Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 26, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116011444
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4116011444.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

011778Zlaté MoravceiaOkresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Márie Ondrejovej

a z prísediacich sudcov Márie Beneovej a Ing. Kvetoslavy Krenčovej, v trestnej veci obžalovaného B.
M., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b) odsek
3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 127 odsek 4 Trestného zákona a na
ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 26.06.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: B. M., narodený XX.XX.XXXX v U.,
trvale bytom G., Q. D. XXXX/XXA,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 05.07.2016 v čase medzi 3.30 hod. a 4.00 hod., v rodinnom dome na adrese Z. Q. D. XXXX/XXA, G.
pod vplyvom alkoholu poškodenej vulgárne nadával a pľul na ňu, hodil po nej stoličku, pričom ju netrafil,
následne hodil stoličku až sa rozlomila, potom sa so stoličkou zaháňal a vyhrážal sa poškodenej so
slovami „s touto stoličkou Ťa dnes zabijem" a pokúsil sa poškodenú so stoličkou udrieť, pričom ako sa
poškodená bránila zasiahol ju do dlane pravej ruky, kde jej spôsobil modrinu, tým u nej vyvolal dôvodnú

obavu o život,

t e d a :

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal
závažnejším spôsobom konania- so zbraňou a na chránenej osobe,
t ý m s p á c h a l :

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c)
Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného

zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 3Pv 469/16 prejednal Okresný súd Nitra
trestnú vec proti obžalovanému B. M. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom

obžalovaného, svedkyne poškodenej C. M., konfrontáciou obžalovaného a poškodenej, výsluchom
znalca D.. D. G., výsluchom svedkov I. T., C. T., L. F., K. F., T. M., U. M., C. M., T. M. prečítaním výpovedí
E. B. R., A. T., D. V., mal. B. M. a mal. F. M. z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov
MUDr. Y. H., Mgr. L. Q., prečítaním listinných dôkazov, prehratím CD záznamov a oboznámením obsahu
pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/230/2016.

Obžalovaný B. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti sa byť vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra, ktorá sa nezakladá na pravde, v roku 2014 pracoval
na prevoze finančnej hotovosti v dennom režime a nie v režime noc - dva dni voľna. Dňa 07.01.2015
mal ťažký úraz členku, kvôli čomu berie aj invalidný dôchodok, na PN bol do 10.03.2016, pol roka bol
na barlách, mal sadru, chodil po rehabilitáciách a v decembri 2015 bol v kúpeľoch. To čo uvádzala

manželka, že jej mal hrešiť, nadávať, robiť žiarlivostné scény, udierať ju päsťou, strkať do nej, hádzať do
nej predmety, pľuť na ňu, sú výmysly. Občas si zahrešil, ale manželka hrešila tiež. V poslednom čase,
cca 3 mesiace pred jeho zadržaním, bola manželka stále nervózna, zatvárala sa v izbe, hrešila deťom
aj jemu a nonstop mala v ruke telefón. Pracoval okolo baráku, skrášľoval okolie, pristavoval, staral sa o
deti, vyprevádzal ich do školy, robil im jesť, upratoval, pral, varil, ale manželka nebola spokojná s ničím,

nedalo sa s ňou rozprávať, chcel ísť na poradňu, ale ona nechcela ísť. Bývala na neho podráždená a
už im to neklapalo ani v posteli, styk mali do marca 2016, od marca bola chladná, odmeraná. Cítil, že
niekoho má, aj sa mu to potvrdilo, videl ju s iným a v júni 2016 mu to aj sama povedala, ale myslel si,
že sranduje. Bola za ním s deťmi aj vo väzbe a ľutovala to, ale jej priateľ (bývalý policajt) povedal, aby
bola ticho, aby ju za to nezatvorili. Dňa 30.07.2016 manželku boli pozrieť jeho rodičia, priateľa schovala

na povale, rodičom hrešila a nadávala boli tam aj policajti a odvtedy ide ešte viac proti nemu.
Ohľadne hádzania stoličky dňa 05.07.2016 uviedol, že manželka mu večer volala, aby ju prišiel zobrať
z práce, volal ju behať, nechcela ísť, išiel sám, potom zašiel do baru, vrátil sa domov okolo tretej alebo
pol štvrtej, sadol si na stoličku, ktorej praskla noha, zobral stoličku, odtrhol tú prasknutú nohu a išiel s
ňou von, vtedy vyšla manželka z izby, začala mu hrešiť, nadávať, zobudil sa aj F. a tomu kázala, aby

zavolal policajtov, že rozbíja nábytky. F. sa ho pýtal, či má zavolať policajtov, tak mu povedal, ak chce
nech volá. Vyzliekol sa a išiel si ľahnúť. Nikdy v živote nepovedal manželke, že ju tou stoličkou zabije.
Manželku ľúbil, ľúbil aj deti, na rodine mu záležalo.
Alkoholické nápoje požíval príležitostne, v poslednom čase si vypil viacej, ale závislý nebol, preferoval
pivo, to si zvykol dávať po robote, kupovala mu ho aj manželka. Po požití alkoholu srandoval, rozprával

vtipy, agresívny nebýval. Keď chodili po oslavách k známym jeden z nich šoféroval, druhý pil. Problém
bol nový vzťah manželky, chcela sa ho zbaviť, ale nevedel prečo takýmto spôsobom. Pripustil, že istým
spôsobom na manželku aj žiarlil, ľúbil ju, mal s ňou pekné deti, v poslednom čase jej vadilo aj to, že
jej cez deň zavolal z roboty, ale chýbala mu, bola na neho podráždená, posledné tri mesiace mu už
ona nevolala a keď jej zavolal cítil, že jej to prekážalo. Poškodenia v ich domácnosti zachytené na CD

nespôsobil, dvere na WC sa poškodili pri prenášaní nábytku (pred 3 rokmi) a pánty na dverách na skrini
boli vyťahané.
Vo vzťahu mávali medzi sebou bežné manželské hádky, ale posledné tri mesiace to bolo často, hádky
vyvolávala manželka, vtedy utekal z domu. V poslednej dobe jej na ňom vadilo všetko, staval pivnicu,
hrešila načo to stavia, že mohla mať peknú dovolenku, ponižovala ho, hrešila mu aj pred kamarátmi,

že načo pristavuje, keď dom sa bude o chvíľu predávať, ale vtedy nechápal prečo tak hovorila. Keď bol
vo väzbe začala zháňať kupcov na dom, písala mu, aby sa dom predal, s čím nesúhlasil, predala mu
chovných psov a išla na dovolenku a to všetko po mesiaci ako bol vo väzbe. Nikdy v živote fyzicky na ňu
neútočil, ľúbil ju. Ona ho napadla, keď sa jej niečo nepáčilo, džugla do neho, kopla ho, dala mu zaucho,
ale bral to športovo, maximálne ju chytil za ruky, aby sa ukľudnila. Naposledy sa hádali koncom júna,

keď kričala na deti a hrešila pred nimi, potom sa na tri hodiny zatvorila v izbe. Svoje deti strašne ľúbil,
venoval sa im viac ako manželka, chodili na výlety, na ryby, na chaty, robil im raňajky, desiaty, učieval
sa s nimi. Keď bol vo väzbe, manželka mu písala, že deti za ním plačú, že im chýba. Do ich domácnosti
chodievala cez prázdniny a na víkendy aj dcéra z prvého manželstva U., je už plnoletá vychádzajú spolu
dobre, volávali si, písala mu aj do väzby. Rozvádzal sa kvôli nevere s poškodenou, na ktorú jeho prvá

manželka prišla. C. chcela, aby sa rozviedol, chcela sa otráviť, on ju bral ako bokovku, ale potom sazaľúbili. Brali sa, keď išli stavať dom kvôli hypotéke, ale aj z lásky (pred 6-7 rokmi). Z prvého manželstva
odišiel, keď mala U. necelé tri roky. C. chcela dieťa, ale pol roka predtým dala svoje dieťa, ktoré mala
s iným ženatým mužom na adopciu, žili spolu dobre, až od februára 2016, kedy to už u nich bolo zlé,

manželka bola stále podráždená, nervózna, hučala po deťoch aj po ňom.
Na Silvestra 2013 pracoval, vrátil sa večer z roboty, boli u nich svokrovci, manželka ho predtým klamala,
tak jej podal ruku, aby ho už neklamala, svokra to zle pochopila, začala mu nadávať a obidve sa do neho
pustili, žena mu dala aj facku. Do ich domácnosti chodievala často jeho matka, chodila k deťom, uvarila,
oprala, učila sa s deťmi, mala kľúče od domu, manželka ju volala 1-2 krát, keď sa s ním hádala, kázala

ju volať F., vyvolala hádku a zavolala jeho mame. Hudbu si nikdy cez noc nepúšťal, iba keď mu chlapci
požičali tablet, chodieval na nočné, chcel mať kľud, hluk robila manželka, vyvolávala, telefonovala,
prepínala televízor, zaspávala pri ňom a on ho v noci vypínal. Nemal dôvod búchať dverami, nič po
manželke nehádzal, čo sa týka pľuvania, raz mu vonku hrešila a začala po ňom pľuvať, tak po nej napľul,
za vlasy ju neťahal a vyzliekal sa len, keď sa išiel sprchovať.
L. a K. F. poznal zo stánku, v roku 2015 sa u nich prihováral, aby zobrali jeho manželku do práce,

manželka ich poznala len nejaký rok z práce, raz boli u nich na grilovačke. Pri tej grilovačke, K. s
manželkou sedeli, pozerali si na telefónoch chlapov, smiali sa, stále mali v rukách telefón a nebola tam
žiadna zábava. Hovoril im, že majú telefóny položiť, zahrešil im, lebo si myslel, že jeho žena bola závislá
na telefóne, k fyzickému ataku tam neprišlo, ona mu tiež hrešila.
Manželka sa vysťahovala z ich domu 21.01.2017 a zobrala si všetky veci, zobrala si manželskú posteľ,

oba televízory, detskú izbu, po sestre mu odkázala, že kľúče mu odovzdá až 01.02.2017, lebo dovtedy
mala zaplatenú hypotéku, zobrala mu auto, kľúče od domu, nemá nič. Po prepustení z väzby ho
zamestnali vo firme, kde robil pôvodne ako údržbára, lebo bez zbrojného preukazu nemohol vykonávať
prácu čo predtým, žil u sestry, alkoholické nápoje vôbec nepožíval, bol za psychológom na Chrenovej,
u G.. H., ktorý povedal, že liečenie nepotrebuje, chodil k probačnej a aj na ÚPSVaR na psychologickú

poradňu.

Svedkyňa poškodená C. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 05.07.2016 manžel prišiel okolo
štvrtej nadránom domov pod vplyvom alkoholu, vošiel do spálne, kričal, nadával že je štetka, vytrhol jej
vlasy, pľuval na ňu, na čo sa zobudili deti, potom chytil stoličku, ktorú chcel po nej hodiť, mladší syn ju

chcel brániť, manžel jej povedal, že s tou stoličkou ju dnes zabije, zodvihla ruky hore, trafil ju do dlane.
Potom mladší syn začal plakať, povedala mu, aby vybehol von a zavolal policajtov. Manžel začal rozbíjať
skrine, všetko to tam lietalo, rozbil dvere, stoličku vyhodil von, vo vnútri behal nahý, ukazoval pohlavný
úd, rozťahoval zadok a vykrikoval, že mu ho môžu vyfajčiť a vylízať jeho zlatú žilu. Keď prišla policajná
hliadka, bola s mladším synom vonku, starší syn zostal v izbe, manžel sa zamkol v dome, volala mobilom

staršiemu synovi, aby otvoril policajtom dvere, jeden policajt zostal s ňou, druhý išiel za manželom a
zobrali ho na policajné oddelenie.
Jej manžel požíval alkohol vždy, keď nebol v práci, prišiel domov, dal si sprchu a išiel si kúpiť alkohol,
alebo išiel susedovi na tvrdé, veľakrát sa stalo, že keď mal rannú vyčíňal do tretej ráno a potom ho
viezla na žiadosť jeho matky do práce, aby ho nevyhodili. Alkoholické nápoje požíval vždy v čase voľna.

