Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 12, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120204478
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4120204478.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Krajský prokurátor v Nitre, so

sídlom Damborského 1, 949 66 Nitra, proti žalovanej: Q. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX, XXX 35
Veľké Zálužie, zast. JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom, IČO: 50 940 929, so sídlom Farská 33,
949 01 Nitra, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Z. C., rod. V., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom M. D. bola ku dňu
svojej smrti v podiele 1/60 vlastníčkou nasledovných pozemkov v obci Veľké Zálužie, v katastrálnom
území Veľké Zálužie, označených ako:
- parcela registra E číslo 2822 - trvalý trávny porast o výmere 381 m2, zapísaná na LV č. XXXX

- parcela registra E číslo 2823 - orná pôda o výmere 1 680 m2, zapísaná na LV č. XXXX
- parcela registra E číslo 2824 - orná pôda o výmere 1 493 m2, zapísaná na LV č. XXXX
- parcela registra E číslo 2825 - trvalý trávny porast o výmere 392 m2, zapísaná na LV č. XXXX
- parcela registra E číslo 2826 - orná pôda o výmere 7 064 m2, zapísaná na LV č. XXXX
- parcela registra E číslo 2828 - orná pôda o výmere 896 m2, zapísaná na LV č. XXXX
- parcela registra E číslo 2829 - orná pôda o výmere 758 m2, zapísaná na LV č. XXXX.

II. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 9.4.2020 domáhal určenia, že pozemky v
podiele 1/60 v obci Veľké Zálužie v k.ú. Veľké Zálužie vymedzené v petite žalobného návrhu patria do
dedičstva po poručiteľke Etele Ternényovej, rod. Moravčíkovej, nar. 7.3.1903, zomr. 1.9.1949, naposledy
bytom Veľké Zálužie.

2. V žalobe poukázal na nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej k nehnuteľnostiam na základe
osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva spísaného do notárskej zápisnice JUDr. Heleny Rozborovej

č. N 524/2005, NZ 67330/2005, NCRIs 66512/2002 zo dňa 21.12.2005, ktorého zápis bol do katastra
nehnuteľností zapísaný záznamom č. Z 6822/05-79/06 z 16.2.2006, ktoré považuje za absolútne
neplatný úkon. Okresný súd Nitra rozsudkom sp. zn. 2T/154/2012 z 11.5.2015 uznal žalovanú vinnou z
trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že žalovaná požiadala notárku o spísanie osvedčenia o vydržaní, napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky. Hoci Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 2To/53/2015 zo
dňa 23.3.2016 žalovanú spod obžaloby oslobodil, z odôvodnenia rozsudku možno vyvodiť, že žalovaná

sa trestného skutku nedopustila, ale okolnosti za ktorých došlo k zápisu vlastníckych práv do katastra
nehnuteľností spočívajú v protiprávnom konaní inej osoby. Z výpovede žalovanej na pojednávaní v
trestnom konaní dňa 5.6.2013 vyplýva, že žalovaná nehnuteľnosti nikdy neužívala, nemala vedomosť
o týchto pozemkoch a ani nevedela, že vydržanie je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva.Žalovaná poprela držbu pozemkov i to, že ich mala zdediť, o dobromyseľnosti žalovanej preto nie
je možné uvažovať. Podmienkou pre spísanie notárskej zápisnice bolo aj vyjadrenie Slovenského
pozemkového fondu, ktoré však predložené nebolo. Z údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že

poslednou vlastníčkou nehnuteľností bola Etela C., rod. V., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy
bytom M. D.. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že sporné nehntueľnosti patria do dedičstva
po neb. Etele C.. V priebehu konania žalobca navrhol pripustiť zmenu petitu žaloby tak, že žiadal určiť,
že neb. Z. C. bola ku dňu smrti vlastníkom uvedených nehnuteľností.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24.6.2020 uviedla, že k žalobe nemá námietky.

