Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011423
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117011423.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.05.2020, v trestnej
veci proti obžalovanému K.. C. J. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/77/2017 zo dňa
29.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie obžalovaného K.. C. J..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného K.. C. J. za vinného z prečinu ublíženie
na zdraví podľa 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 19.11.2016 asi o 03.30 hod. v Prešove na ul. Slovenskej 50 v bare Čierny orol v priestore pre

personál, bezdôvodne raz päsťou udrel do oblasti tváre tam prítomného K. H., ktorý v dôsledku úderu
spadol, čím mu spôsobil zranenia, a to trieštivú zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom úlomkov
so zakrvácaním čeľustnej dutiny s krvnou podliatinou v okolí pravej očnice, zlomeninu lícovojarmového
komplexu vpravo s vtlačením úlomkov a trieštivú zlomeninu prednej steny pravej čeľusti s krvácaním z
nosa a poranenie pravého podočnicového nervu, ktoré zranenia si podľa znalca z odboru zdravotníctvo
vyžadujú liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní minimálne 58 dní.

Za to mu podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona pri existencii
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností uložil
trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorého výkon podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zákona
podmienečne odložil na skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia podľa § 50 ods.1 Tr. zákona v trvaní
dvoch rokov.

Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému K. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N., V. XXXX/XX, škodu vo výške 3.974,- eur a poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Prešov, Kúpeľná 5, Prešov, škodu vo výške 2.571,60 eur do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, a to priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, obžalovaný odvolanie, ktoré smerovalo proti všetkým výrokom rozsudku, teda tak proti
výroku o vine, ako aj proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol,
že postupom povereného príslušníka Policajného zboru SR, ktorý vo veci vydal uznesenie o začatí
trestného stíhania, vyšetrovateľa OR PZ, ako aj postupom prokurátora a okresného súdu boli porušené
ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, pre chyby v napadnutých

výrokoch rozsudku a pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení. Okresný súd sa, podľa
názoru odvolateľa, nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a existujúpochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov. Napádaný rozsudok považuje
obžalovaný za nezákonný pre porušenia ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku. Konanie
od začiatku trpí podstatnými chybami, ktorými boli porušené ustanovenia zabezpečujúce objasnenie

veci a právo obhajoby. Orgány činné v trestnom konaní a súd nepostupovali v súlade so všeobecnými
zásadami trestného konania a dôkazy zabezpečovali, vykonávali a hodnotili nezákonným spôsobom.
Pri rozhodovaní brali do úvahy iba dôkazy v neprospech obžalovaného a vôbec neprihliadali na
dôkazy v jeho prospech, resp. sa s nimi nevysporiadali alebo ich bez akéhokoľvek akceptovateľného a
racionálneho základu hodnotili v neprospech obžalovaného, čím mu znemožnili účinne sa obhajovať.

V rámci chronológie trestného stíhania v predmetnej veci, citujúc príslušné ustanovenia § 1, § 2
ods. 10, 12, § 196, § 199 Tr. poriadku, namietal obžalovaný postup povereného príslušníka PZ, ktorý
nezadovažoval čo najrýchlejšie podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie
prípadu a zistenie páchateľa trestného činu a o trestnom oznámení nerozhodol bez meškania, ani
do 30 dní od jeho prijatia, ale až po 58 dňoch. Uznesenie o začatí trestného stíhania považuje
za nezákonné z dôvodu, že ho vydal poverený príslušník, aj keď bolo zrejmé, že poškodený sa

liečil viac ako 42 dní, preto mal vo veci konať vyšetrovateľ a uznesenie nebolo vydané do 30 dní
od podania oznámenia. Rovnako namietal postup dozorujúceho prokurátora, ktorý takto nezákonne
vydané uznesenie o začatí trestného stíhania nezrušil. Preto považuje trestné konanie od momentu
vydania nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania za nezákonné a bolo ním porušené právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,

ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, z dôvodu zbytočných prieťahov a neprimeranej lehoty na
prerokovanie veci. Namietal ďalej, že vyšetrovateľ nevykonal konfrontácie medzi poškodeným K. H.
a svedkom A. Š. napriek zrejmým rozporom v ich výpovediach. Vyšetrovateľ PZ neobjasňoval podľa
obžalovanéhosrovnakoustarostlivosťouokolnostisvedčiaceprotiobžalovanému,akoajokolnosti,ktoré
svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch nevykonával dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie. Vyšetrovateľ PZ postupoval v rozpore s Trestným poriadkom, keď obžalovaného vypočul v
procesnom postavení svedka a vykonal konfrontáciu medzi ním ako svedkom a svedkom poškodeným
K. H., nakoľko je vylúčené vypočúvať ako svedka osobu, ktorá je dôvodne podozrivá zo spáchania
trestného činu s tým, že nikto nemôže byť svedkom svojej vlastnej trestnej činnosti. Vo výrokovej časti
uznesenia o vznesení obvinenia absentujú zákonom predpísané obsahové náležitosti, okolnosti, za

ktorých ku skutku došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, napr. prítomnosť tretej
osoby a zákonné pomenovania trestného činu, ktoré je uvedené nesprávne ako zločin, správne ide o
prečin. Uvedený záver vyšetrovateľa vo vzťahu ku skutku, tak ako je uvedený v uznesení o vznesení
obvinenia, nezodpovedá skutočnosti a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Uznesenie o vznesení
obvinenia neuvádza skutočnosti, ktoré odôvodňujú uznesenie, ale domnienky vyšetrovateľa, tvrdenie,

že miestom skutku je miestnosť za barovým pultom, kde nie je prístup verejnosti, je nesprávny, pretože
tam verejnosť prístup má, taktiež v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia je uvedené, že v čase
skutku boli v miestnosti len obvinený a poškodený, osoba D.Š. tam nebola a poškodený uviedol, že si
pamätá len úder päsťou a viac k tomu neuvádza. Hodnotenie dôkazov je vykonané bez akéhokoľvek
akceptovateľného racionálneho základu a vyšetrovateľom tvrdené skutkové zistenia z nich pri žiadnej

možnejinterpretáciinevyplývajú.Uznesenieibavymenúvadôkazy,alevyšetrovateľichnehodnotí.Záver
vyšetrovateľa nezodpovedá skutočnosti a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je v priamom rozpore
s výpoveďou poškodeného M.H., ktorý uvádza prítomnosť D.Š. pri skutku, pričom tak obžalovaný,
ako aj svedok toto popierajú. S uvedenými rozpormi sa nevysporiadal ani dozorujúci prokurátor,
ktorý zamietol sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú. Dňa 06.07.2017 pri preštudovaní spisu pred

skončením skráteného vyšetrovania navrhol obžalovaný doplniť dokazovanie vykonaním rekonštrukcie
a previerky výpovede poškodeného na mieste skutku, pričom návrh na doplnenie dokazovania bol
vyšetrovateľom PZ zamietnutý bez akéhokoľvek odôvodnenia. Obžalovaný považuje za neprípustné a
v rozpore s § 235 písm. c) Tr. poriadku, aby neodstránený zásadný skutkový rozpor bol v obžalobe,
v opise skutku z hľadiska spôsobu jeho spáchania, resp. neuvedenia iných skutočností, aby skutok

nemohol byť zamenený s iným, opísaný v rozpore s výpoveďou poškodeného K. H.. Podľa názoru
obžalovaného pri podaní obžaloby bolo z opisu skutku vynechané tvrdenie poškodeného, že mal byť
napadnutý v prítomnosti svedka D.Š., čím podľa neho vzniká skutok odlišný od skutku uvedeného v
trestnom oznámení a vo výpovedi poškodeného. Rovnako tak bolo chybou, že miesto, kde malo dôjsť
ku skutku, je uvedené ako priestor pre personál, čo vyvoláva dojem neprípustnosti tohto miesta pre iné

osoby ako personál, aj keď ide o prechodovú chodbu medzi barom Čierny orol a PKO, a miesto je voľne
prístupné všetkým. Taktiež namietal, že prokurátor sa v podanej obžalobe nevyrovnal s jeho obhajobou.
Namietal ďalej, že na okresnom súde na hlavnom pojednávaní boli bez návrhu strán a bez ich súhlasu
čítanézápisnicezprípravnéhokonania,ajkeďtí,čovypovedali,nemalivovýpovediachrozpory.Okresnýsúd tým porušil zásadu kontradiktórnosti, podľa ktorej súd nesmie vstúpiť do dokazovania skutkových
okolností z vlastnej iniciatívy nad rámec návrhov na vykonanie dokazovania predložených jednou
zo strán. Okresný súd postupoval v rozpore so zásadou ústnosti, kontradiktórnosti, a rovnosti strán,

