Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/172/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117011925
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3117011925.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.
Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému H. A., nar. XX.X.XXXX
a obžalovanému M. M., nar. XX.X.XXXX, pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa §
302 ods.1, ods.2 písm.a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín

zo dňa 17. septembra 2019, sp. zn. 4T/101/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. októbra
2020 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. septembra 2019, sp. zn. 4T/101/2017
boli obžalovaní H. A. a M. M. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodení spod obžaloby Okresnej

prokuratúry Trenčín sp.zn. 2Pv 110/16/3309-45 zo dňa 31.7.2017, doručenej súdu 1.8.2017, pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods.1, ods.2 písm.a)
Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že
dňa 30.01.2016 v čase okolo 08:00 hodiny až 09:00 hodiny obvinený M. M. na požiadanie obvineného
H. A. ako konateľa spoločnosti TOPA STAV s.r.o. prišiel spolu s T. C. na nákladnom motorovom

vozidle továrenskej značky Mercedes Benz 208 bielej farby s logom spoločnosti TOPA STAV s.r.o. do
mesta Ilava na ulicu J. L. Bellu k neobývanému murovanému objektu súpisného čísla XXX, ktorého
vlastníkom je obvinený H. A., odkiaľ postupne ručne vyniesli celkovo 60 umelohmotných a kovových
nádob rôznych objemov s obsahom nebezpečných látok v celkovom množstve 2.476 kg vrátane obalov,
ktoré na dvakrát naložili na úložnú plochu tam pristaveného nákladného motorového vozidla, s ktorým
obvinený M. M. vykonal dve jazdy k brehu rybníka zvaného „Štrkovisko Ilava“ na parcelu KN-E 2077/3

k. ú. Ilava, kde pri brehu vo vzdialenosti približne 5 metrov od vodnej plochy tieto umelohmotné a
kovové nádoby s nebezpečným odpadom v rozpore s § 13 písmeno a) a § 14 odsek 1 písmeno e)
zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z. voľne uložili na dvoch nelegálnych skládkach, hoci v zmysle
vyhláškyMinisterstvaživotnéhoprostrediaSRč.365/2015Z.z.ktorousaustanovujekatalógodpadov,je
takýto odpad vedený pod katalógovým číslom 020108 - agrochemické odpady obsahujúce nebezpečné
látky (N) používané výhradne v poľnohospodárskom priemysle, pričom predmetné nebezpečné látky

mohli spôsobiť všeobecné ohrozenie tým, že niektoré obaly neboli dostatočne uzavreté a niektoré boli
skorodované a hrozilo nebezpečenstvo úniku nebezpečných látok do okolia a výška vynaložených
nákladov na likvidáciu odpadu z miesta uloženia na riadnu skládku a ekologické zneškodnenie
predstavuje celkovo čiastku 13.219,44 €,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý
odvolaním prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaných. V odôvodneníodvolaniasavyjadrilkpoužiteľnostiazákonnostičítaniavýpovedesvedkaT.C.auviedol,žeustanovenie
§ 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku rieši situáciu, ktorá v danom prípade nastala. Zápisnica o
výpovedi svedka sa môže prečítať, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam

Trestného poriadku, a taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt na neznámom
mieste sa stala nedosiahnuteľnou. Čítanie výpovede takého svedka je tak v rámci ustanovení Trestného
poriadku. Prokurátor podrobne poukázal na obsah svedeckej výpovede svedka T. C., ako jediného
priameho svedka celej udalosti, ktorý usvedčuje obžalovaných zo spáchania skutku. Tento prišiel na
políciu dobrovoľne sám po odvysielaní reportáže v televízii, kedy reálne zistil, čo v aute vozil. K ďalšiemu

postupu povereného príslušníka po zabezpečení výpovede svedka T. C., ktorého bolo potrebné vypočuť
v štádiu konania po vznesení obvinenia uvádzam, že poverený príslušník predvolával svedka T. C. na
výsluch, lustroval ho a dňa 02.05.2017 zistil, že svedok je evidovaný ako mŕtvy a zomrel dňa 18.12.2016
v Českej republike.
V ďalšej časti odvolania podrobne poukázal na vykonané dôkazy, kedy bol vykonaným šetrením
preukázaný aj pôvod nájdených nebezpečných látok. Nebezpečný odpad bol majetkom v tom čase

