Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Jaroslava Fúrová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Asan/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200215
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7019200215.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a

členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobkyne: F.. I. A., Z. XX.
Z. XXXX, K. B. A. XXX/X, XXX XX F. D., právne zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovičovou, advokátkou
so sídlom kancelárie Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresnému úradu Košice,
odboru opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP2-2019/015987/HAV z 11. marca 2019 a o kasačnej sťažnosti
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/63/2019-59 z 30. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 6S/63/2019-59 z 30. januára 2020
podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“)
zrušil rozhodnutie žalovaného Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KE-
OOP2-2019/015987/HAV z 11. marca 2019, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru cestnej

dopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE-OCDPK-2019/005073 z 24. januára 2019, ktorými bola
žalobkyni uložená pokuta vo výške 150,- eur podľa ustanovenia § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z.
o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
488/2013 Z. z.“) za to, že sa dopustila spáchania správneho deliktu tým, že 8. januára 2017 v čase o
14:42:28 hod. užívala vymedzený úsek cesty D1, 348,47 km, smer PP motorovým vozidlom do 3,5 ton,
kategórie M1, značky CHEVROLET CRUZE, identif. číslo vozidla VIN: A. s evidenčným číslom (M.) A.
bez úhrady diaľničnej známky; a súčasne zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania a priznal

žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku správny súd skonštatoval, že z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného
vyplýva skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa 8. januára 2017 v čase o 14:42:28 hod. užívala
vymedzený úsek cesty Dl, 348,47 km, smer PP, vozidlom KE583KI bez úhrady diaľničnej známky,
tak ako je vymedzený skutok v rozhodnutí správneho orgánu prvého a druhého stupňa, so svojim
motorovým vozidlom zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A., s tým, že na vozidlo mala žalobkyňa riadne

zakúpenú a zaregistrovanú diaľničnú známku, avšak diaľničnú známku žalobkyňa zakúpila na svoje
vozidlo zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A. 9. júna 2016, s tým rozdielom, že evidenčné číslo vozidla
v čase zakúpenia známky bolo K.. Následne v priebehu roka 2016, z dôvodu, že žalobkyňa zmenila
priezvisko, došlo k zmene adresy jej bydliska, prehlásila na príslušnom dopravnom inšpektoráte vozidloz okresu Trebišov do okresu Košice, v dôsledku čoho jej bolo pre vozidlo vystavené nové osvedčenie o
evidencii vozidla a pridelené nové evidenčné vozidla A.. Z osvedčenia o evidencii vozidla je zrejmé, že
sa stále jedná o to isté vozidlo zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A., ktoré nezmenilo majiteľa, ale došlo

len k zmene osobných údajov vlastníka vozidla.

3. Správny súd ďalej uviedol, že vyhodnotiac daný skutkový stav, aplikujúc naň príslušné citované
ustanovenia zákona č. 488/2013 Z. z. dospel k záveru, že aj keď posudzované konanie žalobkyne
formálne napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu žalobkyne ako prevádzkovateľa motorového

vozidla podľa ust. § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., považuje v tejto spojitosti za potrebné zdôrazniť,
čo je v súlade aj s ustálenou judikatúrou správnych súdov Slovenskej republiky, že pri naplnení skutkovej
podstaty správneho deliktu je potrebné mať na zreteli, či došlo aj k naplneniu materiálnej stránky
správneho deliktu, to znamená, či ide o také konanie žalobkyne, ktoré je spoločensky neprijateľné,
vzhľadom na okolnosti prípadu. Správne súdy vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovili názor, že
čisto materiálne poňatie administratívneho deliktu by bolo zrejme problematické, avšak čisto formálne

poňatie posudzovaného konania žalovaným by mohlo viesť k neprimeranej tvrdosti a v konečnom
dôsledkuknespravodlivostivpostihužalobkyne.Skúmaniemateriálnehoznakudeliktuhrápretokľúčovú
úlohuvtakýchprípadoch,kedyneposudzovaniesprávnehodeliktuvtomtomateriálnomzmyslebyviedlo
kprílišnémuformalizmuakpostihovaniunepatrnýchporušeníprávnychpovinností,navyšeneuložených
zákonom, ale VOP, ktoré nemajú žiadne právne následky. Tým by nebol naplnený účel správneho