Veľakrát sa stalo, že keď mal voľno dva dni, tak vstal ešte pod vplyvom alkoholu a popíjal, pil domácu,
ak mu babka nedala alkohol, tak išiel susedovi (babkin brat), kde vypil aj fľašu 55 stupňovej pálenky,
kombinoval všetko čo mu prišlo do ruky, schovával to všade doma, ak nemal alkohol doma, išiel do
podniku, kde do druhej rána pil, intenzívne pil 10 rokov, raz pil so známym v pivnici 3 dni a 3 noci v kuse.
Pokúšala sa, aby išiel na liečenie, ale tvrdil, že alkoholik nie je, že ona je chorá na hlavu, dohovárala

mu aj jeho matka. Rozviesť sa bála, bála sa, že bude vyčíňať, bol na nej závislý. Manželia boli sedem
rokov, brali sa kvôli hypotéke, myslela si, že sa zmení. Pod vplyvom alkoholu bol neskutočne agresívny,
už z jeho tváre sa skoro pomočila, správal sa vulgárne, vyzliekal sa donaha, pľuval, púšťal do rána
hudbu, rozbíjal, bez príčiny hádzal po nej sekery, fľaše, hrnce. Nevedela ako mu má odpovedať, keď
odpovedala áno, bolo zle, keď odpovedala nie, bolo zle. Väčšinou mlčala, pretože raz mu oponovala a

bolo zle, dostala bitku, chcela si to s ním vyjasniť, až keď vytriezvie.
Pred inými osobami (kamarátom z detstva, pred kolegyňami F.) sa správal voči nej miernejšie, iba
jej vulgárne nadával. Na Silvestra 2013 boli u nich jej rodičia, jeho matka a jej brat, manžel sa
opil, bezdôvodne začal do nej skákať, strelil jej facku a bolo by to dopadlo horšie, keby mu jeho
matka nestrelila facku a keby sa jej otec nepostavil na jej obranu. Potom začal hádzať fľaše, všetko

porozlieval, jej mama zobrala deti, naskákali do auta a odišli do Močenku. Veľmi na ňu žiarlil, dokázal
jej zatelefonovať aj 30 krát behom hodiny, keď bola u rodičov a on v práci žiadal od nej, aby sa išla
odfotiť pred auto jej otca, či je naozaj u rodičov (stalo sa to v r. 2016), rozbil stôl v obývačke, zlomil
roh na sedačke, rozbil stoličky, skriňu v spálni, notebook, tablety, telefóny. Intenzívne to bolo 2-3 roky,odopieral im spánok, do rána počúval hudbu, napojil si repráky, rozbíjal, búchal, vetral, trieskal dverami,
spieval, zavíjal, ťahal ju z postele, bil ju, keď si išla ľahnúť do obývačky, tak prišiel pre ňu, aby si išla
ľahnúť do spálne. Deťom dala 3-4 krát ospravedlnenie do školy, učiteľka jej písala, že či syn hráva hry

na PC, že si v škole podopiera hlavu, ale syn hrával hry na PC len do deviatej. Deťom hovorila, nech si
idú skôr ľahnúť, aby sa vyspali, kým príde otec z roboty domov, že potom sa už nevyspia. Deti mal rád,
ľúbil ich, nemôže na neho povedať nič zlé, že by im niečo nekúpil, že by im niečo odopieral to nie, brával
ich na ryby, na výlety, občas keď bol pod vplyvom alkoholu, dal im aj väčšiu sumu peňazí, keď bola v
práci, varil im a vychystal ich do školy. Ich domácnosť navštevovala aj dcéra U. z prvého manželstva,

ale neprespávala u nich, keď bol vo väzbe povedala jej, že si pamätá, že aj im robil zle.
Pred vzatím obžalovaného do väzby nemala mimomanželský vzťah, vo väzbe ho navštívila, lebo ju
požiadala manželova matka. Žiadosť o rozvod podala v auguste 2016. O problémoch v manželstve sa
nikomu nezdôverila, hanbila sa, ale niektoré kamarátky ho prekukli a videli ako sa správa (napr. Q. D.).
Je pravda, že mala predispozíciiu v súvislosti s tvorením modrín, ale odkedy bol manžel vo väzbe, tak
sa jej ani synom nevytvorila žiadna modrina, takže to bolo zo stresu. Obžalovaného upozorňovala, že

ak sa bude jeho správanie opakovať, podá na neho trestné oznámenie. Ich intímny život bol na začiatku
normálny, pestrý, ale ako začal piť, tak to bolo násilne, intímne nežijú rok a pol. Súčasného priateľa
pozná 17 rokov, písali si, keď niečo potrebovala vybaviť. Ich vzťah začal mesiac po manželovom vzatí
do väzby. Deti dosahovali v škole dobrý prospech, lekárske ošetrenie v súvislosti s fyzickým atakom
manžela nevyhľadala, v roku 2016 volali policajtov cca 3 krát, ale väčšinou volali jeho matku, ktorá u

nich do rána prespala, lebo tá ho vedela ukľudniť, bolo 2-3 krát do týždňa. So svokrou mali veľmi dobrý
vzťah, rozumeli si, ale potom čo sa stalo, je prirodzené, že stojí pri synovi.

Podľa § 271 odsek 2 Trestného poriadku súd vykonal konfrontáciu medzi obžalovaným B. M. a
svedkyňou poškodenou C. M., pri ktorej obaja zotrvali na svojich tvrdeniach, ktoré uviedli pri výsluchoch.

Obžalovaný pri konfrontácii poprel fyzické aj slovné ataky na poškodenú, uviedol, že už je nútená iba
klamať a zveličuje, bola na neho alergická, zahýbala mu, klamala ho, v živote sa jej nedotkol, nebil
ju päsťami, nerobil jej žiarlivostné scény, ona ich robila jemu, chodila s kamarátkami piť, prespávala u
nich, on ju vozil domov, v živote ju päsťou neudieral, neťahal ju za vlasy, nič po nej nehádzal, nábytky
nerozbíjal, nožom na neho zaútočila ona, klamala pred vyšetrovateľom, pred súdom, klamala aj svojho

priateľa, ktorý mu potom do väzby písal nezmysly, zaujímali ju len chlapi, televízor a telefón, on nemohol
spať, lebo mu púšťala v spálni televízor, svietila telefónom, vyvolávala a vypisovala, chodil do roboty a
robil okolo domu, je pravda, že občas si púšťal hudbu, ale nikdy nie do rána. Upozorňoval ju, aby prestala
s telefónom, s televízorom, aby išla spať, lebo ráno sa zobúdzala nevyspatá, nosil jej jedlo do roboty,
varil, upratoval, žehlil, umýval riady, vysával, robil okolo domu a obskakoval ju. Poškodená klame a

vymýšľa si, dokonca jej matka mu hovorila, že ju má ušľahať telefónom, že nič nerobí len špekuluje s
chlapmi a hrá sa s telefónom, priznal, že si vypil, ale nikdy sa nesprával ako hovorila, nikdy nebol na ňu
zlý, bola ohučaná od priateľa, zahýbala, klamala, podvádzala. Mala sa ako v bavlnke, dal by jej modré
z neba, ale teraz je rád, že s ňou nie je, je oddýchnutý, porobí si okolo domu, nediriguje ho, má svätý
pokoj, keď niekto robil zle, tak to bola v poslednej dobe len ona, bola nervózna, deti nemohli spávať,

hučala, kričala, zatvárala sa v izbe
Svedkyňa poškodená pri konfrontácii uviedla, že obžalovaný ju pod vplyvom alkoholu neustále napádal,
ale nepamätal si to, nemá dôvod klamať a ublížiť mu, ubližoval on jej, aj vlastnej matke, nadával jej a
zaháňalsanaňu,keďbolopitýbolzver,robievaljejžiarlivostnéscényajkeďišladodámskejspoločnosti,
prišiel po ňu, urobil scénu a zobral ju domov, keď boli deti malé pil s kamarátom dva dni, našli ho opitého,

doškriabaného, cuclákového, v roztrhanom tričku. Pravidelne hádzal po nej rôzne predmety, všetko
pred ním schovávali, vlastný otec na neho volal policajtov, púšťal si do rána hudbu, rozbil jej tablet aj
notebook, v lete púšťal dovnútra hmyz, trieskal, vrieskal a jedlo jej nosil len preto, aby ju kontroloval. Za
obdobie 2014-2016 bolo takých útokov na ňu asi dvadsať a spočívali v tom, že sa veľmi opil, ubližoval,
neuvedomoval si, čo robí, pôsobilo to ňu psychicky veľmi zle, bola z toho úplne zúfalá a hľadala rôzne

cestičky úniku, svojim rodičom sa to hanbila povedať, ani tam vlastne nechcela ísť. S priateľom bola
od augusta, potrebovala sex, bolo to len kvôli sexu, lebo obžalovaný bol stále opitý a s ním sa nedalo
nič riešiť.

Znalec D.. D. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava záverov svojho znaleckého posudku,

zúčastnil sa výsluchu poškodenej na polícii, na súde a poškodenú s deťmi (F., B.) vyšetril. Dopracoval sa
k tomu, že deti aj ich mamička boli svojím spôsobom normálni, konflikt medzi poškodenou a manželom
súvisel s tým, že manžel si vypil, potom sa dožadoval plnenia manželských povinností, čo manželka
odmietala a vznikol začarovaný kruh, on si vypil, že mu nedala a ona mu nedala, lebo si vypil. Poškodenápracovala na mieste, kde mala príležitosť nájsť si známosť, aj si našla známosť a potrebovala to
nejakým spôsobom riešiť, riešila to tak, že manžela obvinila, že ju týra. Toto sa vyšetrením nepotvrdilo
a nepotvrdilo sa ani to, že by boli týrané deti. Nepreukázalo sa, že by sa deti otca nejakým spôsobom

báli alebo, že by sa s ním nechceli kontaktovať. Vytýkali mu síce jeho správanie, ale na druhej strane,
keď bol triezvy tam problém nebol. Celý priebeh výsluchov preukazoval, že sa nejednalo o týranie a ani
po výsluchoch procesných strán znalec nechcel doplniť svoje znalecké závery.
Výpoveď poškodenej znalec vyhodnotil ako čiastočne vierohodnú, pretože udalosti, ktoré uviedla sa
skutočne stali, obžalovaný si vypil, pohádali sa a konflikty v rodine existovali. Neboli však takého

charakteru, ktoré by svedčali týraniu. Z psychologického hľadiska sa pri vyšetrení posudzujú znaky
všeobecnej a špecifickej vierohodnosti. Z hľadiska všeobecnej vierohodnosti sa skúma, či dotyčný
netrpí duševnou poruchou, alebo chorobou, či je normálny a zdravý, či sa nejedná o mentálne
retardovanú osobnosť. Špecifická vierohodnosť sa hodnotí podľa porovnávania jednotlivých výpovedí
a z celkového výsledku psychologického vyšetrenia. Výsledky ukázali, že špecifická vierohodnosť
výpovede poškodenej je ovplyvnená čiastočne účelovosťou aj rozpornosťou v niektorých častiach,

preto vyhodnotil výpoveď poškodenej za čiastočne vierohodnú, vychádzal z výsledkov psychologického
vyšetrenia, ktoré ukázalo, že poškodená je sugestibilná, že sa dá ovplyvniť prostredím, okolím,
situáciou, rodinou, prípadne priateľom, s ktorým sa zoznámila. Správanie manžela voči nej jej nebolo
príjemné, pociťovala ho ako príkorie, nočné hádky, nedorozumenia, dožadovanie sa sexu, ale nemalo
charakter, ktorý by svedčil týraniu. Keď bol obžalovaný triezvy, problém tam nebol. Problém bol, že

bol žiarlivý a nadmerné užívanie alkoholu súviselo so žiarlivosťou, pretože pod vplyvom alkoholu boli
otupené rozumové zložky a nastupovala emocionálna rovina. Deti mali bližší vzťah k matke, otca veľmi
nerešpektovali, mali k nemu kritický vzťah, nebáli sa ho, brali ho ako kamaráta. Duševná vyspelosť detí
zodpovedala populačnému priemeru. Deťom vadilo, že otec si vypil, nebolo im to príjemné, znášali to
ťažko, najmä nočné hádky, vadila im aj hlasno pustená hudba, ale boli vychované voľne a mohli si robiť,

