tvrdenia smerujúce
voči nemu, jeho matke a sestre a ich účelom bolo podľa jeho názoru ovplyvniť súd a verejnosť, ako aj
opakovane sa vyhnúť povinnosti podľa §126 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku vypovedať
na súde ako svedok, a to škandalizovaním a ohovorením mojej osoby, za účelom zníženia vážnosti

jeho osoby, jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti uviedol už v žalobe z 20.01.2015. Tiež aj to, že
napadnutý list bol jednoznačne napísaný so zlým úmyslom poškodiť ho. Aj táto jeho argumentácia ostala
súdom opomenutá. Dôkaz: Listy 1 až 4 tohto spisu 13C/25/2015. Tretím dôvodom excesu je skutočnosť,
že žalovaná v rozpore so zásadou prezumpcie neviny, ktorá chráni každého pred vyslovením výroku
o vine bez toho, aby bola jeho vina preukázaná v súlade so zákonom (Nolkenbockhoff v. Nemecko,
rozsudok z roku 1987) ho žalovaná v napadnutom liste prezentovala priamo ako páchateľa trestnej

činnosti - údajného trojmesačného psychického a fyzického týrania maloletého dieťaťa. Preto je toho
názoru, že už z tohto dôvodu treba list žalovanej v zmysle judikátu NS SR 3Cdo 84/2011 považovať
nielen za neprípustný zásah do mojich osobnostných práv, ale aj za exces. Dodal, že ak by ho žalovaná
krivo obvinila z trestného činu týrania maloletej v rámci svojej svedeckej výpovede, on by mohol začať
konať a podať na žalovanú trestné oznámenie na základe podozrenia z krivej výpovede žalovanej podľa

§ 346 ods.1 Trestného zákona. Je toho názoru, že žalovaná konala v zlom úmysle proti jeho osobe a
jeho blízkym, za každú cenu ho chcela vykresliť ako zlého človeka, konajúceho trestnú činnosť, pričom
vytvára teóriu zdania o jeho vine, ktorú sa snažila vnútiť aj ostatným, v prípade predmetného listu
zákonnej sudkyni v konaní 41C/173/2007 vedenom na OS KE II vo veci vysporiadania BSM po zániku
manželstva, v ktorom boli účastníkmi konania jej syn a jeho sestra. To pokladá za neprípustný nátlak

za účelom vsugerácie myšlienok žalovanej na myslenie a rozhodovanie súdu. Jej konanie vníma tak,
žalovaná sa správala ako trestný sudca, čo pokladá jednak za nezákonné a neprípustné, jednak za
konanie v rozpore s oprávnenými záujmami jeho ako fyzickej osoby, na ktoré je potrebné s ohľadom na
zaistenie základnej úcty k dôstojnosti za všetkých okolností bezpodmienečne trvať aj v súdnom konaní.
TentonázorajudikátNSSR3Cdo84/2011súduprezentovalajvsvojompísomnompodaníz28.02.2018,

avšak aj toto podanie bolo súdom opomenuté. Dôkaz: podanie z 28.02.2018 založené v tomto spise
13C/25/2015. Nakoľko v konaní o vysporiadanie BSM vystupoval ako splnomocnený zástupca účast-
níčky konania, v konaní 13C/25/2015 poukázal aj na rozsudok Nejvyššího správního soudu (ze dne
4. brezna 2011, č.j. 5 As 37/2010 - 71). „Nepodložené obvinenia zo spáchania trestnej činnosti sú
spôsobilé spôsobiť závažnú ujmu na dobrej povesti postihnutého tým, že môže vyvolať v očiach tretích

osôb neznalých pomerov dojem, že sa táto osoba trestnej činnosti skutočne dopúšťa, čím sa zároveň
spochybňuje objektivita správneho konania, na ktorej sa táto osoba podieľa." Aj tento môj argument
a citovaný judikát ostal súdom v napadnutom rozsudku opomenutý. Dôkaz: podanie zo 28.02.2018
založené v tomto spise 13C/25/2015. Má za to, že excesu žalovanej prisviedča aj rozsudok NS SR zo
20.03.2007, sp. zn. 5Cdo/180/2007 na ktorý sa napadnutý rozsudok odvoláva je uvedené, „Najvyšší súd

Slovenskej republiky sa stotožňuje s odvolacím súdom v tom, že objektívne spôsobilý vykonať následky
týkajúce sa osobnosti fyzickej osoby môže byť aj zásah urobený v rámci súdneho konania, napr. aj
podaním uplatneným v konaní, avšak len za podmienky, že ide o závažnejší zásah." Má za to, že krivé
obvinenie z trestného činu trojmesačného psychického a fyzického týrania maloletého dieťaťa je veľmi
závažný zásah a za takýto ho pokladá aj ustálená judikatúra a rozhodovacia prax súdov. Je toho názoru,

že excesu žalovanej prisviedča aj uznesenie NS ČR z 05.03.2008, sp. zn. 30Cdo/137/2007, na ktorý
sa napadnutý rozsudok odvoláva. „Je nepochybné, že o exces v takýchto prípadoch môže ísť vtedy, ak
jedna zo strán sporu bez vzťahu k predmetu konania nedôvodne osočí iného účastníka z nečestného
jednania, označí ho hanlivo alebo sa iným spôsobom dotkne jeho práva na ochranu cti a vážnosti.
Kritériom je preto vždy posúdenie, či tvrdený zásah je treba v konkrétnom prípade ešte podriadiť pod

kategóriuplneniazákonomstanovenýchpovinností,resp.výkonuzákonompredpokladanýchoprávnení,
alebo či sa už jedná o exces z týchto možností. V prípade úkonov osôb zúčastnených na súdnom
konaní je prvým kritériom pre posúdenie tejto otázky to, či predmetný zásah bezprostredne spočíval
v realizácii ich procesných práv a povinností. Z tohto zorného uhla je treba vážiť i prípadné použitie
expresívnych výrazov. Určujúcim tak v tomto prípade je zváženie obsahu príslušného tvrdenia a jeho

vzťahu k prejednávanému predmetu konania a súčasne aj miery jeho akceptovateľnosti v rámci v
ňom volených výrazov." V konaní poukazoval aj na to, že žalovaná v prekračovaní a dokonca gradácii
zákonom stanovených medzí, teda v excesoch, pokračovala aj v priebehu konania 13C/25/2005, kedy
v svojom písomnom podaní z 01.12.2016: jednak rozšírila svoj útok aj na môjho nebohého staréhootca pravdepodobne preto, lebo tento počas druhej svetovej vojny ukrýval mladého židovského chlapca,
ktorý vďaka tomu vojnu prežil, citujem z písomného podania žalovanej z 01.12.2016: „...tak by bolo
možno vhodné pospomínať i na žalobcovho dedka z Veľkých Ripnian a na jeho „činnosť" počas druhej

svetovej vojny...", jednak prostredníctvom svojej právnej zástupkyne velebila príbuzného jej manžela,
vraha z vápenky Nemecká, V. L., príslušníka Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, ktorý sa sám
priznal k viacerým vraždám bezbranných civilistov, za čo bol právoplatne odsúdený a v roku 1958
popravený obesením. Citoval z písomného podania žalovanej z 25.11.2016: „Na jednej strane hovorí
žalobca o neurčitosti tvrdení žalovanej a neurčitosti dôkazov voči jeho osobe, no vzápätí napíše len

tak vo všeobecnosti: „opakovane spochybňovala spravodlivosť popravy jej príbuzného Jozefa Rojka...".
Vyššie uvedené tvrdenie žalobcu považuje žalovaná za hrubé, urážajúce a ničím nepodložené obvinenie
mŕtveho človeka, ktorý sa už nemá ako brániť a podľa jej názoru nie je morálne ani vhodné „kopať"
do mŕtveho..." Dôkaz: Podanie žalovanej doručené súdu 01.12.2016 v tomto spise 13C/25/2015. Súdu
poukázal aj na tieto skutočnosti, avšak aj tieto ostali opomenuté. Nakoľko mal za to, že vzhľadom na
obsah podania žalovanej doručeného súdu by toto mohlo byť definované ako extrémistický materiál

podľa § 130 ods.7 písm. d) Trestného zákona, upozornil na to predsedu KS v KE 30.12.2017 v svojej
žiadosti o prešetrenie vybavenia jeho prvej sťažnosti, zároveň namietal to, že za výrobu tohto podľa jeho
názoruextrémistickéhomateriálupožadujeprávnazástupkyňažalovanejfinančnúnáhraduvoformetrov
konania. Pokladá za neprijateľné to, aby ho niekto nútil podieľať sa na výrobe možného extrémistického
materiálu takouto formou. Dôkaz: žiadosť z 30.12.2017 o prešetrenie sťažnosti na prieťahy v konaní.

3.18.Súdu v podaní z 10.06.2019 predložil podľa môjho názoru pre tento prípad aplikovateľný judikát,
Uznesenie NS SR 3Cdo 293/2015 z 06.06.2016, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal takmer identickou
vecou. V citovanej veci staršia žena taktiež zaslala nevyžiadaný ohováračský list z difamujúcim obsa-
hom štátnemu orgánu, čím zasiahla do práva na ochranu osobnosti žalobcov. V citovanej veci žalova-
ná označila žalobcov písomne v liste za zlodejov, podvodníkov a kmínov, v teraz prejednávanej veci

žalovaná tak isto písomne v liste označila jeho ako žalobcu okrem iného za osobu, ktorá sa v roku
2004 podieľala na trojmesačnom psychickom a fyzickom týraní maloletého dieťaťa. Citujem: „Naprí-
klad v rozsudku z 27. marca 2001 sp. zn. MCdo 46/2000 najvyšší súd uviedol, že „pre samotný
vznik práva na poskytnutie morálneho zadosťučinenia je postačujúce čo i len ohrozenie chránených
osobnostných práv (t.j. reálna možnosť, že určité konanie objektívne má alebo môže mať za následok

napríklad zníženie vážnosti fyzickej osoby alebo ujmu na jej cti)". Ako príklad možno ďalej uviesť
tiež rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30. mája 2013 sp. zn. 9 Co 197/2012, v ktorom tento súd
vyslovil, že obsahom práva na ochranu osobnosti „je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý
vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú príkladmo uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka,
nevyžaduje sa vyvolanie následkov, stačí zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie

chránených práv". Aj právna teória zastáva názor, podľa ktorého „zásahom do osobnostného práva
nemusí nastať skutočné zníženie vážnosti. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa
nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť
práva chránené § 11 Občianskeho zákonníka" (viď publikáciu „Občiansky zákonník I, Števček a kol.,
C. H. Beck, 2015, str. 83.). Obdobné sú právne úvahy aj autorov ďalších odborných publikácií (viď

napríklad „Občiansky zákonník", Jaromír Svoboda a spol., Eurounion, 2005, str. 42). Podľa práv-
neho názoru dovolacieho súdu bolo z týchto dôvodov potrebné mať za to, že v preskúmavanej veci
došlo k nemajetkovej žalobcov. V dôsledku konania žalovanej došlo k ohrozeniu cti, dôstojnosti a
dobrého mena žalobcov 1/ a 2/, pričom nebolo nevyhnutné, aby k zníženiu ich vážnosti v spoločnos-
ti zároveň skutočne došlo." Poukázal na to, že tak isto ako v citovanej veci, aj v tejto veci, konanie

žalovanej, ktorým neoprávnene zasiahla do jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, mena a priezviska,
bolo cielené a premyslené, s úmyslom poškodiť jeho občiansku česť, ľudskú dôstojnosť a pošpiniť
jeho meno a priezvisko, a preto tak ako žalobcovia v citovanej veci aj on v tomto konaní právom
požadujem nápravu. Ďalej citoval: „Vyjadrením žalovanej, že žalobcovia páchajú trestnú činnosť, bola
v istom zmysle „narušená rovnováha" ich vzájomného osobnostného vzťahu. Žalovaná sa dopustila

konania spôsobilého „ponížiť" ich v očiach iných osôb. Pokiaľ sa niekto dopustí konania znižujúceho
česť a dôstojnosť fyzickej osoby, je v občianskom súdnom konaní cieľom takto zasiahnutej osoby,
aby dosiahla nútené uloženie sankcie tomu, kto do jej osobnostných práv zasiahol. Účelom takejto
sankcie, uloženej súdom v primeranej forme a v adekvátnom rozsahu, je nastoliť opätovnú „rovnováhu"
osobnostného vzťahu aktérov skutkového deja, v rámci ktorého došlo k zásahu do osobnosti. Pokiaľ

súd primeranými občianskoprávnymi prostriedkami „potrestá" toho, kto zasiahol do osobnostných práv
iného, zasiahnutý subjekt dosiahne satisfakciu „ponížením" zasahujúceho subjektu. K tomu dochádza
tým, že súd zasahujúceho podľa okolností prípadu donúti buď sa ospravedlniť zasiahnutej fyzickej
osobe alebo jej zaplatiť náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy v peniazoch (prípadne mu uloží obesankcie zároveň)." Judikát Uznesenie NS SR 3Cdo 293/2015 zo 06.06.2016 na ktorý poukazoval ostal
opomenutý, v napadnutom rozsudku o ňom nie je žiadna zmienka. Dôkaz: podanie zo 29.06.2019
založené v tomto spise 13C/25/2015

3.19.V zmysle § 365 ods.2 CSP právoplatné uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré predchádzali
rozhodnutiu vo veci samej majú vadu uvedenú v § 365 ods.1 CSP a táto vada mala vplyv na rozhodnutie
vo veci samej.
3.20.Súd svojvoľne dodatočne pozmeňoval písomné zápisnice o pojednávaniach tak, že z neho
dodatočne odstraňoval niektoré časti, ktoré na pojednávaní nadiktoval do písomnej zápisnice.

Výsledkom bolo, že písomné zápisnice o pojednávaniach nadiktované do diktafónu zákonnou sudkyňou
na pojednávaniach a písomné zápisnice o pojednávaniach prepísané do textu nie sú totožné. Jeho
návrhy na opravu písomných zápisníc o pojednávaniach súd uzneseniami zamietol. Je toho názoru,
že súd chcel týmto dodatočným pozmeňovaním písomných zápisníc o pojednávaniach zakryť excesy
žalovanej v priebehu konania, ako aj svoj vlastný nezákonný postup. Má za to, že súd v tomto konaní
dodatočným pozmeňovaním písomných zápisníc vybočil z medzí ústavy a zákona, čím porušil svoju

povinnosť konať v súlade s článkom 2 ods.2 Ústavy SR, teda konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa čl. 2 ods.2 Ústavy SR. Dodatočné pozmeňovanie
písomných zápisníc súdom:
3.20.1.Prvý prípad - 26.11.2017 namietal znenie zápisnice o pojednávaní z 22.11.2017, pričom v bode
5. uviedol, citujem: „5. Vynechanie podstatnej vety v zápisnici, hoci bola nadiktovaná sudkyňou do

diktafónu. Citujem celý odsek, vynechaná veta je zvýraznená: „Žalobca prednáša súdu, že žalovaná ob-
hajuje masového vraha. Tvrdí, že je nemorálne o ňom rozprávať ako o vrahovi. Tvrdí, že bol odsúdený
na základe nepodložených dôkazov, čiže žalobca má za to, že sa hlási k fašistickej ideológii. Z toho
žalobca vyvodzuje to, že útočí na jeho starého otca, nakoľko ukrýval cez 2. svetovú vojnu židovského
chlapca. Žiada preto právnu zástupkyňu, aby sa vyjadrila čo jej vadí na tom, čo robil jeho starý otec

počas 2. svetovej vojny." Dôkaz: Námietka voči zneniu zápisnice o pojednávaní z 22.11.2017, priložená
ako Príloha 2 tohto odvolania. Dodal, že na pojednávaní konanom 22.11.2017 na jeho ústnu žiadosť,
že okrem písomnej zápisnice žiada doručiť aj kópiu zvukového záznamu z pojednávania mu zákonná
sudkyňa odpovedala, že načo mu je, keďže si robil zvukový záznam z pojednávania prostredníctvom
môjho notebooku. Nakoniec zákonná sudkyňa s jeho požiadavkou súhlasila. Má za to, že zákonná