trestania a dochádzalo by aj k znižovaniu autority správnych orgánov. Argumentácia žalovaného
správneho orgánu sa v uvedenom smere materiálnej stránky správneho deliktu v preskúmavanom
rozhodnutí nevyskytuje (v uvedenom kontexte poukázal správny súd aj na napr. rozsudok Krajského
súdu v Trnave vo veci sp. zn . 14S/3/2017 z 25. apríla 2018 a rozsudky Krajského súdu v Košiciach
vo veci sp. zn. 8S/2/2018 z 20. septembra 2018, resp. sp. zn. 6S/88/2018 z 11. apríla 2019) a

preto ho považoval za také, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného pre uvedené nedostatky materiálnej stránky správneho deliktu vo
veci žalobkyne má za následok nezákonnosť rozhodnutia.

4. Správny súd uzavrel, že dôvodom zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia je teda predovšetkým

absencia materiálnych dôvodov potrebných k záveru, ktorý uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí,
keď pri formálnom posudzovaní skutkového stavu nebral do úvahy významný aspekt spravodlivosti
administratívneho konania, v ktorom sa zohľadňuje aj tzv. materiálny znak správneho deliktu. V tomto
smere sa žalovaný nevysporiadal dôsledne s obsahom argumentácie žalobkyne v podanom odpore, kde
namietala, že predmetné motorové vozidlo zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A. malo zaplatenú diaľničnú

známku za celý rok 2016, platnú do 31. januára 2017, čo bolo v konaní nesporne preukázané.

5. Správny súd súčasne zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, z dôvodu aby podal návrh na
začatie konania o súlade právneho predpisu, resp. jeho časti podľa čl. 125 Ústavy SR, a to vzhľadom na
vyslovenýprávnynázorsprávnehosúduvodôvodnenírozhodnutiaprivyhlásenírozsudkuzo16.januára

2020, keďže podľa žalovaného ide o rozpor zákonného ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013
Z. z. v znení zákona s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, keď tento taktiež
nepovažoval za opodstatnený, pretože po porade senátu dospel k záveru, že ust. § 5 ods. 4 zákona č.
488/2013 Z. z. nie je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a žalobkyni, ktorá bola v konaní
úspešná, priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

7.Protirozsudkusprávnehosúdupodalvzákonnejlehotežalovaný(sťažovateľ)kasačnúsťažnosťpodľa
§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci. Navrhol, aby kasačný súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

8. V odôvodnení kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že správny súd ústavne nekonformne vykladal
a aplikoval ustanovenie § 10a ods. l zákona č. 488/2013 Z. z. v spojení s jeho názorom. Sťažovateľ

namietal, že v uvedenom konaní ide o spáchanie správneho deliktu, nie o spáchanie priestupku,
pričom s uvedenou skutočnosťou sa správny súd v celom konaní nevysporiadal a počas celého
konania si tieto dva inštitúty zamieňal. V odôvodnení svojho rozhodnutia argumentuje podaným
odporom, a touto situáciou akoby konanie ďalej nepokračovalo. Ani v najmenšom neprihliadol nazásadné námietky sťažovateľa v rozhodnutí a stanoviskách k žalobe, čo má za následok vydanie
zmätočného, nepreskúmateľného a predovšetkým rozhodnutia, ktoré nemá oporu v zákone. Sťažovateľ
ďalej namietal, že výklad ustanovení § 5 ods. 1 a § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. správnym súdom

možno hodnotiť výrazom zjavného a neodôvodneného vybočenia (excesu) zo štandardného výkladu (a
predstavuje tým nepredvídateľnú interpretačnú ľubovôľu), resp. je v rozpore so všeobecne uznávanými
zásadami zákonnosti. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že správny súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s
jeho (pre vec podstatnými) odvolacími námietkami, v dôsledku čoho nemožno napadnutý rozsudok
považovať za jasný a zrozumiteľný, tzn. za riadne odôvodnený. S poukazom na judikatúru súdov

nižšieho stupňa správny súd v podstate len odkázal na odôvodnenie rozsudku týchto súdov, ktoré
nemožno aplikovať na tento prípad.