čo sa im zachcelo.
Z vyšetrení vyplynulo, že osobnosť poškodenej je menej diferencovaná, dominantná, extrovertovaná,
primerane sebavedomá, spontánne agresívna, emocionálne menej zrelá, spoločenská, družná, ľahko
nadväzujúca kontakty, zvýšene vzťahovačná, pohodlná, nedôsledná, s horším chápaním súvislostí.
Osobnosť maloletého B. je infantilná, detská, so začínajúcou pubertou, menej sebavedomá, s vysokým

sebahodnotením, pohodlná, nedôsledná, s horším chápaním súvislostí, je domýšľavý, neschopný
racionálne ovládať impulzy, správanie je poznačené neemočným kontaktom s okolím, sprevádzané
nútenou srdečnosťou (neemočný kontakt znamená, že nevie naviazať bližší kontakt), resp. má s tým
problém. O. maloletého F. je detská vo vývine, extrovertovaná, primerane sebavedomá, nedôverčivá,
horšie prispôsobivá, vzdorovitá, s problematickým vzťahom k druhým a odporom voči autorite, je

domýšľavá, s príznakmi fabulačných obsahov v myslení, má sklony k fantazijným zážitkom bez
rešpektovania reality, čo je pre jeho vek charakteristické. Vo výpovediach maloletých boli zistené
sklony ku konfabuláciám, ich výpovede boli ovplyvnené fabuláciou, sugestibilitou, boli jednostranné,
málo objektívne a povrchné. Vo svojich výpovediach zdôrazňovali len negatívne stránky svojho otca.
Špecifická vierohodnosť ich výpovedí bola čiastočne znížená. Syndróm týranej osoby sa nepotvrdil pri

vyšetrení u poškodenej ani u detí. Poškodená sa manžela nebála, bol jej skôr odporný.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku na návrh obhajcu bola prečítaná zápisnica o výsluchu
znalca D.. D. G. z prípravného konania (zo dňa 12.10.2016 z čl.196-198), v ktorej znalec uviedol,
že sugestilibita výpovedí poškodenej a maloletých vyplývala z toho, že deti si otca nevážili, čo bolo
výraznou mierou zapríčinené chovaním matky, deti a matka sa navzájom ovplyvňovali, lebo trávili

čas spolu a spoločným menovateľom ich sugestibility bolo, že sa chceli zbaviť otca, deti boli vedené
tak, že všetko čo urobí otec je zlé. Výpovede maloletých boli ovplyvnené fabuláciami, skresľovaním
skutočnosti tak, že obsah nezodpovedal realite, ale vyhovoval potrebám vypovedajúceho. Znalec
nezistil v súvislosti so správaním otca žiadne nepriaznivé následky na psychike detí. Na základe
psychologického vyšetrenia dospel znalec k záveru, že poškodená ani deti z otca strach nemali. Vo

vzťahu k označeniu pocitu poškodenej, že správanie manžela mohla pociťovať ako ťažké príkorie,
znalec uviedol, že v psychologickej terminológii sa používa tento termín na vyjadrenie toho, že to mohla
pociťovať ako „stresujúce, obmedzujúce a konfliktné“, závažnosť toho príkoria závisí od osobnostnej
štruktúry človeka. Rozdiel medzi príkorím a týraním je v intenzite a časovej trvácnosti. Týranie je
jednostranná záležitosť, kde poškodená nedávala podnet a nevyvolávala také konanie, ale príkorie je

situácia, ktorá niekomu nevyhovovala a nevznikla jednostranne. To, že v predbežnom vyjadrení uviedol,
že na konaní otca nesú určitý podiel aj matka a deti vyplynulo z toho, že svojím správaním k otcovi
(neváženie si ho, neúcta, vyvolávanie hádok, neposlušnosť, nerešpektovanie) mu dávali podnet na jeho
konanie.Svedkyňa I. T., matka poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný sa jej nepáčil, už keď
začali spolu chodiť, jeho spolupracovníci povedali, že je agresívny, surový, potom s ním dcéra odišla

bývať na jej rodičovský dom, veľa ich nenavštevovala, chodila do práce a prichádzala o 18.00 hod.,
nestarala sa do nich, nenavštevovala ich. Párkrát (2-3 krát) bola v sobotu na záhrade, kde pracovala,
okná boli porozbíjané, samá krv, jeho otec držal dvojmesačného vnuka na rukách, dcéra hľadala sklára,
susedia hovorili, že sa naháňali po kukurici a nie raz tam boli policajti. Keď mal starší chlapec 3 mesiace,
večer o 22.00 hod. prišli policajti s dcérou aj s malým, potom on prišiel pre ňu prosíkať, ona to odvolala,

pobalil ju a odviedol k jeho rodičom. Potom bývali u jeho rodičov, tam nechodievala. Narodil sa im druhý
chlapec, potom si postavili dom, myslela si, že bude iný, aj dcéra si to myslela. Dcéra chodila k nej len
s deťmi v sobotu a v nedeľu, deti boli na prázdninách, pýtala sa ich či nepije, deti klamali, že nepije,
lebo tým pádom by došiel o robotu. Nechodila k nim, nevedela čo sa u nich doma robilo. Bola u nich
prítomná s manželom na Silvestra, bola tam aj jeho mama, kúrilo sa, bolo mu teplo, začal hádzať
fľašu, s reťazou šľahol svoju mamu, napadol dcéru, preto pobrali deti a odišli, na druhý deň s jeho

mamou prosíkali, aby išli domov, že deti tam majú izbu, spolužiakov. Keď chodievala na rodičovský dom,
našla jeho prvý rozvodový list, kde písali, že bol agresívny. Mohol sa dať liečiť, keď si nevypil bol anjel,
vedel sa pretvarovať, jej manžel chodil k nim robiť, chválil ho, lebo bol robotný. V období ktoré sa na
súde prejednáva, k ním nechodila, jeho rodičia by vedeli najlepšie povedať čo tam bolo, koľkokrát volali
policajtov, ale stále to odvolali kvôli robote a nepovedia na neho nič, lebo je to ich syn. Od roku 2014

do 05.07.2016 o nich informácie nemala, nestarala sa o nich a keď tam prišli, tak bol ako anjel. Dcéra
klamala, v tom období mala aj modriny, povedala, že sa buchla, že je chudokrvná, všetko tajila, aby mal
robotu a kvôli pôžičke, u nej pomoc nehľadala, lebo jeho mama jej bola druhou mamou a deťom babkou.
Nevedela o tom, či dcéra vyhľadala iný typ pomoci.

Svedok C. T., otčim poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že na Silvestra (cca pred 2-3 rokmi)
sa odohral incident, bolo tam popité, tancovalo sa, obžalovaný do niečoho kopol, niečo vykotil a on chcel
tomu zabrániť, chytili sa za pasy, skončilo to bez ujmy a on potom odišiel. Obžalovaný a poškodená
mali medzi sebou výmenu názorov, ale napadnutá ona nebola. Obžalovaného poznal odkedy sa mladí
zobrali. S matkou poškodenej žije 33 rokov. Do manželstva obžalovaného a poškodenej sa nestaral,

chodil im stavať dom. Nevedel o nijakých problémoch medzi mladými, nesťažovali sa ani jeden ani
druhý. On s manželkou žil v Močenku a mladí žili v Mojmírovciach. Spočiatku k nim mladí chodili
dosť často, potom začali stavať dom a času bolo menej. Chlapci k nim chodievali každý 2-3 víkend,
nespomínali žiadne problémy, iba raz hovorili, že medzi mamkou a otcom bola ostrejšia výmena názorov,
poškodenú nikdy nevidel zranenú, nevedel, ani o ich mimomanželských vzťahoch. Nevedel o tom či

obžalovaný požíval alkohol vo väčšej miere, nevidel ho požívať alkohol, po alkohole bol výbušný, videl
to na Silvestra, ale nevedel, či tak bolo aj inokedy, o jeho sklonoch k žiarlivosti sa nevedel vyjadriť. Nikto
ho neovplyvňoval ako má na súde vypovedať
Podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedka z
prípravného konania zo dňa 30.11.2016 z č. l . 235-236, v ktorej uviedol, že B. M. bol pracovitý a dobrý

chlap, keď si vypil strácal nad sebou kontrolu, zažil s ním len jeden konflikt na Silvestra, kedy mal s
manželkou konflikt, po ohňostroji vyvádzal, kopal do vecí, dali si s manželkou navzájom facky, on sa ho
snažil ukľudniť, potom obžalovanému dala facku aj jeho matka. Keby nebol pod vplyvom alkoholu, dal
by sa natrieť na chleba. Z B. strany tam bola žiarlivosť, manželke vyvolával keď bola u nich, prišiel ju aj
skontrolovať. Dcéra sa na neho sťažovala až v lete (2016), že to čo na Silvestra sa stávalo častejšie,

deti rozprávali, že otec doma rozbíjal veci.
Svedokkrozporomuviedol,žeupolicajtovvypovedalsamostatne,niktohonenútil,niktohonenahováral,
aby takto vypovedal. Vypovedal podrobnejšie, lebo si vtedy viac pamätal. Pripustil, že to bolo tak, ako
uviedol a tie deti mu to o otcovi hovorili asi 1-2 krát.

Svedkyňa L. F., kolegyňa poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedla, že v tejto veci bola vypovedať
aj na polícii, o predmete konania vedela od C. M., porozprávala jej niektoré zážitky po jej výpovedi na
polícii, ale pri týchto C. zážitkoch nebola, s M. sa o tejto veci nerozprávala, rozprávala sa o tejto veci so
svojou sestrou a s C. rodičmi. O tom, že by C. obžalovaný týral, alebo bil o tom nevedela, nechodievala
k nim, s C. robila na opačnej zmene. Bola s nimi asi trikrát, boli sa spolu sánkovať a pozerať zvieratá.

Boli spolu aj na jej narodeniny (25.02.2016), sedeli v krčme, keď odišli poslední zákazníci, zamkli dvere
a zostali tam (C., ona, jej sestra, kolegyňa a ich spoločný kamarát). C. nechcela piť, mala tam auto,
prehovárala ju, nech tam auto nechá a pýtala sa jej, či nemá zavolať B., aby prišiel pre ňu, alebo po
auto. Potom počuli veľký buchot, lebo hrala hudba, zľakli sa, prišiel B., bol dosť nervózny, pýtal sa prečosú tam zamknutí, nakoniec si sadol s nimi a spoločne sa bavili. Tretíkrát s nimi bola, keď mala C. oslavu
a grilovali, bola tam ona, jej sestra, B., C. a vo vnútri boli ich deti. Nepila, lebo bola na aute, C. sa bavila
s jej sestrou, šušotali si, B. sa ich pýtal, čo si šušocú, C. mu nepovedala pravdu o čom sa bavili a B.

začal, že prečo mu klame, potom prišiel nejaký A., všetci pili, pod stolom bol kýbeľ na špaky, kde C.
s jej sestrou vylievali alkohol, aby to B. nevidel, ale nevedela z akých pohárikov to bolo. Na iný konflikt
okrem odhalenia C. klamstva si nepamätala. Viackrát u nich na návšteve nebola. Nevidela, že by C. mala
nejaké viditeľné následky zranení na tvári. Obžalovaného zažila pod vplyvom alkoholu na jej oslave a
na C. grilovačke, na oslave chcel, aby C. sedela vedľa neho a na grilovačke jej nadával za klamstvo

povedal, že je kurva a ona sa na to smiala. O jeho sklonoch k žiarlivosti nevedela, nebola toho svedkom.
O vzťahu M. k deťom nevedela, iba C. spomínala, že boli spolu na nejakej chate aj s deťmi a chodili na
nejaké výlety. O ich mimomanželských vzťahoch nič nevedela, o C. iba počula.

Svedkyňa K. F., kolegyňa poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedla, že o predmete konania sa
dozvedela od poškodenej, rozprávala o tom so svojou sestrou. S C. boli kamarátky, do jej manželstva

sa nestarala. Kamarátili sa odkedy C. začala robiť v dedine v stánku. M. videla len, keď prišiel za ňou do
práce. C. sa jej sťažovala vždy, keď sa niečo stalo. C. vadilo, že je strašne žiarlivý, boli spolu na ihrisku
a on jej vyvolával aj15 krát za sebou, pýtal sa, s kým tam je, čo robí. Nikdy nevidela, že by ju fyzicky
napadol. Videla ich vadiť sa, on jej nadával, ale ona si to určite nenechala. Voľakedy boli s C. dobré
kamarátky, potom sa C. odsťahovala do Močenku, o intímnych veciach sa navzájom nezdôverovali,

vedela, že mala kamaráta, ale či spolu niečo mali to nevedela, ani to či mal M. nejaký mimomanželský
vzťah. S manželmi nechodila na spoločné akcie, chodila len s C. do mesta na kávu a chodili spolu von
s deťmi. C. sa jej s nijakými problémami nepriznávala, až po jej oslave sa zdôverila, lebo tam na ňu
verbálne vyletel, ale nikdy nevidela, že by ju fyzicky napadol. Poškodená sa sťažovala, že keď sa opil,
bol agresívny, púšťal hudbu nahlas a nebral na nich ohľad. V jej prítomnosti sa správal k C. dobre, len

dvakrát ho zažila, že sa správal zle. Prvýkrát to bolo na tej grilovačke, druhýkrát to bolo na sestrinej
oslave, keď mali zamknuté, B. strašne trieskal na dvere, nevedela či mu C. nedvíhala, či žiarlil, alebo
si myslel, že tam niekto je. U. vtedy k žiadnemu fyzickému násiliu, odomkli mu dvere a zostal tam s
nimi. V jej prítomnosti poškodenú vulgárne nenapadol. Poškodená mala raz na vnútornej strane jednej
ruky modrinu, povedala, že spadla na bicykel, ktorý mali pristavený vedľa domu. Mala aj modrinky na

rukách, nepýtala sa jej z čoho, lebo aj ona sama mala stále modriny. Nevedela o zdravotnom probléme
poškodenej, prečo sa jej tvoria modriny, nikdy ju nevidela zbitú.