4. Súd spor prejednal za prítomnosti žalobu a právneho zástupcu žalovanej, oboznámil sa s ich
prednesmi, oboznámil sa s obsahom listín tvoriacich obsah súdneho spisu, a to žalobou, výpismi
z listov vlastníctva č. 3403, č. 2203 a č. 3404 ku dňu 6.2.2020, výpismi z listov vlastníctva č.
3403, č. 3404 a č. 2203 ku dňu 12.10.2005, notárskou zápisnicou N524/2005, rozsudkom KS NR

č.k. 2To/53/2015-1441, žiadosťou, rozsudkom OS NR sp. zn. 2T/154/2012, zápisnicou o hlavnom
pojednávaní vo veci 2T/154/2012 zo dňa 5.6.2013, oznámením o užívaní a nájme pozemkov, vyjadrením
žalovanej, uznesením NS SR sp. zn. 4Tdo/8/2017.

5. Žalobca na pojednávaní navrhol pripustiť zmenu petitu žaloby tak, že žiadal určiť, že neb. Etela

C. bola ku dňu smrti vlastníkom sporných nehnuteľností. Uviedol, že vyhlásenie o vydržaní považuje
za absolútne neplatný právny úkon. Neboli splnené podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho
zákonníka, presne ktoré sú vyšpecifikované v písomnej žalobe. K notárskej zápisnici sa nevyjadril
Slovenský pozemkový fond, čo bolo v rozpore s ustanovením § 63 ods. 1, písm. a, bod 3 písm. b
Notárskeho poriadku. Čo sa týka identifikácie Z. C., identifikovala ju aj samotná žalovaná a dokazujú to aj

rozsudky Okresného súdu Nitra sp.zn. 2T/154/2012 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/53/2012-1441 a
správa obce Veľké Zálužie zo dňa 6.5.2009, ktorá ako príloha k žalobe bola priložená, kde jednoznačne
je Z. C. identifikovaná. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie v tomto konaní, prokurátor aktívnu
legitimáciu v konaní nepreukazuje. Jeho právomoc podať túto žalobu vyplýva zo zákona. Prokurátor
nepreukazuje ani verejný záujem na podaní žaloby, ani naliehavý právny záujem. Je v záujme

spoločnosti, aby nezákonne nadobudnuté pozemky nezostali v katastri nehnuteľnosti. V tomto prípade
ide o vec, ktorá vzbudila mediálny záujem, pohoršenie obyvateľov obce, pretože na základe takýchto
notárskych zápisníc došlo k nezákonnému zápisu vlastníckeho práva, a to nielen v prospech žalovanej.

6. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní spochybnil existenciu aktívnej legitimácie žalobcu na

podaní žaloby. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
2T/154/2012 bola žalovaná uznaná vinnou z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom. V dôsledku
ňou podaného odvolania Krajský súd v Nitre rozsudkom v konaní 2To/53/2015 zo dňa 23.3.2016
žalovanú spod obžaloby oslobodil. Na Najvyššom súde SR bolo vedené dovolacie konanie pod sp. zn.
4Tdo/8/2017 a uznesením zo dňa 25.9.2018 bolo dovolanie generálneho prokurátora odmietnuté. Ani v

prípravnom konaní ani v konaní pred súdom prvostupňovým a odvolacím nedošlo k preukázaniu úmyslu
žalovanej, že by sa mala trestného činu dopustiť. Pokiaľ sa žalovaná mala trestnej činnosti dopustiť
prostredníctvom konania inej osoby, žalovaná predpokladá, že ide o jej manžela H. C., voči ktorému je
vedené trestné konanie pod sp. zn. 1T/135/2013, ktoré doposiaľ nie je ani v štádiu rozhodnutej veci a
teda nie je dôvod hovoriť o tom, že by sa malo jednať o protiprávne konanie inej osoby. Nehnuteľnosti

označené v žalobe boli vedené na neznámeho vlastníka Etelu C. v správe SPF. V tomto doklade z roku
2005 nie je uvedený žiaden identifikačný znak Z. C., teda rodné číslo, rodné meno, dátum narodenia,
úmrtia, bydlisko. Z uvedeného nie je zrejmé, či v žalobe označená Z. C. je totožná s Z. C. vedenou ako
podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností. Pokiaľ by aj bola podielová spoluvlastníčka Etela
C. totožná s osobou označenou v žalobe, žalovaná je jednou z dedičiek po Z. C., ktorá mala mimo iného