9. Sťažovateľ ďalej uviedol, že vzhľadom na obsah administratívneho spisu mal za to, že správny
orgán prvého stupňa obstaral všetky do úvahy pripadajúce dôkazy na základe ktorých bezpochyby
ustálil skutkový stav. Sťažovateľ uviedol, že pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania, pre ktoré

bola žalobkyni uložená pokuta, je potrebné vziať do úvahy viaceré právne skutočnosti, a síce, že
zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že
sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie. Fakticky ide o zodpovednosť za výsledok, nakoľko subjektívna
stránka (zavinenie) nie je súčasťou skutkovej podstaty prejednavaného správneho deliktu. Obdobne
to platí aj o namietanej materiálnej stránke správneho deliktu. Je to dané tým, že už len samotná

skutočnosť, že určité ľudské konanie, správanie, je zákonodarcom (v osobitnom zákone) formálne
vyhlásené za správny delikt, vyjadruje jeho spoločenskú nebezpečnosť, závažnosť, neprijateľnosť. V
tomto prípade sa spoločenská nebezpečnosť, neprijateľnosť spája aj s generálnym pôsobením na
ostatné subjekty. Nemožno predsa ospravedlňovať prevádzkovateľov, ktorí na základe predkladaných
rôznychsubjektívnych(častoirelevantných)dôvodov,vktorýchsaodvolávajúnaneznalosť,opomenutie,

šikanu správneho orgánu a pod., si neplnia povinnosti ustanovené zákonom. Materiálny znak je tak
subsumovaný a konzumovaný formálnym znakom protiprávnosti, čo znamená, že typová závažnosť je
vyjadrená len nepriamo znakmi formálnej stránky skutkovej podstaty (skutkových podstát) správneho
deliktu. Z uvedeného vyplýva, že na spáchanie správneho deliktu postačuje naplnenie formálnych
znakov skutkovej podstaty s prihliadnutím na fakt, že skutková podstata správneho deliktu nezahŕňa

materiálny prvok. Žalovaný preto je toho názoru, že obidva správne orgány postupovali správne, keď pri
svojom rozhodovaní nebrali do úvahy materiálny korektív.

10. V pokračovaní kasačej sťažnosti sťažovateľ ďalej uviedol, že jemu ako orgánu štátu zo zákonného
ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o správnom konaní predovšetkým vyplýva chrániť záujmy štátu a

spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností. Bez ohľadu na uvedené sťažovateľ si zastáva názor, že k naplneniu materiálneho znaku
správneho deliktu došlo a dochádza, a to v podobe nákladov štátu spojených s prejednávaním
správneho deliktu. Ide o nie nezanedbateľne náklady materiálno - technické, personálne, finančné. Nad
rámec veci a na účely väčšej presvedčivosti svojho právneho záveru sťažovateľ považuje za potrebné

uviesť, že je neprimerané prizerať sa na tento problém zo strany správneho súdu takouto jednoduchou
optikou s tvrdením, že porušovaním povinností zo strany prevádzkovateľov vozidiel (nedôvodným
ospravedlňovaním, až bagatelizovaním porušovania zákonom stanovených povinností) štátu nie je
spôsobená žiadna škoda. Správny súd ako orgán štátu sa podľa názoru sťažovatelia musí vyrovnať so
všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty a nie iba s niektorými, žalobkyňou vybranými. Inak sa takého

rozhodnutie stáva nepreskúmateľné.

11. Žalobkyňa svoje právo nevyužila a v správnym súdom stanovenej lehote sa ku kasačnej sťažnosti
žalovanej nevyjadrila.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný
(§ 438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade
s ustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je
dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok

bol verejne vyhlásený 20. augusta 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

13. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému
rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,skúmal aj napadnuté oznámenia žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä
z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe
a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých oznámení

žalovaného správneho orgánu.