sudkyňa týmto spochybňovala jeho zákonné právo účastníka konania na informácie, keďže zvuková
nahrávka je súčasť spisu, preto sa na postup súdu sťažoval. Dôkaz: Moja sťažnosť zo 26.11.2017 - časť
porušenie dôstojnosti súdneho konania. Pravdepodobný dôvod uvedeného konania zistil pri kontrole
zvukovej nahrávky so zápisnicou. Z diktovaného prednesu bola vynechaná predmetná veta, a to práve v
tej časti jeho prednesu, ktorú ako jedinú žiadala právna zástupkyňa žalovanej zaprotokolovať: „Žalobca

prednáša súdu, že žalovaná obhajuje masového vraha. Tvrdí, že je nemorálne o ňom rozprávať ako
o vrahovi. Tvrdí, že bol odsúdený na základe nepodložených dôkazov, čiže žalobca má za to, že sa
hlási k fašistickej ideológii." Jednalo sa príslušníka Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy V. L.,
ktorý sa sám priznal k viacerým vraždám na bezbranných civilistoch, bol právoplatne odsúdený a v
roku 1958 popravený. Dôkaz: Zvukový záznam o pojednávaní konanom dňa 22.11.2017 zhotovený

súdom, od 23:57 do 24:13. Má za to, že právna zástupkyňa žalovanej požadovala zaprotokolovanie
účelovo, aby to využila proti nemu, a tá jedna veta sa tam im nehodila, nakoľko ozrejmuje podklad k
jeho hodnotiacemu úsudku žalovanej, preto bola z písomnej zápisnice dodatočne vynechaná. Zákonná
sudkyňa na pojednávaní konanom 28.02.2018 vyhlásila uznesenie, že súd zamieta návrh žalobcu na
opravu zápisnice z pojednávania z 22.11.2017. On trval na tom, aby zápisnica bola opravená tak, že

bude doplnená veta, ktorá bola dodatočne vynechaná. Dôkaz: Zvukový záznam o pojednávaní konanom
28.02.2019 zhotovený súdom, od 2:38 do 6:02.
3.20.2.Druhý prípad - 25.09.2018 namietal znenie zápisnice o pojednávaní z 13.07.2018, nakoľko
tentoraz súd dodatočne pozmenil písomnú zápisnicu tak, že vynechal celý jeden „odstavec“ výpovede
svedka. Citoval: „I. Pri prepise bol úplne vynechaný jeden súvislý celok výpovede svedka, ktorý pani

sudkyňa nadiktovala do diktafónu, avšak v písomnej zápisnici sa nenachádza. Konkrétne chýba časť
diktovaná pani sudkyňou do diktafónu, na zvukovom zázname zaznamenaná od 17:34 do 19:11. Dôkaz:
Zvukový záznam o pojednávaní konanom dňa 13.07.2018 zhotovený súdom, sp. zn. 13C/25/2015.
Dôkaz: Písomná zápisnica o pojednávaní konanom 13.07.2018 zhotovená súdom, sp. zn. 13C/25/2015.
Citoval znenie chýbajúcej časti: „Svedok ďalej uvádza, že od septembra 2004 do 30.12.2004 bolo

zvláštne obdobie, kedy jeho exmanželka Ing. W. L. za prítomnosti žalobcu strážili jeho dcéru N. L.,
aby nikde nemohla chodiť. Stalo sa, že prišiel svedok navštíviť svoju dcéru do bytu na Húskovej 25
v Košiciach, ktorý bol aj jeho bytom. Chcel navštíviť svoju dcéru, kde zistil, že v byte sa nachádza
aj žalobca, ktorý čítal noviny, a preto vyzval žalobcu, aby opustil byt. Žalobca mu oznámil, že on zbytu neodíde. Z uvedeného vyplýva, že strážil jeho dcéru. Je to dôkaz, že sa to zakladá na pravde, o
čom svedčí aj výpoveď dcéry N. L., ktorá to potvrdila vo svojej výpovedi pred kolíznym opatrovníkom
ÚPSVaR v Košiciach. Svedok ďalej uvádza, že dcéra N. využila 30.12.2004, keď nebol doma žalobca,

ani jej matka a odišla z bytu na K. XX v Košiciach ku starým rodičom, teda rodičom svedka a o tomto
svedčí aj konanie na ÚPSVaR v Košiciach, kde jeho dcéra N. L. vypovedala." Dodal, že na tom istom
pojednávaní súd odmietol zaznamenať podstatnú časť výpovede svedka Ing. J.N. L. o tom, že neter N.
so svedkom odmietla z bytu odísť v čase, keď jej on údajne mal brániť opustiť byt. Citujem z námietok:
„ II.b Súd nezaznamenal podstatnú časť výpovede svedka o tom, že neter N. so svedkom odmietla z

bytu odísť v čase, keď som jej ja údajne mal brániť opustiť byt. Som toho názoru, že išlo o podstatnú
časť výpovede svedka, ktorá priamo preukazuje na nepravdivosť svedkovej výpovede o mojom údajnom
násilnom držaní netere N. v byte, citujem: „Žalobca: Trvám na tej otázke, že či odišla dcéra N. so
svedkom vtedy, keď tam prišiel, keď som údajne jej bránil odísť z domu. Súd: Odišla pán svedok? S Vami
vtedy dcéra, keď ste ju boli navštíviť? Či odišla s Vami z bytu. Svedok: Neodišla so mnou dcéra. Súd:
Vtedy neodišla? Hej? Svedok: S dcérou som sa bavil a povedala, že ako že neodíde so mnou." Dôkaz:

Zvukovýzáznamopojednávaníkonanom13.07.2018zhotovenýsúdom,sp.zn.13C/25/2015od1:12:40
do 1:13:13. Dôkaz: Písomná zápisnica o pojednávaní konanom 13.07.2018 zhotovená súdom, sp. zn.
13C/25/2015" Má za to, že vynechaním podstatnej časti výpovede svedka R.. J. L. súd chcel zakryť
nevierohodnosť tohto svedka, syna žalovanej. Zákonná sudkyňa na pojednávaní konanom 12.10.2018
vyhlásilauznesenie,žesúdzamietanávrhžalobcunaopravuzápisnicezpojednávaniaz13.07.2018.On

uviedol, že má za to, že ak zákonná sudkyňa aj po upozornení a žiadosti odmietne doplniť do písomnej
zápisnice o pojednávaní konanom 13.7.2018 vynechanú časť zápisnice, ktorá bola zákonnou sudkyňou
na pojednávaní preukázateľne diktovaná do diktafónu, tak na základe takéhoto postupu zákonnou
sudkyňou má podozrenie z trestného činu pozmeňovania verejnej listiny. Zákonná sudkyňa ako dôvod
jeho podozrenia uviedla do písomnej zápisnice to, že zákonná sudkyňa neurobila opravu písomnej

zápisnice tak, ako navrhoval. Pritom ako dôvod jednoznačne uviedol vypustenie časti zápisnice, ktorá
bola do zápisnice preukázateľne diktovaná. Toto pokladá za podstatný rozdiel, nakoľko v písomnej
zápisnici o pojednávaní konanom 13.7.2018 navrhoval opraviť a doplniť aj iné veci, avšak jedine tento
dôvod uviedol v súvislosti s jeho podozrením z trestného činu pozmeňovania verejnej listiny. Nesprávne
zaznamenanie jeho prednesu do diktafónu namietal priamo na pojednávaní 12.10.2018, avšak súd jeho

námietku ignoroval a fakt, že namieta znenie zápisnice nikde nezaznamenal. Dôkaz: Zvukový záznam
o pojednávaní konanom 12.10.2018 zhotovený súdom, od 3:34 do 6:08. Dôkaz: Námietka voči zneniu
zápisnice o pojednávaní zo 13.07.2017, priložená ako Príloha 3 tohto odvolania.
3.20.3.Tretí prípad - 16.10.2018 namietal znenie zápisnice o pojednávaní z 12.10.2018, nakoľko súd
dodatočne pozmenil písomnú zápisnicu tak, že vynechal celý jeden nadiktovaný „odstavec“ právnej

zástupkyne žalovanej. Citujem: „Pri prepise bol úplne vynechaný jeden súvislý celok prednesu právnej
zástupkyne žalovanej, ktorý zákonná sudkyňa nadiktovala do diktafónu, avšak v písomnej zápisnici sa
nenachádza. Citoval znenie chýbajúcej časti: „Na otázku súdu právnej zástupkyni žalovanej, či pozná
obsah podania, ktoré doručil po poslednom pojednávaní žalobca 1.10.2018, právna zástupkyňa ža-
lovanej uvádza, že toto jej nebolo doručené, poukazuje na to, že v zmysle Civilného sporového poriadku

je potrebné toto podanie doplniť zo strany žalobcu. Obsah tohto podania pozná." Dôkaz: Námietka voči
zneniu zápisnice o pojednávaní z 12.10.2018, priložená ako Príloha 4 tohto odvolania. Má za to, že
vynechaná časť písomnej zápisnice mala za cieľ zakryť pozmenenie môjho podstatného písomného
podania z 30.09.2018 podaného elektronicky, z ktorého bol odstránený elektronický podpis, ktorého
pravosť mi predtým OS Košice I potvrdil svojim elektronickým podpisom. Domnieva sa, že zo strany

zákonnej sudkyne išlo o snahu k tomuto jeho dôležitému podaniu neprihliadať a následne rozhodnúť v
jeho neprospech. Na toto poukázal v svojej sťažnosti zo 14.10.2018. Uznesením č. l. 470, ktoré bolo do
jeho elektronickej schránky doručené 17.07.2019, teda 6 dní po vyhlásení napadnutého rozhodnutia vo
veci bol jeho návrh na opravu a doplnenie zápisnice o pojednávaní konanom 12.10.2018 zamietnutý.
Uznesenie bolo datované z 10.07.2018, má však za to, že bolo dodatočne antidatované, aby súd zakryl

to,žebolovynesenéažpoukončeníkonaniavovecisamej.Súdvtomtouznesenívyjadrilnázor,že:„Súd
môže a nemusí námietkam strán sporu k správnosti znenia zápisnice vyhovieť. V zásade možno dospieť
k záveru, že v prípade, ak bude vyhotovený zvukový záznam a zápisnica, bude pre ďalšie konanie,
či už na súde prvej inštancie, alebo odvolacom súde pre zistenie skutočného obsahu prednesu strany
alebo výsluchu svedka rozhodné to zachytenie, ktoré bude obsiahnuté vo zvukovom zázname, a nie v

zápisnici." V súvislosti s tým poukázal na porušenie zásady hospodárnosti konania.
3.20.4.Štvrtý prípad - 08.04.2019 namietal znenie zápisnice o pojednávaní z 20.03.2019, nakoľko súd
dodatočne pozmenil písomnú zápisnicu. Začiatok citácie „I. Pri prepise bola v rozpore s nadiktovaným
znením zmenená veta, čím sa zmenil jej význam. Jednalo sa o jeho vyjadrenie k oboznamovanému l. č.214 z opatrovníckeho spisu N., ktorý súd oboznamoval z vlastnej iniciatívy, žalovaná tento list nenavrhla
oboznamovať, neuviedla ho ani v svojom podaní doručenom súdu 25.04.2018, kde uviedla konkrétne
čísla listov, ktoré navrhla oboznamovať, a neuviedla ho ani na pojednávaní konanom 18.01.2019, kedy

taktiež uviedla konkrétne čísla listov. Diktované bolo: „ Žalobca prednáša súdu o čom žalobca nebol
dopredu informovaný." V písomnej zápisnici je zaznamenané: „Žalobca prednáša súdu o čom nebol
žalobca informovaný." Dôkaz: zvukový záznam o pojednávaní konanom 20.03.2019 zhotovený súdom
24:00 až 24:56 Dôkaz: písomná zápisnica o pojednávaní konanom 20.03.2019, tretia strana, prvý „od-
stavec“ zhora. Pri prepise bola doplnená veta, ktorú súd na pojednávaní nediktoval. Jednalo sa o

jeho prednes k oboznamovanému l. č. 162 z opatrovníckeho spisu N., kde súd jeho prednes, že v
oboznamovanom dôkaze nie je uvedené jeho meno a že tento dôkaz nemá s prejednávanou vecou
nič spoločného, do písomnej zápisnice na pojednávaní vôbec neuviedol. Dodatočne - po pojednávaní
- súd do písomnej zápisnice doplnil vetu: „Žalobca namieta tento dôkaz." Dôkaz: zvukový záznam
o pojednávaní konanom 20.03.2019 zhotovený súdom 12:00 až 13:12, Dôkaz: písomná zápisnica o
pojednávaní konanom 20.03.2019, druhá strana, siedmy „odstavec“ zdola. Súd na tomto pojednávaní

odmietol zaznamenať do písomnej zápisnice jeho vyjadrenia k vykonanému dokazovaniu a tiež odmietol
zaznamenať aj jeho námietku voči tomu, že jeho vyjadrenie do písomnej zápisnice nezaznamenáva.
Jednalo sa o jeho vyjadrenie k oboznamovanému l. č. 173 z opatrovníckeho spisu N. z roku 2005,
že oboznámený dôkaz nijako nesúvisí s prejednávanou vecou, a že v ňom nie ani len spomenutý.
Súd nič z jeho vyjadrenia k tomuto oboznámenému dôkazu do písomnej zápisnice nezaznamenal.

Keď chcel namietať, jednoducho ho prerušil, neumožnil mu ďalej pokračovať. Má za to, že ak sa
bude niekto o priebehu pojednávania oboznamovať iba z písomnej zápisnice, vytvorí si nepravdivý
názor, že sa k tomuto dôkazu na pojednávaní vôbec nevyjadril. Dôkaz: zvukový záznam o pojednávaní
konanom 20.03.2019 zhotovený súdom 14:36 až 15:04. Jedná o moje vyjadrenie k oboznamovanému
l. č. 212 z opatrovníckeho spisu N. z roku 2005, kde súd zaznamenal iba prvú časť jeho vyjadrenia

k tomuto dôkazu, a to že oboznamovaný dôkaz nesúvisí s prejednávanou vecou a že jeho meno tam
nie je spomenuté. Avšak druhú časť jeho vyjadrenia, kde sa vyjadruje, že tento dôkaz priamo vyvracia
pravdivosť druhého napadnutého výroku žalovanej o jeho údajnom rozťahovaní sa v byte na Húskovej
XX v Košiciach súd odmietol uviesť do písomnej zápisnice, a neuviedol do nej ani to, že to namietal a
on jeho námietke nevyhovel. Súd mu nedovolil pokračovať, jeho námietky jednoducho odignoroval. Má

za to, že ak sa niekto o priebehu pojednávania bude oboznamovať iba z písomnej zápisnice, vytvorí si
nepravdivý obraz o tomto pojednávaní. Dôkaz: zvukový záznam o pojednávaní konanom 20.03.2019
zhotovený súdom 17:19 až 19:07, Dôkaz: písomná zápisnica o pojedn. zo 20.03.2019, druhá strana,
tretí „odstavec“ zdola. Súd skreslil jeho vyjadrenie k vykonanému dokazovaniu a odmietol opraviť ním
skreslené znenie. Na pojednávaní konanom 20.3.2019 súd nesprávne zaznamenal jeho vyjadrenie k

vykonanému dokazovaniu. Nesprávne zaznamenanie jeho vyjadrenia zákonnou sudkyňou do diktafó-
nu namietal, avšak ani táto moja námietka nebola zaznamenaná. Jednalo sa o moje vyjadrenie k
oboznamovanému l. č. 228 z opatrovníckeho spisu N. z roku 2005, ktorý súd oboznamoval z vlastnej
iniciatívy, žalovaná tento list nenavrhla oboznamovať, neuviedla ho ani v svojom podaní doručenom
súdu 25.04.2018, kde uviedla konkrétne čísla listov, ktoré navrhla oboznamovať, a neuviedla ho ani

na pojednávaní konanom 18.01.2019, kedy taktiež uviedla konkrétne čísla listov. Súd jeho vyjadrenie
skreslil a do diktafónu nadiktoval inak, než ako ho on povedal, pričom úplne zmenil zmysel jeho
vyjadrenia, keď použil nim nepovedané slovo samovoľne namiesto nim povedaného slova svojvoľne.
Súd odmietol túto nepresnosť opraviť. On to vníma tak, že ho chcel znevážiť a zosmiešniť. Dôkaz:
zvukový záznam o pojednávaní konanom 20.03.2019 zhotovený súdom 35:02 až 38:34, Dôkaz:

pís. zápisnica o pojedn. z 20.03.2019, tretia strana, siedmy „odstavec“ zhora. Nezaznamenávanie
jeho námietok a ani toho, že súd námietkam nevyhovel. Na pojednávaní konanom 20.3.2019 súd
niektoré jeho námietky vôbec nezaznamenal do písomnej zápisnice, jednoducho ich odignoroval. Tak
isto odmietol zaznamenať aj fakt, že namietal a súd jeho námietke nevyhovel. Písomná zápisnica
o pojednávaní sa tým značne skreslila, podľa jeho názoru má takto skreslená a neúplná písomná

zápisnica o pojednávaní konanom 20.03.2019 veľmi nízku vypovedaciu hodnotu o skutočnom priebehu
pojednávania. Dôkaz: zvukový záznam o pojednávaní konanom 20.03.2019 zhotovený súdom 3:13 až
8:00. Zhrnutie Konanie súdu, ktorý jeho vyjadrenie k vykonanému dôkazu nezaznamená do písomnej
zápisnice o pojednávaní, kde má zaznamenávať podstatné časti pojednávania, majú podľa jeho názoru
za následok jednak skreslenie záznamu priebehu pojednávania, jednak porušenie rovnosti účastníkov

konaní a v neposlednom rade vyvoláva pochybnosti o spravodlivosti tohto konania, ako aj o tom, či
bude súd pri svojom rozhodovaní skutočne starostlivo prihliadať na to, čo som uviedol v rámci svojho
vyjadrenia k oboznamovaným dôkazom. Súd tiež v rozpore s § 204 C.s.p. do písomnej zápisnice
nezaznamenal, aké informácie, z tej ktorej oboznámenej listiny čerpal. Citoval z § 98 a § 99 CSP. Máza to, že písomné zápisnice o pojednávaniach sú v tomto konaní skresľované vždy v jeho neprospech,
preto navrhol pri oboznamovaní sa so spisom neprihliadať na písomné zápisnice, ale vypočuť si zvukové
záznamy o pojednávaniach. Domnieva sa, že súd v tomto konaní zámerne a účelovo vyhotovuje

skreslené písomné zápisnice o pojednávaní v jeho neprospech. Má za to, že to súvisí s požiadavkou
právnej zástupkyne protistrany, ktorú predniesla zákonnej sudkyni na pojednávaní konanom 28.2.2018 a
ktorúodôvodnilatým,žeaksaniektooboznamujesospisom,taksaoboznamujespísomnouzápisnicou.
Dôkaz: Citoval zo zvukového záznamu o pojednávaní konanom 28.02.2018 od 49:26 do 49:41. Právna
zástupkyňa žalovanej strany: „Ale podstatné je to, že keď sa tento spis niekto bude s ním oboznamovať,

bude sa oboznamovať s písomným znením zápisnice." Tomu, že skresľovanie písomných zápisníc o
pojednávaniach v tomto konaní nie je náhodné, prisvedčuje podľa jeho názoru fakt, že súd prevzal
dôkaznú iniciatívu a na pojednávaní 20.3.2019 začal vykonávať aj tie dôkazy - oboznamovanie listov z
opatrovníckeho spisu N. z roku 2005 - ktoré žalovaná nenavrhla oboznamovať (list č. 214 a 228). Tento
postup súdu pokladám za postup v rozpore so základnými princípmi CSP. Dôkaz: Námietka voči zneniu
zápisnice o pojednávaní z 20.03.2019, priložená ako Príloha 5 tohto odvolania".

3.21.Uznesením č. l. 470, ktoré bolo do jeho elektronickej schránky doručené 17.07.2019, teda 6 dní
po vyhlásení napadnutého rozhodnutia vo veci bol jeho návrh na opravu a doplnenie zápisnice o
pojednávaní konanom 12.10.2018 zamietnutý. Uznesenie bolo datované z 10.07.2018, má však za to,
že bolo dodatočne antidatované, aby súd zakryl to, že bolo vynesené až po ukončení konania vo veci
samej. Súd v tomto uznesení vyjadril názor, že „Súd môže a nemusí námietkam strán sporu k správnosti

znenia zápisnice vyhovieť. V zásade možno dospieť k záveru, že v prípade, ak bude vyhotovený zvukový
záznam a zápisnica, bude pre ďalšie konanie, či už na súde prvej inštancie, alebo odvolacom súde
pre zistenie skutočného obsahu prednesu strany alebo výsluchu svedka rozhodné to zachytenie, ktoré
bude obsiahnuté vo zvukovom zázname, a nie v zápisnici." V súvislosti s tým poukázal na porušenie
zásady hospodárnosti konania. Dodal, že žalovaná v „prvostupňovom“ konaní dostala prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne priestor aj na oslavu príbuzného jej manžela, vraha z vápenky Nemecká, V.
L., príslušníka Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, ktorý sa sám priznal k viacerým vraždám bez-
brannýchcivilistov,začobolprávoplatneodsúdenýavroku1958popravený.Dôkaz:spisOSKEIsp.zn.
13C/25/2015, podanie žalovanej doručené súdu 01.12.2016. Nakoľko mal za to, že vzhľadom na obsah
podania žalovanej doručeného súdu by toto mohlo byť definované ako extrémistický materiál podľa §130

ods.7 písm. d) Trestného zákona, upozornil na to predsedu KS v KE 30.12.2017 v svojej žiadosti o
prešetrenie vybavenia jeho prvej sťažnosti, zároveň namietal to, že za výrobu tohto podľa jeho názoru
sťažovateľa materiálu požaduje právna zástupkyňa žalovanej finančnú náhradu vo forme trov konania.
Toto pokladá za neprijateľné to, aby ho niekto nútil podieľať sa na výrobe možného extrémistického
materiálu takouto formou. Dôkaz: žiadosť z 30.12.2017 o prešetrenie sťažnosti na prieťahy v konaní.

3.22.Nazákladevyššieuvedeného,odvolávajúcsanafakt,žepravdivosťnapadnutýchtvrdenížalovanej
sa nepreukázala ani po niekoľkoročnom dokazovaní, čo podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších
súdnych autorít znamená, že platí opak, teda že ide o nepravdivé tvrdenia, a v zmysle ustálenej
judikatúry a výkladovej praxe, ktorá hovorí, že pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti
stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť a ohroziť práva chránené § 11 Občianskeho

zákonníka, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 293/2015 zo 06.06.2016, ako
aj Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 293/2015 zo 06.06.2016 „Vyjadrením
žalovanej, že žalobcovia páchajú trestnú činnosť, bola v istom zmysle „narušená rovnováha" ich
vzájomného osobnostného vzťahu. Žalovaná sa dopustila konania spôsobilého „ponížiť" ich v očiach
iných osôb. Pokiaľ sa niekto dopustí konania znižujúceho česť a dôstojnosť fyzickej osoby, je v

občianskom súdnom konaní cieľom takto zasiahnutej osoby, aby dosiahla nútené uloženie sankcie tomu,
kto do jej osobnostných práv zasiahol. Účelom takejto sankcie, uloženej súdom v primeranej forme a v
adekvátnom rozsahu, je nastoliť opätovnú „rovnováhu" osobnostného vzťahu aktérov skutkového deja,
v rámci ktorého došlo k zásahu do osobnosti. Pokiaľ súd primeranými občianskoprávnymi prostriedkami
„potrestá" toho, kto zasiahol do osobnostných práv iného, zasiahnutý subjekt dosiahne satisfakciu

„ponížením" zasahujúceho subjektu. K tomu dochádza tým, že súd zasahujúceho - podľa okolností
prípadu - donúti buď sa ospravedlniť zasiahnutej fyzickej osobe alebo jej zaplatiť náhradu spôsobenej
nemajetkovej ujmy v peniazoch (prípadne mu uloží obe sankcie zároveň).", navrhol, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené v odvolacom petite nižšie.
Rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 11.07.2019, sp, zn. 13C/25/2015 - 474 sa mení nasledovne:

„Žalovaná je povinná ospravedlniť sa žalobcovi za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu
osobnosti, a to doručením listu s nasledovným obsahom: „Ospravedlňujem sa Ing. B. Y. a celej
jeho rodine za klamstvá a osočovanie, ktoré som uviedla v svojom ohováračskom liste doručenom
Okresnému súdu Košice II dňa 25.9.2012, založenom do spisu 41C/173/2007. Zároveň žiadam panisudkyňu JUDr. Agátu Burkušovú a ostatných pracovníkov súdu, aby môj ohováračský list nebrali pri
svojom rozhodovaní do úvahy a list odstránili zo spisu." List bude adresovaný pani sudkyni JUDr.
Agáte Burkušovej na Okresný súd Košice II, a založí sa do spisu 41C/173/2007, vedenom na OS KE

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.800,- EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky
pre zmenu napadnutého rozsudku, navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, ako aj napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie, ktorými prvostupňový súd zamietol opravu

písomných zápisníc o pojednávaní zo dňa 28.02.2018, 12.10.2018, 10.01.2019 a vec vrátil na ďalšie
konanie. Navrhol, aby odvolací súd uviedol v odôvodnení zrušujúceho rozsudku svoj právny názor tak,
aby ním bol súd „prvého stupňa“ viazaný. Tiež navrhol, aby v ňom uviedol aj pokyn pre súd „prvého
stupňa“ ako má tento v konaní postupovať po procesnej stránke.

4.Žalobca svoje odvolanie doplnil podaním z 13.8.2019 (č. l. 521 - 528) označeným ako PRÍLOHA 1 K

ODVOLANIU PROTI ROZSUDKU OKRESNÉHO SÚDU KOŠICE I, Č. K. 13C/25/2015 - 474 ZO DŇA
11.07.2019, ktorým spresnil bod I odvolania.
4.1.Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil mu, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods.1 písmeno
b) CSP.

4.2.Namietal opomenutie podstatnej časti jeho procesného útoku v napadnutom rozsudku - V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú v odsekoch 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 vynechané tie podstatné časti jeho
procesného útoku, ktoré poukazujú na to, že žalovaná bola v konaní o vysporiadanie BSM predvolaná
jedine ohľadom garsónky, to, že žalovaná, sa na súd neustanovila svojvoľne, nakoľko nedoložila súdu
žiadne lekárske potvrdenie, ktoré by ju od jej povinnosti ospravedlnilo, zlý úmysel žalovanej, ktorý

podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdnych autorít je priťažujúcou okolnosťou, ustálenú rozhodovaciu
prax právnych autorít, od ktorej sa následne prvostupňový súd napadnutom rozsudku odklonil, že už
v žalobe poukázal na ujmu spôsobenú napadnutým listom žalovanej a to, že sa musí ohováračským
listom žalovanej zaoberať, keď by sa mohol nerušene a plne venovať svojej vlastnej činnosti, od ktorej
v dôsledku neoprávneného zásahu žalovanou odvádzaný. Zlý úmysel žalovanej pokladá za priťažujúcu

skutočnosť. Ods. 3: úplne vynechaná hrubo vyznačená časť nižšie. V žalobe z 20.01.2015 uviedol:
„Žalovanú som ako splnomocnený zástupca v konaní 41C/173/2007 navrhol predvolať ako svedka vo
veci vysporiadania BSM, konkrétne nadobudnutia garsónky." Dôkaz: žaloba z 20.01.2015 založená v
spise 13C/25/2015 (ďalej „Žaloba") Ods. 4: úplne vynechaná hrubo vyznačená časť nižšie. V žalobe
uviedol: „Tieto tvrdenia sú nepravdivé, ide jednoznačne o ničím nepodložené ohováranie a osočovanie

mojej osoby žalovanou a vnímam ich ako difamujúce tvrdenia. Žalovaná mi prisudzuje prakticky trestnú
činnosť a jej tvrdenia značne znižujú moju vážnosť, občiansku česť, dôstojnosť, moje meno a priezvisko
a postavenie mojej osoby nielen ako občana v spoločnosti, ale aj ako splnomocneného zástupcu v
konaniach vedených na OS KE II. Preto mám zato, že tento list bol napísaný so zlým úmyslom ma
poškodiť." Dôkaz: Žaloba Ods. 5: úplne vynechaná hrubo vyznačená časť nižšie: V žalobe uviedol:

„Predmetným neoprávneným zásahom došlo k zníženiu vážnosti mojej osoby v spoločnosti v značnej
miere. Mám zato, že konaním žalovanej mi vznikla aj nemajetková ujma. Závažnosť ujmy spočíva hlavne
v znížení vážnosti mojej osoby ako splnomocneného zástupcu v konaní 41C/173/2007 vedenom na OS
KE II. Za ujmu pokladám aj skutočnosť, že sa musím ohováračským listom žalovanej zaoberať, keď by
somsamoholnerušeneaplnevenovaťsvojejvlastnejčinnosti,odktorejsomvdôsledkuneoprávneného

zásahu žalovanou odvádzaný. Zlý úmysel žalovanej pokladám za priťažujúcu skutočnosť." Dôkaz:
ŽalobaOds.6:prekrútenýtak,žesastratilpravývýznamhrubovyznačenejčastinižšie:Vžalobeuviedol:
„Žalovaná bola prvýkrát predvolaná ako svedok na pojednávanie konané 16.6.2014. Na pojednávanie
sa nedostavila, a ani sa vopred neospravedlnila. Súd v zápisnici z pojednávania konštatoval, že po
začatí pojednávania odporca súdu krátkou cestou doručil ospravedlnenie žalovanej bez dátumu, v

ktorom svedkyňa oznamuje súdu, že prosí, aby súd zobral do úvahy jej vek a narušené zdravie, je
chronicky chorá a výsluch by nepriaznivo pôsobil na jej vysoký krvný tlak a choré srdce a narušenú
nervovú sústavu, ďakuje za porozumenie. Dôkaz: Žaloba Ods. 7: úplne vynechaná hrubo vyznačená
časť nižšie. V žalobe uviedol: „Žalovaná sa opäť ospravedlnila, tentoraz vyššie spomenutým listom z
22.9.2014, doručenom súdu 24.9.2014. Ospravedlnenie v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom

ani teraz nepodložila lekárskym potvrdením o neschopnosti sa zúčastniť pojednávania ako svedok.
Dôvody svojej neúčasti zopakovala a rozšírila o dôvod smerujúci k mojej osobe." Dôkaz: Žaloba Ods.
8: úplne vynechaná hrubo vyznačená časť nižšie. V žalobe uviedol: „Po tom, čo bol 24.9.2014 do
spisu založený predmetný ohováračský list od žalovanej, v ktorom bola osočená a pošpinená mojaosoba, ako aj moja matka a sestra, zákonná sudkyňa pravdepodobne zmenila svoj názor a žalovanú
už na ďalšie pojednávania vytýčené na 19.1.2015 a 16.2.2015 nepredvolala. A to napriek tomu, že od
16.6.2014 súd ani nepojednával (pojednávanie vytýčené na 6.10.2014 a 19.1.2015 boli zrušené), ani

nevykonalžiadnedôkazy.Pritomvpredmetnomlisteuvedenétvrdeniažalovanejohľadomnadobudnutia
garsónky sú zjavne nepravdivé a ničím nepodložené a som presvedčený, že výsluchom žalovanej by
som ich nepravdivosť preukázal.“ Dôkaz: Žaloba Ods. 9: úplne vynechaná hrubo vyznačená časť nižšie.
V žalobe uviedol: „Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie
zasahujúce práva občana chránené v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka. Subjektívna

stránkapôvodcuzásahuniejerozhodujúca,pretoniejerelevantnézaoberaťsavedomosťoužalovaného
o nepravdivosti tvrdenia alebo tým, či konal v úmysle ohroziť zákonom chránenú osobnosť žalobcu. Z
uvedeného vyplýva, že zásadne sa nemožno úspešne brániť proti žalobe na ochranu osobnosti ani tým,
že žalovaný šíril iba tie údaje, ktoré sám počul. Občianskoprávne sankcie za neoprávnený zásah do
práva na ochranu osobnosti sú teda založené na objektívnom princípe, t.j. nie je vyžadované zavinenie
pôvodcu neoprávneného zásahu, pričom súčasne sa vyžaduje, aby zásah o ktorý ide, mal charakter

neoprávneného zásahu. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol
objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka.
Nevyžaduje sa vyvolanie následkov. Prihliada sa na závažnosť vzniknutej ujmy, na okolnosti za ktorých
k porušeniu práva došlo, či žalovaný zasiahol do osobnosti žalobcu z nedbanlivosti (ľahostajnosti),
alebo či mu je možné k neoprávnenému zásahu a vzniknutom nepriaznivom následku pripočítať úmysel,

poprípade zlý úmysel a pohnútku (napríklad škandalizovať a ohovoriť žalobcu, pričom pre posúdenie
„zlého úmyslu a pohnútky" nieje spravidla rozhodujúce preukázanie vedomého konania žalovaného, ale
rozhodujúce je „čitateľnosť" z obsahu príspevku). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je
určenie vzťahu medzi mierou ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti a konkrétnym finančným vyjadrením
náhrady takejto ujmy. I tak však ide vždy o právny nástroj, ktorého úlohou je zabezpečiť rešpektovanie

a ochranu osobnosti fyzickej osoby." Dôkaz: žaloba z 20.01.2015 založená v spise 13C/25/2015. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú v odsekoch 21 a 22 vynechané tie podstatné časti môjho
procesného útoku, ktoré poukazujú na: to, že žalovaná nebola v konaní o vysporiadanie BSM ani
účastníkom konania, ani vedľajším účastníkom konania, ani sa nedostavila na predvolanie vypovedať
ako svedok, ani v ňom nevystupovala ako splnomocnený zástupca niektorého z účastníkov konania,

preto žalovanou citované judikáty, ktorými následne prvostupňový súd odôvodnil napadnutý rozsudok
sú pre tento prípad neaplikovateľné, to, že citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
3Sžf/130/2013, kde sa uvádza, že Občiansky súdny poriadok v súdnom konaní dôkaz ako písomnú
svedeckúvýpoveďnepozná.Tedažeprávnynázorprezentovanývnapadnutomrozhodnutíjevpriamom
rozpore správnym názorom Najvyššieho súdu, to, že preukazoval úmysel žalovanej ovplyvniť súd