Jednotného roľníckeho družstva, následne Poľnohospodárskeho družstva Košeca a nebezpečné látky
boli skladované na hospodárskom dvore v budove skladu v Ilave, kde sa však už ku dňu vykonania
kontroly 23.03.2016 nenachádzali. Pri likvidácii budovy Poľnohospodárskeho družstva Košeca zmizol,
oprávnený subjekt sa domnieval, že bol ekologicky zlikvidovaný. V januári, dňa 28.01.2016 prebiehala
dražba nehnuteľnosti v Ilave s.č. XXX, kde v rámci dražobného konania obžalovaný H. A. zistil, že

v nehnuteľnosti, o ktorú má záujem, sa nachádzajú sudy s pravdepodobne nebezpečným odpadom.
Predmet dražby - nehnuteľnosť nebola uzamknutá, bola voľne prístupná. Dňa 28.01.2016 obžalovaný
H. A. bol upozornený na nebezpečný odpad dražobnou spoločnosťou a následne dňa 30.01.2016 došlo
ku skutku, kedy dňa 30.01.2016 obžalovaný H. A. dal pokyn obžalovanému M. M. na odvoz sudov spolu
so svedkom T. C. na breh rybníka zvaného „štrkovisko Ilava", s čím svedok T. C. nesúhlasil, avšak

na dvakrát to ku Rybníku vyviezli, ostatok odviezol obžalovaný M. M. na Mercedes Benz na zberný
dvor. Z vyjadrenia Dražobnej spoločnosti a.s. zo dňa 16.08.2016 a Notárskej zápisnice č. N 201/2016,
vyplýva, že predmetom dražby je stavba s.č. XXX Ilava na LV č. XXXX a vydražiteľom je H. A.. Zo správy
ďalej vyplýva, že licitátor informoval prítomných účastníkov dražby o nádobách neznámeho charakteru
v priestoroch predmetu dražby, pričom na základe neoverených informácií by sa malo jednať o nádoby

s nebezpečným odpadom, ktoré by bolo potrebné ekologicky zlikvidovať. Zákonné ohliadky predmetu
dražby prebehli 08.01.2016 a 20.01.2016. Dňa 28.01.2016 sa uskutočnila samotná dražba bez ďalších
fyzických obhliadok predmetu, k zaplateniu ostatku došlo 09.02.2016 a k odovzdaniu nehnuteľnosti
došlo 18.02.2016. Predmetná budova bola voľne prístupná, nebola uzamknutá a teda výpoveď svedka
T. C. podáva jednoznačné vykreslenie ako sa odpad nachádzajúci sa v danej budove dostal na breh

rybníka zvaného „štrkovisko Ilava". Svedok T. C. keď zistil z médií, že sa našiel nebezpečný odpad,
išiel oznámiť celú vec na políciu s tým, že nevedel, že obžalovaný M. M. s obžalovaným T. A. nemajú
legálne dohodnuté uloženie odpadu na tomto mieste. Svedok T. C. urobil oznámenie dňa 29.03.2016
a zo spoločnosti TOPA Stav s.r.o. bol svedok T. C. prepustený dňa 30.03.2016. V mesiaci apríl 2016
svedok T. C. oznámil na polícii jeho napadnutie obžalovaným M. M., ktorý sa mu vyhrážal smrťou s

palicou alebo mačetou v ruke.
Pokiaľ ide o vyčíslenie škody okresný súd sa stotožnil s pripomienkami obžalovaných, ktorí napádali
rozsah zistený v prípravnom konaní, keďže niektoré látky sa nepodarilo identifikovať. V tej súvislosti
prokurátor uviedol, že podľa § 124 Trestného zákona proti životnému prostrediu sa škodou rozumie
súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahŕňa aj náklady na

uvedenie životného prostredia do pôvodného stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s
odpadmi sa rozsahom činu rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle
zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá a cena za odstránenie
odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené. Zo záverov odborného vyjadrenia výskytu
nelegálnej skládky nebezpečného odpadu k.ú. Ilava, lokalita „Rybník" vyplýva, že celkové množstvo