Svedkyňa U. M., dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že chodievala do otcovej
domácnosti do Mojmíroviec asi dvakrát do mesiaca. Trávila tam cca 4 hodiny, bavila sa na PC, na

telefóne, na internete, normálne sa rozprávali a potom išla spať domov. Domov chodila autobusom,
na stanicu ju odvážal väčšinou otec. Pokiaľ bola prítomná u nich nič také nevidela, keď tam nebola,
nevedela čo sa tam dialo. Párkrát sa stalo, že otec si dal pivo a vtedy ju odviezla na stanicu C.. O
tejto trestnej veci sa rozprávala s babkou aj s C., keď bol otec vo väzení. Nebola svedkom konfliktu
medzi otcom a C., bežne sa pochytili ako to býva v domácnosti, ale že by ju bil to nevidela, o ničom jej

nehovorili ani nevlastní bratia. Otca rešpektovala, brával ju s chlapcami na výlety, čo si cenila. Rodičia
boli rozvedení od jej troch rokov, doma sa nerozprávali o tom, prečo sa rodičia rozviedli, mamina sa
druhýkrát vydala pred 15 rokmi, nemala dôvod hnevať sa na otca, vychádzala dobre aj so súrodencami.
C. jej povedala, že otec je vo väzení kvôli alkoholu. Bolo jej to ľúto, keďže mala len jednu verziu od C.,
tak tomu uverila. C. ju zobrala do McDonaldu a rozprávala o tom, ako sa mal otec ku nej správať, bolo

jej to ľúto. C. jej najskôr povedala, že otec je na protialkoholickom a potom, že je vo väzení, jej to prišlo
ľúto, tak jej napísala smsku (na čl. 194), ale napísala to iba ako prejav ľútosti voči chlapcom, lebo keď
sa rodičia rozviedli, mala len 2-3 roky, teda nemohla si z toho obdobia nič pamätať. Nevidela fyzické
napadnutie C., ani chlapcov, nebola svedkom žiadnej veľkej hádky v rodine, nevidela u nich porozbíjaný
nábytok, C. sa jej nezdôverila so žiadnymi konfliktami, z otca strach nemala.

Svedkyňa T. M., matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že o predmete konania sa
dozvedela od vyšetrovateľa, kedy ich ako svedkov uviedla nevesta. Mladí bývali u nich 8 rokov, potom sa
rozhodli, že na pozemku, ktorý zdedil B., si postavia dom. Keďže nevesta nerobila, mali slabý príjem, tak
imzaložilidobankysvojdom,abydostaliúver,začalistavaťasťahovalisabehomdvochrokov.Posledné

dva roky (2015, 2016) nevesta klamala, všimla si, že pri nevestinej práci postával chlap, ktorého po
zavretí syna videla u nevesty v dome. V čase, keď nevesta dala B. zavrieť, doniesla deťom jesť a na ich
botníku videla Trestný zákon, ale na druhý deň tam už kniha nebola. Chodievala k nim, keď ju nevesta
volala,žeB.išielnapivoažesasňoubudevadiť(včasepredjehozavretím,asirazzatrimesiace).Vadilisa väčšinou, keď klamala a on na to prišiel. Chodila ku ním dennodenne kvôli deťom, nevesta chodila na
Polygón do roboty ráno o 8.00 hod. a prišla večer o 18.00 hod, takže išla zobrať deti zo školy, u nich sa
najedli, naučili a potom išla s deťmi k nim domov, chodila k nim, keď ju nevesta požiadala vyvesiť prádlo,

skontrolovať elektrospotrebič a chodila im pomáhať aj okolo domu. S nevestou mali normálny vzťah,
nevadili sa, nebolo medzi nimi nič zlého až dovtedy, kým ju nenachytala s priateľom. Mali potom konflikt,
snažila sa jej vyhýbať, s deťmi sa už nestretávali, lebo im to nevesta nedovolila. Mladí sa vadili tak, ako
sa bežne ľudia medzi sebou vadia. Žiadny fyzický atak obžalovaného na poškodenú nevidela, ani deti
sa jej nezdôverili, že by boli doma problémy. B. si vypil väčšinou vtedy, keď sa pochytili, a v poslednom

čase to bolo často, pretože ho vytáčala, ale on nikomu neubližoval. Nevesta jej nikdy nehovorila, že by ju
fyzicky napadol, nevidela žiadne modriny, že by chodila po doktoroch, modriny jej ukázala len v deň, keď
ho dala zavrieť. Neregistrovala v ich domácnosti poškodený nábytok, iba v ten deň videla, že zo skrini
boli vypadnuté šróby, ktoré potom jej manžel dal do poriadku, šaty boli povyhadzované zo skrine, mladší
chlapec dedovi hovoril, že hľadali s maminou peniaze v tatinových veciach a že našli 100 eur. Mladí
chodili po výletoch, brávali zo sebou mamy aj jej kamarátky, každú sobotu niekde boli. Keď chodili s nimi

na výlety, neboli medzi nimi žiadne konflikty. Chlapci stále narábali s PC, stále mali voľačo v ušiach, ale
nesťažovali sa, že by nemohli spať. Starší chlapec nikdy nič nevedel a mladší jej povedal, že mamina
s tatinom sa vadili. K mladým do domácnosti chodil aj jej manžel a občas aj nevestina mama. Mali veľa
rodinných priateľov, chodili opekať, kúpať sa a čuduje sa, prečo týchto priateľov nevolali za svedkov, ale
iba tie slečny, ktoré poznala len z roboty. Nepozorovala žiadne zvláštnosti na ich vzťahu až potom, čo

nevesta začala cvičiť, behať, maľovať sa, chudnúť, syn na ňu žiarlil. Pomáhala im aj finančne, dávala
peniaze deťom, mladým 300 eur na posteľ, vypomáhali im so stravou. S prvou ženou sa syn rozviedol
kvôli C., prvá nevesta ešte u nich žila cca dva roky aj s vnučkou. Keď išla vnučka do školy, našla si prvá
nevesta priateľa a zobrali sa. V tom čase mladí žili v Kráľovej, potom sa odsťahovali a prišli ku nim. Keď
žili u nich fungovalo to normálne, narodili sa im deti, konflikty medzi nimi neboli. Potom čo sa odsťahovali

a žili samy, prišla k nim nevesta s chlapcami, že nebude doma spať, lebo B. je opitý, B. prišiel za ňou
volal ju naspäť domov. Manžel išiel zavrieť bránku, videl vonku policajtov fajčiť tak ich zavolal, nech mu
dohovoria, lebo ho chcel naplašiť. Policajti prišli a dohovorili mu, on šiel domov, ona spala u nich aj s
chlapcami, ráno išli domov a potom behali po meste ako keby sa nič nestalo. C. hovorila, že nech dá
rozviesť, keď s ním nechce žiť, ona povedala, že ho ľúbi, že bude chodiť za ním do väzby. Cez sklo vo

väznici mu pozerala do očí a tvrdila, že to pôjde stiahnuť. Ten nevestin priateľ, keď išiel okolo ukazoval
zdvihnutý prostredník. Nevedela, že by mal syn počas vzťahu s poškodenou nejaký mimomanželský
vzťah. Po tom, čo bol syn vzatý do väzby a ešte pred ich rozvodom, našla nevestu v dome s tým pánom,
ktorého registrovala na Polygóne. Tri dni pred Vianocami syn vyplatil neveste 17 000 eur ako výplatu z
domu, ale ona išla na stavebný úrad a udala ho, že si k domu postavil nejakú prístavbu. V dome mu nič

nenechala, iba kuchynskú linku, starý gauč a skrine v spálni, všetko ostatné si zobrala. Pozemok patril
B., z domu ju vyplatil a zobrala si aj hnuteľné veci, úver platí syn. Počas väzby nevesta úver zastavila
na pol roka a potom ho platil B.. Ona s ním manipulovala, nevedela o tom, že by ju nejakým spôsobom
obmedzoval, mali jeden účet, s ním narábala ona, hrala hádzanú, chodila na stretávky, nezakazoval jej
kamarátky, neobmedzoval ju v živote. Syn ju nikdy fyzicky nenapadol, inak by mu nedali svoj dom do

zálohy, teraz si tiež zobrala pôžičku, aby mu pomohla, aby mal pokoj.
Silvester 2013 trávila u mladých, syn došiel o siedmej z roboty a ona s dcérou odišla o 20.30 hod. domov,
okolo 23.00 hod. jej búchala na okno svatka a volala ju k mladým. Bolo 23.30 hod. keď tam prišla, svat,
B., nevesta a jej mama mali vypité, vypila s nimi dva štamperlíky, lebo brala tabletky. Bavili sa, tancovali
a naraz videla B. na zemi, svatka a nevesta na ňom, myksovali ho, cápali, potom sa pozbieral, dal si dole

retiazku, hodil jej ju, potom zase padol na zem, ony na neho, svat ho išiel zdvíhať a bolo po Silvestri.
Svatovci odišli domov, nevesta išla s nimi a B. zostal spať doma, medzi ňou a synom fyzický atak nebol.
Synovi hovorila, že veci sa neriešia pijatikou a tak, že zakaždým, keď sa povadia sa ide napiť, ale aj
nevesta mu kupovala pivo. Mladí medzi sebou používali vulgarizmy, keď sa vadili, nevesta si nenechala
nič ľúbiť, dokonca vnuk F. jej povedal, že mu dala raz aj po papuli, ale on jej to nevrátil. Keď bol syn pod

vplyvom alkoholu a dali mu pokoj správal sa normálne, keď začali do neho skákať, skákal aj on. Synovi
nedohovárala, aby sa išiel protialkoholicky liečiť, pretože nebol alkoholik, opil sa, keď ho ona naštvala,
keby bol alkoholik, videli by to aj v robote, robil 10 rokov šoféra.

Svedok C. M., otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že mladí bývali u nich 8 rokov,

potom odišli do nového domu. Ich spolužitie bolo normálne, o deti sa staral aj B., chodil s nimi na výlety,
občas sa so ženou pohádali. Odsťahovali sa, syn chodil poctivo do roboty a ona začala paktovať s tým
chlapom, čo chodil na BMW, chcela B. zavrieť do basy a spraviť podvod. Ten chlap na BMW (G. F.) jej
dal zákony, vtedy už s B. nespávala, zákony si preštudovala a keď prišiel B. domov opitý, spravila bordel,zavolala policajtov, podala na neho trestné oznámenia, potom ju oni vymákli s milencom. Nebol svedkom
fyzického napádania C., ani svedkom žiarlivostných scén medzi mladými, nevesta mala dve tváre, tu sa
usmievala a tam vynadala, nadala aj jemu a to jej nikdy v živote nič vulgárne nepovedal, nebol svedkom

toho, že by jej B. vulgárne nadával. B. nepil, chodil do roboty, až keď začala zahýbať, začal piť. U nich v
domácnosti nebol svedkom extrémnych hádok, takých normálnych áno, ako keď sa manželia povadia.
Nechodil k nim veľmi často (raz za týždeň), ale manželka tam chodila často. S vnukmi mal dobré vzťahy,
chodil im pomáhať upratovať po vtáčikoch, raz zavolala policajtov aj na neho (po trestnom oznámení),
policajti mu vtedy povedali, aby tam nechodil, kým sa všetko nevyrieši. U mladých neregistroval nijaký

poškodený nábytok, vnukovia sa nesťažovali na otca, potom im zakázala k nim chodiť. Nevedel o tom,
že by C. volala políciu na B. pred podaním trestného oznámenia. Ten jej milenec sa mu vyhrážal, že viac
vnukov neuvidí a že B. si už synov neuvidí. Syn ho nikdy fyzicky nenapadol. O C. známosti sa dozvedeli
2-3 roky späť, keď robila na Polygone. Raz sa stalo, že mladí sa pred ich domom vadili, dohováral im a
videl tam fajčiť policajtov, tak ich zavolal nech im idú dohovoriť, poslali B. domov, zápisnicu nespisovali
a ona zostala u nich spať, chlapci pozerali televízor.