útokom na neho ako splnomocneného zástupcu v konaní o vysporiadanie BSM, a že na preukázanie
svojho tvrdenia som citoval z rozsudku Nejvyššího správního soudu (ze dne 4. bŕezna 2011, č.j. 5 As
37/2010 - 71): „Nepodložené obvinenia zo spáchania trestnej činnosti sú spôsobilé spôsobiť závažnú
ujmu na dobrej povesti postihnutého tým, že môže vyvolať v očiach tretích osôb neznalých pomerov
dojem, že sa táto osoba trestnej činnosti skutočne dopúšťa, čím sa zároveň spochybňuje objektivita

správneho konania, na ktorej sa táto osoba podieľa.", že žalovaná počas konania nepreukázala
pravdivosť žalobou napadnutých tvrdení, naopak, že ja v konaní preukazoval ich nepravdivosť, to, že
žalovaná v návrhoch na vykonanie dokazovania pripojiť päť spisov z konaní vedených na OS KE II,
neoznačila konkrétne čísla listov, ktoré požaduje oboznámiť, že sa nejedná o svedeckú výpoveď, lebo
svedecká výpoveď je ústna. Ods. 21: úplne vynechaná hrubo vyznačená časť nižšie. V písomnom

podaní z 24.05.2015 uviedol: „Žalovaná sa vyjadruje k svojmu listu z 25.9.2014, pričom moja žaloba
smerovala iba k jednému z jej dvoch listov, ktoré boli doručené v jednej obálke, na ktorej je pečiatka
pošty zo 23.9.2014. Oba listy sú žalovanou podpísané a datované 22.9.2014."
4.3.Súdna prax - Žalovaná v konaní 41C/173/2007 o vysporiadaní BSM nebola ani účastníkom konania,
ani vedľajším účastníkom konania, ani sa nedostavila na predvolanie vypovedať ako svedok, ani v ňom

nevystupovala ako splnomocnený zástupca niektorého z účastníkov konania. Preto je toho názoru, že
ňou citované judikáty v jej vyjadrení sú pre tento prípad neaplikovateľné. V rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci sp. zn NS SR 3Sžf/130/2013 sa uvádza: „Občiansky súdny poriadok v
súdnom konaní dôkaz ako písomnú svedeckú výpoveď nepozná. Vzhľadom na dodržanie princípov
spravodlivého súdneho konania je nevyhnutné dôkaz vykonať." Nejedná sa ani o svedeckú výpoveď ako

to žalovaná tvrdí vo svojom vyjadrení, nakoľko svedecká výpoveď je ústna, pričom písomné vyhlásenie
svedka nie je svedeckou výpoveďou, ide o dôkaz listinou. Podľa § 129 ods.l OSP: "Dôkaz listinou
sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta
alebo oznámi jej obsah". V predmetnom prípade na verejnom pojednávaní. Dôkaz: písomné podaniez 24.05.2015 založené v spise 13C/25/2015. Ods. 22: úplne vynechaná hrubo vyznačená časť nižšie.
Žalovaná neuviedla žiadne konkrétne dôvody či skutočnosti, o ktoré tieto tvrdenia opiera, z predmetného
listu nie je jasné ani to, ako tieto tvrdenia súvisia s prejednávanou vecou. Je toho názoru, že tvrdenia

žalovanej nemali žiaden vzťah k jeho činnosti splnomocneného zástupcu a ich cieľom bolo poškodiť česť
a dobrú povesť jeho a mojej rodiny. Z rozsudku Nejvyššího správního soudu (ze dne 4. března 2011,
č.j. 5 As 37/2010 - 71): „Nepodložené obvinenia zo spáchania trestnej činnosti sú spôsobilé spôsobiť
závažnú újmu na dobrej povesti postihnutého tým, že môže vyvolať v očiach tretích osôb neznalých
pomerov dojem, že sa táto osoba trestnej činnosti skutočne dopúšťa, čím sa zároveň spochybňuje

objektivita správneho konania, na ktorej sa táto osoba podieľa." Kým prvý list žalovanej predstavuje
lekársky nepodložené ospravedlnenie jej neúčasti svedčiť na pojednávaní, účel druhého listu smeruje
k ovplyvneniu sudkyne v rozhodovaní „verím v spravodlivosť Vášho rozhodovania". Z jeho písomného
podania z 24.05.2015 súd opomenul časť označenú ako AD I ): Skutkový stav, v ktorej poukazuje na
neurčitosť a nekonkrétnosť procesnej obrany žalovanej, ako aj na to, že žalovaná doteraz nepredložila
súdu žiaden dôkaz, ktorým by preukázala pravdivosť žalobou napadnutých tvrdení. Tiež preukazoval

nepravdivosťnapadnutýchtvrdenížalovanej,akoajnepravdivosťďalšíchčasťounapadnutéholistu.Tiež
opomenul uviesť časť označenú AD III): Vyjadrenie k návrhom na vykonanie dokazovania: „K návrhu
žalovanej pripojiť spisy v právnej veci 10C/393/2004, 10C/481/2004, 25P/12/2005, 43C/390/2005,
41C/173/2007 vedených na OS KEII podotkol, že ani v jednom konaní nevystupujú ani žalovaná ani
on ako účastníci konania. Vo všetkých uvedených konaniach však vystupovala ako právna zástupkyňa

syna žalovanej terajšia právna zástupkyňa žalovanej, JUDr. W. Š., čiže táto k spisom prístup má. Na-
priek tomu neoznačila časti, na ktoré sa chce odvolať. Žalovaná si dokonca sama v svojom vlastnom
podaní protirečí, keď na strane 2 uvádza, že konania boli zadané jeho sestrou a na strane 5 uvádza fakty,
z ktorých vyplýva, že vo väčšine konaní vystupuje jeho sestra ako odporkyňa a nie ako navrhovateľka."
Dôkaz: podanie zo 24.05.2015 založená v spise 13C/25/2015. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia

sú v odsekoch 24 a 25 vynechané tie časti písomného vyjadrenia žalovanej z 25.11.2016, ktoré
poukazujú na to, že: žalovaná ako svedka údajného telefonického rozhovoru, v ktorom mal žalovanú
hrubo napadnúť uviedla svojho syna Ing. V. L., ktorý mal údajne od nej telefón prebrať a rozhovor
dokončiť, avšak v konaní k tomuto prišiel svedčiť iný syn, Ing. J. L., čo prisviedča môjmu tvrdeniu o
nevierohodnosti tohto svedka a spochybňuje celú jeho svedeckú výpoveď. Žalovaná v konaní dostala

beztrestne priestor na oslavu vojnového zločinca, vraha z vápenky Nemecká, právoplatne odsúdeného
a popraveného V. L., príbuzného manžela žalovanej. Útok žalovanej v priebehu konania gradoval,
kedy žalovaná zaútočila aj na jeho nebohého starého otca pravdepodobne preto, lebo počas druhej
svetovej vojny ukrýval mladého židovského chlapca, ktorý vďaka tomu vojnu prežil. Ods. 24: úplne
vynechaná hrubo vyznačená časť nižšie. Žalovaná v písomnom podaní z 25.11.2016 uviedla časť, ktorú

súd opomenul: „...,kedy prostredníctvom telefonického rozhovoru žalovanú nazval „starou cigánkou,
luhárkou a klamárkou" kedy svedkom tohto telefonátu bol aj Ing. V. L. a aj jej nebohý manžel, pričom jej
syn počúc vyjadrenia žalobcu telefonický hovor od žalovanej prevzal a ukončil ho so žalobcom on sám a
osobne. Samotný fakt, že žalovaná nevie uviesť presný dátum, nespochybňuje pravdivosť jej tvrdenia,
navyše k uvedenému sa môže vyjadriť aj priamy svedok, ktorého navrhovala a navrhuje žalovaná

vypočuť- Ing. V. L.." Dôkaz: Podanie žalovanej z 25.11.2016 doručené súdu 01.12.2016, založené
v spise 13C/25/2015. Ods.25: úplne vynechaná hrubo vyznačená časť nižšie.Žalovaná v písomnom
podaní z 25.11.2016 uviedla časť, ktorú súd opomenul: „ Na jednej strane hovorí žalobca o neurčitosti
tvrdení žalovanej a neurčitosti dôkazov voči jeho osobe, no vzápätí napíše len tak vo všeobecnosti:
„opakovane spochybňovala spravodlivosť popravy jej príbuzného V. L....". Vyššie uvedené tvrdenie

žalobcu považuje žalovaná za hrubé, urážajúce a ničím nepodložené obvinenie mŕtveho človeka, ktorý
sa už nemá ako brániť a podľa jej názoru nie je morálne ani vhodné „kopať" do mŕtveho...“ Tiež: „...tak
by bolo možno vhodné pospomínať i na žalobcovho dedka N. z Veľkých Ripnian na jeho „činnosť"
počas druhej svetovej vojny...! Dôkaz: Podanie žalovanej z 25.11.2016 doručené súdu 01.12.2016,
založené v spise 13C/25/2015. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú v odseku 27 sú vynechané

tie podstatné časti môjho procesného útoku uvedené v časti I, II, III a IV, ktoré poukazujú na: to, že
napadnutý list žalovanej nemohol byť písomnou svedeckou výpoveďou, nakoľko svedok môže so súdom
komunikovať iba procesne a že ani podľa vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku, a ani podľa
teraz platného Civilného sporového poriadku nevyžiadaný list žalovanej doručený zákonnému sudcovi
nie je písomnou svedeckou výpoveďou žalovanej, svoj názor opäť podložil rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky 3Sžf/130/2013. Teda vyjadril presný opak toho, čo súd uviedol v napadnutom
rozsudku,to,žežalovanoucitovanéjudikáty,ktorýmináslednesúdodôvodnilnapadnutýrozsudoksúpre
tentoprípadneaplikovateľné,to,ženapadnutýlistvybočilzrámcadanéhoplatnýmipredpismi,tedadošlo
k prekročeniu zákonom stanovených medzí, pričom poukázal na § 126 v tej dobe platného Občianske-ho súdneho poriadku, podľa ktorého by sa procesne postupovalo ak by sa žalovaná ustanovila ako
svedok, teda vyjadroval som pravý opak toho, čo napadnutý rozsudok, že žalovaná bola predvolaná
ohľadom súvislostí s kúpou garsónky na meno jej manžela v konaní o vysporiadanie BSM po rozvode

manželstva jej syna a jeho sestry, teda predmetom jej výpovede nemalo byť vyjasňovanie vzťahov v
rodine, ako uvádza napadnutý rozsudok, na predvolaniach bolo jednoznačne uvedené, že je predvolaná
ako svedok v právnej veci o vysporiadanie BSM, nie v trestnej veci údajného týrania jej vnúčat, alebo
užívania bytu na Húskovej XX v Košiciach a ani vo veci jej hodnotenia správania sa splnomocneného
zástupcu druhého účastníka konania a jeho rodiny, teda napadnutým listom vybočila z premetu konania

o vysporiadanie BSM, to, že predmetný list žalovanej vníma tak, že žalovaná ma v rozpore so zásadou
prezumpcie neviny prezentovala priamo ako páchateľa trestnej činnosti - údajné trojmesačné psychické
a fyzické týranie netere N. L., teraz vydatej N.. Preto v zmysle judikátu NS SR 3Cdo 84/2011: Zásada
prezumpcie neviny chráni každého pred vyslovením výroku o vine bez toho, aby bola jeho vina
preukázaná v súlade so zákonom (Nólkenbockhoff v. Nemecko, rozsudok z roku 1987) je toho názoru,
že už z tohto dôvodu treba list žalovanej považovať za neprípustný zásah do mojich osobnostných práv,

že poukázal na premyslenosť a účelovosť napadnutého listu, čomu prisviedča aj podanie žalovanej
z 25.11.2016, v ktorom útoky gradujú, rozšírila útok dokonca aj na môjho starého otca, ktorý sa
sám brániť nemôže, nakoľko zomrel v roku 1985. Žalovaná sa v tejto časti vyjadruje neurčito, jej
výrok vníma ako zákerný útok aj voči jeho osobe, ktorý má vyvolať zdanie, že jeho starý otec snáď
vykonal počas druhej svetovej vojny niečo zlé, že sa nestotožňuje sa s tým, ako sa žalovaná vyviňuje

tvrdením, že v predmetnom liste zákonnej sudkyni napísala iba to, čo počula od iných. Poukázal na
ustálenú judikatúru a výkladovú prax, podľa ktorej sa žalovaná nemôže s úspechom ubrániť a zbaviť
zodpovednosti tým, že iba šírila difamujúce údaje, ktoré ona údajne počula od iných. Dôkaz: Judikát
2Cdo/306/2012, že preukazuje nepravdivosť tvrdení žalovanej verejnými listinami, nakoľko v konaní
na základe predbežného právneho názoru zákonnej sudkyne, od ktorého sa napadnutým rozsudkom

odklonila, sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie za účelom preukázania pravdivosti žalobou napad-
nutých tvrdení, že pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol
objektívne spôsobilý narušiť a ohroziť práva chránené § 11 Občianskeho zákonníka. Dôkaz: Peter
Vojčík a kolektív, Občiansky Zákonník, Stručný komentár, tretie doplnené a prepracované vydanie,
IURA EDITION 2010, strana 71, že dôkazné bremeno pri uplatňovaní práva na ochranu osobnosti

je na strane žalovanej, teda ona musí dokázať, že jej tvrdenia sú pravdivé. Ak v priebehu súdneho
konania nedokáže pravdivosť tvrdení, znamená to, že platí opak, teda že ide o nepravdivé tvrdenie,
a tým o neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcu. Dôkaz: Imrich Fekete, Občiansky
Zákonník, Veľký komentár, I. Zväzok, 2 aktualizované a rozšírené vydanie, Eurokódex 2014, strana
157 a že je toho názoru, že žalovaná pravdivosť svojich tvrdení doposiaľ nepreukázala. Ods. 27: úplne

vynechaná hrubo vyznačená časť nižšie. V podaní z 28.02.2015 uviedol: ,,Nevyžiadaný list žalovanej
zákonnej sudkyni nepokladám za písomnú svedeckú výpoveď žalovanej. Mám zato, že žalovaná sa
mýli, keď trvá na tom, že vo svojom nevyžiadanom liste z 25.04.2014 adresovanom zákonnej sudkyni
v konaní 41C/173/2007 vedenom na OS KE II vo veci vysporiadania BSM po zániku manželstva sa
vyjadrila v rámci svojej písomnej svedeckej výpovede. Zotrvávam v názore, že svedok môže so súdom

komunikovať iba procesne a že ani podľa vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku, a ani podľa
teraz platného Civilného sporového poriadku nevyžiadaný list žalovanej doručený zákonnému sudcovi
nie je písomnou svedeckou výpoveďou žalovanej. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci sp.zn NS SR 3Sžf/130/2013 sa uvádza: „Občiansky súdny poriadok v súdnom konaní dôkaz
ako písomnú svedeckú výpoveď nepozná. Vzhľadom na dodržanie princípov spravodlivého súdneho

konania je nevyhnutné dôkaz vykonať." Dôkaz: rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
sp.zn NS SR 3Sžf/130/2013. Preto je toho názoru, že ňou citovaná judikatúra: Rozsudok Krajského súdu
Trenčínz28.03.2013,sp.zn.4Co/50/2012,tiežjudikátuverejnenývSborníkIII.Nejvyššíhosoudu,ŠEVT,
Praha 1980, strana 196, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.03.2007, sp. zn. 5Cdo/180/2007
sú pre tento prípad neaplikovateľné.