zaistených látok je 2476 kg vrátane obalov, z ktorých je 919 kg známych látok a 1557 kg látok
neznámych., celkovú sumu na ich likvidáciu ako nebezpečných materiálov spoločnosť EnviTrans, s.r.o.
OCA vyčíslila na 13.219,44 €. Zo zoznamu známych látok zistených v predložených nebezpečných
materiáloch vyplýva, že tieto spadajú do kategórie „nebezpečné odpady“ s katalógovým číslom 02
01 08 - Agrochemické odpady obsahujúce nebezpečné látky. Z uvedeného dôvodu podľa vyjadrenia

osoby poverenej vypracovaním odborného vyjadrenia za spol. Envitrans, s.r.o. analýza odpadu nie je
potrebná ku ekologickému zneškodneniu odpadu, nakoľko na likvidáciu nebezpečného materiálu bude
nastavená štandardná metóda určená pre likvidáciu agrochemikálií. Za účelom objektivizácie závažnosti
konania obžalovaných bolo vypracované odborné vyjadrenie k odpadu vypracované ku dňu 04.03.2016a vyplýva z neho, že v sudoch vyhodených pri Rybníku sa nachádzali okrem iných látky pre ryby a
ostatné vodné živočíchy mimoriadne jedovaté - toxické, s dlhodobými nepriaznivými účinkami vo vodnej
zložke životného prostredia, látky nebezpečné pre včelstvá, látky spôsobujúce podráždenie dýchacích

ciest, vážne poleptania kože a poškodenie očí a podobne. Takmer každá z tam sa nachádzajúcich látok
je jedovatá alebo toxická pre živočíchy vrátane človeka. Záverom odborného vyjadrenia znalec uvádza,
že v prípade kontaminácii vody z Rybníka s týmito látkami by došlo k obzvlášť závažnej ekologickej
havárii. Súčasne bolo zistené, že niektoré obaly, v ktorých sa tieto nebezpečné materiály nachádzali
neboli dostatočne uzavreté, boli skorodované a hrozilo tak nebezpečenstvo úniku látok do prostredia.

K spôsobu vykonania analýzy látky nachádzajúcej sa v sudoch prokurátor uviedol, že či odpad bol alebo
nebol nebezpečným odpadom je pre samotné trestné konanie z právneho hľadiska irelevantné. Platí
domnienka, že ak niečo je označené ako nebezpečný odpad (nádoby takto označené boli), vykazuje to
znaky nebezpečného odpadu (podľa znaleckého posudku vykazuje), tak sa to za nebezpečný odpad
považuje. Obžalovaní s odpadom nakladali ako s nebezpečným odpadom a ich úmysel a konanie
smerovalo ku zbaveniu sa práve nebezpečného odpadu. V danom prípade pokiaľ ide o sumu vo výške

13.2019,44 Eur, nejde o škodu, ale o údaj tvoriaci kvalifikačný znak skutkovej podstaty stíhaného
trestného činu. K identifikovaniu nebezpečných látok je potrebné tiež uviesť, že pre účely trestného
konania a preukázania zavinenia je dôležité ako a za čo materiál, ktorý bol nelegálne uložený, považovali
práve obžalovaní. Materiál vykazoval všetky znaky nebezpečného odpadu a teda je považovaný za
nebezpečný odpad. Napriek tomu, skutková podstata § 302 Trestného zákona nie je založená na

neoprávnenom nakladaní s nebezpečným odpadom, ale s odpadom ako takým. Látky, ktoré boli nájdené
pri Rybníku v Ilave odpadom boli, čo je podstatné pre samotné vyvodenie trestnej zodpovednosti. Pri
prečine podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona je viazaný na formu zavinenia aspoň z nedbanlivosti.
Nakoľko došlo k uloženiu odpadu mimo legálnu skládku, na miesto, ktoré nie je označené ako legálna
skládky, nie je nikde evidované a taktiež páchatelia nemali osobitné povolenie na uloženie odpadu mimo

skládku, došlo ich konaním k spáchaniu trestného činu.
Rovnako nie je možné sa stotožniť s tvrdením samosudcu, že skutok sa nestal. Nádoby s látkou a
označením ako nebezpečný odpad sa na brehu Rybníka zvaného „Štrkovisko Ilava“ na parcele KN-E
XXXX/X k.ú. Ilava reálne našli, o čom svedčí nielen zápisnica o ohliadke miesta činu, výpovede svedkov
- členov rybárskej stráže, svedka T. C., ale aj odvysielaná televízna relácia.