nerešpektoval jeho právo na nestranný súd, spravodlivé súdne konanie. Na tieto dôkazy, keďže súd
vykonávajúci dokazovanie porušil pri ich získaní spôsob stanovený zákonom, nie je možné prihliadať.
Ďalej obžalovaný zopakoval argumenty vo vzťahu ku skutku, aké namietal vo vzťahu k uzneseniu o
vznesení obvinenia a dodal, že rozhodnutie okresného súdu je nesprávne, arbitrárne a nezákonné,
všeobecné, neurčité a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesúhlasí s tým, že okresný súd založil

svoje rozhodnutie na výpovedi poškodeného, pretože jeho výpoveď je v priamom rozpore s výpoveďou
svedkaD.Š.ajehovýpoveďou.Poškodenýbolpodľanehovčaseskutkupodvplyvomalkoholuodhadom
od 2,27 ‰ do 4,12‰. Ďalej k prepisu komunikácie medzi poškodeným a svedkom K.S. uviedol, že
súd nemôže preukazovať vierohodnosť tvrdení poškodeného jeho vlastnými tvrdeniami. Za vierohodnú
považuje obžalovaný výpoveď svedka D.Š., ktorý od začiatku vypovedá rovnako, v jeho výpovedi nie
sú žiadne nelogickosti ani rozpory. Naopak, na podporu tvrdení poškodeného nebol v priebehu celého

trestného konania zabezpečený žiadny priamy dôkaz. Okresný súd poukázal v odôvodnení rozhodnutia
na to, že podľa znalca si poškodený nemohol spôsobiť zranenia pádom na zem, také tvrdenie je podľa
neho v rozpore s dôkazmi, znalec uviedol, že neboli zistené také poranenia, ktoré sú pomerne typické pri
páde na schodoch, nie ako uvádza súd, pri páde na zem. Na predmetnom mieste, kde došlo k zraneniam
poškodeného sa žiadne schody nenachádzajú. Okresný súd nedostatočne hodnotí vykonané dôkazy,

s protichodnými a odlišnými dôkazmi sa okresný súd vôbec nezaoberal. Keďže nič neodôvodnil, nedal
obžalovanémupriestorpreargumentáciu.Súdpostupovalvrozporesozásadouindubioproreo,napriek
preukázanému opaku nesprávne akceptoval ničím nepodložené a vyvrátené tvrdenia poškodeného a
skutočnosti jednoznačne a dostatočne preukázané úplne odignoroval. Poukázal na viaceré rozhodnutia
krajských súdov, najvyššieho súdu, ESĽP a uzavrel, že zásada náležitého zistenia skutkového stavu

vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané
fakty, nie iba o pravdepodobnosť, a preto aj keby prichádzali do úvahy dva či viac výkladov skutkového
deja, na základe vykonaných dôkazov nie je možné urobiť záver, ktorý najviac zaťažuje obžalovaného s
ohľadom na princíp prezumpcie neviny. Podľa jeho názoru, po vykonaní všetkých dostupných dôkazov
neboli spoľahlivo preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku a nebola vylúčená možnosť iného

záveru o osobe páchateľa oproti obžalobe. Súd mal preto obžalovaného podľa § 285 písm. c) Tr.
poriadku spod obžaloby oslobodiť, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal. Obžalovaný navrhol,
aby odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu podľa § 317 Tr. poriadku v zmysle § 321 ods. 1 písm.
a), b), c), e) Tr. poriadku napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil a podľa §
322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol rozsudkom a podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku obžalovaného

spod obžaloby oslobodil v celom rozsahu, alternatívne podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec
prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods.
1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania, podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal odvolaním napadnuté výroky rozsudku a po takomto preskúmaní
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom

pojednávaní všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a
tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladajú ustanovenia § 2 ods.
10 a 12 Tr. poriadku a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom.