Svedkyňa T. M., manželka bratranca obžalovaného C. M. na hlavnom pojednávaní uviedla po
oboznámení s obžalobou, že je z obsahu prekvapená, chodila k svokrovi C. M. do Mojmíroviec, B.
bol sused jej nebohého svokra. Svokra chodila opatrovať na dve hodiny cez víkend, cez týždeň tam
nechodila. U susedov neregistrovala nič z toho čo bolo prečítané v obžalobe, neregistrovala žiadne

hádky. B. si sem tam so svokrom vypil tak, ako každý druhý na návšteve. Nevidela žiadne žiarlivostné
scény, bola u nich možno raz. Policajtov u nich neregistrovala, mladých nesledovala, fyzické napádanie
medzi nimi nevidela. Potom, keď bol B. zavretý, rozprávala sa s C. o jej živote, ona jej rozprávala, že
ju napádal a bola z toho prekvapená. B. a C. poznala šesť rokov, odkedy prišli bývať vedľa svokra. S
rodičmi B. sa nenavštevovali. Maloletých M. poznala len z videnia. Keď bol B. zavretý, v dome žila C.

s priateľom. Pred svokrovou smrťou tam už žil B. so svojou priateľkou. B. ju neovplyvňoval ako má na
súde vypovedať, či mal pomer s jej švagrinou nevedela, ale volávali si a o tom povedala aj C., ale nikdy
jej nepovedala, že majú spolu pomer, so švagrinou sa 20 rokov nerozprávala.

Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bola prečítaná výpoveď

svedkyne B. R., sestry obžalovaného (zo dňa 26.09.2016 z čl. 217-219), v ktorej uviedla, že so švagrinou
žiadne problémy nemala, nikdy jej o problémoch doma nerozprávala, brat bol starostlivý otec, venoval sa
deťom viac ako C., v poslednom čase, odkedy C. robila v Mojmírovciach, si brat vypil častejšie ako bolo
zdravé, začal s alkoholom v čase, keď sa C. začala lepšie obliekať, začala chodiť na nechty, výraznejšie
sa maľovať, v kuse bola na Facebooku a preto sa s ňou brat hádal. Nikdy nepozorovala, že by bolo u

nich niečo rozbité, C. vždy bola veselá, deti boli skoro každý deň u nich, 10 rokov bolo u nich všetko v
poriadku a zrazu ju mal začať týrať, všetko sú to nezmysly, žili v jednej dedine, stretávali sa so švagrinou
3-4 krát do týždňa, chodila veselá a vyfintená. Brat jej napísal z väzby list (čl.220), kde si spomenul, že
C. mu začiatkom roka hovorila, že „ak ju naserie, príde o všetko, skončí v base a ako žobrák na ulici“.
Tiež jej naznačovala cez SMS, aby usmernila ich matku (čl.221), inak že B. priťažuje.

Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bola prečítaná výpoveď svedka
A. T. (zo dňa 16.08.2016 z čl. 231-232) a svedka D. V. (zo dňa 11.08.2016 z čl. 233-234), ktorí
zhodne uviedli, že ako príslušníci OO PZ Mojmírovce boli 04.07.2016 velení do hliadky a operačné
stredisko ich vyslalo o 03.56 hod. na adresu Q. D. XXXX v G., čakal ich maloletý, odviedol k domu,

kde čakala poškodená, ktorá im uviedla, že manžel prišiel nadránom domov pod vplyvom alkoholu, robil
hluk, vykrikoval, nadával jej a hrozil, že ju stoličkou zabije a preto chcela podať trestné oznámenie. Dvere
do domu boli zavreté, zaklopali, otvoril im, vysvetlili mu situáciu, obmedzili mu osobnú slobodu a zavolali
vyšetrovateľa.

Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku s použitím § 135 odsek 2 Trestného poriadku bola prečítaná
výpoveď svedkov maloletých, B. L., nar. XXXX (zo dňa 05.07.2016 z čl. 58-62) a F. L., nar. XXXX (zo
dňa 05.07.2016 z čl. 63-67), ktorí uviedli, že tatino bol v bare, prišiel domov, buchol dvere, maminu ťahal
za vlasy, pľuval ju, začal rozbíjať nábytok, mamina povedala F., aby volal políciu, lebo tatino robil zle a
hádzal po mamine stoličku, tatino bol opitý a stalo sa to viackrát, posledný rok je tatino taký agresívny,

ocinova agresivita je daná alkoholom a žiarlivosťou, tatino žiarli, že mamina chodí s kamarátkami, pred
tatinom ich chránila otcova mamina, budili ich hádky tatina s maminou, tatino búchal, kričal, púšťal si
hudbu, vyzliekal sa a behal po byte. S rodičmi chodili na výlety, kúpať sa. Otec nadával mamine, babke
aj dedkovi, ich nebil, videli ako ocino udieral maminu a mamina sa bránila, kopala a dala mu aj zaucho.Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku bol prečítaný znalecký posudok znalca G.. H. č. 71/2016
z čl. 155-169 z odvetvia psychiatria, v ktorom uviedol, že obžalovaný nebol závislý od žiadnych

psychoaktívnych látok vrátane alkoholu, znalec konštatoval nadužívanie alkoholu bez závislosti, sklon
alebo vzťah k užívaniu alkoholu, ani psychoaktívnym látkam u neho zistený nebol, nebolo mu potrebné
uložiť žiadne ochranné liečenie, nebol duševne chorý, ani závislý, nebolo potrebné skúmať jeho duševný
stav, jeho kontakt so skutočnosťou bol vždy plný a jeho konanie nebolo chorobne determinované, neboli
redukované ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase skutku, jeho schopnosť správne vnímať,

zapamätať si priebeh skutku a správne ho reprodukovať bola v čase skutku plne zachovaná, pobyt na
slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku bol prečítaný znalecký posudok znalca Mgr. Zabáka č.
XX/XXXX z čl. 201-216 z odvetvia klinická psychológia dospelých, v ktorom uviedol, že intelektové
schopnosti obžalovaného boli v pásme populačného priemeru bez špecifických porúch percepčných a

poznávacích schopností a jeho intelekt sa podpriemerne rozvíjal aktivitami a záujmami, bol dlhodobo
zamestnaný, dostatočne sa adaptoval v rámci spoločenských noriem a pravidiel. V citovej oblasti
bola prítomná nezrelosť, infantilizmus a nízka schopnosť odolávať momentálnym potrebám a túžbam.
Poznanie pravidiel a morálnych noriem bolo dostatočné. Citovo a morálne bol charakter podpriemerne
vyspelý, bola prítomná impulzivita, infantilizmus, emočná labilita a egocentrizmus v citovom vzťahu, čo

svedčalo o nezrelom charaktere. Záujmy mal nivelizované a zúžené preferenciou užívania alkoholu.
Adaptácia bola stereotypná a šablónovitá, vcelku spoločensky prijateľná, emocionalita bola labilná, mal
nízku frustračnú toleranciu, sklon k dráždivosti pri nenaplnení jeho potrieb. Pri uvoľnení mentálnych
a morálnych bŕzd mal sklon k impulzívnemu, infantilnému až regresnému správaniu. Interpersonáne
vzťahy boli úzke, menej srdečné, skôr extenzívne, správanie bolo zvýšene motivované užívaním

alkoholu a pudovými potrebami, nemal dostatočný nadhľad nad svojím správaním, ale uvedomoval si
čiastočne neprimeranosť svojho správania, mal osvojené pracovné návyky, akceptoval spoločenské
hodnoty a kritéria, napriek tomu pri zneužívaní alkoholu nebol schopný všetky naplniť aj vzhľadom
na citový vzťah k partnerke, v motivácií dominovala citová a sexuálna frustrácia. Obžalovaný bol
emočne labilná, abnormná osobnosť, u ktorej sa pod vplyvom alkoholu uvoľňovali morálne zábrany

a jeho konfliktogénnosť a frustrácia mohla viesť k agresivite, prevažne verbálnej, ktorej prejavy sú
situačne vyvolané, pri vystupňovaní hnevu a frustrácie, nemal trvalý skon k agresívnemu správaniu.
Obžalovaný bol schopný správne vnímať, zapamätať si a zreprodukovať prežité udalosti. Všeobecná
vierohodnosť bola znížená výraznou emočnou labilitou a subjektivizáciou, výpoveď nemal naučenú,
nešlo o konfabulácie, resp. o patologickú fantáziu, nebol indoktrinovaný inou osobou. Pri hodnotení

špecifickej vierohodnosti neboli zistené znižujúce faktory, okrem nadužívania alkoholu. Neboli zistené
výpadky pamäti, ale mohol udalosti a obavy príbuzných bagatelizovať v rámci ebriety, otupenia citových
a morálnych zábran, bráni sa vypovedať okolnosti, pre ktoré mu hrozí trest.

Podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku bol prehratý záznam na CD (čl. 131), ktorý obsahuje hovor

na tiesňové volanie na č.158 zo dňa 05.07.2016 v čase okolo 04.00 hod. Podľa § 269 Trestného
poriadku boli ďalej oboznámené prečítaním listinné dôkazy založené v spise menovite predbežné
vyjadrenie znalca PhDr. Molnára zo 06.07.2016 (čl.81), zápisnica o vydaní veci, konkrétne zbrojného
preukazu obžalovaného č. AA 213039, na skupinu BC vydaný OR PZ Nitra dňa19.08.2014 (čl.82-83),
výsledok alkotestu (čl.85), podľa ktorého mal obžalovaný v čase zadržania dňa 05.07.2016 o 04.44

hod. v dychu 1,05 mg/l alkoholu, podľa výpisu hliadkovej knižky príslušníkov PZ dňa 14.02.2016
bola hliadka PZ vyslaná do obce Mojmírovce, k manželom M., kde došlo k manželským nezhodám
a hlučnejšej výmene názorov, pričom nebolo zistené žiadne protiprávne konanie (čl.86), zo zápisnice
o ohliadke miesta činu (čl.93-97) z 05.07.2016 v dome M. bola zdokumentovaná zlomená stolička,
poškodené dvere na spálni, poškodenie skrine, rozbitý kvetináč a rozhádzané šatstvo, ohliadka

bola zadokumentovaná na CD, podľa zápisnice o prehliadke tela z 05.07.2016 boli fotograficky
zadokumentované hematómy poškodenej C. M., väčšinou staršieho dáta s výnimkou hematómu č.4
(čl.99-108), písomnosť B. M. (čl.176-178) obsahujúca argumenty k skutkovým okolnostiam, ktoré
vyplynuli z výpovedí poškodenej a svedkov a tiež opis rôznych situácií, ktoré sa v domácnosti a vzťahoch
vrodineM.udiali,vrátanereakciíčlenovrodiny,písomnosťobžalovanéhosobdobnýmobsahomzaslaná

vyšetrovateľovi (čl. 247), písomnosť s obdobným obsahom adresovaná na Okresnú prokuratúru (čl.335),
fotodokumentácia fotografií poškodenej z telefónu zo septembra 2016 (čl.221), psychologický posudok
obžalovaného k držaniu zbrane (čl.248) z 27.04.2014 s výsledkom spôsobilý, záznam zo služby OO
PZ Mojmírovce zo dňa 30.07.2016, kde bola oznamovateľka matka obžalovaného T. M. (čl.249). Zpedagogického hodnotenia maloletých (čl.250-251) vypracovaných ich triednymi učiteľkami, vyplynulo,
že správanie maloletých nevykazuje žiadne zvláštnosti, absencie v škole boli zdravotne odôvodnené,
spolupráca s rodinou bola na primeranej úrovni, prospech a domáca príprava na vyučovanie boli v

poriadku, obžalovaný predložil súdu listinu (čl.365) s názvom odovzdanie kľúčov k rodinnému domu
z 01.02.2017, z ktorej vyplývajú požiadavky poškodenej v súvislosti s odovzdaním kľúčov od RD
manželov M., úradné záznamy PaMú (čl.387-393,423-429) dokumentujú priebeh probačného dohľadu
nad obžalovaným, vrátane situácií a udalostí, ktoré sa v jeho okolí a v súvislosti s jeho osobou
odohrali, ktoré probačná úradníčka počas dohľadu s obžalovaným riešila a regulovala, priebežná správa