dcéru X., ktorá dcéra je matkou žalovanej. Z ustanovení § 93 ods. 1 písm. b) CSP vyplývajú okolnosti,
za ktorých môže prokurátor podať žalobu týkajúcu sa určenia vlastníckeho práva. Q. z takýchto prípadov
podľa komentára je napr. stav, ktorý vyhovuje účastníkom konania a cieľom prokurátorskej žaloby je
napraviť protiprávny stav takéhoto konania. Jedná sa o skutkové okolnosti, ktoré je žalobca povinný
preukázať. V danom prípade je otázne či je daný verejný záujem na náprave, tak ako sa jej dožaduje

prokurátor.KaždýzprávnychnástupcovZ.C. máprávo podaťcivilnúžalobučiužourčenievlastníckeho
práva poručiteľa alebo, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po takejto osobe. V takomto prípade sa
javí uplatnenie práva zo strany krajskej prokuratúry ako nadbytočné, keďže nemá byť cieľom podanej
žaloby naprávať pasivitu osôb majúcich naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva.7. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2020 súd zmenu žaloby pripustil a v tomto konaní rozhoduje o
určení, že neb. Z. C., rod. V., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom Veľké Zálužie bola ku

dňu smrti vlastníkom sporných nehnuteľností.

8. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

9. Dňa 21.12.2005 notárka JUDr. Helena Rozborová so sídlom vo Vrábľoch v notárskej zápisnici N

524/2005 uviedla, že na jej notársky úrad so sídlom vo Vrábľoch sa dostavil JUDr. František C.,
ktorý na základe plnej moci zastupoval žalovanú a tento notárku požiadal o spísanie osvedčenia o
vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Veľké Zálužie, ktoré okrem
ďalších tu uvedených tvoria i predmet tohto konania. V notárskej zápisnici sa konštatuje, že predmetné
nehnuteľnosti pôvodne užívala Etela Ternényová a Mária Cocherová, ktoré boli staré matky žalovanej a
na základe rodinných dohôd ich nadobudla. Dohody neboli perfektné, a preto nedošlo k ich registrácii.

Odvtedy nehnuteľnosti užíva žiadateľka (žalovaná) ako svoje vlastné v dobrej viere, nikým nerušená v
užívaní až doteraz. Obec Veľké Zálužie vo svojich vyhláseniach zo dňa 9.12.2005 potvrdila, že nemá
námietky k vzniku vlastníctva žiadateľky k osvedčovaným nehnuteľnostiam. Dotknutá vlastníčka Q. A.,
rod. C., r. č. XXXXXX/XXX, bytom M. D., Hlavná 712 vo svojom vyhlásení potvrdila, že nemá námietky
k vzniku vlastníctva žiadateľky na osvedčované nehnuteľnosti. Na základe uvedeného má žiadateľka

za to, že vzhľadom k dlhodobosti, dobromyseľnosti a nerušenosti držby uvedených nehnuteľností
nadobudla k nim vlastnícke právo titulom vydržania podľa § 134 platného Občianskeho zákonníka ku
dňu 21.12.2005.

10. Súd mal preukázané, že voči žalovanej bolo vedené trestné stíhanie pre trestný čin podvodu

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že dňa 21.12.2005 pred notárkou JUDr. Helenou Rozborovou
na Notárskom úrade vo Vrábľoch JUDr. H. C., ktorý žalovanú na základe plnej moci zastupoval, požiadal
notárku, aby do notárskej zápisnice č. N 524/2005, NZ 67330/2005, NRCIs 66512/2005 spísala v
zmysle § 63 notárskeho poriadku osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vyhlásil,

že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Veľké Zálužie,
medzi inými i parciel registra „E“ parc. č. 2822 - trvalý trávny porast o výmere 381 m2, parc. č. 2823
- orná pôda o výmere 1 680 m2, parc. č. 2824 - orná pôda o výmere 1 493 m2, parc. č. 2825 -
trvalý trávny porast o výmere 392 m2, parc. č. 2826 - orná pôda o výmere 7 064 m2, parc. č. 2828
- orná pôda o výmere 896 m2 a parc. č. 2829 - orná pôda o výmere 758 m2, všetko v podiele 1/60

k celku. Okresný súd Nitra rozsudkom sp. zn. 2T/154/2012 zo dňa 11.5.2012 uznal žalovanú vinnou
zo spáchania uvedeného skutku. V odôvodnení predmetného rozsudku súd uviedol, že z vykonaného
dokazovania zistil, že bez predchádzajúceho splnenia zákonných podmienok vydržania vlastníckeho
práva podľa § 134 Občianskeho zákonníka žalovaná splnomocnila svojho manžela JUDr. Františka
Tkáča na svoje zastupovanie pri prejednaní a prevzatí osvedčenia na nehnuteľnosti o.i. i po neb. Etele