V uvedenej trestnej veci tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred okresným súdom, nebolo

sporné, že dňa 19.11.2016 utrpel poškodený K. H. v bare Čierny orol v Prešove poranenia hlavy, a
to trieštivú zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom úlomkov so zakrvácaním čeľustnej dutiny
s krvnou podliatinou v okolí pravej očnice, zlomeninu lícovojarmového komplexu vpravo s vtlačením
úlomkov a trieštivú zlomeninu prednej steny pravej čeľusti s krvácaním z nosa a poranenie pravéhopodočnicového nervu, ktoré zranenia si, podľa znalca z odboru zdravotníctvo, vyžadujú liečenie spojené
s práceneschopnosťou v trvaní minimálne 58 dní, išlo o poranenia ťažké, ktoré si vyžiadali špecifickú
stomatochirurgickú liečbu, operačné napravenie posunutých úlomkov s vložením titanovej platničky,

telesné šetrenie, užívanie liekov proti bolesti, krvácaniu a infekcii a na zlepšenie funkcie nervov.
Poškodený nebol v čase po úraze v bezvedomí, bol operovaný (23.11.2016 v celkovej anestéze) a bol
obmedzovaný aj dvojitým videním, poruchou citlivosti tváre, bolesťou v mieste poranení. Rovnako tak
nebolo sporné, že poškodený sa v uvedenom bare stretol s obžalovaným K.. C. J. a svedkami A. Š.,
J. I. O. N. H.. Zhodne tak obžalovaný ako aj poškodený a svedok Š. vypovedali, že sa spolu rozprávali

ohľadom psa, ktorého predaj mal sprostredkovať svedok Š. a že všetci sa navzájom poznali. Dokonca
nebolo sporným ani miesto, kde sa ich rozhovor odohral.

Obžalovaný a svedok Š. na jednej strane a poškodený na strane druhej, si však odporovali v tom, akým
spôsobom vznikli poranenia poškodeného, keď obžalovaný a svedok Š. v priebehu celého konania
tvrdili, že odišli z miestnosti na toaletu a po návrate našli poškodeného ležať na zemi, na zemi ho našli

ležať opakovane kvôli opitosti, svedok Š. dokonca vypovedal, že videl, ako sa poškodený zviezol na
zem, naopak, poškodený po celý čas tvrdil (a to uviedol už pri prvom ošetrení vo FNsP v Prešove, kde
bol bezprostredne po vzniku poranení prevezený na ošetrenie), že poranenia utrpel tak, že keď vyčítal
svedkovi Š., že otcovho psa predal za väčšiu sumu, než mu povedal, z ničoho nič ho z pravej strany
päsťou udrel obžalovaný K.. J., v dôsledku čoho spadol na zem a potom si len matne pamätá, že ho niesli

von na ulicu obžalovaný a svedok I. a že ho prevážala sanitka do nemocnice, kde bol hospitalizovaný
od 19.11.2016 do 27.11.2016. Poškodený tvrdil, že úder od obžalovaného bol nečakaný, došlo k nemu
v čase, keď sa rozprával so svedkom Š. a obžalovaný bol napravo od neho.

Svedkovia J. I. a N. H.Ň. v čase skutku síce v bare pracovali, ale nevideli, ako si poškodený spôsobil

poranenia, pomáhali ho len dvihnúť zo zeme, respektíve vyviesť von.

Vo veci však bol vykonaný, okrem dvoch skupín protichodných dôkazov (výpovedí obžalovaného a
svedka Š. na jednej strane a výpovede poškodeného na strane druhej), aj jeden objektívny nestranný
dôkaz, a to znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo,

ktorý znalec bol aj pred okresným súdom vypočutý, ktorý uviedol k mechanizmu vzniku poranení
poškodeného, že verzia, ako vypovedal poškodený, teda úder päsťou (veľkej sily a prudkosti), je
pravdepodobný mechanizmus vzniku poranení poškodeného. Pokiaľ by poškodený utrpel poranenia
pádom, ako to naznačoval obžalovaný, museli by poškodenému vzniknúť tržnozmliaždené rany a kožné
odreniny, avšak takého poranenia u poškodeného neboli pri ošetrení zistené. Pokiaľ obžalovaný v

odvolaní namieta, že znalec sa vyjadroval k pádu na schodoch, tu krajský súd poznamenáva, že znalcovi
bola na hlavnom pojednávaní na okresnom súde prokurátorkou položená otázka, či je možné, aby
poranenia poškodeného vznikli pádom na zem, na čo znalec uviedol, že ak by poškodený spadol na
schodoch, museli by mu vzniknúť aj poranenia kožného krytu (tržnozmliaždená rana, odrenina). Krajský
súd však dodáva, že k tejto otázke sa znalec vyjadroval aj v prípravnom konaní (čl. 132), kde rovnako

uviedol, že pri páde na tvrdú podložku, resp. keramickú dlažbu by museli vzniknúť aj iné poranenia
a je vylúčené, aby si popísané zranenie spôsobil poškodený sám pádom na tvrdú podložku. Verziu
poškodeného o tom, ako mu vznikli poranenia tak potvrdil aj nestranný znalec a vyvrátil tým výpoveď
obžalovaného v tom, že poranenia nevznikli pádom poškodeného.