14. Kasačný súd úvodom konštatuje, že skutkový stav, tak ako bol zistený správnymi orgánmi, nebol
vo veci sporný a teda je nepochybné, že žalobkyňa 8. januára 2017 v čase o 14:42:28 hod. užívala
vymedzený úsek cesty Dl, 348,47 km, smer PP, so svojim motorovým vozidlom zn. CHEVROLET

CRUZE, VIN: A. s EČV A., s tým, že na vozidlo mala žalobkyňa riadne zakúpenú a zaregistrovanú
diaľničnú známku, avšak diaľničnú známku žalobkyňa zakúpila na svoje vozidlo zn. CHEVROLET
CRUZE, VIN: A. 9. júna 2016, kedy bolo evidenčné číslo vozidla (v čase zakúpenia známky) K..

15. Sporným v konaní zostalo, či porušenie povinností vyplývajúcich žalobkyni zo Všeobecných
obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky - Zmena údajov v evidencii úhrady

Diaľničnej známky, v kontexte s evidenčnou zmenou, ku ktorej vo vzťahu k motorovému vozidlu,
ktorého je žalobkyňa držiteľkou, došlo, zakladá v nadväznosti na užívanie vymedzeného úseku cesty Dl
naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1, ods. 2 k § 4 ods. 2 zákona
č. 488/2013 Z. z..

16. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku správneho súdu, závery
správneho súdu považuje za skutkovo aj právne správne a rozsudok považuje za vyčerpávajúco
odôvodnený. Vzhľadom na to, že predmetom kasačnej sťažnosti je totožné právne posúdenie, s ktorým
posúdením sa kasačný súd plne stotožňuje, plne naň odkazuje bez toho, aby opakoval dôvody tam
uvedené.

17. Na zdôraznenie správnosti rozsudku správneho súdu kasačný súd uvádza, že na objasnenie a
sankcionovanie predmetného správneho deliktu musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri
znaky skutkovej podstaty správneho deliktu - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka
(kumulatívne), pričom v prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno

potom hovoriť o správnom delikte. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o
jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v
pochybnostiach v prospech obvineného).
18. Z povahy správneho deliktu podľa § 10a ods. 1, ods. 2 k § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z.
vyplýva, že objektom skutkovej podstaty správneho deliktu, teda spoločensky chráneným záujmom, je

fiškálny záujem štátu manifestovaný v povinnosti prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní
vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej
známky. V konaní je nepochybné, že vo vzťahu k motorovému vozidlu zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A.
poplatková povinnosť splnená bola, hoc táto nebola správne zaevidovaná, tzn. pri užívaní vymedzených
úsekov ciest týmto vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky, a teda fiškálny záujem

štátu nebol dotknutý. Objekt skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1, ods. 2 k § 4 ods.
2 zákona č. 488/2013 Z. z. nie je naplnený, tzn. nie súd naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej
podstaty správneho deliktu, a teda nejde o správny delikt.

19. Na uvedený záver o absencii naplnenia znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa

§ 10a ods. 1, ods. 2 k § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. nemá vplyv ani žalovanou
odkazovanánehospodárnosťanákladnosťsprávnehokonaniaanákladovnavybudovanieaudržiavanie
elektronického kontrolného systému, keď sankcionované nie je porušenie povinností prevádzkovateľa
vozidla vyplývajúcich z Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky
- Zmena údajov v evidencii úhrady Diaľničnej známky, ale užívanie vymedzených úsekov ciest bez

úhrady diaľničnej známky.

20. Vzhľadom na uvedené závery sa potom kasačný súd ďalšími námietkami žalovaného nezaoberal,
keď tieto neboli spôsobilé ovplyvniť správnosť rozhodnutia správneho súdu. Vychádzajúc z uvedeného
a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie

napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol podľa §
461 S.s.p..21. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 467
ods. 1 S.s.p.. Žalovaný (sťažovateľ) nebol v kasačnom konaní úspešný, preto mu kasačný súd právo
na náhradu trov kasačného konania nepriznal, zatiaľ čo právo na plnú náhradu trov kasačného konania

priznal plne úspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením.

22. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.