Vzhľadom na vyššie uvedené má prokurátor za to, že rozsudok Okresného súdu v Trenčíne sp.zn. 4T
101/2017 zo dňa 17.09.2019, ktorým boli obžalovaný M. M. a obžalovaný H. A. oslobodení podľa §
285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín, je nezákonný. Preto
navrhol, aby odvolací súd z dôvodu podľa § 321 odsek 1 písmeno b), c), d) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný M. M. prostredníctvom svojho obhajcu, kde tento
zdôraznil, že svojim návrhom na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní zo dňa 14.12.2018
prostredníctvom obhajcu nesúhlasil s čítaním zápisnice o svedeckej výpovedi T. C. na hlavnom

pojednávaní, ktorý dôkaz navrhla vykonať prokurátorka, pretože mal už v tom čase za to, že jej čítaním
by došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania. Z uvedeného dôvodu zároveň tiež nesúhlasil
ani s oboznámením sa so zápisnicou o previerke výpovede na mieste samom. Okresný súd Trenčín
postupoval správne, keď vyhodnotil svedeckú výpoveď T. C. urobenú pred vznesením obvinenia ako
nezákonnú a nepoužiteľnú v rámci tohto trestného konania, pretože tomuto svedkovi nemohol klásť

otázky a v prípade, ak by okresný súd na takúto výpoveď prihliadol, došlo by tak jednoznačne k
porušeniujehoprávanaobhajobu.Nazákladetohtonezákonnéhodôkazubolaspôsobenánezákonnosť
aj následne ďalšieho zabezpečeného dôkazu, a to zápisnice o previerke výpovede tohto svedka na
mieste samom. Nesúhlasí s názorom prokurátora, že čítanie výpovede svedka T. C. bolo v súlade s
Trestným poriadkom. Ustanovenie § 263 ods.3 Tr.por. jasne uvádza, že prečítanie takejto výpovede

na hlavnom pojednávaní možno učiniť len vtedy, ak bol výsluch svedka T. C. vykonaný spôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku, čo však nie je pravda, pretože tomuto svedkovi
nemohol klásť otázky a teda ani nie je možné aplikovať ust. § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku tak,
ako to prezentuje prokurátor. On aj spoluobžalovaný H. A. počas dokazovania na hlavnom pojednávaní
vyprodukovali dostatok logických dôkazov vzájomne na seba nadväzujúcich, aby tak vyvrátili klamstvá

T. C., ktoré neboli ničím podložené. Uvedené skutočnosti svedčiace v ich prospech potvrdili aj všetci
nimi navrhnutí svedkovia, o ktorých výpovediach nie je žiadna pochybnosť. K vážnosti, serióznosti a
odbornosti Odborného vyjadrenia vypracovaného spoločnosťou enviTrans s.r.o. z Dubnice nad Váhom
sa nebude bližšie vyjadrovať, pretože podrobne sa k nemu vyjadril znalec pán Ing. O. G., PhD., z ktoréhoje zrejmé, že sa jedná len o nič nehovoriaci dokument vo vzťahu k údajnému nebezpečnému odpadu,
ako aj k nakladaniu s ním a k jeho následnému zneškodneniu. Táto odborná spoločnosť samozrejme
nevedela hodnoverne ani len preukázať ako naložila s odpadom, o ktorom tvrdí, že je nebezpečný a ako

ho zlikvidovala. Pozornosť Okresnej prokuratúry Trenčín by sa mala zamerať práve na tento subjekt,
ktorý pôsobí podľa vyjadrenia jej štatutárneho orgánu - konateľa Ing. O. S. na trhu cca 20 rokov a pritom
fungujelenakosprostredkovateľafakturantvovzťahukúdajnejlikvidáciiodpadu,oktorejneviepredložiť
žiadne relevantné doklady a to ani na výzvu Okresného súdu Trenčín. So záverom súdu, že nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol ako obžalovaný stíhaný spolu s H. A., sa stotožňuje v plnom