PaMÚ o výkone probačného dohľadu (čl.397-403), z ktorej vyplynulo, že nebolo zistené porušenie
uložených povinností a obmedzení obžalovaným, z potvrdenia OO PZ Mojmírovce (čl.410) vyplynulo,
že obžalovaný vykonal 11.04.2017 ústne oznámenie o priestupku a 13.04.2017 podal oznámenie
o priestupku na OO PZ Močenok (čl.413), podľa potvrdení o dychových skúškach (čl.414-422) u
obžalovaného nebolo príslušníkmi PZ zistené požívanie alkoholu, SMS správy predložené obžalovaným
PaMÚ ( čl.430-469, 618-627, 694-731,740-746)) zasielané poškodenou obžalovanému, ktorý mal v

rámci probačného dohľadu uložený zákaz kontaktovania poškodenej a jeho partnerke, správa o
priebehu probačného dohľadu (čl.645-647) a prílohy k probačnej správe pozostávajúce z úradných
záznamov, rozpisov hovorov, fotodokumentácie, výpisov z banky, dokladov o nákupoch, z SMS správ
(čl. 470-524,566-568), podľa predloženej správy PaMÚ nebolo zistené porušenie uložených povinností
a obmedzení a spolupráca s obžalovaným bola vyhodnotená pozitívne, podľa potvrdenia ÚPSVAR,

referátu poradensko psychologických služieb (čl.525) obžalovaný absolvoval ku dňu vyhotovenia
potvrdenia 5 konzultácií, úradný záznam ÚPSVaR ( čl.535) k sociálnemu poradenstvu, obžalovaný
predložil súdu na vedomie návrh na úpravu styku rodiča s deťmi, žalobu o vyporiadanie BSM
(čl.536-544), dohodu o vyporiadaní BSM (čl.595-598), písomnosť obžalovaného a oznámenie C. M.
o čiernej stavbe (čl.600-601), rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 12 P/188/2017 (čl. 673-680)

o úprave styku s maloletými deťmi a o zvýšení výživného a odvolanie obžalovaného, návrh na
vydanie neodkladného opatrenia a uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 17C/61/2017 (čl. 681-685),
z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/230/2016 súd oboznámil návrh na rozvod
manželstva, vyjadrenie odporcu k žiadosti o rozvod, správy orgánov a inštitúcií, správy o správaní
maloletých, hodnotenie odporcu z práce, vyjadrenie odporcu, väzobné uznesenie Okresného súdu Nitra,

uznesenie Krajského súdu v Nitre, rozsudok sp. zn.11P/230/2016 a podstatný obsah spisu.

K osobným pomerom obžalovaného súd zistil, že podľa správy Obce Mojmírovce (čl.88,628,749)
obžalovaný nebol riešený obcou v priestupkovom konaní, nemali vedomosť o požívaní alkoholu a
iných návykových látok, v obci mal dobrú povesť, obžalovaný podľa odpisu z registra trestov GP

SR (čl.650,754) nemal žiadny záznam o odsúdení, podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov
obžalovaný mal tri záznamy o dopravných priestupkoch (čl.631,752), podľa výpisov z LV 4172, 2547
z 19.12.2016 (čl.278) vedených na správe katastra Nitra, pre katastrálne územie Mojmírovce bol
vlastníkom pozemkov p.č.277/1, 277/2 v podiele 1/1 obžalovaný a vlastníkom rodinného domu súp.
č. 1844 postaveného na parcele č. 277/2 boli manželia B. a C. (rod. T.) M. v podiele 1/1 v BSM,

podľa potvrdenia spoločnosti R., s.r.o. (čl.280) bol obžalovaný ich zamestnancom, od 05.07.2016 mal
z dôvodu výkonu väzby prerušené zdravotné a sociálne odvody, podľa lustrácie v STA (čl.339) voči
obžalovanému neprebiehajú žiadne iné konania, podľa lustrácie v registri priestupkov (čl. 615, 631,753)
mal obžalovaný evidované dva priestupky v doprave riešené blokovými pokutami po 10 eur, z lustrácie
v Sociálnej poisťovni (čl.407-408, 661-664) súd zistil, že obžalovaný bol zamestnancom spoločnosti

Bonul, s.r.o. od roku 2014 do 30.06.2018, poberateľom invalidného dôchodku vo výške 181,20 eur,
poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 288,70 eur, podľa pracovnej zmluvy z 01.04.2017 na dobu
určitú do 31.03.2018, predĺženej do 30.06.2018 obžalovaný v spoločnosti Bonul, s.r.o. vykonával od
01.04.2017 prácu údržbára so mzdou 435 eur/mesačne, podľa pracovného posudku zamestnávateľa
(čl. 614) si obžalovaný plnil pracovné povinnosti na požadovanej úrovni k spokojnosti zamestnávateľa,

nedopustil sa žiadneho porušenia pracovnej disciplíny, podľa správy MV SR OR PZ (čl. 629-630,644,
651-658,750) obžalovaný je rozvedený, má tri deti, dobrú povesť, v systéme Avízo nemal záznam, mal
evidované iba priestupky v doprave, na OO PZ Mojmírovce k 27.08.2018 neevidujú žiadne konania
voči B. M. a C. M..

Po vykonaní hore uvedeného dokazovania prvostupňový súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 2T/87/2016
dňa 19.12.2018 tak, že obžalovaného B. M. podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku spod obžaloby
v celom rozsahu oslobodil z dôvodu, že skutok uvedený v obžalobe okresnej prokuratúry nie je trestným
činom. Na základe odvolania prokuratúry rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 1To/27/2019dňa 02.04.2019 podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku a zrušil napadnutý
rozsudok, pričom podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací súd najmä

tým, že prvostupňový súd nevykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom na správne rozhodnutie o
obžalobe, že v rámci hodnotenia dôkazov nebol dôsledný v zmysle kritérií vyplývajúcich z § 2 odsek
12 Trestného poriadku, že právne úvahy súdu odôvodňovali iný právny záver, čím vznikol rozpor medzi
oslobodzujúcim výrokom a jeho odôvodnením a zároveň konštatoval, že argumentácia prokuratúry vo
vzťahu k čiastkovému útoku zo dňa 05.07.2016 ako súčasti trváceho trestného činu je dôvodná a v rámci

odôvodnenia poukázal na právne úvahy prokuratúry, s ktorými sa stotožnil a v podrobnostiach na ne
odkázal.

Nadriadenýsúduložilsúduprvéhostupňadoplniťdokazovanieopätovnýmvýsluchompoškodenejstým,
aby presne, jasne a konkrétne špecifikovala tvrdenia o jednotlivých spôsoboch konania obžalovaného,
ako aj o ich čase a dobe a to v prítomnosti znalca PhDr. G., v prípade potreby vypočuť k týmto

okolnostiam aj ostatných svedkov, ďalej vypočuť znalca PhDr. Molnára a z dôvodu odstupu času
aj znalca Mgr. Zabáka. Zároveň vyslovil, že je potrebné, aby sa znalci oboznámili pred výsluchom
s celým rozsahom vykonaného dokazovania. Po takto doplnenom dokazovaní a presnom objasnení
skutkových zistení (ohľadne intenzity, periodicity), tieto zistenia následne skúmať a vyhodnotiť, či
dosahujú závažnosť žalovaného zločinu, prípadne iného trestného činu.

Podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

V zmysle citovaného ustanovenia Trestného poriadku a vyššie uvedeného uznesenia odvolacieho súdu
sp. zn. 1To/27/2019 z 02.04.2019 prejednal Okresný súd Nitra opätovne trestnú vec proti obžalovanému
B. M. a na hlavnom pojednávaní vykonal a doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Nitre, a to výsluchom poškodenej C. M. v prítomnosti znalcov (čl.869-873), výsluchom
znalca PhDr. Molnára (čl. 874-875), znalca Mgr. Zabáka (čl.875-876) a prečítaním listinných dôkazov

doplnených do trestného spisu, menovite aktuálneho ORT (čl.895), lustrácie v CESDAP (čl.888-894),
správy o priebehu probačného dohľadu (čl. 884), výpisu z katastra nehnuteľností (čl.886), lustrácie v
SP (čl. 896-899 ), správy obce Mojmírovce (čl. 900). Z oboznámených listinných dôkazov neboli zistené
žiadne negatívne informácie k osobe obžalovaného, v priebehu súdneho konania došlo k vysporiadaniu
BSM a probačný a mediačný úradník konštatoval rešpektovanie nariadeného probačného dohľadu u

obžalovaného.

Výsluchom poškodenej C. M. sa nepodarilo zistiť nové skutočnosti, ktoré by konkretizovali konanie
obžalovaného iným spôsobom ako už vyplynulo z pôvodnej výpovede poškodenej. Poškodená sa
odvolala na svoju predchádzajúcu výpoveď a paradoxne s výrazným odstupom času od skutku (napriek

prirodzenému blednutiu pamäťovej stopy) dopĺňala aj skutočnosti, ktoré v predchádzajúcej výpovedi
neuvádzala (naháňanie sa vzájomne okolo domu, hádzanie kameňov, spávanie v aute), ale tieto
nevyplynuli zo žiadnej inej výpovede vo veci vypočutých svedkov. K intenzite a početnosti atakov
obžalovaného sa zas poškodená vyjadrovala všeobecne (používaním výrazov „vždy, stále“), až po
forsírovaní skonštatovala, že opileckých excesov obžalovaného (hádky, nočný krik, vulgárne nadávky,

hádzanie rôznych predmetov, pľuvanie) v priebehu rokov 2014 do 2016 (do 05.07.2016) bolo asi 50
(kedy mal obžalovaný pred konfliktom vždy vypiť fľašu pálenky) a poškodená tvrdila, že vždy, keď sa
obžalovaný opil, volala na jeho pacifikáciu svokru (ktorá túto skutočnosť vo svojej výpovedi nepotvrdila).
Poškodená tiež uviedla, že fyzické ataky, nadávky a vulgarizmy obžalovanému opätovala. Konkrétne si
spomenula na dve situácie, kedy na ňu obžalovaný bez príčiny zaútočil (oslavu v bare v roku 2015 a

jej narodeninovú oslavu v roku 2016), ale ako najzávažnejší a najhorší označila útok obžalovaného so
stoličkou v kombinácií s verbálnym útokom, ktorým sa jej obžalovaný vyhrážal dňa 05.07.2016 a kedy
sa aj naozaj vyplašila, že ju skántri, alebo jej ublíži.

Znalec PhDr. Molnár, po naštudovaní spisu v súlade s pokynom nadriadeného súdu, po výsluchu

poškodenej C. M. uviedol, že zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku a preštudoval si
aj znalecké posudky znalcov Mgr. Zabáka a MUDr. Višňovského, ktorí zhodne konštatovali, že
u obžalovaného nejde o závislosť na alkohole a nepotrebuje liečenie závislosti na alkohol, teda
konštatovanie poškodenej o pravidelnom pití väčšieho množstva alkoholu nevyznievajú v prospechverzie poškodenej o takomto požívaní alkoholu ako uviedla. K veci uviedol, že týranie má určité
pravidlá, ktoré tento prípad nespĺňa a možno hovoriť len o konfliktnom manželstve, čomu svedčí aj
spôsob vzájomného vyjadrovania manželov. Obžalovaný bol, podľa znalca, nespokojný v manželstve,

kompenzoval si to užívaním alkoholu, ktorý mu dodával sebavedomie a to malo negatívny dopad na
poškodenú. Obžalovaný mal rád svoju manželku, svoje deti, venoval sa im a nebol by sa nikdy rozviedol,
pokiaľ by nedošlo k tomuto prípadu. Osoba poškodenej je primerane sebavedomá a vie čo chce. Čo
sa týka jeho vyjadrenia o príkorí, považuje ho za nešťastný právnický pojem a poškodená správanie
obžalovaného mohla pociťovať ako obmedzujúce, zaťažujúce a stresujúce. Skutočnosť, či sa prejaví

syndróm týranej osoby, závisí od osobnostnej výbavy poškodenej, týrané ženy zvyčajne obviňujú sami
seba z toho, čo sa deje a hľadajú problém v sebe. Z výpovede poškodenej bolo zrejmé, že sa nejednalo
o nejaké pravidelné útoky, výpoveď poškodenej bola všeobecná, on registroval tri také základné útoky
(grilovačka, bar, stolička). V ostatnom zotrval na svojom znaleckom posudku.