C.. Podstatné skutočnosti ohľadne neformálnych ústnych rodinných dohôd o nadobudnutí vlastníckeho
práva pre žalovanú tvoriace podklad pre vydanie osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva, boli pred
notárkou preukázané úradne overenými vyhláseniami svedkov a vyjadrením obce Veľké Zálužie. Na
základe úradne overených splnomocnení žalovanej pre JUDr. H. C., vyhlásení svedkov a vyhlásenia
obce, ktoré všetky vyhlásenia fakticky (obsahovo) vyhotovil manžel žalovanej, tento následne v jej mene

v roku 2005 urobil u notárky JUDr. Heleny Rozborovej do dvoch notárskych zápisníc vyhlásenia o
vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Splnomocnenec žalovanej v jej mene vyhlásil, že je
podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, ktoré pôvodne vlastnila i Etela C., stará matka
žalovanej a ktoré mala žalovaná nadobudnúť na základe neformálnych rodinných dohôd vo výške
ich podielov. Súd mal v trestnom konaní preukázané, že žalovaná takto získala vlastnícke právo

k osvedčeným nehnuteľnostiam na základe nepravdivého vyhlásenia o dobromyseľnom, nerušenom
užívaní predmetných nehnuteľností a na základe nepravdivých prehlásení o neformálnych rodinných
dohodách vo vzťahu k osvedčovaným nehnuteľnostiam, navyše bez súhlasného vyjadrenia správcu
nehnuteľností neznámych vlastníkov (SPF). V rámci dokazovania v trestnom konaní bola dňa 25.9.2006
za účasti dvoch poverených pracovníkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a dvoch

poverených pracovníkov - členov Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky, vykonaná previerka
na Notárskom úrade JUDr. Heleny Rozborovej, ktorej účelom bola kontrola dodržiavania zákonnosti
pri vydávaní notárskych zápisníc o vydržaní. Súčasťou kontroly bolo 38 spisov, okrem iných aj spis N
524/2005, ktorého obsahom je notárska zápisnica, ktorá je predmetom tohto konania. V tomto spise(ako aj v ďalších) bolo zistené, že chýbali vyhlásenia Slovenského pozemkového fondu, že k vzniku
vlastníckeho práva k vydržiavaným nehnuteľnostiam nemá výhrady. Zistené ďalej bolo, že vo všetkých
38 kontrolovaných spisoch neboli dôkazmi doložené tvrdenia fyzických osôb o ich právnom nástupníctve

po osobách označených v príslušných listoch vlastníctva ako nezistení vlastníci, resp. spoluvlastníci
nehnuteľností. V spisoch sa nenachádzajú úmrtné listy nezistených vlastníkov ani dedičské rozhodnutia
potvrdzujúce zákonné nástupníctvo osôb vyhlasujúcich, že sú ich jediní zákonní dedičia, notárka
vychádzala výlučne z ich čestných vyhlásení. V mnohých notárskych zápisniciach o vydržaní sa notárka
nevysporiadala s otázkou začatia vydržania, jeho dobromyseľnosťou, nepretržitosťou a nerušeným

užívaním nehnuteľností. V závere protokolu o previerke sa uvádza, že notárka pri vydávaní notárskych
zápisníc o osvedčovaní vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedodržala
náležitosti predpísané Notárskym poriadkom. V trestnom konaní bolo spochybnené i čestné vyhlásenie
dotknutých vlastníčok nehnuteľností Júlie A. a Margity S., ktoré vo svojich výsluchoch uviedli, že o
existencii osvedčovaných nehnuteľností nevedeli, nevedeli nič o ich užívaní žalovanou, nevedeli potvrdiť
existenciu neformálnych rodinných dohôd o ich usporiadaní a tieto neboli ani jedinými dedičkami po

nebohých vlastníkoch ako to uviedli vo svojich vyhláseniach.

11. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 2To/53/2015 zo dňa 23.3.2016 rozsudok Okresného súdu Nitra z
11.5.2015 sp. zn. 2T/154/2012 zrušil a žalovanú spod obžaloby oslobodil. Podľa názoru krajského súdu
bolo spáchanie skutku uvedeného v obžalobnom návrhu preukázané, avšak vykonané dokazovanie

neumožnilo urobiť jednoznačný záver o tom, že vo vzťahu k žalovanej (v trestnom konaní obžalovanej)
boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Žalovaná totiž okrem toho, že svojmu
manželovi JUDr. H. C. podpísala plnú moc na zastupovanie pred notárkou a prevzatie osvedčenia,
neurobila absolútne žiadny právny úkon. Krajský súd konštatoval, že ani z jedného z vykonaných
dôkazov pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že by žalovaná mala vedomosť o tom,

akým spôsobom bude usporiadané vlastníctvo k pozemkom, sama nemala ani potrebné vzdelanie ani
vedomosť o tom, že by konala protiprávne.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Tdo/8/2017 zo dňa 25.9.2018 odmietol
dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.

2To/53/2015 zo dňa 23.3.2016. V uvedenom rozhodnutí sa konštatuje, že žalovaná nekonala tak,
že obohatila seba alebo niekoho iného na škodu cudzieho majetku uvedením niekoho do omylu
alebo využitím niečieho omylu s následkom škody na tomto cudzom majetku. V prípade žalovanej
nie je možné len zo samotného udelenia plnej moci konštatovať jej úmyselné konanie spočívajúce v
obohatení seba alebo iného na škodu cudzieho majetku, uvedením iného do omylu alebo využitím

niečieho omylu nadobudnutím pozemkov nezistených vlastníkov spravovaných SPF. Najvyšší súd SR
v predmetnom uznesení konštatuje, že nepravdivé vyhlásenie pre notárkou o tom, že žalovaná je
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností a ďalšie nepravdivé skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
vydanie notárskej zápisnice o osvedčení vydržania vlastníckeho práva uviedol JUDr. František C..

13. Z odôvodnení vyššie uvádzaných rozhodnutí v trestných konaniach možno vyvodiť, že Krajský súd v
Nitre žalovanú spod obžaloby oslobodil pre absenciu subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného
činu,objektívnastránkaskutkovejpodstatytrestnéhočinuvšakspochybnenánebola.Takzodôvodnenia
rozhodnutia krajského súdu ako aj z odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že notárska
zápisnica, ktorá bola podkladom pre nadobudnutie vlastníckych práv žalovanej k nehnuteľnostiam, bola

notárskouvydanávrozporesustanoveniamiNotárskehoporiadku,nazákladenepravdivýchskutočností
a k jej vydaniu absentovali i potrebné listiny. Z dokazovania vykonaného v uvedenom trestnom konaní
tak podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva bolo notárkou
vydanénapriektomu,žežalovanápodmienkyprenadobudnutievlastníckehoprávavydržanímnesplnila.

14. V tejto súvislosti súd poukazuje na zápisnicu o hlavnom pojednávaní spísanú na Okresnom súde
v Nitre v trestnom konaní sp. zn. 2T/154/2002 zo dňa 5.6.2013, kde žalovaná uviedla, že po tom, ako
ju manžel na predmetné pozemky upozornil, bola prekvapená, že sa takéto pozemky našli, pretože jej
otec bol pedant a dával všetko do poriadku, nemala vedomosť o tom, akým spôsobom bude vlastníctvo
k predmetným pozemkom vysporiadné, nepoznala ani termín vydržanie. Žalovaná potvrdila, že rodinná

dohoda, na základe ktorej mala práve žalovaná pozemky nadobudnúť, neexistovala. Ďalej potvrdila, že
ako malá chodila s rodičmi pomáhať na pozemky, mali veľký sad, chodili asi na 5 miest, čo sa pamätá,
tie pozemky patrili jej rodičom. Keď mama zomrela, žalovaná sa všetkých pozemkov vzdala v prospech
brata, keď zomrel otec, s bratmi sa dohodli, že všetko pôjde spravodlivo na tri časti, mali dedičskúdohodu, že každému pôjde rovným dielom, o pozemkoch, ktoré si osvedčovala žiadna dohoda nebola a
nevie o tom, že by bola nejaká dohoda medzi bratmi ohľadom uvedených pozemkov. S bratmi o súhlase
k nehnuteľnostiam nehovorila. Od roku 2002 nemohol pozemky nikto užívať, pretože o pozemkoch