4.4.Konanie žalovanej pokladá za exces a je toho názoru, že by bolo považované za exces aj vtedy,
keby žalovaná bola v postavení svedka. Konanie žalovanej pokladá za exces, nakoľko jej list vybočil
z rámca daného platnými predpismi, teda došlo k prekročeniu zákonom stanovených medzí. Dôkaz: §
126 v tej dobe platného Občianskeho súdneho poriadku. Má zato, že ak by sa žalovaná ustanovila na
predvolanie na súd vypovedať ako svedok, procesne by sa postupovalo podľa § 126 v tej dobe platného

Občianskeho súdneho poriadku: § 126 a citoval znenie ods.1,2,3. Teda v súlade s týmto ustanovením
by po poučení bola vyzvaná opísať všetko, čo vie o predmete výsluchu, v danom prípade ohľadom
súvislostí s kúpou garsónky na meno jej manžela v konaní o vysporiadanie BSM po rozvode manželstva
jej syna a jeho sestry. K tomuto by jej boli kladené otázky na doplnenie a vyjasnenie výpovede. Napredvolaniach bolo jednoznačne uvedené, že je predvolaná ako svedok v právnej veci o vysporiadanie
BSM, nie v trestnej veci údajného týrania jej vnúčat, alebo užívania bytu na Húskovej XX v Košiciach
a ani vo veci jej hodnotenia správania sa splnomocneného zástupcu druhého účastníka konania a jeho

rodiny. Je toho názoru, že ak by žalovaná v konaní o vysporiadanie BSM vypovedala to, čo uviedla v
svojom liste, bolo by jej konanie považované za exces, aj keby bola v tej chvíli v postavení svedka. Preto
je toho názoru, že judikatúra na ktorú sa žalovaná odvoláva by nebola aplikovateľn´á ani vtedy, keby
bola v postavení svedka."
4.5.Skutkové tvrdenia v predmetnom liste žalovanej. Citoval z judikátu NS SR 3Cdo 84/2011:Treba

starostlivo rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Ide o to, že existenciu faktov možno
preukázať, otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov ale nepripúšťa dôkazy (Lingensc. Rakúsko,
rozsudok z roku 1986; obdobne Feldek c. Slovenská republika, rozsudok z roku 2001). Aj keď hodnotiaci
úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného
faktického základu (Jerusalem, 3 Cdo 84/2011 c. Rakúsko, rozsudok z roku 2001). Je toho názoru,
že prvé tri výroky sú jednoznačne skutkové tvrdenia. Zásada prezumpcie neviny chráni každého pred

vyslovenímvýrokuovinebeztoho,abybolajehovinapreukázanávsúladesozákonom(Nôlkenbockhoff
v. Nemecko, rozsudok z roku 1987). Predmetný list žalovanej vníma tak, že ho v rozpore s touto
zásadou prezentuje priamo ako páchateľa trestnej činnosti - údajné trojmesačné psychické a fyzické
týranie netere N. L., teraz vydatej N.. Preto je toho názoru, že už z tohto dôvodu treba list žalovanej v
zmysle judikátu NS SR 3Cdo 84/2011 považovať za neprípustný zásah do mojich osobnostných práv.

Naviac - použité výrazové prostriedky žalovanej považuje za neprimerané a pociťuje ich tak, že sa
negatívne dotýkajú jeho osobnosti. Ak je za zásah do osobnostných práv považovaný písomný prejav,
je pre posúdenie, či sa negatívne dotkol osobnosti, potrebné analyzovať nielen obsah tohto prejavu,
ale tiež formu v ňom použitých výrazových (slovných i grafických) prostriedkov, pretože tá je vonkajším
prejavom obsahu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.3 MCdo 10/2005). Cieľ

útoku žalovanej podľa názoru žalobcu, preukázanie nepravdivosti tvrdení v predmetnom liste žalovanej,
poukázanienapokračovanieútoku,gradáciuútoku,rozšírenieútokunaďalšiehoblízkehožalobcu,názor
na vyviňovanie sa „žalobkyne“ a názor žalobcu, že žalovanú zastaví jedine primeraný trest. Zotrváva
v názore, že cieľom tvrdení žalovanej z predmetného listu bolo poškodiť česť a dobrú povesť jeho a
jeho rodiny. Konanie žalovanej pokladá za premyslené a účelové. Tomuto jeho názoru prisviedča aj

podanie žalovanej zo dňa 25.11.2016 v ktorom žalovaná v svojej činnosti pokračuje, pričom jej útoky
pociťujem ako gradujúce a teraz rozšírila útok dokonca aj na môjho starého otca, ktorý sa sám brániť
nemôže, nakoľko zomrel v roku 1985. Žalovaná sa v tejto časti vyjadruje neurčito, jej výrok vnímam
ako zákerný útok aj voči mojej osobe, ktorý má vyvolať zdanie, že môj starý otec snáď vykonal počas
druhej svetovej vojny niečo zlé. Citoval: „...tak by bolo možné vhodné pospomínať i na žalobcovho

dedka Krogmana z Veľkých Ripnian a na jeho „činnosť" počas druhej svetovej vojny..." Pravdou je,
že jeho starý otec, dobrý, pracovitý, múdry a čestný človek, roľník a hlboko veriaci kresťan, počas
druhej svetovej vojny nevojak, ktorý sa dožil požehnaného veku a pokojne zomrel doma v svojej posteli,
sa aj počas druhej svetovej vojny zachoval čestne a spravodlivo a dokonca ukrýval v svojom dome
židovského chlapca. V rodine naň spomínajú iba s láskou, je mu cťou, že bol jeho vnukom. Česť

jeho pamiatke. Konanie žalovanej pociťuje ako neoprávnený a bezdôvodný zásah do jeho osobnost-
ných práv, ktorý je v rozpore s § 11 OZ, s čl. 10 Listiny základných práv a slobôd, ako aj s čl.
19 Ústavy SR. Nestotožňuje sa s tým ako sa žalovaná vyviňuje tvrdením, že v predmetnom liste
zákonnej sudkyni napísala iba to, čo počula od iných. Poukázal na ustálenú judikatúru a výkladovú
prax, podľa ktorej sa žalovaná nemôže s úspechom ubrániť a zbaviť zodpovednosti tým, že iba šírila

difamujúce údaje, ktoré ona údajne počula od iných. Dôkaz: Judikát 2Cdo/306/2012. Je toho názoru,
že žalovaná konala a naďalej koná v zlom úmysle proti jeho osobe a jeho blízkym, za každú cenu ho
chcela a chce vykresliť ako zlého človeka, konajúceho trestnú činnosť, pričom vytvára teóriu zdania o
jeho vine, ktorú sa snaží vnútiť aj ostatným, v prípade predmetného listu zákonnej sudkyni v konaní
41C/173/2007 vedenom na OS KE II vo veci vysporiadania BSM po zániku manželstva, v ktorom boli

účastníkmi konania syn žalovanej a jeho sestra. To pokladá za neprípustný nátlak za účelom vsugerácie
myšlienok žalovanej na myslenie a rozhodovanie súdu. Jej konanie vníma tak, žalovaná sa správa
ako trestný sudca, čo pokladá za nezákonné a neprípustné. Tvrdenia žalovanej sú nepravdivé, lživé,
urážlivé, znevažujúce a hanlivé a z tohoto dôvodu sú objektívne spôsobilé privodiť neprípustný zásah
do jeho osobnostných práv. Dôkaz: Príloha 1 Odkazy na pripojené spisy a verejné listiny preukazujúce

nepravdivosť jednotlivých častí listu žalovanej. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti
stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť a ohroziť práva chránené § 11 OZ. Dôkaz:
Peter Vojčík a kolektív, Občiansky Zákonník, Stručný komentár, tretie doplnené a prepracované vydanie,
IURA EDITION 2010, strana 71. Dôkazné bremeno pri uplatňovaní práva na ochranu osobnosti jena strane žalovanej, teda ona musí dokázať, že jej tvrdenia sú pravdivé. Ak v priebehu súdneho
konania nedokáže pravdivosť tvrdení, znamená to, že platí opak, teda že ide o nepravdivé tvrdenie,
a tým o neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcu. Dôkaz: Imrich Fekete, Občiansky

Zákonník, Veľký komentár, I. Zväzok, 2 aktualizované a rozšírené vydanie, Eurokódex 2014, strana 157.
Žalobca je toho názoru, že žalovaná pravdivosť svojich tvrdení doposiaľ nepreukázala. Dôkaz: podanie
z 28.02.2018 založená v spise 13C/25/2015. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je v odsekoch 28,
29, 30 zaznamenaná iba procesná obrana žalovanej. Jeho procesný útok je kompletne celý opomenutý.
Na tomto pojednávaní uviedol: - to, že napadnutý list žalovanej nemohol byť písomnou svedeckou

výpoveďou, nakoľko svedok môže so súdom komunikovať iba procesne a že ani podľa vtedy platného
Občianskeho súdneho poriadku, a ani podľa teraz platného Civilného sporového poriadku nevyžiadaný
list žalovanej doručený zákonnému sudcovi nie je písomnou svedeckou výpoveďou žalovanej, svoj
názor opäť podložil rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžf/130/2013. Teda vyjadril
presný opak toho, čo súd uviedol v napadnutom rozsudku to, že žalovanou citované judikáty, ktorými
následne súd odôvodnil napadnutý rozsudok sú pre tento prípad neaplikovateľné. - to, že napadnutý list

pokladá za exces, lebo vybočil z rámca daného platnými predpismi, teda došlo k prekročeniu zákonom
stanovených medzí, pričom poukázal na § 126 v tej dobe platného OSP, podľa ktorého by sa procesne
postupovalo, teda vyjadroval pravý opak toho, čo napadnutý rozsudok - že žalovaná bola predvolaná
ohľadom súvislostí s kúpou garsónky na meno jej manžela v konaní o vysporiadanie BSM po rozvode
manželstva jej syna a mojej sestry, teda predmetom jej výpovede nemalo byť vyjasňovanie vzťahov v

rodine, ako uvádza napadnutý rozsudok - na predvolaniach bolo jednoznačne uvedené, že je predvolaná
ako svedok v právnej veci o vysporiadanie BSM, nie v trestnej veci údajného týrania jej vnúčat, alebo
užívania bytu na Húskovej XX v Košiciach a ani vo veci jej hodnotenia správania sa splnomocneného
zástupcu druhého účastníka konania a jeho rodiny, teda napadnutým listom vybočila z premetu konania
ovysporiadanieBSM-že3znapadnutýchvýrokovsúskutkovétvrdeniaaniehodnotiaceúsudky,pričom

som citoval judikát NS SR 3Cdo/84/2011 a 3MCdo/10/2005. - to, že predmetný list žalovanej vníma tak,
že žalovaná ma v rozpore so zásadou prezumpcie neviny prezentovala priamo ako páchateľa trestnej
činnosti - údajné trojmesačné psychické a fyzické týranie netere N. L., teraz vydatej N.. Preto v zmysle
judikátu NS SR 3Cdo 84/2011: Zásada prezumpcie neviny chráni každého pred vyslovením výroku
o vine bez toho, aby bola jeho vina preukázaná v súlade so zákonom (Nólkenbockhoff v. Nemecko,

rozsudok z roku 1987) je toho názoru, že už z tohto dôvodu treba list žalovanej považovať za neprípustný
zásah do jeho osobnostných práv; - že poukázal na premyslenosť a účelovosť napadnutého listu, čomu
prisviedča aj podanie žalovanej z 25.11.2016, v ktorom útoky gradujú, rozšírila útok dokonca aj na jeho
starého otca, ktorý sa sám brániť nemôže, nakoľko zomrel v roku 1985. Žalovaná sa v tejto časti vy-
jadruje neurčito, jej výrok vníma ako zákerný útok aj voči jeho osobe, ktorý má vyvolať zdanie, že jeho

starý otec snáď vykonal počas druhej svetovej vojny niečo zlé; - na extrémistický materiál založený do
spisu právnou zástupkyňou žalovanej - na nesprávny názor žalovanej, že ja má preukázať spôsobenú
škodu, pričom má za to, že toto konanie má viesť k tomu, či napadnuté výroky boli spôsobilé vyvolať
následky popisované žalovanou; - že založil krátkou cestou dôkaz preukazujúci následky vyplývajúce
z difamujúcich tvrdení v napadnutom liste; - že pripojené spisy sa nezačali oboznamovať, nakoľko súd

odročil pojednávanie na žiadosť právnej zástupkyne žalovanej, ktorá nevedela uviesť čísla listov ktoré z
týchto spisov chce oboznámiť. Dôkaz: Písomná zápisnica o pojednávaní zo 28.02.2018, strany 4,5,6,7,
Zvukový záznam o pojednávaní z 28.02.2019. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú v odseku
31 opomenul uviesť, že v odôvodnení rozsudku na strane 14 v poslednom je uvedené, že predvolaná
svedkyňa W. L., matka odporcu, ktorá bola predvolaná na pojednávanie ako svedkyňa, ospravedlnila

svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov.
4.6.K odsekom 33, 34, 35, 36: súd opomenul uviesť, že opatrovnícky spis maloletej Kamily sp. zn. OM
256/2004 z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny uvádzala žalovaná ako jediný dôkaz na preukázanie
pravdivosti napadnutého výroku na preukázanie tvrdenia o jeho údajnom trojmesačnom psychickom
a fyzickom týraní maloletej vtedy N. a že vykonanie tohto dôkazu nepreukázalo jeho pravdivosť. A to

napriek tomu, že súd na pojednávaní konanom 20.03.2019 prevzal dôkaznú iniciatívu a listy č 214 a 228
opatrovníckeho spisu oboznamoval z vlastnej iniciatívy. Súd opomenul uviesť, že z vlastnej iniciatívy
vložil opatrovnícky spis vtedy maloletej N. L. z roku 2005 priamo do spisu 13C/25/2105 tak, že sa stal
jehointegrálnousúčasťou,vrátanečíslovaniastrán,pritomžalovanáhonavrhovalaibapripojiť,nievložiť,
tedazažurnalizovaťpriamodospisu.Dôkaz:spis13C/25/2015.Opomenuluviesťito,ženakoľkovtomto

opatrovníckom spise sa nachádzajú citlivé informácie vyhotovené vo vyhrotenom období najhlbšieho
súkromia sestry, Ing. W. Y., ako aj v tom čase jej maloletej dcéry N., za ktorú bola ona ako jej rodič
zodpovedná, pokladá postup súdu za bezdôvodné porušovanie svojho práva na súkromie a ochranuosobných údajov. Svoj nesúhlas so svojvoľným konaním súdu vyjadrila písomne, jej vyhlásenie bolo
založené do spisu na pojednávaní 11.07.2019. Dôkaz: spis 13C/25 /2015
4.7.K odseku 39: Súd opomenul uviesť, že nakoľko mu neumožnil sa vyjadriť k výsluchu tohto svedka

priamo na pojednávaní, k výpovedi svedka sa vyjadril v svojom podaní z 30.09.2018 v časti B -
K výpovedi svedka na pojednávaní konanom 13.07.2018. Dôkaz: Písomná zápisnica o pojednávaní
konanom 13.07.2019, spis 13C/25 /2015, Písomná zápisnica o pojednávaní konanom 18.01.2019, spis
13C/25 /2015, Dôkaz: podanie z 30.09.2019 založené v spise , strany 3 až 13.
4.8.K odseku 39: súd opomenul uviesť, že výsluch svedkyne Ing. W. Y. sa uskutočnil na pojednávaní

konanom 18.01.2019 a kládol jej otázky, ktoré sa týkali žalobou napadnutých výrokov, ako aj k tvrdeniam
svedka Ing. J. L.. Má za to, že jej výpoveď preukázala jednak nepravdivosť žalobou napadnutých
výrokov, jednak aj ostatných výrokov v napadnutom liste, svedkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že
obsah celého napadnutého listu bol nepravdivý. Má za to, že jej výpoveď preukázala aj nepravdivosť
svedeckej výpovede Ing. J. L.. Pravdivosť výpovede svedkyne následne doložil verejnými listinami.
Dôkaz: Písomná zápisnica o pojednávaní konanom 18.01.2019, spis 13C/25 /2015

