Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 2, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/135/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010028
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6120010028.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému P. U., pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. decembra 2020, v senáte
zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Adriány Považanovej a JUDr. Štefana
Nováka LL.M., odvolanie obžalovaného P. U., proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
16.06.2020, sp.zn. 1T/5/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. U. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Označeným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.06.2020 sp.zn. 1T/5/2020 bol
obžalovaný P. U. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
dňa 11.07.2019 v čase okolo 06.26 hod. v V. V., H. N. XXX/X,. v uzavretom areály spoločnosti U. - U.

M. s.r.o., v blízkosti stojana na tankovanie, pohonných hmôt, fyzicky napadol D. U., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý vtom čase tankoval ťahač z. X. I., ev. č. V.-XXXV. tak, že pristúpil ku nemu odzadu, kedy na neho
zakričal, následkom čoho sa D. U. otočil a obvinený ho udrel päsťou do oblastí hlavy, následkom čoho
sa potkol o tankovaciu hadicu a spadol na zem, kedy v útoku obvinený pokračoval a udieral ho päsťami
do oblasti hlavy, do hornej časti tela aspoň 15-krát, pričom ho aj kopol aspoň 3-krát do oblasti hornej
Časti tela a kričal na neho „čo predáva za šroty", následne poškodený vstal zo zeme a z miesta ušiel,

čím mu spôsobil prasklinu záhlavovej kosti vľavo, pomliaždenie mäkkých tkanív a v ľavej záhlavovej
oblasti, pomliaždenie - krvný výron vjarmovej krajine tváre, pomliaždenie dolnej tretiny hrudníka vľavo,
ktoré zranenia si vyžiadali aj hospitalizáciu a celkovú dobu liečby a PN v trvaní 4 až 6 týždňov.
Za to obžalovanému uložil podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 46 Tr.
zákona trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona, výkon takto
uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného

zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní dva roky. O uplatnených nárokoch na náhradu škody rozhodol
podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku tak, že obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú
trestným činom poškodeným: D. U., nar. XX.XX. XXXX, bytom M.-M., M. X vo výške 1.115,- Eur a
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874
na č. ú: F.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX vo výške 709,74 Eur.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote, odvolanie

obžalovaný P. U., a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní, pričom takto podané
odvolanie následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne podaním zo dňa 19.08.2020.
V jeho dôvodoch argumentoval tým, že od počiatku prípravného konania, v podstate od prvého výsluchu,
popieral spáchanie skutku, keď uvádzal, že v kritický deň ráno v areáli firmy nevidel nikoho, nevidel tam
ani poškodeného U., videl tam len vozidlo, na ktorom jazdil. On nepopieral ani to, že s poškodeným
mal v minulosti konflikt, keď ho oklamal pri kúpe vozidla, ktoré ani nemohol prihlásiť na DI PZ, ale šlo

o sumu 200,- Eur, tak to ďalej neriešil. On nemal dôvod útočiť na poškodeného, a pri vypočúvaní hneď
na druhý deň po skutku, v prítomnosti vyšetrovateľky a policajta uviedol tieto skutočnosti. Následne hovypočúvajúcaprehliadla,činemánatelepríznakynejakéhozranenia,prehliadliajjehoodev,ktorýmalna
sebe aj v deň skutku a pri tejto osobnej prehliadke nezistili žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodnili záver,
že on poškodenému zranenia spôsobil. Poškodený vypovedal, že on ho v minulosti nepoznal, vozidlo v

roku 2019 mu mala predávať jeho manželka, čo však nie je pravda, pretože vlastnícky mohlo byť vedené
na jeho manželku, ale predával mu auto on. Poškodený uviedol, že v kritický deň mal on na neho kričať,
následne ho mal udrieť päsťou do tváre, potkol sa, spadol na zem a tam ho bil päsťami do hlavy a
opakovane aj do rebier. Potom ušiel k bráne, túto preliezol, utekal smerom k čerpacej stanici F., odkiaľ
chcel volať políciu, ale keď videl, že jeho auto z firmy odchádza, bez toho, že by na čerpačku vošiel, vrátil

