Uznesenie Judgement was issued on Friday, November 29, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Ek/199/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117246953
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Grofčíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6117246953.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnených: X) B.. O. V., C..: XX.XX.XXXX, D. M.
Q. XXX/X, XXX XX M., X) B.. K. V., C..: XX.XX.XXXX, D. M. Q. XXX/X, XXX XX M., L. H.. H.Á. H. - B. Q.
M., C..: XX.XX.XXXX, D. M. Q.S. XXX/X, XXX XX M., proti povinnému: R. V., C..: XX.XX.XXXX, D. M. I.
XXX/X, XXX XX S., právne zast. JUDr. Lenka Kollárová, advokátka so sídlom: Nábr. Sv. Cyrila 47, 971
01 Prievidza o vymoženie sumy výživného o vymoženie zameškaného a bežného výživného, vedenej

pred súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Cimermanová, sídlo exekútorského úradu: Fraňa Kráľa 161/66,
966 81 Žarnovica, pod sp. zn. EX 36/2017 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti zameškaného výživného vo výške
90 EUR z a s t a v u j e.

II. Exekúcia proti povinnému v prospech oprávnených 1/, 2/ v časti zameškaného výživného vo výške

208 EUR a bežného výživného p o k r a č u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.09.2017 domáhal od
povinného vymoženia zameškaného a bežného výživného na základe exekučného titulu - rozsudku
Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 17P/28/2011 zo dňa 02.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňom 10.11.2011.

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 15.11.2017 poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Jozefovi Matejovi, so sídlom exekútorského úradu: Ul.
Štúrova 326/2, 958 01 Partizánske, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 109EX 43/17. Súdny exekútor zaslal
povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 11.12.2017, ktoré si povinný prevzal do vlastných
rúk dňa 05.01.2018.

3. Dňa 11.01.2018 podal povinný prostredníctvom právnej zástupkyne súdnemu exekútorovi písomné
podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ datované dňom 09.01.2018. V predmetnom
písomnom podaní povinný uviedol, že: „S výškou dlhu nie je možné súhlasiť. Povinný si nie je vedomý
žiadneho dlhu na výživnom. Povinný uhradil všetky splátky výživného aj zameškaného výživného.
Je pravdou, že povinný niektoré splátky uhrádzal oneskorene, ale v súčasnej dobe nedlží žiadne

zameškané výživné. O uvedenej skutočnosti prikladá fotokópie poštových poukážok, kde je zrejmé, že
je uhradená celá suma. Z Upovedomenie o začatí exekúcie nie je zrejmé, kedy podľa matky maloletých
došlo k omeškaniu, preto si nevie vysvetliť, za ktoré mesiace podľa matky maloletých neuhradil výživné,
resp. jeho časť.“ Na základe vyššie uvedeného navrhol povinný exekúciu zastaviť z dôvodu, že existujú
iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku.

4. Súdny exekútor s návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdu vyjadrenie oprávnených 1/,
2/ zastúpených zákonným zástupcom - matkou k návrhu na zastavenie exekúcie datované dňom26.01.2018, v ktorom uviedla, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí, bez bližšieho
odôvodnenia.

5. Súd dňa 30.10.2019 vyzval súdneho exekútora, aby predložil súdu prílohu písomného podania
povinného (fotokópie poštových poukazov preukazujúce úhrady výživného). Súdny exekútor dňa
04.11.2019 doručil súdu prílohu písomného podania povinného (fotokópie poštových poukazov
preukazujúce úhrady výživného).

6. Súdny exekútor v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že sa stotožňuje
s vyjadrením oprávnených 1/, 2/.

7. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak
a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b. exekučný titul bol zrušený,
c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“

8. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1
podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh
na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré
povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

9. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva
u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na
vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí,
exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do
piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na

zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

10. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré
majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“

11. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie
exekúcieniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie.Predrozhodnutímmôžesúdnariadiťvypočutieurčitej
osoby.“

12. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie,

súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu
dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.“

13. S poukazom na ust. § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZoR“): „Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou
rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.“

14. S poukazom na ust. § 36 ods. 1 prvej a druhej vety ZoR: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu

nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa
nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.“

15. S poukazom na ust. § 62 ods. 1 ZoR: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“

16.Spoukazomnaust. §62ods.2,3ZoR: „Obajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“

17. S poukazom na ust. § 62 ods. 5 ZoR: „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“

18. S poukazom na ust. § 65 ods. 1 ZoR: „Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.“

19. S poukazom na ust. § 76 ods. 1 ZoR: „Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.“

20. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená
realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol
priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.

21. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu
zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho
uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím

na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného
dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na
ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by
jeho tvrdenia potvrdili.

22. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný
do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario
neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky
skutočnosti,ktorésúmuznáme.Neskôrpodanénávrhymôžuobsahovaťlenskutočnosti,ktorénastalipo

uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po
podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej
viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok

23. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávneného súd konštatuje,

povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 11.01.2018, podal ho v zákonom stanovenej lehote.

24. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou
rodičovských práv a povinností. Všeobecná úprava rodičovských práv a povinností pre prípad, že rodičia

spolu nežijú, je obsiahnutá
v § 36 ods. 1 ZoR. V zmysle tejto úpravy ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností. Dohoda je možná v rámci súdneho konania. Ustanovenie pokrýva
všetky prípady, keď rodičia spolu nežijú, a to či už počas manželstva, alebo mimo neho. Spravidla určí
súd vyživovaciu povinnosť tomu rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Súd

rozhodne o vyživovacej povinnosti iba vtedy, pokiaľ ju rodičia neplnia dobrovoľne alebo sa nedohodnú
na jej plnení. Tým však súd vyživovaciu povinnosť nezakladá, pretože tá vzniká zo zákona, ale ju iba
deklaruje.

25. Účelom a zmyslom výživného je prispievanie druhého rodiča, ktorý dieťa nemá v osobnej

starostlivosti, na život a odôvodnené potreby dieťaťa v pravidelných opakujúcich sa dávkach.
Ustanovenie § 76 ods. 1 ZoR predstavuje tradičné riešenie, ktoré zohľadňuje jednak obvyklú periodicitu
príjmov ľudí, ako aj pravidelnosť vo výdavkoch a súčasne súvisí so spotrebným charakterom výživného.
Možno ho vidieť v potrebe priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov. Vyplýva z podstatyvýživného ako inštitútu, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby (bývanie, strava, ošatenie),
ktoré sa spravidla v rôznej periodicite opakujú. Z tohto dôvodu sa výživné platí v pravidelne opakujúcich
sa dávkach. Jednorazová úhrada výživného, resp. jeho predplatenie sa nezhoduje s uvedeným

charakterom výživného. To však neznamená, že výnimočne vznikajúce potreby nemožno považovať
za súčasť výživného. Určitú formu ochrany oprávneného predstavuje aj kogentná úprava splatnosti
výživného mesiac vopred. Tým je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii
prostriedky na ich úhradu.

26. Dôvody na zastavenie exekúcie súdom sú taxatívne uvedené v ust. § 61k Exekučného poriadku.
Zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu predstavuje jednu z troch možností zastavenia exekúcie. K
zastaveniu exekúcie môže dôjsť aj rozhodnutím exekútora, prípadne zo zákona. Konanie o zastavení
exekúcie je návrhovým konaním, súd má rozhodovať na základe návrhu povinného, ktorý sa doručuje
exekútorovi. Aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je výlučne
povinný.

27. Predmetom exekúcie vedenej na tunajšom súde je zameškané výživné vo výške
298 EUR za obdobie september 2011 až december 2017. Povinný k svojmu návrhu na zastavenie
exekúcie priložil fotokópie poštových poukazov, ktoré mali deklarovať zaplatenie výživného v súlade s
meritórnym rozhodnutím súdu. Predložené fotokópie poštových poukazov boli za obdobie: január 2011

až december 2011 (spolu 12 ks), január 2012 až december 2012 (spolu 13 ks - v mesiaci február 2012
plnil povinný 2x), január 2013 až december 2013 (spolu 12 ks), január 2014 až december 2014 (spolu
12 ks), január 2015 až december 2015 (spolu 12 ks), január 2016 až december 2016 (spolu 12 ks) a
február 2017 až december 2017 (spolu 13 ks).