4.9.K odseku 40: súd opomenul uviesť, že k údajným vyjadreniam detí z roku 2012 sa vyjadril v svojom
písomnom podaní z 30.9.2018, kde poukázal na to, že sa jedná o súkromné listiny bez dôkaznej sily. Súd
tiež opomenul uviesť, že do spisu doložil výpovede detí - verejné listiny, ktoré preukazujú nepravdivosť
napadnutých výrokov žalovanej. Tieto citoval aj v svojej záverečnej reči. Dôkaz: podanie z 30.09.2019
založené v spise , strany 1 až 3, Písomná zápisnica o pojednávaní 11.07.2019

4.10.K odseku 41, 42, 43, 44 - skutkový stav nevyplynul z dokazovania, nakoľko uvedené dôkazy sa
nevykonali. Z uvedených spisov sa na pojednávaniach nič neoboznamovalo. Súd opomenul tieto dôkazy
vykonať. To, že ich súd uviedol vníma ako alibi pre nehospodárnosť konania, keďže súd obstaral dôkazy,
ktoré nepoužil v odôvodnení. Dôkaz: zvukový záznam o pojednávaní konanom 28.02.2018.
4.11.K odseku 49 - súd opomenul uviesť tvrdenia zo žaloby, že napadnutý list žalovanej bol nevyžiadaný,

že žalovaná sa z povinnosti ustanoviť sa na pojednávanie ospravedlnila a že som poukazoval na zlý
úmysel žalovanej. Dôkaz: Žaloba
4.12.K odseku 50 - súd opomenul uviesť jeho tvrdenia zo žaloby, že za ujmu pokladá aj skutočnosť, že sa
musí ohováračským listom žalovanej zaoberať, keď by sa mohol nerušene a plne venovať svojej vlastnej
činnosti, od ktorej v dôsledku neoprávneného zásahu žalovanou odvádzaný. Zlý úmysel žalovanej

pokladá za priťažujúcu skutočnosť. Dôkaz: Žaloba
4.13.K odseku 52, 54, 55, 56, 58, 59 - Má za to, že súd nemohol dospieť k záveru prezentovaného
v odsekoch 52, 54, 55, 56, 58, 59 keby neopomenul jeho procesný útok, pozostávajúci z podstatných
skutkových tvrdení, podstatnej právnej argumentácie, podstatných dôkazov, ktoré označil a podstatnú
ustálenú rozhodovaciu prax, ktorými preukazoval, že: -napadnutý list žalovanej bol súdom nevyžiadaný,

súd v konaní o vysporiadanie BSM neuložil žalovanej povinnosť napísať napadnutý list, preto je
vylúčené, že napadnutý list žalovanej bol výkonom práva v rámci jej uloženej povinnosti; - žalovaná,
ktorá sa neustanovila na pojednávanie, ale sa ospravedlnila, nebola v konaní o vysporiadanie BSM ani
účastníkom konania, ani vedľajším účastníkom konania, ani sa nedostavila na predvolanie vypovedať
ako svedok, ani v ňom nevystupovala ako splnomocnený zástupca niektorého z účastníkov konania,

preto judikatúra na ktorú sa odvolávala žalovaná a ktorú prevzal aj súd do napadnutého rozsudku je pre
tento prípad neaplikovateľná; - v čase zásahu bol platný procesný predpis Občiansky súdny poriadok
a že on citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžf/130/2013, v ktorom sa uvádza,
že Občiansky súdny poriadok v súdnom konaní dôkaz ako písomnú svedeckú výpoveď nepozná; -
preukazoval úmysel žalovanej napadnutým listom ovplyvniť súd nepodloženým obvinením z trestnej

činnosti voči jeho osobe v konaní o vysporiadanie BSM, v ktorom bol splnomocneným zástupcom;
- na preukázanie svojho tvrdenia o neoprávnenosti zásahu žalovanej citoval z rozsudku Nejvyššího
správního soudu (ze dne 4. března 2011, č.j. 5 As 37/2010 - 71); - preukazoval, že žalobou napadnuté
tvrdenia žalovanej nemali žiaden súvis s predmetom konania o vysporiadanie BSM, a ani súvis s
jeho činnosťou splnomocneného zástupcu v konaní o vysporiadanie BSM; - žalovaná bola predvolaná

ohľadom súvislostí s kúpou garsónky na meno jej manžela v konaní o vysporiadanie BSM po rozvode
manželstva jej syna a mojej sestry, teda predmetom jej výpovede v konaní o vysporiadanie BSM
nemalo byť vyjasňovanie vzťahov v rodine, ako uvádza napadnutý rozsudok; - na predvolaniach bolo
jednoznačne uvedené, že žalovaná je predvolaná ako svedok v právnej veci o vysporiadanie BSM, nie
v trestnej veci údajného týrania jej vnúčat, alebo užívania bytu na Húskovej XX v Košiciach a ani vo

veci jej hodnotenia správania sa splnomocneného zástupcu druhého účastníka konania a jeho rodiny,
teda napadnutým listom vybočila z premetu konania o vysporiadanie BSM; - žalovaná nemohla byť
v konaní o vysporiadanie BSM pokladaná za svedka, keď sa neustanovila na pojednávanie aj z toho
dôvodu, že nebola poučená o význame svedeckej výpovede, o jej právach a povinnostiach a o trestnýchnásledkoch krivej výpovede, nebola jej uložená povinnosť vyjadriť sa k predmetu sporu písomne a
súd jej ani neposkytol otázky, na ktoré by mala odpovedať; - podľa procesného predpisu svedok na
súde má vypovedať o tom, čo on sám vnímal svojimi zmyslami a nie poskytovať súdu sprostredkované

informácie; - že zo strany žalovanej išlo o exces, nakoľko žalovaná v rozpore so zásadou prezumpcie
neviny, ktorá chráni každého pred vyslovením výroku o vine bez toho, aby bola jeho vina preukázaná
v súlade so zákonom (Nôlkenbockhoff v. Nemecko, rozsudok z roku 1987) ho v napadnutom liste pre-
zentovala priamo ako páchateľa trestnej činnosti - údajného trojmesačného psychického a fyzického
týrania maloletého dieťaťa.; - už z vyššie uvedeného dôvodu v zmysle judikátu NS SR 3Cdo 84/2011

sa má napadnutý list žalovanej považovať nielen za neprípustný zásah do jeho osobnostných práv,
ale aj za exces; - žalovaná v prekračovaní a dokonca gradácii zákonom stanovených medzí, teda
v excesoch, pokračovala aj v priebehu konania 13C/25/2005, kedy v svojom písomnom podaní zo
01.12.2016 jednak rozšírila svoj útok aj na jeho nebohého starého otca pravdepodobne preto, lebo
tento počas druhej svetovej vojny ukrýval mladého židovského chlapca, ktorý vďaka tomu vojnu prežil,
jednak prostredníctvom svojej právnej zástupkyne velebila príbuzného jej manžela, vraha z vápenky

Nemecká, V. L., príslušníka Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, ktorý sa sám priznal k viacerým
vraždám bezbranných civilistov, za čo bol právoplatne odsúdený a v roku 1958 popravený obesením;
- v konaní poukázal na judikát podľa môjho názoru aplikovateľný pre náš prípad, Uznesenie NS SR
3Cdo 293/2015 zo 06.06.2016, v ktorom sa NS SR zaoberal takmer identickou vecou, kedy staršia žena
taktiež zaslala nevyžiadaný ohováračský list s difamujúcim obsahom, čím podľa názoru NS SR zasiahla

do práva na ochranu osobnosti žalobcov; - citoval z vyššie uvedeného Uznesenie NS SR 3Cdo 293/2015
zo 06.06.2016.. Ako príklad možno ďalej uviesť tiež rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30. mája 2013
sp. zn. 9 Co 197/2012; - poukázal na to, že tak isto ako v citovanej veci, aj v jeho veci, konanie žalovanej,
ktorým neoprávnene zasiahla do jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, môjho mena a priezviska, bolo
cielené a premyslené, s úmyslom poškodiť moju občiansku česť, ľudskú dôstojnosť a pošpiniť moje

meno a priezvisko, a preto tak ako žalobcovia v citovanej veci aj on v tomto konaní právom požaduje
nápravu; - v konaní poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, od ktorej sa
následne prvostupňový súd napadnutom rozsudku odklonil; nestotožňuje sa s tým ako sa žalovaná
vyviňujetvrdením,ževpredmetnomlistezákonnejsudkyninapísalaibato,čopočulaodinýchapoukázal
na ustálenú judikatúru a výkladovú prax, podľa ktorej sa žalovaná nemôže s úspechom ubrániť a zbaviť

zodpovednosti tým, že iba šírila difamujúce údaje, ktoré ona údajne počula od iných. Dôkaz: Judikát
2Cdo/306/2012; - tri z napadnutých výrokov sú skutkové tvrdenia a nie hodnotiace úsudky, pričom som
citoval judikát NS SR 3Cdo/84/2011 a 3MCdo/10/2005; - k údajným vyjadreniam detí z roku 2012 sa
vyjadril v svojom písomnom podaní zo 30.9.2018, kde poukázal na to, že sa jedná o súkromné listiny
bez dôkaznej sily.; - tiež do spisu doložil výpovede detí - verejné listiny, ktoré preukazujú nepravdivosť

napadnutých výrokov žalovanej. Tieto citoval aj v svojej záverečnej reči; - napadnutý list žalovanej v
konaní o vysporiadanie BSM nebol považovaný za svedeckú výpoveď, a to na žiadnom stupni; - už v
žalobe uviedol, že za ujmu pokladá aj skutočnosť, že sa musí ohováračským listom žalovanej zaoberať,
keď by sa mohol nerušene a plne venovať svojej vlastnej činnosti, od ktorej v dôsledku neoprávneného
zásahu žalovanou odvádzaný a zlý úmysel žalovanej pokladá za priťažujúcu skutočnosť Dôkaz: Žaloba,

podanie z 24.05.2015, podanie z 28.02.2018, podanie z 29.04.2018, podanie z 30.09.2018, podanie z
18.03.2019, podanie z 23.04.2019, podanie z 27.06.2019 založené v spise 13C/25/2015
4.14.K odseku 54 - súd nemohol dospieť k záveru prezentovaného v ods. 52, keby neopomenul
jeho procesný útok, pozostávajúci z podstatných skutkových tvrdení, podstatnej právnej argumentácie,
podstatných dôkazov, ktoré označil a podstatnej ustálenej rozhodovacej praxe (a zopakoval skutočnosti

viackrát predtým uvedené)
4.15.K odseku 57 - je v rozpore s ods. 31, ktorý preukazuje obsiahlejšiu citáciu a teda aj závažné
dôsledky, ktoré tento nepravdivý list spôsobil ovplyvnením zákonnej sudkyne v konaní o vysporiadanie
BSM, ktoré podrobne opisuje v svojom podaní zo 28.02.2019. Toto podanie súd opomenul. Dôkaz:
podanie z 28.02.2018 založené v tomto spise 13C/25/2015.

5.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná (č. l. 549 - 550), ktorá sa v celom rozsahu stotožňuje
s rozhodnutím súdu prvej inštancie Podľa jej názoru dospel súd na základe vykonaných dôkazov k
správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia celej
veci.

5.1.Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu neuviedol podľa jej názoru (aj keď odvolanie žalobcu je
naozaj rozsiahle a na 35 stranách) žiadnu novú právne relevantnú skutočnosť, iba skutkovo zotrváva na
argumentoch, ktoré sú už aj súdu a aj žalovanej známe. Jeho odvolanie neobsahuje v merite konania
žiadne také skutočnosti, ku ktorým by sa už ona nebola vyjadrila a v priebehu konania nezaujalastanovisko. Uvádza, že ma za to, že tvrdenia žalobcu vychádzajú z mylných predpokladov a z jeho
účelových tvrdení, ktoré boli a sú vedené len snahou privodiť si pozíciu, ktorá by mu podľa práva a
spravodlivosti nemala pripadnúť.

5.1.A) Zníženie vážnosti žalobcu v spoločnosti - Podľa tvrdenia žalobcu ona mala spôsobiť zníženie
vážnosti žalobcu v spoločnosti tým, že v konaní o vyporiadanie BSM (kde bola opakovane na návrh
žalobkyne Ing. Y. a jej splnomocneného zástupcu/žalobcu predvolávaná ako svedok) doručila súdu -
svojupísomnúvýpoveď-svojepísomnévyjadrenie,keďžekonaniasapresvojzlýzdravotnýstavosobne
zúčastniť nemohla. K zníženiu vážnosti osoby žalobcu malo dôjsť v jeho postavení splnomocnenca

práve v konaní o vyporiadaní BSM. Ako už bolo uvedené v konaní o vyporiadanie BSM nikdy nebola
prítomná žiadna verejnosť. Účastníkmi konania alebo osobami, ktoré boli na konaní prítomné, boli okrem
žalobcu ako splnomocneného zástupcu len učastníci konania, právny zástupca a sudca, ktoré osoby,
ako je zrejmé taktiež z vykonaného dokazovania si mienku o žalobcovi, vytvorili bez ohľadu na to, či
nejaký list súdu doručený bol alebo nie. Pani Ing. Y. v pozícii svedkyne žiadnym spôsobom v rámci
svojho výsluchu ako svedok neprezentovala, že by list doručený súdu nejako ovplyvnil jej mienku na

jej brata. Tento ju naďalej v konaní ako splnomocnenec zastupoval a jej dôvera voči nemu pretrvávala
nielen do právoplatného skončenia veci, ale pretrváva až doteraz (čo dosvedčuje jej svedecká výpoveď
v tomto konaní). Čo sa týka p. Ing. J. L., ako je zrejmé z jeho výpovede z 13.7.2018 pred sudom,
tento sa veľmi jednoznačne vyjadril, že svoju mienku na pána žalobcu mal a má a to bez ohľadu na
list, zaslaný do konania o vyporiadanie BSM jeho vyše 80 ročnou matkou. Čo sa týka súdu (a osoby

sudcu) možno dôvodne predpokladať, že dotknutý, s mienku súdu v ničom voči osobe splnomocnenca
neovplyvnil, pretože v zmysle vtedy platného O.s.p. súd so splnomocnencom rovnakým spôsobom
jednal pred doručením listu, ako i po doručení listu, zo žiadneho dokumentu ani zo žiadneho konania
sudkyne, ktorá rozhodovala vo veci, nemožno vyvodiť (a netvrdí to ani samotný žalobca), že by sudkyňa
akýmkoľvek spôsobom dávala najavo, že osobu splnomocnenca považuje za nedôveryhodnú, resp. že

ho nemôže ako zástupcu bez akýchkoľvek dôvodov akceptovať. Súd nevyužil vtedy platné § 27 ods.2
O.s.p., kedy v prípade pochybnosti nepripustí zastúpenie splnomocnencom (a samotný list žalovanej
bol len jeden z nepreberného množstva vykonaných dôkazov v rámci vyporiadania BSM, pričom nebol
dôkazom zásadného právneho významu, na základe ktorého sa podarilo akýmkoľvek spôsobom zvrátiť
existujúci právny stav veci). Vo svojom liste zaslanom súdu ona opisovala veci tak, ako ich ona svojho

času prežívala so svojimi najbližšími. Dôkazy vykonané v konaní potvrdzujú, že mala a mohla vnímať
udalosti tak, ako ich následne opísala vo svojom liste súdu. Pripojený spis kolízneho opatrovníka
obsahuje protokolované vyjadrenia vnučky žalovanej (N. L.), syna žalovanej (Ing. J. L.), samotnej
žalovanej a aj jej manžela ešte z roku 2005 a 2006. Výsluchy vtedy maloletej Kamily boli realizované bez
prítomnosti rodičov, čiže maloletá N. sama a spontánne vypovedala o udalostiach tak ako ich prežívala