sa na firmu, nastúpil do firemného auta a išiel sa dať ošetriť na urgent do K.. Tam mu diagnostikovali
zranenia popísané v lekárskej správe. On od počiatku namietal rozpory vo výpovedi poškodeného, ktoré
sú tak závažné, že ju spochybňujú. Obžalovaný v ďalšej časti odvolania v podrobnostiach poukázal na
rozporyvovýpovedipoškodenéhoohľadnepočtuúderov,ďalejnarozporyohľadomošetrenianaurgente
voK.,ďalejčasovénezrovnalostizčerpacejstaniceF.,údajneoneskorenýkamerovýzáznamo20minút.
Pokiaľ ide o kamerové systémy firmy, bolo zistené, že on kamión naštartoval o 06.32,40 hod. a odchod

z areálu bol zaznamenaný o 06.34,54. Z týchto údajov je zistiteľné, že v takomto časovom intervale
nemohol stihnúť útok na poškodeného. Naviac okresný súd postupoval nesprávne, pokiaľ odmietol
vykonať návrh jeho obhajkyne na doplnenie dokazovania, najmä vo vzťahu k osobe poškodeného.
Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu
s tým, aby vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a

rozhodol, pretože sa v konečnom dôsledku domáha oslobodenia spod obžaloby v zmysle § 285 písm.
c) Tr. por.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovaným v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
predchádzalo.Malnazreteliisvojupovinnosťvtomsmere,ženaprípadnéchyby,ktoréneboliodvolaním
obžalovaného vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por.
V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného P. U. nebolo podané dôvodne.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade
s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s
požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa
prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 16.06.2020 vykonal
výsluch obžalovaného, svedka (zároveň poškodeného) D. U., ďalej svedka U. M., vykonal výsluch tiež

znalca U.. U.. V. Q. P.., ktorý vo veci vypracoval písomné odborné vyjadrenie, za splnenia procesných
podmienok § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpoveď svedkyne L.. R. U., v zmysle § 273 ods. 3 Tr. por.
odmietol návrh obhajkyne obžalovaného na doplnenie dokazovania, a to zabezpečiť odpis registra
trestov poškodeného a zisťovať stav jeho trestného stíhania v I. a nakoniec v zmysle § 269 Tr. por.
prečítal obsah jednotlivých listinných dôkazov, zadokumentovaných v obsahu trestného spisu. Na

podkladetaktovykonanéhodokazovaniapotomsúdprvéhostupňadospelksprávnymnielenskutkovým,
ale i právnym záverom v tom smere, že to bol práve obžalovaný, ktorý dňa 11.07.2019 v skorých ranných
hodinách v V. V. na H. N. v uzavretom areáli konkrétnej firmy poškodenému D. U. úmyselne ublížil na
zdraví.

Pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto
súvislosti argumentoval tým, že zavinenie obžalovaného v zmysle obžaloby bolo vykonanými dôkazmi
nepochybne preukázané. Usvedčovaný je predovšetkým výpoveďou jediného priameho svedka, a to
poškodeného D. U., ktorý podrobne a zhodne s obsahom svojej výpovede z prípravného konania
dokazoval, ako bol dňa 11.07.2019 v skorých ranných hodinách napadnutý obžalovaným, pričom

vysvetlilajjehopohnútku,atojehovýhradyohľadomkúpyosobnéhomotorovéhovozidlazn.Y.Z.odjeho
manželky, čo bolo predmetom útoku obžalovaného už v minulosti, pričom tento útok aj hlásil majiteľovi
firmy M., ktorý v procesnom postavení svedka túto skutočnosť potvrdil. Okrem subjektívneho dôkazu, a
to výsluchu poškodeného U. vinu obžalovaného potvrdzujú aj objektívne dôkazy, a to odborné vyjadrenieznalca U.. Q., ktorý verifikoval mechanizmus vzniku zranení poškodeného spôsobom tvrdeným
poškodeným, popísal jeho zranenia, ktoré aj bodovo ohodnotil. Obžalovaný je ďalej usvedčovaný aj
výstup z GPS signálov kamiónov obžalovaného a poškodeného z predmetného dňa, z ktorých vyplýva,