Znalec Mgr. Karol Zabák, po naštudovaní spisu v súlade s pokynom nadriadeného súdu, po výsluchu

poškodenej uviedol, že zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku, ktorý vypracoval v októbri
2016. V spise sa oboznámil s SMS komunikáciou medzi poškodenou a obžalovaným, registroval aj
incident, keď poškodená mala sledovať obžalovaného na aute s priateľom. Čo sa týka vyjadrenia k
agresivite, vyjadril sa k nej v znaleckom posudku v odpovedi na otázku č. 3, kde uviedol, že B. M.
nemá trvalé agresívne sklony, skôr sa u neho jedná o uvoľnené zábrany pod vplyvom frustrácie z

konfliktu pri uvoľnení zábran vplyvom alkoholu, nie je typický agresor vo vzťahu k obeti, skôr bol emočne
závislý na svojej manželke, vynucoval si sex, možno mu to ani nefungovalo, keď bol pod vplyvom
alkoholu a to viedlo k žiarlivostným scénam. Obžalovaný bol v manželstve v submisívnejšej roli aj
vzhľadom na popis fungovania ich domácnosti (financie, práce okolo domácnosti, podiel na činnosti
v rodine, organizácia činnosti v rodine) bol teda spolupracujúci, pokiaľ nebol pod vplyvom alkoholu.

Významným vzťahovým problémom u neho bola sexualita a impulzívne až regresné (detské) správanie
v inkriminovaných situáciách. Z SMS komunikácie partnerov vyplýva výrazná žiarlivosť, podozrievanie,
dehonestácia obžalovaného a jeho sexuálnych výkonov. Nezistil u obžalovaného ani žiadne následné
správanie smerujúce k agresivite, vyhrážaniu, partneri sa dohodli sa aj ohľadom detí a majetku, čo býva
z hľadiska konfliktných manželstiev problematické.

Obžalovaný bol podľa znalca závislý na svojej manželke, citovo, sexuálne, preto pociťoval aj vo
vzťahu k nej určitú úzkosť, ale zároveň aj frustráciu, keď bol odmietaný, čo potom prezentoval aj
tým pseudosprávaním (detským, obnažujúcim sa a predvádzajúcim sa). Vo vzťahu k prezentovanej
agresivite poškodenou uviedol, že pokiaľ by obžalovaný mal realizovať tie útoky v takom množstve
a v takej intenzite, ako uviedla poškodená, nemohol by mať priestor na kooperáciu v rodine v takom

rozsahu a forme ako to uviedla poškodená. Frustračná tolerancia obžalovaného a jej nízka hodnota teda
súviselasosobnostnouvýbavouobžalovaného,ktorýnebolschopnýzvládaťvýraznejšítlak,odmietanie,
nenaplnenie svojich potrieb a bolo to výraznejšie pod vplyvom alkoholu. Čo sa týka jeho nezrelosti
znamená, že takáto osobnosť potrebuje neustále ocenenie, pochvalu a toto očakáva a pokiaľ sa mu
to nedostáva, je z toho frustrovaný. Takáto nezrelá osobnosť potom kompenzuje nedostatok uznania a

lásky aj alkoholom a alkohol mu dáva primeraný pocit, eufóriu a odvahu. U obžalovaného ide o osobu
submisívnejšieho charakteru vo vzťahu k ženám. Vzťahy, ktoré si vytvára k matke, staršej priateľke a
k svojej manželke sú založené na potrebe dominantnejšej ženy, ktorá by sa o neho starala, ktorá by
ho chválila, odmeňovala a napĺňala jeho potreby po uznaní a on sa potom správa infantilne (ako dieťa,
porušuje aj pravidlá, nie je to len poslušné dieťa), nemožno však u neho vylúčiť ani fyzickú agresiu.

Trestný čin je v Trestnom zákone kvalifikovaný ako protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto
zákone. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu je potrebné, aby boli súčasne splnené všetky
formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu, a to objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna
stránka. Trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno

b),odsek3písmenod)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písmenob)Trestnéhozákonasadopustí
páchateľ, ktorý spôsobuje blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove fyzické
utrpenie alebo psychické utrpenie niektorým z konaní uvedených v odseku 1 citovaného ustanovenia
pod písmenom a) a b) a pácha ho závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas.

Po vykonaní doplneného dokazovania súd zhodnotil všetky dôkazy nezávisle, podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich
vzájomných súvislostiach, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom základné zásady Trestného poriadku a rozhodol tak, že v zmysledoplneného dokazovania upravil skutkovú vetu obžaloby vypustením nepreukázaných skutkových
okolností uvedených v obžalobe a to v nasledovnom rozsahu
„že od presne nezisteného mesiaca roku 2014 až do 05.07.2016 vrátane v Mojmírovciach v rodinnom

dome na adrese Ulica Q. D. XXXX/XXA, G., počas spolužitia v spoločnej domácnosti pod vplyvom
alkoholu opakovane slovne a fyzicky napáda svoju manželku C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Ulica Q. D. XXXX/XXA, Mojmírovce tým spôsobom, že jej vulgárne nadáva so slovami „kurva špinavá“,
„štetka“, robí žiarlivostné scény, udiera ju predovšetkým päsťou po rôznych častiach tela, strká do
nej, hádže po nej rôzne predmety ako fľašu, opasok, sekeru, pľuje na ňu, ťahá ju za vlasy a šaty,

vyzlieka sa donaha so slovami „môžete mi ho fajčiť“, “môžete mi riť lízať“, bezdôvodne jej odopieral
spánok tým spôsobom, že v nočných hodinách v čase keď už poškodená spí, ju budí, kričí na ňu,
búcha dverami, nahlas púšťa hudbu, čím svojím konaním poškodenej C. M. spôsobuje stres, fyzické
a psychické utrpenie,
a uznal obžalovaného za vinného len zo skutku (zo dňa 05.07.2016) uvedeného vo výroku rozsudku,
ktorý súd právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2

písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, pretože bolo bez dôvodných pochybností preukázané,
že obžalovaný sa poškodenej C. M. ( nar. XX.XX.XXXX) vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo
unejvzbudiťdôvodnúobavu,činspáchalzávažnejšímspôsobomkonania-sozbraňou(všetkočomôže,
urobiť útok voči telu dôraznejším, so stoličkou) a na chránenej osobe (na blízkej osobe - manželke).

Opakované konflikty v spolužití obžalovaného a poškodenej v žalovanom období v rokoch 2014-2016
(kedy sa ich vzťah zhoršil), vznikali najmä pre žiarlivosť obžalovaného a nezáujem a chlad poškodenej
voči obžalovanému, ktorý vo vzťahu prežíval frustráciu z neuspokojivého emocionálneho života a začal
si to kompenzovať alkoholom, ktorý mu dodával odvahu a sebavedomie. Požívanie alkoholu zas vadilo

poškodenej, ktorá obžalovaného citovo odmietala, bola voči nemu chladná a unikala z rozvráteného
vzťahu do príjemnejšej spoločnosti kamarátov, známych a na sociálnych sieťach, nevenovala
obžalovanému náležitú pozornosť, ktorú vo vzťahu očakával. V dôsledku vrcholenia vzťahovej krízy v
manželstve, rozdielnych hodnotových názorov a citovej a sexuálnej frustrácie obžalovaného sa začali
manželia vzájomne vadiť, napádať a vulgárne si nadávať, pričom k takémuto konaniu dochádzalo, keď

bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu a vo vzájomnej interakcii obžalovaného a poškodenej.

Svedkovia,ktoríbolivdennodennomstykuspoškodenouaniznalecnepotvrdiližiadenzpríznakovalebo
následkovpsychického,alebofyzickéhotýraniaupoškodenej(spôsobeniefyzického,alebopsychického
utrpenia), teda absentoval následok žalovaného trestného činu - fyzické alebo duševné bolesti, ktoré

by podstatne narúšali kvalitu života poškodenej a sťažovali by jej obvyklý život. U poškodenej sa tiež
neprejavil žiadny posttraumatický stres, ani psychicky neprežívala správanie obžalovaného tak, že by
to u nej vyvolalo kolaps životných perspektív, že by stratila schopnosť sa tešiť, chystať si budúcnosť,
neboli u nej zistené prvky bezmocnosti, naopak začala svojmu vzhľadu venovať väčšiu pozornosť a
našla si novú známosť. Vzhľadom na osobnostnú štruktúru poškodenej ako aj na vykonané dôkazy

bolo zistené, že poškodená nebola typ osobnosti, ktorý by pasívne trpel. Nevystupovala v roli týranej
ženy, neprodukovala bezmocné správanie, bola schopná aj tvrdšieho útoku (a to aj fyzického) vo vzťahu
k obžalovanému, sama mala podiel na konfliktnom manželstve a komplexne teda ani jej osobnosť
nevykazovala znaky zodpovedajúce obrazu a postaveniu týranej ženy.
Obaja manželia v inkriminovanom čase riadne pracovali (s výnimkou obdobia rekonvalescencie

obžalovaného po úraze v roku 2015), mali spoločný bankový účet, s ktorým disponovala poškodená,
obžalovaný vypomáhal v domácnosti, robil okolo výstavby rodinného domu, pomáhal so starostlivosťou
o deti, partneri chodili spolu nakupovať, žili aktívnym spoločenským životom, stretávali sa s kamarátmi,
chodili s deťmi na výlety. Takto to fungovalo do marca 2016, kedy obžalovaný nadobudol podozrenie,
že poškodená niekoho má. Z výpovedí obžalovaného a poškodenej, ale aj z ich vzájomnej konfrontácie

vyplynulo, že ich manželstvo bolo rozvrátené, dochádzalo medzi nimi k nezhodám, kvôli požívaniu
alkoholu a v dôsledku citovej a sexuálnej frustrácie obžalovaného, ktoré každý z aktérov vzťahu riešil
svojím spôsobom zodpovedajúcim jeho osobnostnej výbave. Obžalovaný (emočne labilná, abnormná
osobnosť, u ktorej sa pod vplyvom alkoholu uvoľňovali morálne zábrany a jeho konfliktogénnosť a
frustrácia mohli viesť k agresivite, prevažne však verbálnej, ktorej prejavy boli situačne vyvolané, nemal

však trvalý sklon k agresívnemu správaniu) svoju frustráciu z nekvalitného vzťahu riešil alkoholom
a poškodená (menej diferencovaná, dominantná, extrovertovaná, primerane sebavedomá, spontánne
agresívna, emocionálne menej zrelá, spoločenská, družná, ľahko nadväzujúca kontakty, zvýšene
vzťahovačná, pohodlná, nedôsledná, s horším chápaním súvislostí) zas riešila svoj neuspokojivýživot únikom do príjemnejšej spoločnosti kamarátov, známych a na sociálnych sieťach. Takto napäté
a neriešené konflikty v manželstve potom vygradovali pri udalostiach, kde sa požíval alkohol (na
grilovačke v roku 2016, na oslave narodenín kamarátky v roku 2015 a dňa 05.07.2016 v mieste bydliska).

Žiadny zo svedkov (J. T., G. T., sestry F., N. M., H. M., J. M., H. M.) vypočutých na hlavnom
pojednávaní nepotvrdil, že by bol v žalovanom období svedkom fyzického ataku obžalovaného na
poškodenú, prípadne, že by na poškodenej niekto zo svedkov pozoroval znaky fyzického (modriny
prekryté dermacolom), alebo psychického násilia (strach, obavy, plač a pod.) napriek tomu, že časť
svedkov (sestry F., H. M., I. R.) bola s poškodenou takmer v dennodennom kontakte. Naopak, v

tomto období poškodená venovala svojmu vzhľadu väčšiu pozornosť, začala sa lepšie obliekať, začala
behať, chudnúť, chodiť na úpravu nechtov, výraznejšie sa maľovala, stretávala sa s kamarátkami, bola
veselá, bola aktívna na sociálnych sieťach, pričom takéto správanie poškodenej nekorešpondovalo s
prezentovaným prežívaním fyzického, alebo psychického utrpenia v dôsledku konania obžalovaného.
Matka obžalovaného (svedkyňa H. M.), ktorá vypomáhala poškodenej v domácnosti a so starostlivosťou
o deti, navyše práve v tom čase v blízkosti poškodenej zaregistrovala prítomnosť iného muža, v ktorom

následne spoznala aktuálneho partnera poškodenej. Obžalovaný bol v čase pred obvinením priamo
konfrontovaný s fyzickým aj psychickým odmietaním poškodenej, ktoré v spojení s presmerovaním
pozornosti poškodenej na telefonickú komunikáciu a komunikáciu na sociálnych sieťach v ňom
evokovalo podozrenie, že manželka má iný vzťah, ktoré podozrenie sa mu potvrdilo. Pokiaľ išlo o
používanie vulgarizmov v komunikácii obžalovaného, bolo preukázané, že k takému konaniu malo

dochádzať vo vzájomnej interakcii obžalovaného a poškodenej. Poškodená v žalovanom období
nevyhľadala lekársku ani inú odbornú pomoc a žiadny zo svedkov v konaní neuviedol také skutočnosti,
z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že postavenie, alebo správanie poškodenej vo vzťahu s
obžalovaným bolo poznačené domácim násilím takého rozsahu, ktoré by zodpovedalo žalovanému
trestnému činu.