rozsahu. Navrhol vychádzajúc z vecnej správnosti rozsudku, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie
Okresnej prokuratúry Trenčín podľa § 319 Tr.por. zamietol, pretože nie je dôvodné.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní, konanom za splnenia všetkých procesných podmienok v
neprítomnosti obžalovaného M. M., prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že sa pridržiava písomných
dôvodov odvolania, pričom toto čiastočne modifikoval v tom smere, že navrhuje, aby krajský súd zrušil

napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm.b), písm.d) Tr.por. a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného H. A. poukázal na to, že okresný súd správne vyhodnotil všetky vykonané
dôkazy, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že je potrebné obžalovaného oslobodiť spod

obžaloby, ktoré rozhodnutie okresný súd riadne odôvodnil i s poukazom na judikatúru a tiež i naďalej
sú pochybnosti o nebezpečnosti zaisteného odpadu s poukazom na znalecký posudok znalca Ing. G..
Preto navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol podľa § 319 Tr.por.

Obhajca obžalovaného M. M. uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomného vyjadrenia k odvolaniu

prokurátora, napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a preto navrhol odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr.por.

Obžalovaný H. A. taktiež navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné. Z obsahu odvolania je zrejmé, že prokurátor vytýka súdu prvého stupňa
nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, resp. ustálenie skutkového stavu, poukazujúc na vykonané
dôkazy, ktoré podľa názoru prokurátora preukazujú, že skutok sa stal a spáchali ho obžalovaní. Odvolací

súd dospel k záveru, že na základe pomerne rozsiahleho vykonaného dokazovania prvostupňový súd
vyvodil správne skutkové závery, pričom sa zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne, svoje
rozhodnutieriadnevysvetlilvjehoodôvodnení,ktoréjevintenciáchustanovenia§168Tr.por.Čosatýka
skutkových zistení, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval
podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne chyby, ktoré by

mohli mať vplyv na objasnenie stavu veci, ako je konštatovaný v rozsudku okresného súdu. Skutočnosť,
že sa prokurátor ako odvolateľ nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa v rozhodnutí uviedol,
prečo na výpoveď svedka C. a previerku jeho výpovede na mieste samom uskutočnené po začatí

trestného stíhania a pred vznesením obvinenia nemohol prihliadnuť a z akého dôvodu, pričom tento
právny záver podrobne a náležite odôvodnil i s poukazom na príslušnú judikatúru. V súvislosti s týmto
záverom nie bez významu je i zistenie vyplývajúce z uznesenia povereného príslušníka PZ v inej veci
vedenej na OO PZ Púchov pod ČVS: ORP-261/PU-PB zo dňa 04.07.2016 (ktoré je založené v trestnom
spise pod č.l. 502), kde z predmetného uznesenia vyplýva, že v obdobnej trestnej veci vedenej pre

trestný čin podľa § 302 ods.1, ods.2 písm. a) Tr.zák., boli podozrivými osobami zo spáchania skutku
H. A. a M. M., pričom aj v uvedenej veci bol vypočutý dňa 10.05.2016 svedok C., ktorý však využil
svoje zákonné právo podľa § 130 ods.2 Tr.por. a odmietol vo veci vypovedať. Neobstojí v tomto smere
ani prípadná námietka, že by svedok C. odmietol vypovedať, pretože by sa bál vyhrážok jedného zobžalovaných, keďže už o mesiac skôr (apríl 2016) svedok T. C. oznamoval na polícii jeho údajné
napadnutie obžalovaným M. M.. I s poukazom na takéto zistenie, kedy mal svedok C. v dvoch trestných
stíhaniach týkajúcich sa totožných podozrivých v obdobnej veci raz vypovedať a druhý raz odmietol

vypovedať, sa javí ako nevyhnutné pre použiteľnosť jeho výpovede zo dňa 29.03.2016 (pred vznesením
obvinenia) v aktuálne prejednávanej veci, aby táto bola urobená pri dodržaní zásady kontradiktórnosti,
tak ako to bližšie vysvetlil okresný súd, najmä za situácie, že ide o jediného priameho svedka celej
udalosti, tak ako to uviedol i prokurátor a táto by i vzhľadom na iné okolnosti prípadu mohla vzbudzovať
pochybnosti. Napokon okresný súd tiež rozviedol jednotlivé vykonané dôkazy, na ktoré prihliadal a