Ani krajský súd nezistil dôvod, pre ktorý by neuveril výpovedi poškodeného v tom, že poranenia mu
spôsobil obžalovaný úderom päsťou, pričom táto jeho výpoveď je v súlade so závermi znaleckého
posudku a tento spôsob uviedol poškodený opakovane pri každej výpovedi a dokonca aj pri prvom
ošetrení vo FNsP Prešove 19.11.2016. Ani krajský súd neuveril výpovedi obžalovaného a túto považuje
za vykonanú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Rovnako tak krajský súd nevidel dôvod, prečo

neuveriť aj tej časti výpovede, kde poškodený uvádzal, že pri jeho napadnutí bol prítomný aj svedok
Š., keď sa rozprávali o predaji psa, keď aj samotný obžalovaný aj svedok Š. sami potvrdili, že sa s
poškodeným v tom čase o tejto téme bavili.

Pokiaľ okresný súd na hlavnom pojednávaní čítal výpovede svedkov či obžalovaného z prípravného

konania bez súhlasu či návrhu prokurátora či obžalovaného, tu krajský súd uvádza, že v trestnom
procese neplatí bezvýnimočne tzv. kontradiktórna zásada, keď aj práve obžalovaným citované
ustanovenie § 2 ods. 11 Tr. poriadku stanovuje, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany
nenavrhli. Obžalovaný na strane 11 podaného odvolania uvádza, že súd nesmie vstúpiť do dokazovaniaskutkových okolností z vlastnej iniciatívy, pričom cituje § 2 ods.11 Tr. poriadku, aj keď práve toto
ustanovenie stanovuje, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Pokiaľ obžalovaný tvrdí,
že tak on, ako aj svedkovia vypovedali zhodne ako v prípravnom konaní, aj toto tvrdenie je v rozpore

so skutočnosťou, napríklad samotný obžalovaný uvádzal v prípravnom konaní, že poškodený až trikrát
padol na zem zo stoličky, na hlavnom pojednávaní to obžalovaný spontánne neuviedol, a aj ostatní
svedkovia v prípravnom konaní popisovali priebeh udalostí detailnejšie, ako v konaní pred okresným
súdom, preto okresný súd nepochybil, pokiaľ prečítal skoršie výpovede týchto osôb z prípravného
konania, na ktorých všetci zotrvali.

Pokiaľ ide o výrok skutku v uznesení o začatí trestného stíhania, vznesení obvinenia či obžalobe a
rozsudku okresného súdu, skutok bol vo všetkých týchto prípadoch vymedzený v súlade so zákonom
teda tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom, keď v ňom bol uvedený dátum a približný čas, ako
ajmiesto,ktorýmjebarČiernyorolnaSlovenskejulicivPrešove,bolovnichpopísanékonaniepáchateľa
a jeho následok, rovnako existuje príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa ako aj následkom jeho

konania. Zákon pritom nestanovuje, že by snáď pre zachovanie totožnosti skutku museli byť uvedené
mená osôb prítomných pri skutku. Pokiaľ ide o to, či priestor, kde bol poškodený napadnutý bol prístupný
aj iným osobám ako personálu, ide jednak o nepodstatný údaj, keď sa všetci vypovedajúci zhodli na tom,
v ktorom priestore baru videli ležať poškodeného. Navyše, pokiaľ by sa preukázalo, že išlo o priestor
verejnosti prístupný, bolo potrebné obžalovaného stíhať aj pre prečin výtržníctva /§ 364 ods.1 písm. a)