Obžalovaný B. M. od počiatku trestného stíhania popieral, že by spáchal skutok, z ktorého bol
obžalovaný, uviedol, že jeho obvinenie sa nezakladá na pravde a skutočnosti uvedené v obžalobe
označil ako výmysly manželky. Manželke v domácnosti pomáhal, staral sa o deti, varil, pral, žehlil,
upratoval, robil okolo domu, s deťmi chodili na výlety, na turistiku, stretávali sa so známymi. Ich vzťah

považoval za dobrý až do marca 2016, kedy už manželka bola voči nemu chladná, bola nervózna,
zatvárala sa v izbe s telefónom a cítil, že niekoho má. Priznal, že kričal, že sa hádali a vzájomne si aj
vulgárne nadávali. Alkohol požíval príležitostne, ale v poslednom čase aj častejšie. Manželke začalo
prekážať, že jej cez deň volal, ale volal jej, lebo mu chýbala a predtým si volávali vzájomne. Priznal tiež,
že svojím spôsobom na manželku aj žiarlil, hlavne mu však vadilo, keď mu klamala. Nábytok nerozbíjal,

ten čo je v spise nafotený, bol poškodený pri manipulácii a opotrebením nábytku pri jeho používaní.
Poprel, že by po manželke hádzal rôzne predmety, alebo že by ju fyzicky napádal, naopak on jej fyzické
ataky smerované voči nemu (facka, drgnutie, buchnutie a pod.) bral športovo. Hudbu si púšťal, len keď
mu synovia požičali tablet, ale manželka si na druhej strane dlho do noci púšťala televízor, ktorý on
nadránom vypínal, bavila sa s mobilom a ráno bola potom unavená. Priznal incident na grilovačke (k

čomu vypovedali sestry F.), ale poprel, že by sa dopustil takého konania, ako je uvedené v obžalobe.

Pre domáce násilie je typická jeho opakovanosť, postupný nárast jeho intenzity, zreteľné a nerovné
pozície, postavenie útočníka a obete, ktoré sa v priebehu útokov nemení a súkromnosť tohto vzťahu. V
danom prípade však nedošlo k naplneniu znakov domáceho násilia v tom, že by malo dôjsť ku gradácii

konania obžalovaného a medzi obžalovaným a poškodenou neexistovalo ani nerovné postavenie v roli
útočníka a obete, čo vyplynulo aj z vyjadrení svedkov, zo znaleckého skúmania a z osobnostnej štruktúry
aktérov vzťahu. V zásade nie každé domáce násilie je možné vždy charakterizovať ako týranie, ktoré sa
musí vyznačovať vyššou formou hrubosti, bezcitnosti a trvalosti, nemôže ísť len o jednorazové, či osa-
motené konanie, ktoré pozostáva z ojedinelých nadávok, či urážok, prípadne len z ojedinelého fyzické-

ho, či verbálneho útoku na poškodenú osobu a navyše vo vzájomnej interakcii s poškodenou.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v danom prípade sa jednalo iba o disharmonické
spolužitie obžalovaného a poškodenej, kde obžalovaný bol vo vzťahu submisívny a poškodená
dominantná, nie o týranie. Obžalovaný získaval odvahu na revoltu a sebavedomie len pod vplyvom

alkoholu, čo poškodenej vadilo, takto prichádzali do vzájomného konfliktu, pričom aj poškodená
atakovala obžalovaného, vulgárne mu nadávala, takže išlo o obojstranné incidenty a nebol preukázaný
žiaden mocenský postoj obžalovaného voči poškodenej, naopak sama poškodená uviedla, že
obžalovanýbolnanejzávislý(submisívny)apotvrdilitoajznalci.Svedkoviasíceopísaliniektorésituačnékonflikty medzi manželmi (na spomínaných oslavách), ale aj medzi týmito výpoveďami svedkov boli
rozpory jednak navzájom a jednak v kontexte s výpoveďou poškodenej.

Hore uvedené úvahy súdu boli okrem výpovedí svedkov podporené aj závermi znaleckých posudkov
z oblasti psychiatrie a psychológie (MUDr. H., PhDr. G., G.. Q.), z ktorých vyplynulo, že obžalovaný
nebol závislý od alkoholu, ani od iných psychoaktívnych látok, nemal sklon alebo vzťah k užívaniu
alkoholu, nebol duševne chorý, jeho konanie nebolo chorobne determinované, neboli redukované jeho
ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase, kedy malo dochádzať ku skutku. Znalec D.. Molnár

identifikoval po vyšetrení a výsluchoch poškodenej, po konfrontácii poškodenej s obžalovaným, že
konflikt medzi poškodenou a obžalovaným súvisel s tým, že obžalovaný si vypil, potom sa dožadoval
plnenia manželských povinností, čo manželka odmietala a on si zas vypil, lebo ho odmietala,
poškodená si následne našla známosť a riešila to obvinením, že ju manžel týral. Vyšetrovaním znalca
sa týranie poškodenej nepotvrdilo a špecifickú vierohodnosť jej výpovede znalec vyhodnotil iba ako
čiastočne vierohodnú, pretože výpoveď bola ovplyvnená čiastočne účelovosťou, v niektorých častiach

rozpornosťou a aj sugestibilitou a znalec tiež konštatoval, že poškodená sa manžela nebála, bol jej
skôr odporný. Obdobne boli znalcom vyhodnotené aj výpovede maloletých (špecifická vierohodnosť
výpovedí bola čiastočne znížená), boli zistené sklony ku konfabuláciám, ich výpovede boli ovplyvnené
fabuláciou, sugestibilitou, boli jednostranné, málo objektívne a povrchné, pričom vo svojich výpovediach
zdôrazňovali len negatívne stránky svojho otca. Správanie obžalovaného bolo podmienené jeho

osobnostnou štruktúrou ovplyvnenou tiež užívaním alkoholu, avšak bez trvalého sklonu k agresívnemu
správaniu, ale aj vierohodnosť jeho výpovede bola hodnotená ako znížená v dôsledku užívania alkoholu,
emočnej lability a subjektivizácie.

Záver o vine obžalovaného by mal byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných

faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto jednoznačný záver bolo možné
vyvodiť na podklade dôkazov, ktoré predložila prokuratúra len vo vzťahu ku konaniu obžalovaného voči
poškodenejC.M.,kuktorémudošlodňa05.07.2016vichrodinnomdome,kedyvdôsledkuvygradovanej
situácie vo vzťahu partnerov obžalovaný prišiel domov v noci výrazne pod vplyvom alkoholu, poškodenej
vulgárne nadával a pľul na ňu, hodil po nej stoličku, pričom ju netrafil, následne hodil stoličku až sa

rozlomila, potom sa s ňou zaháňal a vyhrážal sa poškodenej so slovami „s touto stoličkou Ťa dnes
zabijem“ a pokúsil sa poškodenú so stoličkou udrieť, pričom ako sa poškodená bránila zasiahol ju do
dlane pravej ruky, kde jej spôsobil modrinu a takýmto konaním u nej vyvolal dôvodnú obavu o život.
Sama poškodená zdôraznila, že tento jediný útok voči nej ju skutočne vyplašil a naozaj mala vtedy strach
o život. Evidentne išlo o konanie tak intenzívne a závažné, že maloletý syn F. L. nadránom na požiadanie

matky volal na pomoc policajnú hliadku (na linku 158). Konanie obžalovaného teda okrem poškodenej
potvrdili aj maloletí B. L. a F. L., ktorí zhodne uviedli, že tatino bol v bare, prišiel domov, buchol dvere,
maminu ťahal za vlasy, pľuval ju, začal rozbíjať nábytok a hádzal po mamine stoličku. Podporne verziu
poškodenej podporil aj prehratý záznam z CD (čl. 131), ktorý obsahuje hovor maloletého na tiesňové
volanie na linku 158 zo dňa 05.07.2016 v čase okolo 04.00 hod. a listinné dôkazy založené v spise

menovite výsledok alkotestu (čl.85), podľa ktorého mal obžalovaný v čase zadržania dňa 05.07.2016 o
04.44 hod. v dychu 1,05 mg/l alkoholu, zápisnica o ohliadke miesta činu (čl.93-97) z 05.07.2016, kedy v
dome M. bola zdokumentovaná zlomená stolička, poškodené dvere na spálni, poškodenie skrine, rozbitý
kvetináčarozhádzanéšatstvo(ohliadkabolatiežzadokumentovanánaCD)azápisnicaoprehliadketela
z 05.07.2016, kde boli fotograficky zadokumentované hematómy poškodenej C. M., väčšinou staršieho

dáta s výnimkou hematómu č.4 (čl.99-108).

Obhajoba namietala tento čiastkový útok z 05.07.2016, nakoľko nebol súčasťou skutkovej vety
uznesenia o vznesení obvinenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na zrušujúce uznesenie a úvahy
nadriadeného súdu, ktorý sa vo vzťahu k charakteru pôvodne žalovaného trestného činu ako trváceho

trestného činu (čin, ktorým páchateľ vyvolá protiprávny stav, ktorý potom udržiava, prípadne ho udržiava
bez toho, aby ho vyvolal) stotožnil s argumentáciou prokuratúry, že z hľadiska časového vymedzenia
pôvodne stíhaného skutku bol tento ukončený až útokom z 05.07.2016 (spáchaným ešte pred začatím
trestného stíhania).

Konaním popísaným v skutkovej vete obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej a takým spôsobom, že to u poškodenej mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu. Konanie obžalovaného súd vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmenoa) Trestného zákona ako úmysel priamy, keď obžalovaný vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo
ohroziť záujem chránený Trestným zákonom a tento aj porušiť alebo ohroziť chcel, berúc do úvahy
okolnosti, za akých sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil a skutočnosť, že jeho rozpoznávacie a

ovládacie schopnosti boli v čase skutku v plnom rozsahu zachované. Obžalovaný teda podľa názoru
súdu vedel, že agresívnym správaním v spojení s verbálnymi vyhrážkami môže u poškodenej vzbudiť
obavu (aj vzhľadom na rozvrátené vzťahy v manželstve a jeho podozrenie, že má vzťah s iným mužom),
že vyslovené vyhrážky o zabití uskutoční a nemohla u neho nastať ani žiadna pochybnosť o následku
svojho konania spočívajúcom v spôsobení obavy poškodenej o život a zdravie. Motívom konania

obžalovaného bola prioritne žiarlivosť a frustrácia z fyzického a emocionálneho odmietania.

Z hľadiska posúdenia použitia materiálneho korektívu súd obligatórne vyhodnocoval aj závažnosť
žalovaného prečinu (spôsob spáchania, následok, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútku) a po
komplexnom vyhodnotení týchto kritérií neaplikoval na konanie obžalovaného materiálny korektív ( § 10
odsek 2 Trestného zákona), ale ustálil, že závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako nepatrná,

teda z hľadiska závažnosti išlo o trestný čin.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho

nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného a na zistenie, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný
a viedol bezúhonný život. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona tak súd u
obžalovaného zistil okolnosť uvedenú pod písmenom j) a z priťažujúcich okolností uvedených v § 37

Trestného zákona nezistil žiadnu takúto okolnosť, následne súd po určení pomeru poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností (1:0) aplikoval zásadu uvedenú v § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a trest
ukladal v základnej trestnej sadzbe danej ustanovením § 360 odsek 2 Trestného zákona (6 mesiacov
až 3 roky), po znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu a to na spodnej hranici trestnej
sadzby vo výmere 6 mesiacov. Účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj

individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného dosiahnutý aj uložením podmienečne
odloženého trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou na 1 rok.

Pri ukladaní trestu súd dôkladne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho
nápravy, dbal na to, aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti,

ale kládol pri ukladaní trestu aj dôraz na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného, aby viedol
riadny život. Trest uložený obžalovanému plní takto aj zákonom požadovanú ochrannú funkciu, pretože
obmedzuje obžalovaného a zároveň vytvára podmienky pre vedenie riadneho života, plní aj výchovnú
funkciu a bude postihovať najmä obžalovaného.

Vzhľadom na to, že v trestnom konaní si poškodená žiadnu škodu neuplatnila, súd o náhrade škody
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.