- kde okrem neho odznelo nielen to, že bola v tom čase aj so svojím bratom (B.) vo veľmi úzkom
kontakte ňou, ale uvádzané boli aj skutočnosti týkajúce sa osoby žalobcu. Sú to dokumenty staré
14 rokov, čiže je podľa jej žalovanej evidentné, že tieto dokumenty ťažko spochybňovať akýmikoľvek
svedeckými výpoveďami, ktoré sú realizované v súčasnosti. Nehovoriac o písomných prehláseniach
s úradne overenými podpismi N. F. B. z roku 2015, kedy títo v čase svojej dospelosti okrem iného

osvedčujú, že žalovaná v dotknutom čase bola v úzkom kontakte so svojimi vnúčatami, a so svojim
synom a prežívala s nimi všetky veci tak, ako je to prezentované v listoch N. F. B., z roku 2015. Ich
vyhlásenia potvrdzujú skutočnosti, ktoré sú uvedené v jej liste a kreujú obraz o „žalovanom“ a o jeho
správaní sa tak, ako to vnímala a následne súdu aj opísala žalovaná. Dodala, že negatívne zážitky
prežité so žalobcom u N. F. B. navodili stav, kedy títo nechcú, aby sa žalobca čokoľvek dozvedel o

ich živote. Nechcú, aby vedel kde bývajú, ako žijú, akú majú adresu domov, na pracovisko všetky
skutočnosti, ktoré sa odohrávali v roku 2005 a neskôr mali zásadný dopad na ich život a to až tak, že z ich
vlastnejvôledošlokprerušeniuvšetkýchkontaktovsožalobcom.Podvplyvomprežitéhoodprezentovala
vo svojej písomnej svedeckej výpovedi/písomnom podaní súdu všetko tak, ako to vnímala a do konania,
kde bola opakovane volaná ako svedok, všetko zaslala ako svoju písomnú výpoveď/písomné stanovisko

k veci. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde vtedy, ak ide o zásah dovolený,
zákonom predpokladaný, ak takto zákonom nie sú prekročené medze, teda ak sa stal primeraným
spôsobom, a nie je v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je potrebné s ohľadom
na zaistenie základnej úcty k dôstojnosti jej osobnosti za všetkých okolností bezpodmienečne trvať. Za
protiprávny sa nepovažuje zásah, ktorý sa realizuje v rámci výkonu subjektívneho práva, prípadne v

rámci plnenia zákonom uloženej povinnosti, ako napríklad výkon práv, spočívajúci v uvedení skutkových
tvrdení v súdnom alebo správnom konaní buď účastníkom konania, prípadne svedkom alebo znalcom.
Všeobecne platí zásada, že výpoveď účastníka, svedka v konaní, či už v občianskoprávnom alebo
trestnom, ako i výpoveď realizovaná pred orgánom činným v trestnom konaní sa posudzuje ako výkonpovinnosti, resp. práva. Pokiaľ pri týchto výpovediach dôjde k zásahu do osobnostných práv inej fyzickej
osoby, nemožno to hodnotiť ako neoprávnený zásah, s výnimkou prípadu, keď sa ten, kto pred sudom,
prípadne orgánom činným v trestnom konaní vypovedá, dopustí excesu, teda prekročenia zákonom

stanovených medzí. Povinnosť fyzickej osoby ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako
svedok vyplývala žalovanej z vtedy platného § 126 ods.1 veta prvá O.s.p. Ak žalobca tvrdí, že jej
podaním, ktorá ako volaná svedkyňa na konanie nemohla poskytnúť svoju výpoveď písomne a tým
došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, nemožno ním tvrdený zásah považovať za neoprávnený,
nakoľko podanie žalovanej predstavuje okolnosť vylučujúcu neoprávnenosť zásahu a žalobcom tvrdený

zásah nemožno považovať za neoprávnený. V podaní žalovanej nedošlo k žiadnemu excesu. Žalovaná
uvádzala a písala o skutočnostiach, ktoré boli predmetom konania o vyporiadanie BSM jej syna tak,
ako ich ona vnímala zo svojho subjektívneho hľadiska, tlmočila svoje subjektívne názory. Obsah jej
predmetnej výpovede nemožno kvalifikovať ako prekročenie zákonom stanovených medzí, preto možno
konštatovať, že k excesu nedošlo. Na jej tvrdeniach - forma ich poskytnutia súdu (ústne/písomne)
nezohráva žiadnu rolu. Naviac, podanie žalovanej ako jeden z dôkazných prostriedkov súd vo vyššie

uvedenom konaní o vyporiadanie BSM posudzoval nielen samostatne, ale i vo vzájomnej súvislosti s
ostatnými dôkazmi, pričom účastníci konania mali právo sa k nej vyjadriť.
5.2.B) Náhrada nemajetkovej ujmy - Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je síce
predmetom voľnej úvahy súdu, nie však jeho nepreskúmateľnou ľubovôľou. Súd musí vždy vychádzať z
riadne zisteného skutkového stavu a na základe neho založiť svoje rozhodnutie na celkom konkrétnych

a preskúmateľných hľadiskách a dôkazoch, ktoré by objasnili akým (v čom presne) jej konaním došlo
k zásahu do dôstojnosti, spoločenskej vážnosti alebo spoločenského uplatnenia žalobcu a s akými
nepriaznivými dôsledkami. Žalobca neuvádzal a nepreukázal ŽIADNE skutočnosti a dôkazy v tomto
smere - i keď v priebehu konania mal šancu v žalobe a v duplike preukázať skutočnosti a navrhnúť
dôkazy a to predovšetkým či, a ako sa znížila jeho občianska česť, vážnosť, dôstojnosť, meno,

postavenie ako občana v spoločnosti alebo ako splnomocneného zástupcu a aké toto zníženie vyvolalo
následky a v čom sa prejavovali. Nedošlo ani k jednému ani k druhému. Puhé konštatovanie, že „došlo
k zníženiu" je len konštatovaním bez ďalšieho. Nie sú preto splnené predpoklady na to, aby súd vôbec
žalobe ako takej konal. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd až s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. Žalobca nijako

nešpecifikoval nič, z čoho by bolo jasné, že bola nejako a ako znížená jeho vážnosť a ani to, aké
nepriaznivé dôsledky ho v súvislosti so znížením jeho vážnosti postihli - čomu všetkému musel pre
zníženie jeho vážnosti čeliť. Zhrnúc uvedené žalovaná plne zotrváva na svojich doterajších prednesoch
a vyjadreniach a žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 13C/25/2015 v
súlade s § 387 CSP v celom rozsahu potvrdil a žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100%.

6.Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila písomne (č. l. 573) a opakovane uvádza, že sa v
celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Podľa jej názoru žalovanej dospel súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie

vychádza zo správneho právneho posúdenia celej veci. K tvrdeniu žalobcu v jeho vyjadrení žalovaná
poukazuje na skutočnosť, že a) v konaní o vyporiadanie BSM (účastníci konania Ing. Y. a Ing. L.)
bol žalobca splnomocneným zástupcom Ing. Y.. Práve v tomto konaní boli deťmi účastníkov konania
o vyporiadanie BSM, B. F. N., predkladané dotknuté vyjadrenia - je bez akýchkoľvek pochýb, že text
dotknutých vyjadrení žalobca (keďže v konaní o vyporiadanie BSM bol splnomocneným zástupcom

žalobkyne Ing. Y.) veľmi dobre pozná, b) celý spis o vyporiadanie BSM bol pripojený k súdnemu konaniu,
v ktorom sa žalobca domáha ochrany osobnosti a poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Žalovaná vzhľadom na všetko vyššie uvedené plne zotrváva na svojich doterajších prednesoch a
vyjadreniach a žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice I, sp.zn. 13C/25/2015 v súlade
s § 387 CSP v celom rozsahu potvrdil a žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100%.

7.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario a rozsudok ako vecne správny potvrdil

podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s nim v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení
ani podané odvolanie.8.Žalobca v rozsiahlom (cca 50 stranovom) odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm.
b), f), h), § 365 ods.2 CSP.

9.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.

9.1.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie

rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.
9.2.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9.3.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké

majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
9.4.Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd

(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
9.5.Rovnako aj rozhodnutie NS SR „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasni skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces".(Uznesenie

NS SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
9.6.Žalobca namietal, že súd v napadnutom rozsudku úplne opomenul jeho podstatné skutkové tvrdenia,
jeho právnu argumentáciu, podstatné dôkazy, ktoré označil a nim citovanú ustálenú rozhodovaciu prax,
ktoré preukazovali ako nepravdivé práve tie podstatné skutočnosti, ktoré boli základom napadnutéhorozhodnutia, a ktoré podľa jeho názoru mali potenciál zvrátiť napadnutý rozsudok. Opomenutá podstatná
a relevantná časť jeho procesného útoku preukazovala, že: napadnutý list žalovanej bol súdom
nevyžiadaný, súd v konaní o vysporiadanie BSM neuložil žalovanej povinnosť napísať napadnutý list,

preto je vylúčené, že napadnutý list žalovanej bol výkonom práva v rámci jej uloženej povinnosti,
žalovaná, ktorá sa neustanovila na pojednávanie, ale sa ospravedlnila, nebola v konaní o vysporiadanie
BSM ani účastníkom konania, ani vedľajším účastníkom konania, ani sa nedostavila na predvolanie
vypovedať ako svedok, ani v ňom nevystupovala ako splnomocnený zástupca niektorého z účastníkov
konania.

9.7.Súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a stručne uviedol, ako k svojmu záveru dospel, jeho závery
o rozhodujúcich skutočnostiach sú jednoznačné a rozhodol v kontexte s rozhodnutiami NS SR a ÚS
SR, pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie nemá zachádzať do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania.
9.8.Námietka žalobcu, že napadnutý list žalovanej nebol súdom v konaní o vyporiadanie BSM (41C
173/2007) vyžiadaný a, že súd sa v tomto konaní touto skutočnosťou nezaoberal, je nedôvodná, lebo

súd sa v tomto konaní touto skutočnosťou podrobne zaoberal, uviedol dôvody, ktoré žalovanú viedli k
napísaniu listu v bodoch 18., 19., 20., 31. a vyhodnotil ho v bode 52.
9.9.Žalobca uplatnený odvolací dôvod vidí aj v tom, že napadnutý rozsudok považuje za prekvapivý,
svojvoľný, nesprávny, jednostranný, neobjektívny, nespravodlivý, nepreskúmateľný a v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, napadnutý rozsudok sa riadne

nevysporiadal ani s jednou podstatnou skutočnosťou v konaní, a to bez riadneho odôvodnenia, v ktorom
by zdôvodnil svoj odklon od procesného predpisu a od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít, na ktoré sa v konaní odvolával.
9.10.K uplatneným námietkam odvolací súd považuje za potrebné zadefinovať pojmy, ktorými žalobca
odôvodňuje uplatnený odvolací dôvod.

9.11.Prakticky nepreskúmateľný je rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi
konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých, sa to ktoré skutkové zistenie robí.
9.12.Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s

vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
9.13.Prekvapivé je rozhodnutie súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než
boli uplatnené v žalobe, resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania „nečakane“ založené
nepredvídateľne na iných („nových“) skutočnostiach, pričom strany sporu v danej procesnej situácii
nemali možnosť namietať správnosť zaujatého „nového“ právneho názoru.

9.14.Za arbitrárne alebo svojvoľné považujeme rozhodnutie, ktoré môžeme charakterizovať
nasledujúcimi znakmi:
- extrémny nesúlad právnych záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami,
- interpretáciu, ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry
bez toho, aby boli dostatočne uvedené dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabilizovanú výkladovú

prax),
- nerešpektovanie kogentnej normy (interpretáciu), ktorá je v extrémnom rozpore s princípmi
spravodlivosti,
- hodnotenie dôkazov vykonaných bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z
nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery.

9.15.Podľa Ústavného súdu SR „Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo
svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto
rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46
ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru." (napr. sp. zn. I. ÚS 265/05, I. ÚS 117/07 a ďalšie)
9.16.Ústavný súd SR rovnako zdôrazňuje povinnosť dodržiavať pravidlá logiky aj pri hodnotení dôkazov:

„Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov (§ 132 OSP) zohráva vnútorné presvedčenie súdu.
Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa
vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich
komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky (I. ÚS 114/08).
9.17.Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pod č. konania 8Sžo/25/2011 z 22.3.2012 podľa

ktorého: „vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R.
proti Š., rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok z
9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci
sa sťažnosti č. 16034/90.), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. i. ÚS 226/03 z 12.5.2004. III. ÚS209/04 z 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS
36/2010 zo 4.5.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12.6.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku
bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť

podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však
súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany
prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti)."
9.18.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
lCdo/184/2010, v ktorom uvádza, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné

s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich
súvislostiach. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. lCdo/184/2010) ako aj rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2011, sp.
zn. i. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 16.9.2009 sp. zn. 5MCdo 8/2008, z ktorých

vyplýva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na
všetkyotázky,ktorévyšlivpriebehusporunajavo.Povinnosťousúdujevyhodnotiťibatiespornétvrdenia
a skutočnosti, ktoré súd pre meritórne rozhodnutie súdu postačujúce. Ostatné sporné skutočnosti nie sú
takého charakteru, ktoré by mali vplyv na meritórne rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie.

9.19.Rozhodnutiespĺňavšetkyzákonomstanovenépožiadavky,vkonanínedošloktakémuprocesnému
postupu súdu, ktorý by znemožňoval realizáciu práv žalobcu, ktorý by dosiahol takú intenzitu, že by
odôvodnil záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané
nie je prekvapivé, svojvoľné, nesprávne, jednostranné, neobjektívne, nespravodlivé, nepreskúmateľné
a vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Ak žalobca ho vníma inak, ide o jeho

subjektívny pocit resp. nespokojnosť, že nebolo rozhodnuté podľa jeho predstáv.

10.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
10.1.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
10.2.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

11.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvejinštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené

posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
11.1.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu.

12.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

13.Na zdôraznenie správnosti (§ 387 ods.2 CSP) odvolací súd uvádza:

14.Predmetom odvolacieho konania je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu
zamietnutá a v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal v rozsahu odvolacích dôvodov aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z pohľadu, či súd dostatočne a správne zistil skutkový stav, či
na zistený skutkový stav podradil správne právne normy a či závery súdu sú v súlade s rozhodovacou

praxou najvyšších súdnych autorít.

15.Žalobca sa podanou žalobou z 20.1.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť
sa mu za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti a to doručením listu s nasledovným
obsahom: „Ospravedlňujem sa Ing. B. Y. a celej jeho rodine za klamstvá a osočovanie, ktoré som uviedla

v svojom ohováračskom liste doručenom Okresnému súdu Košice II dňa 25.9.2014 založenom do spisu
41C/173/2007. Zároveň žiadam pani sudkyňu F. Z. a ostatných pracovníkov súdu, aby môj ohováračský
list nebrali pri svojom rozhodovaní do úvahy a list odstránili zo spisu.“ List bude adresovaný pani sudkyni
F. Z.T. na Okresný súd Košice II a založí sa do spisu 41C/173/2007 vedenom na Okresnom súde Košice
II. Zároveň žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť mu sumu 1 800 eur titulom

náhrady nemajetkovej ujmy a nahradiť mu trovy konania.

16.Odvolací súd v odvolacom konaní vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie na základe
bezprostredne pred nim vykonaných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že žalovaná je matkou Ing. Františka
Rojka, ktorý bol bývalým manželom sestry žalobcu, Ing. W. L.. Bývalí manželia, po rozvode manželstva

viedli množstvo súdnych konaní, týkajúcich sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom (N. F. B.
L.Í.), o výživné na plnoleté deti ale aj o manželské výživné, vyporiadanie BSM, dávali rôzne podania na
políciu, prokuratúru a obvodný úrad (čísla konaní označené oboma stranami), ktorými sa súd zaoberal
v bodoch 29.,31, 32., 33., 34., 35., 36., 37., 41., 42., 43., 44.
16.1.Žalovaná listom z 22.9.2014, doručeným súdu 25.9.2014 sa ospravedlňovala z neprítomnosti ako

svedka na výsluchu 6.10.2014 a v prílohe ospravedlnenia pripojila list, ktorý mal vyvolať neoprávnený
zásah do žalobcovho práva na ochranu osobnosti (č. l. 5 - 7, v spise 41C/173/2007 v konaní o
vyporiadanie BSM, založený na č. l. 1062 - 1063).
16.2.Žalovaná vyhotovenie listu ani jeho obsah nepopierala a uviedla, že všetko, čo vnímala ako matka
a stará matka popísala, majúc za to, že jej osobná výpoveď ako svedka by mala neblahé následky na

jej zdravotný stav (vyjadrenie z 13.4.2015, č. l. 16)
16.3.Žalobca tvrdí, že žalovaná nebola účastníkom konania, vedľajším účastníkom, svedkom ani
splnomocneným zástupcom a poukázal pritom na rozsudok NS SR 3Sžf/130/2013.