ktoré tiež riadne vyhodnotil, pričom jeho ďalšie správne skutkové a právne závery majú dostatočný
základ vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd uvádza, že s takýmto hodnotením dôkazov a napokon
i konečným záverom súdu prvého stupňa sa stotožnil. Reagujúc na odvolacie námietky prokurátora
odvolací súd uvádza, že nemožno súhlasiť ani s tvrdením prokurátora o tom, že v rámci dražobného
konania obžalovaný H. A. vedel o tom, že v nehnuteľnosti, o ktorú má záujem, sa nachádzajú sudy s
pravdepodobne nebezpečným odpadom. Uvedené podľa prokurátora vyplýva z vyjadrenia Dražobnej

spoločnosti a.s. zo dňa 16.08.2016 a Notárskej zápisnice č. N 201/2016, kedy z predmetnej správy
je zrejmé, že licitátor informoval prítomných účastníkov dražby o nádobách neznámeho charakteru v
priestoroch predmetu dražby, kedy na základe neoverených informácií by sa malo jednať o nádoby s
nebezpečným odpadom a ktoré by bolo potrebné ekologicky zlikvidovať. Uvedené tvrdenie dražobnej
spoločnosti totiž nekorešponduje s výpoveďou licitátora nehnuteľnosti pri predmetnej dražbe, O.. S. A.

pred okresným súdom, ale najmä je v rozpore so znaleckým posudkom č. 102/2015 vypracovaným
znalcom Ing. C. dňa 31.10.2015 na predmetnú nehnuteľnosť pod s.č. XXX, kde sa v znaleckom
posudku nikde neuvádza nejaký nebezpečný odpad. Je nepochybné, že pokiaľ by znalec po ohliadke
takýto odpad v predmetnej nehnuteľnosti zistil, uviedol by to v posudku vypracovanom pre dražobnú
spoločnosť,nakoľkotakétozisteniebynepochybnemalovplyvnacenu,zaktorúsanehnuteľnosťvydraží

(z dôvodu zvýšených nákladov nového majiteľa na odstránenie odpadu). Tvrdenie dražobnej spoločnosti
vo vyjadrení nemá teda oporu v ostatných vykonaných dôkazoch. Napokon ani nie je zrejmé a nebolo
to šetrením zistené, či a ako sa vôbec predmetný odpad mohol dostať do budovy so s.č. XXX, keďže
tento mal byť uskladnený v inom objekte v budove skladu v L., kde sa však už ku dňu vykonania kontroly
23.03.2016 nenachádzal. Pri likvidácii budovy Poľnohospodárskeho družstva Košeca zmizol, oprávnený

subjekt sa domnieval, že bol ekologicky zlikvidovaný. Nemožno teda za daného dôkazného stavu vylúčiť
ani tú alternatívu, že odpad k rybníku mohla vyviezť aj v inom období iná osoba.

Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval odvolací súd za potrebné poukázať
z hľadiska dôvodov podaného odvolania prokurátorom, pričom aj odvolací súd sa stotožnil so záverom

súdu prvého stupňa, že na základe zákonne vykonaných dôkazov nemožno jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru o vine obžalovaných zo spáchania skutku tak, ako je uvedený
v skutkovej vete obžaloby. Pre uznanie viny musí mať súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa skutočne stal a že tento spáchal obžalovaný.
Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom

súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú sústavu dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba
nadväzujúcich, z ktorých možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť iný. V danom prípade ani
podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver urobiť nemožno, nakoľko na základe dôkazov vykonaných
zákonným spôsobom, tak ako na to podrobne poukázal už prvostupňový súd, nebolo možné bez
akýchkoľvek pochybností urobiť záver o tom, že skutok tak, ako je uvedený v obžalobe sa stal a spáchali

ho obžalovaní. Preto v zmysle zásady in dubio pro reo, okresný súd správne obžalovaných v zmysle §
285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora nepovažoval za dôvodné a preto ho
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.