že v ten deň sa v areáli firmy nachádzali len ich kamióny a obžalovaný mal dostatočný časový priestor
na poškodeného zaútočiť. Rovnako vierohodnosť výpovede poškodeného podporuje aj ďalší objektívny
dôkaz, a to výstup z kamerového systému ČS F. z predmetného dňa, kde je vidieť poškodeného ako sa
približuje bosý k ČS, obzerá sa, a asi po 5 min. sa vracia späť do areálu firmy. Tento záznam potvrdzuje
tvrdenie poškodeného, že pri napadnutí obžalovaným stratil obuv, že utekal na ČS, ale, že tam nedošiel,

lebo videl ako obžalovaný odchádza z areálu firmy na svojom kamióne.
Obhajoba obžalovaného, ktorý sa snažil spochybniť vierohodnosť výpovede poškodeného
tým, že poukázal na možnosť, že poškodený mohol byť napadnutý aj niekým iným, nejakou
treťou osobou, pretože areál firmy vtedy ešte nebol odzadu uzavretý, okresný súd neuveril a považoval
ju len za snahu obžalovaného zbaviť sa trestnej zodpovednosti za žalovaný skutok. Jeho obhajoba
bola nelogická, keď vykonaným dokazovaním - jeho výpoveďou, ani výpoveďou poškodeného nebolo

preukázané, že v areáli firmy sa nachádzala tretia osoba. Podľa názoru okresného súdu poškodený
nemal dôvod klamať. Súd nezistil žiadny dôvod, prečo by si poškodený uvedený útok vymyslel, navyše,
keď naňho obžalovaný už v minulosti zaútočil, čo potvrdil aj majiteľ firmy svedok M..

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného krajský súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené dôvody,

ktorými argumentoval okresný súd ohľadom zavinenia obžalovaného si v celom rozsahu osvojil, sú
uvedené vyššie a bolo by nadbytočné ich na tomto mieste znovu opakovať. Žiada sa zdôrazniť, že ani
krajský súd vo veci nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by vierohodnosť výpovede poškodeného D. U.
akýmkoľvek spôsobom spochybňovala. Pokiaľ boli v prípravnom konaní vo veci zabezpečené z firmy MK
V. V. výstupy z GP systémov kamiónov - ťahačov, časové údaje sú presne zistiteľné z obsahu trestného

spisu (č.l. 40 až 50) a naviac sa ich obsahom podrobne zaoberal aj súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia (strana 6).

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajskému súdu pripomenúť, že Trestný
zákon v sankcii ust. § 156 ods. 1 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody v
sadzbe až na dva roky. Správne prvostupňový súd nezistil u obžalovaného žiadne okolnosti, ktoré by
mu v rámci úvah o výmere trestu priťažovali, resp. poľahčovali. Z aktuálneho odpisu z registra trestov
(č.l. 274) je síce zistiteľné, že v tomto nemá žiaden záznam, avšak vzhľadom na väčšie množstvo

priestupkov, za ktoré bol v minulosti administratívne riešený, mu okresný súd správne nepriznal v jeho
prospech poľahčujúcu okolnosť, že by viedol v minulosti riadny život. Uložil mu ročný trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby na dva roky, ktorý aj krajský
súd považuje za primeraný všetkým okolnostiam prípadu. Predovšetkým obžalovaný si musí v prvom
rade uvedomiť, že prípadné nedorozumenia nemožno riešiť spôsobom, ktorý použil v súdenom prípade,

bol mu uložený skôr mierny trest a pre prípad opakovania trestnej činnosti by mohol byť súdom už
postihnutý nepochybne prísnejšie.

Keďže prvostupňový súd nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, krajský súd odvolanie
obžalovaného, považujúc ho v celom rozsahu za nedôvodne podané, zamietol postupom podľa § 319

Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.