28. Súd po preskúmaní písomných podaní oprávneného, povinného a súdneho exekútora má za to,
že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie relevantným spôsobom preukázal, že zameškané výživné
za obdobie september 2011 až december 2017 uhradil vo výške 90 EUR. Úhradu zvyšnej časti
zameškaného výživného za obdobie september 2011 až december 2017 vo výške 208 EUR (245 EUR
zameškané výživné za uvedené obdobie február 2016 až december 2017 - úhrada povinného nad rámec

určenej vyživovacej povinnosti v mesiaci február 2012 vo výške 37 EUR = 208 EUR) však povinný
relevantným spôsobom nepreukázal. Na základe uvedeného má súd za to, že návrh na vykonanie
exekúcie bol zo strany oprávnených 1/, 2/ zastúpených zákonným zástupcom - matkou podaný v časti
zameškaného výživného vo výške 208 EUR dôvodne a povinný neuviedol okolnosti či skutočnosti, ktoré
bybolispôsobiléobsahovonaplniťniektorýz dôvodov,ktoréExekučnýporiadokvust.§61kExekučného

poriadku vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom.

29. Z predložených poštových poukazov vyplýva, že povinný svoju vyživovaciu povinnosť plnil
nepravidelne, čo priznal aj sám povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Súd poukazuje na
znenie ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa

sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Pri určovaní splatnosti výživného sa vychádza zo
skutočnosti, že toto sa platí vopred, a to z dôvodu, aby mal oprávnený finančné prostriedky k dispozícií
v čase, keď tieto potrebuje. Uvedené vyplýva i zo samotného účelu výživného, ktorým je hradenie
priebežne sa vyskytujúcich potrieb oprávneného. Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby povinný hradil
výživné v súlade s exekučným titulom, nakoľko viacnásobné plnenie v jednom mesiaci môže znamenať,

že povinný síce dobrovoľne plnil nad rámec svojej povinnosti, avšak za mesiac v ktorom povinný neplnil
svoju vyživovaciu povinnosť sa plnenie vo vyššej výške v mesiaci, v ktorom hradil viac nezapočítava.

30. Čo sa týka námietky povinného, že v súčasnej dobe je znovu ženatý pričom má ďalšiu vyživovaciu
povinnosťaztohodôvoduniekedyplnívyživovaciupovinnosťvovzťahukoprávneným1/,2/oneskorene

súd uvádza, že skutočnosť, že povinný sa znovu oženil a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemôže byť
na škodu oprávnených 1/, 2/.

31. Keďže povinný preukázal čiastočné úhrady zameškaného výživného vo výške 90 EUR, súd rozhodol
tak, že exekúciu v tejto časti podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil

(I. výrok).

32. Nakoľko povinný neuhradil zameškané výživné v rozsahu uvedenom v poverení na vykonanie
exekúciezodňa15.11.2017,pričommuzostalapovinnosťuhradiťoprávneným1/,2/zameškanévýživnéza obdobie február 2016 až december 2017 vo výške 208 EUR, ako aj trovy exekúcie, a v konaní o
návrhu povinného na zastavenie exekúcie neboli preukázané ďalšie skutočnosti vedúce k zastaveniu
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp.

bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd rozhodol tak, že exekúcia proti povinnému v prospech
oprávnených 1/, 2/ v časti zameškaného výživného vo výške 208 EUR a bežného výživného pokračuje
(II. výrok).

33. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

34. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“

35. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu

účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu
v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“

36. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,

uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie,
či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov
konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh
povinného na zastavenie exekúcie v časti zamietol, povinný má nárok na čiastočnú náhradu trov konania

a oprávnení mali v konaní čiastočný úspech vznikol im nárok na čiastočnú náhradu nákladov spojených
s ich zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnení 1/,
2/ v exekučnom konaní právne zastúpení nie sú a v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie si ani žiadne trovy neuplatnili, súd o trovách oprávnených 1/, 2/ nerozhodoval. Z
obsahu súdneho spisu vyplýva, že povinný bol vo veci návrhu na zastavenie exekúcie právne zastúpený

JUDr. Lenkou Kollárovou, advokátkou ale trovy konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie
exekúcie si neuplatnil, súd o trovách povinného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.