Tr. zákona, ktorého sa dopustí ten, kto napadne iného na mieste verejnosti prístupnom). Ak by došlo k
uznaniu viny obžalovaného aj pre tento prečin, musela by mu byť priznaná aj priťažujúca okolnosť podľa
§ 37 písm. h) Tr. zákona, lebo by spáchal viac trestných činov. Navyše, okresný súd nepochybil v tom,
že obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona (teda že pred spáchaním
činu viedol riadny život), ktorý postup nie je možný podľa ustálenej súdnej praxe, pokiaľ bol obžalovaný

v posledných desiatich rokoch uznaný vinným zo spáchania trestného činu, aj keď došlo k zahladeniu
odsúdenia, pretože zahladením odsúdenia sa zahladzuje trest, nie skutočnosť, že páchateľ spáchal
trestný čin. Obžalovaný K.. J. bol v minulosti, vychádzajúc z odpisu registra trestov, trikrát súde trestaný,
z toho v posledných 10 rokoch raz pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr.

zákona trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 32T/93/2008 zo dňa 28.10.2008, za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu 2 rokov a 6 mesiacov, kde sa obžalovaný osvedčil dňa 15.05.2012.

Pokiaľ by teda priestor, kde bol poškodený napadnutý, bol, ako tvrdí obžalovaný, v podanom odvolaní

miestom neurčeným len pre personál, ale miestom verejnosti prístupným, potom by musel byť stíhaný
aj pre prečin výtržníctva, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať za následok prevahu priťažujúcich
okolností nad poľahčujúcimi s tým dôsledkom, že dolná hranica trestnej sadzby § 38 ods. 4 Tr. zákona
by sa zvýšila o tretinu a obžalovanému by musel byť uložený trest odňatia slobody s dolnou hranicou
trestnej sadzby vo výmere minimálne 3 rokov.

Tieto pochybenia okresného súdu ohľadom priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr.
zákona, ako aj ohľadom toho, že na miesto skutku mala mať prístup verejnosť, nielen personál, však v
tomto štádiu konania nemožno napraviť v dôsledku zásady zákazu reformatio in peius, pretože by išlo
o rozhodnutie v neprospech obžalovaného a v danom prípade nepodal prokurátor odvolanie.

Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou obžalovaného týkajúcou sa príslušnosti orgánu, ktorý vydal
uznesenie o začatí trestného stíhania, keď toto vydal poverený príslušník, keď začal trestné stíhanie vo
veci podľa § 199 ods. 4 Tr. poriadku pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktorý
príslušník najskôr nechal rozsah poranení posúdiť znalcom a až po zistení, že dĺžka práceneschopnosti

poškodeného objektívne presiahla 42 dní, postúpil vec vyšetrovateľovi OR PZ na ďalší procesný postup.

Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpoveď poškodeného, ale aj o
výpoveď obžalovaného, ktorý síce v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie
skutku v zmysle obžaloby a na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, avšak priznal prítomnosť

na mieste činu v rozhodnom období, čo potvrdila aj svedecká výpoveď A. Š..Poškodený konzistentne počas prípravného konania i na hlavnom pojednávaní označoval za pôvodcu
zranenia obžalovaného, pričom skutočnosti zhodne popisoval a pamätal si do momentu „úderu z pravej
strany“, práve od obžalovaného, ktorý tam sedel. Ako dôvod uviedol predchádzajúcu roztržku s A. Š..

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým
zisteniam, ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal, na ktoré podrobne poukázal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne
usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Odvolacie námietky obžalovaného, uvedené

v jeho odvolaní, neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a odvolací
súd ich nepovažoval za dôvodné a ako také ich neakceptoval.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnom
posúdení konania obžalovaného zhodne s obžalobným návrhom, uznajúc obžalovaného za vinného z
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, keďže obžalovaný

inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom svoje závery aj v tomto smere
v napadnutom rozsudku tiež dostatočne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd
dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako súd prvého
stupňa, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku.

Pochybenie zo strany súdu prvého stupňa nezistil odvolací súd ani vo výroku o druhu trestu a jeho
výmere a o náhrade škody. Pokiaľ ide u druh trestu a jeho výmeru, keďže sa na obžalovaného hľadí,
akoby nebol odsúdený, potom uložený podmienečný trest odňatia slobody s určenou skúšobnou dobou
považuje krajský súd za trest primeraný a zákonný.

Rovnako vecne správne bola obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložená povinnosť nahradiť
poškodenému K. H. a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Prešov, riadne
uplatnenú náhradu škody.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech

obžalovanéhonapodkladejehoodvolaniavovzťahukvýrokomovine,tresteodňatiaslobody,ospôsobe
jeho výkonu a o náhrade škody, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku
zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.