17.V kontexte s uvedeným súd správne skúmal, za akých okolností bol list žalovanou napísaný a

doručený súdu v konaní 41C/173/2007.

18.Podľa § 126 ods.1, prvá veta OSP každá fyzická osoba je povinná ustanoviť sa na predvolanie na
súd a vypovedať ako svedok.19.Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že svedok je každá fyzická osoba, odlišná od súdu, účastníkov,
resp. ich zástupcov, ktorá má vypovedať o skutočnostiach, ktoré vnímala svojimi zmyslami a je schopná

o tom podať správu.
19.1.Zo spisového materiálu 41C/173/2007, je zrejmé, že žalovaná bola predvolaná na pojednávanie
konané 6.10.2014, na ktorom mala vypovedať ako svedok. Predvolanie žalovaná prevzala 18.9.2014
(č. l. 1062 sp. zn. 41C/173/2007). Na jej vypočutí trvala aj W. Y.Š..
19.2.Osoba nenadobúda status svedka, až keď sa dostaví na súd a je poučená o svojej svedeckej

výpovedi, ale stáva sa ňou v okamihu, keď svojim zmyslami vnímala skutočnosti, ktoré sú podstatné
v konkrétnej prejednávanej veci a je schopná o tom podať správu. Z gramatického výkladu cit. ust.
je zrejmé, že o tom, čo svedok vnímal svojim zmyslami by mal podať správu. Zákon pritom výslovne
neurčoval, akou formou má byť správa podaná a teda je na súdu, aby určil, formu svedeckej výpovede.
19.3.Procesné postavenie svedka v konaní má osoba, ktorá učiní vo vzťahu k súdu úkon, resp. podá
správu o tom, čo svojimi zmyslami vnímala.

19.4.V kontexte s judikatúrou, na ktorú poukázal žalobca (NS SR 3Sžf/130/2013, ktorá bola platná v
čase, kedy žalovaná mala učiniť výpoveď) táto výpoveď mala byť ústna, pred súdom, keďže súd neurčil
iný spôsob výpovede.
19.5.Skutočnosť, že žalovaná sa rozhodla vypovedať písomne neznamená, že ju neučinila ako svedok.
Spôsob, ktorým žalovaná vykonala svedeckú výpoveď mal vyhodnotiť súd, ktorý takýto dôkaz vykonal

a teda mohol na túto písomnú výpoveď neprihliadať, mohol ju opakovane vyzvať, aby poskytla ústnu
výpoveď alebo zvoliť iný postup. Opakovane však je nutné zdôrazniť, že aj keby súd na takúto svedeckú
výpoveď neprihliadal vôbec, teda nehodnotil by ju v rámci dokazovania ako dôkazný prostriedok,
neznamená, že ju vykonala osoba, ktorá nebola svedkom. Ako príklad je vhodné uviesť, že osoba, ktorá
vypovedá pred súdom ako svedok súd môže jej výpoveď vyhodnotiť ako nedôveryhodnú a odôvodní,

prečo na takýto dôkaz neprihliadne.
19.6.Z obsahu pripojeného spisu 41C/173/2007 je zrejmé, že súd do svojho rozhodnutia poňal časť
vyjadrenia týkajúcu sa vyporiadania BSM. Navyše odvolací súd príkladom poukazuje aj na písomnú
výpoveď svedka MUDr. W. Y. ( č. l. 1209 sp. zn. 41C/173/2007), ale aj písomné výpovede B. F. N. L. (15
str. odôvodnenia), ktorí tiež podali písomné výpovede.

20.Súd prvej inštancie v tomto konaní prijal správny záver, že žalovaná list, ktorý adresovala súdu
realizovala v pozícii svedka a teda jej výpoveď sa považuje za výkon povinností resp. práva a správne
poukázal v bode 54. odôvodnenia na judikatúru, o ktorú svoje rozhodnutie oprel a navyše odvolací súd
dodáva, že pravdivosť výpovede svedka nemožno skúmať v inom občianskoprávnom konaní.

20.1.Odvolací súd navyše v tejto súvislosti poukazuje a cituje právnu vetu z rozhodnutia NS ČR 30
Cdo 2218/2006 z 27.9.2006, podľa ktorého „O zásah do osobnosti fyzické osoby nejde mimo jiné tehdy,
když k němu došlo v rámci výkonu jiného subjektivního práva stanoveného zákonem, popř. kde jiný
subjekt plnil právní povinnost, kterou mu uložil zákon. Sem je třeba řadit i výkon svědecké povinnosti.
Pokud pak skutečně dojde k zásahu do osobnosti fyzické osoby v souvislosti s výpovědí svědka, zůstane

takovýto zásah oprávněným tehdy, jestliže se stal přiměřeným způsobem a zároveň není-li v rozporu
s takovými oprávněnými zájmy fyzické osoby, na kterých je třeba s ohledem na zajištění elementární
úcty k důstojnosti její osobnosti za všech okolností bezpodmínečně trvat (obdobně srovnej Karel Knap,
Jiří Švestka a kol.: Ochrana osobnosti, Linde Praha, a.s., 2004, str. 157 až 159). V řízení o ochranu
osobnosti nelze přezkoumávat pravdivost výpovědi učiněné v jiném občanskoprávním řízení.

21.Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

22.Podľa § 13 ods.1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.
22.1.Podľa § 13 ods.2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

23.Podľa článku 19 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava) každý má právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.24.Podľa článku 26 ods.1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
24.1.Podľa článku 26 ods.2 veta prvá Ústavy SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,
písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey

a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

25.Citované články Ústavy vyjadrujú základné ústavné hodnoty právneho poriadku Slovenskej republiky
ako demokratického právneho štátu. Ústavou zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo
obmedzenéprávamiiných,najmäprávamiuvedenýmivčlánku19Ústavy.Kolíziaobochprávsarealizuje

práve napríklad pri aplikácii § 11 a nasl. OZ v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany
osobnosti. Je povinnosťou súdu v takých prípadoch interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia v
prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavných garantovaných práv a slobôd. Pri strete
práva slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti musia preto dbať na to, aby s prihliadnutím k
okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred
právom druhým.

25.1.V každom konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia
základného práva na ochranu osobnosti a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na
informácie a so zreteľom na požiadavku vyváženosti (proporcionality) uplatňovania týchto práv.
25.2.Za účelom dodržania princípu vyváženosti práva na ochranu osobnosti a práva na slobodu prejavu
a informácie, súd musí skúmať, prezentované tvrdenia žalovanej sa čo do formy, t.j. spôsobu vyjadrenia

názoru i čo do obsahu, t.j. skutkových tvrdení, neocitli mimo medzí ústavnej ochrany.

26.Česť (a dôstojnosť) ako výraz úcty, uznania, vážnosti, dobrej povesti a ocenenia človeka, ktorý pre
svoje postoje, správanie a činnosť požíva u ostatných členov spoločnosti (v určitom okruhu osôb),
významne ovplyvňuje hodnotenie jeho postavenia a uplatnenia v rôznych sférach spoločenského života,

a preto patrí medzi najzávažnejšie hodnoty osobnosti človeka.

27.Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému
zásahu, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach a
príčinnásúvislosťmedzikonaníneoprávnenezasahujúcehosubjektuavzniknutounemajetkovouujmou.

Tieto náležitosti musia byť súčasne splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej
strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť
znášať sankcie uložené súdom.

28.Ak by aj súd neprihliadal na skutočnosť, že žalovaná list adresovaný súdu vykonala v postavení

svedkyne v rámci realizácie svojich práv a povinností, je potrebné prihliadať na okolnosti, za akých list
napísala.

29.Z konania vyplynulo, že žalobca a žalovaná boli v nepriamom príbuzenskom vzťahu, keď sestra
žalobcu a syn žalovanej boli manželmi, ktorých manželstvo bol rozvedené. Vzťahy v rodine (aj širšej)

boli rozpadom manželstva výrazne narušené, možno ich charakterizovať ako veľmi zlé, keď si členovia
vzájomne ubližovali, správali sa voči sebe hrubo a neúctivo. Rodina jednoznačne prestala plniť jej
základnú funkciu založenú na vzájomnej úcte, vzájomnosti a pomoci. Za takto vyhrotených okolností
sa vzájomne urážali, ponižovali a rôznym spôsobom na seba útočili. Svedčí o tom množstvo konaní a
podaní, ktoré začali od roku 2004 a trvajú doteraz.

29.1.V prejednávanej veci je preto potrebné vychádzať aj z princípu vzájomnosti, čo v praxi znamená, že
hodnotiť nie len správanie žalovanej, ale aj správanie samotného žalobcu, teda či vzájomné správanie
nie je príčinou správania sa žalovanej voči nemu.
29.2.Z vykonaného dokazovania možno jednoznačne uzavrieť, že správanie žalovanej bolo odozvou,
reakciou na správanie sa žalobcu resp. na vzájomné správanie sa rozpadnutej rodiny. Aj keď táto reakcia

nebola vhodná a za určitých podmienok by ju bolo možné kvalifikovať ako nežiaducu, v podstate išlo
o vzájomnú reakciu a správanie, ktoré bolo medzi žalovanou a žalobcom bežné. Dôkazom toho je
množstvo citácií vo všetkých konaniach nevynímajúc toto.
29.3.Rovnako je potrebné uviesť, že v konaní o ochranu osobnosti je účelom sankcie, uloženej súdom v
primeranej forme a v adekvátnom rozsahu, nastoliť opätovnú „rovnováhu" osobnostného vzťahu aktérov

skutkového deja, v rámci ktorého došlo k zásahu do osobnosti. Vzhľadom na vzájomnosť konania medzi
stranami sporu odvolací súd je toho názoru, že takáto rovnováha medzi stranami sporu existuje.30.Rovnako pri hodnotení miery intenzity je nutné konštatovať, že list adresovaný súdu do konania, nie
je objektívne spôsobilý privodiť žalobcovi akúkoľvek ujmu. Je nutné zdôrazniť, že prístup do spisového
materiálu majú len účastníci konania resp. zástupcovia a teda akékoľvek zverejnenie tohto listu je

vylúčené.
30.1.Rovnako je vylúčené, aby žalovaná týmto listom chcela spôsobiť nejakú ujmu. Tvrdenia uvádzané
v liste sa vzťahovali na obdobie roku 2004, teda v roku 2014 neboli spôsobilé žalobcovi privodiť žiadnu
ujmu a okrem uvedeného, konanie, v ktorom bol list žalovanej doručený sa netýkalo žalobcu, takže ani
tým nebol spôsobilý vplývať na rozhodnutie súdu.

31.Žalobca v podanom odvolaní namieta znenie zápisníc a cituje rozsiahle odseky, ktoré podľa neho
boli vynechané.
31.1.Odvolací súd konštatuje, že súd rozhodol o všetkých návrhoch žalobcu na opravu a doplnenie
zápisníc.
31.2.K tejto námietke žalobcu odvolací súd poukazuje a cituje nasledujúce ustanovenia:

32.Podľa § 99 ods.1 CSP ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch
aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh
procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia.

33.Podľa § 40 ods.1 OSP o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie,
spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh
dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie, musí
mať aj jeho náležitosti.

34.Podľa § 52 ods.1 vyhl. č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy zápisnica o súdnom pojednávaní okrem
náležitostíustanovenýchpredpismiokonanípredsúdmiobsahujevšetkypodstatnéokolnostiapoučenia
poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie presný čas začiatku a skončenia
súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej bolo súdne pojednávanie prerušené.

Ak sa výsluch vykonáva prostredníctvom technického zariadenia určeného na prenos obrazu a zvuku,
uvedie sa to v zápisnici o súdnom pojednávaní; v zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie aj meno,
priezvisko a funkcia osoby, ktorá overila totožnosť vypočúvanej osoby.
34.1.Podľa § 52 ods.2 vyhl. č. 543/2005 Z.z. predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní
nahlas tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný

postup. Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do
zápisnice nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená.
34.2.Podľa § 52 ods.3 vyhl. č. 543/2005 Z.z. zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje použitím
diktafónu, postupom podľa § 56, rýchlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky. Ak
sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom,

bezodkladneposkončenísúdnehopojednávaniavyhotovíasistentprepiszápisnicepomocouvýpočtovej
techniky, ku ktorému pripojí doložku "Za správnosť vyhotovenia:", v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko
a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o
pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva
podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania,

verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia.
34.3.Podľa § 52 ods.4 vyhl. č. 543/2005 Z.z. ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje
pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údaje
potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o
súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho

pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje
sa";opravavymazanímzáznamujeneprípustná.Aknadiktujepredsedasenátudozáznamuvyhotovenie
rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred
súdmi.
34.5.Podľa § 52 ods.5 vyhl. č. 543/2005 Z.z. spravidla sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah

výpovedí a prednesov, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na
posúdenie veci, zapíšu sa odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú
jednotlivé otázky a odpovede k nim.34.6.Podľa § 52 ods.6 vyhl. č. 543/2005 Z.z. zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak
záleží na doslovnom znení výpovede toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo
tlmočník jej príslušnú časť, ak je to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal.

34.7.Podľa § 52 ods.7 vyhl. č. 543/2005 Z.z. zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje predseda
senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú predpisy
o konaní pred súdmi.

35.Z cit. zák. ustanovení je zrejmé, že závisí od úvahy súdu, či zápisnicu o pojednávaní vyhotoví, pričom

súd zhodnotí kritérium procesnej ekonómie, vhodnosti a účelnosti. Paralelné zaznamenávanie priebehu
procesných úkonov technickými zariadeniami je zápisnicou spravidla odôvodnené praktickosťou
vedenia konania, zjednodušenou prípravou sudcu na pojednávanie, prehľadnejšou a rýchlejšou
orientáciou v spise.
35.1.Zo žiadneho z citovaných ust. nevyplýva, že súd do zápisne robí doslovný diktát výpovede, či už
strán sporu, ich zástupcov, svedkov alebo iných osôb vykonávajúcich úkony v konaní.

35.2.Žiadna z námietok žalobcu týkajúcich sa opravy zápisníc nie je spôsobilá ovplyvniť správnosť
rozhodnutiaaodvolacísúdsajednotlivýminámietkamitýkajúcehosazneniazápisnicezhoreuvedených
dôvodov zaoberať nebude.

36.Žalobca v priebehu prvoinštančného ale aj odvolacieho konania sa opakovane odvolával na

rozhodnutie NS SR 3 Cdo 293/2015.
36.1.Odvolací súd k uvedenému uvádza, že toto rozhodnutie vychádza z úplne iných skutkových
okolnostíakoprejednávanávec.Vcitovanomkonanížalovanábezakéhokoľvekpreukázaniapravdivosti
svojich tvrdení, zaslala list s difamujúcim obsahom orgánu miestnej samosprávy v mieste bydliska
žalobcov a tiež Okresnej prokuratúre v Senici. Nekonala pri tom v afekte alebo len v dôsledku hnevu,

ale cielene a premyslene, s úmyslom poškodiť česť žalobcov.
36.2.V prejednávanom spore žalovaná v pozícii svedka, adresovala súdu list, v ktorom žalobca nebol
účastníkom konania (len splnomocnený zástupca) a teda nekonalo sa a nerozhodovalo o jeho právach
a povinnostiach. V kontexte s uvedeným v bode 29. nemohla žalovaná listom privodiť žalobcovi žiadnu
ujmu a nedošlo nim ani k žiadnemu excesu, keď medzi účastníkmi takéto vyjadrovanie bolo dlhodobo

bežné. Listom žalovanej nedošlo k neoprávnenému zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť
ujmu na chránených osobnostných právach žalobcu.

37.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

38.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40.Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto náhrada trov odvolacieho konania bola priznaná
v plnom rozsahu žalovanej.

41.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istejveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).