nevedeli, asi ich užívalo družstvo. Žalovaná v tomto výsluchu potvrdila, že nie je pravdivé vyhlásenie,
ktoré v jej mene urobil jej manžel, že všetky pozemky, ktoré užívala Etela C. a V. E. mala na základe
rodinných dohôd zdediť ona. Dodala, že si myslí, že pozemky neužívala vôbec, v podstate nikto o
pozemkoch nevedel a tak ani nikto nemohol užívať. Nehnuteľnosti neužívala a nevie ani, čo je obsahom
vyhlásenia, ktoré urobil jej manžel pred notárkou.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

17. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

18. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

19. Podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
účinnomkudňu21.12.2005(ďalejlenNotárskyporiadok)osvedčenievyhláseniaovydržanívlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou
notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať

a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti
odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá
1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto
osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

výhrady,
2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu
alebo má právo nakladať

s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,
c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

20. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

21. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

22. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.23. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

24. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Ide o spôsob nadobudnutia
vlastníctva na základe „iných skutočnosti ustanovených zákonom“ (§ 132 ods. l Občianskeho
zákonníka). K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené
súčasne zákonné predpoklady. Z ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladom

pre nadobudnutie vlastníckeho práva k veci na základe vydržania je oprávnená držba veci po zákonom
stanovenú dobu. Z citovaného ustanovenia § 130 Občianskeho zákonníka je možné vyvodiť, že za
oprávnenú držbu sa považuje taká držba veci, kedy je možné vzhľadom na všetky okolnosti usudzovať,
že držiteľ veci je držiteľom dobromyseľným, teda je subjektívne presvedčený, že vec, ku ktorej má
vlastnícke právo nadobudnúť vydržaním, užíva s tým, že táto vec mu patrí. Posúdenie toho, či držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia

subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej
predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo

všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,
ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva,
ktorého obsah vykonáva.

25. Zavŕšením vydržania je nadobudnutie vlastníctva. Týmto spôsobom možno vlastníctvo nadobudnúť,

lenaktietozákonompredvídanéskutočnostinastanú,teda,súvýsledkomoprávnenejdržbyaniecieľom.
K nadobudnutiu vlastníctva dochádza zo zákona, ale vyžaduje sa jeho deklarovanie úradným orgánom
na to stanoveným. Deklarovanie nadobudnutia vlastníctva titulom vydržania tam, kde nie je vec sporová
môže vykonať aj notár notárskym osvedčením (§ 63 Notárskeho poriadku), pri splnení požadovaných
podmienok. Aj tu môže tak urobiť len na žiadosť oprávneného držiteľa, ktorý má na tom právny záujem.

Pokiaľ ide o právnu povahu osvedčenia o vydržaní nesporné je, že ide o verejnú listinu s plnými právnymi
dôsledkami. Toto osvedčenie má však povahu listiny a nie právneho aktu vydaného štátnym orgánom.
Ak neboli splnené podmienky pre vydanie osvedčenia, jeho vydaním sa nedostatok týchto podmienok
ne-konvaliduje. Osoba spochybňujúca oprávnenosť takého osvedčenia, ak preukáže naliehavý právny
záujem, že podmienky pre jeho vydanie splnené neboli, môže sa domáhať na súde, aby vyslovil, že toto

osvedčenie je právne neúčinné, a to bez časového obmedzenia. Kto osvedčenie spochybní, je na ňom
dôkazné bremeno preukázať pred súdom, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Iný orgán túto
listinu(napr.kataster)kvalifikovanenapadnúťnemôže,musíjurešpektovaťajehoprávomapovinnosťou
v súvislosti s ňou je iná činnosť (Vydržanie ako právny titul nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti v
nesporovom konaní, JUDr. M. M., Ars notaria 4/2001).

26. Súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade notárka JUDr. Helena T. síce osvedčila vznik
vlastníckeho práva žalovanej k nehnuteľnostiam na základe vydržania a na základe uvedeného Správa
katastra Nitra vykonala záznam v katastri nehnuteľností, je však zrejmé, že podmienky pre vydanie
uvedeného osvedčenia splnené neboli. Z jednotlivých listinných dôkazov, predovšetkým s poukazom

na dokazovanie vykonané v trestnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 2T/154/2012
mal súd preukázané, že žalovaná nikdy nehnuteľnosti neužívala, nemala o nich vedomosť, a preto
nemohla nadobudnúť presvedčenie o tom, že nehnuteľnosti jej patria. Žalovaná tak nielenže pri užívaní
nehnuteľností nebola dobromyseľná, že nehnuteľnosti jej patria, žalovaná držiteľkou nehnuteľností
nebola vôbec. Súd mal ďalej preukázané, že JUDr. S. T. osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva

žalovanej k sporným nehnuteľnostiam vydala i napriek tomu, že žalovaná k vydaniu osvedčenia o
vydržaní nedoložila vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu o tom, že nemá k vzniku vlastníckeho
práva výhrady (§ 63 písm. a bod 3. Notárskeho poriadku). Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z
tvrdenia žalobcu, ktoré v tomto konaní spochybnené a vyvrátené nebolo.

27. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva vydaného
notárkou JUDr. Helenou Rozborovou so sídlom vo Vrábľoch v prospech žalovanej je absolútne
neplatným právnym úkonom, žalovaná vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním nikdy
nenadobudla. V konaní nebolo sporným, že pred zápisom vlastníckeho práva žalovanej do katastranehnuteľností svedčilo vlastnícke právo v prospech Etely C., rod. V.. Pretože nadobudnutie vlastníckeho
práva žalovanou bolo v tomto konaní dôvodne spochybnené, súd žalobe vyhovel a určil, že neb. Etela
C. bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou sporných nehnuteľností.

28. K obrane žalovanej prezentovanej v tomto konaní súd v prvom rade uvádza, že žalovaná prostriedky
procesnej obrany neuplatnila včas. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.6.2020 uviedla, že voči
žalobe nemá nijaké námietky. Na pojednávaní dňa 12.10.2020 už prostredníctvom právneho zástupcu
tvrdila, že so žalobou nesúhlasí, namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, poukazovala na výsledok

trestného konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 2T/154/2012, v ktorom bola spod obžaloby
oslobodená, poukazovala tiež na skutočnosť, že nehnuteľnosti boli pred zápisom vlastníckych práv v
jej prospech vedené na Etelu C. ako neznámeho vlastníka. Z jednotlivých námietok žalovanej sa súd
zaoberal len otázkou aktívnej legitimácie, ktorú je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti, teda i v
prípade, že ju strany nenamietajú, pretože ostatné prostriedky procesnej obrany žalovaná neuplatnila
včas.

29.Podľa§93písm.b)CSPprokurátormôžepodaťžalobu,akideourčenievlastníctva,akboliporušené
ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu.

30. Podľa § 137 zákona CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

31. Žalovaná v konaní spochybňovala aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie tejto žaloby. Túto
námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 149) vyplýva, že prokuratúra
Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.
Prokuratúra ako jeden z orgánov ochrany práva je povinná v rozsahu svojej rozsahu pôsobnosti konať
vždy vo verejnom záujme a vykonávať opatrenia na predchádzanie porušovania zákonnosti, pričom

sa má snažiť o dosiahnutie odstránenia porušení zákonnosti a o obnovu porušených práv dotknutých
osôb. Oprávnenie prokurátora podať predmetnú žaloby vyplýva z ust. § 93 písm. b) CSP. Pretože práve
v podanej žalobe žalobca poukazuje na porušenie platných právnych predpisov a nezákonný zápis
vlastníckych práv v prospech žalovanej, je nepochybné, že žalobca - prokurátor aktívnu legitimáciu
na podanie takejto žaloby má. Z uvedených ustanovení vyplýva podľa názoru súdu i naliehavý právny

záujem žalobcu na podanej žalobe, keď žalobca ako „strážca zákonnosti“ nepochybne má naliehavý
právny záujem na zjednaní nápravy v prípade nezákonne nadobudnutého vlastníckeho práva.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol plne úspešný žalobca,
ktorému by s poukazom na ust. § 255 ods. 1 vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalobca trovy

konania nežiadal, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.